znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 47/2014-99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015zloženého   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jany   Baricovej,   ĽubomíraDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka (sudca spravodajca), LajosaMészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika   v konanío sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátomJUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, ktorou podľa čl. 129 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   mestskej   častiKošice-Sever konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, zvoleného starostumestskej   časti   Košice-Sever,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Štefanom   Kseňákom,Park Angelinum 4, Košice, ako aj za účasti Mestského úradu mestskej časti Košice-Severa takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. PL. ÚS 47/2014-14 zo 17. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice-Sever (ďalej len „mestskáčasť“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté voľby“).

2.   Sťažovateľ   kandidoval   v napadnutých   voľbách   na   post   starostu   mestskej   častipod poradovým č. 4 ako nezávislý kandidát. Z celkového počtu 5722 platne odovzdanýchhlasov získal 1365 platných hlasov a zvolený starosta mestskej časti (ďalej len„odporca“),   ktorý   kandidoval   pod   poradovým   č.   2   tiež   ako   nezávislý   kandidát,   získalv napadnutých   voľbách   celkovo   1500   platných   hlasov.   Rozdiel   platných   hlasov   medzisťažovateľom a odporcom je 135 platných hlasov.

3.   Sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   namietal   sťažovateľ   neústavnosťa nezákonnosť volieb starostu mestskej časti konaných 15. novembra 2014, a to z dôvodovvo fáze prípravy napadnutých volieb, ako aj z dôvodov vyskytujúcich sa v ich priebehu.

3.1   Pokiaľ   ide   o   štádium   prípravy   napádaných   volieb,   sťažovateľ   poukázalna nezákonnosť v súvislosti s neuplatnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona Slovenskejnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého ma obec najneskôr 85 dní pred dňomkonania volieb povinnosť zverejniť spôsobom v mieste obvyklým počet obyvateľov obce, odktorého závisí počet podpisov v petícii, ktorými musí v zmysle označeného ustanovenianezávislý   kandidát   podporiť   svoju   kandidatúru.   Sťažovateľ   poukázal   na skutočnosť,   žemestská časť si uvedenú zákonnú povinnosť nesplnila, v dôsledku čoho porušila § 16 ods. 9volebného zákona spôsobom, ktorý uviedol do neistoty nezávislých kandidátov majúcichzáujem   kandidovať   v   dotknutých   komunálnych   voľbách,   a   to   v   súvislosti   s   počtompotrebných   podpisov,   ktoré   mali   na   podporu   svojej   kandidatúry   zozbierať   v petičnýchhárkoch.

Sťažovateľ podotkol, že v súvislosti s nesplnením si označenej zákonnej povinnostimestskou časťou sťažovateľ 16. septembra 2014 osobne podal Okresnej prokuratúre Košice I(ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalejlen „ministerstvo“) a Ústrednej volebnej komisii podnet so žiadosťou o prijatie účinnýchopatrení na odstránenie zmienenej nečinnosti mestskej časti.

3.2   O neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   vo   fáze   ich   prípravy   svedčí   podľasťažovateľa   aj   skutočnosť,   že   odporca,   ktorý   bol   starostom   mestskej   časti   ajv predchádzajúcom   volebnom   období,   t.   j.   aj   v čase   konania   napádaných   volieb,   malna oslovenie voličov využiť údaje, o ktorých sa dozvedel a ku ktorým mal prístup z výkonusvojej funkcie starostu mestskej časti, keď „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ mal na základe selekcie v databáze osobných údajov obyvateľov mestskej častizasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti „... v niekoľko tisícovom náklade (predpoklad 5500)...“ listy   s darom   v podobe   CD   nahrávky   s pesničkami   naspievanými   manželkouodporcu ⬛⬛⬛⬛.   Sťažovateľ   súčasne   v tejto   súvislosti   uviedol,   že „Obyvatelia svoje osobné údaje poskytujú samospráve v súlade so zákonom a tá by s nimi mala aj v tomto súlade nakladať. Filtrovanie a oslovovanie určitých skupín obyvateľstva sa v zmysle príslušných zákonných ustanovení považuje za zneužitie osobných údajov. Mám za to, že tomu bolo tak aj v tomto prípade, pričom došlo zároveň k ich zneužitiu pre súkromné účely a propagáciu starostu ⬛⬛⬛⬛.“.

3.3 Sťažovateľ tiež namietal, že počas napádaných volieb bolo činnosťou odporcuporušené aj predvolebné moratórium v rozpore s § 30 ods. 2 volebného zákona („Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.“), a to tým, že „Zvolený starosta, počas volebnej kampane na podujatí, ktoré organizoval ako štatutár obce, nedovoleným spôsobom ovplyvňoval vôľu konkrétnych   voličov   sympatizantov   z   radov   dôchodcov   obce   poskytnutím   nefinančnej odmeny v krátkom čase pred konaním volieb.“.

V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že 14. novembra 2014 so začiatkom o 16.00 h(„15 hodín pred otvorením volebných miestností“) odporca ako v tom čase aktívny starostamestskej   časti   a súčasne   kandidát   na   tento   post   aj   v napádaných   voľbách   v súčinnostis Radou seniorov pôsobiacou v mestskej časti (ďalej len „rada seniorov“) zorganizoval a ajsa   osobne   zúčastnil   na   kultúrnej   akcii   konanej   v jedálňach   študentského   domova   naulici Němcovej   1   v   Košiciach,   na   ktorú   boli   pozvaní   všetci   seniori   prostredníctvompredsedu   rady   seniorov,   ako   aj   prostredníctvom   oznamu   umiestneného   na výveskev Senior dome   nachádzajúcom   sa   v mestskej   časti,   ktorého   členskú   základňu   tvorí   asi450 registrovaných   seniorov   z   mestskej   časti.   Predmetného   netradičného   kultúrnehopodujatia konaného pod názvom „Čaj o štvrtej“ sa malo zúčastniť viac ako 90 seniorov(dôchodcov), pričom odporca mal osobne 33 členom Senior domu odovzdať ďakovné listys jeho podpisom a erbom mestskej časti a na tomto podujatí, na ktorom bola podávanástrava   a občerstvenie,   mala   vystúpiť   ako   speváčka   aj   manželka   odporcu ⬛⬛⬛⬛.Na dokreslenie celkových okolností sťažovateľ podotkol, že Senior dom ako súčasť Dennéhocentra na ulici Obrancov mieru 2 v Košiciach zriadila a prevádzkuje mestská časť zo svojichrozpočtových finančných prostriedkov.

3.4 Predvolebné moratórium malo byť podľa sťažovateľa porušené aj nezákonnouaktivitou zapisovateľa okrskovej volebnej komisie (ďalej aj „OVK“) vo volebnom okrskuč. 16 ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol do tejto funkcie menovaný odporcom, ktorý má byťsúčasne jeho blízkym priateľom a v prospech ktorého mal menovaný zapisovateľ agitovaťvoličov v deň napádaných volieb, t. j. 15. novembra 2014 pred volebnými miestnosťamivolebných okrskov č. 16, 17 a č. 18, ktoré sa nachádzali vedľa seba v budove Základnejškoly Polianka. Podľa sťažovateľa mal menovaný zapisovateľ z volebného okrsku č. 16v deň volieb postávať pred volebnou miestnosťou „... a agitoval prichádzajúcich voličov v prospech   svojho   zamestnávateľa ⬛⬛⬛⬛.   Agitácia   prebiehala   spôsobom pozdravenia, podania ruky a verbálnym odporučením k volebnému aktu“.

3.5 Ďalšou   skutočnosťou   usvedčujúcou   záver   o   neústavnosti   a   nezákonnostinapádaných volieb starostu mestskej časti je vedomé dehonestovanie volebnej kampanesťažovateľa a poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu počas vedenia volebnejkampane, ktorý v poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. deň pred konanímnapádaných   volieb,   spolu   s kontrolórkou   mestskej   časti ⬛⬛⬛⬛ malioblepiť informačný stánok sťažovateľa oznamom, že „Volebná kampaň na tejto ploche je nezákonná...“,   a to   aj   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   mal   mať   na   využitie   tejto   plochyna účely volebnej   kampane   povolenie   udelené   mu   na   obdobie   od   13.   októbra   2014   –do 16. novembra 2014 rozhodnutím mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014,ktorého „pozastavenie   platnosti“ mesto   Košice   oznámilo   sťažovateľovi   listomz 10. októbra 2014,   ktorý   mal   byť   sťažovateľovi   doručený   11.   novembra   2014,   t.   j.   užv čase prebiehajúcej   volebnej   kampane.   V súvislosti   s uvedeným   konaním   odporcusťažovateľ   15. novembra   2014   učinil   na   príslušnom   oddelení   Policajného   zboru   k vecisp. zn. ORP-1286/OPP-SEV-2014 ústne oznámenie.

3.6 Napokon podľa sťažovateľa počas napádaných volieb mali pochybiť aj okrskovévolebné komisie pri zisťovaní volebných výsledkov vo volebných okrskoch č. 6, 7, 8, 16, 17a č.   18,   kde   mali   príslušné   okrskové   volebné   komisie   bezdôvodne   odoprieť   prístupnezávislým pozorovateľom do volebných miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov.Súčasne podľa sťažovateľa vo volebných okrskoch č. 1, 2 a č. 14 členovia okrskovýchvolebných komisií „... odmietli po podpísaní zápisnice informovať pozorovateľov o výsledku volieb“.   V príčinnej   súvislosti   s uvedenými   skutočnosťami,   ako   aj   v príčinnej   súvislostis konštatovaním nezávislých pozorovateľov, ktorým bol umožnený prístup do volebnýchmiestností počas sčítavania hlasovacích lístkov a podľa ktorých «... s výnimkou okrsku č. 4... sčítanie   jednotlivých   volebných   lístkov   nepodliehalo   v mnohých   prípadoch   opakovanej kontrole,   neprebehlo   regulárne   sčítanie   „do   kríža“...», sťažovateľ   vyvodzuje   závero možných   pochybeniach   v procese   zisťovania   volebného   výsledku,   ktoré   mohli   maťv konečnom dôsledku vplyv na zistený výsledok volieb, a preto žiadal vykonanie kontrolyprepočítania hlasovacích lístkov.

4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu mestskej častiKošice-Sever konané 15. novembra 2014 za neplatné.

II.

5.   Ústavný   súd   si   v zmysle   §   62   zákona   o   ústavnom   súde   výzvouz 18. decembra 2014 vyžiadal od mestskej časti volebnú dokumentáciu z volebných okrskovč. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 (konkrétne zoznamy voličov z týchto volebných okrskov,zápisnice   okrskových   volebných   komisií   o výsledku   volieb   a hlasovacie   lístky,   menáa adresy   členov   okrskových   volebných   komisií,   zápisnicu   miestnej   volebnej   komisiea písomné žiadosti osôb domáhajúcich sa štatútu nezávislého pozorovateľa v označenýchvolebných okrskoch), ďalej výzvou z 18. decembra 2014 adresovanou právnemu zástupcovisťažovateľa ústavný súd vyžiadal informáciu o tom, ako boli vybavené podnety sťažovateľapodané okresnej prokuratúre, ministerstvu, Ústrednej volebnej komisii, a tiež oznámeniesťažovateľa   vo   veci   jeho   trestného   oznámenia   z 15.   novembra   2014,   ďalšou   výzvouz 18. decembra 2014 ústavný súd vyzval aj odporcu na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľaa tiež   aby   predložil   dôkazy   na   preukázanie   svojich   tvrdení,   a napokon   výzvou   z 18.decembra 2014 adresovanou predsedovi rady seniorov ústavný súd žiadal o poskytnutieinformácií o akcii seniorov konanej 14. novembra 2014.

