SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 47/2014-99
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015zloženého z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka (sudca spravodajca), LajosaMészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konanío sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, ktorou podľa čl. 129 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej častiKošice-Sever konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, zvoleného starostumestskej časti Košice-Sever, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom,Park Angelinum 4, Košice, ako aj za účasti Mestského úradu mestskej časti Košice-Severa takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. PL. ÚS 47/2014-14 zo 17. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice-Sever (ďalej len „mestskáčasť“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté voľby“).
2. Sťažovateľ kandidoval v napadnutých voľbách na post starostu mestskej častipod poradovým č. 4 ako nezávislý kandidát. Z celkového počtu 5722 platne odovzdanýchhlasov získal 1365 platných hlasov a zvolený starosta mestskej časti (ďalej len„odporca“), ktorý kandidoval pod poradovým č. 2 tiež ako nezávislý kandidát, získalv napadnutých voľbách celkovo 1500 platných hlasov. Rozdiel platných hlasov medzisťažovateľom a odporcom je 135 platných hlasov.
3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu namietal sťažovateľ neústavnosťa nezákonnosť volieb starostu mestskej časti konaných 15. novembra 2014, a to z dôvodovvo fáze prípravy napadnutých volieb, ako aj z dôvodov vyskytujúcich sa v ich priebehu.
3.1 Pokiaľ ide o štádium prípravy napádaných volieb, sťažovateľ poukázalna nezákonnosť v súvislosti s neuplatnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona Slovenskejnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého ma obec najneskôr 85 dní pred dňomkonania volieb povinnosť zverejniť spôsobom v mieste obvyklým počet obyvateľov obce, odktorého závisí počet podpisov v petícii, ktorými musí v zmysle označeného ustanovenianezávislý kandidát podporiť svoju kandidatúru. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, žemestská časť si uvedenú zákonnú povinnosť nesplnila, v dôsledku čoho porušila § 16 ods. 9volebného zákona spôsobom, ktorý uviedol do neistoty nezávislých kandidátov majúcichzáujem kandidovať v dotknutých komunálnych voľbách, a to v súvislosti s počtompotrebných podpisov, ktoré mali na podporu svojej kandidatúry zozbierať v petičnýchhárkoch.
Sťažovateľ podotkol, že v súvislosti s nesplnením si označenej zákonnej povinnostimestskou časťou sťažovateľ 16. septembra 2014 osobne podal Okresnej prokuratúre Košice I(ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalejlen „ministerstvo“) a Ústrednej volebnej komisii podnet so žiadosťou o prijatie účinnýchopatrení na odstránenie zmienenej nečinnosti mestskej časti.
3.2 O neústavnosti a nezákonnosti volieb vo fáze ich prípravy svedčí podľasťažovateľa aj skutočnosť, že odporca, ktorý bol starostom mestskej časti ajv predchádzajúcom volebnom období, t. j. aj v čase konania napádaných volieb, malna oslovenie voličov využiť údaje, o ktorých sa dozvedel a ku ktorým mal prístup z výkonusvojej funkcie starostu mestskej časti, keď „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ mal na základe selekcie v databáze osobných údajov obyvateľov mestskej častizasielať seniorom bývajúcim v mestskej časti „... v niekoľko tisícovom náklade (predpoklad 5500)...“ listy s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými manželkouodporcu ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ súčasne v tejto súvislosti uviedol, že „Obyvatelia svoje osobné údaje poskytujú samospráve v súlade so zákonom a tá by s nimi mala aj v tomto súlade nakladať. Filtrovanie a oslovovanie určitých skupín obyvateľstva sa v zmysle príslušných zákonných ustanovení považuje za zneužitie osobných údajov. Mám za to, že tomu bolo tak aj v tomto prípade, pričom došlo zároveň k ich zneužitiu pre súkromné účely a propagáciu starostu ⬛⬛⬛⬛.“.
3.3 Sťažovateľ tiež namietal, že počas napádaných volieb bolo činnosťou odporcuporušené aj predvolebné moratórium v rozpore s § 30 ods. 2 volebného zákona („Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.“), a to tým, že „Zvolený starosta, počas volebnej kampane na podujatí, ktoré organizoval ako štatutár obce, nedovoleným spôsobom ovplyvňoval vôľu konkrétnych voličov sympatizantov z radov dôchodcov obce poskytnutím nefinančnej odmeny v krátkom čase pred konaním volieb.“.
V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že 14. novembra 2014 so začiatkom o 16.00 h(„15 hodín pred otvorením volebných miestností“) odporca ako v tom čase aktívny starostamestskej časti a súčasne kandidát na tento post aj v napádaných voľbách v súčinnostis Radou seniorov pôsobiacou v mestskej časti (ďalej len „rada seniorov“) zorganizoval a ajsa osobne zúčastnil na kultúrnej akcii konanej v jedálňach študentského domova naulici Němcovej 1 v Košiciach, na ktorú boli pozvaní všetci seniori prostredníctvompredsedu rady seniorov, ako aj prostredníctvom oznamu umiestneného na výveskev Senior dome nachádzajúcom sa v mestskej časti, ktorého členskú základňu tvorí asi450 registrovaných seniorov z mestskej časti. Predmetného netradičného kultúrnehopodujatia konaného pod názvom „Čaj o štvrtej“ sa malo zúčastniť viac ako 90 seniorov(dôchodcov), pričom odporca mal osobne 33 členom Senior domu odovzdať ďakovné listys jeho podpisom a erbom mestskej časti a na tomto podujatí, na ktorom bola podávanástrava a občerstvenie, mala vystúpiť ako speváčka aj manželka odporcu ⬛⬛⬛⬛.Na dokreslenie celkových okolností sťažovateľ podotkol, že Senior dom ako súčasť Dennéhocentra na ulici Obrancov mieru 2 v Košiciach zriadila a prevádzkuje mestská časť zo svojichrozpočtových finančných prostriedkov.
3.4 Predvolebné moratórium malo byť podľa sťažovateľa porušené aj nezákonnouaktivitou zapisovateľa okrskovej volebnej komisie (ďalej aj „OVK“) vo volebnom okrskuč. 16 ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol do tejto funkcie menovaný odporcom, ktorý má byťsúčasne jeho blízkym priateľom a v prospech ktorého mal menovaný zapisovateľ agitovaťvoličov v deň napádaných volieb, t. j. 15. novembra 2014 pred volebnými miestnosťamivolebných okrskov č. 16, 17 a č. 18, ktoré sa nachádzali vedľa seba v budove Základnejškoly Polianka. Podľa sťažovateľa mal menovaný zapisovateľ z volebného okrsku č. 16v deň volieb postávať pred volebnou miestnosťou „... a agitoval prichádzajúcich voličov v prospech svojho zamestnávateľa ⬛⬛⬛⬛. Agitácia prebiehala spôsobom pozdravenia, podania ruky a verbálnym odporučením k volebnému aktu“.
3.5 Ďalšou skutočnosťou usvedčujúcou záver o neústavnosti a nezákonnostinapádaných volieb starostu mestskej časti je vedomé dehonestovanie volebnej kampanesťažovateľa a poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu počas vedenia volebnejkampane, ktorý v poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. deň pred konanímnapádaných volieb, spolu s kontrolórkou mestskej časti ⬛⬛⬛⬛ malioblepiť informačný stánok sťažovateľa oznamom, že „Volebná kampaň na tejto ploche je nezákonná...“, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ mal mať na využitie tejto plochyna účely volebnej kampane povolenie udelené mu na obdobie od 13. októbra 2014 –do 16. novembra 2014 rozhodnutím mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014,ktorého „pozastavenie platnosti“ mesto Košice oznámilo sťažovateľovi listomz 10. októbra 2014, ktorý mal byť sťažovateľovi doručený 11. novembra 2014, t. j. užv čase prebiehajúcej volebnej kampane. V súvislosti s uvedeným konaním odporcusťažovateľ 15. novembra 2014 učinil na príslušnom oddelení Policajného zboru k vecisp. zn. ORP-1286/OPP-SEV-2014 ústne oznámenie.
3.6 Napokon podľa sťažovateľa počas napádaných volieb mali pochybiť aj okrskovévolebné komisie pri zisťovaní volebných výsledkov vo volebných okrskoch č. 6, 7, 8, 16, 17a č. 18, kde mali príslušné okrskové volebné komisie bezdôvodne odoprieť prístupnezávislým pozorovateľom do volebných miestností počas sčítavania hlasovacích lístkov.Súčasne podľa sťažovateľa vo volebných okrskoch č. 1, 2 a č. 14 členovia okrskovýchvolebných komisií „... odmietli po podpísaní zápisnice informovať pozorovateľov o výsledku volieb“. V príčinnej súvislosti s uvedenými skutočnosťami, ako aj v príčinnej súvislostis konštatovaním nezávislých pozorovateľov, ktorým bol umožnený prístup do volebnýchmiestností počas sčítavania hlasovacích lístkov a podľa ktorých «... s výnimkou okrsku č. 4... sčítanie jednotlivých volebných lístkov nepodliehalo v mnohých prípadoch opakovanej kontrole, neprebehlo regulárne sčítanie „do kríža“...», sťažovateľ vyvodzuje závero možných pochybeniach v procese zisťovania volebného výsledku, ktoré mohli maťv konečnom dôsledku vplyv na zistený výsledok volieb, a preto žiadal vykonanie kontrolyprepočítania hlasovacích lístkov.
4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu mestskej častiKošice-Sever konané 15. novembra 2014 za neplatné.
II.
5. Ústavný súd si v zmysle § 62 zákona o ústavnom súde výzvouz 18. decembra 2014 vyžiadal od mestskej časti volebnú dokumentáciu z volebných okrskovč. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 (konkrétne zoznamy voličov z týchto volebných okrskov,zápisnice okrskových volebných komisií o výsledku volieb a hlasovacie lístky, menáa adresy členov okrskových volebných komisií, zápisnicu miestnej volebnej komisiea písomné žiadosti osôb domáhajúcich sa štatútu nezávislého pozorovateľa v označenýchvolebných okrskoch), ďalej výzvou z 18. decembra 2014 adresovanou právnemu zástupcovisťažovateľa ústavný súd vyžiadal informáciu o tom, ako boli vybavené podnety sťažovateľapodané okresnej prokuratúre, ministerstvu, Ústrednej volebnej komisii, a tiež oznámeniesťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia z 15. novembra 2014, ďalšou výzvouz 18. decembra 2014 ústavný súd vyzval aj odporcu na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľaa tiež aby predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a napokon výzvou z 18.decembra 2014 adresovanou predsedovi rady seniorov ústavný súd žiadal o poskytnutieinformácií o akcii seniorov konanej 14. novembra 2014.
