znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 5/2010-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. N., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaných 14. novembra 2009 vo volebnom okrsku č. 28 volebného obvodu Košice II a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. V. N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2009 doručená sťažnosť MUDr. V. N., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietanej neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   poslancov   zastupiteľstva   Košického   samosprávneho kraja (ďalej aj „samosprávny kraj“) konaných 14. novembra 2009 vo volebnom okrsku č. 28 volebného obvodu Košice II (ďalej aj „volebný obvod“).

Zo sťažnosti vyplýva, že vo voľbách do orgánov Košického samosprávneho kraja konaných   14.   novembra   2009   bol   sťažovateľ   zvolený   za   poslanca   zastupiteľstva samosprávneho kraja, pričom z celkového počtu platných hlasov odovzdaných v príslušnom volebnom   obvode   získal   17,64   %   hlasov,   takže   je   oprávneným   subjektom   na   podanie sťažnosti pre neústavnosť a nezákonnosť označených volieb.

Sťažovateľ svoje tvrdenia   o neústavnosti a nezákonnosti volieb do   zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja založil na zisteniach predsedu volebnej komisie Košického samosprávneho kraja I. P. (ďalej len „predseda volebnej komisie samosprávneho kraja“), ktorý   aj   na   základe   podnetu   voliča   Ing.   Š.   T.   počas   návštevy   volebnej   miestnosti   vo volebnom okrsku č. 28 volebného obvodu Košice II spozoroval, ako členovia okrskovej volebnej   komisie   v   tomto   volebnom   okrsku   odovzdali   ešte   pred   riadnym   ukončením hlasovania údajnému zamestnancovi (ďalej aj „neznáma osoba“) Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ vo voľbách nepoužité hlasovacie lístky a obálky, ktoré bez zapečatenia vložili do igelitových tašiek. Následne neznáma osoba tieto igelitové tašky naložila do kufra osobného   motorového   vozidla,   kde   podľa   pozorovania   predsedu   volebnej   komisie samosprávneho kraja boli už vyzbierané aj iné igelitové tašky s nepoužitými hlasovacími lístkami a obálkami z iných volebných okrskov volebného obvodu, pričom nie všetky boli zapečatené. Členovia okrskových volebných komisií tak mali konať na základe „Pokynu“ Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ z 13. novembra 2009 podľa článku „H“, podľa   ktorého: „O   17.00   hod.   komisia   môže   pripravovať   nepoužité   administratívne dokumenty   na   zozbieranie.   Materiál   uloží   do   pripravenej   igelitovej   tašky,   ktorú   označí číslom okrsku a zapečatí. Po 18.00 hod. bude poverený vodič zbierať: – nevydané (vôbec nepoužité) hlasovacie lístky, - nevydané (vôbec nepoužité) obálky. Predseda komisie na základe   zváženia   ponechá   nevyhnutný   počet   hlasovacích   lístkov   komisii   k dispozícii   do 22.00 hod.“.

Uvedeným   konaním   bolo   podľa   sťažovateľa   porušené   ustanovenie   §   35   ods.   1 zákona   č.   303/2001   Z.   z.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávnych   krajov   a   o   doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do samosprávnych krajov“), podľa ktorého „Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky s výnimkou nepoužitých hlasovacích lístkov, ktoré predseda komisie určil a označil za prítomnosti členov komisie na sčítanie hlasov. Potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku,   komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.“.

Podľa   sťažovateľa   uvedeným   konaním neznámej osoby   došlo   nielen   k porušeniu citovaného ustanovenia zákona o voľbách do samosprávnych krajov, ale aj k možnému ovplyvneniu výsledkov volieb do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, a to tak, že z volebnej miestnosti vyvezené nepoužité hlasovacie lístky a obálky mohli byť v už upravenom stave rozdávané voličom, ktorí ich potom mohli použiť pri svojom volebnom akte   vo   volebnej   miestnosti.   Podľa   sťažovateľa   tak   došlo   k   zmanipulovaniu   volieb v prospech kandidátov na post poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja, ktorí boli nominantmi politickej strany SMER-SD, a to preto, že okrskové volebné komisie konali už opísaným spôsobom na základe pokynu Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ, ktorého starosta je tiež nominantom tejto politickej strany.