Vyžiadaná   volebná   dokumentácia   z mestskej   časti,   ako   aj   vyjadrenie   sťažovateľas predložením   vyžiadaných   rozhodnutí   a tiež   vyjadrenie   odporcu   boli   ústavnému   súdudoručené   14.   januára   2015   a vyjadrenie   predsedu   rady   seniorov   bolo   ústavnému   súdudoručené 2. februára 2015.

6.   Volebná   dokumentácia   z komunálnych   volieb konaných   v mestskej   časti15. novembra 2014 z volebných okrskov č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 bola doručenáústavnému   súdu   v deviatich   zapečatených   škatuliach,   ktorých   obsah   bol v prítomnostiuznesením pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverenéhosudcu   spravodajcu,   ako   aj   v prítomnosti   dvoch   poradkýň   ústavného   súdu   a tajomníčkyústavného súdu prekontrolovaný 19. januára 2015, a to tak, že za prítomnosti označenýchosôb boli postupne otvorené všetky zapečatené škatule s volebnou dokumentáciou označenénápisom „KOMUNÁLNE VOĽBY 2014“, bola vykonaná kontrola obsahu jednotlivýchškatúľ   a tiež   boli   prepočítané   platné   hlasovacie   lístky   odovzdané   oprávnenými   voličmiv označených volebných okrskoch kandidátom na post starostu mestskej časti s poradovýmč. 2 (   víťaz volieb) a s poradovým č. 4 ( ⬛⬛⬛⬛ – sťažovateľ).

Zapečatené zápisnice okrskových volebných komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18boli   ústavnému   súdu   doručené   osobitne,   t.   j.   nenachádzali   sa   v škatuliach   volebnýchokrskov s ostatnou ich volebnou dokumentáciou.

V zapečatených škatuliach všetkých označených volebných okrskov sa nachádzali:

- zoznamy voličov pre ten-ktorý konkrétny volebný okrsok,

- odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu primátora mesta Košice,

-   odovzdané   hlasovacie   lístky   pre   voľbu   poslancov   do   mestského   zastupiteľstvamesta Košice,

- odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu starostu mestskej časti,

- odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov miestneho zastupiteľstva mestskejčasti,

- vo voľbách použité a nepoužité obálky.

Pri   ústavným   súdom   vykonanom   opakovanom   prepočítaní   platných,   ako   ajneplatných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   sťažovateľovi   a odporcovi   v označenýchvolebných okrskoch bolo zistené, že údaj o počte im odovzdaných platných hlasov zistenýprepočtom bol súladný s týmto údajom zapísaným v zápisnici okrskovej volebnej komisieiba v troch volebných okrskoch, a to vo volebných okrskoch č. 2, 8 a č. 17, v ostatnýchkontrolovaných volebných okrskoch boli zistené malé odchýlky oproti údajom uvedenýmv zápisniciach okrskových volebných komisií. Súčasne kontrolou neplatných hlasovacíchlístkov na voľbu starostu mestskej časti v jednotlivých kontrolovaných volebných okrskochbolo zistené, že medzi nimi sa nenachádzal ani jeden hlasovací lístok, ktorý by mal byťzaradený medzi platné hlasovacie lístky, a tieto neplatné hlasovacie lístky boli okrskovýmivolebnými komisiami vyhodnotené správne.

Prepočítaním platných hlasovacích lístkov bolo zistené:

Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 2 zistený jeden neplatný hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dveporadové čísla, a to poradové číslo 2 a 7, a tiež bol medzi týmto lístkami zistený jedensporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno tohtokandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla. Volebný

okrsok Kandidát ⬛⬛⬛⬛ Údaj

zo zápisnice ⬛⬛⬛⬛ OVK zistený prepočítaním

č. 1č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 79 ⬛⬛⬛⬛ 78

č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 32 ⬛⬛⬛⬛ 33

č. 2č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 60 ⬛⬛⬛⬛ 60

č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 65 ⬛⬛⬛⬛ 65

č. 6č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 9189 + 2

č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 70 ⬛⬛⬛⬛ 70

Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 4 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolozakrúžkované iba meno tohto kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 2 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolozakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.Volebný

okrsok Kandidát ⬛⬛⬛⬛ Údaj

zo zápisnice ⬛⬛⬛⬛ OVK zistený prepočítaním

č. 7č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 69 ⬛⬛⬛⬛ 69

č. 4162161 + 1

Volebný

okrsok Kandidát ⬛⬛⬛⬛ Údaj

zo zápisnice ⬛⬛⬛⬛ OVK zistený prepočítaním

č. 8č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 46 ⬛⬛⬛⬛ 46

č. 4102102

č. 14č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 77 ⬛⬛⬛⬛ 76

č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 83 ⬛⬛⬛⬛ 83

č. 16č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 82 ⬛⬛⬛⬛ 82

č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 54 ⬛⬛⬛⬛ 55

č. 17č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 63 ⬛⬛⬛⬛ 63

č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 76 ⬛⬛⬛⬛ 76

č. 18č. 2103101 + 1

č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 66 ⬛⬛⬛⬛ 66

7.   Zo   sťažovateľom   predložených   listinných   dôkazov   ústavný   súd   v   rámcidokazovania   vykonal   dôkaz   aj   oboznámením   sa   s „Oznámením   o   počte   obyvateľov mestskej časti   Košice-Sever“ zo   16.   septembra   2014,   ďalej   s   listom   ministerstvasp. zn. SVS- OVR-2014/025727   zo   17.   septembra   2014,   ako   aj   s listom   okresnejprokuratúry   č.   k.   Pd 88/14/8802-7   z 10.   novembra   2014,   a napokon   aj   s uznesenímvyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovejpolície   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   ČVS:   ORP 4648/SE-KE-2014   z 12.   decembra   2014o vybavení trestného oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014.

Z listu ministerstva sp. zn. SVS-OVR-2014/025727 zo 17. septembra 2014 vyplýva,že   v súvislosti   s podnetom sťažovateľa   týkajúceho   sa   porušenia   §   16   ods.   9   volebnéhozákona vo veci nezverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti najneskôr 85 dní pre dňomkonania napadnutých volieb ministerstvo upozornilo na túto skutočnosť mestskú časť, ktoránásledne „... bezodkladne uverejnila... údaj o počte obyvateľov mestskej časti na svojom webovom sídle“, pričom z predloženého „Oznámenia...“ mestskej časti vyplýva, že sa takstalo 16. septembra 2014.

V liste č. k. Pd 88/14/8802-7 z 10. novembra 2014 prokurátor okresnej prokuratúryuviedol: „Mestská časť Košice - Sever v lehote do 22.08.2014 nezverejnila počet obyvateľov obce   spôsobom   v   mieste   obvyklým,   čím   nedodržala   zákonný   imperatív   upravený   v citovanom ustanovení § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb.

Na uvedenú skutočnosť reagovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy upozornením s tým, aby Mestská časť Košice - Sever bezodkladne uverejnila údaj o počte obyvateľov v mestskej časti na svojom webovom sídle.

Zároveň z dôvodu nesplnenia si povinnosti Mestskou časťou Košice - Sever, ktorá jej vyplývala z ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. prednosta Okresného úradu Košice v zmysle § 57a zákona č. 346/1990 Zb. zverejnil dňa 16.09.2014 počet obyvateľov mestskej časti Košice - Sever, ktorý ku dňu 31.12.2013 bol 20 303 obyvateľov.

Z oznámenia Mestskej časti Košice - Sever zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že miestna volebná   komisia   v   súlade   s   ustanovením   §   17   zákona   č.   346/1990   Zb.   zaregistrovala všetkých nezávislých kandidátov na starostu mestskej časti, ako aj všetkých nezávislých kandidátov do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Sever, z čoho vyplýva, že žiaden   z   nezávislých   kandidátov   neutrpel   ujmu   z   dôvodu   neskorého   zverejnenia   počtu obyvateľov v mestskej časti Košice - Sever.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je možné jednoznačne konštatovať porušenie ustanovenia § 16 ods. 9 veta posledná zákona č. 346/1990 Zb. Mestskou časťou Košice

-Sever....

V predmetnej veci sa javí byť neúčelným a bez konkrétneho, pozitívneho následku prijatie   prokurátorského   opatrenia,   ktorým   by   podľa   všetkého   mohlo   byť   upozornenie prokurátora, ktoré by iba formálne potvrdzovalo upozornenie iného orgánu verejnej správy

- Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a postup prednostu Okresného úradu Košice. Neúčelným by prijatie prokurátorského opatrenia bolo i z toho dôvodu, že nemalo by okrem formálnej deklarácie nezákonného postupu mestskej časti žiaden vplyv na postavenie niektorého   z   nezávislých   kandidátov,   keďže   všetci   nezávislí   kandidáti   boli   miestnou volebnou komisiou zaregistrovaní.“

Vyšetrovateľ v uznesení ČVS: ORP-4648/SE-KE-2014 z 12. decembra 2014, ktorýmodmietol   trestné   oznámenia   sťažovateľa   z   15.   novembra   2014   vo   veci   podozreniazo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona, ku ktorémumalo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že 14. novembra 2014 vo večerných hodinách malaneznáma osoba prelepiť sťažovateľovi, ako aj ďalším trom kandidátom na post starostumestskej časti ich predvolebné letáky umiestnené na „červenom kontajneri“ na ulici JánaMathého   v Košiciach   prelepom   s upozornením   o nezákonnosti   tejto   ich   predvolebnejkampane, uviedol: «Všeobecné záväzné nariadenie Mestskej časti Košice - Sever č. 48/2014 v článku 3 ods. 1. uvádza, že miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií   je   vyhradená   časť   oplotenia   areálu   miniaturgolfového   ihriska   na   Hornom Bankove pozdĺž miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto   na   umiestňovanie   volebných   plagátov“.   V   ods.   2   je   taktiež   uvedené,   že umiestňovanie   volebných   plagátov   a   iných   nosičov   informácií   na   iných   verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.

Preverovaním bolo taktiež zistené, že rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604 zo dňa   06.08.2014   o   povolení ⬛⬛⬛⬛ na   užívanie   miestnych komunikácii v Košiciach - námestie Nádeje na ploche 15 m² z dôvodu propagačnej akcie, bolo dňa 10.10.2014 na základe petície za zachovanie pôvodného neutrálneho koloritu námestia   J.   Mathého   a   zachovanie   jeho   estetickej   hodnoty   pozastavené   a   uvedené skutočnosti boli formou podnetu postúpené na Okresný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Komenského 52, Košice, ktorý dňa 17.10.2014 na základe oboznámenia sa s obsahom   podnetu   konštatuje,   že   pri   vydávaní   preskúmavaného   rozhodnutia   nezistil zo strany prvostupňového organu t. j. mesta Košice porušenie zákona, všeobecne záväzného právneho   predpisu   alebo   všeobecne   záväzného   nariadenia,   nakoľko   pri   preskúmaní vychádzal   správny   orgán   z   právneho   stavu   a   skutkových   okolností   v   čase   vydávania rozhodnutia.

Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu   určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok, ktorý   má   význam   predovšetkým   celospoločenský,   t.   j.   z   hľadiska   ochrany   základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv   a   právnych   záujmov   jednotlivca   v   oblasti   súkromnoprávnych   vzťahov,   kde   závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je prevažne ochrana celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú   v   súkromnoprávnej   sfére.   V   právnom   štáte   je   neprípustné,   aby   prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. Objektívnym posúdením predmetného skutku som teda dospel k záveru, že konaním osoby,   ktorá   prelepila   resp.   dala   pokyn   na   prelepenie   volebných   plagátov   s   ohľadom na vyššie   uvedené   neboli   naplnené   všetky   pojmové   znaky   citovaného   prečinu,   a   ani žiadneho iného a teda nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, preto bolo vo veci rozhodnuté tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohoto uznesenia. Predmetný skutok je s ohľadom na zásadu ultima ratio potrebné posudzovať v prvom rade ako občiansko-právny spor.»