Vyžiadaná volebná dokumentácia z mestskej časti, ako aj vyjadrenie sťažovateľas predložením vyžiadaných rozhodnutí a tiež vyjadrenie odporcu boli ústavnému súdudoručené 14. januára 2015 a vyjadrenie predsedu rady seniorov bolo ústavnému súdudoručené 2. februára 2015.
6. Volebná dokumentácia z komunálnych volieb konaných v mestskej časti15. novembra 2014 z volebných okrskov č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 bola doručenáústavnému súdu v deviatich zapečatených škatuliach, ktorých obsah bol v prítomnostiuznesením pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverenéhosudcu spravodajcu, ako aj v prítomnosti dvoch poradkýň ústavného súdu a tajomníčkyústavného súdu prekontrolovaný 19. januára 2015, a to tak, že za prítomnosti označenýchosôb boli postupne otvorené všetky zapečatené škatule s volebnou dokumentáciou označenénápisom „KOMUNÁLNE VOĽBY 2014“, bola vykonaná kontrola obsahu jednotlivýchškatúľ a tiež boli prepočítané platné hlasovacie lístky odovzdané oprávnenými voličmiv označených volebných okrskoch kandidátom na post starostu mestskej časti s poradovýmč. 2 ( víťaz volieb) a s poradovým č. 4 ( ⬛⬛⬛⬛ – sťažovateľ).
Zapečatené zápisnice okrskových volebných komisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18boli ústavnému súdu doručené osobitne, t. j. nenachádzali sa v škatuliach volebnýchokrskov s ostatnou ich volebnou dokumentáciou.
V zapečatených škatuliach všetkých označených volebných okrskov sa nachádzali:
- zoznamy voličov pre ten-ktorý konkrétny volebný okrsok,
- odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu primátora mesta Košice,
- odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov do mestského zastupiteľstvamesta Košice,
- odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu starostu mestskej časti,
- odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov miestneho zastupiteľstva mestskejčasti,
- vo voľbách použité a nepoužité obálky.
Pri ústavným súdom vykonanom opakovanom prepočítaní platných, ako ajneplatných hlasovacích lístkov odovzdaných sťažovateľovi a odporcovi v označenýchvolebných okrskoch bolo zistené, že údaj o počte im odovzdaných platných hlasov zistenýprepočtom bol súladný s týmto údajom zapísaným v zápisnici okrskovej volebnej komisieiba v troch volebných okrskoch, a to vo volebných okrskoch č. 2, 8 a č. 17, v ostatnýchkontrolovaných volebných okrskoch boli zistené malé odchýlky oproti údajom uvedenýmv zápisniciach okrskových volebných komisií. Súčasne kontrolou neplatných hlasovacíchlístkov na voľbu starostu mestskej časti v jednotlivých kontrolovaných volebných okrskochbolo zistené, že medzi nimi sa nenachádzal ani jeden hlasovací lístok, ktorý by mal byťzaradený medzi platné hlasovacie lístky, a tieto neplatné hlasovacie lístky boli okrskovýmivolebnými komisiami vyhodnotené správne.
Prepočítaním platných hlasovacích lístkov bolo zistené:
Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 2 zistený jeden neplatný hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dveporadové čísla, a to poradové číslo 2 a 7, a tiež bol medzi týmto lístkami zistený jedensporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba meno tohtokandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla. Volebný
okrsok Kandidát ⬛⬛⬛⬛ Údaj
zo zápisnice ⬛⬛⬛⬛ OVK zistený prepočítaním
č. 1č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 79 ⬛⬛⬛⬛ 78
č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 32 ⬛⬛⬛⬛ 33
č. 2č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 60 ⬛⬛⬛⬛ 60
č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 65 ⬛⬛⬛⬛ 65
č. 6č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 9189 + 2
č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 70 ⬛⬛⬛⬛ 70
Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 4 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolozakrúžkované iba meno tohto kandidáta bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.
Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 2 zistený jeden sporný hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolozakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.Volebný
okrsok Kandidát ⬛⬛⬛⬛ Údaj
zo zápisnice ⬛⬛⬛⬛ OVK zistený prepočítaním
č. 7č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 69 ⬛⬛⬛⬛ 69
č. 4162161 + 1
Volebný
okrsok Kandidát ⬛⬛⬛⬛ Údaj
zo zápisnice ⬛⬛⬛⬛ OVK zistený prepočítaním
č. 8č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 46 ⬛⬛⬛⬛ 46
č. 4102102
č. 14č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 77 ⬛⬛⬛⬛ 76
č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 83 ⬛⬛⬛⬛ 83
č. 16č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 82 ⬛⬛⬛⬛ 82
č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 54 ⬛⬛⬛⬛ 55
č. 17č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 63 ⬛⬛⬛⬛ 63
č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 76 ⬛⬛⬛⬛ 76
č. 18č. 2103101 + 1
č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 66 ⬛⬛⬛⬛ 66
7. Zo sťažovateľom predložených listinných dôkazov ústavný súd v rámcidokazovania vykonal dôkaz aj oboznámením sa s „Oznámením o počte obyvateľov mestskej časti Košice-Sever“ zo 16. septembra 2014, ďalej s listom ministerstvasp. zn. SVS- OVR-2014/025727 zo 17. septembra 2014, ako aj s listom okresnejprokuratúry č. k. Pd 88/14/8802-7 z 10. novembra 2014, a napokon aj s uznesenímvyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovejpolície (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP 4648/SE-KE-2014 z 12. decembra 2014o vybavení trestného oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014.
Z listu ministerstva sp. zn. SVS-OVR-2014/025727 zo 17. septembra 2014 vyplýva,že v súvislosti s podnetom sťažovateľa týkajúceho sa porušenia § 16 ods. 9 volebnéhozákona vo veci nezverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti najneskôr 85 dní pre dňomkonania napadnutých volieb ministerstvo upozornilo na túto skutočnosť mestskú časť, ktoránásledne „... bezodkladne uverejnila... údaj o počte obyvateľov mestskej časti na svojom webovom sídle“, pričom z predloženého „Oznámenia...“ mestskej časti vyplýva, že sa takstalo 16. septembra 2014.
V liste č. k. Pd 88/14/8802-7 z 10. novembra 2014 prokurátor okresnej prokuratúryuviedol: „Mestská časť Košice - Sever v lehote do 22.08.2014 nezverejnila počet obyvateľov obce spôsobom v mieste obvyklým, čím nedodržala zákonný imperatív upravený v citovanom ustanovení § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb.
Na uvedenú skutočnosť reagovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy upozornením s tým, aby Mestská časť Košice - Sever bezodkladne uverejnila údaj o počte obyvateľov v mestskej časti na svojom webovom sídle.
Zároveň z dôvodu nesplnenia si povinnosti Mestskou časťou Košice - Sever, ktorá jej vyplývala z ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. prednosta Okresného úradu Košice v zmysle § 57a zákona č. 346/1990 Zb. zverejnil dňa 16.09.2014 počet obyvateľov mestskej časti Košice - Sever, ktorý ku dňu 31.12.2013 bol 20 303 obyvateľov.
Z oznámenia Mestskej časti Košice - Sever zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že miestna volebná komisia v súlade s ustanovením § 17 zákona č. 346/1990 Zb. zaregistrovala všetkých nezávislých kandidátov na starostu mestskej časti, ako aj všetkých nezávislých kandidátov do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Sever, z čoho vyplýva, že žiaden z nezávislých kandidátov neutrpel ujmu z dôvodu neskorého zverejnenia počtu obyvateľov v mestskej časti Košice - Sever.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je možné jednoznačne konštatovať porušenie ustanovenia § 16 ods. 9 veta posledná zákona č. 346/1990 Zb. Mestskou časťou Košice
-Sever....
V predmetnej veci sa javí byť neúčelným a bez konkrétneho, pozitívneho následku prijatie prokurátorského opatrenia, ktorým by podľa všetkého mohlo byť upozornenie prokurátora, ktoré by iba formálne potvrdzovalo upozornenie iného orgánu verejnej správy
- Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a postup prednostu Okresného úradu Košice. Neúčelným by prijatie prokurátorského opatrenia bolo i z toho dôvodu, že nemalo by okrem formálnej deklarácie nezákonného postupu mestskej časti žiaden vplyv na postavenie niektorého z nezávislých kandidátov, keďže všetci nezávislí kandidáti boli miestnou volebnou komisiou zaregistrovaní.“
Vyšetrovateľ v uznesení ČVS: ORP-4648/SE-KE-2014 z 12. decembra 2014, ktorýmodmietol trestné oznámenia sťažovateľa z 15. novembra 2014 vo veci podozreniazo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona, ku ktorémumalo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že 14. novembra 2014 vo večerných hodinách malaneznáma osoba prelepiť sťažovateľovi, ako aj ďalším trom kandidátom na post starostumestskej časti ich predvolebné letáky umiestnené na „červenom kontajneri“ na ulici JánaMathého v Košiciach prelepom s upozornením o nezákonnosti tejto ich predvolebnejkampane, uviedol: «Všeobecné záväzné nariadenie Mestskej časti Košice - Sever č. 48/2014 v článku 3 ods. 1. uvádza, že miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií je vyhradená časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom Bankove pozdĺž miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto na umiestňovanie volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií na iných verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.
Preverovaním bolo taktiež zistené, že rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604 zo dňa 06.08.2014 o povolení ⬛⬛⬛⬛ na užívanie miestnych komunikácii v Košiciach - námestie Nádeje na ploche 15 m² z dôvodu propagačnej akcie, bolo dňa 10.10.2014 na základe petície za zachovanie pôvodného neutrálneho koloritu námestia J. Mathého a zachovanie jeho estetickej hodnoty pozastavené a uvedené skutočnosti boli formou podnetu postúpené na Okresný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Komenského 52, Košice, ktorý dňa 17.10.2014 na základe oboznámenia sa s obsahom podnetu konštatuje, že pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nezistil zo strany prvostupňového organu t. j. mesta Košice porušenie zákona, všeobecne záväzného právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia, nakoľko pri preskúmaní vychádzal správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydávania rozhodnutia.
Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je prevažne ochrana celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. Objektívnym posúdením predmetného skutku som teda dospel k záveru, že konaním osoby, ktorá prelepila resp. dala pokyn na prelepenie volebných plagátov s ohľadom na vyššie uvedené neboli naplnené všetky pojmové znaky citovaného prečinu, a ani žiadneho iného a teda nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, preto bolo vo veci rozhodnuté tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohoto uznesenia. Predmetný skutok je s ohľadom na zásadu ultima ratio potrebné posudzovať v prvom rade ako občiansko-právny spor.»
