znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 49/2011-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., za účasti M. B., K., pre nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Komárovce konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. S. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010 doručená sťažnosť A. S., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., za účasti M. B., K. (ďalej len „odporca“), pre nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Komárovce (ďalej len „voľby starostu“) konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že kandidoval vo voľbách na funkciu starostu obce Komárovce   ako   kandidát   koalície   politických   strán   a   politických   hnutí   STRANA MAĎARSKEJ KOALÍCIE – MAGYAR KOALÍCIÓ PÁRTJA, MOST – HÍD, pričom na hlasovacom   lístku   mal   poradové   číslo   3.   Podľa   zoznamu   voličov   bolo   v   čase   volieb vo volebnom obvode obce Komárovce zapísaných 328 voličov. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbách starostu obce Komárovce bol 289 hlasovacích lístkov.

Sťažovateľ argumentoval, že vzhľadom na dosiahnutý počet platných hlasov (podľa jeho   tvrdenia   132),   ktoré   predstavovali   40   %   možných   hlasov   všetkých   oprávnených voličov,   spĺňa   podmienku   ustanovenú   §   59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Uvedený počet platných hlasov odovzdaných v prospech sťažovateľa (132) bol podľa jeho tvrdenia zistený pri komisionálnom sčítaní hlasov okrskovou volebnou komisiou, ale v zápisnici okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a   voľbách   starostu   i   v   zápisnici   miestnej   volebnej   komisie   o   hlasovaní vo   voľbách   do obecného zastupiteľstva a voľbách starostu sa uvádza, že mu bolo platne odovzdaných len 131 hlasov, a teda získal rovnaký počet platných hlasov ako odporca.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že po ukončení hlasovania sa zistilo, že volebné právo   voliť   starostu   obce   Komárovce   využilo   291   oprávnených   voličov,   čo   vyplýva z volebnej dokumentácie vyhotovenej volebnou komisiou. Pri sčítavaní hlasov okrskovou volebnou komisiou sa podľa sťažovateľa zistil volebný výsledok, podľa ktorého kandidát č. 1 získal 27 platných hlasov, odporca   130 platných hlasov a sťažovateľ 132 platných hlasov, dva hlasovacie lístky boli posúdené ako neplatné. Sčítanie hlasovacích lístkov a ich posúdenie vykonala okrsková volebná komisia.

Následne podľa sťažovateľa člen okrskovej volebnej komisie pán Z. vzal hlasovacie lístky odovzdané v prospech sťažovateľa, aby si ich prepočítal. Uvedený člen komisie podľa tvrdenia sťažovateľa informoval, že medzi hlasovacími lístkami odovzdanými v prospech sťažovateľa sa nachádzal aj jeden hlasovací lístok odovzdaný v prospech odporcu, čím sa zmenil volebný výsledok tak, že sťažovateľ s odporcom získali vo voľbách rovnako 131 platných hlasov.

Sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu   opätovné   prepočítanie   hlasovacích   lístkov odovzdaných   pri   voľbách   starostu,   pretože   sa   domnieva,   že   vzhľadom   na   prepočítanie hlasov iba jedným členom okrskovej volebnej komisie bez prítomnosti ostatných jej členov, na základe ktorého došlo k zmene volebného výsledku, mohla byť medzi platné hlasovacie lístky vložená napodobenina hlasovacieho lístku.

Podľa sťažovateľa uvedené skutočnosti potvrdzujú jeho názor, že „V týchto voľbách došlo k takým porušeniam zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený, pričom nie sú pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti prípravnej fázy volieb, prípadne nie sú známe také nedostatky, ktoré by umožnili záver o neplatnosti volieb.“.

