znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 47/2011-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 9. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. I., K., zastúpenej JUDr. A. T., K., ktorou namieta neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   poslancov   do   Mestského   zastupiteľstva   v   Košiciach vo volebnom obvode č. 3 Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010, za účasti JUDr. M. M., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. I. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing. L. I., K. (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. A. T., K., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov do Mestského zastupiteľstva v Košiciach vo volebnom obvode č. 3 Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010 (ďalej aj „voľby poslancov MZ v Košiciach“), za účasti JUDr. M. M.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako kandidátka č. 3 vo voľbách poslancov MZ v Košiciach za volebný obvod č. 3 (mestská časť Košice-Šaca), v ktorom sa volil jeden poslanec,   získala   spolu   451   hlasov,   čo   je viac ako   10   %   hlasov   voličov   vo   volebnom obvode.   V   mestskej   časti   Košice-Šaca   boli   4   okrskové   volebné komisie.   Počet   voličov zapísaných v zozname voličov bol 3 968, voličom zúčastneným na voľbách bolo vydaných spolu 2 153 obálok a pre voľby poslanca MZ v Košiciach bolo odovzdaných 1 791 platných hlasovacích lístkov. Vo voľbách bol zvolený JUDr. M. M. s počtom hlasov 474.

V rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľka uviedla: „V okrskovej volebnej komisii č. 3 sa podľa vyjadrenia jej predsedu ako aj členov v jednej obálke našli dva hlasovacie lístky pre voľby starostu. Na jednom z nich bol platným spôsobom označený kandidát č. 2 L. P., na druhom kandidát č. 3 R. R. Oba lístky boli okrskovou volebnou komisiou vyradené ako   neplatné.   Táto   volebná   komisia   zaregistrovala   od   začiatku   volieb   vynášanie hlasovacích lístkov voličmi z volebnej miestnosti po uskutočnení hlasovacieho aktu, o čom predseda komisie Ing. V. K. vyrozumel člena miestnej volebnej komisie p. I. a políciu. Sťažovateľka má dôvodné podozrenie, že v danom prípade došlo k manipulácii s volebnými lístkami a vôľou voličov v tom zmysle, že čisté hlasovacie lístky boli odnášané na neznáme miesto, kde ich neznáma osoba označila a s vyznačením svojej volebnej vôle odovzdala ich ďalšiemu voličovi s pokynom, aby ho za zástenou vo volebnej miestnosti vložil do volebnej obálky a tejto neznámej osobe priniesol nepoužitý prázdny hlasovací lístok, pričom táto nezákonná činnosť sa udiala opakovane, neznámy počet krát. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že vo volebnom okrsku č. 3 bolo vydaných celkom 692 hlasovacích obálok a sád hlasovacích lístkov. Platných odovzdaných hlasov pre voľby starostu bolo v tomto volebnom okrsku 666. Neplatných hlasovacích lístkov by teda v žiadnom prípade nemalo byť viac než 26   (692-666).   Podľa   vyjadrenia   predsedu   okrskovej   volebnej   komisie   č.   3,   neplatných hlasovacích   lístkov   bolo   podľa   jeho   odhadu   viac   ako   30.   Vzniká   tu   teda   dôvodné podozrenie, že pri voľbách bolo voličmi odovzdaných viac hlasovacích lístkov ako im bolo volebnou komisiou vydaných.

K presnému   sčítaniu   neplatných   hlasovacích   lístkov   počas   sčítavania   hlasov okrskovou volebnou komisiou nedošlo, nakoľko návrh predsedu komisie na ich sčítanie nebol schválený ostatnými členmi komisie, keďže údaj o počte neplatných hlasov nie je zákonnou náležitosťou zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.