8. Ústavný súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s vyjadrením odporcuk sťažnosti sťažovateľa, ktorý okrem iného tiež uviedol:
«1. Pokiaľ ide o sťažovateľove poukázanie na nezákonnosť v súvislosti s nenaplnením poslednej vety § 16 ods. 9 zákona č. 349/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len volebný zákon...) uvádzam, že informácia, resp. údaj o počte obyvateľov mestskej časti Košice-Sever bola na webovom sídle mestskej časti www.kosicesever.sk, teda na mieste obvyklom pre zverejňovanie informácií, prístupná odo dňa 06.08.2014 a je prístupná dodnes, teda bola a je verejne dostupná. Sťažovateľ mal k tejto informácii voľný a ničím neobmedzený prístup. Naviac, žiadny z právnych predpisov výslovne nepredpisuje obsah a formu takejto informácie. Vzor takéhoto oznámenia nebol nakoniec obsiahnutý ani v Pokyne pre voľby do orgánov samosprávy....
Naviac, medzi sťažovateľom namietaným porušením volebného zákona a jeho volebným neúspechom nie je žiadna príčinná súvislosť. Všetci nezávislí kandidáti na funkciu starostu v mestskej časti boli miestnou volebnou komisiou riadne zaregistrovaní a nikto z nich z dôvodu uverejnenia či neuverejnenia údaja o počte obyvateľov mestskej časti (včasného, či oneskoreného) neutrpel ujmu vo vzťahu k výsledku volieb....
2. Ďalšia skutočnosť, v ktorej sťažovateľ vidí neústavnosť a nezákonnosť volieb vo fáze ich prípravy, je rozposielanie listov seniorom dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane, ku ktorým bolo priložené CD s piesňami, ktorých interpretkou je moja manželka ⬛⬛⬛⬛. V spájaní predmetného listu, v ktorom nebola ani zmienka o mojej kandidatúre, o protikandidátoch, resp. absolútne žiadna zmienka o nadchádzajúcich komunálnych voľbách, ktoré sú napádané sťažnosťou, s vlastným volebným neúspechom sťažovateľa, považujem za prejav frustrovaného kandidáta neschopného uniesť a prijať výsledok volieb....
Tvrdenia o zneužívaní osobných údajov, či ich filtrovaní sú nepodložené a rovnako nepodložené sú uvedené počty adresátov zmieneného listu. V tejto súvislosti podotýkam, že je bežnou praxou samospráv oslovovať jubilantov, seniorov, matky novonarodených detí a ďalšie skupiny obyvateľov s cieľom aktívne vykonávať samosprávne kompetencie tak ako to bolo i v tomto prípade, keď bola oslovená v priebehu mesiaca úcty k starším skupina seniorov, podotýkam, bez akéhokoľvek náznaku, súvisu či ovplyvňovania spojených s napádanými voľbami.
3. Podobne vnímam aj tvrdenia sťažovateľa o ovplyvňovaní voličov, či kupovaní hlasov na kultúrnom podujatí zorganizovanom Radou seniorov dňa 14.11.2014 s názvom „Čaj o štvrtej“, na ktoré som bol ako hosť pozvaný. Ako riadne zvolený starosta mestskej časti som bol a som naďalej povinný kontinuálne zabezpečovať a zodpovedám za plnenie všetkých úloh obce, medzi ktoré nesporne patrí aj podpora a organizovanie aktivít seniorov a to bez ohľadu na predvolebné, volebné, či povolebné obdobie. Uvedené podujatie nebolo v rámci aktivít mestskej časti vo vzťahu k seniorom výnimočné a ojedinelé a preto ani účelové. Aktivity mestskej časti vo vzťahu k seniorom sa uskutočňovali na báze pravidelnosti počas celého volebného obdobia a rovnako pravidelná bola moja účasť i starostlivosť o aktivity seniorov....
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť aktivitu sťažovateľa, ktorý v ten istý deň, teda 14.11.2014 od 14.00 organizoval v priestoroch
, „oslavu svojich narodenín“. Hoci deň narodenia sťažovateľa pripadá až na termín viac ako dva týždne po napádaných voľbách, rozhodol sa oslavovať ich v predstihu a to práve v čase, kedy sa na mieste osláv mali zdržiavať seniori z mestskej časti...... Prostredníctvom hromadne rozosielaných SMS s textom „Príďte osláviť moje narodeniny už tento piatok od 14.00 do nočných hodín - Ak mi chcete urobiť naozaj radosť nenoste dary ale doneste aspoň dvoch Severanov, ktorí ma nepoznajú...“, sťažovateľ pozýval na oslavu svojich narodenín známych i neznámych....
4. Podľa volebného zákona je nespochybniteľnou právomocou i povinnosťou starostu menovať zapisovateľov okrskových volebných komisií. Zapisovatelia okrskových volebných komisií sú v zmysle volebného zákona menovaní spravidla z radov zamestnancov obce.... Určujúcim pritom nebolo nikdy plánované, či cielené ovplyvňovanie voličov ale takpovediac zúročenie znalosti a skúseností z prostredia, v ktorom už jednotliví zamestnanci
- zapisovatelia v predchádzajúcich voľbách pôsobili... . Preto tvrdenia o účelovom menovaní ⬛⬛⬛⬛ odmietam. Rovnako odmietam ako nepravdivé vyjadrenia o údajnom jeho chválení sa predo mnou schopnosťou ovplyvňovať voličov verbálnym odporúčaním k volebnému aktu.... Považujem za prirodzené, slušné a z pohľadu zdvorilosti a slušného vychovania za nanajvýš žiaduce, pozdraviť sa s rodinnými príslušníkmi, priateľmi, kamarátmi, ľuďmi, ktorých poznám, resp. s ktorými, alebo popri ktorých som vyrastal. Spájanie prejavov elementárnej slušnosti pozdravu a podania ruky s neústavnosťou, či nezákonnosťou preto odmietam. Na druhej strane, hodnotenie mojich očakávaní a pohnútok pri menovaní zapisovateľov volebných komisií zo strany sťažovateľa je v nanajvýš špekulatívnej a nepodloženej rovine.
Pre úplnosť musím dodať, že podľa mojich vedomostí žiadny z bezmála tridsiatich členov okrskových volebných komisií č. 16, 17 a 18 nevzniesol námietky k práci, činnosti či aktivitám pána počas volieb a teda ani k tvrdenému odporúčaniu k volebnému aktu. Nikto z členov uvedených komisií, medzi ktorých patrí aj sťažovateľom navrhnutý svedok, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledkoch volieb v týchto okrskoch... Naopak, podľa mojich vedomostí boli z okrskových volebných komisií zaznamenané podnety adresované miestnej volebnej komisii i Policajnému zboru SR, poukazujúce na skutočnosť, že sťažovateľ počas trvania volieb osobne navštívil všetky volebné miestnosti vo všetkých osemnástich volebných okrskoch. Takéto konania sťažovateľa a jeho osobnú prítomnosť vo volebných miestnostiach považujem za neprípustné a spôsobilé ovplyvňovať vo svoj prospech vôľu voličov.
5. Upozornenie na porušovanie volebného zákona a všeobecne záväzného nariadenia Mestskej Časti Košice Sever č. 48/2014 nepovažujem v žiadnom ohľade za spôsobilé dehonestovať volebnú kampaň sťažovateľa a poškodzovať jeho dobré meno. Sťažovateľ sa opiera o Rozhodnutie mesta Košice č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorým mu na obdobie od 13.10.2014 do 16.11.2014 povolilo užívanie priestranstva na Námestí nádeje v Košiciach na účely propagačnej akcie, teda nie na účely volebnej kampane.... S ohľadom na petíciu občanov, ktorí sa vyslovili proti prítomnosti kontajnerov na námestí, povoľujúci orgán listom z 10.10.2014 svoje rozhodnutie pozastavil a informoval o tom sťažovateľa. Sťažovateľ účelovo odmietol tento list pred začiatkom volebnej kampane prevziať a s vedomím, že povolenie na užívanie verejného priestranstva bolo pozastavené, umiestnil proti vôli občanov a vôli povoľujúceho orgánu „volebný kontajner“ na Námestí Jána Mathého. Volebný zákon vo svojom ustanovení § 30 ods. 10 upravuje, že umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou.... Z uvedených dôvodov považujem preto umiestnenie „volebného kontajnera“ na námestí a umiestňovanie volebných plagátov na ňom za porušenie volebného zákona a VZN č. 48/2014, o čom bol sťažovateľ upozornený umiestnením upozornení o porušení zákona a VZN priamo na kontajneri a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sťažovateľ predtým odmietal prevzatie zásielky týkajúcej sa umiestnenia kontajnera zo strany mestskej polície. Preto, ak sťažovateľ poukazuje na možné znechutenie voličov v dôsledku rozšírenia informácie o jeho nelegálnej kampani, zodpovednosť pripadá plne na jeho ťarchu.
6. Priznanie statusu nezávislého pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku pri voľbách do samosprávy obcí nie je nárokovateľné. Volebná komisia, ktorej jedinej prináleží právo rozhodnúť o priznaní tohto statusu, nemá povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadosti o jeho priznanie. Volebný zákon volebnej komisii neukladá, aby svoje rozhodnutie zdôvodnila. Nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu nezávislých pozorovateľov vo volebných okrskoch č. 6,7,8,16,17 a 18 (a to aj napriek odporúčaniu ÚVK) nemôže viesť k záveru sťažovateľa o neústavnosti či nezákonnosti napádaných volieb, prípadne, že volebný výsledok mal byť iný, než aký bol vyhlásený a nemá s nimi absolútne žiadnu príčinnú súvislosť. Rovnako vyvodzovanie záveru o pochybeniach v procese zisťovania volebného výsledku považujem za ničím nepodložené. Podľa mojich vedomostí žiadny zo 184 členov všetkých osemnástich okrskových volebných komisií a napokon ani nikto z členov miestnej volebnej komisie, neodmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledku volieb a svojim podpisom potvrdil právoplatnosť volebného výsledku.
Na záver uvádzam, že volebný zákon ani iný právny predpis neupravuje povinnosť členov okrskovej volebnej komisie informovať o výsledku volieb a tiež nepredpisuje metodiku spôsobu sčítavania hlasov „na kríž“ a je vecou práce, rozhodnutia a konsenzu členov volebnej komisie, aký postup pri sčítaní hlasov zvolí.»