Sťažovateľ tiež namietal, že „sčítanie hlasov a posudzovanie hlasovacích lístkov spolu   s   uverejnením   výsledkov   volieb   patria   do   časti   procesu   volieb.   Nakoľko   došlo k nerešpektovaniu ustanovenia § 44 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb., v tejto časti sú voľby starostu v obci Komárovce dňa 27. 11. 2010 postihnuté nezákonnosťou.“. Súčasne uviedol, že došlo aj k porušeniu jeho pasívneho volebného práva zaručeného ústavou v čl. 30 ods. 4, ktorého súčasťou je aj právo ujať sa verejnej volenej funkcie.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že „zrušuje   sa   výsledok   volieb   starostu   obce   Komárovce   konaných   27.   novembra   2010 zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu v obci Komárovce konaných 27. novembra 2010 a zrušuje sa rozhodnutie miestnej volebnej komisie v obci Komárovce zapísané v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Komárovce konaných 27. novembra 2010 a za riadne zvoleného starostu obce Komárovce sa vyhlasuje A. S..., bydliskom (trvalý pobyt): K.“.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal starostu obce   Komárovce   o   zaslanie   kompletnej   volebnej   dokumentácie   z   volieb   starostu uskutočnených 27. novembra 2010. Volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená

29. decembra 2010 a následne 10. januára 2011 za prítomnosti dvoch sudcov ústavného súdu otvorená a prekontrolovaná. O uvedenom úkone bola spísaná zápisnica.

Bez   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 17. januára 2011 označeným ako „Doplnok sťažnosti podľa článku 129 odsek 2 Ústavy SR k voľbám starostu obce Komárovce k číslu Rvp-7593/2010 zo dňa 8. 12. 2010“ vyjadrila Katarína   Péterová,   predsedníčka   miestnej   volebnej   komisie   v Komárovciach.   Uvedené vyjadrenie vzal ústavný súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci do úvahy.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal   nezákonnosť   a   neústavnosť   volieb   starostu argumentujúc porušením § 44 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), ako aj svojho základného práva byť volený podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, pričom navrhol, aby ústavný súd zrušil výsledok volieb starostu a sťažovateľa vyhlásil za zvoleného starostu obce Komárovce.

Podľa § 44 ods. 4 zákona o voľbách za starostu obce (primátora) je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby (§ 48 zákona o voľbách).

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli určenú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľských   orgánov   (aktívne   volebné   právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo).

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb v   súlade   so   všetkými   dotknutými   volebnými   predpismi   s   právnou   silou   zákona (mutatis mutandis   napr.   PL.   ÚS   34/99   alebo PL.   ÚS   82/07),   pričom   podľa   konštantnej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku   porušením   volebného   práva   a   jeho   princípov   (mutatis   mutandis   napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané neústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03).

Podstata   porušenia   zákonnosti   volieb   starostu   spočíva   podľa   sťažovateľa v skutočnosti, že napriek okrskovou volebnou komisiou pri komisionálnom sčítaní hlasov zistenému počtu odovzdaných hlasov v jeho prospech (132) nebol v uvedených voľbách starostu vyhlásený za víťaza, a teda mu nebolo umožnené ujať sa výkonu tejto funkcie.

Sťažovateľ svojou argumentáciou spochybňuje miestnou volebnou komisiou, ako aj okrskovou volebnou komisiou v zápisniciach uvedený volebný výsledok, podľa ktorého spolu s odporcom dosiahli vo voľbách starostu rovnaký počet platných hlasov (131), a to najmä z dôvodu, že tento volebný výsledok   bol podľa   jeho názoru zistený len jedným členom   okrskovej   volebnej   komisie   bez   jeho   ďalšieho   prepočítania   ostatnými   členmi okrskovej volebnej komisie.

Ústavný súd pri rozhodovaní v tejto veci vychádzal z obsahu sťažnosti, jej príloh a vlastných zistení vyplývajúcich z predloženej riadne zapečatenej volebnej dokumentácie.

Na   základe   vykonaného   dokazovania   ústavný   súd   zistil,   že   zápisnica   okrskovej volebnej   komisie,   ako   aj   zápisnica   miestnej   volebnej   komisie   boli   podpísané   všetkými členmi   týchto   komisií   a   zapisovateľkou   27.   novembra   2010   o   22.45   h,   nikto   z   členov komisie   neodmietol   uvedené   zápisnice   podpísať,   žiaden   z   členov   okrskovej   volebnej komisie nespochybnil priebeh sčítavania hlasov a ani počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.

