znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 5/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. februára 2008 vo   veci   návrhu   Okresného   súdu   Čadca,   zastúpeného   sudkyňu   JUDr.   E.   M.,   na   začatie konania o vyslovení nesúladu § 29d ods. 1 a § 29d ods. 2 prvej vety uvedených v čl. I. zákona č. 668/2002 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993   Z.   z.   o platových   pomeroch   niektorých   ústavných   činiteľov   Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 670/2002 Z. z. o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. a zákona č. 505/2003 Z. z., ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   385/2000   Z.   z.   o sudcoch   a prísediacich   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s čl. 6 ods. 1 prvou vetou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu Okresného súdu Čadca z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bol 17. augusta 2007   doručený   návrh   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   aj   „navrhovateľ“),   zastúpeného sudkyňou JUDr. E. M., na začatie konania o vyslovení nesúladu § 29d ods. 1 a § 29d ods. 2 prvej vety uvedených v čl. I. zákona č. 668/2002 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 668/2002 Z. z.“), zákona č. 670/2002 Z. z. o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. (ďalej len „zákon č. 670/2002 Z. z.“) a zákona č. 505/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s čl. 6 ods. 1 prvou vetou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Z návrhu   a predložených   príloh   vyplýva,   že   navrhovateľ   podal   tento   návrh v súvislosti s konaním vedeným Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 6 C 57/06 v právnej veci navrhovateľky JUDr. G. B., Ž. (ďalej len „žalobkyňa“) proti odporcom 1) Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava (ďalej len „odporca v prvom rade“), a 2) Okresný súd Žilina, Moyzesova 20, Žilina (ďalej len „odporca v druhom rade“), v konaní o zaplatenie 116.715,- Sk s príslušenstvom.

Upravenou   žalobou   zo   dňa   11.   augusta   2006   sa   žalobkyňa   domáha   priznania peňažného plnenia z dôvodu doplatenia svojich platových nárokov proti odporcovi v prvom rade   a odporcovi   v druhom   rade   s   odôvodnením,   že   prijatím   zákona   č.   668/2002   Z.   z. a zákona č. 670/2002 Z. z. došlo k zásahu do nezávislosti súdnictva zvyšnými zložkami štátnej moci.

Nakoľko   podľa   názoru   navrhovateľa   je pre   rozhodnutie konajúceho   všeobecného súdu vo veci samej potrebné ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku súladu uvedených zákonov s ústavou, ako aj s niektorými (v návrhu uvedenými) medzinárodnými právnymi dokumentmi, konajúci Okresný súd Čadca po oboznámení sa s dôvodmi žalobkyne dospel k názoru, že naznačený ústavný rozpor existuje, a preto v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm.   a)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   konanie   prerušil   a   podal ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

Navrhovateľ podaním z 18. januára 2008, doručeným ústavnému súdu 24. januára 2008, ústavnému súdu oznámil: „Vzhľadom na vydanie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. decembra 2007 sp. zn. PL. ÚS 12/05, pričom ide o totožný predmet konania, odpadol dôvod podania návrhu, a preto beriem vyššie uvedený návrh na začatie konania SPÄŤ.“

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   vedené   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu „S výnimkou konania o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy pre všetky ďalšie konania vedené ústavným súdom pre späťvzatie návrhu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku“ (m. m. PL. ÚS 17/99).

Podľa   § 96 ods.   1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

V danom prípade ústavný súd zistil, že návrh navrhovateľa je z vecného hľadiska v zásade   totožný   s návrhom   Okresného   súdu   Košice   -   okolie,   zastúpeného   predsedom JUDr. J. P., a Okresného súdu Bratislava I, zastúpeného predsedníčkou senátu JUDr. D. K., vedeným   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   PL.   ÚS   12/05,   o   ktorom   ústavný   súd   rozhodol nálezom č. k. PL. ÚS 12/05-116 z 28. novembra 2007.

Podľa bodu 1 označeného nálezu „Článok II zákona č. 670/2002 Z. z. o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. v časti o zmene nadobudnutia účinnosti § 77 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., čl. I bod 2 v časti o zmene nadobudnutia účinnosti § 77 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v   znení neskorších   predpisov   zákona   č.   505/2003   Z.   z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. I bod 2 zákona č. 609/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,   a   čl.   I   bod   2   zákona   č.   622/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   154/2001   Z.   z.   o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

Označený   nález   ústavného   súdu   bol   vyhlásený   v Zbierke   zákonov   Slovenskej republiky 23. januára 2008 pod č. 15/2008 Z. z., čím nadobudol právoplatnosť. Týmto dňom stratili ustanovenia právnych predpisov označené v citovanom bode 1 uvedeného nálezu, ktorých nesúlad namieta svojím návrhom aj navrhovateľ, v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy účinnosť.

Z uvedeného vyplýva, že označený nález ústavného súdu, vrátane právnych názorov uvedených   v jeho odôvodnení,   je aplikovateľný   aj v konaní vedenom   Okresným   súdom Čadca pod sp. zn. 6 C 57/06, kvôli ktorému sa navrhovateľ obrátil so svojím návrhom na ústavný súd.

Opierajúc sa o uvedené ústavný súd dospel k záveru, že neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby späťvzatiu návrhu navrhovateľa nevyhovel, a preto konanie o ňom týmto uznesením zastavil.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukázal na to, že podľa svojej doterajšej judikatúry (napr. II. ÚS 1/01, PL. ÚS 21/98, PL. ÚS 41/03 a PL. ÚS 43/03) zastavoval uzneseniami konania o súlade právnych predpisov spravidla s odkazom na § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého „Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví“, a to vtedy, ak išlo o konania o takých právnych ustanoveniach, ktoré stratili platnosť v priebehu konania pred ústavným súdom.   Tento   postup   ale   nebolo   možné   v danom   prípade   uplatniť,   keďže   v čase rozhodovania   ústavného   súdu   ustanovenia   právnych   predpisov   dotknutých   nálezom č. k. PL. ÚS 12/05-116 z 28. novembra 2007 v zmysle čl. 125 ods. 3 ústavy síce už stratili účinnosť, ale ešte boli platné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2008