8.   Ústavný   súd   sa   v rámci   dokazovania   oboznámil   aj   s vyjadrením   odporcuk sťažnosti sťažovateľa, ktorý okrem iného tiež uviedol:

«1. Pokiaľ ide o sťažovateľove poukázanie na nezákonnosť v súvislosti s nenaplnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona č. 349/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len volebný zákon...) uvádzam, že informácia, resp. údaj o   počte   obyvateľov   mestskej   časti   Košice-Sever   bola   na   webovom   sídle   mestskej   časti www.kosicesever.sk,   teda   na   mieste   obvyklom   pre   zverejňovanie   informácií,   prístupná odo dňa 06.08.2014 a je prístupná dodnes, teda bola a je verejne dostupná. Sťažovateľ mal k tejto informácii voľný a ničím neobmedzený prístup. Naviac, žiadny z právnych predpisov výslovne nepredpisuje obsah a formu takejto informácie. Vzor takéhoto oznámenia nebol nakoniec obsiahnutý ani v Pokyne pre voľby do orgánov samosprávy....

Naviac,   medzi   sťažovateľom   namietaným   porušením   volebného   zákona   a   jeho volebným neúspechom nie je žiadna príčinná súvislosť. Všetci nezávislí kandidáti na funkciu starostu v mestskej časti boli miestnou volebnou komisiou riadne zaregistrovaní a nikto z nich   z   dôvodu   uverejnenia   či   neuverejnenia   údaja   o   počte   obyvateľov   mestskej   časti (včasného, či oneskoreného) neutrpel ujmu vo vzťahu k výsledku volieb....

2.   Ďalšia   skutočnosť,   v   ktorej   sťažovateľ   vidí   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb vo fáze   ich   prípravy,   je   rozposielanie   listov   seniorom   dva   dni   pred   začatím   oficiálnej volebnej kampane, ku ktorým bolo priložené CD s piesňami, ktorých interpretkou je moja manželka ⬛⬛⬛⬛. V spájaní predmetného listu, v ktorom nebola ani zmienka o mojej kandidatúre,   o   protikandidátoch,   resp.   absolútne   žiadna   zmienka   o   nadchádzajúcich komunálnych voľbách, ktoré sú napádané sťažnosťou, s vlastným volebným neúspechom sťažovateľa,   považujem   za   prejav   frustrovaného   kandidáta   neschopného   uniesť   a   prijať výsledok volieb....

Tvrdenia o zneužívaní osobných údajov, či ich filtrovaní sú nepodložené a rovnako nepodložené sú uvedené počty adresátov zmieneného listu. V tejto súvislosti podotýkam, že je bežnou praxou samospráv oslovovať jubilantov, seniorov, matky novonarodených detí a ďalšie skupiny obyvateľov s cieľom aktívne vykonávať samosprávne kompetencie tak ako to bolo i v tomto prípade, keď bola oslovená v priebehu mesiaca úcty k starším skupina seniorov,   podotýkam,   bez   akéhokoľvek   náznaku,   súvisu   či   ovplyvňovania   spojených s napádanými voľbami.

3. Podobne vnímam aj tvrdenia sťažovateľa o ovplyvňovaní voličov, či kupovaní hlasov na kultúrnom podujatí zorganizovanom Radou seniorov dňa 14.11.2014 s názvom „Čaj o štvrtej“, na ktoré som bol ako hosť pozvaný. Ako riadne zvolený starosta mestskej časti som bol a som naďalej povinný kontinuálne zabezpečovať a zodpovedám za plnenie všetkých úloh obce, medzi ktoré nesporne patrí aj podpora a organizovanie aktivít seniorov a to bez ohľadu na predvolebné, volebné, či povolebné obdobie. Uvedené podujatie nebolo v rámci aktivít mestskej časti vo vzťahu k seniorom výnimočné a ojedinelé a preto ani účelové. Aktivity mestskej časti vo vzťahu k seniorom sa uskutočňovali na báze pravidelnosti počas celého volebného   obdobia   a rovnako   pravidelná   bola moja   účasť   i starostlivosť o aktivity seniorov....

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť aktivitu sťažovateľa, ktorý v ten istý deň, teda 14.11.2014   od   14.00   organizoval   v   priestoroch

,   „oslavu   svojich   narodenín“.   Hoci   deň   narodenia   sťažovateľa   pripadá   až na termín   viac   ako   dva   týždne   po   napádaných   voľbách,   rozhodol   sa   oslavovať   ich v predstihu a to práve v čase, kedy sa na mieste osláv mali zdržiavať seniori z mestskej časti......   Prostredníctvom   hromadne   rozosielaných   SMS   s   textom   „Príďte   osláviť   moje narodeniny už tento piatok od 14.00 do nočných hodín - Ak mi chcete urobiť naozaj radosť nenoste dary ale doneste aspoň dvoch Severanov, ktorí ma nepoznajú...“, sťažovateľ pozýval na oslavu svojich narodenín známych i neznámych....

4. Podľa volebného zákona je nespochybniteľnou právomocou i povinnosťou starostu menovať zapisovateľov okrskových volebných komisií. Zapisovatelia okrskových volebných komisií sú v zmysle volebného zákona menovaní spravidla z radov zamestnancov obce.... Určujúcim   pritom   nebolo   nikdy   plánované,   či   cielené   ovplyvňovanie   voličov   ale takpovediac zúročenie znalosti a skúseností z prostredia, v ktorom už jednotliví zamestnanci

-   zapisovatelia   v   predchádzajúcich   voľbách   pôsobili...  .   Preto   tvrdenia   o   účelovom menovaní ⬛⬛⬛⬛ odmietam. Rovnako odmietam ako nepravdivé vyjadrenia o údajnom   jeho   chválení   sa   predo   mnou   schopnosťou   ovplyvňovať   voličov   verbálnym odporúčaním k volebnému aktu.... Považujem za prirodzené, slušné a z pohľadu zdvorilosti a   slušného   vychovania   za   nanajvýš   žiaduce,   pozdraviť   sa   s   rodinnými   príslušníkmi, priateľmi, kamarátmi, ľuďmi, ktorých poznám, resp. s ktorými, alebo popri ktorých som vyrastal.   Spájanie   prejavov   elementárnej   slušnosti   pozdravu   a   podania   ruky   s neústavnosťou, či nezákonnosťou preto odmietam. Na druhej strane, hodnotenie mojich očakávaní a pohnútok pri menovaní zapisovateľov volebných komisií zo strany sťažovateľa je v nanajvýš špekulatívnej a nepodloženej rovine.

Pre úplnosť musím dodať, že podľa mojich vedomostí žiadny z bezmála tridsiatich členov okrskových volebných komisií č. 16, 17 a 18 nevzniesol námietky k práci, činnosti či aktivitám pána počas volieb a teda ani k tvrdenému odporúčaniu k volebnému aktu. Nikto z členov uvedených komisií, medzi ktorých patrí aj sťažovateľom navrhnutý svedok, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledkoch volieb v týchto okrskoch... Naopak, podľa mojich vedomostí boli z okrskových volebných komisií zaznamenané podnety   adresované   miestnej   volebnej   komisii   i   Policajnému   zboru   SR,   poukazujúce na skutočnosť, že sťažovateľ počas trvania volieb osobne navštívil všetky volebné miestnosti vo všetkých osemnástich volebných okrskoch. Takéto konania sťažovateľa a jeho osobnú prítomnosť vo volebných miestnostiach považujem za neprípustné a spôsobilé ovplyvňovať vo svoj prospech vôľu voličov.

5. Upozornenie na porušovanie volebného zákona a všeobecne záväzného nariadenia Mestskej   Časti   Košice   Sever   č.   48/2014   nepovažujem   v   žiadnom   ohľade   za   spôsobilé dehonestovať volebnú kampaň sťažovateľa a poškodzovať jeho dobré meno. Sťažovateľ sa opiera   o   Rozhodnutie   mesta   Košice   č.   A/2014/17604   zo   6.   augusta   2014,   ktorým   mu na obdobie od 13.10.2014 do 16.11.2014 povolilo užívanie priestranstva na Námestí nádeje v Košiciach na účely propagačnej akcie, teda nie na účely volebnej kampane.... S ohľadom na petíciu občanov, ktorí sa vyslovili proti prítomnosti kontajnerov na námestí, povoľujúci orgán listom z 10.10.2014 svoje rozhodnutie pozastavil a informoval o tom sťažovateľa. Sťažovateľ   účelovo   odmietol   tento   list   pred   začiatkom   volebnej   kampane   prevziať a s vedomím, že povolenie na užívanie verejného priestranstva bolo pozastavené, umiestnil proti   vôli   občanov   a   vôli   povoľujúceho   orgánu   „volebný   kontajner“   na   Námestí   Jána Mathého. Volebný zákon vo svojom ustanovení § 30 ods. 10 upravuje, že umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou.... Z uvedených dôvodov považujem preto umiestnenie „volebného   kontajnera“   na   námestí   a   umiestňovanie   volebných   plagátov   na   ňom za porušenie   volebného   zákona   a   VZN   č.   48/2014,   o   čom   bol   sťažovateľ   upozornený umiestnením   upozornení   o   porušení   zákona   a   VZN   priamo   na   kontajneri   a   to   aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sťažovateľ predtým odmietal prevzatie zásielky týkajúcej sa umiestnenia kontajnera zo strany mestskej polície. Preto, ak sťažovateľ poukazuje na možné znechutenie voličov v dôsledku rozšírenia informácie o jeho nelegálnej kampani, zodpovednosť pripadá plne na jeho ťarchu.

6.   Priznanie   statusu   nezávislého   pozorovateľa   pri   zisťovaní   volebného   výsledku pri voľbách do   samosprávy   obcí   nie   je   nárokovateľné.   Volebná   komisia,   ktorej   jedinej prináleží   právo   rozhodnúť   o   priznaní   tohto   statusu,   nemá   povinnosť   bezpodmienečne vyhovieť žiadosti o jeho priznanie. Volebný zákon volebnej komisii neukladá, aby svoje rozhodnutie   zdôvodnila.   Nevyhovenie   žiadostiam   o   priznanie   statusu   nezávislých pozorovateľov vo volebných okrskoch č. 6,7,8,16,17 a 18 (a to aj napriek odporúčaniu ÚVK) nemôže viesť k záveru sťažovateľa o neústavnosti či nezákonnosti napádaných volieb, prípadne, že volebný výsledok mal byť iný, než aký bol vyhlásený a nemá s nimi absolútne žiadnu   príčinnú   súvislosť.   Rovnako   vyvodzovanie   záveru   o   pochybeniach   v   procese zisťovania volebného výsledku považujem za ničím nepodložené. Podľa mojich vedomostí žiadny   zo   184   členov   všetkých   osemnástich   okrskových   volebných   komisií   a   napokon ani nikto z členov miestnej volebnej komisie, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledku volieb a svojim podpisom potvrdil právoplatnosť volebného výsledku.

Na záver uvádzam, že volebný zákon ani iný právny predpis neupravuje povinnosť členov   okrskovej   volebnej   komisie   informovať   o   výsledku   volieb   a   tiež   nepredpisuje metodiku spôsobu sčítavania hlasov „na kríž“ a je vecou práce, rozhodnutia a konsenzu členov volebnej komisie, aký postup pri sčítaní hlasov zvolí.»

