znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 49/07-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   9.   mája   2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   I.   M.,   H.,   kandidáta   na   primátora   mesta   H., zastúpeného advokátom JUDr. J. Z. – Š., Z., vo veci nezákonnosti volieb primátora mesta H. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. I. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 8. decembra 2006 označeným ako „Návrh na vydanie rozhodnutia“, ktoré bolo   doručené   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) 12. decembra 2006 a doplnené podaniami z 15. januára 2007 označenými ako „Doplnenie návrhu na vydanie rozhodnutia“ a „Výzva na doplnenie podania – splnenie“, ktoré boli ústavnému   súdu   doručené   19.   januára   2007,   požiadal   JUDr.   I.   M.,   H.   (ďalej   len „sťažovateľ“), kandidát na primátora mesta H., zastúpený advokátom JUDr. J. Z. – Š., Z., o preskúmanie zákonnosti volieb primátora mesta H. konaných 2. decembra 2006.Sťažovateľ napadol zvolenie protikandidáta na primátora Ing. R. G., H., a ústavnému súdu navrhol, aby „... voľby primátora mesta H. konané dňa 2. decembra 2006, výsledok ktorých je zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie o hlasovaní z 2. decembra 2006 vyhlasuje za neplatné.“

Na výzvu ústavného súdu z 3. januára 2007 adresovanú sťažovateľovi, aby preukázal svoju procesnú legitimáciu podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a svoje podanie precíznejšie konkretizoval, sťažovateľ opätovne predložil fotokópiu zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb,   písomné   oznámenie   predsedu mestskej volebnej komisie z 1. januára 2007 o výsledkoch volieb a označil mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vypočuť.

Sťažovateľ vo svojich podaniach, ktoré možno kvalifikovať ako volebnú sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), resp. § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde, namietal porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „volebný zákon“) vo voľbách v nasledovných bodoch:

1. „(...) Okrskové volebné komisie v H. pri kontrole počtov hlasov nekontrolovali počty zakrúžkovaných hlasov pre jednotlivých kandidátov, ale kontrolovali len počty údajne roztriedených hlasovacích lístkov a nie aj mená kandidátov, ktorí sa na nich nachádzali. Tak sa mohlo stať, že pri sčítaní mohli byť pridané hlasy tomu kandidátovi, ktorý síce mal najvyšší počet hlasovacích lístkov pri ich sčítaní, avšak na takomto lístku nemuselo byť zakrúžkované   číslo   pred   jeho   menom.   Tento   postup   je navrhovateľovi   známy   len z rozprávania niektorých členov okrskových volebných komisií, pretože navrhovateľ, ako nezávislý kandidát nemal v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov možnosť delegovať do okrskových volebných komisií jej člena, resp. zástupcu. Takisto   nie   je   celkom   známe,   či   po   ukončení   hlasovania   dali   predsedovia   okrskových volebných komisií zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a až potom otvoriť volebné schránky   alebo   počas   sčítania   tieto   boli   bežne   prístupné   a či   predsedovia   okrskových volebných komisií a predseda miestnej volebnej komisie skontrolovali správnosť sčítania hlasov.   Preto   má   pochybnosti   o objektívnosti   spočítavania   jednotlivých   hlasov   voličov a takisto aj o objektívnosti výsledku samotných volieb na primátora mesta H.

Týmto konaním boli porušené ust. § 37 a 44 ods. 1 zák. č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. (...)“.