Všetky   neplatné   hlasovacie   lístky   by   mali   byť   súčasťou   archivovanej   volebnej dokumentácie, takže ústavný súd v prípade jej vyžiadania bude schopný zistiť ich skutočný počet. Ďalšie porušenie zákona o voľbách spočíva podľa sťažovateľky v tom, že v okrskovej volebnej   komisii   č.   4   boli   podľa   vyjadrenia   jej   členky   Ing.   H.   K.   za   platné   uznané   aj hlasovacie   lístky,   v   ktorých   nebolo   zakrúžkované   poradové   číslo   kandidáta   tak,   ako   to ustanovuje § 31 ods. 4 zákona o voľbách, ale celé meno kandidáta aj s poradovým číslom a tiež   hlasovacie   lístky,   na   ktorých   bolo   u   toho   istého   kandidáta   jeho   poradové   číslo zakrúžkované a zároveň prečiarknuté. Podľa názoru sťažovateľky tieto volebné lístky mali byť uznané ako neplatné a pri sčítavaní platných hlasov nemali byť vzaté do úvahy, nakoľko neboli   označené   spôsobom,   ktorý   vyžaduje   zákon.   Navyše   takýmto   istým   spôsobom označené   hlasovacie   lístky   boli   v   okrskovej   volebnej   komisii   č.   3   podľa   vyjadrenia   jej predsedu vyradené ako neplatné, takže v tom istom volebnom obvode došlo k rozdielnemu vyhodnocovaniu   rovnako   označených   hlasovacích   lístkov,   pričom   volebný   výsledok   vo volebnom obvode vytvára súčet volebných výsledkov v jednotlivých okrskoch, takže tento nesúlad v rozhodovaní o platnosti hlasov mohol mať závažný vplyv na výsledok volieb. Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   preskúmal   rozhodovanie   o   takto   označených hlasovacích   lístkoch   v   rámci   všetkých   štyroch   volebných   okrskoch   volebného   obvodu Košice-Šaca.

Pri   tejto   sťažnosťou   napádanej   voľbe   starostu   mestskej   časti   Košice-Šaca   došlo podľa sťažovateľky aj k porušeniu § 40 zákona o voľbách, nakoľko nedošlo k ukončeniu činnosti okrskovej volebnej komisie č. 3 v súlade s týmto zákonným ustanovením. Podľa vyjadrenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, tento po sčítaní hlasov a podpise zápisnice o hlasovaní odišiel z volebnej miestnosti s jednou kópiou zápisnice na miestnu volebnú   komisiu   s   tým,   že   činnosť   komisie   neukončil   a   komisia   mala   čakať   na   ďalšie pokyny. Po jeho návrate bola volebná miestnosť aj celá budova zamknutá, všade bola tma a nikde nebol žiaden člen komisie ani nikto iný, kto by ho mohol informovať, čo sa stalo. Predseda   okrskovej   volebnej   komisie   č.   3   doteraz   nevie,   kde   sa   nachádza   volebná dokumentácia, či došlo k jej zapečateniu a či bola riadne odovzdaná obci do úschovy, ani to, ako vlastne došlo k ukončeniu činnosti tejto volebnej komisie.“

Na základe uvedeného sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:„Voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v Košiciach vo volebnom obvode č. 3 Košice-Šaca konané dňa 27. 11. 2010 vyhlasuje za neplatné.“

Na základe výzvy ústavného súdu   právny zástupca sťažovateľky doplnil sťažnosť podaním zo 4. januára 2011, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti. V podaní upresnil, že o vynášaní hlasovacích lístkov voličmi po uskutočnení hlasovania informoval po príchode do volebnej miestnosti zástupcu miestnej volebnej komisie p. L. I., ktorý v tejto súvislosti uviedol, že „sa s tým nedá nič robiť, že voličovi nie je možné fyzicky zabrániť,   aby   si   nepoužité   volebné   lístky   po   skončení   hlasovacieho   aktu   neodniesol“. Obdobným spôsobom   na informáciu o vynášaní neplatných hlasovacích   lístkov voličmi reagovali aj službukonajúci príslušník miestneho obvodného oddelenia Policajného zboru a príslušníci   miestnej   dobrovoľnej   stráže,   ktorých   o tejto skutočnosti   informoval   predseda okrskovej volebnej komisie po ich príchode do volebnej miestnosti. V zápisnici volebnej okrskovej   komisie   č.   3   skutočnosti   týkajúce   sa   nesprávneho vyhodnotenia   hlasovacieho lístka, prípadne hlasovacích lístkov neboli uvedené, „nakoľko o rozhodnutí, či sa jedná o platný alebo neplatný hlas sa v komisii č. 3 rozhodlo jednomyseľne a celá komisia bola o zákonnosti vyradenia hlasovacích lístkov presvedčená“. V okrskovej volebnej komisii č. 4 o platnosti,   resp.   neplatnosti   hlasovacieho   lístka   rozhodovali   individuálne   jej   jednotliví členovia,   pričom „lístky   označené   rovnako   chybne   ako   v   komisii   č.   3   (kde   boli   tieto konsenzom vyradené a teda nezapočítané) boli v tejto komisii započítané ako platné“. V zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 4 sa táto skutočnosť neuviedla, „nakoľko jednotliví členovia tejto komisie boli o správnosti svojho rozhodnutia presvedčení“. Z uvedeného je však podľa sťažovateľky „zrejmé a kontrolou hlasovacích lístkov overiteľné, že jedna z komisií č. 3 a č. 4 rozhodla v rozpore so zákonom, čo súčtový volebný výsledok ovplyvnilo“. Podľa sťažovateľky došlo vo voľbách aj k porušeniu § 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o voľbách“),   ktorý   predpokladá   zapečatenie   volebnej   dokumentácie   a jej odovzdanie do úschovy celou okrskovou volebnou komisiou, t. j. aj za účasti všetkých jej členov   vrátane   predsedu.   V závere   doplnenia   sťažovateľka   uviedla,   že   ústavný   súd   pri prípadnej   kontrole   volebnej   dokumentácie   môže   dospieť   k   záveru,   že „objektívny   stav nebude   zistiteľný,   práve   vzhľadom   na   spôsob   zapečatenia   (nezapečatenia)   volebných materiálov   pred   ich   uschovaním“,   čo   by   následne   mohlo   viesť   k   záveru o „nepreskúmateľnosti volebného výsledku a vo viazanosti na prípadne zistené objektívne pochybenia pri priebehu volieb k nevyhnutnosti ich vyhlásenia za neplatné“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky vzhľadom na jeho obsah posúdil ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu zrušiť   výsledok   volieb   alebo   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   podľa   §   63   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k   porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o sťažnosti označuje dôkazy sťažovateľ (m. m. PL. ÚS 19/94).

