znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 5/03-110

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2004 v pléne zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Jána Mazáka, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho o volebnej sťažnosti MUDr. P. H., kandidáta na primátora mesta Dunajská Streda, bytom D. S., zastúpeného advokátkou JUDr. A. J., Advokátska   kancelária,   B.,   za   účasti   Ing.   P.   P.,   bytom   D.   S.,   zastúpeného   advokátom JUDr. M. P., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Dunajská Streda konaných 6. a 7. decembra 2002, takto

r o z h o d o l :

Volebnú sťažnosť MUDr. P. H.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 30. januára 2003 č. k. PL. ÚS 5/03-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie volebnú sťažnosť MUDr. P. H., bytom D. S. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. J., Advokátska kancelária, B. (ďalej len „právna zástupkyňa sťažovateľa“), za účasti Ing. P. P., bytom D. S. (ďalej len „odporca“), zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   P.,   Advokátska   kancelária,   B.   (ďalej   len   „právny zástupca odporcu“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   v spojení   s § 59   a nasl.   zákona   o   ústavnom   súde   namietal   neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Dunajská Streda konaných 6. a 7. decembra 2002 (ďalej len „volebná sťažnosť“).

Sťažovateľ ako kandidát na primátora mesta Dunajská Streda napadol neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Dunajská Streda konaných 6. a 7. decembra 2002 (ďalej   aj „napadnuté voľby“)   z dôvodov,   že v nich   došlo   k porušeniu   jeho práva   podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, ako aj k viacnásobnému porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), v dôsledku čoho bol znevýhodnený sťažovateľ.

Sťažovateľ namietal viaceré skutočnosti, ktoré mali nastať počas napadnutých volieb a ktoré podľa neho odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, než bol vyhlásený. Sú to tieto tri základné skutočnosti:

v čase   zákazu   volebnej   kampane   boli   rozširované   informácie   v neprospech sťažovateľa ako jedného z kandidátov uchádzajúcich sa o zvolenie za primátora, čím bol viacnásobne a podstatným spôsobom porušený § 30 ods. 11 volebného zákona;

napriek   zákazu   vedenia   volebnej   kampane   počas   volebného   moratória   medzi rómskymi obyvateľmi mesta bola vedená intenzívna volebná kampaň poskytnutím finančnej odmeny za ich odovzdané hlasy vo voľbách v prospech odporcu;

z bezprostrednej blízkosti budovy, v ktorej sídlila volebná komisia volebného okrsku č.   8,   neboli   odstránené   propagačné   materiály   propagujúce   odporcu,   pričom   vyložené informačné   materiály   mohli   výrazným   spôsobom   ovplyvniť   rozhodnutie   voličov   pri odovzdávaní svojich hlasov.

Sťažovateľ preto žiadal, aby ústavný súd rozhodol tak, že „Voľby primátora v meste Dunajská Streda konané 6. a 7. decembra 2002 vyhlasuje za neplatné“. V podaní z 31. júla 2003   a 15.   januára   2004   alternatívne   navrhol,   aby   ústavný   súd „zrušil   výsledok   volieb primátora mesta Dunajská Streda, konaných v dňoch 6. a 7. decembra 2002, podľa § 63 ods. 1 písmena b) zákona č. 38/1993 Z. z.“

2. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov   územnej   samosprávy.   Podrobnosti   konania   ústavného   súdu   ohľadne   volieb do orgánov územnej samosprávy sú ustanovené v § 59 až 63 zákona o ústavnom súde.

Uznesením z 28. októbra 2003 č. k. PL. ÚS 5/03-79 ústavný súd rozhodol o tom, že sudca ústavného súdu Lajos Mészáros nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sťažovateľa.

Ústavný   súd   si   zadovážil   príslušné   listiny   súvisiace   s volebnou   sťažnosťou, vyjadrenia od sťažovateľa a odporcu, resp. ich právnych zástupcov a na základe uznesenia ústavného súdu sp. zn. Spr. 138/00 z 2. februára 2000 poverení sudcovia ústavného súdu Daniel   Šváby   a Štefan   Ogurčák   vypočuli   1.   júla   a 8.   decembra   2003   za   prítomnosti účastníkov konania, ich právnych zástupcov a v niektorých prípadoch aj tlmočníka PhDr. L. P. týchto navrhnutých svedkov: Á. A., K. M., V. K., R. M., Ing. D. H., J. H., O. B., E. C., Mgr. O. I. a Š. P. Obaja účastníci konania dostali možnosť písomne sa vyjadriť k týmto výpovediam a k listinným dôkazom.

II. Skutkové okolnosti veci

Sťažovateľ   a odporca   predložili   na   podporu   svojich   tvrdení   rôzne   písomnosti týkajúce sa napadnutých volieb a navrhli vypočuť viacerých svedkov:

1.   O zvolenie   za   primátora   mesta   Dunajská   Streda   v napadnutých   voľbách   sa uchádzali   celkom   piati   kandidáti   vrátane   sťažovateľa   a odporcu.   Zo   zápisnice   mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta Dunajská Streda konaných 6. a 7. decembra 2002 vyplýva, že v meste bolo 5 volebných obvodov, 19 volebných okrskov, 18 949 osôb zapísaných v zoznamoch voličov a 6 788 platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby primátora mesta.

2. Podľa oznámenia výsledkov volieb do orgánov samosprávy mesta Dunajská Streda konaných   6.   a 7.   decembra   2002   Mestskou   volebnou   komisiou   v Dunajskej   Strede   bol nasledovný „počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľbu primátora mesta:   Ing. P. P. 3 930

PhDr. P. H.   2 189

C. O.   425

Ing. A. B.   160

D. P.   84 Za primátora mesta Dunajská Streda bol zvolený:

Ing. P. P.“.

3.   Listom   zo   6.   decembra   2002   označeným   ako   „Upozornenie   na   porušenie volebného   moratória   a priebehu   volieb“   podpísaní   L.   B.,   Á.   A.   a sťažovateľ   oznámili predsedníčke Okresnej volebnej komisie v Dunajskej Strede (ďalej len „okresná volebná komisia“), že bolo porušené volebné moratórium v týchto prípadoch:

„1)   V budove   okrskovej   volebnej   komisie,   ktorá   sa   nachádza   v Kultúrnom   dome v Dunajskej Strede sú umiestnené informačné materiály (plagáty) o kandidátovi na post primátora   mesta   Dunajská   Streda,   P.   P.   a o kandidátoch   na   post   poslancov   mestského zastupiteľstva, kandidujúcich.

2) Na niektorých častiach mesta (v budove pošty, v kaviarňach, v budove Okresného súdu   v Dunajskej   Strede)   sa   objavili   fotokópie   článku   spravodajskej   agentúry   ČTK o údajnom   trestnom   stíhaní   V.   Ž.;   v predmetnom   článku   sa   spomína   aj   meno   jedného z kandidátov na post primátora mesta Dunajská Streda, Dr. P. H. Rozšírenie tejto správy sa považuje za porušenie volebného moratória.

(...) Keďže porušenie volebného moratória sa považuje za rušenie verejného poriadku a preto z toho majú byť vyvodené potrebné právne dôsledky, týmto Vás dôrazne žiadame, aby ste dohliadali na nerušený priebeh volieb do orgánov samosprávy v Dunajskej Strede a:

- z miesta uvedeného v bode 1), ako aj z iných miest, kde sa podobné informačné materiály objavia, zabezpečili ich odstránenie;

- s kompetentnými orgánmi podnikli všetky potrebné kroky na vyšetrenie, kto rozšíril správu týkajúcu sa Dr. P. H., v ktorej sú uvedené informácie v jeho neprospech.

Touto cestou Vás žiadame, aby ste o Vami podniknutých krokoch nás bezodkladne informovali (...).“

4.   Listom   okresnej   volebnej   komisie   zo   7.   decembra   2002   označeným   ako „Upozornenie na porušenie volebného zákona – odpoveď“ predsedníčka komisie Ing. D. H. oznámila Á. A., že „(...) Po prejednaní predmetného upozornenia dňa 6. 12. 2002 okresná volebná komisia vzala upozornenie na vedomie a konštatovala nasledovné:

Okresná volebná komisia nie je v zmysle § 13 ods. 4 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   príslušným   orgánom   na   riešenie   podaní   na porušenie   volebného   moratória   politickými   stranami,   resp.   fyzickými   osobami.   Napriek uvedenému boli vykonané nasledovné opatrenia:

- k bodu 1 upozornenia: Členovia OVK na základe telefonického podnetu navštívili volebnú miestnosť   volebného   okrsku   č.   8   v Dunajskej   Strede   (budova   Mestského   kultúrneho strediska). Informačné materiály boli spred budovy odstránené.

-   k bodu   2   upozornenia:   Členovia   OVK   pri   návštevách   jednotlivých   volebných   okrskov v meste   Dunajská   Streda   nezistili   rozširovanie   a výskyt   fotokópií   článku   spravodajskej agentúry ČTK.

K vyriešeniu ďalších bodov upozornenia Okresná volebná komisia odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní, resp. príslušné súdne orgány“.

5. Česká spravodajská agentúra ČTK 5. decembra 2002 vydala správu, podľa ktorej „Další obvinění hrozí senátoru a zároveň řediteli televize Nova V. Ž. v případe, že Senát dá policii souhlas k jeho stíhání. Kromě tři dřívějších obvinění prověřovala policie u Ž. ještě tři   jiná   podezření.   Vedle   dalšího   poškozování   věřitele   jde   o zkrácení   daně,   poplatku a podobné povinné platby kvůli převodu obchodného podílu ve společnosti CET 21. Vedle Ž. a jeho bývalého právnika A. R. jsou podezřelí i čtyři akcionáři CET 21.

Ž., R., P. H., V. V., F. G. a J. A. jsou podezřelí, že ošidili stát o víc než 53,5 miliónů korun, vyplývá z policejní zprávy pro Senát, kterou má ČTK k dispozici. Podle ní se Ž. s muži dohodl, že na něj převedou 43,31 procentní obchodní podíl v CET 21 za asi pět miliónů dolarů. Přestože jim Ž. zaplatil, podle policie následnými transakcemi předstírali, že se vyrovnali akciemi. V daňových přiznáních za rok 1996 podle policie neuvedli pravdu. (...) Žádostí policie o vydání Ž. ke stíhání se bude zřejmě v lednu zabývat senátní mandátový a imunitní výbor. Dokud Senát nerozhodne, nemůže vyšetřování vůči Ž. pokračovat“.

6.   Táto   správa   spravodajskej   agentúry   ČTK   vyšla   aj   v piatkovom   vydaní (zo 6. decembra   2002)   denníka   Nový   čas,   z ktorého   podľa   sťažovateľa   bolo   na   území Dunajskej   Stredy   rozmiestnených   600   kusov,   hoci   sa   podľa   neho   predmetný   denník distribuuje len na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

7.   Sťažovateľ pripojil k sťažnosti   aj leták obsahujúci túto správu ČTK,   v ktorom označené mená vrátane mena sťažovateľa a text, že „jsou podezřelí, že ošidili stát o víc než 53,5 miliónů korun“, boli oproti ostatnému textu zvýraznené veľkosťou písma.