9. Predseda rady seniorov vo svojom vyjadrení okrem uvedenia menného zoznamu30 seniorov ocenených na podujatí seniorov konanom 14. novembra 2015 tiež uviedol:„Rada Seniorov dňa 11. novembra 2014, na svojom poslednom zasadnutí Zápisnica č. 9/2014 rozhodla, že v rámci plánu činnosti pravidelného programu, Posedenie pri čaji o piatej, usporiadaná pravidelný kultúrno-zábavný program, rozšírený o udelenie koncoročných ocenení seniorom za záslužnú prácu v Senior dome. Zoznam navrhovaných predložili vedúci krúžkov, sekcii a spoločenských hier pod vedením podpredsedníčky Rady seniorov ⬛⬛⬛⬛. Predseda Rady seniorov ⬛⬛⬛⬛ požiadal starostu MČ Košice Sever ⬛⬛⬛⬛ o účasť na slávnostnom akte a zabezpečenie akcie úradom MČ Sever Košice. Ocenení členovia boli oboznámení s udelením diplomu pred konaním akcie a s ním súhlasili.“
10. Napokon v rámci dokazovania uznesením pléna ústavného súdu sp. zn.Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený sudca spravodajca ústavného súdu4. februára 2015 v prítomnosti sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov vypočulv priestoroch ústavného súdu 9 predvolaných svedkov [okrem toho dvaja z predvolanýchsvedkov ( ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ) sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavili,pozn.], a to ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a.
10.1 Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda rady seniorov, uviedol, že rada seniorovpravidelne v piatky organizuje pre seniorov organizovaných v Senior dome, ktorý jev zriaďovacej kompetencii mestskej časti, rôzne aktivity kultúrneho a športovéhocharakteru, pričom na jej zasadnutí konanom 11. novembra 2014 sa s podpredsedníčkourady seniorov pani ⬛⬛⬛⬛ dohodli, že na najbližší piatok, t. j. 14. novembra 2014zorganizujú ako poslednú akciu v roku 2014 pre seniorov tradičné koncoročné posedenie,na ktorom budú ocenení členovia Senior domu, ktorí sa svojimi aktivitami počas celéhoroka zaslúžili o jeho rozvoj, pričom v záujme docielenia slávnostného charakteru tohto aktuoceňovania bolo nápadom svedka pozvať na túto akciu aj odporcu, ktorý bol v tom časeúradujúcim starostom mestskej časti. V Senior dome je organizovaných celkovo533 seniorov, z ktorých je 450 obyvateľmi, a teda aj voličmi v mestskej časti, pričomvedúcimi krúžkov bolo na ocenenie navrhnutých 32 seniorov, z ktorých bolo reálneocenených (odovzdaním diplomu) 30 seniorov. Na uvedenom podujatí sa zúčastnil ajodporca, ktorý oceňovaným seniorom odovzdával diplomy, pričom podľa svedkana podujatí prítomní ani nemali vedomosť, že je predvolebné obdobie v tom zmysle, že savôbec nehovorilo o voľbách ani vo všeobecnosti, ani o kandidatúre odporcu. Podľa svedka„... odporca sa zúčastnil na akcii, ale tak ako po iné roky bez toho, aby sa čo i len slovkom zmienil o prebiehajúcich voľbách a finančné prostriedky, z ktorých sa toto stretnutie čaj o piatej uskutočnilo sú vopred plánované na bežný kalendárny rok z prostriedkov mestskej časti Sever. Nespomína si a nemôže ani potvrdiť, že by počas tohto stretnutia došlo k odovzdávaniu nejakých osobitných vecí bývalým starostom jednotlivým oceneným alebo členom, ktorí sa zúčastnili tohto posedenia.“. Svedok tiež uviedol, že členovia Senior domuneboli na predmetné podujatie osobitne pozvaní, pričom o podujatí sa dozvedeli tak akotradične, a to z oznamu umiestneného na nástenke v Senior dome, pričom záujemcoviao účasť na podujatí sa zapisovali do zoznamu, aby mali organizátori prehľad o počtezáujemcov. Napokon svedok tiež uviedol, že 14. novembra 2014 sa v priestoroch bowlingklubu uskutočnilo, tak ako každý druhý piatok, aj stretnutie asi 12 – 13 členov Senior domu,ktorí hrajú bowling, pričom v tento piatok sa v týchto priestoroch uskutočnila aj oslavanarodenín sťažovateľa, ktorý sa narodil 30. novembra, na ktorej sa malo zúčastniť asi44 seniorov, avšak bližšie podrobnosti o tejto akcii svedok nevedel uviesť, keďže jej nebolúčastný. Svedok uviedol, že tak, ako sú náklady na všetky akcie Senior domu rozpočtovanéz prostriedkov mestskej časti, tak aj bowlingová akcia bola financovaná z rozpočtovýchprostriedkov mestskej časti.
10.2 Svedok, svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že bol členomOVK č. 16, v ktorej bol zapisovateľom ⬛⬛⬛⬛, ktorý podľa svedka častejšieopúšťal volebnú miestnosť a diskutoval s okoloidúcimi, ktorí prichádzali do tejto volebnejmiestnosti, avšak keďže svedok sa zdržiaval vo volebnej miestnosti, nemal vedomosťo obsahu týchto rozhovorov, t. j. svedok nemohol potvrdiť, „... či niekoho ovplyvňoval alebo nie“. Podľa svedka bol priebeh volieb korektný, čo mohol porovnať ajs voľbami v minulosti, keďže členom OVK bol už opakovane (asi 3x), avšak pokiaľ išloo činnosť zapisovateľa OVK. č 16 ⬛⬛⬛⬛ počas napádaných volieb, svedok uviedol,že v porovnaní so zapisovateľmi počas volieb v minulosti sa oveľa častejšiea dlhšiu dobu zdržiaval mimo volebnej miestnosti, a to z celkového času trvania voliebtrávil mimo volebnú miestnosť zhruba 40 % času. Svedok konštatoval, že keďže nebývav mestskej časti, nevie presne identifikovať, či sa zhováral iba s voličmi OVKč. 16, 17 a č. 18 alebo aj s inými osobami, a súčasne uviedol, že podľa neho si zapisovateľplnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa, a potom mal ešte dosťčasu, ktorý trávil podľa svojho uváženia mimo volebnej miestnosti. Napokon svedokpotvrdil, že počas napádaných volieb prišiel do volebnej miestnosti OVK č. 16 ajsťažovateľ, s ktorým sa pozdravil, pretože sa s ním osobne pozná z rôznych športovýchpodujatí, pričom nevedel uviesť, či to bolo z dôvodu, že sťažovateľ mal v tomto okrsku voliť,alebo to bolo z iných dôvodov.
10.3 Svedok ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľ OVK č. 16 uviedol, že povinnosťouzapisovateľa je okrem iného aj pripraviť voľby vo volebnej miestnosti a tieto aj technickyzabezpečiť, čo on aj urobil. Svojej funkcie sa ujal už deň pred voľbami tým, že prevzal kľúčeod volebnej miestnosti a túto priestorovo upravil na voľby a tiež pripravil potrebnémateriály, následne priviezol do volebnej miestnosti predsedu OVK č. 16, ktorémuodovzdal „... cez mestský úrad volebnú dokumentáciu...“, a potom už len technickyzabezpečoval činnosť volebnej komisie v čase volieb od 7.00 h až do 20.00 h. Následnepo skončení volieb volebnú miestnosť uviedol do pôvodného stavu a kľúče od nej odovzdalškolníkovi školy, kde sa volebná miestnosť nachádzala. V súvislosti s námietkou sťažovateľasvedok uviedol, že z dôvodu, že v mestskej časti žije už 38 rokov, má v tejto oblasti veľaznámych, ako aj rodinu, s ktorými sa počas volieb iba priateľsky zdravil, pričom nikohoneovplyvňoval v tom, ako má voliť. Súčasne uviedol, že na pozíciu zapisovateľa OVK bolmenovaný už 4x a nikdy neboli na jeho osobu sťažnosti, jeho činnosť zapisovateľa nebolanegatívne posudzovaná, či už zo strany miestneho úradu alebo zo strany členov volebnýchkomisií, alebo nadriadených volebných komisií, alebo zo strany voličov. Svedok zdôraznil,že on sa nemusel nepretržite zdržiavať vo volebnej miestnosti, pretože ako zapisovateľ takúpovinnosť nemá. Podľa svedka OVK č. 16 počas napádaných volieb prijala iba jednouznesenie týkajúce sa pozorovateľov. Napokon svedok uviedol, že volebnú miestnosťvolebného okrsku č. 16 navštívil počas volieb aj sťažovateľ, hoci to nebol jeho volebnýokrsok, avšak prišiel tam so žiadosťou o povolenie vstupu pozorovateľov do volebnejmiestnosti, pričom podľa svedka „... s každým členom si podal ruku, čo považuje za neštandardný postup... “.
10.4 Svedok ⬛⬛⬛⬛, svedok navrhovaný sťažovateľom, uviedol, že akobývalý zamestnanec mestského úradu mestskej časti je v súčasnosti účastníkom súdnehokonania o neplatné skončenie pracovného pomeru. Svedok ďalej uviedol, že počasnapádaných volieb sa 2x vyskytol pred volebnou miestnosťou volebného okrsku č. 16, a toz dôvodu, že prvýkrát priniesol do volebnej miestnosti žiadosti o pripustenie nezávislýchpozorovateľov do volebnej miestnosti a druhýkrát sa išiel informovať na dôvod, prečo bolanezávislá pozorovateľka vykázaná z volebnej miestnosti, „... keďže mal informáciu od ústrednej volebnej komisie, že každé rozhodnutie musí byť odôvodnené a nesmie byť svojvoľné“. Počas tejto návštevy volebného okrsku č. 16 svedok započul, ako sa manželskýpár vchádzajúci do volebnej miestnosti opýtal ⬛⬛⬛⬛ „Marián kandiduje?“a odpovedal „Áno“ a na nasledujúcu otázku „Máme ho voliť?“ odpovedal „Áno“. Na margo otázok účastníkov konania svedok tiež uviedol, že navštívilviaceré volebné miestnosti z dôvodu, že volebným komisiám priniesol žiadosti záujemcovo post nezávislých pozorovateľov, ktoré tieto osoby vlastnoručne podpísali, takže on osobneuž nemusel disponovať aj splnomocneniami od nich na doručenie týchto žiadostí volebnýmkomisiám, a napokon to nepredpisuje ani žiadny právny predpis. Svedok tiež ozrejmil, že14. novembra 2014 oslavoval svoje narodeniny (narodený 8. novembra) v bowling klubespolu so sťažovateľom, avšak oslava sa mala konať výlučne v úzkom rodinnom kruhu,pričom on nepozýval na túto oslavu iných ľudí, avšak za sťažovateľa to potvrdiť nevie.
