znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 49/2014-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, za účasti J. K., zvoleného starostu mestskej časti Košice-Pereš, ktorou podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice-Pereš konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 24. novembra 2014   osobne   doručená   sťažnosť   M.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) namieta neústavnosť a   nezákonnosť   volieb   starostu   mestskej   časti   Košice-Pereš   (ďalej   len   „mestská   časť“) konaných 15. novembra 2014.

Keďže   výsledky   napádaných   volieb   starostu   mestskej   časti   konaných 15. novembra 2014   boli   vyhlásené   16.   novembra   2014   a   sťažnosť   bola   sťažovateľkou osobne   podaná   ústavnému   súdu   24.   novembra   2014,   možno   uzavrieť,   že   predmetná sťažnosť bola podaná včas, t. j. v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

Zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o   celkovom   výsledku   volieb   konaných v mestskej časti 15. novembra 2014 vyplýva, že sťažovateľka kandidovala na post starostky mestskej časti pod poradovým č. 4 ako nezávislá kandidátka a z celkového počtu 858 platne odovzdaných hlasov pre voľbu starostu mestskej časti získala 206 platných hlasov, čo je viac ako 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Víťaz volieb na post starostu mestskej časti J. K. (ďalej len „odporca“), ktorý bol nezávislým kandidátom, získal v uvedených voľbách celkovo 390 platných hlasov.

Sťažovateľka   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   namieta   neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti konaných 15. novembra 2014, a to z dôvodu ňou tvrdených pochybení, jednako v štádiu prípravy volieb a tiež aj v štádiu samotného priebehu volieb.

Pokiaľ ide   o fázu prípravy   volieb, sťažovateľka   namieta, že do   zoznamu voličov v mestskej časti boli zapísané aj osoby, ktoré nemožno považovať za oprávnených voličov pre voľby v mestskej časti, pretože tieto osoby sú síce nahlásené na trvalý pobyt v mestskej časti, avšak nehnuteľnosti, v ktorých majú trvalý pobyt, sa teritoriálne majú nachádzať už v katastrálnom území mestskej časti Košice-Lorinčík, čo je podľa sťažovateľky v rozpore s §   9   ods.   4   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého „V meste, ktoré sa člení na mestské časti, hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.“, ako aj v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá   je   označená   súpisným   číslom   alebo   súpisným   a orientačným   číslom   a   je   určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt“, a v konečnom dôsledku aj v rozpore s ustanovením prvej vety čl. 69 ods. 3 ústavy, podľa ktorej „Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.“. Účasť označených osôb v napádaných voľbách, aj keď vzhľadom na tajnosť hlasovania nemožno zistiť, ako tieto osoby volili, mohla podľa sťažovateľky podstatným spôsobom ovplyvniť ich výsledok.

V súvislosti   s   podľa   sťažovateľky   neoprávneným   prihlasovaním   osôb   bývajúcich v katastrálnom   území   mestskej   časti   Košice-Lorinčík   na trvalý   pobyt   v mestskej   časti (rozumej   v   mestskej   časti   Košice-Pereš,   pozn.)   sťažovateľka   poukázala   aj na korešpondenciu z rokov 2011 a 2013 medzi starostom mestskej časti Košice-Lorinčík a primátorom mesta Košice o riešení danej problematiky a tiež ako dôkaz predložila aj výpis z listu   vlastníctva   osoby   prihlásenej   na trvalý   pobyt   v mestskej   časti,   z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť   v jej   vlastníctve   sa nachádza   v   katastrálnom   území   mestskej časti Košice-Lorinčík.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla: „Z listu miestneho úradu MČ Košice - Lorinčík zo dňa 14. 11. 2013 vyplýva, že aj v uvedenom čase dochádzalo, tak ako v priebehu niekoľkých rokov predtým, k prihlasovaniu obyvateľov ulíc Na Košarisku, Vranovská a Jasovská k trvalému pobytu v MČ Košice - Pereš, a to tým, že MČ Košice - Pereš vydáva niekoľko rokov rozhodnutia o pridelení súpisného čísla aj k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Lorinčík, ktoré je územím MČ Košice - Lorinčík. Napriek opakovaným snahám MČ Košice - Lorinčík a ingerencii mesta Košice,   aj v čase konania volieb starostu MČ   Košice -   Pereš,   boli do zoznamu   voličov   v   tejto   mestskej   časti,   zapísaní   občania,   ktorých   nehnuteľnosti, v ktorých   sú   prihlásení   na   trvalý   pobyt,   sa   nachádzajú   v   katastrálnom   území   Košice   - Lorinčík - teda nemôžu byť obyvateľmi MČ Košice - Pereš.