8. V hlásení zo služby Mestskej polície v Dunajskej Strede zo 7. decembra 2002 je o. i. uvedené: „Kontrola volebných okrskov č. 1 - 19. V čase o 12.35 hod. bol vykonaný výjazd na príkaz zást. náč. MsP do volebných okrskov č. 1 a č. 2 za účelom preverenia oznámenia o prideľovaní finančných prostriedkov na ovplyvňovanie volebných výsledkov, v skupine   rómskych   voličov.   Po   príjazde   na   miesto,   žiadna skupina   zistená   nebola,   len vo volebnej miestnosti č. 2 sa nachádzali 2 - 3 voliči“.

Výpovede svedkov

Á. A. Svedkyňa, narodená v roku 1969, uviedla, že napísala list zo 6. decembra 2002 pre okresnú volebnú komisiu. Pri mestskom kultúrnom dome v centre Dunajskej Stredy videla 6. decembra prenosné informačné tabule o kandidátovi pánovi P. Každý, kto išiel voliť, musel prejsť okolo týchto tabúľ. Išlo o prenosné tabule, ktoré bolo možné ráno priniesť a večer odniesť. Takto to bolo robené aj počas kampane. Najprv to povedala riaditeľovi kultúrneho   domu,   potom   volala   na   okresnú   volebnú   komisiu   a   keďže   sa   to   neriešilo, nakoniec   napísala   list.   Svedkyňa   bola   kandidátkou   vo   volebnom   obvode,   v ktorom   je mestský kultúrny dom, a „preto som si tieto veci všímala“. V tom čase už bolo volebné moratórium. Svedkyňa uviedla, že nezisťovala ďalšie skutočnosti.

Na   otázky   právnych   zástupcov   účastníkov   svedkyňa   k tomu   dodala,   že „už v nasledujúci deň 7. 12. tam tieto prenosné informačné tabule neboli“. Podľa svedkyne išlo o dve prenosné informačné tabule asi 1,20 m veľké s kandidátmi Strany maďarskej koalície (ďalej   len   „SMK“),   za   ktorú   kandiduje   pán   P.   Svedkyňa   potvrdila,   že   približne   20   m od miesta, kde boli prenosné tabule s pánom P., bol billboard s pánom H. na bočnej strane jednej budovy. Svedkyňa uviedla, že bola aktívna vo volebnej kampani kandidáta H., že všetky   plagáty   pána   H.   boli   vylepované   počas   kampane   a   pred   začatím   volebného moratória, že „vylepené plagáty samozrejme ostali, tie sme neodstraňovali“.

K bodu   2   listu   týkajúceho   sa   letáčikov,   ktorými   sa   mali   rozširovať   informácie o kandidátovi H. na pošte, na súde aj v poštových schránkach, svedkyňa uviedla, že otec jej povedal,   že   videl   letáčiky   aj   nejaké   autá,   ako   roznášali   takéto   letáčiky,   ktoré   mal   aj v schránke. Každý toto vedel; veľmi sa to od rána rozšírilo po Dunajskej Strede. Svedkyňa uviedla „Ja som ešte 5. 12. dostala SMS správu na mobil v znení - Váš kandidát je na strane teletextu ČT - a že - všetci sú takí istí“.

Ing. D. H.

Svedkyňa,   narodená   v roku   1961,   riaditeľka   pobočky   Akadémie   vzdelávania v Dunajskej Strede, uviedla, že bola predsedníčkou okresnej volebnej komisie; pamätala sa, že dostali upozornenie na porušenie volebného zákona. Členovia okresnej volebnej komisie to boli prešetriť na mieste samom a na základe ich zistení potom odpoveď podpísala. Ona na mieste prešetrovania nebola, konkrétne tam bol pán podpredseda P. P. a Ž. P., syn pána starostu. Títo dvaja prešetrovali obidve informácie. Podľa vedomostí svedkyne plagáty boli odstránené spred budovy, avšak nevedela „uviesť konkrétne, o čo išlo“. Svedkyňa ďalej uviedla, že pod vyjadrením „nezistili rozširovanie a výskyt fotokópií a výskyt spravodajskej agentúry ČTK“ sa malo na mysli, že členovia okresnej volebnej komisie robili výjazdy do jednotlivých volebných okrskov a žiadnu takúto skutočnosť nezistili.

Na otázky právnych zástupcov účastníkov svedkyňa uviedla, že okrem sťažnosti pani A.   nemali žiadne podanie.   Okrem   uvádzaných skutočností   sami nič nezistili.   Svedkyňa uviedla, že to, kto pôjde vo dvojici na vykonávanie výjazdových kontrol, bolo určené ešte na začiatku a určili to spoločne v komisii. Snažili sa o to, aby vždy bol buď predseda, alebo podpredseda prítomný vo volebnej miestnosti. Členov bolo 5.

Na otázku,   či   svedkyni   nepripadá   neobjektívne,   že   na   prešetrovanie   sťažnosti týkajúcej sa kandidáta P. P. určili člena komisie Ž. P. - jeho syna, svedkyňa uviedla: „Nie. Oni objektívne zistili a odstránili tabuľu.“

Svedkyňa napokon uviedla, že počas volieb až do konca nemala informáciu o tom, čo spravodajská   agentúra   ČTK   publikovala   o kandidátovi   MUDr. H..   Až   potom   sa   o tom dozvedela z televízie.

Mgr. O. I.

Svedok, narodený v roku 1968, uviedol, že bol počas volieb 6. a 7. decembra 2002 predsedom mestskej volebnej komisie a že žiadne námietky neboli hlásené proti priebehu volieb, ani písomné, ani ústne, ani telefonické. Všetko bolo v poriadku. Voľby prebiehali normálne.

Na   otázku   týkajúcu   sa   úloh   mestskej   volebnej   komisie   a rozsahu   kontroly   nad voľbami svedok uviedol, že členovia mestskej volebnej komisie mali rozdelené volebné okrsky   a chodili   to   osobne   kontrolovať.   Do   každého   okrsku   chodili   počas   oboch   dní kontrolovať vo dvojici. Nič sa nezistilo. Svedok nemal vedomosť „o ničom takom (...), že pani K. mala telefonovať náčelníkovi mestskej polície o tom, že sa dávajú peniaze Rómom“. Svedok uviedol, že o žiadnej takej skutočnosti nepočul a nevie.

J. H.Svedok,   narodený   v roku   1966,   súkromný   podnikateľ,   uviedol,   že   bol v predchádzajúcom   volebnom   období   poslancom   a sám   prijal   iniciatívu   podporiť kandidátov   SMK   vo   voľbách   6.   a 7.   decembra   2002   tým,   že   zhotovil   so   svojimi zamestnancami 5 prenosných tabúľ, kde boli nalepené plagáty kandidátov za poslancov SMK a kandidáta za starostu pána P. So svojimi zamestnancami zabezpečil aj rozvoz týchto tabúľ na určené miesta, a to asi týždeň pred voľbami. Potom ich tesne po voľbách z týchto miest   zobrali.   Svedok   potvrdil,   že   takáto   tabuľa   bola   aj   pred   kultúrnym   strediskom. Nepamätal sa   však,   kedy   bola táto tabuľa odvezená, robili to   jeho zamestnanci.   Vedľa vchodu do kultúrneho strediska je reštaurácia a táto tabuľa bola umiestnená pred vchodom do reštaurácie. Je to vzdialené od vchodu do kultúrneho strediska asi 200 - 300 m. Svedok uviedol, že ani 6., ani 7. decembra nebol prítomný v Dunajskej Strede.

Na otázku, či mal svedok každý večer uvedené prenosné informačné tabule ukladať „na dvor bazáru Sisi“, svedok uviedol, že „pôvodne taký úmysel bol, ale keďže tabule majú 60 kg, nebolo to možné (...) je možné, že prvý večer, ale neviem ktorý, sa tabule odniesli na uvedený dvor“.

Š. P.Svedok, narodený v roku 1965, podnikateľ, člen okresnej volebnej komisie, uviedol, že sa pamätá, že pani A. dala písomné oznámenie na okresnú volebnú komisiu, v ktorom písala o „neférovosti“. Spomínala článok od ČTK, jeho rozširovanie po meste a okrskoch a ešte ďalší problém s vylepovaním plagátov. Uviedol, že to prešetrovali, už nevie presne kto,   a nič   nezistili.   Myslí,   že   sa   z jedného   miesta   plagát   odstránil.   Svedok   to nezabezpečoval, ale vedel, že to bolo pred kultúrnym domom. Svedok uviedol, že nezistili, že by sa po meste rozširovali informačné materiály, letáky ČTK, na pošte neboli žiadne kontroly, kontroly boli v označených volebných miestnostiach a v ich okolí.

K. M. Svedkyňa, narodená v roku 1955, uviedla, že pracuje ako predavačka v potravinách na adrese Smetanový háj a za ich obchodom je volebná miestnosť, asi 2 minúty chôdzou. V sobotu od 6. do 20. h pracovala v obchode, keď cca o 13.30 h videla pred obchodom zhromažďovať   sa   Rómov   a   jeden   prišiel   do   obchodu,   aby   mu   rozmenila   dve   1 000-korunové bankovky na 100-korunové. Opýtala sa, prečo sa zhromaždili, a povedal jej, že idú hlasovať, že Rómovia dostávajú 100 Sk. Pýtala sa, či vedia, za koho majú ísť hlasovať, a povedal   jej,   že   každý   vie,   že   má vyznačiť   číslo   pre   pána   P.   Potom   videla,   že   odišli k volebnej miestnosti. O chvíľu sa vrátili a videla, ako im dotyčný pán rozdával 100 Sk. Ešte raz prišiel dotyčný pán, ktorého pozná z videnia, rozmeniť 1 000 Sk. Potom Rómovia prišli do obchodu a každý si za 100 Sk kupoval nejaké potraviny. «Spolu so mnou bola v obchode aj kolegyňa C. E., ktorá pracovala celý deň ako ja. Ona to taktiež môže potvrdiť, lebo to videla, počula. Pamätám sa, že sa ešte toho pána pýtala: „Keby sme sa aj my postavili do radu a dostali tak 100 Sk?“. Pán povedal, že nie.»

Na   otázky   právnych   zástupcov   účastníkov   svedkyňa   dodala,   že   vie,   že   ten   pán hovoril o tom, že peniaze má od syna pána P. To ma prekvapilo a o týždeň, keď ten pán prišiel opäť do obchodu, som sa ho to opäť opýtala a on mi to potvrdil. Videla dotyčného pána, ako s celou   skupinou   ide   k ľudovej   škole,   a videla   ich   až po   schody   prichádzať. Do volebnej miestnosti ich nevidela vstúpiť. V skupine bolo cca 30 ľudí. „Ja som nevidela ďalšie skupiny v ten deň, že by sa zhromažďovali. Toto bola jediná skupina, ktorú som videla okolo 13.30 h.“

E. C.Svedkyňa,   narodená   v roku   1950,   uviedla,   že   pracovala   ako   predavačka v potravinách   na   sídlisku   Sever,   kde   ako   pokladníčka   pracovala   pani   M.   Svedkyňa   sa pamätala na to,   že   v sobotu   niekedy   medzi jednou   až druhou   hodinou   pred skončením volieb sa pred predajňou zhromaždila skupina Rómov, asi 30, z ktorých jeden si prišiel do predajne rozmeniť tri 1 000-korunové bankovky. Kolegyňa sa ich zo zvedavosti opýtala, prečo sa zhromaždili. Dotyčný jej povedal, že dostanú 100 Sk za to, aby išli voliť pána P. Kolegyňa sa ešte spýtala, ako to budú vedieť? Povedali, že vedia, čo majú zakrúžkovať, teda aké číslo majú zakrúžkovať. Toto počula na vlastné uši.