V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 18/99 ústavný súd opakovane uviedol, že voľby sú prostriedkom   pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi.   Hrubé,   závažné   alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.

Sťažovateľka   namietala   nezákonnosť   volieb   do   MZ   v Košiciach,   pretože   má „dôvodné podozrenie“, že došlo k manipulácii s volebnými lístkami (čisté hlasovacie lístky mali byť podľa nej odnášané na neznáme miesto, kde ich neznáma osoba mala označiť a odovzdať voličovi s pokynom vložiť označený lístok do volebnej obálky a jej priniesť neoznačený, resp. nepoužitý hlasovací lístok). Na účely preukázania uvedenej manipulácie s volebnými lístkami sťažovateľka poukázala na to, že v jednej obálke pre voľbu starostu boli okrskovou volebnou komisiou č. 3 nájdené dva hlasovacie lístky pre voľby starostu, pričom   na jednom   z nich   bol označený p.   L. P. (kandidát   č.   2) a na druhom p. R.   R. (kandidát č. 3), ďalej na skutočnosť, že niektorí voliči vynášali z volebnej miestnosti čisté hlasovacie lístky, a napokon aj na vyjadrenie predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, v ktorom   uviedol,   že   podľa   jeho   odhadu   bolo   ako   neplatných   posúdených   viac   ako   30 hlasovacích lístkov.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o voľbách ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti označení   zhodne   a   správne,   okrsková   volebná   komisia   počíta   za   platný   len   jeden z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o voľbách priamo počíta s možnosťou omylu pri vydávaní   hlasovacích   lístkov,   resp.   s   dvomi   hlasovacími   lístkami   vo   volebnej   obálke, a preto priamo určuje postup okrskovej   volebnej komisie pri posudzovaní ich platnosti. Samotná skutočnosť, že sa v obálke našli dva hlasovacie lístky, pričom na každom z nich bol označený iný kandidát, ešte nie je dostatočným dôkazom na preukázanie nezákonnej manipulácie   s   volebnými   lístkami.   Skutková   konštrukcia   sťažovateľky   týkajúca   sa manipulácie s volebnými lístkami je založená na jej „dôvodnom podozrení“, ktoré však bez označenia alebo predloženia relevantných dôkazov možno považovať len za špekulatívne námietky, ktoré sú bez právneho významu. Sťažovateľkou tvrdenú nezákonnú manipuláciu s   hlasovacími   lístkami   napokon   nepreukazuje   ani   odhad   predsedu   okrskovej   volebnej komisie týkajúci sa počtu neplatných hlasovacích lístkov. Ako je uvedené ďalej, ústavný súd pri kontrole volebnej dokumentácie odovzdanej   okrskovou   volebnou komisiou   č.   3 zistil, že celkovo bolo 26 hlasovacích lístkov touto komisiou posúdených ako neplatných. Vizuálne odhadnutý počet neplatných hlasovacích lístkov sa teda približoval k reálnemu počtu   neplatných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v   uvedenom   volebnom   okrsku   č.   3. Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľka   dôkazmi,   ktoré   označila   vo   svojej   sťažnosti, neposkytla   ústavnému   súdu   dostatočný   základ   pre   konštatáciu   záveru   týkajúceho   sa nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami.. Sťažovateľka   ďalej   namietala   nezákonnosť   volieb   v   dôsledku   toho,   že   predseda okrskovej volebnej komisie č. 3 nebol účastný pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie a jej odovzdávaní obci do úschovy.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona o voľbách po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice o hlasovaní   ohlási   predseda   okrskovej   volebnej   komisie   výsledok   hlasovania   a   jeden rovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn na ukončenie činnosti. Okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Zo samotného znenia zákona je zrejmé, že pokyn na ukončenie činnosti okrskovej volebnej komisie dáva miestna volebná komisia, ktorá má možnosť v prípade zrejmých nesprávností, resp. pochybností vzniknutých po odovzdaní zápisnice spísanej okrskovou volebnou komisiou nariadiť opätovné prepočítanie hlasov vo volebnom okrsku. Volebná dokumentácia   predložená   ústavnému   súdu   bola   riadne   zapečatená   neporušenými papierovými páskami s podpismi jednotlivých členov okrskovej volebnej komisie. V danom prípade   mala   okrsková   volebná   komisia   č.   3   10   členov.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   aj v neprítomnosti   jej   predsedu   bola   kontrola   zapečaťovania   volebnej   dokumentácie   a   jej odovzdávania obci do úschovy dostatočne zabezpečená kontrolou jej zostávajúcich členov. Samotná   neprítomnosť   predsedu   okrskovej   volebnej   komisie   pri   zapečaťovaní a odovzdávaní   volebnej   dokumentácii   do   úschovy   obci   v   danom   prípade   nemôže spochybniť   zákonnosť   priebehu   a   výsledku   volieb   do   MZ   v   Košiciach.   Vzhľadom   na uvedené možno tento argument sťažovateľky považovať za právne irelevantný.