... vzhľadom na tajnosť hlasovania vo voľbách, nie je možné zistiť, ktorý z voličov, ktorým nepatrí právo voliť starostu MČ Košice - Pereš, odovzdali svoje hlasovacie lístky v úradne označených obálkach s platnými hlasovacími lístkami, a ktorého z kandidátov na starostu   MČ   Košice   -   Pereš   volili.   Vplyv   účasti   osôb,   ktoré   nemajú   právo   voliť do orgánov samosprávy MČ Košice - Pereš na uvedených voľbách, navyše nie je možné vyjadriť len numericky, keďže účasť alebo neúčasť týchto osôb, platnosť alebo neplatnosť ich hlasovania, so zreteľom na skutočnosti uvedené vyššie v tejto sťažnosti, sú spôsobilé prejaviť sa rôznym spôsobom na výsledku - volieb, ktorý nie je možné predpokladať.“

Podľa tvrdenia sťažovateľky k pochybeniam došlo aj vo fáze samotného volebného procesu,   a to   tým,   že   niektorí   voliči   mali   počas   hlasovania   vkladať   hlasovacie   lístky do obálok,   ktoré   neboli   označené   odtlačkom   okrúhlej   úradnej   pečiatky   mestskej   časti, pričom členovia okrskových volebných komisií č. 1 a č. 2 (v mestskej časti boli zriadené iba dva volebné okrsky, ktoré sa nachádzali v budove miestneho úradu mestskej časti, pozn.) mali   v priebehu   volebného   procesu   dodatočne   opečiatkovať   obálky   úradnou   pečiatkou mestskej časti. Sťažovateľka uviedla, že po získaní uvedených informácií od voličov sa sama osobne presvedčila, že v miestnosti volebného okrsku č. 2 bola voľne dostupná úradná pečiatka mestskej časti, čo bezodkladne oznámila predsedovi miestnej volebnej komisie (J. L.), ktorý mal následne požiadať o podanie vysvetlenia predsedníčku okrskovej volebnej komisie č. 1, „... ktorá potvrdila, že okrsková volebná komisia dodatočne opečiatkovala 100 obálok a ďalšie neoznačené odtlačkom úradnej pečiatky obce, má pripravené.“

O   uvedených   skutočnostiach   mal   predseda   miestnej   volebnej   komisie   podať 16. novembra   2014   na   príslušnom   oddelení   Policajného   zboru   trestné   oznámenie o podozrení z marenia prípravy volieb. Okrem toho podľa sťažovateľky uvedené skutočnosti mal potvrdiť aj pozorovateľ M. D., ktorý «... potvrdil, že úradná pečiatka MČ Košice - Pereš „putovala“ medzi okrskovou volebnou komisiou č. 1 a okrskovou volebnou komisiou č.   2,   ktoré   ju   používali   na   označovanie   obálok   určených   na hlasovanie   a nie   je   možné vylúčiť,   že   aj   hlasovacích   lístkov», a napokon   ako   dôkaz   o tvrdených   skutočnostiach sťažovateľka   predložila   aj   desať   „vyhlásení“   voličov   z volebného   okrsku   č. 1   o tom,   že hlasovacie lístky vložili do obálky, ktorá nebola označená úradnou pečiatkou mestskej časti, a tiež   predložila „čestné   prehlásenie“ predsedu   miestnej   volebnej   komisie,   že   počas napádaných volieb „... bola použitá pečiatka na dodatočné opečiatkovanie neprehľadných obálok do ktorých voliči vkladali hlasovacie lístky.... Taktiež som sa dozvedel od časti voličov, že obálky do ktorých vložili hlasovacie lístky neboli označené odtlačkom úradnej pečiatky obce.“.