9. Predseda rady seniorov vo svojom vyjadrení okrem uvedenia menného zoznamu30 seniorov ocenených na podujatí seniorov konanom 14. novembra 2015 tiež uviedol:„Rada Seniorov dňa 11. novembra 2014, na svojom poslednom zasadnutí Zápisnica č. 9/2014 rozhodla, že v rámci plánu činnosti pravidelného programu, Posedenie pri čaji o piatej,   usporiadaná   pravidelný   kultúrno-zábavný   program,   rozšírený   o   udelenie koncoročných ocenení seniorom za záslužnú prácu v Senior dome. Zoznam navrhovaných predložili vedúci krúžkov, sekcii a spoločenských hier pod vedením podpredsedníčky Rady seniorov ⬛⬛⬛⬛.   Predseda   Rady   seniorov ⬛⬛⬛⬛ požiadal starostu MČ Košice Sever ⬛⬛⬛⬛ o účasť na slávnostnom akte a zabezpečenie akcie úradom   MČ   Sever   Košice.   Ocenení   členovia   boli   oboznámení   s   udelením   diplomu pred konaním akcie a s ním súhlasili.“

10.   Napokon   v rámci   dokazovania uznesením   pléna   ústavného   súdu   sp.   zn.Spr 1620/2014   zo   17.   decembra   2014   poverený   sudca   spravodajca   ústavného   súdu4. februára   2015   v prítomnosti   sťažovateľa,   odporcu   a ich   právnych   zástupcov   vypočulv priestoroch ústavného súdu 9 predvolaných svedkov [okrem toho dvaja z predvolanýchsvedkov ( ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ) sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavili,pozn.], a to ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a.

10.1 Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda rady seniorov, uviedol, že rada seniorovpravidelne   v piatky   organizuje   pre   seniorov   organizovaných   v Senior   dome,   ktorý   jev zriaďovacej   kompetencii   mestskej   časti,   rôzne   aktivity   kultúrneho   a športovéhocharakteru, pričom na jej zasadnutí konanom 11. novembra 2014 sa s podpredsedníčkourady seniorov pani ⬛⬛⬛⬛ dohodli, že na najbližší piatok, t. j. 14. novembra 2014zorganizujú ako poslednú akciu v roku 2014 pre seniorov tradičné koncoročné posedenie,na ktorom budú ocenení členovia Senior domu, ktorí sa svojimi aktivitami počas celéhoroka zaslúžili o jeho rozvoj, pričom v záujme docielenia slávnostného charakteru tohto aktuoceňovania bolo nápadom svedka pozvať na túto akciu aj odporcu, ktorý bol v tom časeúradujúcim   starostom   mestskej   časti.   V Senior   dome   je   organizovaných   celkovo533 seniorov,   z ktorých   je   450   obyvateľmi,   a teda   aj   voličmi   v mestskej   časti,   pričomvedúcimi   krúžkov   bolo   na   ocenenie   navrhnutých   32   seniorov,   z ktorých   bolo   reálneocenených   (odovzdaním   diplomu)   30   seniorov.   Na   uvedenom   podujatí   sa   zúčastnil   ajodporca,   ktorý   oceňovaným   seniorom   odovzdával   diplomy,   pričom   podľa   svedkana podujatí prítomní ani nemali vedomosť, že je predvolebné obdobie v tom zmysle, že savôbec nehovorilo o voľbách ani vo všeobecnosti, ani o kandidatúre odporcu. Podľa svedka„... odporca sa zúčastnil na akcii, ale tak ako po iné roky bez toho, aby sa čo i len slovkom zmienil o prebiehajúcich voľbách a finančné prostriedky, z ktorých sa toto stretnutie čaj o piatej uskutočnilo sú vopred plánované na bežný kalendárny rok z prostriedkov mestskej časti   Sever.   Nespomína   si   a   nemôže   ani   potvrdiť,   že   by   počas   tohto   stretnutia   došlo k odovzdávaniu nejakých osobitných vecí bývalým starostom jednotlivým oceneným alebo členom, ktorí sa zúčastnili tohto posedenia.“. Svedok tiež uviedol, že členovia Senior domuneboli na predmetné podujatie osobitne pozvaní, pričom o podujatí sa dozvedeli tak akotradične,   a to   z oznamu   umiestneného   na   nástenke   v Senior   dome,   pričom   záujemcoviao účasť   na   podujatí   sa   zapisovali   do   zoznamu,   aby   mali   organizátori   prehľad   o počtezáujemcov. Napokon svedok tiež uviedol, že 14. novembra 2014 sa v priestoroch bowlingklubu uskutočnilo, tak ako každý druhý piatok, aj stretnutie asi 12 – 13 členov Senior domu,ktorí hrajú bowling, pričom v tento piatok sa v týchto priestoroch uskutočnila aj oslavanarodenín   sťažovateľa,   ktorý   sa   narodil 30.   novembra,   na   ktorej   sa   malo   zúčastniť   asi44 seniorov, avšak bližšie podrobnosti o tejto akcii svedok nevedel uviesť, keďže jej nebolúčastný. Svedok uviedol, že tak, ako sú náklady na všetky akcie Senior domu rozpočtovanéz prostriedkov mestskej časti, tak aj bowlingová akcia bola financovaná z rozpočtovýchprostriedkov mestskej časti.

10.2 Svedok, svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že bol členomOVK č. 16, v ktorej bol zapisovateľom ⬛⬛⬛⬛, ktorý podľa svedka častejšieopúšťal volebnú miestnosť a diskutoval s okoloidúcimi, ktorí prichádzali do tejto volebnejmiestnosti,   avšak   keďže   svedok   sa   zdržiaval   vo   volebnej   miestnosti,   nemal   vedomosťo obsahu   týchto   rozhovorov,   t.   j.   svedok   nemohol   potvrdiť, „...   či niekoho ovplyvňoval alebo nie“. Podľa svedka bol priebeh volieb korektný, čo mohol porovnať ajs voľbami v minulosti, keďže členom OVK bol už opakovane (asi 3x), avšak pokiaľ išloo činnosť zapisovateľa OVK. č 16 ⬛⬛⬛⬛ počas napádaných volieb, svedok uviedol,že v porovnaní so zapisovateľmi počas volieb v minulosti sa oveľa častejšiea dlhšiu dobu zdržiaval mimo volebnej miestnosti, a to z celkového času trvania voliebtrávil mimo volebnú miestnosť zhruba 40 % času. Svedok konštatoval, že keďže nebývav mestskej časti, nevie presne identifikovať, či sa zhováral iba s voličmi OVKč. 16, 17 a č. 18 alebo aj s inými osobami, a súčasne uviedol, že podľa neho si zapisovateľplnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa, a potom mal ešte dosťčasu,   ktorý   trávil   podľa   svojho   uváženia   mimo   volebnej   miestnosti.   Napokon   svedokpotvrdil,   že   počas   napádaných   volieb   prišiel   do   volebnej   miestnosti   OVK   č.   16   ajsťažovateľ, s ktorým sa pozdravil, pretože sa s ním osobne pozná z rôznych športovýchpodujatí, pričom nevedel uviesť, či to bolo z dôvodu, že sťažovateľ mal v tomto okrsku voliť,alebo to bolo z iných dôvodov.

10.3   Svedok ⬛⬛⬛⬛,   zapisovateľ   OVK   č.   16   uviedol,   že   povinnosťouzapisovateľa je okrem iného aj pripraviť voľby vo volebnej miestnosti a tieto aj technickyzabezpečiť, čo on aj urobil. Svojej funkcie sa ujal už deň pred voľbami tým, že prevzal kľúčeod   volebnej   miestnosti   a túto   priestorovo   upravil   na   voľby   a tiež   pripravil   potrebnémateriály,   následne   priviezol   do volebnej   miestnosti   predsedu   OVK   č.   16,   ktorémuodovzdal „...   cez   mestský   úrad   volebnú   dokumentáciu...“, a potom   už   len   technickyzabezpečoval činnosť volebnej komisie v čase volieb od 7.00 h až do 20.00 h. Následnepo skončení volieb volebnú miestnosť uviedol do pôvodného stavu a kľúče od nej odovzdalškolníkovi školy, kde sa volebná miestnosť nachádzala. V súvislosti s námietkou sťažovateľasvedok uviedol, že z dôvodu, že v mestskej časti žije už 38 rokov, má v tejto oblasti veľaznámych, ako aj rodinu, s ktorými sa počas volieb iba priateľsky zdravil, pričom nikohoneovplyvňoval v tom, ako má voliť. Súčasne uviedol, že na pozíciu zapisovateľa OVK bolmenovaný už 4x a nikdy neboli na jeho osobu sťažnosti, jeho činnosť zapisovateľa nebolanegatívne posudzovaná, či už zo strany miestneho úradu alebo zo strany členov volebnýchkomisií, alebo nadriadených volebných komisií, alebo zo strany voličov. Svedok zdôraznil,že on sa nemusel nepretržite zdržiavať vo volebnej miestnosti, pretože ako zapisovateľ takúpovinnosť   nemá.   Podľa   svedka   OVK   č.   16   počas   napádaných   volieb   prijala   iba   jednouznesenie   týkajúce   sa   pozorovateľov.   Napokon   svedok   uviedol,   že   volebnú   miestnosťvolebného okrsku č. 16 navštívil počas volieb aj sťažovateľ, hoci to nebol jeho volebnýokrsok,   avšak   prišiel   tam   so   žiadosťou   o   povolenie   vstupu   pozorovateľov   do   volebnejmiestnosti,   pričom   podľa   svedka „...   s každým   členom   si   podal   ruku,   čo   považuje   za neštandardný postup... “.

10.4   Svedok ⬛⬛⬛⬛,   svedok   navrhovaný   sťažovateľom,   uviedol,   že   akobývalý zamestnanec mestského úradu mestskej časti je v súčasnosti účastníkom súdnehokonania   o   neplatné   skončenie   pracovného   pomeru.   Svedok   ďalej   uviedol,   že   počasnapádaných volieb sa 2x vyskytol pred volebnou miestnosťou volebného okrsku č. 16, a toz dôvodu, že prvýkrát priniesol do volebnej miestnosti žiadosti o pripustenie nezávislýchpozorovateľov do volebnej miestnosti a druhýkrát sa išiel informovať na dôvod, prečo bolanezávislá   pozorovateľka   vykázaná   z volebnej   miestnosti, „...   keďže   mal   informáciu od ústrednej volebnej komisie, že každé rozhodnutie musí byť odôvodnené a nesmie byť svojvoľné“. Počas tejto návštevy volebného okrsku č. 16 svedok započul, ako sa manželskýpár   vchádzajúci   do   volebnej   miestnosti   opýtal ⬛⬛⬛⬛ „Marián   kandiduje?“a odpovedal „Áno“ a na   nasledujúcu   otázku „Máme   ho   voliť?“ odpovedal „Áno“. Na margo otázok účastníkov konania svedok tiež uviedol, že navštívilviaceré volebné miestnosti z dôvodu, že volebným komisiám priniesol žiadosti záujemcovo post nezávislých pozorovateľov, ktoré tieto osoby vlastnoručne podpísali, takže on osobneuž nemusel disponovať aj splnomocneniami od nich na doručenie týchto žiadostí volebnýmkomisiám, a napokon to nepredpisuje ani žiadny právny predpis. Svedok tiež ozrejmil, že14. novembra 2014 oslavoval svoje narodeniny (narodený 8. novembra) v bowling klubespolu   so   sťažovateľom,   avšak   oslava sa mala konať   výlučne v úzkom   rodinnom   kruhu,pričom on nepozýval na túto oslavu iných ľudí, avšak za sťažovateľa to potvrdiť nevie.