Na   otázky   právnych   zástupcov   svedkyňa   uviedla,   že   osobne   videla   rozdávanie peňazí. Po tom, ako sa Rómovia vrátili pred predajňu, boli im rozdávané peniaze. Potom aj prišli do obchodu a skoro všetky peniaze tam minuli. Videla ich ísť smerom k volebnej miestnosti po rozmenení tej 1 000-korunové bankovky. Nevidela ich vstúpiť do volebnej miestnosti, lebo z obchodu to nie je vidieť. Rómovia sami povedali, že idú voliť preto, lebo dostanú za to peniaze. O chvíľu sa vrátili pred predajňu. Inú skupinu Rómov nevidela, že by sa   im   rozdávali   peniaze.   Svedkyňa   upresnila   vyjadrenie,   že   tam   bolo   asi   30   Rómov: „Myslím si to. Snažila som sa ich spočítať. Viem to podľa toho, že tritisíc korún rozmenili.“

Napokon   svedkyňa   na   otázku   dodala,   že   najprv   prišiel   jeden   pán   rozmeniť   dve tisíckorunové   bankovky   a potom   prišiel   rozmeniť   ešte   jednu   tisíckorunovú   bankovku; „s pánom sme sa v predajni rozprávali obidve, ja i M. Ešte sme sa ho pýtali, či nemôžeme dostať aj my, keď pôjdeme voliť“.

O. B.Svedkyňa,   narodená   v roku   1938,   dôchodkyňa,   uviedla,   že   bola   predsedníčkou okrskovej   volebnej   komisie   v druhom   obvode   v   ľudovej   škole   umenia. Voľby   prebehli riadne, žiadna mimoriadna udalosť sa nevyskytla. Svedkyňa uviedla, že bola stále prítomná vo volebnej miestnosti, a to aj v sobotu až do konca. Rómski občania prišli voliť do našej volebnej miestnosti počas obidvoch dní. Do volebnej miestnosti chodili voliť rodiny po dvoch, po troch, väčšie skupiny občanov neboli voliť, platí to aj o Rómoch. V ich volebnej miestnosti mali málo voličov.

Na otázku sudcu svedkyňa uviedla: „Pamätám sa, že my sme už čakali na ukončenie volieb (...). Myslím, že to bola 1/2 – 3/4 hodina pred ukončením. V tom čase tých dvoch hodín pred ukončením boli Rómovia voliť. To viem určite, že boli Rómovia voliť (...) asi 10, viac nie “.

Na otázky právnych zástupcov účastníkov svedkyňa uviedla, že z volebnej miestnosti vidieť   vonku   pred   školu   a môže   potvrdiť,   že   žiadna   väčšia   skupina   sa   pred   volebnou miestnosťou   nezhromaždila.   Svedkyňa   uviedla,   že   miesto,   kde   sa   nachádza   volebná miestnosť, veľmi dobre pozná. Na miesto pred potravinami z volebnej miestnosti nevidieť. Rómovia bývajú prevažne v tom volebnom obvode, pre ktorý pôsobila ich volebná komisia. Bývajú v poslednom bloku, za ním sú už polia. Svedkyňa dodala: „Ale Rómovia mohli ísť voliť   aj do   vedľajšej volebnej miestnosti   pre volebný okrsok č.   1,   pričom táto   volebná miestnosť bola približne 30 m vzdialená od našej volebnej miestnosti.“ Podľa svedkyne z oprávnených voličov, ktorí prišli do ich volebnej miestnosti voliť, t. j. 407 voličov, bolo voliť asi 10 - 12 % Rómov.

V. K.Svedkyňa,   narodená   v   roku   1949,   vedúca   oddelenia   vnútornej   správy   Mestského úradu v Dunajskej Strede, uviedla, že vie, k čomu má vypovedať. V druhý deň volieb mala domov telefonát približne o 13. h od R. K., ktorý jej povedal, že v časti Sever 2, kde sú dva volebné obvody, a to č. 1 a č. 2, teda v ľudovej umeleckej škole a základnej škole, ľudia poverení   pánom   H.   rozdávajú   Rómom   peniaze.   Prisľúbila,   že   to   oznámi   polícii.   Aj   to oznámila pánu M.

Na otázku, prečo pán K. zavolal jej, a nie rovno na políciu, svedkyňa uviedla: „asi preto, že už 36 rokov pracujem na sociálnom útvare a mám na starosti aj Rómov a veľmi dobre s nimi vychádzam“. Svedkyňa ďalej uviedla, že „ako vedúca oddelenia vnútornej správy bola som zodpovedná za organizáciu volieb. Nebola som členkou mestskej volebnej komisie“. Svedkyňa iný rušivý moment ako tento telefonát už nezistila.

R. M. Svedok, narodený v roku 1954, zástupca náčelníka mestskej polície, uviedol, že mal službu 6. aj 7. decembra a 7. decembra okolo 13. h volala pani K., vedúca vnútornej správy mestského   úradu,   že   dostala   telefonát,   podľa   ktorého   nejakí   ľudia   poverení   pánom   H. rozdávajú peniaze Rómom, aby šli voliť pána H. Svedok zavolal hliadku, aby sa tam šli pozrieť. V časti Sever 2 boli dva volebné okrsky, a to č. 1 a č. 2, kde je základná a ľudová umelecká škola, kde boli volebné miestnosti. Hliadka mu po čase oznámila, že nič nezistila, všetko prebieha normálne, že vo volebných miestnostiach je 5 - 6 ľudí a nič také sa nedeje. Osobne to oznámil mestskej volebnej komisii. Svedok uviedol, že z titulu funkcie nemá žiadnu informáciu   o rušivých   momentoch   s rómskymi obyvateľmi okrem   tohto jedného telefonátu, ktorý sa nepotvrdil.

Na otázku právnych zástupcov účastníkov svedok dodal, že „hlásenie od pani K. som dostal na pevnú linku, ktorá je na mestskom úrade na čísle 552 64 87, a pani K. mi volala z domu. Myslím si, že to bolo okolo 13. h.“

Svedok po nahliadnutí do „Hlásenie zo služby zo 7. decembra 2002“, kde sa uvádza čas   12.35   h   pri   vykonanom   výjazde   na   príkaz   zástupcu   mestskej   polície,   pripustil,   že „sa mýlim o tých 10 - 15 minút“. Svedok napokon uviedol: „Okrem oznámenia od pani K. iný rušivý moment počas obidvoch dní volieb nám na mestskú políciu hlásený nebol.“

Právne okolnosti veci

Kampaň   sa   začína   17   dní   a končí   sa   48   hodín   pred   začiatkom   volieb.   Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané (§ 30 ods. 2 volebného zákona).

Umiestňovať   plagáty   a   iné   nosiče   informácií   na   verejných   priestranstvách   počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou. Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám   rovnosti   politických   strán   a   nezávislých   kandidátov.   Miesta   na   umiestňovanie plagátov   alebo   iných   nosičov   informácií   vymedzí   obec   svojím   všeobecne   záväzným nariadením (§ 30 ods. 10 volebného zákona).

V čase   48   hodín   pred   začatím   volieb   a počas   volieb   je   zakázané   v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové   volebné   komisie,   a v ich   bezprostrednom   okolí   vysielať   alebo   zverejňovať informácie   o politických   stranách   a nezávislých   kandidátoch   v ich   prospech   alebo   v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (§ 30 ods. 11 volebného zákona).

III.

Predmetom konania na základe prijatej sťažnosti je návrh na vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné, pretože podľa sťažovateľa došlo k porušeniu volebného zákona a jeho ústavou   zaručeného   práva   podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy,   ktorý   znie:   „Občania   majú   za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.“

Návrhy a vyjadrenia účastníkov konania

1.   Odporca   na   námietku   sťažovateľa,   že   nebol   odstránený   plagát   pri   vchode do reštaurácie, uviedol (vyjadrenie z 13. februára 2003), že na tento plagát sa sťažovateľ neodvolal v liste zo 6. decembra 2002 adresovanom okresnej volebnej komisii. Naopak, podľa odporcu veľký billboard sťažovateľa bol umiestnený cca 10 m od vchodu do volebnej miestnosti v mestskom kultúrnom dome počas volebnej kampane a počas volieb.

1.1 Ďalej odporca uviedol, že správa ČTK o trestnom stíhaní V. Ž. a spol. vrátane sťažovateľa   prebehla   takmer   vo   všetkých   masovokomunikačných   prostriedkoch,   napr. v teletexte ČT1, rádiu TWIST, TA3, denníku NOVÝ ČAS, káblovej televízie UPC atď. Odporca k tomu uviedol, že „takúto vec by nedokázal zariadiť a vybaviť aj keby sa snažil“ a že   s rozširovaním   denníka   NOVÝ   ČAS   a letákov   s touto   tematikou   do poštových schránok, na verejných priestranstvách atď. nemá nič spoločné.

1.2 Odporca o vyhlásení rómskych obyvateľov Dunajskej Stredy, že dostali odmenu 100   Sk   od   jeho   syna   za   jeho   voľbu,   uviedol,   že „uvedené   obvinenie   sa   nezakladá   na pravde“.

1.3 Podľa odporcu to bol sťažovateľ, ktorý „porušoval volebné moratórium, o čom sa nezmieňuje“. V tejto súvislosti poukázal najmä na to, že ešte dva mesiace po skončení volieb plagát s fotografiou sťažovateľa „visí na jednom z dvoch vchodových dverí gymnázia vedúcich do miestnosti volebného okrsku č. 4“, že jeho „agenti počas volieb organizovali a finančnou hotovosťou 100 Sk odmeňovali rómskych obyvateľov Dunajskej Stredy, aby volili navrhovateľa ako kandidáta na post primátora (...)“.

2. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v reakcii (z 22. apríla 2003) na toto vyjadrenie odporcu o. i. uviedol, že ovplyvňovanie rozhodnutia obyvateľov mesta Dunajská Streda zo strany odporcu rozdávaním finančných čiastok bolo priamym zásahom do volebného práva občanov mesta Dunajská Streda. Týmto zásahom došlo k spochybneniu inštitútu slobodných komunálnych volieb. Takéto ovplyvňovanie a podplácanie obyvateľov mesta Dunajská Streda sa neuskutočnilo len rozdávaním finančnej čiastky 100 Sk v deň konania   volieb   rómskym   obyvateľom   mesta,   ale   aj   rozdávaním   finančných   príspevkov vo výške 500 Sk cca 300 dôchodcom pozvaným na stretnutie s odporcom, ktoré sa konalo 28. novembra 2002.