V uvedených súvislostiach sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „...   starosta   MČ   Košice   Západ,   je   nominantom   strany   SMER-SD,   kandidujúcim v predmetných   voľbách   na   post   poslanca   do   zastupiteľstva   KSK.   Tento   kandidát   bol následne (podľa nášho názoru v rozpore so zákonom o voľbách do orgánov samosprávnych krajov) zvolený. Táto osoba, ktorá vynášala tieto hlasovacie lístky z miestnosti okrsok 28, volebný obvod Košice II., bol zamestnancom úradu MČ Košice Západ....

Máme za to, že týmto konaním došlo k porušeniu § 35 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov   samosprávnych   krajov.   Zároveň   týmto   konaním   mohlo   dôjsť   zneužitiu   týchto hlasovacím lístkov spolu s obálkami v iných okrskoch volebného obvodu Košice II. (za odplatu dám voličovi vyplnený hlasovací lístok a on donesie po odhlasovaní čistý hlasovací lístok, resp. iné formy... atď)....

Sťažovateľ napáda zvolenie troch kandidátov {M. B., M. G., P. M.) vo volebnom obvode   Košice   II.   za   stranu   SMER-SD,   vzhľadom   na   to,   že   k vyššie   uvedenému manipulovaniu dochádzalo na základe Pokynu Miestneho úradu MČ Košice Západ, ktorej starostom je jeden zo zvolených poslancov za stranu SMER-SD, pán M.“

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhol v   rámci   dokazovania   vypočuť   štyroch   členov   Ústrednej   volebnej   komisie,   predsedu volebnej   komisie   samosprávneho   kraja,   predsedu   obvodnej   volebnej   komisie   Košice   II, predsedu okrskovej volebnej komisie č. 28, starostu mestskej časti Košice – Západ, voliča Ing.   Š.   T.,   ako   aj   oboznámiť   sa   s   trestným   spisom   ČVS:   ORP-2675/3-OJP-KE-2009 o trestnom oznámení vo veci podozrenia zo spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda.

Na výzvu ústavného súdu, aby sťažovateľ uviedol konkrétne okolnosti o existencii príčinnej   súvislosti   medzi   ním   popísaným   konaním   neznámej   osoby   v   deň   napádaných volieb a výsledkom týchto volieb, sťažovateľ uviedol: „... tieto skutočnosti podľa nášho názoru   uvedie   a   spresní   (šofér)   osoba,   ktorá   odvážala   hlasovacie   lístky   z   volebných miestností vo volebnom obvode Košice II. a ktorého navrhujeme predvolať a vypočuť ako svedka.  ... Ďalším dôkazom v tejto veci môže byť aj obsah vyššie uvedeného trestného spisu...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Ústavný   súd   vyhlasuje   voľby   na   poslancov   do   zastupiteľstva   Košického samosprávneho   kraja   konaných   dňa   14.   11.   2009   vo   volebnom   obvode   Košice   II.   za neplatné.“

II.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata argumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňuje neústavnosť a nezákonnosť volieb   do   zastupiteľstva   samosprávneho   kraja,   je   založená   na   jeho   tvrdení   o   porušení ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov, k porušeniu ktorého malo   dôjsť   činnosťou   neznámej   osoby,   ktorá   v   deň   napádaných   volieb   na   základe „Pokynu“ Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ ešte pred skončením hlasovania zbierala a odvážala od okrskových volebných komisií nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a to navyše bez ich zapečatenia. V príčinnej súvislosti s porušením uvedeného ustanovenia popísaným   konaním   neznámej   osoby   malo   podľa   sťažovateľa   dôjsť   k   manipulácii s hlasovacími lístkami v prospech kandidátov politickej strany SMER-SD, ktorej nominant bol v čase napádaných volieb aj starostom mestskej časti Košice – Západ, ktorá uvedený „Pokyn“ vydala, takže v konečnom dôsledku bol podľa sťažovateľa ovplyvnený aj konečný výsledok volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Pokiaľ ide o trestnú vec, na ktorú sa sťažovateľ odvoláva a ktorá je vedená pod ČVS: ORP-2675/3-OJP-KE-2009, ústavný súd zistil, že v tejto veci poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Západ uznesením ČVS: ORP-4789/ZA-KE-2009 z 15. novembra 2009 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného priadku za prečin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona „... preto, že neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe dňa 14. 11. 2009 porušil ustanovenia § 35 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov“.