Podľa sťažovateľky „Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 346/1990 Zb. nevyplýva okrskovej volebnej komisii právo ingerencie do úpravy hlasovacích lístkov v zmysle ich označenia odtlačkom úradnej pečiatky obce, ani obálok v zmysle ich označenia odtlačkom úradnej pečiatky obce.“, pričom s poukazom na prvú vetu § 34 volebného zákona, podľa ktorej ak nastanú okolnosti, ktoré znemožňujú začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho ukončiť, môže okrsková volebná komisia odročiť začatie hlasovania na neskoršiu hodinu alebo   predĺžiť   čas   hlasovania,   sťažovateľka   uviedla,   že „...   v   prípade,   že   by   došlo ku skutočnosti, ktorá by znemožňovala začať hlasovanie, či pokračovať v ňom - napríklad nedostatok nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce, mohla okrsková   volebná   komisia   (komisie)   prerušiť   hlasovanie   a   požiadať   obec   o   vydanie   - doplnenie   potrebného   počtu   obálok   označených   odtlačkom   úradnej   pečiatky   obce. Oprávnenie označovať volebné listiny, vrátane obálok, úradnou pečiatkou obce, nevyplýva okrskovej komisii zo žiadneho ustanovenia zákona č. 346/1990 Zb.

Už samotná skutočnosť, že okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 mali k dispozícii úradnú pečiatku obce - MC Košice - Pereš a v priebehu volieb ňou označovali obálky určené na hlasovanie vo voľbách, je takou, ktorá znemožňuje hodnoverne zistiť, aký počet obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce bol voličom v predmetnej mestskej časti   vydaný   a   znemožňuje   zistiť,   či   obálky   vydané   voličom   boli   označené   odtlačkom úradnej pečiatky obce pred ich vydaním voličom alebo až po ich vydaní, či po vložení obálky do volebnej schránky.“.

Uvedené   skutočnosti   mali mať podľa   sťažovateľky   podstatný   vplyv   na   výsledok volieb starostu mestskej časti, pretože podľa § 37 volebného zákona po skončení hlasovania a po uzavretí volebnej miestnosti má okrsková volebná komisia povinnosť po tom, ako zapečatí   nepoužité   hlasovacie   lístky   a obálky,   vybrať   odovzdané   obálky   s   hlasovacími lístkami z volebnej schránky a následne ma spočítať odovzdané obálky a porovnať ich počet so záznamami v zozname voličov, avšak pred tým ma vylúčiť neúradné obálky, t. j. obálky neoznačené úradnou pečiatkou obce. Inými slovami, sťažovateľka vyslovuje pochybnosť o správnosti   zisteného   volebného   výsledku,   podľa   ktorého   malo   byť voličom   vydaných 870 obálok a taký   istý   počet   ich   mal byť aj odovzdaný   do   volebnej schránky,   čo   však nekorešponduje s vyjadreniami minimálne desiatich   voličov   predložených sťažovateľkou o tom, že do volebnej schránky vložili neúradné obálky, ktoré mali byť z tohto dôvodu z celkového   počtu   do   volebnej   schránky   odovzdaných   obálok   vyradené   podľa   §   37 volebného   zákona,   a teda   počet   celkovo   voličom   vydaných   obálok   by   sa   tak   nemal zhodovať s počtom platne odovzdaných úradných obálok.

V uvedenej súvislosti sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla:„Pri voľbách starostu MČ Košice - Pereš však postup podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb., neprichádza vôbec do úvahy, resp. nie je možné verifikovať akýkoľvek údaj zaznamenaný v zápisnici o hlasovaní vo vzťahu k počtu voličov, ktorým boli vydané obálky, pretože nie je možné zistiť, aké obálky boli týmto voličom vydané, či opatrené odtlačkom úradnej pečiatky obce alebo bez takéhoto úradného označenia...

Pri už teraz zrejmom postupe okrskových volebných komisií č. 1 a č. 2, pri voľbách starostu MČ Košice - Pereš, teda nie je možné zistiť, koľko z hlasovacích lístkov bolo odovzdaných v úradne označených obálkach a koľko v obálkach, ktoré ešte pred tým, ako z nich boli vybraté hlasovacie lístky, mali byť ako neúradné obálky vylúčené...