10.5 Svedok ⬛⬛⬛⬛, náhodne vybraný člen OVK č. 16, uviedol, že členomvolebnej komisie bol už aj v minulosti, pričom napádané voľby podľa neho prebiehali„normálne“, nevyskytli sa žiadne mimoriadne udalosti, okrem prerokúvania žiadostinezávislého pozorovateľa – o ktorej on nehlasoval, pretože v čase hlasovania členov OVK č.16 sa z dôvodu hygienickej prestávky zdržiaval mimo volebnej miestnosti a tiež okrempríchodu polície po skončení hlasovania v súvislosti s nepripustením pozorovateľov.Podľa svedka sa zapisovateľ OVK č. 16 z celkového času trvania volieb asi 50 %z tohto času zdržiaval mimo volebnej miestnosti, pričom ho videl na chodbe, ale nevedeluviesť, či ovplyvňoval nejakých voličov, iba podotkol, že „... nezaznamenal žiadne výčitky k zapisovateľovi zo strany členov volebnej komisie, či zo strany voličov ani nevybadal, že by došlo k ovplyvňovaniu voličov a podľa jeho vedomostí zápisnicu podpísali všetci členovia volebnej komisie“.
10.6 Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, náhodne vybraná členka OVK č. 16, uviedla,že už aj v minulosti bola členkou volebnej komisie, pričom podľa jej názoru možnonapádané voľby považovať za najrušnejšie voľby, ktoré doteraz zažila, pretože «... sa vyskytli rôzne „trmy-vrmy“, prišli aj policajti, ale pokiaľ si mala niečo negatívne všimnúť v činnosti ⬛⬛⬛⬛, nemôže potvrdiť, pretože si jeho prácu a činnosť nevšímala, mala dosť práce s voličmi, ktorí chodili konkrétne ku nej a hlasovali», a svedkyňa nemávedomosť, či vo vzťahu k činnosti zapisovateľa ich volebnej komisie bola podaná nejakásťažnosť, či už zo strany voličov alebo členov OVK. Svedkyňa nevedela vyjadriťpercentuálne, koľko času z celkového času trvania volieb sa zapisovateľ zdržiaval mimovolebnej miestnosti, pretože ako zdôraznila, ona si ho nevšímala. Svedkyňa tiež uviedla, žepokiaľ ide o pripustenie nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti, o tejto otázkečlenovia OVK nediskutovali, ani svoje názory nijako nezdôvodňovali a každý člen OVKsvoj názor na túto otázku vyjadril iba hlasovaním, ktorého výsledok rozhodol. Podľasvedkyne „... neprítomnosť pozorovateľov vôbec neovplyvnila správnosť sčítavania hlasov vo volebnej komisii, mám za to, že tam bolo dosť skúsených členov volebnej komisie, ktorí túto úlohu zvládli“.
10.7 Svedok ⬛⬛⬛⬛, náhodne vybraný člen OVK č. 17, uviedol, žepokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa činnosti ⬛⬛⬛⬛ pri ovplyvňovanívoličov, on „... z toho nič nevie ani vyvrátiť ani potvrdiť, pretože on sedel vo volebnej miestnosti a venoval sa vyslovene len voľbám“.
10.8 Svedok ⬛⬛⬛⬛, náhodne vybraný člen OVK č. 18, uviedol, žepočas volieb videl ⬛⬛⬛⬛ na chodbe, avšak „... k jeho činnosti sa nevie vyjadriť, pretože z osobných dôvodov ho vôbec nesledoval a vôbec nemá vedomosť ako pôsobil počas volieb 15.11.2014“.
10.9 Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, kontrolórka mestskej časti, uviedla, že akokontrolórka mestskej časti konala na základe podnetu od okresného úradu o tom, žesťažovateľ si v rozpore so všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „nariadenie“)mestskej časti umiestnil predvolebné plagáty na verejnom priestranstve, kde to bolozakázané, pričom v tejto súvislosti na túto skutočnosť upozornila sťažovateľa ešte v časemoratória 14. novembra 2014 s tým, aby tieto plagáty odstránil. Svedkyňa uviedla, žerealizáciu predmetného upozornenia na odstránenie predvolebných plagátov sťažovateľa užsama nerealizovala a bola len „... informovaná, že vo večerných hodinách bol plagát stiahnutý z objektu verejného priestranstva“. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom,že „... existuje nejaké rozhodnutie mestskej časti o tom, že sťažovateľ mal právo svoju kampaň realizovať aj na predmetnom objekte, na ktorý boli upozornení zo strany okresného úradu, že je tam označený nezákonne. Rovnako nemá vedomosť o tom, kto označil túto plochu, že je nezákonne uvedená na tomto verejnom priestranstve a ploche.“. V súvislostis včasným neoznámením počtu obyvateľov mestskej časti podľa § 16 ods. 9 volebnéhozákona svedkyňa uviedla, že „... vedela o tom, že do stanoveného termínu 22.8.2014 mestská časť neoznámila na mieste obvyklom počet obyvateľov miestnej časti, ale keďže to neurobila mestská časť, ale urobil to podľa zákona okresný úrad, žiadne konzekvencie vo vzťahu k zodpovednému zamestnancovi mestskej časti neuplatnila“.
V súvislosti s výpoveďou svedkyne (10.9) prítomný zástupca mestskej časti ⬛⬛⬛⬛ dodal, že „... mestská časť Košice-Sever ani nemá kompetenciu vydávať povolenie na umiestnenie propagačného materiálu. Čiže také rozhodnutie ani ňou nemohlo byť vydané. Takéto rozhodnutie vydáva mesto Košice o zaujatí verejného priestranstva. A pokiaľ má vedomosť, tak tento priestor bol výlučne mestom Košice vyhradený iba na propagačné účely.“.
11. V súvislosti s vykonaným výsluchom svedkov právny zástupca odporcuvo svojom písomnom vyjadrení z 8. februára 2015 okrem iného tiež uviedol:
«Z výpovedí svedkov je zrejmé, že počas volieb nedošlo k porušeniu, ktoré by malo vplyv na výsledok volieb.
Sťažovateľom navrhnutý svedok prezentoval výsledok volieb ako korektný, a podľa tohto svedka si zapisovateľ ( ⬛⬛⬛⬛ ) plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplynuli z funkcie zapisovateľa.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ podrobne ozrejmil, ako prebiehala akcia organizovaná Radou seniorov, ktorej je svedok predsedom. Ozrejmil aj to, kto rozhodol o tom, kedy sa akcia bude konať. Tým, kto rozhodol o dátume konania akcie, bola rada seniorov. Na akcii sa ani len slovkom nezmienil o prebiehajúcich voľbách. sa tejto akcie zúčastnil z titulu svojej funkcie, lebo rada seniorov chcela, aby mala akcia slávnostnejší charakter.... Pokiaľ ide o svedka ⬛⬛⬛⬛, tento svedok je v súčasnosti v súdnom spore s Mestskou časťou Košice -Sever....
Namietame dôveryhodnosť tejto výpovede, lebo je vôbec otázne, čo tento svedok skutočne počul a ako skreslene. Ako sme už uviedli, svedok nemôže vedieť, či ide o manželov, či obaja boli voliči alebo len jeden z nich a druhý ho sprevádzal. Nie je zrejmé, ktorá z osôb, čo hovorila a tiež, kto na to reagoval....
Poukázať treba aj na to, že ak sú volebné lístky spočítané správne, tak účasť či neúčasť pozorovateľov nemá na výsledok volieb žiadny vplyv.
... V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že je si istý, že zapisovateľ ovplyvnil množstvo voličov, no neoznačil žiadneho, ktorý by to potvrdil. Ide tak len o ničím nepodložené tvrdenie. ⬛⬛⬛⬛ už hovorí o jednom manželskom páre, ktorý však tiež nevie označiť a neuviedol ani približne, kedy sa predmetný manželský pár „srdečne zvítal“ s.»
12. K vykonanému výsluchu svedkov, ako aj k vyjadreniu odporcu k sťažnosti, ktorébolo krátkou cestou sťažovateľovi doručené pri výsluchu svedkov, sťažovateľ zaujalstanovisko vo svojom podaní z 8. februára 2015, v ktorom okrem iného tiež uviedol:«Nie je pravdou, že Mestská časť Košice - Sever (ďalej len MČ) zverejnila údaj (06.08.2014) o počte obyvateľov v zmysle zákona, tak ako porušovateľ uvádza vo vyjadrení, ale aj počas výsluchu kontrolórky MČ ⬛⬛⬛⬛ (č.9 výsluchu). K zverejneniu informácie na stránke MČ došlo až na základe rozhodnutia prednostu OU v Košiciach dňa 16.09.2014....
Je zavádzajúce tvrdenie o tom, že sťažovateľ mal možnosť, právnu neistotu rozptýliť dopytom na Mestskú časť Košice - Sever (ďalej len MČ). Požadovanie informácií respektíve dopytov z MČ nie je chronicky a dlhodobo možné, nakoľko porušovateľ odmieta odpovedať sťažovateľovi na emaily, na otázky, ako aj vydáva fiktívne rozhodnutia o nesprístupnení informácií v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čim znemožňuje prístup k existujúcim informáciám....
Tvrdenia porušovateľa o nepodložení dôkazov zo strany sťažovateľa, ako i nepodloženom filtrovaní osobných údajov s cieľom doručiť vecný dar seniorom, porušovateľ ospravedlňuje výrokom: „že sa jedná o bežnú prax samosprávy oslovovať, takýmto spôsobom seniorov.“ - čo nemožno akceptovať....
... K týmto údajom ostatní kandidáti, ale ani verejnosť v zmysle zákona 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky nemá prístup.
... porušovateľ, starosta využil svoju funkciu na získavanie informácií o obyvateľoch vo svoj prospech, aby obdaroval seniorov žijúcich v MČ súkromným darom v počte cca 5500 ks (CD s piesňami manželky)....
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na fakt, ku ktorému sme získali dôkazy až po podaní ústavnej sťažnosti a to že:
V dňoch od 10. -13.11.2014 (starosta a kandidát) doručil riaditeľom a rodičom detí materských škôl sídliacich v mestskej časti Košice - Sever listovú zásielku, ktorá bola distribuovaná rodičom prostredníctvom detí navštevujúcich jednotlivé školské zariadenia. V listovej zásielke sa nachádzala politická reklama, čím došlo k porušeniu § 151 zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z dôvodu politickej činnosti a propagácie kandidáta na starostu v školskom zariadení....
Porušovateľ hrubo zavádza, ak tvrdí, že uvedené podujatie „Čaj o piatej“ konané 15 hodín pred otvorením volebných miestností nebolo ničím výnimočné, ojedinelé a ani účelové.
Výnimočné bolo preto, že sa konalo v externom prostredí (Školská jedáleň Technickej univerzity, Němcovej 1).
Prenájom veľkých priestorov mimo Senior domu sa využíva iba pri výnimočných príležitostiach jeden krát v roku a to počas konania už rokmi zaužívanej každoročnej Katarínskej zábavy, ktorá sa koná na konci mesiaca november pre seniorov žijúcich v MČ a slúži aj ako priestor na oceňovanie aktívnych členov Senior domu. Žiadna iná pravidelná aktivita seniorov nevyžaduje z dôvodu kapacity externé priestory a v danom prípade ponúkané služby. Svedok (č. 2 výsluchu) uviedol, že na bežné kultúrne vyžitie si seniori nosia vlastné produkty, harmoniku a hudbu. V prípade tejto akcie to nebolo nutné ani možné, nakoľko súčasťou tejto výnimočnej aktivity organizovanej starostom bolo zabezpečené pohostenie formou večere, občerstvenia, ako aj alkoholických nápojov s kultúrnym programom a ceremónie s odovzdávaním ocenení (diplomy)....