Sťažovateľ   označil   vyjadrenia   odporcu   o   tom,   že „navrhovateľovi   agenti   počas volieb   organizovali   a   finančnou   hotovosťou   100,-   Sk   odmeňovali   rómskych   obyvateľov Dunajskej Stredy, aby volili navrhovateľa ako kandidáta na post primátora“, za účelové a vykonštruované. Sťažovateľ uviedol, že „nemal a ani do dnešného dňa nemá vedomosti o tom, že by v jeho mene nejaké osoby rozdávali finančné čiastky s cieľom, aby rómski obyvatelia   jemu   odovzdali   svoje   hlasy,   on   k   takému   činu   nikoho   nevyzval,   s   takouto žiadosťou sa na nikoho neobrátil a ani neposkytol k tomu potrebné finančné prostriedky“.

2.1 V súvislosti so správou o trestnom stíhaní V. Ž. a jeho spoločníkov sťažovateľ uviedol,   že „nepopiera   šírenie   tejto   správy   masovokomunikačnými   prostriedkami,   ale šírenie   tejto   správy   vo   forme   zoskenovaného   článku   zo   spravodajskej   agentúry   ČTK vhadzovaním do poštových schránok obyvateľov mesta Dunajská Streda počas volebného moratória.   Mená   stíhaných   osôb   boli   v   článku   vyznačené   výraznými,   niekoľkokrát zväčšenými písmenami s cieľom, aby meno MUDr. P. H. už pri prvom letmom pohľade upútalo   na   seba   pozornosť.   Takýto   hrubý   zásah   do   uverejnenej   správy   a   jej   následné rozširovanie medzi obyvateľmi mesta Dunajská Streda nemožno ináč kvalifikovať ako vážne a ničím neospravedlniteľné porušenie volebného moratória na úkor MUDr. P. H.“. Podľa sťažovateľa „Jednoznačným   úmyslom   takéhoto konania bolo poškodenie   dobrého mena sťažovateľa a zneistenie obyvateľov mesta Dunajská Streda pri rozhodovaní o kandidátovi, ktorému odovzdajú svoj hlas tesne pred odovzdaním svojho hlasu vo voľbách na funkciu primátora mesta. Takýto čin sám o sebe a zároveň s ďalšími skutočnosťami mohol vážne ovplyvniť konečný výsledok volieb“.

2.2   Podľa   sťažovateľa   odporca   sám   potvrdil, „že   plagáty   kandidáta   na   funkciu primátora   Ing.   P.   P.   a   na   poslancov   za   Stranu   maďarskej   koalície   boli   na   podnet navrhovateľa odstránené“. Ďalej podľa neho „Týmto potvrdením nesporne potvrdzuje aj skutočnosť, že umiestnením resp. neodstránením týchto plagátov pred začatím volieb došlo k   porušeniu   volebného   zákona   a toto   porušenie   bolo   odstránené   až   po   oznámení navrhovateľa, zaslanom Okresnej volebnej komisii. Skutočnosť, že navrhovateľ sa na plagát umiestnený   pri   vchode   do   reštaurácie   (ktorá   sa   nachádza   v   budove,   v   ktorej   bola umiestnená   volebná   miestnosť)   vo   svojom   liste   zo   06.   12.   2002 adresovanom Okresnej volebnej komisii neodvolal, ešte neznamená, že nebol porušený volebný zákon“.

2.3 Ďalej sťažovateľ uviedol, že jeho „Billboard“, ktorý sa spomína vo vyjadrení odporcu, „sa   nenachádzal   v   bezprostrednej   blízkosti   volebnej   miestnosti,   nakoľko   bol umiestnený   na   cca   80   metrov   od   Mestského   kultúrneho   strediska   na   opačnom   konci námestia“.

K tvrdeniu   odporcu,   že „Navrhovateľ   porušoval   volebné   moratórium,   o   čom   sa nezmieňuje“, a k fotografii vyhotovenej vo februári 2003 zachytávajúcej plagát, ktorý visí na jedných z dvoch vchodových dverí gymnázia vedúcich do miestnosti volebného okrsku č. 4, sťažovateľ uviedol, že „Aj z fotokópie tejto fotografie je evidentné, že predmetný plagát   bol   viacnásobne   prelepený   a   následne   neskoršie   lepené   plagáty   boli   čiastočne odtrhnuté, pričom nepreukazuje žiadne porušenie volebného zákona. Na základe takéhoto dôkazu hovoriť o porušení volebného zákona je zo strany pána P. len neúspešným pokusom o odpútanie pozornosti od porušení volebného zákona, ktoré sa skutočne stali“.

2.4 Ďalej sťažovateľ uviedol, že „(...) sa nejedná o to, či za jednotlivými porušeniami stojí pán P., či niekto iný. Neskúmame to, ktoré porušenia boli zapríčinené či zavinené zo strany pána P., ale to, či sa tieto porušenia stali a mohli ovplyvniť výsledok volieb! Keďže naša právna úprava porušenie volebného zákona nesankcionuje, jediným právnym prostriedkom   na   uplatnenie   právnej   ochrany   kandidáta,   ktorého   zvolenie   do   orgánu miestnej samosprávy mohla do veľkej miery ovplyvniť neústavnosť a nezákonnosť volieb, je podanie ústavnej sťažnosti pre neústavnosť a nezákonnosť volieb podľa článku 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s paragrafom 59 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

Podľa   sťažovateľa   ústavný   súd «musí   vysloviť   jednoznačné   stanovisko   k   týmto porušeniam,   a   tým   preventívne   pôsobiť   k   tomu,   aby   sa   v   budúcnosti   takéto   porušenia a vytvorenie protiústavného stavu neopakovali. Z pochopiteľných dôvodov bude skúmať aj mieru   zavinenia   jednotlivých   subjektov   a   najmä   pravdivosť   tvrdení   o   porušení   Ústavy Slovenskej republiky a platných právnych predpisov, preto treba poukázať na to, že pán P. nespochybňuje ani nepopiera to, že sa porušenia stali! Existujúce fakty a dôkazy, ktoré sme Vám predložili a ktoré nemožno poprieť svedčia o tom, že porušenia boli takého veľkého rozsahu,   že   inštitút   slobodných   komunálnych   volieb   sa   vážne   poškodil.   V   dôsledku ovplyvňovania rozhodnutia obyvateľov Mesta Dunajská Streda počas volebného moratória bolo   porušené   aktívne   volebné   právo   voličov.   Taktiež   došlo   k   porušeniu   pasívneho volebného   práva   sťažovateľa   byť   volený   do   funkcie   primátora   mesta,   pretože   neboli vytvorené   rovnaké   podmienky   pre   „jeho“   voličov.   V   dôsledku   týchto   skutočností   voľby do funkcie primátora Mesta Dunajská Streda konané dňa 6. a 7. decembra 2002 nemožno nazvať slobodnými voľbami!».

3. Ústavný súd poskytol každému z účastníkov možnosť,   aby sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov mohol k písomným vyjadreniam druhej strany ešte písomne vyjadriť a aby v nadväznosti na vykonané dokazovanie výsluchmi svedkov mohol navrhnúť jeho doplnenie, resp. vyjadriť sa k takémuto návrhu, ktorý podal druhý účastník konania. Obaja   účastníci   túto   možnosť   opakovane   aj   využili.   Podstatný   obsah   týchto   vyjadrení účastníkov konania je zhrnutý v nasledujúcich bodoch 3.1 (vyjadrenia právneho zástupcu odporcu) a 3.2 (vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľa).

3.1 Odporca uviedol, že je nepravdivé tvrdenie sťažovateľa, že „Ing. P. P. svojvoľne rozdal cca 300 dôchodcom finančné príspevky vo výške 500,- Sk“, pretože ide „(...) o formu sociálnej podpory občanom mesta v dôchodkovom veku, ktorá sa vypláca od roku 1991 z rozpočtu   mesta   Dunajská   Streda   na   základe   každoročného   uznesenia   mestského zastupiteľstva, ktorým sa schvaľuje mestský rozpočet“.

Podľa   odporcu „nedostatky,   ktoré   vznikli   počas   volebného   moratória   nemohli vzhľadom na svoj minimálny rozsah akýmkoľvek spôsobom narušiť priebeh ako aj výsledok volieb do orgánov miestnej samosprávy mesta Dunajská Streda“.

Odporca priložil „telekomunikačný výpis odchádzajúcich volaní z telefónneho čísla evidovaného na manžela svedkyne V. K.“, ku ktorému uviedol, že „výpis bol vyžiadaný za účelom potvrdenia svedeckej výpovede, predovšetkým v časti, že dňa 07. 12. 2002 približne o 13.00   hod.   telefonovala   na   mestskú   políciu   na   základe   oznámenia,   že   pri   volebných obvodoch   č.   l   a   č.   2   dochádza   k   narúšaniu   priebehu   volieb,   spôsobom,   ktorý   bližšie rozviedla vo svojej výpovedi“.

Odporca   ďalej   uviedol,   že „Šírenie   diskreditačných   informácií   prostredníctvom letákov nebolo nijakým spôsobom preukázané. Uvedené tvrdenie je založené len na jedinej, aj to nepriamej výpovedi p. Á. A. Ďalší doteraz vypočutí svedkovia, napriek tomu, že boli súdom vyzvaní, aby sa vyjadrili k možným skutočnostiam, ktoré by mohli narušiť priebeh volieb,   nemali   vedomosť   o   uvedených   tvrdeniach.   Zároveň   opätovne   poukazujeme   na skutočnosť, že uvedené tvrdenia prešetrovala počas volieb okresná volebná komisia, ktorá však   v   tomto   smere   nezistila   žiadne   porušenie   zákona   (...)   K   otázke   kupovania   hlasov voličov rómskej národnosti uvádzame, že ide podľa nášho názoru o účelovo vykonštruované skutočnosti, od ktorých sa plne dištancujeme. Máme za to, že ide len o spôsob, ktorým sa navrhovateľ   snaží   spochybniť   zákonnosť   volieb,   a to   formou   informácií   založených   na nepriamych   svedeckých   výpovediach   (...)   Je   zrejmé,   že   zákon   neprikazuje,   aby   pred začiatkom   volebného   moratória   boli   odstránené   akékoľvek   verejne   viditeľné   informácie o kandidátoch (teda aj prenosné)“. Odporca k tomu ešte dodal, že „Z hľadiska možnosti ovplyvnenia   voličov   uvádzame,   že   tieto   materiály   boli   bezodkladne   odstránené,   čo minimalizovalo   možnosti   bezprostredného   vplyvu.   Zároveň,   v   dôsledku   predvolebnej kampane   sa   informačné   materiály   o   jednotlivých   kandidátoch,   čiže   aj   o navrhovateľovi nachádzali po celom meste a sprevádzali voličov, ktorí sa rozhodli aktívne využiť svoje volebné právo. V tomto prípade akákoľvek argumentácia, že takýmto konaním mohlo dôjsť k ovplyvneniu výsledku volieb významným spôsobom je účelová a neodôvodnená, a to aj z toho dôvodu, že išlo len o krátke narušenie volieb v jednom z 19. volebných okrskov, kde v 18 okrskoch s nadpolovičnou väčšinou vyhral náš mandant“.

Odporca ďalej uviedol, že „dôkazné bremeno pri volebnej sťažnosti znáša sťažovateľ (PL. ÚS 17/94).   Povinnosť   sťažovateľa   spočíva   v   predložení   exaktných   dôkazov preukazujúcich   nielen   samotné   porušenie   priebehu   volieb,   ale   také   porušenie,   resp. nezákonné   konanie,   ktoré   predstavuje   hrubé   alebo   závažné   porušenie   alebo   opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré má priamy vplyv na výsledok volieb (...) ktoré odôvodňuje záver o inom výsledku volieb než bol vyhlásený. Preukazovaný nedostatok musí byť zároveň aspoň relatívne kvantifikovateľný, konkrétne v tomto   konaní   t.   z.   preukázanie   resp.   vytvorenie   odôvodnených   záverov,   že   v   prípade absencie porušenia zákona, by došlo k zvoleniu iného kandidáta (...)“.