Postup okrskových volebných komisií v MČ Košice- Pereš zároveň robí absolútne obsolétnymi ustanovenia § 37 ods. 1 a § 40 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb., keďže nie je možné zistiť, či tieto komisie zapečatili obálky označené pred začiatkom volieb, v priebehu volieb, či po voľbách. (...) Osobitne poukazuje sťažovateľka aj na ust. § 31 ods. 3 zákona č. 346/1990   Zb.,   podľa   ktorého   na   požiadanie   voliča   okrsková   volebná   komisia   vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné. Počet vydaných hlasovacích lístkov tak môže prevyšovať počet odovzdaných hlasovacích lístkov a počet vydaných hlasovacích lístkov preto   nie   je   zásadným   identifikátorom,   či   v   priebehu   volieb   nedochádza   k   manipulácii s hlasovacími listinami. Citovaný zákon však neumožňuje vydať voličovi viac ako jednu úradnú obálku a preto počet vydaných úradných obálok a počet odovzdaných úradných obálok je základným a zásadným parametrom zákonnosti priebehu hlasovania vo voľbách.“ Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu Mestskej časti Košice - Pereš, konané dňa 15. novembra 2014, za neplatné.“

II.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa § 25 ods.   1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   bolo   preskúmanie   dôvodnosti   námietok sťažovateľky, ktorými spochybňuje ústavnosť a zákonnosť volieb starostu mestskej časti konaných 15. novembra 2014, a to z hľadiska ich možného reálneho vplyvu na výsledok napádaných volieb.

1.   Pokiaľ   ide   o prvú   námietku   sťažovateľky   týkajúcu   sa   výhrady   voči   zoznamu voličov,   do   ktorého   mali   byť   zapísané   aj   osoby,   ktoré   nemožno   podľa   nej   považovať za oprávnených voličov pre komunálne voľby v mestskej časti z dôvodu, že nehnuteľnosti, v ktorých majú hlásený trvalý pobyt, sa nachádzajú v katastrálnom území už inej mestskej časti Košice-Lorinčík, ústavný súd považuje túto námietku sťažovateľky vo vzťahu k jej možnému vplyvu na priebeh a výsledok napádaných volieb za irelevantnú a neodôvodnenú. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, t. j. v konaní o preskúmanie ústavnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, ústavný súd nie   je   oprávnený   preskúmavať   ústavnú   udržateľnosť   rozhodnutí   orgánov   územnej samosprávy   (obcí,   resp.   v danom   prípade   mestských   častí)   o   pridelení   súpisného a orientačného   čísla   nehnuteľnostiam   a ani   ústavnú   udržateľnosť   na   ich   podklade prebiehajúcich postupov pri ohlasovaní trvalého pobytu v týchto nehnuteľnostiach.

Podľa § 2c ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec určuje stavbám   súpisné   číslo   a   orientačné   číslo,   vedie   evidenciu   súpisných   čísiel   a   evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.

Podľa § 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení na rozhodovanie o názvoch obcí a názvoch častí obcí, o inej zmene územia obce ako v § 2 ods. 3 a o určení súpisného čísla a orientačného čísla sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa   §   27a   ods.   1   zákona   o obecnom   zriadení   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   ustanoví   všeobecne   záväzným   právnym   predpisom podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.

Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z., ktorou   sa   ustanovujú   podrobnosti   o   označovaní   ulíc   a   iných   verejných   priestranstiev a o číslovaní stavieb, obec vo veci určenia, zmeny alebo zrušenia súpisného čísla alebo orientačného   čísla   budove   vydáva   rozhodnutie,   ktorého   náležitosti   sú   vyšpecifikované v označenom ustanovení.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu“) trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 26 ods. 2 zákona o hlásení pobytu na postup štátnych orgánov, obcí, iných právnických   osôb   a   fyzických   osôb   a   na   ich   úkony   vykonávané   podľa   tohto   zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o hlásení pobytu ministerstvo riadi výkon štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra. Činnosť obcí, mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mestských častí mesta Košice na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Z citovaných   ustanovení   s vecou   súvisiacich   právnych   predpisov   vyplýva,   že   tak pre konanie o pridelení stavbe súpisného a orientačného čísla, v ktorom obec (mestská časť) rozhoduje ako nositeľka samosprávnych oprávnení, ako ani v konaní o hlásení na trvalý pobyt,   v ktorom   obec   vykonáva   prenesené   oprávnenia   štátnej   správy,   sa   neaplikujú ustanovenia   zákona   č.   71/1967   Zb.   o   správnom   konaní   (správny   poriadok)   v znení neskorších predpisov, čo však neznamená, že v tomto smere rozhodnutia obce (mestskej časti) pri výkone samosprávy a jej postupy pri výkone prenesenej štátnej správy by boli nepreskúmateľné,   a tak   vystavené svojvôli.   Práve   naopak,   tak   samosprávne   rozhodnutia obec (mestskej časti), ako aj jej postupy pri prenesenom výkone štátnej správy môžu byť predmetom súdneho prieskumu podľa inštitútu, ktorý zákonodarca konštituoval v V. časti Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo).