Ojedinelé toto podujatie bolo preto, lebo sa konalo mimo pravidelných termínov konania aktivity „Čaj o piatej“ a teda sa konalo iba pod zásterkou menovanej akcie.... Aktivita „Čaj o piatej“ sa prvýkrát v rekonštruovaných suterénnych priestoroch Senior domu konala 19.9.2014 a nie ako klamlivo uviedol svedok (č. 2 výsluchu) cit. „zhruba od letných mesiacov.“... Svedok zároveň uviedol, že až 11.11.2014 (teda tri dni pred podujatím) zasadala Rada Seniorov, kde sa dohodli, že v piatok toho týždňa bude slávnostné posedenie pri čaji, kde by sa rozdávali rôzne vyznamenania alebo ocenenia. Pritom rezervácia priestoru jedálne v školských internátoch TUKE (miestnosť sa využíva aj na svadby) MČ zarezervovala 2 týždne vopred koncom októbra, priamo u vedúcej jedálne ⬛⬛⬛⬛. Svedok zavádzal aj v tvrdení, že akcia čaj o piatej bola poslednou akciou v danom roku, nakoľko 27.11.2014 sa uskutočnilo každoročne organizované podujatie s názvom - Katarínska zábava, na ktorej sa zúčastnil.... Účelovým bolo podujatie z dôvodu jeho uskutočnenia. Svedok (č. 2 výsluchu) ako dôvod jeho konania uviedol každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní starostu členom Senior domu v tomto čase. Uvedené tvrdenie svedka je zavádzajúce. Každoročné odovzdanie ocenení a vyznamenaní členom Senior domu z rúk starostu - porušovateľa, prebiehalo vždy v rámci akcie katarínska zábava (seniorov). Táto sa uskutočňovala vždy počas Adventných trhov.... Presunutím tejto aktivity na novovytvorené účelové podujatie v období predvolebného moratória považujeme zo strany porušovateľa a za spoluúčasti svedka ⬛⬛⬛⬛ ako predsedu RS a kandidáta na poslanca za účelové....
Porušovateľ nehovorí pravdu, ak tvrdí, že bol na podujatí iba ako pozvaný hosť, pretože bol objednávateľom celého podujatia, ako aj priestorov a stravy pre podujatie. Porušovateľ bol organizátorom v celom rozsahu podujatia....
Označenie volieb za dobrú príležitosť na oprášenie resp. oživenie starých vzťahov z pohľadu zapisovateľa okrsku č. 16 považujeme za argument, ktorý nemá žiadnu oporu v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí a slúži len ako pokus o vyhováranie sa. Oprášenie resp. oživenie starých vzťahov slúži len ako vhodná zámienka k vyhľadávaniu kontaktov s cieľom aktívne „poradiť“ prichádzajúcim voličom.
Výpovede svedkov (, ⬛⬛⬛⬛, ) potvrdili, že zapisovateľ sa zdržiaval mimo volebnej miestnosti cca 6 hodín z celkových 13 hodín (voľby sa konali od 7:00 - 20:00) pričom sa zdržiaval na chodbe pred volebnou miestnosťou. Je len logickým vyjadrením svedkov, že nemajú vedomosť o činnosti zapisovateľa na chodbe pred volebnými miestnosťami č. 16,17,18 nakoľko na rozdiel od neho sa zdržiavali vo volebných miestnostiach a plnili si tak svoje povinnosti. Svedok ⬛⬛⬛⬛ (č. 4 výsluchu) detailne opísal vo svojej výpovedi, že videl a počul akým spôsobom zapisovateľ exaktne pred volebnou miestnosťou usmerňuje a nabáda v rámci priateľských rozhovorov voličov k voľbe konkrétneho kandidáta....
... Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ zamestnankyňa MČ (č. 9 výsluchu) ako aj porušovateľ zavádzajú súd tvrdeniami „sťažovateľ si umiestnil plagát na verejnom priestranstve v rozpore s VZN MČ“. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žiadne volebné plagáty neboli umiestňované na verejných priestranstvách. Moje volebné aktivity som sústredil do hnuteľného objektu (kontajner), ktorý bol zložený na námestí Jána Mátheho a je v majetku súkromnej spoločnosti, ktorá mi ho prenajala. Povolenie na zaujatie verejného priestranstva som dostal od mesta Košice na základe legitímnej žiadosti, v ktorej som uviedol pravdivý účel využitia - predvolebná kampaň. Predmetné verejné priestranstvo je v majetku mesta Košice a nie v majetku MČ....
Na Námestí Jána Mátheho sa nachádzalo niekoľko súkromných objektov (stánok PNS, reklamný valec, bilboardové plochy), ktoré v čase volieb boli nosičmi rôznej politickej reklamy rôznych kandidátov. Považujeme za účelové, svojvoľné a vedome ak štatutár obce si úmyselne naplánuje v deň pred konaním volieb prelepiť súkromný majetok veľkoplošnou nálepkou „Upozornenie“ týkajúcich sa volieb len jednému z kandidátov. Taktiež porušovateľ odmieta vysvetliť, prečo ako orgán verejnej správy, nezačal správne a ani iné priestupkové konanie vo veci porušovaniu VZN voči sťažovateľovi, ak je presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia. Svedkyňa potvrdila, že žiadne konanie voči sťažovateľovi MČ (porušovateľ) nevedie....
... Svedkyňa vo svojej výpovedi pred ÚS ako aj porušovateľ vo vypočutí vyšetrovateľa (sťažnosť - ORP-4648/SE-KE-2014) spoločne uviedli, že podnet na konanie voči porušovateľovi, o ktorý sa opiera MČ bol podaný telefonicky z Okresného úradu v Košiciach. K uvedenej skutočnosti prikladám dôkaz z Okresného úradu Košice č. OU-KE- OVVS-2015/005004, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že na OU Košice sa nenachádza žiadny spisový materiál týkajúci sa upozornenia adresovaného Mestskej časti Košice - Sever vo veci porušovania zákonov a VZN mesta Košice, vo veci volieb do orgánov samosprávy obcí zo dňa 14.11.2014 o ktorý som požiadal v zmysle info. zákona....... V uznesení Ústrednej volebnej komisie z 15.11.2014 je exaktne uvedené, že rozhodnutia o prítomnosti pozorovateľov nesmú byť svojvoľné. Z daného vyplýva nárok na zdôvodnenie rozhodnutia o neprítomnosti pozorovateľov. Rozhodnutia komisií považujeme za svojvoľné resp. založené na zlej interpretácií uznesenia ÚVK.»
III.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžea) vyhlásiť voľby za neplatné,b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,d) sťažnosť zamietnuť.
13. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatnépodľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak kporušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických sílv demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa všakvyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosťvolieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliadapritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickýmištátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenievolebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvolávapochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, čiskutočnosti namietané sťažovateľom v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo alebospoločne, vyvolať porušenie volebného zákona, a teda či boli spôsobilé v konečnomdôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb starostu mestskej časti.
14. Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľa, podľa ktorej mal mať na výsledokvolieb starostu mestskej časti bezprostredný vplyv postup mestskej časti, ktorá včas, t. j.v zákonom ustanovenej lehote podľa § 16 ods. 9 volebného zákona neuverejnila početobyvateľov mestskej časti, v dôsledku čoho mali byť nezávislí kandidáti (vrátanesťažovateľa) na post starostu mestskej časti uvedení do neistoty v tom, podpismi koľkýchvoličov majú podporiť svoju kandidatúru, ústavný súd podotýka, že tak, ako to vyplýva ajzo samotnej sťažnosti, sťažovateľ sa domohol zjednania uvedenej nezákonnosti inýmidostupnými právnymi prostriedkami, a to podnetmi podanými ministerstvu, Ústrednejvolebnej komisii a okresnej prokuratúre. V tejto súvislosti je podstatné poznamenať, ževyužitie označených prostriedkov nápravy sťažovateľom nebolo samoúčelnéresp. bez odozvy, pretože ich účinky sa prejavili včas, t. j. v dobe, keď ešte žiadnemuz nezávislých kandidátov uchádzajúcich sa o registráciu kandidáta pre voľbu starostumestskej časti nemohla vzniknúť ujma v príčinnej súvislosti s jeho registráciou (pozri listokresnej prokuratúry č. k. Pd 88/14/8802-7 z 10. novembra 2014, podľa ktorého všetcinezávislí kandidáti boli zaregistrovaní ako kandidáti na voľbu starostu mestskej časti, pozn.)v dôsledku oneskoreného zverejnenia počtu obyvateľov mestskej časti, takže sťažovateľomvyužité prostriedky nápravy boli zvolené efektívne, účelne a v relevantnej dobe.
Inými slovami, ústavný súd sa v tomto bode síce stotožňuje s názorom sťažovateľa,že mestská časť svojím postupom pri zverejňovaní počtu obyvateľov mestskej časti na účelykomunálnych volieb porušila ustanovenie § 16 ods. 9 volebného zákona, tak, ako tonapokon konštatovalo aj ministerstvo a okresná prokuratúra, avšak vzhľadom na včasnézjednanie nápravy tejto nezákonnosti ústavný súd súčasne podotýka, že táto skutočnosťnapokon nemala a ani nemohla mať reálny a objektívny vplyv na výsledok napádanýchkomunálnych volieb, v príčinnej súvislosti s ktorým ústavný súd túto námietku sťažovateľapovažoval za irelevantnú.
15. V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľa, podľa ktorej mal odporca už„... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“ na základe selekcie v databázeosobných údajov obyvateľov mestskej časti zasielať seniorom bývajúcim v mestskej častilisty s darom v podobe CD nahrávky s pesničkami naspievanými jeho manželkou, ústavnýsúd v prvom rade v záujme identifikácie času, keď malo k uvedenej aktivite dochádzať,upriamuje pozornosť na prvú vetu § 30 ods. 2 volebného zákona, podľa ktorej „Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb“.
Vzhľadom na to, že napádané komunálne voľby sa konali 15. novembra 2014(pozri rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/2014 Z. z.o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí zo 7. júla 2014, pozn.), predvolebnákampaň pri týchto voľbách sa začala ešte 17 dní pred týmto dňom, t. j. začala sa ešte voktóbri 2014, pričom mesiac október je vo všeobecnosti známy, resp. je všeobecnezaužívané jeho označenie ako „mesiac úcty k starším“. Skutočnosť, že dotknuté listovézásielky odporca zasielal seniorom mestskej časti ešte v októbri 2014, potvrdzuje nepriamoaj sám sťažovateľ, ktorý tvrdí, že sa tak malo diať „... dva dni pred začatím oficiálnej volebnej kampane...“.