2. „(...) Dňa 14. 12. 2006 na poslednom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v H. vystúpila v záverečnej diskusii p. E. B., predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 7, ktorá vo svojom diskusnom príspevku uviedla, že v tomto okrsku došlo k porušeniu volebného práva   a to   tým,   že bolo   porušené   ust.   §   31   ods.   6   zák.   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a to v tom, že ako predsedníčka okrskovej volebnej komisie vyslala s prenosnou volebnou schránkou k vykonaniu volieb k občanom, ktorí o to požiadali mimo volebnú miestnosť p.   M. F. a p.   V. B., ktoré týchto občanov navštívili a volebné lístky započítali, pričom p. V. B. nebola členkou okrskovej volebnej komisie, ale iba jej zapisovateľkou, pričom cit. ustanovenie hovorí o tom, že s prenosnou volebnou schránkou musia byť vyslaní dvaja členovia volebnej komisie.“

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že: „(...) Podstata sťažnosti navrhovateľa smeruje k počtu získaných hlasov a k ich sčítaniu v okrskových volebných komisiách a v mestskej volebnej komisii v H.

Navrhovateľ,   ako   primátor   mesta   H.   opätovne   kandidoval   na   miesto   primátora mesta,   pričom   podľa   jeho   názoru   výsledok   volieb   nezodpovedá   okolnostiam,   ktoré   ich predchádzali.

Ako kandidát na miesto primátora sa navrhovateľ v čase po ukončení volieb stretával s občanmi, ktorí sa zúčastnili volieb a ktorí mu sami naznačovali, že sčítanie hlasov voličov, ktorými volili primátora mesta nebolo objektívne. Vychádzali z toho, že navrhovateľ, ako kandidát   bol   volený   pravdepodobne   väčším   počtom   hlasov,   ako   v skutočnosti   oficiálne získal, avšak toto nemôžu preukázať, pretože neboli účastní pri sčítavaní hlasov okrskovými komisiami,   ani   mestskou   volebnou   komisiou.   Poukazuje   aj   na   značné   disproporcie v získaných počtoch hlasov jednotlivých kandidátov v jednotlivých volebných okrskoch.“

4.   Sťažovateľ   sa „...   Vzhľadom   k vyššie   uvedenému  ...   domnieva,   že   postupom okrskových volebných komisií a mestskej volebnej komisie v H. došlo k hrubému porušeniu zák. č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a to spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti...“

II.

Ústavný   súd   sa   informoval   na   Mestskom   úrade   H.   (ďalej   len   „mestský   úrad“) u zapisovateľa   mestskej   volebnej   komisie   a prostredníctvom   neho   aj   u predsedníčky okrskovej   volebnej   komisie   č.   7   a   zistil,   že   vo   volebnom   okrsku   č.   7   hlasovalo prostredníctvom prenosnej urny 6 voličov.

Z obsahu predloženej zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste H. do mestského zastupiteľstva a primátora mesta konaných 2. decembra 2006 vyplýva, že vo voľbách na primátora mesta H. bolo odovzdaných 3 064 platných hlasovacích lístkov z toho pre kandidátov: č. 1 – 462 platných hlasov, č. 2 – 187 platných hlasov, č. 3 – 1024 platných hlasov, č. 4 – 898 platných hlasov, č. 5 – 493 platných hlasov. Za primátora mesta bol zvolený kandidát, ktorý mal na hlasovacom lístku číslo 3, t. j. Ing. R. G. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že všetci šiesti členovia mestskej volebnej komisie podpísali 2. decembra 2006 o 22. 55 h. zápisnicu, žiaden z nich ju neodmietol podpísať, a nie je v nej uvedený žiadny prehľad uznesení, ktoré by komisia eventuálne prijala, a ani žiadne pripomienky k priebehu volieb.

Uvedené vyplýva aj z obsahu zápisníc o výsledkoch volieb z volebných obvodov č. 1 až č. 6 a volebných okrskov č. 1 až č. 9. Všetky zápisnice o výsledku volieb (vo volebných obvodoch   a volebných   okrskoch)   boli   riadne   podpísané   všetkými   členmi   volebnej a okrskovej komisie, pričom v nich neboli uvedené žiadne pripomienky k priebehu volieb.