Zo sťažnosti sťažovateľky síce vyplýva, že na uvedené rozhodnutia mestskej časti o pridelení   súpisného   a orientačného   čísla   stavbám,   ktoré   sa   majú   nachádzať   už v katastrálnom území inej mestskej časti, a pridelenie ktorých je podľa § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu predpokladom pre nahlásenie osoby na trvalý pobyt v tejto stavbe, závisí zapísanie   takto   na trvalý   pobyt   prihlásených   osôb   do   zoznamu   voličov,   čo   by   mohlo v konečnom dôsledku ovplyvniť výsledok komunálnych volieb po zohľadnení aj hlasov odovzdaných osobami, ktoré v skutočnosti nemali mať v mestskej časti (obci) trvalý pobyt, a teda by nemali byť jej obyvateľmi spôsobilými a oprávnenými ovplyvňovať dianie vecí verejných v tejto mestskej časti, avšak ústavný súd podotýka, že v tomto smere by bola sťažnosť sťažovateľky dôvodná, resp. ústavne preskúmateľná v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy iba v prípade, ak by sťažovateľka namietala, že do zoznamu voličov pre komunálne voľby   konané   v mestskej   časti   15.   novembra   2014   boli   zapísané   aj   osoby,   ktoré   boli preukázateľne prihlásené na trvalý pobyt mimo mestskej časti, čo však tento prípad nie je.

Inými slovami, v prípade, že do zoznamu voličov pre napádané komunálne voľby konané v mestskej časti 15. novembra 2014 boli zapísané len osoby, ktoré boli v tom čase aj preukázateľne   prihlásené   na   trvalý   pobyt   v tejto   mestskej   časti   bez   toho,   aby   toto   ich prihlásenie   na trvalý   pobyt   v mestskej   časti,   ako   aj   postup   tomuto   prihláseniu predchádzajúci boli dosiaľ spochybnené zákonom predvídanými právnymi prostriedkami a postupmi   (žaloba   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku,   pozn.),   nemožno   dospieť k záveru   o odôvodnenosti   takto   iba   sťažovateľkou   skoncipovanej   pochybnosti o nesprávnosti   tohto   postupu   a o vplyve   tejto   dosiaľ   zákonnou   autoritou   (všeobecným súdom) neverifikovanej pochybnosti na výsledok napadaných komunálnych volieb, pretože nie je v kompetencii ústavného súdu, aby nahrádzal autoritu všeobecných súdov zverenú im zákonom na poli prieskumu zákonností postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy.

V uvedených súvislostiach ústavný súd podotýka, že tak, ako to vyplýva aj z príloh k sťažnosti   sťažovateľky   (predložená   korešpondencia,   pozn.),   problematika,   resp.   spor medzi   mestskými   časťami   Lorinčík   na   jednej   strane   a Pereš   na   strane   druhej   vo   veci prihlasovania obyvateľov na trvalý pobyt v mestskej časti Košice-Pereš v nehnuteľnostiach, ktoré by sa mali nachádzať už v katastrálnom území mestskej časti Košice-Lorinčík, je dlhodobejšieho charakteru, a ak sa cíti byť niektorá z uvedených mestských častí v tomto smere   zaužívaným   postupom   poškodená   z dôvodu   ňou   tvrdenej,   resp.   mienenej nezákonnosti   v tomto   postupe,   môže   sa   a mala   sa   ako   na   svojich   právach   poškodená právnická   osoba   (táto skutočnosť   má   vplyv   nielen   vo   veci   konštituovania   zoznamov voličov, a teda aj na správu vecí verejných, ale aj na oblasť miestnych daní a pod.) domáhať zjednania nápravy   využitím   zákonných   prostriedkov   v už ústavným súdom   naznačenom smere. Súčasne, ak by sa v dôsledku takto mestskou časťou iniciovaného súdneho konania cítili   niektorí   voliči   byť priamo   poškodení   na svojich   právach   („...   volič,   ktorý   je   tým dotknutý...“,   pozn.),   napr.   v dôsledku   ich   vyčiarknutia   zo   zoznamu   voličov   v tej-ktorej mestskej časti, mali by právo domáhať sa svojich práv využitím návrhu podľa § 250z OSP, ktorým bola všeobecným súdom zverená kompetencia v rámci tzv. volebného súdnictva rozhodovať vo veciach zoznamov voličov, a takéto súdne konanie sa tak stáva zárukou zákonnosti pri tvorbe týchto voličských zoznamov.

Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že v danom prípade je neaplikovateľná jeho judikatúra vo veci účelového prihlasovania sa obyvateľov na trvalý pobyt v tej-ktorej obci pred   voľbami,   tak   ako   sa   toho   dovoláva   sťažovateľka,   pretože   v danom   prípade   nejde o takýto prípad.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   alebo   rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Ústavný   súd   vzhľadom   na   neprítomnosť   príčinnej   súvislosti   medzi   námietkou sťažovateľky o nesprávnostiach v zozname voličov v mestskej časti počas volieb konaných 15.   novembra   2014   (ktoré   sťažovateľkou   iba   tvrdené   nesprávnosti   neboli   aj   zákonným spôsobom   verifikované)   a   výsledkom   napádaných   volieb   v mestskej   časti,   v   tejto   časti sťažnosť   sťažovateľky   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   ako   zjavne   neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   V súvislosti   s druhou   námietkou   sťažovateľky,   podľa   ktorej   malo   dôjsť k pochybeniam aj vo fáze samotného priebehu volebného procesu, ústavný súd podotýka, že v tomto smere je argumentácia sťažovateľky značne nejasná a rozporuplná. Sťažovateľka namieta, že okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 nemali počas napádaných volieb dostatok úradnou pečiatkou mestskej časti označených obálok, a preto tieto obálky dodatočne touto pečiatkou   opečiatkovali,   pričom   v dôsledku   tohto   samotnou   sťažovateľkou   tvrdeného postupu by podľa ústavného súdu malo v podstate dôjsť k odstráneniu ich absencie, a teda voličom mali byť vydávané už iba bezchybné (opečiatkované) obálky, avšak sťažovateľka tiež namieta, že minimálne desiati voliči, ktorých vyhlásenia sťažovateľka predložila, mali vkladať   hlasovacie   lístky   do   úradnou   pečiatkou   mestskej   časti   neoznačených   obálok (ďalej len   „úradná   obálka“),   v dôsledku   čoho   nemali   byť ich   hlasy   zohľadnené   pri   ich konečnom spočítaní po otvorení volebných schránok.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 11 ods. 1 a 2 volebného zákona voľby do orgánov samosprávy obcí riadi Ústredná   volebná   komisia.   Voľby   riadia   obvodné   volebné   komisie,   v   mestách   mestské volebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie. Vo volebných okrskoch sa zriaďujú okrskové volebné komisie.

Podľa § 15 ods. 1 volebného zákona každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 20   dní   predo   dňom   volieb   do   okrskovej   volebnej   komisie   jedného   člena   a   jedného náhradníka.

Podľa   §   28   ods.   1   volebného   zákona   predseda   okrskovej   volebnej   komisie skontroluje   pred   začatím   volieb   za   prítomnosti   komisie   volebnú   schránku   a   prenosnú volebnú   schránku   a   zapečatí   ich.   Skontroluje   tiež   vybavenie   volebnej   miestnosti,   či   je pripravený   zoznam   voličov   a   dostatočný   počet   hlasovacích   lístkov   a   prázdnych nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce.