Zo samotného obsahu dotknutého listu, ktorý ako dôkaz predložil sám sťažovateľa ktorý mal odporca zasielať v uvedenom čase seniorom mestskej časti, vyplýva, že jehoúčelom bolo skutočne iba úradujúcim starostom mestskej časti osloviť seniorovpri príležitosti mesiaca úcty k starším bez toho, aby v tomto liste bola čo i len zmienkao predvolebnej agitácii odporcu alebo o komunálnych voľbách všeobecne.
V uvedených súvislostiach ústavný súd vo všeobecnej rovine podotýka, že činnosťúradujúceho starostu/primátora v tom-ktorom konkrétnom prípade, resp. výsledky jehopôsobenia počas celého jeho funkčného obdobia, možno tiež v určitom slova zmyslepovažovať za akúsi nepriamu „predvolebnú kampaň“, pretože každý starosta či primátor savo svojej podstate snaží už výsledkami svojej činnosti v úrade počas celého funkčnéhoobdobia osloviť a zapôsobiť na svojho potencionálneho voliča, a „bojovať“ tak o jehopriazeň pre nasledujúce komunálne voľby. Vzhľadom na to podľa ústavného súdu bežnývýkon právomocí, resp. bežnú činnosť spojenú s výkonom funkcie starostu/primátora, ktoráje adresne nasmerovaná k jeho potencionálnym voličom, nie je možné bez ďalšiehostotožňovať s nezákonným a manipulujúcim konaním.
Ústavný súd však podotýka, že ak sa sťažovateľ domnieva, že odporca akýmkoľvekspôsobom počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia pri výkone svojej právomocistarostu mestskej časti konal nezákonne, čím by zneužil svoje postavenie a právomocizverené mu ako verejnému činiteľovi zákonom, má možnosť obrátiť sa v tomto smereso svojím podnetom na príslušné orgány činné v trestnom konaní, pretože právomocústavného súdu v tomto smere nie je kreovaná.
Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd pri skúmaní danosti príčinnej súvislostimedzi touto námietkou sťažovateľa na jednej strane a výsledkami napádaných komunálnychvolieb na strane druhej dospel k záveru o jej neopodstatnenosti.
16. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ide o porušenie vedenia volebnej kampanev čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom napádaných komunálnych volieb podľa § 30ods. 2 volebného zákona tým, že odporca sa 15 hodín pred začatím napádaných volieb14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, zúčastnil spoločensko-kultúrneho podujatiaseniorov, na ktorom odovzdaním čestného diplomu oceňoval aktívnych seniorovpodieľajúcich sa na rozvoji aktivít seniorov v mestskej časti, ústavný súd upriamujepozornosť na svoju judikatúru (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03), podľa ktorej je topredovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb znáša dôkaznébremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie ajdoložiť exaktnými dôkazmi.
V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumuústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnomdôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolanýchvolebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívneformulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces(PL. ÚS 3/2010).
V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľ v rámci dokazovania navrhol ibaoboznámenie sa s ním predloženými listinnými dôkazmi, a to so Štatútom Senior domu,s prevádzkovým poriadkom Denného centra Senior domu a s dôvodovou správou k boduč. 12 na XXI. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Sever, z ktorýchpovažoval ústavný súd za preukázané iba to, že Denné centrum Senior domu jev zriaďovateľskej kompetencii mestskej časti, pričom ide o subjekt bez právnej subjektivity,ktorý poskytuje služby približne 450 registrovaným seniorom mestskej časti, ktorý jefinančne napojený na rozpočet mestskej časti, teda prostriedky na jeho aktivity súrozpočtované a vyčlenené z prostriedkov mestskej časti. Uvedeným sťažovateľomnavrhovaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že by sa 14. novembra 2014 vôbeckonalo sťažovateľom zmieňované kultúrne podujatie seniorov mestskej časti, na ktorom byodporca agitoval prítomných seniorov, aby ho v napádaných komunálnych voľbách volili.Sťažovateľ v tejto súvislosti na preukázanie svojich tvrdení o predvolebnej aktivite odporcuv čase moratória totiž nenavrhol vykonať žiadne iné relevantné dôkazy (napr. výsluchsvedkov, ktorý by verifikoval predvolebnú agitáciu odporcu na označenom podujatí a pod.,pozn.).
Ústavný súd však v záujme zistenia materiálnej pravdy si v rámci právomocizverenej mu § 62 zákona o ústavnom súde sám v rámci dokazovania vyžiadal od predseduSenior domu písomné stanovisko k tejto námietke sťažovateľa, ktorého tiež v prítomnostisťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov aj vypočul. Týmto dokazovaním považovalústavný súd za preukázané, že 14. novembra 2014 sa skutočne konalo kultúrno-spoločensképosedenie seniorov, ktorého dátum konania určili samotní seniori, resp. ich predsedas podpredsedníčkou a ktoré bolo jedným z radu periodicky sa opakujúcich piatkovýchstretnutí seniorov financovaných, tak ako všetky podujatia tohto zariadenia z prostriedkovjeho zriaďovateľa, ktorým je mestská časť a ktorého sa na pozvanie seniorov pri príležitostikoncoročného tradičného (organizovaného aj po minulé roky) oceňovania aktívnychseniorov zúčastnil aj odporca ako v tom čase úradujúci starosta mestskej časti, avšak týmtodokazovaním nebolo preukázané, že by odporca na tomto podujatí okrem odovzdaniačestných diplomov 30 oceneným seniorom vykonával aj predvolebnú agitáciu, resp. aby saakýmkoľvek spôsobom zmieňoval na tému nastávajúcich komunálnych volieb, a tak, ako užbolo uvedené, v tomto smere ani sťažovateľ žiadne dôkazy nenavrhol.
V uvedených súvislostiach ústavný súd už aj v minulosti judikoval(m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 72/2011), že v rozpore s § 30 volebného zákonanie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo právona informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, akobsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá by v čase moratória zmenilarozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta.
Inými slovami, podstatu moratória pred voľbami, t. j. obdobia 48 hodín pred začatímvolieb, nemožno striktne ponímať tak, že akýkoľvek kandidát, či už na poststarostu/primátora alebo na post poslanca obecného/mestského zastupiteľstva, sa počastohto obdobia moratória musí absolútne izolovať zo spoločenského diania a prerušiťakékoľvek sociálne kontakty na to, aby sa uplatnila striktná litera volebného zákona, ktorýtreba vykladať v tomto smere reštriktívne. Podstatou moratória je to, aby v tomto obdobíkandidát kandidujúci v komunálnych voľbách neprípustnou agitáciou neovplyvňovala nezískaval priazeň a náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodnérozhodovanie. A contrario za porušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvekspoločenskú aktivitu kandidáta kandidujúceho v komunálnych voľbách, ale iba takú, ktorámá nepochybne znaky neprípustnej volebnej agitácie vo forme takého protiprávnehokonania (napr. korupčné správanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledokovplyvniť takým spôsobom, že bude nutné voľby zopakovať.
Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporcana zmieňovanom kultúrno-spoločenskom podujatí seniorov vykonával činnosť, ktorú bybolo možné považovať za protiprávnu predvolebnú agitáciu, ústavný súd vo vzťahuk možnému ovplyvneniu volebného výsledku touto aktivitou odporcu považoval aj tútonámietku sťažovateľa za irelevantnú.
17. Vykonaným dokazovaním ústavného súdu nebola preukázaná ani pravdivosťďalšej námietky sťažovateľa, podľa ktorej zapisovateľ OVK č. 16 ⬛⬛⬛⬛ v deňnapádaných komunálnych volieb pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 16, 17a č. 18, ktoré sa nachádzali v jednej budove vedľa seba, mal agitovať voličov v prospechodporcu.
Vypočutím tak sťažovateľom navrhovaných svedkov (, ⬛⬛⬛⬛ ),ako aj svedkov náhodne vybratých ústavným súdom spomedzi členov OVK č. 16, 17a č. 18, ústavný súd síce zistil, že zapisovateľ OVK č. 16 ⬛⬛⬛⬛ sa v deň voliebsíce nachádzal častejšie mimo priestoru volebnej miestnosti volebného okrsku, ako v tejtomiestnosti, avšak v konečnom dôsledku si všetky svoje povinnosti zapisovateľa riadnea bez výhrad či už členov OVK č. 16 alebo voličov splnil. Vzhľadom na volebný výsledok,podľa ktorého bol medzi sťažovateľom na jednej strane a odporcom na strane druhej zistenýrozdiel 135 platných hlasov, na uvedenom závere nič nemení ani zistenie z výpovedesvedka, ktorý mal začuť rozhovor ⬛⬛⬛⬛ na tému volieb iba s dvoma voličmi,pričom ostatní vypočutí svedkovia ovplyvňovanie svedkov nevedeli potvrdiť a sťažovateľiné dôkazy nenavrhol.
V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že už aj v minulosti (PL. ÚS 39/95)konštatoval, že bežný rozhovor aj na tému „voľby“ s dvomi, tromi občanmi nemožnobez ďalšieho považovať za agitáciu v zmysle volebného zákona.
18. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa, podľa ktorej má o nezákonnostinapádaných komunálnych volieb svedčiť aj vedomé dehonestovanie jeho volebnej kampanea poškodzovanie jeho dobrého mena konaním odporcu, ktorý v poobedňajších hodinách14. novembra 2014, t. j. deň pred konaním napádaných volieb, spolu s kontrolórkoumestskej časti ⬛⬛⬛⬛ mali oblepiť informačný stánok sťažovateľaoznamom o nezákonnosti tejto jeho kampane, ústavný súd vykonal dokazovanie v prvomrade sťažovateľom predloženými listinnými dôkazmi a tiež výsluchom svedkyne ⬛⬛⬛⬛.
Zo žiadosti sťažovateľa z 18. júla 2014, ktorou žiadal mesto Košice (ďalej len„mesto“) o povolenie využívať verejné priestranstvo na Námestí J. Mathého v Košiciach,síce vyplýva, že tak žiadal na účely „... umiestnenia informačného stánku z dôvodu volieb do orgánov samosprávy obcí (15.11.2014)“, avšak z rozhodnutia mesta o tejto žiadostič. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014, ktorého sa sťažovateľ argumentačne dovoláva,vyplýva, že sťažovateľovi bolo udelené povolenie na účely v tomto rozhodnutí bližšieneidentifikovanej propagačnej akcie, a to na verejnom priestranstve – Námestie Nádeje,a nie na Námestí J. Mathého, na ktorom sťažovateľ v skutočnosti uskutočnil vylepeniesvojich propagačných predvolebných plagátov.