Zo   zápisnice   miestnej   volebnej komisie   o   výsledku   volieb   z 27.   novembra   2010 a zo zápisnice okrskovej volebnej komisie o výsledku volieb z 27. novembra 2010 vyplýva, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 328; počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami pre voľby starostu bol 291; počet všetkých platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na starostu obce bol 289; sťažovateľ aj odporca získali vo voľbách rovnako 131 platných hlasov.

V rámci preskúmania správnosti sčítania platných hlasov na hlasovacích lístkoch pre voľby   starostu   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   volebný   výsledok   uvedený   v   zápisnici miestnej volebnej komisie, ako aj v zápisnici okrskovej volebnej komisie plne korešponduje so skutočným stavom. Ústavný súd pri prepočítaní platných hlasov nezistil, že by sa medzi hlasovacími lístkami odovzdanými v prospech odporcu nachádzala sťažovateľom namietaná napodobenina hlasovacieho lístku; všetky hlasovacie lístky boli riadne označené a prehnuté na polovicu.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že týmito zisteniami bolo jednoznačne preukázané, že okrsková volebná komisia správne spočítala platné hlasy odovzdané pre jednotlivých kandidátov pre voľby starostu, čo v prípade sťažovateľa a odporcu znamenalo získanie   rovnakého počtu   platných   hlasov, a   teda   nezvolenie žiadneho z   kandidátov   za starostu obce Komárovce vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010.

Zo skutkového stavu zisteného v sťažovateľovej veci možno tiež vyvodiť, že postup miestnej volebnej komisie, pokiaľ nevyhlásila žiadneho z kandidátov na starostu obce za víťaza volieb, bol plne v súlade s § 44 ods. 4 zákona o voľbách, ktorý uvedenú situáciu (dosiahnutie   rovnosti   hlasov   vo   voľbách   starostu,   resp.   primátora)   predvída   a   súčasne upravuje vyhlásenie nových volieb ako ďalší zákonný postup v danom prípade.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa založenou najmä na domnelom porušení zákona   o   voľbách   ústavný   súd   tiež   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v   rámci   ktorej   už vyslovil, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného   súdu,   ktorým   by   zrušil   výsledok   volieb   (PL.   ÚS   39/95,   PL.   ÚS   32/03). Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je však preukázanie takých porušení volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   50/99, PL. ÚS 32/03).

Po   prepočítaní   hlasovacích   lístkov   ústavným   súdom   sa   nepotvrdila   domnienka sťažovateľa   o   nesprávnom   spočítaní   hlasov   odovzdaných   v   prospech   sťažovateľa   alebo odporcu.

Skutočnosti   tvrdené   sťažovateľom   mali   okrem   iného   preukázať   sťažovateľom navrhované svedecké   výpovede   členov   okrskovej   volebnej   komisie   a   miestnej   volebnej komisie.   Ústavný   súd   vychádzajúc   predovšetkým   z   ním   uskutočneného   prepočítania hlasovacích   lístkov   potvrdzujúceho   dosiahnutý   volebný   výsledok,   ako   aj   z   obsahu predložených   zápisníc   o   priebehu   a   výsledkoch   volieb   starostu,   ktoré   podpísali   všetci členovia   dotknutých   volebných   komisií   bez   využitia   možnosti   odmietnutia   podpisu, nepovažoval za dôvodné overovať si pravdivosť sťažovateľom prednesených domnienok výsluchom ním navrhovaných svedkov.

Podľa názoru ústavného súdu zistený výsledok volieb nemožno spochybňovať alebo považovať   za   nezákonný   bez   toho,   že   by   existovali   konkrétne   dôkazy   o   manipulácii s hlasovacími   lístkami,   ani   ho   považovať   za   porušenie   §   44   ods.   4   zákona   o   voľbách a z toho vyplývajúce porušenie pasívneho volebného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy. Podpisy všetkých členov v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb pod jediným relevantným výsledkom potvrdeným kontrolou volebnej dokumentácie uskutočnenej ústavným súdom sú potvrdením jeho správnosti.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011