Ústavný súd konštatuje nespornosť existencie rozdielu 126 platných hlasov medzi počtom platných hlasov daných kandidátom na primátora označeným na hlasovacom lístku pod č. 3 (t. j. Ing. R. G.) a kandidátom označeným pod č. 4 (t. j. sťažovateľ). Rovnako konštatuje aj nespornosť rozdielu 40 platných hlasov v neprospech sťažovateľa vo voľbách na   primátora   vo   volebnom   okrsku   č.   7   (kandidát   č.   3   dostal   170   platných   hlasov a sťažovateľ 130).

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Sťažovateľ   namietal   nezákonnosť   volieb   primátora   mesta   H.   argumentujúc uvedenými   dôvodmi,   pričom   navrhol,   aby   ústavný   súd   voľby   primátora   vyhlásil   za neplatné.

Ústavný   súd   volebnú   sťažnosť   predbežne   prerokoval   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane jej zjavnej neopodstatnenosti. Pretože volebná sťažnosť   všeobecné   a osobitné   zákonné   náležitosti   spĺňala   (procesná   legitimácia sťažovateľa   jeho   zastúpenie   advokátom,   podanie   sťažnosti   v lehote   10   dní,   návrh na rozhodnutie vo veci a pod.) a neboli zistené ani iné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa vzhľadom na označené skutočnosti, ktoré mali   mať   podľa   sťažovateľa   zásadný   vplyv   na   výsledok   volieb,   zaoberal   a zároveň posudzoval aj otázku možnej zjavnej neopodstatnenosti volebnej sťažnosti ním podanej.

Podľa   doterajšej   rozhodovacej   praxe   ústavného   súdu   ústavný   súd   môže   v rámci svojej   právomoci   pri   zistení   neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   vyhlásiť   voľby za neplatné alebo zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, iba vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických   síl   v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto   oprávnenia sa vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 22/03). Len   predpokladanie   nesprávnosti   výsledku   volieb   nie   je   dôvodom   pre   rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95). Porušenie volebného zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   v príčinnej   súvislosti   má   za   následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku (PL. ÚS 14/99 ). [Nezákonnosť volieb musí byť v konaní o volebných veciach podľa § 59 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde dokázaná   a musí   byť   v príčinnej   súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práva,   ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov (PL. ÚS 21/94)].   V konaní   o volebnej   sťažnosti   nesie   dôkazné   bremeno   sťažovateľ (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94). Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. V prípade, že boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré nemožno kvantifikovať   z hľadiska   správnosti   výsledku,   prichádza   do   úvahy   záver   o neplatnosti volieb.   Základným   predpokladom   pre   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie takých porušení   volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o inom   výsledku   volieb (PL. ÚS 50/99).

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľovo   tvrdenie,   že   postupom   ním   označených volebných komisií „došlo k hrubému porušeniu zák. č. 346/1990 Zb....“

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   sťažovateľom   označených   skutočností   vychádzal z platnej a účinnej legislatívnej úpravy problematiky komunálnych volieb, pričom prihliadal aj na svoju už predtým citovanú judikatúru.

Tvrdenie uvedené v bode 1 v I. časti odôvodnenia a z nich vyplývajúci záver o takej intenzite porušenia zákonnosti, ktorá by odôvodňovala zrušenie volieb primátora mesta H. boli sťažovateľom preukázané (argumentoval) len takýmito domnienkami: „tak sa mohlo sťať... tento postup je navrhovateľovi známy len z rozprávania niektorých členov okrskových volebných komisií... takisto nie je celkom známe... Preto má pochybnosti o objektívnosti spočítavania   jednotlivých   hlasov   voličov   a tak   isto   aj   objektívnosti   výsluchu   samotných volieb na primátora...“.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ k tejto časti sťažnosti nepredložil ani na výzvu ústavného súdu také dôveryhodné dôkazy (ale len domnienky), ktorými by preukázal svoje tvrdenia   a ktoré   by   odôvodnili   záver,   aby   sa   ústavný   súd   mal   s nimi   ako   právne relevantnými zaoberať. Obsah skontrolovaných zápisníc z volebných okrskov a obvodov taktiež nepreukázal opodstatnenosť sťažovateľových domnienok.