10.5 Svedok ⬛⬛⬛⬛, náhodne vybraný člen OVK č. 16, uviedol, že členomvolebnej   komisie   bol   už   aj   v minulosti,   pričom   napádané   voľby   podľa   neho   prebiehali„normálne“,   nevyskytli   sa   žiadne   mimoriadne   udalosti,   okrem   prerokúvania   žiadostinezávislého pozorovateľa – o ktorej on nehlasoval, pretože v čase hlasovania členov OVK č.16 sa z dôvodu hygienickej prestávky zdržiaval mimo volebnej miestnosti a tiež okrempríchodu   polície   po   skončení   hlasovania   v súvislosti   s nepripustením   pozorovateľov.Podľa svedka sa zapisovateľ OVK č. 16 z celkového času trvania volieb asi 50 %z tohto času zdržiaval mimo volebnej miestnosti, pričom ho videl na chodbe, ale nevedeluviesť, či ovplyvňoval nejakých voličov, iba podotkol, že „... nezaznamenal žiadne výčitky k zapisovateľovi zo strany členov volebnej komisie, či zo strany voličov ani nevybadal, že by došlo k ovplyvňovaniu voličov a podľa jeho vedomostí zápisnicu podpísali všetci členovia volebnej komisie“.

10.6 Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, náhodne vybraná členka OVK č. 16, uviedla,že   už   aj   v minulosti   bola   členkou   volebnej   komisie,   pričom   podľa   jej   názoru   možnonapádané   voľby   považovať   za   najrušnejšie   voľby,   ktoré   doteraz   zažila,   pretože «...   sa vyskytli rôzne „trmy-vrmy“, prišli aj policajti, ale pokiaľ si mala niečo negatívne všimnúť v činnosti ⬛⬛⬛⬛, nemôže potvrdiť, pretože si jeho prácu a činnosť nevšímala, mala dosť   práce   s   voličmi,   ktorí   chodili   konkrétne   ku   nej   a   hlasovali», a   svedkyňa   nemávedomosť, či vo vzťahu k činnosti zapisovateľa ich volebnej komisie bola podaná nejakásťažnosť,   či   už   zo   strany   voličov   alebo   členov   OVK.   Svedkyňa   nevedela   vyjadriťpercentuálne, koľko času z celkového času trvania volieb sa zapisovateľ zdržiaval mimovolebnej miestnosti, pretože ako zdôraznila, ona si ho nevšímala. Svedkyňa tiež uviedla, žepokiaľ ide o pripustenie nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti, o tejto otázkečlenovia OVK nediskutovali, ani svoje názory nijako nezdôvodňovali a každý člen OVKsvoj   názor   na   túto   otázku   vyjadril   iba   hlasovaním,   ktorého   výsledok   rozhodol.   Podľasvedkyne „... neprítomnosť pozorovateľov vôbec neovplyvnila správnosť sčítavania hlasov vo volebnej komisii, mám za to, že tam bolo dosť skúsených členov volebnej komisie, ktorí túto úlohu zvládli“.

10.7 Svedok ⬛⬛⬛⬛, náhodne vybraný člen OVK č. 17, uviedol, žepokiaľ   ide   o námietku   sťažovateľa   týkajúcu   sa   činnosti ⬛⬛⬛⬛ pri   ovplyvňovanívoličov, on „... z toho nič nevie ani vyvrátiť ani potvrdiť, pretože on sedel vo volebnej miestnosti a venoval sa vyslovene len voľbám“.

10.8 Svedok ⬛⬛⬛⬛, náhodne vybraný člen OVK č. 18, uviedol, žepočas volieb videl ⬛⬛⬛⬛ na chodbe, avšak „... k jeho činnosti sa nevie vyjadriť, pretože z osobných dôvodov ho vôbec nesledoval a vôbec nemá vedomosť ako pôsobil počas volieb 15.11.2014“.

10.9   Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛,   kontrolórka   mestskej   časti,   uviedla,   že   akokontrolórka   mestskej   časti   konala   na   základe   podnetu   od   okresného   úradu   o tom,   žesťažovateľ   si   v rozpore   so   všeobecne   záväzným   nariadením   (ďalej   len   „nariadenie“)mestskej   časti   umiestnil   predvolebné   plagáty   na   verejnom   priestranstve,   kde   to   bolozakázané, pričom v tejto súvislosti na túto skutočnosť upozornila sťažovateľa ešte v časemoratória   14. novembra   2014   s tým,   aby   tieto   plagáty   odstránil.   Svedkyňa   uviedla,   žerealizáciu predmetného upozornenia na odstránenie predvolebných plagátov sťažovateľa užsama   nerealizovala   a bola   len „...   informovaná,   že   vo   večerných   hodinách   bol   plagát stiahnutý z objektu verejného priestranstva“. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom,že „... existuje nejaké rozhodnutie mestskej časti o tom, že sťažovateľ mal právo svoju kampaň realizovať aj na predmetnom objekte, na ktorý boli upozornení zo strany okresného úradu, že je tam označený nezákonne. Rovnako nemá vedomosť o tom, kto označil túto plochu, že je nezákonne uvedená na tomto verejnom priestranstve a ploche.“. V súvislostis včasným neoznámením počtu obyvateľov mestskej časti podľa § 16 ods. 9 volebnéhozákona   svedkyňa   uviedla,   že „...   vedela   o   tom,   že   do stanoveného   termínu   22.8.2014 mestská časť neoznámila na mieste obvyklom počet obyvateľov miestnej časti, ale keďže to neurobila mestská časť, ale urobil to podľa zákona okresný úrad, žiadne konzekvencie vo vzťahu k zodpovednému zamestnancovi mestskej časti neuplatnila“.

V súvislosti   s výpoveďou   svedkyne   (10.9)   prítomný   zástupca   mestskej   časti ⬛⬛⬛⬛ dodal, že „... mestská časť Košice-Sever ani nemá kompetenciu vydávať povolenie na umiestnenie propagačného materiálu. Čiže také rozhodnutie ani ňou nemohlo byť vydané. Takéto rozhodnutie vydáva mesto Košice o zaujatí verejného priestranstva. A pokiaľ   má   vedomosť,   tak   tento   priestor   bol   výlučne   mestom   Košice   vyhradený   iba na propagačné účely.“.

11.   V súvislosti   s vykonaným   výsluchom   svedkov   právny   zástupca   odporcuvo svojom písomnom vyjadrení z 8. februára 2015 okrem iného tiež uviedol:

«Z výpovedí svedkov je zrejmé, že počas volieb nedošlo k porušeniu, ktoré by malo vplyv na výsledok volieb.

Sťažovateľom navrhnutý svedok prezentoval výsledok volieb ako korektný, a podľa tohto svedka si zapisovateľ ( ⬛⬛⬛⬛ ) plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ podrobne   ozrejmil,   ako   prebiehala   akcia   organizovaná Radou seniorov, ktorej je svedok predsedom. Ozrejmil aj to, kto rozhodol o tom, kedy sa akcia bude konať. Tým, kto rozhodol o dátume konania akcie, bola rada seniorov. Na akcii sa ani len slovkom nezmienil o prebiehajúcich voľbách. sa tejto akcie zúčastnil z titulu svojej funkcie, lebo rada seniorov chcela, aby mala akcia slávnostnejší charakter.... Pokiaľ ide o svedka ⬛⬛⬛⬛, tento svedok je v súčasnosti v súdnom spore s Mestskou časťou Košice -Sever....

Namietame dôveryhodnosť tejto výpovede, lebo je vôbec otázne, čo tento svedok skutočne   počul   a   ako   skreslene.   Ako   sme   už   uviedli,   svedok   nemôže   vedieť,   či   ide o manželov, či obaja boli voliči alebo len jeden z nich a druhý ho sprevádzal. Nie je zrejmé, ktorá z osôb, čo hovorila a tiež, kto na to reagoval....

Poukázať treba aj na to, že ak sú volebné lístky spočítané správne, tak účasť či neúčasť pozorovateľov nemá na výsledok volieb žiadny vplyv.

... V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že je si istý, že zapisovateľ ovplyvnil množstvo voličov,   no neoznačil   žiadneho,   ktorý   by   to potvrdil. Ide   tak len   o ničím   nepodložené tvrdenie. ⬛⬛⬛⬛ už   hovorí   o   jednom   manželskom   páre,   ktorý   však   tiež   nevie označiť a   neuviedol   ani   približne,   kedy   sa   predmetný   manželský   pár   „srdečne   zvítal“ s.»

12. K vykonanému výsluchu svedkov, ako aj k vyjadreniu odporcu k sťažnosti, ktorébolo   krátkou   cestou   sťažovateľovi   doručené   pri   výsluchu   svedkov,   sťažovateľ   zaujalstanovisko vo svojom podaní z 8. februára 2015, v ktorom okrem iného tiež uviedol:«Nie je pravdou, že Mestská časť Košice - Sever (ďalej len MČ) zverejnila údaj (06.08.2014) o počte obyvateľov v zmysle zákona, tak ako porušovateľ uvádza vo vyjadrení, ale aj počas výsluchu kontrolórky MČ ⬛⬛⬛⬛ (č.9 výsluchu). K zverejneniu informácie na stránke MČ došlo až na základe rozhodnutia prednostu OU v Košiciach dňa 16.09.2014....

Je zavádzajúce tvrdenie o tom, že sťažovateľ mal možnosť, právnu neistotu rozptýliť dopytom na Mestskú časť Košice - Sever (ďalej len MČ). Požadovanie informácií respektíve dopytov z MČ nie je chronicky a dlhodobo možné, nakoľko porušovateľ odmieta odpovedať sťažovateľovi na emaily, na otázky, ako aj vydáva fiktívne rozhodnutia o nesprístupnení informácií v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čim znemožňuje prístup k existujúcim informáciám....

Tvrdenia   porušovateľa   o   nepodložení   dôkazov   zo   strany   sťažovateľa,   ako i nepodloženom   filtrovaní   osobných   údajov   s   cieľom   doručiť   vecný   dar   seniorom, porušovateľ ospravedlňuje výrokom: „že sa jedná o bežnú prax samosprávy oslovovať, takýmto spôsobom seniorov.“ - čo nemožno akceptovať....

... K týmto údajom ostatní kandidáti, ale ani verejnosť v zmysle zákona 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky nemá prístup.

... porušovateľ, starosta využil svoju funkciu na získavanie informácií o obyvateľoch vo   svoj   prospech,   aby   obdaroval   seniorov   žijúcich   v   MČ   súkromným   darom   v   počte cca 5500 ks (CD s piesňami manželky)....

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na fakt, ku ktorému sme získali dôkazy až po podaní ústavnej sťažnosti a to že:

V dňoch od 10. -13.11.2014 (starosta a kandidát) doručil riaditeľom a rodičom detí materských škôl sídliacich v mestskej časti Košice - Sever listovú zásielku, ktorá bola distribuovaná rodičom prostredníctvom detí navštevujúcich jednotlivé školské zariadenia. V listovej zásielke sa nachádzala politická reklama, čím došlo k porušeniu § 151 zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých   zákonov,   z   dôvodu   politickej   činnosti   a   propagácie   kandidáta   na   starostu v školskom zariadení....

Porušovateľ hrubo zavádza, ak tvrdí, že uvedené podujatie „Čaj o piatej“ konané 15 hodín pred otvorením volebných miestností nebolo ničím výnimočné, ojedinelé a ani účelové.

Výnimočné   bolo   preto,   že   sa   konalo   v   externom   prostredí   (Školská   jedáleň Technickej univerzity, Němcovej 1).