Pokiaľ ide o tú časť námietky, podľa ktorej okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 po zistení,   že   nemajú   k dispozícii   dostatok   úradných   obálok,   tieto   zabezpečili   tak,   že dodatočne   samy   opečiatkovali   ďalšie   prázdne   obálky   úradnou   pečiatkou   mestskej   časti, sťažovateľka túto námietku s odvolaním sa na čl. 2 ods. 2 ústavy argumentačne odôvodnila tým,   že   nebolo   v právomoci   okrskových   volebných   komisií   použiť   úradnú   pečiatku mestskej časti, čím mali konať nad rámec kompetencií zverených im zákonom, pričom sťažovateľka   poukázala   na   to,   že   okrskové   volebné   komisie,   resp.   ich   predsedníčky   si dôsledne   nesplnili   svoju   povinnosť   podľa   citovaného   §   28   ods.   1   volebného   zákona a pred začiatkom volieb neskontrolovali, či majú k dispozícii dostatok úradných obálok.

V uvedených   súvislostiach   ústavný   súd   podotýka,   že   volebné   komisie, ktoré sú ako útvary   sui   generis   účelovo   zriaďované   iba   pre   účely   riadenia   prípravy a priebehu   tých-ktorých   konkrétnych   volieb,   nemožno   považovať v zmysle   čl.   2   ods.   2 ústavy za štátne orgány, ktoré môžu konať iba to, čo zákon dovoľuje, čo však a contrario neznamená,   že   by   pri   plnení   im   zákonom   zverených   oprávnení   mohli   postupovať nezákonne.   V danom   prípade   bolo   podľa   ústavného   súdu   nevyhnutné   preskúmať,   či postupom okrskových volebných komisií č. 1 a č. 2 pri voľbách v mestskej časti konaných 15.   novembra   2014   bol   porušený   zákon   a či   v zmysle   judikatúry   ústavného   súdu (napr. PL. ÚS 50/99) ide o také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo záver o inom výsledku   napádaných   volieb,   než   aký   bol   vyhlásený,   pretože   podľa   ústavného   súdu (napr. PL.   ÚS   27/99)   nie   každé   porušenie   volebného   zákona   je   v príčinnej   súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb považovaný sťažovateľom za skreslený.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom prípade bolo skutočne povinnosťou predsedníčok okrskových volebných komisií č. 1 a č. 2 v súlade s § 28 ods. 1 volebného   zákona   skontrolovať   pred   začiatkom   volieb,   či   vzhľadom   na   počet   voličov zapísaných   v zozname   voličov   okrskové   volebné   komisie   disponujú   dostatočným množstvom   úradných   obálok,   takže   v tomto   smere   možno   konštatovať   určité   porušenie označeného ustanovenia volebného zákona z ich strany, avšak podľa ústavného súdu táto okolnosť sama osebe nemôže byť okolnosťou majúcou vplyv na zistený výsledok volieb.

Podľa ústavného súdu uvedeným postupom okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 iba napravili technické pochybenie spočívajúce v nedostatku úradných obálok, čím v konečnom dôsledku zabránili oveľa závažnejšiemu následku, ktorý už mohol mať vplyv na výsledok volieb a ktorý mohol spočívať v „znefunkčnení“ hlasov voličov odovzdaných v neúradných obálkach (t. j. v neopečiatkovaných obálkach), takže uvedeným postupom okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 v konečnom dôsledku nielenže napravili svoj počiatočný nezákonný postup pri kontrole dostatočného množstva úradných obálok pred začiatkom volieb, ale umožnili voličom realizovať ich volebné právo, pretože okrskové volebné komisie nielenže zaregistrovali nedostatok úradných obálok, ale hneď zjednali nápravu, aby voličom boli vydávané úradne označené obálky.

V súvislosti   s uvedeným   ústavný   súd   podotýka,   že   už samotný   spôsob   kreovania okrskových volebných komisií, v ktorých majú v zmysle § 15 ods. 1 volebného zákona zastúpenie zástupcovia celého politického spektra zúčastneného na komunálnych voľbách, pričom   za   nezávislých   kandidátov   môžu   na   priebeh   volieb   dohliadať   nezávislí pozorovatelia, ktorých mala v danom prípade aj sťažovateľka, dáva záruku, že v danom prípade   nemohlo   dôjsť   k jednostrannému   zneužitiu   úradnej   pečiatky   mestskej   časti v prospech či neprospech ktoréhokoľvek kandidáta.

Podľa   prvej   vety   §   31   ods.   2   volebného   zákona   volič   po   príchode   do   volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky.

Podľa § 31 ods. 3 volebného zákona na požiadanie voliča mu okrsková volebná komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné.