Sťažovateľka v sťažnosti taktiež namietala nezákonný postup okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4, v ktorých sa, ako vyplýva z čestných vyhlásení Ing. V. K. (predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3) a Ing. H. K. (členky okrskovej volebnej komisie č. 4), odlišne   posudzovala   platnosť,   príp.   neplatnosť   hlasovacích   lístkov,   čo   mohlo   mať významný vplyv na výsledok volieb.

Z čestného vyhlásenia Ing. H. K., členky okrskovej volebnej komisie č. 4, vyplýva, že   ako   platné   boli   v   uvedenej   komisii   posúdené   aj   hlasovacie   lístky,   na   ktorých   bolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta spolu s jeho menom.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo   ak   označil   zakrúžkovaním   viac   kandidátov,   než   má   byť   vo   volebnom   obvode zvolených   do   obecného   (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním   ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 31 ods. 4 zákona o voľbách po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom   lístku pre voľby starostu obce (primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Ústavný súd sa pre účely odstránenia pochybností týkajúcich sa správnosti posúdenia hlasovacích lístkov okrskovými volebnými komisiami č. 3 a č. 4 oboznámil s obsahom nimi zapečatenej volebnej dokumentácie a prekontroloval počet a správnosť posúdenia platných hlasovacích lístkov pre voľby do MZ v Košiciach okrskovou volebnou komisiou č. 4, ako aj správnosť   posúdenia   neplatných   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   do   MZ   v   Košiciach okrskovou volebnou komisiou č. 3 a č. 4.

Zo   zápisnice   okrskovej   volebnej   komisie   volebného   okrsku   č.   3   o   hlasovaní vo voľbách   do   MZ   v   Košiciach   okrem   iného   vyplýva,   že   počet   osôb   zapísaných v zoznamoch voličov bol 1390, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, rovnako ako počet odovzdaných obálok bol 692 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby   do   MZ   v   Košiciach   vo   volebnom   okrsku   č.   3   bol   502.   Počet   platných   hlasov odovzdaných   pre   jednotlivých   kandidátov   bol   takýto: M.   B. získal   57   hlasov,   I.   H.   75 hlasov, L. I. 102 hlasov, V. L. 36 hlasov, M. M. 120 hlasov, J. R. 20 hlasov, P. Š. 40 hlasov, M. Š. 31 hlasov a P. Ž. 21 hlasov. Zápisnica okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 3 o hlasovaní vo voľbách do MZ v Košiciach bola podpísaná všetkými 11 členmi komisie a zapisovateľkou 28. novembra 2011 o 0.50 h za prítomnosti pozorovateľov Ing. B. a P. P. Nikto z členov komisie neodmietol zápisnicu podpísať ani neuviedol výhrady k priebehu alebo výsledku volieb.