Prenájom veľkých priestorov mimo Senior domu sa využíva iba pri výnimočných príležitostiach   jeden   krát   v roku   a   to   počas   konania   už   rokmi   zaužívanej   každoročnej Katarínskej zábavy, ktorá sa koná na konci mesiaca november pre seniorov žijúcich v MČ a slúži aj ako priestor na oceňovanie aktívnych členov Senior domu. Žiadna iná pravidelná aktivita   seniorov   nevyžaduje   z   dôvodu   kapacity   externé   priestory   a   v   danom   prípade ponúkané služby. Svedok (č. 2 výsluchu) uviedol, že na bežné kultúrne vyžitie si seniori nosia vlastné produkty, harmoniku a hudbu. V prípade tejto akcie to nebolo nutné ani   možné,   nakoľko   súčasťou   tejto   výnimočnej   aktivity   organizovanej   starostom   bolo zabezpečené   pohostenie   formou   večere,   občerstvenia,   ako   aj   alkoholických   nápojov s kultúrnym programom a ceremónie s odovzdávaním ocenení (diplomy)....

Ojedinelé toto podujatie bolo preto, lebo sa konalo mimo pravidelných termínov konania aktivity „Čaj o piatej“ a teda sa konalo iba pod zásterkou menovanej akcie.... Aktivita   „Čaj   o piatej“   sa   prvýkrát   v   rekonštruovaných   suterénnych   priestoroch Senior   domu   konala   19.9.2014   a   nie   ako   klamlivo   uviedol   svedok (č.   2 výsluchu) cit. „zhruba od letných mesiacov.“... Svedok zároveň uviedol, že až 11.11.2014 (teda tri dni pred podujatím) zasadala Rada Seniorov, kde sa dohodli, že v piatok   toho   týždňa   bude   slávnostné   posedenie   pri   čaji,   kde   by   sa   rozdávali   rôzne vyznamenania alebo ocenenia. Pritom rezervácia priestoru jedálne v školských internátoch TUKE (miestnosť sa využíva aj na svadby) MČ zarezervovala 2 týždne vopred koncom októbra, priamo u vedúcej jedálne ⬛⬛⬛⬛. Svedok zavádzal aj v tvrdení, že akcia čaj o piatej bola poslednou akciou v danom roku, nakoľko 27.11.2014 sa uskutočnilo každoročne organizované podujatie s názvom - Katarínska zábava, na ktorej sa zúčastnil.... Účelovým bolo podujatie z dôvodu jeho uskutočnenia. Svedok (č. 2 výsluchu) ako dôvod jeho konania uviedol každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní starostu   členom   Senior   domu   v   tomto   čase.   Uvedené   tvrdenie   svedka   je   zavádzajúce. Každoročné   odovzdanie   ocenení   a   vyznamenaní   členom   Senior   domu   z   rúk   starostu   - porušovateľa,   prebiehalo   vždy   v   rámci   akcie   katarínska   zábava   (seniorov).   Táto   sa uskutočňovala vždy počas Adventných trhov.... Presunutím tejto aktivity na novovytvorené účelové podujatie v období predvolebného moratória považujeme zo strany porušovateľa a za   spoluúčasti   svedka ⬛⬛⬛⬛ ako   predsedu   RS   a   kandidáta   na   poslanca   za účelové....

Porušovateľ nehovorí pravdu, ak tvrdí, že bol na podujatí iba ako pozvaný hosť, pretože bol objednávateľom celého podujatia, ako aj priestorov a stravy pre podujatie. Porušovateľ bol organizátorom v celom rozsahu podujatia....

Označenie volieb za dobrú príležitosť na oprášenie resp. oživenie starých vzťahov z pohľadu zapisovateľa okrsku č. 16 považujeme za argument, ktorý nemá žiadnu oporu v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí a slúži len ako pokus o vyhováranie sa. Oprášenie resp. oživenie starých vzťahov slúži len ako vhodná zámienka k vyhľadávaniu kontaktov s cieľom aktívne „poradiť“ prichádzajúcim voličom.

Výpovede svedkov (, ⬛⬛⬛⬛, ) potvrdili, že zapisovateľ sa zdržiaval mimo volebnej miestnosti cca 6 hodín z celkových 13 hodín (voľby sa konali od 7:00 - 20:00) pričom sa zdržiaval na chodbe pred volebnou miestnosťou. Je len logickým vyjadrením svedkov, že nemajú vedomosť o činnosti zapisovateľa na chodbe pred volebnými miestnosťami   č.   16,17,18   nakoľko   na   rozdiel   od   neho   sa   zdržiavali   vo   volebných miestnostiach   a   plnili   si   tak   svoje   povinnosti.   Svedok ⬛⬛⬛⬛ (č.   4   výsluchu) detailne opísal vo svojej výpovedi, že videl a počul akým spôsobom zapisovateľ exaktne pred volebnou miestnosťou usmerňuje a nabáda v rámci priateľských rozhovorov voličov k voľbe konkrétneho kandidáta....

...   Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ zamestnankyňa   MČ   (č.   9   výsluchu)   ako   aj porušovateľ   zavádzajú   súd   tvrdeniami   „sťažovateľ   si   umiestnil   plagát   na   verejnom priestranstve v rozpore s VZN MČ“. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žiadne volebné plagáty neboli umiestňované na verejných priestranstvách. Moje volebné aktivity som   sústredil   do   hnuteľného   objektu   (kontajner),   ktorý   bol   zložený   na   námestí   Jána Mátheho   a   je   v   majetku   súkromnej   spoločnosti,   ktorá   mi   ho   prenajala.   Povolenie   na zaujatie verejného priestranstva som dostal od mesta Košice na základe legitímnej žiadosti, v ktorej som uviedol pravdivý účel využitia - predvolebná kampaň. Predmetné verejné priestranstvo je v majetku mesta Košice a nie v majetku MČ....

Na Námestí Jána Mátheho sa nachádzalo niekoľko súkromných objektov (stánok PNS, reklamný valec, bilboardové plochy), ktoré v čase volieb boli nosičmi rôznej politickej reklamy rôznych kandidátov. Považujeme za účelové, svojvoľné a vedome ak štatutár obce si úmyselne naplánuje v deň pred konaním volieb prelepiť súkromný majetok veľkoplošnou nálepkou   „Upozornenie“   týkajúcich   sa   volieb   len   jednému   z   kandidátov.   Taktiež porušovateľ odmieta vysvetliť, prečo ako orgán verejnej správy, nezačal správne a ani iné priestupkové   konanie   vo   veci   porušovaniu   VZN   voči   sťažovateľovi,   ak   je   presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia. Svedkyňa potvrdila, že žiadne konanie voči sťažovateľovi MČ (porušovateľ) nevedie....

... Svedkyňa vo svojej výpovedi pred ÚS ako aj porušovateľ vo vypočutí vyšetrovateľa (sťažnosť   -   ORP-4648/SE-KE-2014)   spoločne   uviedli,   že   podnet   na   konanie   voči porušovateľovi,   o   ktorý   sa   opiera   MČ   bol   podaný   telefonicky   z   Okresného   úradu v Košiciach. K uvedenej skutočnosti prikladám dôkaz z Okresného úradu Košice č. OU-KE- OVVS-2015/005004, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že na OU Košice sa nenachádza žiadny spisový materiál týkajúci sa upozornenia adresovaného Mestskej   časti Košice - Sever   vo   veci   porušovania   zákonov   a   VZN   mesta   Košice,   vo   veci   volieb   do   orgánov samosprávy obcí zo dňa 14.11.2014 o ktorý som požiadal v zmysle info. zákona.......   V   uznesení   Ústrednej   volebnej   komisie   z   15.11.2014   je   exaktne   uvedené,   že rozhodnutia o prítomnosti pozorovateľov nesmú byť svojvoľné. Z daného vyplýva nárok na zdôvodnenie   rozhodnutia   o   neprítomnosti   pozorovateľov.   Rozhodnutia   komisií považujeme za svojvoľné resp. založené na zlej interpretácií uznesenia ÚVK.»

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžea) vyhlásiť voľby za neplatné,b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,d) sťažnosť zamietnuť.

13. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatnépodľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak kporušeniu   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   sílv demokratickej   spoločnosti.   Na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   všakvyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosťvolieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliadapritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickýmištátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenievolebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvolávapochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, čiskutočnosti namietané sťažovateľom v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo alebospoločne,   vyvolať   porušenie   volebného   zákona,   a   teda   či   boli   spôsobilé   v   konečnomdôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb starostu mestskej časti.

14. Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľa, podľa ktorej mal mať na výsledokvolieb starostu mestskej časti bezprostredný vplyv postup mestskej časti, ktorá včas, t. j.v zákonom ustanovenej lehote podľa § 16 ods. 9 volebného zákona neuverejnila početobyvateľov   mestskej   časti,   v dôsledku   čoho   mali   byť   nezávislí   kandidáti   (vrátanesťažovateľa) na post starostu mestskej časti uvedení do neistoty v tom, podpismi koľkýchvoličov majú podporiť svoju kandidatúru, ústavný súd podotýka, že tak, ako to vyplýva ajzo samotnej   sťažnosti,   sťažovateľ   sa   domohol   zjednania   uvedenej   nezákonnosti   inýmidostupnými   právnymi   prostriedkami,   a   to   podnetmi   podanými   ministerstvu,   Ústrednejvolebnej   komisii a okresnej prokuratúre.   V tejto   súvislosti   je   podstatné   poznamenať,   ževyužitie   označených   prostriedkov   nápravy   sťažovateľom   nebolo   samoúčelnéresp. bez odozvy,   pretože   ich   účinky   sa prejavili včas, t.   j.   v dobe, keď ešte žiadnemuz nezávislých   kandidátov   uchádzajúcich   sa   o registráciu   kandidáta   pre   voľbu   starostumestskej časti nemohla vzniknúť ujma v príčinnej súvislosti s jeho registráciou (pozri listokresnej prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802-7 z 10. novembra 2014, podľa ktorého všetcinezávislí kandidáti boli zaregistrovaní ako kandidáti na voľbu starostu mestskej časti, pozn.)v dôsledku oneskoreného zverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti, takže sťažovateľomvyužité prostriedky nápravy boli zvolené efektívne, účelne a v relevantnej dobe.

Inými slovami, ústavný súd sa v tomto bode síce stotožňuje s názorom sťažovateľa,že mestská časť svojím postupom pri zverejňovaní počtu obyvateľov mestskej časti na účelykomunálnych   volieb   porušila   ustanovenie   § 16   ods.   9   volebného   zákona,   tak,   ako   tonapokon konštatovalo aj ministerstvo a okresná prokuratúra, avšak vzhľadom na včasnézjednanie nápravy tejto nezákonnosti ústavný súd súčasne podotýka, že táto skutočnosťnapokon nemala a ani nemohla mať reálny a objektívny vplyv na výsledok napádanýchkomunálnych volieb, v príčinnej súvislosti s ktorým ústavný súd túto námietku sťažovateľapovažoval za irelevantnú.

15.   V súvislosti   s druhou   námietkou   sťažovateľa,   podľa   ktorej   mal   odporca   už„... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ na základe selekcie v databázeosobných údajov obyvateľov mestskej časti zasielať seniorom bývajúcim v mestskej častilisty s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými jeho manželkou, ústavnýsúd v prvom rade v záujme identifikácie času, keď malo k uvedenej aktivite dochádzať,upriamuje pozornosť na prvú vetu § 30 ods. 2 volebného zákona, podľa ktorej „Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb“.

Vzhľadom   na   to,   že   napádané   komunálne   voľby   sa   konali   15.   novembra   2014(pozri rozhodnutie   predsedu   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   191/2014   Z.   z.o vyhlásení   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   zo 7. júla 2014,   pozn.),   predvolebnákampaň pri týchto voľbách sa začala ešte 17 dní pred týmto dňom, t. j. začala sa ešte voktóbri   2014,   pričom   mesiac   október   je   vo všeobecnosti   známy,   resp.   je   všeobecnezaužívané jeho označenie ako „mesiac úcty k starším“. Skutočnosť, že dotknuté listovézásielky odporca zasielal seniorom mestskej časti ešte v októbri 2014, potvrdzuje nepriamoaj sám sťažovateľ, ktorý tvrdí, že sa tak malo diať „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“.