Podľa odporcu „celý návrh na preskúmanie zákonnosti a ústavnosti je založený na nepodložených tvrdeniach a nepriamych svedeckých výpovediach. Sme toho názoru, že aj v prípade,   ak   by   Ústavný   súd   akceptoval   niektoré   námietky   navrhovateľa   smerujúce k porušeniu volebného moratória, v žiadnom prípade nejde o skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť   konečný   výsledok   volieb.   Práve   táto   skutočnosť   by   mala   byť   dôležitá   pre rozhodnutie   o   veci   samej.   Samotné   voľby   predstavujú   najzákladnejšie   ústavné   právo v demokratickej spoločnosti a je rozumné predpokladať, že občania, ktorí sa rozhodli využiť uvedené právo, konali tak s presvedčením, že ich rozhodnutie je správne a bolo by mylné domnievať sa, že v poslednej chvíli zmenili svoje zmýšľanie na základe nejakého plagátu, billdboardu alebo prenosnej informačnej tabule“.

3.2 Sťažovateľ k tvrdeniam R. K. (ako aj ďalších členov jeho rodiny) v čestnom vyhlásení, podľa ktorého mali ľudia poverení navrhovateľom rozdávať rómskym občanom peniaze   na   sídlisku   Sever   II   v   blízkosti   volebných   miestností   v   druhý   deň   volieb, t. j. 7. decembra 2002, uviedol, že „takéto tvrdenie sa nepotvrdilo ani výpoveďou p. M., ktorá   v   ten   deň   až   do   20.00   hod.   pracovala   v obchode   nachádzajúcom   sa   na   sídlisku Sever II v blízkosti volebných miestností, ani výpoveďou p. M., zástupcu náčelníka mestskej polície,   ktorý   za   účelom   preverenia   tohto   tvrdenia   vyslal   k   príslušným   volebným miestnostiam policajnú hliadku. Policajná hliadka nezistila rozdávanie peniazov rómskym občanom   ľuďmi   poverenými   navrhovateľom.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   navrhovateľ netrvá na vypočutí p. R. K., nakoľko jeho tvrdenia sa nepreukázali (...)“.

Podľa   sťažovateľa   fakty:   šírenie   informácií   o   navrhovateľovi   v   jeho   neprospech prostredníctvom letákov obsahujúcich upravenú správu o trestnom stíhaní navrhovateľa, porušenie   volebného   moratória,   a   to   umiestňovaním   plagátu   propagujúceho   Ing.   P. v priebehu   volieb   pred   budovou   mestského   kultúrneho   domu,   v   ktorom   sa   nachádzala volebná miestnosť,   „kupovanie“   si   voličov,   a   tým   vytvorenie   výhodnejšieho postavenia vo voľbách oproti ostatným zúčastneným kandidátom sú závažným porušením volebného zákona a ústavy, čoho dôsledkom bolo ovplyvnenie celkového výsledku volieb a vytvorenie protiústavného stavu vo voľbách.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že «je nesporným faktom vyplývajúcim z tvrdení obidvoch účastníkov konania a z vykonaného dokazovania, že takéto porušenia sa stali a že boli takej závažnej povahy, že narušili inštitút slobodných komunálnych volieb, ako aj inštitút rovného pasívneho práva garantovaného občanom Slovenskej republiky v článku 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej   republiky.   Uvedené   porušenia   mali   spoločne   taký   silný   synergický   efekt,   že ovplyvnili celkový výsledok volieb. Ich posudzovanie by sa nemalo obmedziť len na faktické zisťovanie priamej súvislosti medzi konkrétnym výsledkom volieb a uvedenými porušeniami volebného zákona a Ústavy Slovenskej republiky. Povaha predmetných porušení je totiž viac než len právna. Je predovšetkým etická. V prípade, ak právny poriadok Slovenskej republiky   neumožňuje   poskytnúť   ochranu   občanom   Slovenskej   republiky,   ktorí   by   sa   v budúcnosti chceli uchádzať o zvolenie do niektorej z verejných funkcií, a zaručiť im rovnaké podmienky, „kupovanie si voličov“ sa stane v budúcnosti nástrojom manipulovania volieb, ktorý sa bude tolerovať v demokratickej spoločnosti neexistenciou účinnej ochrany».Sťažovateľ v súvislosti s predloženým „výpisom odchádzajúcich volaní z účastníckej stanice   J.   K.,   preukazujúceho   telefonický   rozhovor   medzi   V.   K.   a p. M.,   zástupcom náčelníka   Mestskej   polície   v   Dunajskej   Strede,   dňa   7.   12.   2002,   na   základe   ktorého oznámila p. K. informáciu o skupine rómskych obyvateľov motivovaných k hlasovaniu za navrhovateľa   rozdávaním   finančných   čiastok“, poukázal „na   dĺžku   zaznamenaného rozhovoru, ktorá je len 41 sekúnd“. Ďalej k tomu uviedol: „Na účely rozhovoru dvoch ľudí, ktorého obsahom je reprodukovanie získanej informácie, identifikácia osôb i miesta, kde malo dôjsť k rozdávaniu peňazí, považujeme telefonát s dĺžkou 41 sekúnd za príliš krátky.“Sťažovateľ v písomnom vyjadrení z 15. januára 2004 navrhol doplniť dokazovanie „predložením   čestného   vyhlásenia   p.   E.   C.   a   čestného   vyhlásenia   p.   M.   S.“ a v   tejto súvislosti uviedol, že «Pravosť podpisu osôb na obidvoch vyhláseniach bola osvedčená notárom. P. E. C. v čestnom vyhlásení potvrdzuje skutočnosť, že volebné právo vo voľbách, ktoré sú predmetom tejto sťažnosti, vykonala v druhom volebnom obvode spolu so svojím manželom a dcérou dňa 7. 12. 2002, t. j. v sobotu v čase krátko pred skončením volieb. Účelom predloženia tohto vyhlásenia je poukázať na nedôveryhodnosť svedeckej výpovede p.   O.   B.,   ktorá   bola   predsedkyňou   volebnej   okrskovej   komisie   v   druhom   obvode umiestnenom v Ľudovej škole umenia. Svedkyňa O. B. vo svojej výpovedi pred Ústavným súdom dňa 8. 12. 2003 uviedla „... pamätám sa, že my sme už čakali na ukončenie volieb, že už do našej volebnej miestnosti nikto nevstúpil. Myslím, že to bola 1/2 – 3/4 hodina pred ukončením“ (3. strana zápisnice z výsluchu svedkov zo dňa 8. 12. 2003). Právna zástupkyňa navrhovateľa mala vedomosť o tom, kedy bola p. C. voliť so svojou rodinou. Keďže p. C. vypovedala ako svedok pred Ústavným súdom dňa 8. 12. 2003 pred p. B. a z obsahu jej výpovede   nevyplynula   potreba   vypovedať   aj   o   tejto   skutočnosti,   právna   zástupkyňa navrhovateľa navrhla konfrontáciu jej svedeckej výpovede so svedeckou výpoveďou p. B. akonáhle p. B. vypovedala spôsobom uvedeným vyššie. Ústavný súd však nevyhovel návrhu právnej zástupkyne navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu právna zástupkyňa navrhovateľa požiadala p. C. o čestné vyhlásenie potvrdzujúce čas jej účasti vo voľbách dňa 7. 12. 2002 (...) Skutočnosť, že do volebnej miestnosti v Ľudovej škole umenia vstúpilo dňa 7. 12. 2002 krátko   pred   skončením   volieb   viacero   voličov,   potvrdzuje   aj   vyhlásenie   p. S.,   ktorú telefonicky informovala o dianí pred obchodom s potravinami p. M. Priložené vyhlásenia vyvracajú svedeckú výpoveď p. B. vo vyššie uvedenej časti, a teda poukazujú na to, že svedecká výpoveď p. B. o určitých skutočnostiach nezodpovedala skutočnému stavu.»

Napokon sťažovateľ uviedol, že «S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj doteraz vykonané dokazovanie, navrhovateľ považuje tvrdenia a skutočnosti uvádzané vo svojom návrhu zo dňa 17. 12. 2002, v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 4. 2003 a zo dňa 8. 9. 2003   za   dostatočne   preukázané   jednak   predložením   písomných   listín   priložených k uvedeným návrhom, vrátane listín priložených k tomuto vyjadreniu, ako aj výsluchom svedkov uskutočnenom na Ústavnom súde v dňoch 1. 7. 2003 a 8. 12. 2003. Navrhovateľ svoj názor odôvodňuje zhrnutím nasledovných faktov zistených v konaní pred Ústavným súdom:

-   ovplyvňovanie   vôle   rómskych   obyvateľov   vo   voľbách   v   prospech   Ing.   P.   vyplácaním finančnej   odmeny   potvrdili   svedeckými   výpoveďami   a   príslušnými   listinami   dve svedkyne,   ktoré   sa   o   tejto   skutočnosti   osobne   dozvedeli   z   rozhovoru   s   jedným zo zúčastnených rómskych obyvateľov a túto skutočnosť videli aj na vlastné oči;

- svedkyňa p. K. M. sa po uplynutí jedného týždňa od skončenia volieb opätovne opýtala na túto skutočnosť toho istého rómskeho občana, ktorý to znovu potvrdil: „... o týždeň, keď ten   pán   opäť   prišiel   do   obchodu,   som   sa   ho   to   opäť   opýtala   a on   mi   to   potvrdil“ (2. strana zápisnice z výsluchu svedkov zo dňa 1. 7. 2003);

- svedkyňa p. O. B. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pred Ľudovou školou umenia sa žiadna väčšia skupina nezdržiavala (3. strana zápisnice z výsluchu svedkov zo dňa 8. 12. 2003);   Navrhovateľ   túto   skutočnosť   vysvetľuje   tým,   že   obchod   s potravinami,   pred ktorým sa následne rómskym občanom rozdávali peniaze je podľa svedeckej výpovede p. M. vzdialený len 2 minúty chôdzou od Ľudovej školy umenia; p. B. nemohla vidieť, či sa rómski občania zdržiavali pred voľbami alebo po voľbách pred potravinami, pretože ako sama uviedla „Na miesto pred potravinami z volebnej miestnosti nie je vidieť“;

- svedkyňa p. K. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že skupina Rómov, ktorú videla pred potravinami dňa 7. 12. 2002 približne o 13.30 hod., smerovala k Ľudovej škole umenia a ďalej uviedla „... videla som ich až po schody prichádzať...“. Ak videla p. M. prichádzať Rómov až po schody Ľudovej školy umenia, je nepravdepodobné, že Rómovia do Ľudovej školy umenia v tom čase nevstúpili, prípadne, že by išli voliť do druhej volebnej miestnosti. Navyše p. B. tiež potvrdila, že Rómovia bývajú prevažne v druhom volebnom obvode, ktorého bola predsedkyňou. V rozpore so svedeckou výpoveďou p. M. sa   potom   javí   svedecká   výpoveď   p. B.,   podľa   ktorej   bolo   voliť   dňa   7.   12.   2002 v posledných dvoch hodinách pred skončením volieb asi 10 rómskych občanov;