Následne, na základe uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len   „dozorujúci   prokurátor“)   sp.   zn.   1   Pv   1007/09   z   15.   novembra   2009   vykonal v predmetnej   veci   vyšetrovanie   vyšetrovateľ   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice (ďalej len „vyšetrovateľ“).

Vyšetrovateľ   uznesením   ČVS:   ORP–2675/3–OJP-KE-2009   z   18.   decembra   2009 vyšetrovanie v predmetnej veci ukončil a postúpil ju Obvodnému úradu v Košiciach na prejednanie priestupku, pretože podľa jeho záverov z vykonaného dokazovania vyplynulo, že síce došlo k porušeniu § 35 zákona o voľbách do samosprávnych krajov, avšak týmto popísaným konaním neboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona.

Dozorujúci prokurátor následne uznesením č. k. 1 Pv 1007/09-8 zo 7. januára 2010 uznesenie vyšetrovateľa z 18. decembra 2009 zrušil a trestné stíhanie pre prečin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda zastavil, „...pretože nie je tento skutok trestným činom   a   nie   je   dôvod   na   postúpenie   veci“.   Dozorujúci   prokurátor   sa   však   stotožnil   so závermi   vyšetrovateľa,   že   postupom   okrskových   volebných   komisií   bolo   porušené ustanovenie   §   35   zákona   o   voľbách   do   samosprávnych   krajov,   keď   pred   skončením hlasovania odovzdávali nepoužité hlasovacie lístky, avšak súčasne konštatoval, že zákon o voľbách do samosprávnych krajov neobsahuje v tomto smere žiadne sankčné ustanovenie.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   len   hrubé,   závažné   alebo   opätovné   porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie   musí   mať   priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   napádaných   volieb. Túto skutočnosť však musí sťažovateľ nielen tvrdiť,   ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS   3/2010).   Vzhľadom   na   význam   volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia   o neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   aspoň pravdepodobné a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by   v   konečnom   dôsledku   odôvodňovalo   záver   o   inom   výsledku   volieb,   než   aký   bol vyhlásený.

Podľa relevantnej časti § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov „po ukončení   hlasovania“ dá   predseda   okrskovej   volebnej   komisie   zapečatiť   nepoužité hlasovacie   lístky   a   obálky s výnimkou   nepoužitých   hlasovacích   lístkov,   ktoré   predseda komisie určil a označil za prítomnosti členov komisie na sčítanie hlasov. Potom dá otvoriť volebnú schránku.

Zo   sťažovateľom   predložených,   ako   aj   ním   navrhovaných   a   následne   ústavným súdom získaných dôkazov (uznesenie vyšetrovateľa, uznesenie dozorujúceho prokurátora, zápisnica vyšetrovateľa o výsluchu svedka M. H.) dospel ústavný súd ku konštatovaniu, že v deň konania napádaných volieb (14. novembra 2009) do zastupiteľstva samosprávneho kraja   došlo   skutočne   k   porušeniu   ustanovenia   §   35   ods.   1   zákona   o   voľbách   do samosprávnych krajov tým, že okrskové volebné komisie (č. 6, 8, 12, 14, 15, 18, 25 a 28) volebného obvodu ešte pred skončením volieb odovzdali zamestnancovi Miestneho úradu mestskej časti Košice – Západ nepoužité hlasovacie lístky a obálky, aj keď podľa zákona o voľbách   do   samosprávnych   krajov   sa   tak   malo   stať   až „po   ukončení   hlasovania“. Uvedený záver potvrdzujú aj zistenia vyšetrovateľa, ktorý v rámci vyšetrovania vypočul (okrem predsedu obvodnej volebnej komisie a členov Ústrednej volebnej komisie, ktorých písomné,   avšak nepodpísané   vyhlásenie   bolo   prílohou   sťažnosti   sťažovateľa)   všetky   tie osoby, ktorých vypočutie navrhoval sťažovateľ aj v konaní pred ústavným súdom (pozri uznesenie vyšetrovateľa s. 5 a 6).