Zo   zápisnice   okrskovej   volebnej   komisie   volebného   okrsku   č.   4   o   hlasovaní vo voľbách   do   MZ   v   Košiciach   okrem   iného   vyplýva,   že   počet   osôb   zapísaných v zoznamoch voličov bol 1255, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, rovnako ako počet odovzdaných obálok bol 661 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu poslanca MZ v Košiciach vo volebnom okrsku č. 4 bol 572. Počet platných hlasov odovzdaných   pre   jednotlivých   kandidátov   bol   takýto: M.   B. získal   62 hlasov,   I.   H.   19 hlasov, L. I. 155 hlasov, V. L. 40 hlasov, M. M. 180 hlasov, J. R. 24 hlasov, P. Š. 60 hlasov, M. Š. 26 hlasov a P. Ž. 6 hlasov. Zápisnica okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 4 o hlasovaní vo voľbách do MZ v Košiciach bola podpísaná všetkými 10 členmi komisie a zapisovateľkou 28. novembra 2011 o 0.15 h za prítomnosti dvoch pozorovateľov I. P. a Ľ. Š. Nikto z členov komisie neodmietol zápisnicu podpísať ani neuviedol výhrady k priebehu alebo výsledku volieb.

Ústavný   súd   pri   kontrole   hlasovacích   lístkov   zistil,   že   v   prospech   M.   M.   bolo odovzdaných   181   hlasov,   t.   j.   omylom   mu   okrskovou   volebnou   komisiou   č. 4   nebol započítaný jeden hlas, a v prospech M. B. bolo odovzdaných 61 hlasov, t. j. omylom mu bol pričítaný jeden hlas navyše.

Ústavným súdom boli prekontrolované aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby do MZ   v   Košiciach   vo   volebných   okrskoch   č.   3   a č.   4,   ktoré   boli   podľa   jeho   zistenia okrskovými volebnými komisiami   č.   3 a č.   4 v   súlade   so   zákonom   o   voľbách   správne posúdené ako neplatné.

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   už uviedol,   že   podstatou   zákonnosti   volieb   do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi s právnou silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (PL. ÚS 34/99), pričom zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právomoc vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní iba v prípadoch hrubého, závažného, prípadne opätovného porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov spôsobom ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Zistené porušenie   musí   byť   preukázané   a   spôsobilé   priamo   ovplyvniť   výsledok   volieb (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 19/07).

V   súvislosti   s   námietkami   sťažovateľky   o   nesprávnom   vyhodnotení   platnosti hlasovacích   lístkov   ústavný   súd   už   konštatoval,   že   pri   kontrole   volebnej   dokumentácie volebného   okrsku   č.   4   zistil,   že   1   hlasovací   lístok   nebol   omylom   okrskovou   volebnou komisiou č. 4 pripočítaný v prospech JUDr. M. M. ako kandidáta č. 5. Túto okolnosť je potrebné   samu   osebe   posudzovať   v   súvislosti   s   rozdielom   v   počte   platných   hlasov odovzdaných   pre   jednotlivých   kandidátov.   Rozdiel   medzi   počtom   hlasov   odovzdaných víťaznému kandidátovi č. 5 JUDr. M M. a sťažovateľke bol podľa zistenia ústavného súdu 24   hlasov.   Vzhľadom   na   tento   rozdiel   nemožno   v okolnostiach   tohto   prípadu   uvedené pochybenie okrskovej volebnej komisie č. 4 považovať za dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať, že došlo k porušeniu zákona o voľbách takej intenzity a rozsahu, ktoré mohlo ovplyvniť samotný výsledok volieb do MZ v Košiciach.

Ústavný súd berúc do úvahy všetky zistenia a skutočnosti vyplývajúce z rozsiahleho dokazovania konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky, na základe ktorých namieta nezákonnosť volieb   do   MZ   v   Košiciach   mestskej   časti   Košice-Šaca   konaných   27.   novembra   2010, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia ústavy a zákona o voľbách, ktorých   rozsah   a   intenzita   mohli   podstatným   spôsobom   reálne   ovplyvniť,   kto   bol v napadnutých voľbách zvolený za poslanca mestskej časti Košice-Šaca.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   jeho   skutkové   zistenia v danom   prípade   neumožňujú   vysloviť   záver   o   hrubom   alebo   závažnom,   prípadne opakovanom   porušení   volebných   predpisov   pri   voľbách   do   MZ   v   Košiciach   konaných 27. novembra 2010. Sťažovateľka nepreukázala porušenie zákona o voľbách, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto ústavný súd jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011