- porušenie volebného moratória umiestňovaním plagátu propagujúceho Ing. P. v priebehu volieb   pred   budovou   Mestského   kultúrneho   domu,   v   ktorom   sa   nachádzala   volebná miestnosť, bolo preukázané svedeckou výpoveďou viacerých svedkov (p. Á. A., p. Š. P., p.   Ing.   D.   H.),   ako   aj   listinami   (Upozornenie   na   porušenie   volebného   moratória a priebehu volieb zaslané Okresnej volebnej komisii p. Á. A., odpoveď na upozornenie pripravené p. Ing. D. H.);

Navrhovateľ zároveň poukazuje na to, že tvrdenia Ing. P. o vyplácaní finančných čiastok „H. ľuďmi“ p. A. K. ml., p. A. K. st., p. R. K. sa nepreukázali. Skutočnosť, že táto informácia nebola pravdivá, potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok p. R. M., zástupca náčelníka Mestskej polície, ktorý ihneď na podnet p. V. K. (ktorej volal p. R. K.) vyslal na sídlisko Sever (kde sa podľa vyhlásení K. mali rozdávať peniaze H. ľuďmi) hliadku. P. R. M. vo svojej výpovedi uviedol: „Hliadka mi po čase oznámila, že nič nezistila, všetko prebieha normálne...“   (4.   strana   zápisnice   z výsluchu   svedkov   zo   dňa   1.   7.   2003).   Zo   zápisnice obsahujúcej   hlásenie   zo   služby   vyplýva,   že   kontrola   volebných   okrskov   č.   1   -   19   bola vykonaná dňa 7. 12. 2002 v čase o 12.35 hod. Vykonanie hliadky dňa 7. 12. 2002 v čase o 12.35 hod. nevylučuje to, že rómski občania sa zhromaždili pred potravinami v ten istý deň približne o 13.30 hod. tak, ako to vyplýva zo svedeckej výpovede p. M. a p. C.

Podľa sťažovateľa „preukázané skutočnosti, ku ktorým došlo vo voľbách do orgánov samosprávy   obcí   konaných   v   Dunajskej   Strede   v   dňoch   6.   a   7.   12.   2002,   predstavujú závažné porušenia inštitútu slobodných volieb, ako aj inštitútu rovného pasívneho práva, ktoré   sú   garantované   najvyšším   zákonom   Slovenskej   republiky.   Povaha   predmetných porušení, najmä ovplyvňovanie slobodného rozhodovania voličov vyplácaním finančných odmien, je viac než len právna. Je aj etická a rozhodnutie Ústavného súdu môže tak byť príkladom   toho,   že   účinná   obrana   proti   takýmto   praktikám   neexistuje,   čím   sa   vytvára priestor pre ich používanie aj v budúcnosti (...)».

Posúdenie predmetu konania – právny názor ústavného súdu

4. Ústavný súd musel v danej veci posúdiť, či skutočnosti, ktoré uviedol sťažovateľ, t.   j.   šírenie   informácií   o sťažovateľovi   v   jeho   neprospech   počas   volieb   (v čase   zákazu volebnej   kampane)   prostredníctvom   letáku   a denníka   NOVÝ   ČAS   obsahujúcich   správu o jeho   trestnom   stíhaní   (ďalej   aj   „skutkové   tvrdenie   č.   1“),   umiestnenie   plagátu propagujúceho   odporcu   počas   volieb   (v čase   zákazu   volebnej   kampane)   pred   budovou mestského kultúrneho domu, v ktorom sa nachádzala volebná miestnosť (ďalej aj „skutkové tvrdenie č. 2) a poskytnutie finančnej odmeny voličom za ich hlasy vo voľbách v prospech odporcu počas volieb, t. j. v čase zákazu volebnej kampane (ďalej aj „skutkové tvrdenie č. 3“), a tým vytvorenie výhodnejšieho postavenia vo voľbách oproti ostatným zúčastneným kandidátom,   sú   závažným   porušením   volebného   zákona   a   ústavy,   tak   ako   to   tvrdil sťažovateľ,   následkom   ktorého   došlo   k   ovplyvneniu   celkového   výsledku   volieb a vytvoreniu protiústavného stavu vo voľbách primátora mesta Dunajská Streda konaných 6. a 7. decembra 2002.

5. Uvedené tri skutkové tvrdenia však bolo potrebné najprv posúdiť z toho hľadiska, či a v akom rozsahu ich možno (vzhľadom na protichodné tvrdenia účastníkov konania) považovať za preukázané, a to s ohľadom na vykonané dokazovanie.

Hodnotenie dôkazov

5.1 Ústavný súd konštatuje, že skutkové tvrdenia č. 1 a č. 2 boli uvedené v liste sťažovateľa zo 6. decembra 2002 (pozri bod 3 časti II uznesenia), na ktorý odpovedala listom   zo   7.   decembra   2002   označeným   ako „Upozornenie   na   porušenie   volebného moratória – odpoveď“ predsedníčka okresnej volebnej komisie Ing. D. H. (pozri bod 4 časti II uznesenia). Pretože upozornenie je z prvého a odpoveď z druhého dňa volieb, keď výsledky volieb ešte neboli známe a obidve písomnosti nemohli byť preto reakciou na ne, ústavný súd pripísal týmto písomným dôkazom určitú dôkaznú silu a považoval informácie a skutočnosti v nich obsiahnuté prima facie za vierohodné.

5.2 V prípade skutkového tvrdenia č. 1 je jeho podstatou rozširovanie správy počas volebného   moratória   v Dunajskej   Strede   o tom,   že   sťažovateľ   ako   akcionár   obchodnej spoločnosti   je   spolu   s   ďalšími   osobami   podozrivý   zo „skrátenia   dane“ v kontexte s vyšetrovaním   (hrozbou   obvinenia)   verejne   známej   osoby   v Českej   republike   (senátora a zároveň riaditeľa súkromnej televízie). Sťažovateľ, ktorý v sťažnosti nepoprel, že takáto agentúrna   správa   bola   ČTK   vydaná,   položil   v   sťažnosti   dôraz   na   tieto   okolnosti: a) zvýraznenie mien stíhaných osôb vrátane sťažovateľa oproti ostatnému textu, b) spôsob rozširovania tejto správy – vhadzovanie letáka do poštových schránok, na pracoviskách ako napr. pošta, nemocnica, kaviareň, budova okresného súdu, teda na „najfrekventovanejších miestach“, kde denne prechádzajú stovky ľudí, a c) rozširovanie v Dunajskej Strede 600 kusov   denníka   NOVÝ   ČAS   -   určeného   len   pre   obyvateľov   mesta   Bratislavy   - sympatizantmi odporcu.

Proti existencii   letáku so   zvýraznením mien dotknutých   osôb   (celkom šesť   osôb) vrátane sťažovateľa a proti tomu, že došlo uvedeným spôsobom k jeho rozširovaniu, ako aj k rozširovaniu denníka NOVÝ ČAS v Dunajskej Strede počas volebného moratória, neboli vznesené žiadne námietky odporcom. Odporca sa rezolútne postavil jedine proti obvineniu, že   mal   s tým   niečo   spoločné   (pozri   bod   1.1   tejto   časti   uznesenia),   a v neskorších vyjadreniach   týkajúcich   sa   hodnotenia vykonaného dokazovania spochybnil preukázanie „šírenia   diskreditačných   informácií   prostredníctvom   letákov“ (pozri   bod   3.1   tejto   časti uznesenia).

Hoci písomná „odpoveď“ predsedníčky okresnej volebnej komisie na list sťažovateľa zo   6.   decembra   2002   existenciu   letáku   ani   jeho   rozširovanie   nepotvrdila,   ústavný   súd nepochyboval o tom, že k rozširovaniu tejto správy počas volebného moratória v Dunajskej Strede skutočne došlo spôsobom popísaným v sťažnosti. Ústavný súd nemohol prehliadnuť, že   v súvislosti   s   touto   časťou   „upozornenia   na   porušenie   volebného   moratória“ nepredchádzalo „odpovedi“ predsedníčky okresnej volebnej komisie také preverenie, ktoré by vzhľadom na povahu tvrdených skutočností bolo možné považovať za dostatočné (pozri výpoveď   svedkov   Ing.   D.   H.   a Š.   P.).   Na   druhej   strane   však   ani   tvrdenia   sťažovateľa neumožnili záver o tom, že za týmto rozširovaním bol odporca alebo jeho sympatizanti. Upozornenie sťažovateľa zo 6. decembra 2002 takéto tvrdenie neobsahovalo a žiadny iný relevantný   dôkaz   na   preukázanie   opodstatnenosti   takéhoto   tvrdenia   sťažovateľa   nebol v konaní pred ústavným súdom navrhnutý. Obdobne to platí aj o počte letákov, ktorý sa mal inkriminovaným spôsobom použiť, a o rozsahu ich rozširovania prostredníctvom poštových schránok alebo na verejne prístupných miestach. Tvrdenia sťažovateľa boli ohľadne toho neurčité a všeobecné, hoci podľa názoru ústavného súdu bolo v možnostiach sťažovateľa zabezpečiť si aj o rozsahu rozširovania konkrétne informácie a dôkazy.

Ústavný   súd   už   judikoval,   že   je   to   predovšetkým   sťažovateľ,   ktorý   v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen   namietať,   ale   svoje   tvrdenie   aj   doložiť   exaktnými   dôkazmi   (pozri   napr. PL. ÚS 17/94).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   ohľadne   rozsahu   rozširovania inkriminovanej správy prostredníctvom letákov neuniesol svoje dôkazné bremeno.

Naproti   tomu   ústavný   súd   považoval   za   preukázané   (odporca   toto   tvrdenie sťažovateľa   relevantným   spôsobom   nepoprel   ani   nespochybnil),   že   z vydania   denníka NOVÝ ČAS, ktoré obsahovalo inkriminovanú správu spravodajskej agentúry ČTK, bolo na území Dunajskej Stredy rozmiestnených 600 kusov.

5.3   Skutkové   tvrdenie   č.   2   sa   týkalo   jedného   z piatich   volebných   obvodov (volebného obvodu   č. 2), pričom v liste sťažovateľa zo 6. decembra 2002 sa výslovne požadovalo odstrániť informačné materiály len z „budovy“ označenej okrskovej volebnej komisie, nie však aj z „jej bezprostrednej blízkosti“. Z odpovede predsedníčky okresnej volebnej komisie vyplýva odstránenie informačných materiálov „spred budovy“. Možno potom   konštatovať,   že   okresnou   volebnou   komisiou   bolo   ďalšie   „porušenie   volebného moratória“ odstránené v rozsahu, v akom to bolo sťažovateľom v tejto časti upozornenia namietané. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že list sťažovateľa nebol dostatočne presný   a   určitý   a   nezmieňoval   sa   o   namietanom   porušení   volebného   moratória „v bezprostrednej blízkosti budovy“, tak ako to sťažovateľ napadol vo svojej sťažnosti pred ústavným súdom.