Názor volebnej teórie a praxe z 19. storočia, podľa ktorého každá nezákonnosť má za následok neplatnosť volieb, pokiaľ sa nepreukáže opak, bol už prekonaný. Naše volebné súdnictvo nepozná tzv. „absolútne vady“ volebného procesu, t. j. také porušenia ustanovení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo hlasovania). Vzhľadom na to všetky možné pochybenia a vady volebného procesu je v tomto   zmysle   potrebné   považovať   za   relatívne   a ich   význam   treba   zvažovať,   resp. zohľadňovať podľa ich dopadu na (i) výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo (ii) na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo aspoň takejto možnej príčinnej súvislosti (princíp potencionálnej kauzality).

Ústavný súd už v minulosti vyslovil (napr. PL. ÚS 27/99), že nie každé porušenie zákona   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   je   v   príčinnej   súvislosti   s   následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí táto príčinná súvislosť preukázať pomocou dostupných dôkazov. Ústavný súd ju môže konštatovať iba v situácii, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétneho porušeného ustanovenia volebného zákona. Inými slovami, neexistenciu príčinnej súvislosti medzi porušením ktoréhokoľvek ustanovenia volebného zákona a vyhláseným výsledkom napádaných volieb môže ústavný súd konštatovať iba v prípade, ak by výsledok napádaných volieb bol totožný ako ten, ktorý bol vyhlásený aj v prípade, že by k porušeniu konkrétneho ustanovenia volebného zákona nedošlo.

V danom prípade sťažovateľ založil svoj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov a výsledkom ním napádaných volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja iba na svojom hypotetickom   závere,   že   nepoužité   hlasovacie   lístky   a   obálky,   ktoré   boli   nezákonne odovzdané   okrskovými   volebnými komisiami   pred   skončením   hlasovania, „mohli   byť“, resp. „by mohli byť“ zneužité tak, že by tieto už vyplnené hlasovacie lístky „mohli byť“ rozdávané   voličom   za   úplatok,   aby   ich   použili   pri   volebnom   akte,   a   to   navyše   podľa sťažovateľa „by sa tak malo diať“ v prospech   kandidátov politickej   strany SMER-DS, pretože práve nominant tejto politickej strany bol aj starostom mestskej časti, ktorá vydala „Pokyn“,   na základe   ktorého   okrskové   volebné komisie   konali uvedeným   nezákonným spôsobom.

Na   podporu,   resp.   preukázanie   uvedených   tvrdení   však   sťažovateľ   v   sťažnosti nenavrhol   ani   nepredložil   žiadne   dôkazy   (napr.   nenavrhol   žiadnych   svedkov,   ktorí   by hodnoverne   dosvedčili,   že   hlasovacie   lístky   boli   skutočne   zneužité   sťažovateľom predpokladaným spôsobom, a to v takom počte prípadov, ktorý by mohol reálne ovplyvniť vyhlásený výsledok volieb; nenavrhol ani svedkov, ktorým by boli prípadne tieto hlasovacie lístky za úplatu rozdávané, a pod.) a navyše sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, na výzvu ústavného súdu, aby odstránil tento nedostatok sťažnosti, oznámil, že spomínanú príčinnú   súvislosť   nedosvedčí,   ale „...   uvedie   a   spresní   šofér...“,   ktorý   mal hlasovacie   lístky   a   obálky   predčasne   (protizákonne)   odvážať   z   okrskových   volebných miestností,   a   tiež   navrhoval,   aby   sa   ústavný   súd   oboznámil   s   vyšetrovacím   spisom ČVS: ORP-2675/3-OJP-KE-2009.