Zo samotného obsahu dotknutého listu, ktorý ako dôkaz predložil sám sťažovateľa ktorý mal odporca zasielať v uvedenom čase seniorom mestskej časti, vyplýva, že jehoúčelom   bolo   skutočne   iba   úradujúcim   starostom   mestskej   časti   osloviť   seniorovpri príležitosti mesiaca úcty k starším bez toho, aby v tomto liste bola čo i len zmienkao predvolebnej agitácii odporcu alebo o komunálnych voľbách všeobecne.

V uvedených súvislostiach ústavný súd vo všeobecnej rovine podotýka, že činnosťúradujúceho   starostu/primátora   v tom-ktorom   konkrétnom   prípade,   resp.   výsledky   jehopôsobenia   počas   celého   jeho   funkčného   obdobia,   možno   tiež   v určitom   slova   zmyslepovažovať za akúsi nepriamu „predvolebnú kampaň“, pretože každý starosta či primátor savo svojej podstate snaží už výsledkami svojej činnosti v úrade počas celého funkčnéhoobdobia   osloviť   a zapôsobiť   na   svojho   potencionálneho   voliča,   a   „bojovať“   tak   o jehopriazeň pre nasledujúce komunálne voľby. Vzhľadom na to podľa ústavného súdu bežnývýkon právomocí, resp. bežnú činnosť spojenú s výkonom funkcie starostu/primátora, ktoráje   adresne   nasmerovaná   k jeho   potencionálnym   voličom,   nie   je   možné   bez   ďalšiehostotožňovať s nezákonným a manipulujúcim konaním.

Ústavný súd však podotýka, že ak sa sťažovateľ domnieva, že odporca akýmkoľvekspôsobom počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia pri výkone svojej právomocistarostu   mestskej   časti   konal   nezákonne,   čím   by   zneužil   svoje   postavenie   a právomocizverené   mu   ako   verejnému   činiteľovi   zákonom,   má   možnosť   obrátiť   sa   v tomto   smereso svojím   podnetom   na   príslušné   orgány   činné   v trestnom   konaní,   pretože   právomocústavného súdu v tomto smere nie je kreovaná.

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd pri skúmaní danosti príčinnej súvislostimedzi touto námietkou sťažovateľa na jednej strane a výsledkami napádaných komunálnychvolieb na strane druhej dospel k záveru o jej neopodstatnenosti.

16. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ide o porušenie vedenia volebnej kampanev čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom napádaných komunálnych volieb podľa § 30ods. 2 volebného zákona tým, že odporca sa 15 hodín pred začatím napádaných volieb14. novembra   2014,   t.   j.   v čase   moratória,   zúčastnil   spoločensko-kultúrneho   podujatiaseniorov,   na   ktorom   odovzdaním   čestného   diplomu   oceňoval   aktívnych   seniorovpodieľajúcich   sa   na   rozvoji   aktivít   seniorov   v mestskej   časti,   ústavný   súd   upriamujepozornosť na svoju judikatúru (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03), podľa ktorej je topredovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb znáša dôkaznébremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie ajdoložiť exaktnými dôkazmi.

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumuústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnomdôsledku jeho   činnosť   mala nahradzovať,   prípadne doplňovať   činnosť   na to   povolanýchvolebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívneformulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces(PL. ÚS 3/2010).

V súvislosti   s uvedenou   námietkou   sťažovateľ   v rámci   dokazovania   navrhol   ibaoboznámenie sa s ním predloženými listinnými dôkazmi, a to so Štatútom Senior domu,s prevádzkovým poriadkom Denného centra Senior domu a s dôvodovou správou k boduč. 12 na XXI. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Sever, z ktorýchpovažoval   ústavný   súd   za   preukázané   iba   to,   že   Denné   centrum   Senior   domu   jev zriaďovateľskej kompetencii mestskej časti, pričom ide o subjekt bez právnej subjektivity,ktorý   poskytuje   služby   približne   450   registrovaným   seniorom   mestskej   časti,   ktorý   jefinančne   napojený   na   rozpočet   mestskej   časti,   teda   prostriedky   na   jeho   aktivity   súrozpočtované   a   vyčlenené   z   prostriedkov   mestskej   časti.   Uvedeným   sťažovateľomnavrhovaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že by sa 14. novembra 2014 vôbeckonalo sťažovateľom zmieňované kultúrne podujatie seniorov mestskej časti, na ktorom byodporca agitoval prítomných seniorov, aby ho v napádaných komunálnych voľbách volili.Sťažovateľ v tejto súvislosti na preukázanie svojich tvrdení o predvolebnej aktivite odporcuv čase   moratória   totiž   nenavrhol   vykonať   žiadne   iné   relevantné   dôkazy   (napr.   výsluchsvedkov, ktorý by verifikoval predvolebnú agitáciu odporcu na označenom podujatí a pod.,pozn.).

Ústavný   súd   však   v   záujme   zistenia   materiálnej   pravdy   si   v rámci   právomocizverenej mu § 62 zákona o ústavnom súde sám v rámci dokazovania vyžiadal od predseduSenior domu písomné stanovisko k tejto námietke sťažovateľa, ktorého tiež v prítomnostisťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov aj vypočul. Týmto dokazovaním považovalústavný súd za preukázané, že 14. novembra 2014 sa skutočne konalo kultúrno-spoločensképosedenie   seniorov,   ktorého   dátum   konania   určili   samotní   seniori,   resp.   ich   predsedas podpredsedníčkou   a   ktoré   bolo   jedným   z radu   periodicky   sa   opakujúcich   piatkovýchstretnutí seniorov financovaných, tak ako všetky podujatia tohto zariadenia z prostriedkovjeho zriaďovateľa, ktorým je mestská časť a ktorého sa na pozvanie seniorov pri príležitostikoncoročného   tradičného   (organizovaného   aj   po   minulé   roky)   oceňovania   aktívnychseniorov zúčastnil aj odporca ako v tom čase úradujúci starosta mestskej časti, avšak týmtodokazovaním   nebolo   preukázané,   že   by   odporca   na   tomto   podujatí   okrem   odovzdaniačestných diplomov 30 oceneným seniorom vykonával aj predvolebnú agitáciu, resp. aby saakýmkoľvek spôsobom zmieňoval na tému nastávajúcich komunálnych volieb, a tak, ako užbolo uvedené, v tomto smere ani sťažovateľ žiadne dôkazy nenavrhol.

V uvedených   súvislostiach   ústavný   súd   už   aj   v minulosti   judikoval(m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 72/2011), že v rozpore s § 30 volebného zákonanie   je   akékoľvek   správanie,   ktorým   sa   uskutočňuje   sloboda   prejavu   alebo   právona informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, akobsahom   prejavu   je   informácia   natoľko   závažná,   ktorá   by   v   čase   moratória   zmenilarozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta.

Inými slovami, podstatu moratória pred voľbami, t. j. obdobia 48 hodín pred začatímvolieb,   nemožno   striktne   ponímať   tak,   že   akýkoľvek   kandidát,   či   už   na   poststarostu/primátora   alebo   na   post   poslanca   obecného/mestského   zastupiteľstva,   sa   počastohto   obdobia   moratória   musí   absolútne   izolovať   zo   spoločenského   diania   a prerušiťakékoľvek sociálne kontakty na to, aby sa uplatnila striktná litera volebného zákona, ktorýtreba vykladať v tomto smere reštriktívne. Podstatou moratória je to, aby v tomto obdobíkandidát   kandidujúci   v   komunálnych   voľbách   neprípustnou   agitáciou   neovplyvňovala nezískaval   priazeň   a náklonnosť   voličov,   ktorým   by   bolo   marené   ich   slobodnérozhodovanie. A   contrario za   porušenie   moratória   nemožno   kvalifikovať   akúkoľvekspoločenskú aktivitu kandidáta kandidujúceho v komunálnych voľbách, ale iba takú, ktorámá   nepochybne   znaky   neprípustnej   volebnej   agitácie   vo   forme   takého   protiprávnehokonania (napr. korupčné správanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledokovplyvniť takým spôsobom, že bude nutné voľby zopakovať.

Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporcana zmieňovanom   kultúrno-spoločenskom   podujatí   seniorov   vykonával   činnosť,   ktorú   bybolo   možné   považovať   za   protiprávnu   predvolebnú   agitáciu,   ústavný   súd   vo   vzťahuk možnému ovplyvneniu volebného výsledku touto aktivitou odporcu považoval aj tútonámietku sťažovateľa za irelevantnú.

17.   Vykonaným   dokazovaním   ústavného   súdu   nebola   preukázaná   ani   pravdivosťďalšej námietky sťažovateľa, podľa ktorej zapisovateľ OVK č. 16 ⬛⬛⬛⬛ v deňnapádaných komunálnych volieb pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 16, 17a č. 18, ktoré sa nachádzali v jednej budove vedľa seba, mal agitovať voličov v prospechodporcu.

Vypočutím tak sťažovateľom navrhovaných svedkov (, ⬛⬛⬛⬛ ),ako   aj   svedkov   náhodne   vybratých   ústavným   súdom   spomedzi   členov   OVK   č.   16,   17a č. 18, ústavný súd síce zistil, že zapisovateľ OVK č. 16 ⬛⬛⬛⬛ sa v deň voliebsíce nachádzal častejšie mimo priestoru volebnej miestnosti volebného okrsku, ako v tejtomiestnosti,   avšak   v konečnom   dôsledku   si   všetky   svoje   povinnosti   zapisovateľa   riadnea bez výhrad či už členov OVK č. 16 alebo voličov splnil. Vzhľadom na volebný výsledok,podľa ktorého bol medzi sťažovateľom na jednej strane a odporcom na strane druhej zistenýrozdiel   135   platných   hlasov,   na   uvedenom   závere   nič   nemení   ani   zistenie   z výpovedesvedka, ktorý mal začuť rozhovor ⬛⬛⬛⬛ na tému volieb iba s dvoma voličmi,pričom ostatní vypočutí svedkovia ovplyvňovanie svedkov nevedeli potvrdiť a sťažovateľiné dôkazy nenavrhol.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že už aj v minulosti (PL. ÚS 39/95)konštatoval,   že bežný rozhovor aj na tému „voľby“ s dvomi, tromi občanmi nemožnobez ďalšieho považovať za agitáciu v zmysle volebného zákona.

18.   Pokiaľ   ide   o ďalšiu   námietku   sťažovateľa,   podľa   ktorej   má   o nezákonnostinapádaných komunálnych volieb svedčiť aj vedomé dehonestovanie jeho volebnej kampanea poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu, ktorý v poobedňajších hodinách14. novembra   2014,   t.   j.   deň   pred   konaním   napádaných   volieb,   spolu   s   kontrolórkoumestskej   časti ⬛⬛⬛⬛ mali   oblepiť   informačný   stánok   sťažovateľaoznamom o nezákonnosti tejto jeho kampane, ústavný súd vykonal dokazovanie v prvomrade sťažovateľom   predloženými   listinnými   dôkazmi   a   tiež   výsluchom   svedkyne ⬛⬛⬛⬛.