Na základe výpovedí svedkov (Á. A. a J. H.) ústavný súd však nemal pochybnosť o tom, že inkriminované materiály „naďalej zostali umiestnené v bezprostrednej blízkosti budovy“, v ktorej sa nachádzala volebná miestnosť, konkrétne pred vchodom do reštaurácie. Hoci   išlo   o prenosnú   tabuľu,   ústavný   súd   z tejto   skutočnosti   –   pri   neexistencii   ďalších dôkazov   –   nemohol   vyvodzovať   taký   záver,   že   tabuľa   bola   na   inkriminované   miesto prinesená počas volebného moratória.

5.4 Napokon skutkové tvrdenie č. 3 týkajúce sa tzv. „kupovania“ hlasov rómskych voličov nebolo obsiahnuté v písomných dôkazoch zo 6. a 7. decembra 2002, ale sťažovateľ toto   tvrdenie   opieral   o výpovede   dvoch   svedkýň   (K.   M.   a E.   C.).   Ústavný   súd   obidve svedkyne podrobne vypočul a nezistil žiadnu významnú kontradiktórnosť alebo nepresnosť v ich výpovediach o tomto skutkovom tvrdení sťažovateľa, ich výpovede preto považoval prima facie za vierohodné a za spôsobilé potvrdiť toto tvrdenie sťažovateľa.

Podstata tejto skutočnosti spočíva v tom, že asi tridsiatim rómskym voličom boli prisľúbené   a následne   odovzdané   peňažné   čiastky   za   to,   že   budú   voliť   odporcu   ako kandidáta na primátora mesta. Tento fakt sa okrem spochybnenia vierohodnosti uvedených svedeckých   výpovedí   snažil   spochybniť   odporca   protitvrdením   v   podstate   o   rovnakom „kupovaní voličov“ v prospech sťažovateľa a toto svoje tvrdenie založil predovšetkým na výpovediach   svedkov   V.   K.,   R.   K.   a R.   M.   Ústavný   súd   sa   pôvodne   usiloval   vypočuť všetkých týchto svedkov, ale napokon po výsluchoch V. K. a R. M. upustil od výsluchu R. K., ktorého výsluch už nemohol podstatne zmeniť skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania ohľadne tohto tvrdenia odporcu.

Predovšetkým uvedené protitvrdenie odporcu nemôže v žiadnom smere spochybniť svedecké výpovede K. M. a E. C.. Ich výpovede nemohli spochybniť ani výpovede svedkov

-   členov   volebných   komisií   (napr.   Mgr.   O.   I.)   o tom,   že   nemali   takéto   hlásenia   alebo informácie,   pretože   tieto   výpovede   sú   len   všeobecným   konštatovaním   a nevyvracajú v žiadnom smere pravdivosť a vierohodnosť výpovedí uvedených svedkýň.

Ich   výpovede   však   čiastočne   oslabuje,   i keď   nevyvracia,   výpoveď   predsedníčky okrskovej volebnej komisie O. B., ktorá v otázke počtu rómskych voličov pripustila, že v čase,   o   ktorom   hovorili   svedkyne   M.   a C.,   boli   voliť   najviac   desiati   Rómovia.   Hoci ústavný súd nemal žiadny dôvod pochybovať ani o vierohodnosti tejto svedeckej výpovede, nevychádzal z jej výpovede, pretože počet rómskych voličov, ktorý uviedla táto svedkyňa, nemá priamy vzťah ohľadne vierohodnosti výpovedí svedkýň M. a C. o tom, čoho boli tieto svedkyne priamymi svedkami ani o tom, akým spôsobom si zapamätali počet rómskych voličov, ktorým za voľbu v prospech odporcu boli odovzdané peňažné sumy po rozmenení troch 1 000-korunových bankoviek. Svedkyňa B. nebola svedkom toho, o čom vypovedali svedkyne   M.   a C.,   a nemohla   o tom   ani   preto   svedčiť   tak,   aby   vyvrátila   či   aspoň spochybnila pravdivosť výpovedí   týchto svedkýň. Ústavný súd nepovažoval za dôležité pokúsiť sa ďalším dokazovaním (napr. výsluchom ďalších členov dotknutých okrskových komisií)   odstrániť   alebo   aspoň   vysvetliť   vzniknutý   rozdiel   v počte   takto   dotknutých rómskych voličov, pretože už z doterajšieho dokazovania vyplýva, že títo voliči mohli ísť voliť aj do ďalšej volebnej miestnosti nachádzajúcej sa len o 30 m ďalej (pozri výpoveď svedkyne   O.   B.),   resp.   že   na   odstránení   rozdielu   medzi   uvádzaným   počtom   rómskych voličov (t. j. desať a tridsať) v okolnostiach veci vôbec nezáleží.

K protitvrdeniu   odporcu   ústavný   súd   konštatuje,   že   svedkyňa   K.   zaznamenala a rozšírila veľmi všeobecnú a neurčitú informáciu, ktorá sa nepotvrdila ani svedkom M., ani písomným hlásením zo služby mestskej polície (pozri 8. bod časti II uznesenia). Napokon ani svedok Mgr. O. I. (predseda mestskej volebnej komisie) nemal vedomosť, že „pani K. mala telefonovať náčelníkovi mestskej polície o tom, že sa dávajú peniaze Rómom“.

5.5 K uvedenému hodnoteniu dokazovania ústavný súd dodáva, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti musí byť opatrný pri plnení úlohy súdu prvého stupňa zisťovať skutkový stav, keď to okolnosti danej veci od neho nevyžadujú, pretože proti jeho rozhodnutiam nemožno   podať opravný prostriedok   a musí   sa   preto   vystríhať toho,   aby založil   svoje   rozhodnutie   na   takých   skutočnostiach   a dôvodoch,   ktoré   procesné   strany rozumne nemohli predvídať a reagovať na ne vo svojich stanoviskách. V danej veci celkom určite bolo možné ďalej dokazovať skutočnosti a tvrdenia sporné medzi účastníkmi konania, avšak   podľa   názoru   ústavného   súdu   návrhy   na   doplnenie   dokazovania,   ktoré   účastníci konania v záverečných vyjadreniach uplatnili alebo z nich vyplývajú (pozri ich vyjadrenia v bodoch 3.1 a 3.2 tejto časti uznesenia), neboli takého charakteru, aby mohli podstatne zmeniť vyššie uvedené vyhodnotenie vykonaného dokazovania o skutkových tvrdeniach sťažovateľa.

Právne posúdenie zistených skutočností

6. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   možnosť   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebné   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

7.   S ohľadom   na   tieto   zásady   a   kritériá   ústavný   súd   teda   posúdil,   či   zistené skutočnosti   (pozri   body   5.1   až   5.5   tejto   časti   uznesenia)   jednotlivo   alebo   spoločne   sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení volebného zákona (pozri časť II uznesenia).

7.1   Vyhotovenie   a rozširovanie   letáku,   ktorý   predložil   sťažovateľ   (pozri   bod   7 časti II uznesenia), ústavný súd považuje za vedenie kampane mimo určeného času (§ 30 ods. 2 volebného zákona) a za zverejňovanie informácie o sťažovateľovi ako kandidátovi na primátora   v jeho   neprospech   spôsobom,   ktorý   je   počas   volieb   zakázaný   (§   30   ods.   11 volebného zákona), teda za jasné porušenie volebného zákona.

Rovnakého názoru však ústavný súd nebol, čo sa týka toho, že na území Dunajskej Stredy bolo počas volieb rozšírené bratislavské vydanie denníka NOVÝ ČAS obsahujúceho inkriminovanú správu spravodajskej agentúry ČTK v neprospech sťažovateľa.

Zákonné ustanovenie (§ 30 ods. 11 volebného zákona), ktorého ochrany sa v tejto súvislosti dovolával sťažovateľ a ktoré nerozlišuje medzi zakázanými informáciami, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy), t. j. v súlade aj s interpretačným pravidlom ustanoveným v čl. 31 ústavy (pozri bod 6 tejto časti uznesenia), ako aj v súlade s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorý ustanovuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.

Slobodné   voľby   a sloboda   prejavu   tvoria   základ   akéhokoľvek   demokratického systému. Za istých okolností sa však môžu dostať do vzájomného konfliktu. Tak tomu bolo aj v danej veci. Podstata tohto konfliktu spočívala v tom, že na jednej strane volebný zákon v záujme splnenia svojho legitímne sledovaného účelu (zabezpečenia slobodných volieb do orgánov   samosprávy   obcí)   zakazuje   o.   i.   počas   volieb   zverejňovať   informácie o kandidátoch   v ich   prospech   alebo   v ich   neprospech   v hromadných   informačných prostriedkoch slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (§ 30 ods. 11 volebného zákona) a na   druhej   strane   ústava   zaručuje   slobodu   prejavu   a právo   na   informácie   (t.   j.   právo vyhľadávať a šíriť   informácie) tak,   že ich   možno obmedziť zákonom   len vtedy,   ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov,   t.   j.   na   ochranu   práv   a slobôd   iných,   bezpečnosti   štátu,   verejného   poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 1 a 4 ústavy). V danej veci došlo teda ku konfliktu volebného (aktívneho či pasívneho) práva a práva na informácie, ktoré ústava zaručuje ako politické práva v treťom oddiele druhej hlavy. Podľa názoru ústavného súdu žiadne z týchto základných práv neprevažuje nad druhým in abstracto. Vzniknutý konflikt medzi týmito právami bolo preto možné vyriešiť len s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci.

V tejto súvislosti   bolo potrebné vziať do   úvahy, že bratislavské   vydanie   denníka NOVÝ ČAS uverejnilo správu spravodajskej agentúry, ktorá bola práve zverejnená v inom štáte (Českej republike), a z tohto hľadiska ju treba považovať v Slovenskej republike za čerstvú   správu,   ktorá   pri   rešpektovaní   prezumpcie   neviny   obsahovala   dôležitý   obsah   – informáciu o možnom trestnom stíhaní verejne známej osoby (senátora a zároveň riaditeľa súkromnej televízie, ktorú možno sledovať aj v Slovenskej republike) a v spojení s ňou aj informáciu o podozrievaní ďalších osôb českou políciou zo skrátenia dane, medzi nimi aj sťažovateľa.   Ďalej   bolo   potrebné   vziať   do   úvahy,   že   v prípade   periodických   publikácií (tlače),   ktoré   sa   týkajú   aktuálnych   tém,   informácia   je   pominuteľným   majetkom a oneskorenie jej zverejnenia, hoci len na krátky čas, znamená nebezpečenstvo, že bude zbavená celej svojej hodnoty a významu. Preventívne obmedzenie (zákaz) zverejňovania takýchto informácií počas volieb o. i. o nezávislých kandidátoch v ich neprospech, ktoré umožňuje volebný zákon, musí byť preto ústavným súdom striktne posudzované. Napokon bolo potrebné prihliadnuť na to, že verejnosť má právo na takúto informáciu vtedy, keď je aktuálna, a že z hľadiska práva na informáciu nemožno rozlišovať medzi verejnosťou podľa administratívnych   územných   celkov   (napr.   medzi   verejnosťou   v Dunajskej   Strede, v Bratislave alebo v ostatnej   časti   Slovenskej   republiky atď.).   Inými slovami, ak takáto informácia nebola v čase volieb nezákonne zverejnená prostredníctvom tlače v jednej časti republiky (na území Bratislavy), nemohla byť nezákonne zverejnená ani v ktorejkoľvek inej jej   časti   (napr.   na   území   Dunajskej   Stredy).   V tejto   línií   uvažovania   by   sťažovateľ nepochybne   nemohol   dosiahnuť   preventívny   súdny   zákaz   jej   celoštátneho   rozširovania (prípadne   rozširovania   v inom   štáte)   len   preto,   že   prebiehajú   (miestne)   voľby do samosprávnych   orgánov   obcí   a že   takáto   informácia   môže   pre   neho   ako   kandidáta znamenať   v porovnaní   s ostatnými   kandidátmi   do   orgánov   samosprávy   obcí   značnú nevýhodu.