Vzhľadom   na   uvedené   však   ústavný   súd   konštatuje,   že   je   predovšetkým   vecou sťažovateľa   (zastúpeného   kvalifikovaným   právnym   zástupcom),   aby   v   konaní   pred ústavným súdom tvrdil, resp. ozrejmil alebo sformuloval a následne predloženými alebo navrhnutými   dôkazmi   aj   dokázal   existenciu   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným postupom v priebehu volieb a výsledkom napádaných volieb. V danom prípade, tak ako to vyplýva aj z už uvedeného, sťažovateľ túto svoju povinnosť (dôkazné bremeno) neuniesol a svoje   tvrdenia   založil   iba   na   hypotetických   predpokladoch,   pričom   navyše   ním navrhovaný   svedok   (šofér)   mohol   iba   potvrdiť   (tak   ako   to   vyplýva   aj   zo   zápisnice vyšetrovateľa   o   jeho   výsluchu)   ústavným   súdom   zistenú   skutočnosť,   že   z   okrskových volebných komisií predčasne (t. j. pred skončením hlasovania) odvážal hlasovacie lístky, čoho dôsledkom je iba záver o porušení príslušného volebného zákona. Bolo by však nad mieru   očakávania prínosu   a účelu   svedeckej   výpovede,   aby svedok   nahrádzal procesnú aktivitu sťažovateľa a namiesto neho svojou výpoveďou dopĺňal nedostatky jeho sťažnosti (podľa   sťažovateľa   tento   svedok   totiž   nemal   dosvedčiť,   resp.   verifikovať   existenciu príčinnej súvislosti, ktorú mal tvrdiť sám sťažovateľ, ale sťažovateľ v sťažnosti konštatoval, že tento svedok existenciu príčinnej súvislosti sám „... uvedie a spresní...“). Avšak, ako to vyplýva   aj   zo   zápisnice   vyšetrovateľa   o   výsluchu   svedka   M.   H.   (šoféra),   ani   z   jeho výpovede   nevyplynuli   skutočnosti   o   existencii   príčinnej   súvislosti   medzi   deklarovaným porušením   §   35   ods.   1   zákona   o   voľbách   do   samosprávnych   krajov   a   výsledkom napádaných volieb (t. j. z výpovede šoféra nevyplynulo, že by boli okrskovými komisiami predčasne odovzdané hlasovacie lístky rozdávané voličom za úplatok a pod.). Práve naopak, „šofér“ pred   vyšetrovateľom   uviedol,   že   okrskovými   komisiami   predčasne   odovzdané hlasovacie   lístky   zaviezol   priamo   do   budovy   Miestneho   úradu   mestskej   časti   Košice   – Západ, kde ich odovzdal do miestnosti – depozitu členom volebného štábu Mestskej časti Košice   –   Západ.   Ani   z   uznesenia   vyšetrovateľa   nevyplýva,   že   by   kýmkoľvek   došlo k zneužitiu   hlasovacích   lístkov   a obálok,   ktoré   okrskové   volebné   komisie   odovzdali predčasne, t. j. pred skončením volieb.

V uvedených súvislostiach ústavný súd dopĺňa, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti   a zákonnosti   volieb   nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom   dôsledku   mala   jeho   činnosť   dopĺňať   alebo   dokonca   nahradzovať   činnosť k tomu povolaných volebných či iných orgánov v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných   námietok,   resp.   tvrdení   bude   ústavný   súd   podrobne   rekonštruovať   celý volebný proces.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ dostatočným spôsobom neoznačil a ani nepredložil kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mali   vplyv,   resp.   by   mohli   mať   priamy   vplyv   na   vyhlásený   výsledok   volieb   do zastupiteľstva samosprávneho kraja. Navyše, ústavný súd sťažovateľa, ktorý bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, na tento nedostatok sťažnosti upozornil.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Lajosa Mészárosa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. marca 2010