Zo   žiadosti   sťažovateľa   z 18.   júla   2014,   ktorou   žiadal   mesto   Košice   (ďalej   len„mesto“) o povolenie využívať verejné priestranstvo na Námestí J. Mathého v Košiciach,síce vyplýva, že tak žiadal na účely „... umiestnenia informačného stánku z dôvodu volieb do   orgánov   samosprávy   obcí   (15.11.2014)“,   avšak   z rozhodnutia   mesta   o tejto   žiadostič. A/2014/17604   zo   6.   augusta   2014,   ktorého   sa   sťažovateľ   argumentačne   dovoláva,vyplýva,   že   sťažovateľovi   bolo   udelené   povolenie   na   účely   v tomto   rozhodnutí   bližšieneidentifikovanej propagačnej akcie, a to na verejnom priestranstve – Námestie Nádeje,a nie   na   Námestí   J.   Mathého,   na   ktorom   sťažovateľ   v skutočnosti   uskutočnil   vylepeniesvojich propagačných predvolebných plagátov.

Podľa § 30 ods. 10 volebného zákona umiestňovať plagáty a iné nosiče informáciína verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou.Vyhradená   plocha   musí   zodpovedať   zásadám   rovnosti   politických   strán   a   nezávislýchkandidátov. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzíobec svojím všeobecne záväzným nariadením.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že mestská časť svojím nariadením určila, že«... miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií je vyhradená časť   oplotenia   areálu   miniaturgolfového   ihriska   na   Hornom   Bankove   pozdĺž   miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto na umiestňovanie volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií na iných verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.».

Z uvedených zistení teda vyplýva, že mestská časť v súlade s citovaným ustanovenímvolebného zákona určila svojím nariadením verejné priestranstvo na účely predvolebnejkampane   komunálnych   volieb   konaných   15.   novembra   2014,   pričom   sťažovateľ   konalv rozpore   s týmto   nariadením,   keď   svoje   predvolebné   plagáty   umiestnil   na   verejnompriestranstve   na Námestí   J.   Mathého   v Košiciach,   o využitie   ktorého   na   tento   účel   sícežiadal,   avšak   povolenie   mu   rozhodnutím   mesta   č.   A/2014/17604   zo   6.   augusta   2014v skutočnosti na tento účel dané nebolo, pričom z tohto dôvodu toto rozhodnutie sťažovateľnenapadol odvolaním. Vzhľadom na uvedené tak postup odporcu ako úradujúceho starostumestskej   časti   a kontrolórky   mestskej   časti,   keď   zakročili   proti   porušeniu   nariadeniamestskej   časti,   nemožno   ponímať   ako   nezákonné   alebo   účelovo   namierené   protisťažovateľovi s cieľom dehonestovať jeho alebo jeho predvolebnú kampaň.

V súvislosti   s námietkou   sťažovateľa   o poškodzovaní   jeho   predvolebnej   kampaneodporcom s negatívnym dopadom (rozumej v jeho neprospech, pozn.) na voličov ústavnýsúd iba na margo uvedeného podotýka, že aj keď boli predvolebné plagáty sťažovateľaumiestnené   na   verejnom   priestranstve,   na   využitie   ktorého   v skutočnosti   nemal   žiadneoprávnenie, resp. povolenie, v skutočnosti táto jeho predvolebná kampaň splnila svoj účel,pretože k jej prelepu oznamom o jej nezákonnosti, ako tvrdí sám sťažovateľ, malo dôjsť ažv neskorých poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, keď už ajtak   vedenie   akejkoľvek   predvolebnej   kampane   bolo   zákonom   zakázané.   Okrem   tohov kontexte zisteného neobstojí ani obranná argumentácia sťažovateľa, že svoje predvolebnéletáky   nevylepil   na   verejnom   priestranstve,   ale   na   kontajner,   ktorý   bol   v súkromnomvlastníctve, a nie vo vlastníctve mesta, takže na tento počin ani žiadne povolenie nemuselmať, pretože táto argumentácia sama osebe spochybňuje konanie sťažovateľa, ktorý sám ajnapriek   uvedenému   svojmu   presvedčeniu   o povolenie   žiadal,   a   uvedeným   konanímv každom   prípade,   t.   j.   aj   v prípade   stotožnenia   sa   s jeho   presvedčením,   že   vylepenieplagátov realizoval na súkromnom majetku, sťažovateľ týmto svojím počinom porušil nielennariadenie mestskej časti, ale aj citované ustanovenie § 30 ods. 10 volebného zákona.

Ústavný súd tiež podotýka, že ak sa sťažovateľ konaním odporcu cíti byť poškodenýna svojich osobnostných právach, mal a má možnosť domáhať sa ochrany svojich právpodaním občianskoprávnej žaloby na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskehozákonníka.

19.   Napokon   sťažovateľ   v   poslednej   zo   svojich   námietok   proti   napádanýmkomunálnym   voľbám   starostu   mestskej   časti   spochybnil   postup   okrskových   volebnýchkomisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 pri zisťovaní volebného výsledku, a to z dôvodunesprávneho prepočítania hlasovacích lístkov (prepočítanie nie „na kríž“, pozn.), ako ajz dôvodu bezdôvodného nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri   procese sčítavaniahlasovacích   lístkov,   a   napokon   aj   z   dôvodu   neoznámenia   výsledku   volieb   nezávislýmpozorovateľom po skončení prepočítania hlasovacích lístkov.

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade uskutočnilprepočítanie   hlasovacích   lístkov   v označených   volebných   okrskoch   a   zo   záverov   tohtodokazovania zistil, že zatiaľ čo podľa údajov zo zápisníc OVK č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17a č. 18 o výsledkoch volieb starostu mestskej časti malo byť sťažovateľovi ako kandidátovis poradovým č. 4 odovzdaných 710 platných hlasov, v skutočnosti podľa prepočítania mubolo   odovzdaných   711   platných   hlasov   (t.   j.   o 1   platný   hlas   viac,   ako   to   vyplývalozo zápisníc označených OVK, pozn.) a odporcovi ako kandidátovi s poradovým č. 2 malobyť   podľa   zápisníc   označených   OVK   odovzdaných   670   platných   hlasov,   avšak   podľaprepočítania mu bolo odovzdaných 665 platných hlasov (t. j. o 5 platných hlasov menej, akoto vyplývalo zo zápisníc označených OVK, pozn.).

Ústavný súd pri prepočítaní platných hlasovacích lístkov odovzdaných v označenýchvolebných okrskoch tak sťažovateľovi, ako aj odporcovi zistil 4 sporné hlasovacie lístky,a to   dva   hlasovacie   lístky   vo   volebnom   okrsku   č.   6   a po   jednom   hlasovacom   lístkuvo volebných okrskoch č. 7 a č. 18, pričom za sporné považoval ústavný súd tie hlasovacielístky, ktoré neboli upravené spôsobom podľa § 31 ods. 4 volebného zákona, podľa ktorého„volič na hlasovacom lístku pre voľby starostu zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje“.

Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dveporadové čísla, a to poradové číslo kandidáta č. 2 a č. 7, a tiež bol medzi týmto lístkamizistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba menokandidáta č. 2 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.

Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 4 (sťažovateľ) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolozakrúžkované iba meno kandidáta č. 4 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolozakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie jeupravený podľa citovaného § 31 ods. 4 volebného zákona.

Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnostihlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Ústavný   súd   v   prvom   rade   podotýka,   že   už   v   minulosti   konštatoval   (napr.PL. ÚS 21/99,   PL.   ÚS   81/07,   PL.   ÚS   104/2011),   že   zverenie   právomoci   rozhodnúťo platnosti hlasovacieho lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieholístka. V kontexte § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona v spojení s § 31 ods. 4 volebnéhozákona   taký   hlasovací   lístok,   ktorý   nie   je   označený   zakrúžkovaním   poradového   číslakandidáta,   nemožno   uznať   za   platný.   Na   tejto   skutočnosti   nemôže   nič   zmeniť   fakt,   žeposudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov.

V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval (napr. PL. ÚS 8/08,PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 104/2011), že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovaťk tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jehovôle   smeroval   k   voľbe   ním   označeného   kandidáta,   a   to   tým,   že   zákonným   spôsobom(zakrúžkovaním   poradového   čísla)   označí   kandidáta,   ktorého   volil.   Ústavný   súd   každýprípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako ajdodržiavanie princípov právneho štátu.

Pri posudzovaní hlasovacích lístkov ústavný súd vychádzajúc z dikcie § 38 ods. 1v spojení s § 31 ods. 4 volebného zákona dospel k záveru, že z hlasovacieho lístka musí byťv prvom rade nesporne zrejmá vôľa voliča vyjadrená tým, že zakrúžkoval poradové číslokandidáta, ktorému dal svoj hlas, t. j. koho volil za starostu mestskej časti, pričom v tejtosúvislosti ústavný súd rovnako, ako aj v minulosti (napr. PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 11/2011,PL. ÚS 104/2011) vyhodnotil ako platné aj tie hlasovacie lístky, na ktorých volič označilsvojho kandidáta nielen zakrúžkovaním jeho poradového čísla, ale súčasne zakrúžkoval ajjeho meno, pretože aj z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, koho voličvolil, teda komu dal svoj hlas.

V intenciách uvedeného tak ústavný súd v danom prípade zo 4 uvedených spornýchhlasovacích   lístkov   uznal   za   platný   iba   hlasovací   lístok   vo   volebnom   okrsku   č.   18,na ktorom bolo okrem poradového čísla kandidáta č. 2 zakrúžkované aj jeho meno a údajeo ňom.   Po   zohľadnení   uvedených   zistení   ústavného   súdu   z   prepočítania   platnýchhlasovacích lístkov pre sťažovateľa a pre odporcu vo volebných okrskoch č. 1, 2, 6, 7, 8, 14,16,   17   a č.   18   do   celkového   výsledku   volieb   potom   sťažovateľ   dostal   celkový   počet1366 platných   hlasov   (podľa   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o celkovom   výsledkuvolieb dostal 1365 platných hlasov, pozn.) a odporca dostal celkový počet 1495 platnýchhlasov   (podľa   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o celkovom   výsledku   volieb   dostal1500 platných hlasov, pozn.), takže rozdiel hlasov je 129 platných hlasov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   keďže   sa   pri   prepočítaníhlasovacích   lístkov   nepodarilo   preukázať   také   pochybenia   sťažovateľom   spochybnenýchokrskových   volebných   komisií,   ktoré   by   ovplyvnili   vyhlásený   výsledok   volieb   starostumestskej   časti,   je   ústavne   žiaduce   rešpektovať   ich   výsledok,   ktorý   je   odzrkadlenímvšeobecného,   rovného   a   priameho   volebného   práva   voličov   vyjadreného   tajnýmhlasovaním.

Pokiaľ   ide   o námietku   sťažovateľa   o   pochybení   okrskových   volebných   komisiítýkajúcu sa nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri prepočítaní hlasovacích lístkov,ústavný súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (PL.   ÚS 9/07), podľa ktorej keďžepriznanie   statusu   pozorovateľa   pri   zisťovaní   volebného   výsledku   nie   je   podľa   §   36volebného   zákona   nárokovateľné,   ako   aj   vzhľadom   na   to,   že   označené   ustanovenievolebného   zákona   neukladá   OVK   povinnosť   bezpodmienečne   vyhovieť   žiadostio priznanie   statusu   pozorovateľa   a   v   prípade   nevyhovenia   takejto   žiadosti   neukladáOVK, aby toto svoje rozhodnutie zdôvodnila (hoci ani takéto rozhodnutie by nemalo byťsvojvoľné), ako aj s prihliadnutím na zabezpečenie objektívnosti volieb prostredníctvomspôsobu kreovania OVK (§ 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 volebného zákona), ústavný súddospel k záveru, že nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu pozorovateľa nemôžesamo osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok jenesprávny, resp. že mal byť iný, než aký bol vyhlásený.

20. Na základe uvedených záverov k jednotlivým námietkam sťažovateľa ústavný súdjeho sťažnosť zamietol, pretože neboli preukázané také porušenia ústavy alebo volebnéhozákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb.Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015