Podľa názoru ústavného súdu právo na informácie, tak ako je zaručené v čl. 26 ods. 1 a 4 ústavy, o možnom trestnom stíhaní verejne činnej osoby na základe podozrenia zo spáchania   trestného   činu,   ktorý   sa   práve   stal   alebo   bol   príslušnými   orgánmi   práve zistený, prípadne vyšiel najavo za podobných okolností ako v prípade zverejnenia správy českej spravodajskej agentúry, musí vzhľadom na aktuálny záujem o zverejnenie takejto informácie   prevážiť   nad   právom   kandidáta   na   zákaz   jej   rozširovania   počas   volebného moratória. V okolnostiach danej veci sa takýto výklad a použitie volebného zákona nemohli dostať do rozporu so základným právom sťažovateľa byť volený za primátora (poslanca) za rovnakých podmienok ani s právom občanov (voličov v Dunajskej Strede) voliť svojich zástupcov   do   orgánov   samosprávy   obce   (mesta),   ani   s   princípom   slobodnej   súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. V okolnostiach danej veci nemožno legitímne namietať   ani   to,   že   základné   volebné   právo   sťažovateľa   a občanov   bolo   obmedzené vo svojej podstate alebo sa pri tomto jeho obmedzení nedbalo na jeho zmysel. Ústavný súd k tomu dodáva, že podľa jeho názoru by k inému záveru bolo možné dospieť vtedy, ak o zverejnenie takejto informácie o kandidátovi nie je aktuálny záujem, pretože napríklad informácia   o podozrení   z trestnej   činnosti   už   nie   je   čerstvá.   Záujem   o   rešpektovanie volebného moratória a ochrana volebného práva kandidáta by boli vtedy silnejšie než právo šíriť takéto informácie.

Vzhľadom na výsledky dokazovania (pozri bod 5.2 tejto časti uznesenia), na tento záver   o nezistení   porušenia   volebného   zákona   namietaným   rozšírením   vydania   denníka NOVÝ ČAS v Dunajskej Strede počas volieb a vzhľadom na záver o nepreukázaní rozsahu rozširovania   inkriminovanej   správy   prostredníctvom   letákov   (pozri   bod   5.2   tejto   časti uznesenia)   nebolo   možné   sa   stotožniť   so   sťažovateľom,   že   samotné   rozšírenie inkriminovanej správy   o ňom   počas volieb   dosiahlo takú   intenzitu   porušenia   volebného zákona, že mohlo vážne ovplyvniť konečný výsledok volieb.

7.2 Čo sa týka tvrdenia sťažovateľa o umiestnení plagátu propagujúceho odporcu počas volieb pred budovou mestského kultúrneho domu, v ktorom sa nachádzala volebná miestnosť,   ústavný   súd   ho   síce   považoval   za   preukázanú   skutočnosť,   avšak   nebolo   ho možné   vzhľadom   na   všetky   okolnosti   prípadu   (pozri   bod   5.3   tejto   časti   uznesenia) kvalifikovať   ako   závažné   porušenie   zákazu   volebnej   kampane   ustanoveného   volebným zákonom.

7.3 Ústavný súd tzv. kupovanie hlasov rómskych voličov (pozri bod 5.4 tejto časti uznesenia)   hodnotí   zo   všetkých   tvrdení   sťažovateľa   ako   najzávažnejšie   porušenie ustanoveného   zákazu   volebnej   kampane,   pretože   ide   o   aktivitu   na   získanie   voličských hlasov   počas   volieb,   ktorá   zasahuje   do   samotnej   podstaty   volebného   (aktívneho   či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo   pre   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti,   že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie.

Ústavný súd v časti, v ktorej vyhodnotil dokazovanie o tomto tvrdení sťažovateľa, konštatoval,   že   jeho   podstata   spočívala   v tom,   že   asi   tridsiatim   rómskym   voličom   boli prisľúbené   a následne   odovzdané   peňažné   čiastky   za   to,   že   budú   voliť   odporcu   ako kandidáta na primátora mesta. Hoci dokazovanie neodstránilo pochybnosť o presnom počte takto dotknutých voličov, celkový počet podľa výsledkov dokazovania nebol v žiadnom prípade vyšší ako tridsať osôb. Tento počet je však vzhľadom na všetky okolnosti danej veci vrátane počtu oprávnených voličov a rozdielu v počte platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľbu na primátora mesta (pozri body 1 a 2 časti II uznesenia) sám osebe zjavne nespôsobilý ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl počas napadnutých volieb v Dunajskej Strede.

8.   Sťažovateľ tvrdil,   že „uvedené porušenia mali spoločne taký silný synergický efekt, že ovplyvnili celkový výsledok volieb“.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   rozdiel   v   počte   platných   hlasov   odovzdaných   pre sťažovateľa a odporcu   ako kandidátov pre   voľbu na primátora   mesta bol   1 741 hlasov. Podľa názoru ústavného súdu nemožno zistené skutočnosti ani spoločne považovať za také, ktoré   ústavne   relevantným   spôsobom   porušili   citované   ustanovenia   volebného   zákona. Ústavný súd už konštatoval, že základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie rozhodnutia   ústavného   súdu   o neplatnosti   voľby   kandidáta   na   poslanca   alebo   starostu (primátora) je zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení volebného zákona spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta.

Všetky vyššie uvedené konkrétne okolnosti, intenzita a spôsob porušenia volebného zákona   viedli   ústavný   súd   k   záveru,   že   nedošlo   k   porušeniu   volebného   zákona   takým spôsobom,   ktorý   mohol   ovplyvniť   výsledok   voľby   dotknutého   kandidáta   na   primátora mesta. Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   63   ods.   1   písm.   d)   zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

K uzneseniu sa pripája odlišné stanovisko sudcu Eduarda Báránya.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2004

  PL. ÚS 5/03

Odlišné stanovisko sudcu Eduarda Báránya

Podľa   §   32   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   pripájam   k uzneseniu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   sp. zn. PL. ÚS 5/03   z 26.   apríla   2004   toto   odlišné stanovisko, pretože na rozdiel od väčšiny pléna ústavného súdu zastávam názor, že voľby primátora   mesta   Dunajská   Streda   konané   6.   a 7.   decembra   2002   neboli   prejavom v zákonných   podmienkach   sformovanej   vôle   voličov,   a preto   mali   byť   vyhlásené   za neplatné. Vedú ma k tomu nasledovné dôvody.

Skutkový   stav   je   v náleze   ustálený   podľa   mojej   mienky   správne,   a preto   z neho vychádzam.

Počas   volebného   moratória   bola   v denníku   NOVÝ   ČAS   zverejnená   informácia spôsobilá podstatne poškodiť mienku voličov o jednom z kandidátov na primátora. V dobe volebného moratória bolo v Dunajskej Strede rozšírených 600 výtlačkov denníka NOVÝ ČAS okrem obvyklého počtu a neurčitý počet letákov s uvedenou informáciou, ktorá bola prevzatá z NOVÉHO ČASU. Vzhľadom na rozdiel v počte hlasov odovzdaných v prospech zvoleného kandidáta a sťažovateľa bolo takýmto spôsobom možné ovplyvniť taký veľký počet voličov, že to mohlo zmeniť výsledok volieb a viesť ku zvoleniu iného kandidáta.

V konaní o volebnej sťažnosti musí ústavný súd plne zohľadniť časovo obmedzený zákaz zverejňovania určitých informácií v masovokomunikačných prostriedkoch obsiahnutý v § 30 ods. 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). Ústavný súd tu už nemá hľadať rovnováhu medzi čl. 30 a čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), lebo túto už pre okolnosti prípadu relevantným spôsobom stanovil zákonodarca v § 30 ods. 1 volebného zákona.

Ústavný súd už môže len interpretovať čl. 30 a čl. 26 ústavy v duchu čl. 31 ústavy, teda tak, aby umožňovali slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, ktorá však nie je právom neregulovaným zápasom, v ktorom je dovolené všetko, ale súborom právne rôzne podrobne upravených aktivít a politických subjektov.

Práve v danom prípade došlo nielen k formálnemu, ale aj k závažnému porušeniu § 30   ods.   1   volebného   zákona   rozširovaním   informácie   spôsobilej   vážne   poškodiť sťažovateľa spôsobom a v dobe zakázanej v § 30 ods. 11 volebného zákona. Charakter informácie   si   naviac   nevyžadoval   jej   okamžité   zverejnenie   a následné   rozšírenie v Dunajskej   Strede   podstatne   zvýšeným   počtom   výtlačkov   NOVÉHO   ČASU   a letákmi, ktoré   zjavne   prebrali   informácie   z NOVÉHO   ČASU.   Predmetná   informácia   by   bola odložením   zverejnenia   stratila   svoju   komerčnú   hodnotu   a význam,   čo   však   možno vo verejnom záujme pripustiť.

Charakter   informácie   nebol   taký,   že   slobodná   súťaž   politických   síl   a právo   na informácie   by   vyžadovali   jej   šírenie   aj   v dobe   zákonom   zakázanej.   Nešlo   o informáciu o novom negatívnom čine sťažovateľa, ale o jeho možnom budúcom trestnom stíhaní za relatívne dávno minulé činy, ktorá bola u veľkej časti práva neznalej verejnosti spôsobilá navodiť dojem, že sťažovateľ spáchal trestný čin. Zverejnenie takejto informácie v zákonom zakázanej dobe nemá ústavnú oporu.

Sťažovateľ už nemal možnosť do volieb na túto informáciu akokoľvek reagovať. Porušenie   §   30   ods.   11   volebného   zákona   teda   smerovalo   aj   proti   slobodnej   súťaži politických síl v demokratickej spoločnosti (čl. 31 ústavy).

Významnou   podmienkou   slobodnej   súťaže   politických   síl   vo   voľbách   je zachovávanie zákonných pravidiel vo všetkých štádiách volebného procesu. Významnou súčasťou slobodnej súťaže politických síl vo voľbách je ovplyvňovanie voličov šírením informácií o kandidátoch. Ak sa porušia zákonné pravidlá šírenia informácií o kandidátoch v prospech alebo v neprospech niektorého z kandidátov spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť taký veľký počet voličov, že to mohlo viesť k ovplyvneniu výsledku volieb toho, kto bol zvolený, tak ide o dôvod pre vyhlásenie volieb za neplatné.

Situáciu len zostrilo zjavne odsúdeniahodné a protiústavné (čl. 30, čl. 31 ústavy) kupovanie voličských hlasov, ktoré sa však preukázalo iba v počte prípadov, ktorý nie je v okolnostiach prípadu významný.

V Košiciach 26. apríla 2004