znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 47/03-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2003 v pléne o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade   §   10   ods.   4   slovného   spojenia   „a   v   prípade   obzvlášť   závažného   úmyselného trestného   činu,   trestného   činu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa,   trestného   činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako by nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu“, § 16 ods. 5, § 46 ods. 2, § 221 ods. 3, § 222 ods. 1, § 237 ods. 2, 3, 4, 5 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto

r o z h o d o l :

1. Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 10 ods. 4 slovného spojenia „a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako by nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu“, § 16 ods. 5, § 46 ods. 2, § 221 ods. 3, § 222 ods. 1, § 237 ods. 2, 3, 4, 5 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2.   Návrhu   na   pozastavenie   účinnosti   §   10   ods.   4   slovného   spojenia   „a   v   prípade obzvlášť   závažného   úmyselného   trestného   činu,   trestného   činu   zneužívania   právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako by nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu“, § 16 ods. 5, § 46 ods. 2, § 221 ods. 3, § 222 ods. 1, § 237 ods. 2, 3, 4, 5 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších   zákonov   v   znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   n e v y h o v u j e.

3. Vec vedenú pod sp. zn. PL. ÚS 49/03 a vec vedenú pod sp. zn. PL. ÚS 47/03 s p á j a   na spoločné   prerokovanie   a   rozhodnutie   s   tým,   že   spojené   veci   budú   vedené pod sp. zn. PL. ÚS 49/03.

O d ô v o d n e n i e :

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) podal návrh na začatie konania o súlade   § 10 ods. 4 slovného spojenia „a v prípade obzvlášť závažného úmyselného   trestného   činu,   trestného   činu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného   činu   nepriamej   korupcie   aj   ten,   komu   bolo   odsúdenie   za   takýto   trestný   čin zahladené alebo na   ktorého sa hľadí, ako by nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu“, § 16 ods. 5, § 46 ods. 2, § 221 ods. 3, § 222 ods. 1, § 237 ods. 2, 3, 4, 5 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   s čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a súčasne navrhol pozastaviť účinnosť týchto ustanovení Exekučného poriadku.

Navrhovateľ požiadal aj o to, aby ústavný súd považoval túto vec za naliehavú podľa § 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Návrh   na   pozastavenie   účinnosti   napadnutých   ustanovení   Exekučného   poriadku generálny prokurátor odôvodnil: „Za súčasne platnej   právnej   úpravy hrozí exekútorom, ktorí nebudú schopní preukázať bezúhonnosť   podľa   § 10   ods.   4   Exekučného poriadku, strata oprávnenia na výkon exekútorského úradu najneskôr po 1. februári 2004 a to bez ohľadu na to, že toto oprávnenie v minulosti získali lege artis. Títo exekútori sa nemôžu účinne brániť proti odvolaniu z funkcie ani súdnou cestou, pretože v prípadných súdnych konaniach nemajú žiadnu nádej na úspech.

Pozastavením účinnosti napadnutých ustanovení by sa tiež zabránilo svojvôli ministra pri odvolávaní   exekútorov   a   pozastavovaní   výkonu   exekútorského   úradu,   ktorú súčasné znenie § 16 ods. 5 a § 222 ods. 1 Exekučného poriadku umožňujú. Rovnako by sa zabránilo tomu, aby exekútor v strachu o zachovanie práva na výkon svojho úradu nepristupoval k výkonu exekúcie byrokraticky a naopak, umožnil by sa plynulý výkon exekúcií vo všetkých tých prípadoch, kde to umožní včasné doručenie súdneho poverenia“.

Ústavný súd preskúmal návrh na začatie konanie a dospel k záveru, že spĺňa všetky ústavou   a zákonom   o ústavnom   súde   predpísané   predpoklady   na jeho prijatie   na ďalšie konanie.

Preto   plénum   ústavného   súdu   rozhodlo   o   prijatí   tohto   návrhu   na   ďalšie   konanie (§ 25 zákona o ústavnom súde).

Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa ods. 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania   o súlade   právnych   predpisov   podľa   čl.   125   ods.   1   ústavy,   môže   uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné   práva   alebo   slobody“),   ak   hrozí   značná   hospodárska   škoda   alebo   iný   vážny nenapraviteľný následok.

Podľa   §   38   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd   alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Ústavný súd konštatuje, že návrh na pozastavenie účinnosti neobsahuje také dôvody, ktoré by zakladali záver o bezprostrednom ohrození základných práv a slobôd (iné ústavne a zákonne   vymedzené   dôvody   podľa   navrhovateľa   ani   ústavného   súdu   neprichádzajú do úvahy).   V odôvodnení   tejto   požiadavky   navrhovateľa   sa   v podstate   uvádza,   že   budú ohrozené základné práva súdnych exekútorov z hľadiska preukazovania ich bezúhonnosti (navrhovateľ hypoteticky odmieta aj možnosť súdnej ochrany v konaní pred všeobecnými súdmi)   a   svojvôľou   ministra   spravodlivosti   pri   ich   prípadnom   odvolávaní,   resp. pozastavovaní výkonu exekútorského úradu. V spojení s takými argumentmi ústavný súd nepovažuje   pozastavenie   účinnosti   napadnutých   ustanovení   Exekučného   poriadku za nevyhnutné procesné rozhodnutie. Uvádzané dôvody nie sú spôsobilé opodstatniť takýto zásah do platného právneho poriadku. Navrhovateľ iba hypoteticky predpokladá neúčinnosť súdnej ochrany a svojvôľu ministra spravodlivosti, pričom neuvádza na takúto argumentáciu dostatočný skutkový základ, z ktorého by sa vyvodili takéto postupy všeobecného súdnictva a ministra spravodlivosti.

Preto   ústavný   súd   návrhu   na   pozastavenie   účinnosti   napadnutých   ustanovení Exekučného poriadku nevyhovel.

Ústavný súd podľa § 31a zákona o ústavnom súde a s primeraným použitím § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spojil návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov uvedené v treťom výroku tohto uznesenia, pretože oba návrhy sa týkajú súladu Exekučného poriadku s ústavou a sčasti sa aj prekrývajú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2003