Uvedené   skutočnosti   a aj   ďalšie   domnienky   prezentované   sťažovateľom   (možné nezapečatenie   nepoužitých   hlasovacích   lístkov   a obálok,   neskontrolovanie   správnosti sčítania hlasov predsedami volebných komisií) mali preukázať sťažovateľom navrhované svedecké   výpovede   členov   jednotlivých   volebných   komisií.   Ústavný   súd   vychádzajúc predovšetkým z obsahu predložených zápisníc o priebehu a výsledkoch volieb primátora mesta   H.,   ktoré   podpísali   všetci   členovia   dotknutých   volebných   komisií   a aj   miestnej volebnej   komisie   a ich   náležitosti   a vyplnenie   nebolo   predmetom   žiadneho   sporu v jednotlivých   komisiách,   preto   (ústavný   súd)   nepovažoval   za   dôvodné   overovať si pravdivosť   sťažovateľom   prednesených   domnienok   výsluchom   ním   navrhovaných svedkov.

Pri posudzovaní vplyvu sťažovateľovho tvrdenia prezentovaného v bode 2 v I. časti odôvodnenia   (použitie   prenosnej   volebnej   schránky   v 7   volebnom   okrsku)   na výsledok volieb považuje ústavný súd za potrebné poukázať na zistenú frekvenciu jej použitia (týmto spôsobom   hlasovalo   v označenom   okrsku   6   voličov)   a na   bezsporný   rozdiel   volebného výsledku v tomto volebnom okrsku, kde sťažovateľ získal o 40 platných hlasov menej ako kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   namietané   porušenie   volebného   zákona   mohlo   mať v danom prípade (ak by sa aj preukázalo) určitý vplyv na dosiahnutý výsledok volieb, ale nemohlo   mať   vplyv   na   to,   kto   bol   zrejmou   väčšinou   hlasov   zvolený   nielen   v tomto volebnom okrsku, ale aj vo voľbách primátora mesta H. ako celku.

K „podstate   sťažnosti“ konkretizovanej   sťažovateľom   v bode   3   v   I.   časti odôvodnenia ústavný súd poznamenáva, že právo na prístup k voleným funkciám (zaručené v čl. 30 ods. 4 ústavy) neznamená právo na úspech pri kandidovaní na konkrétnu funkciu (napr. PL. ÚS 3/99). Inak povedané, neúspech vo voľbách neznamená ešte sám o sebe porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 40/95), ktorého nápravy by sa bolo potrebné domáhať podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Keďže   sťažovateľ   nepredložil   ústavnému   súdu   relevantné   (resp.   dôveryhodné) dôkazy,   ktorými   by   preukázal   svoje   tvrdenia,   ale   v zásade   len   domnienky,   ktoré neodôvodnili   záver   o   nutnosť   preskúmania   zákonnosti   a ústavnosti   volieb   primátora mesta H.   v konaní   pred   ústavným   súdom,   a nie   je   ani   dôvodný   predpoklad,   že   by po eventuálnom prijatí sťažnosti bolo v postupe sťažovateľom označených komisií zistené také hrubé a závažné porušenie volebného zákona [podľa právneho názoru ústavného súdu aj   existujúci   rozdiel   v počte   získaných   hlasov   vo   voľbách   –   126   platných   hlasov   – vzhľadom   na   celkové   výsledky   volieb   nepredstavuje   (nesignalizuje)   možnosť   takéhoto natoľko hrubého alebo závažného porušenia volebného zákona], ktoré by odôvodňovalo konanie   ústavného   súdu   o volebnej   sťažnosti   sťažovateľa   a následné   zrušenie   výsledku volieb (napr. PL. ÚS 4/03). Z uvedených dôvodov ústavný súd jeho sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2007