V súvislosti   s argumentáciou   sťažovateľky,   že   voliči   mali   do   volebnej   schránky vhadzovať neúradné (t. j. neopečiatkované) obálky, pretože im okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 takéto neúradne obálky vydali, ústavný súd podotýka, že z citovaných ustanovení volebného zákona vyplýva, síce len pokiaľ ide o hlasovacie lístky, že voličovi môžu byť na jeho požiadanie za nesprávne upravené hlasovacie lístky vydané okrskovou volebnou komisiou nové hlasovacie lístky, pričom v tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že ak takáto právna úprava platí, čo sa týka hlasovacích lístkov, o to viac je aplikovateľná aj v prípade obálok, takže volič, ktorému mala byť okrskovou volebnou komisiou č. 1 a č. 2 vydaná neúradná obálka, mal možnosť na túto skutočnosť upozorniť a požiadať o vydanie úradnej obálky.

Okrem   toho podľa   zistenia   ústavného   súdu   zo zápisnice   ani jednej   z okrskových volebných komisií č. 1 a č. 2 v danom prípade nevyplýva, že by bol prijatý akýkoľvek podnet voličov v súvislosti s vydaním neopečiatkovaných obálok voličom pred samotným ich   volebným   aktom,   a v tomto   smere   sa   v   bode   7   nachádza   záznam   iba   v zápisnici obvodnej   volebnej komisie,   ktorej   dvaja   zástupcovia   (B.   a D.)   vykonali počas priebehu volieb   kontrolu   v obidvoch   okrskových   volebných   komisiách,   pričom   iba   konštatovali dodatočné   opečiatkovanie   obálok   pred   ich   vydaním   voličom   z dôvodu   ich   technického nedostatku,   a súčasne   konštatovali,   že „...   nezistili,   že   by   voličom   boli   vydané   obálky bez úradnej pečiatky“. Vykonaným dokazovaním ústavný súd zistil, že v obdobnom duchu vypovedali predsedníčky okrskových volebných komisií č. 1 a č. 2 aj pred vyšetrovateľom konajúcim o podnete predsedu mestskej volebnej komisie pod ČVS: ORP-2499/1-VYS-KE- 2014, pričom z ich výpovedí ešte vyplynulo, že v obidvoch okrskových volebných komisiách boli   počas   vyberania   obálok   z volebných   schránok   po skončení   volieb,   ako   aj   počas prepočítavania   hlasovacích   lístkov   prítomní   nezávislí   pozorovatelia,   ktorí   rovnako nevzniesli žiadnu námietku,   že by v tomto smere spozorovali nejakú nezákonnosť, takže v tomto smere sťažovateľka neuniesla dôkazne bremeno ani čo sa týka tvrdenia, že okrskové volebné   komisie   č.   1   a č.   2   opečiatkovali   neúradné   obálky   po ich   vybratí   z volebných schránok.   Ústavný   súd   vykonal   dokazovanie   aj   nahliadnutím   do zapečatenej   volebnej dokumentácie   týkajúcej   sa   napádaných   volieb   v mestskej   časti   a   zistil,   že   v obidvoch volebných okrskoch boli osve zapečatené aj vo voľbách nepoužité obálky, pričom aj tieto obálky boli opatrené odtlačkom úradnej pečiatky mestskej časti, takže v tejto súvislosti sa javí málo pravdepodobným, že by okrskové volebné komisie vydávali voličom neúradné (neopečiatkované)   obálky,   keďže   ich   mali   pripravené   a   riadne   opečiatkované.   V tomto smere vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na značný rozdiel v počte platných hlasov medzi víťazom napádaných volieb v mestskej časti a v poradí druhou sťažovateľkou, ktorý je 184 platných hlasov, podstatným spôsobom nezaváži ani 10 sťažovateľkou predložených vyhlásení voličov o tom, že im boli vydané neúradné obálky.

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   podotýka,   že   aj   samotná   sťažovateľka   v podanej sťažnosti   naznačuje   a polemizuje   nad   tým,   že   ňou   tvrdené   skutočnosti   sú   založené   iba na predpokladoch   a nepreukázateľných   domnienkach   a   podozreniach,   ktoré   samy   osebe nepostačujú na vyslovenie záveru o neústavnosti priebehu a zisteného výsledku napádaných volieb v mestskej časti konaných 15. novembra 2014.

Uvedené   bolo   podkladom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014