Podľa § 30 ods. 10 volebného zákona umiestňovať plagáty a iné nosiče informáciína verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou.Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a nezávislýchkandidátov. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzíobec svojím všeobecne záväzným nariadením.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že mestská časť svojím nariadením určila, že«... miestom na umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií je vyhradená časť oplotenia areálu miniaturgolfového ihriska na Hornom Bankove pozdĺž miestnej komunikácie smerujúcej od zastávky MHD, označená nápisom „Miesto na umiestňovanie volebných plagátov“. V ods. 2 je taktiež uvedené, že umiestňovanie volebných plagátov a iných nosičov informácií na iných verejných priestranstvách ako je Vyhradené miesto podľa tohto VZN sa zakazuje.».
Z uvedených zistení teda vyplýva, že mestská časť v súlade s citovaným ustanovenímvolebného zákona určila svojím nariadením verejné priestranstvo na účely predvolebnejkampane komunálnych volieb konaných 15. novembra 2014, pričom sťažovateľ konalv rozpore s týmto nariadením, keď svoje predvolebné plagáty umiestnil na verejnompriestranstve na Námestí J. Mathého v Košiciach, o využitie ktorého na tento účel sícežiadal, avšak povolenie mu rozhodnutím mesta č. A/2014/17604 zo 6. augusta 2014v skutočnosti na tento účel dané nebolo, pričom z tohto dôvodu toto rozhodnutie sťažovateľnenapadol odvolaním. Vzhľadom na uvedené tak postup odporcu ako úradujúceho starostumestskej časti a kontrolórky mestskej časti, keď zakročili proti porušeniu nariadeniamestskej časti, nemožno ponímať ako nezákonné alebo účelovo namierené protisťažovateľovi s cieľom dehonestovať jeho alebo jeho predvolebnú kampaň.
V súvislosti s námietkou sťažovateľa o poškodzovaní jeho predvolebnej kampaneodporcom s negatívnym dopadom (rozumej v jeho neprospech, pozn.) na voličov ústavnýsúd iba na margo uvedeného podotýka, že aj keď boli predvolebné plagáty sťažovateľaumiestnené na verejnom priestranstve, na využitie ktorého v skutočnosti nemal žiadneoprávnenie, resp. povolenie, v skutočnosti táto jeho predvolebná kampaň splnila svoj účel,pretože k jej prelepu oznamom o jej nezákonnosti, ako tvrdí sám sťažovateľ, malo dôjsť ažv neskorých poobedňajších hodinách 14. novembra 2014, t. j. v čase moratória, keď už ajtak vedenie akejkoľvek predvolebnej kampane bolo zákonom zakázané. Okrem tohov kontexte zisteného neobstojí ani obranná argumentácia sťažovateľa, že svoje predvolebnéletáky nevylepil na verejnom priestranstve, ale na kontajner, ktorý bol v súkromnomvlastníctve, a nie vo vlastníctve mesta, takže na tento počin ani žiadne povolenie nemuselmať, pretože táto argumentácia sama osebe spochybňuje konanie sťažovateľa, ktorý sám ajnapriek uvedenému svojmu presvedčeniu o povolenie žiadal, a uvedeným konanímv každom prípade, t. j. aj v prípade stotožnenia sa s jeho presvedčením, že vylepenieplagátov realizoval na súkromnom majetku, sťažovateľ týmto svojím počinom porušil nielennariadenie mestskej časti, ale aj citované ustanovenie § 30 ods. 10 volebného zákona.
Ústavný súd tiež podotýka, že ak sa sťažovateľ konaním odporcu cíti byť poškodenýna svojich osobnostných právach, mal a má možnosť domáhať sa ochrany svojich právpodaním občianskoprávnej žaloby na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskehozákonníka.
19. Napokon sťažovateľ v poslednej zo svojich námietok proti napádanýmkomunálnym voľbám starostu mestskej časti spochybnil postup okrskových volebnýchkomisií č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17 a č. 18 pri zisťovaní volebného výsledku, a to z dôvodunesprávneho prepočítania hlasovacích lístkov (prepočítanie nie „na kríž“, pozn.), ako ajz dôvodu bezdôvodného nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri procese sčítavaniahlasovacích lístkov, a napokon aj z dôvodu neoznámenia výsledku volieb nezávislýmpozorovateľom po skončení prepočítania hlasovacích lístkov.
V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade uskutočnilprepočítanie hlasovacích lístkov v označených volebných okrskoch a zo záverov tohtodokazovania zistil, že zatiaľ čo podľa údajov zo zápisníc OVK č. 1, 2, 6, 7, 8, 14, 16, 17a č. 18 o výsledkoch volieb starostu mestskej časti malo byť sťažovateľovi ako kandidátovis poradovým č. 4 odovzdaných 710 platných hlasov, v skutočnosti podľa prepočítania mubolo odovzdaných 711 platných hlasov (t. j. o 1 platný hlas viac, ako to vyplývalozo zápisníc označených OVK, pozn.) a odporcovi ako kandidátovi s poradovým č. 2 malobyť podľa zápisníc označených OVK odovzdaných 670 platných hlasov, avšak podľaprepočítania mu bolo odovzdaných 665 platných hlasov (t. j. o 5 platných hlasov menej, akoto vyplývalo zo zápisníc označených OVK, pozn.).
Ústavný súd pri prepočítaní platných hlasovacích lístkov odovzdaných v označenýchvolebných okrskoch tak sťažovateľovi, ako aj odporcovi zistil 4 sporné hlasovacie lístky,a to dva hlasovacie lístky vo volebnom okrsku č. 6 a po jednom hlasovacom lístkuvo volebných okrskoch č. 7 a č. 18, pričom za sporné považoval ústavný súd tie hlasovacielístky, ktoré neboli upravené spôsobom podľa § 31 ods. 4 volebného zákona, podľa ktorého„volič na hlasovacom lístku pre voľby starostu zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje“.
Vo volebnom okrsku č. 6 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkované dveporadové čísla, a to poradové číslo kandidáta č. 2 a č. 7, a tiež bol medzi týmto lístkamizistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolo zakrúžkované iba menokandidáta č. 2 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.
Vo volebnom okrsku č. 7 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 4 (sťažovateľ) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolozakrúžkované iba meno kandidáta č. 4 bez zakrúžkovania aj jeho poradového čísla.Vo volebnom okrsku č. 18 bol medzi platnými hlasovacími lístkami pre kandidátas poradovým č. 2 (odporca) zistený jeden hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že bolozakrúžkované nielen poradové číslo kandidáta č. 2, ale aj celé jeho meno a údaje o ňom.
Podľa § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie jeupravený podľa citovaného § 31 ods. 4 volebného zákona.
Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnostihlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že už v minulosti konštatoval (napr.PL. ÚS 21/99, PL. ÚS 81/07, PL. ÚS 104/2011), že zverenie právomoci rozhodnúťo platnosti hlasovacieho lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieholístka. V kontexte § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona v spojení s § 31 ods. 4 volebnéhozákona taký hlasovací lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového číslakandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, žeposudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov.
V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval (napr. PL. ÚS 8/08,PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 104/2011), že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovaťk tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jehovôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že zákonným spôsobom(zakrúžkovaním poradového čísla) označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každýprípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako ajdodržiavanie princípov právneho štátu.
Pri posudzovaní hlasovacích lístkov ústavný súd vychádzajúc z dikcie § 38 ods. 1v spojení s § 31 ods. 4 volebného zákona dospel k záveru, že z hlasovacieho lístka musí byťv prvom rade nesporne zrejmá vôľa voliča vyjadrená tým, že zakrúžkoval poradové číslokandidáta, ktorému dal svoj hlas, t. j. koho volil za starostu mestskej časti, pričom v tejtosúvislosti ústavný súd rovnako, ako aj v minulosti (napr. PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 11/2011,PL. ÚS 104/2011) vyhodnotil ako platné aj tie hlasovacie lístky, na ktorých volič označilsvojho kandidáta nielen zakrúžkovaním jeho poradového čísla, ale súčasne zakrúžkoval ajjeho meno, pretože aj z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, koho voličvolil, teda komu dal svoj hlas.
V intenciách uvedeného tak ústavný súd v danom prípade zo 4 uvedených spornýchhlasovacích lístkov uznal za platný iba hlasovací lístok vo volebnom okrsku č. 18,na ktorom bolo okrem poradového čísla kandidáta č. 2 zakrúžkované aj jeho meno a údajeo ňom. Po zohľadnení uvedených zistení ústavného súdu z prepočítania platnýchhlasovacích lístkov pre sťažovateľa a pre odporcu vo volebných okrskoch č. 1, 2, 6, 7, 8, 14,16, 17 a č. 18 do celkového výsledku volieb potom sťažovateľ dostal celkový počet1366 platných hlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledkuvolieb dostal 1365 platných hlasov, pozn.) a odporca dostal celkový počet 1495 platnýchhlasov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb dostal1500 platných hlasov, pozn.), takže rozdiel hlasov je 129 platných hlasov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že keďže sa pri prepočítaníhlasovacích lístkov nepodarilo preukázať také pochybenia sťažovateľom spochybnenýchokrskových volebných komisií, ktoré by ovplyvnili vyhlásený výsledok volieb starostumestskej časti, je ústavne žiaduce rešpektovať ich výsledok, ktorý je odzrkadlenímvšeobecného, rovného a priameho volebného práva voličov vyjadreného tajnýmhlasovaním.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o pochybení okrskových volebných komisiítýkajúcu sa nepripustenia nezávislých pozorovateľov pri prepočítaní hlasovacích lístkov,ústavný súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (PL. ÚS 9/07), podľa ktorej keďžepriznanie statusu pozorovateľa pri zisťovaní volebného výsledku nie je podľa § 36volebného zákona nárokovateľné, ako aj vzhľadom na to, že označené ustanovenievolebného zákona neukladá OVK povinnosť bezpodmienečne vyhovieť žiadostio priznanie statusu pozorovateľa a v prípade nevyhovenia takejto žiadosti neukladáOVK, aby toto svoje rozhodnutie zdôvodnila (hoci ani takéto rozhodnutie by nemalo byťsvojvoľné), ako aj s prihliadnutím na zabezpečenie objektívnosti volieb prostredníctvomspôsobu kreovania OVK (§ 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 volebného zákona), ústavný súddospel k záveru, že nevyhovenie žiadostiam o priznanie statusu pozorovateľa nemôžesamo osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok jenesprávny, resp. že mal byť iný, než aký bol vyhlásený.
20. Na základe uvedených záverov k jednotlivým námietkam sťažovateľa ústavný súdjeho sťažnosť zamietol, pretože neboli preukázané také porušenia ústavy alebo volebnéhozákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb.Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015