SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 46/2014-60
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa,Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛,,, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostuobce Horné Lefantovce konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛,starostu obce Horné Lefantovce, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola26. novembra 2014 (faxom) doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným 2. decembra 2014 (poštou) podľa § 59 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosťvolieb starostu obce Horné Lefantovce (ďalej aj „obec“), ako aj volieb poslancovdo obecného zastupiteľstva obce konaných 15. novembra 2014.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých voľbáchkandidovala na funkciu starostu obce. Sťažovateľka získala 215 hlasov zo všetkých platneodovzdaných hlasovacích lístkov (520) pre voľby starostu obce, čo v percentuálnomvyjadrení predstavuje 41,4 %. Za starostu obce bol s počtom odovzdaných hlasov 233(44,8 %) zvolený ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „zvolený starosta“). Rozdiel hlasov medzisťažovateľkou a zvoleným starostom je 18 hlasov.
Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 46/2014 zo 17. decembra 2014 bolasťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb starostuobce, prijatá na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá akopodaná zjavne neoprávnenou osobou.
Sťažovateľka napáda zvolenie starostu obce pre neústavnosť a nezákonnosť volieb.
Podľa názoru sťažovateľky napadnuté voľby starostu obce nemožno považovaťza ústavné ani za zákonné, pretože podľa vyjadrenia ⬛⬛⬛⬛, predsedu miestnejvolebnej komisie (ďalej aj „predseda volebnej komisie“), ktorá plnila úlohy okrskovejvolebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) podľa § 15 ods. 5 zákona Slovenskejnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), ktorého čestné vyhlásenie pripája k sťažnosti,došlo k porušeniu zákona o voľbách pri sčítavaní hlasov, ktoré neprebehlo podľa jehonázoru v súlade s § 37 zákona o voľbách a ktoré opisuje takto: „ spolu s členkou MVK ⬛⬛⬛⬛ začali spočítavať hlasy kandidáta ⬛⬛⬛⬛ a, predseda MVK spočítaval hlasy sťažovateľky za prítomnosti pani, ktorá odrátavala s ním a tiež tam bola aj zapisovateľka p. ⬛⬛⬛⬛, keď člen zakričal číslo 213 ako počet hlasov zistený pri sčítaní hlasovacích lístkov u protikandidáta ⬛⬛⬛⬛. Predseda komisie ⬛⬛⬛⬛ práve tiež dokončoval spočítavanie hlasov sťažovateľky a napočítal u nej 243 hlasov. Aj vizuálne bola kopa ⬛⬛⬛⬛ s hlasovacími lístkami ukladanými po 30 ks krížom na seba vyššia ako u protikandidáta ⬛⬛⬛⬛. Vzápätí vzala hlasovacie lístky sťažovateľky členka komisie ⬛⬛⬛⬛ a odniesla ich na druhý koniec stola za účelom ich opätovného prerátania, po ktorom uviedla, že ich napočítala 215 tvrdiac, že 1. sčítanie hlasovacích lístkov u sťažovateľky bolo chybné.
Potom si vzali hlasy sťažovateľky na prepočítanie členovia komisie, ktorí spočítavali predtým volebné hlasy protikandidáta ⬛⬛⬛⬛ a uviedli u tohto vyšší počet, a to 233 hlasov ako pri 1. sčítaní, kedy napočítali 213 hlasov, pričom už mali poukladané hlasovacie lístky po 10 ks krížom cez seba. Keď znovu hlasovacie lístky sťažovateľky prepočítal predseda MVK, dospel už k novému výsledku 215 hlasov a keď prepočítal hlasovacie lístky dané protikandidátovi ⬛⬛⬛⬛ zistil nielen vyšší počet, a to 233 hlasov, ale aj to, že sa medzi nimi nachádza hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované číslo protikandidáta ⬛⬛⬛⬛ a číslo kandidáta ⬛⬛⬛⬛ bolo zakrúžkované do polovice. Keď predseda MVK poukázal na to, že takýto hlasovací lístok je neplatný, člen komisie agresívne skríkol, že ten hlas je platný, v čom ho podporila aj členka komisie ⬛⬛⬛⬛ spolu so zapisovateľkou ⬛⬛⬛⬛...
Nakoľko predseda komisie sa len prvýkrát zúčastňoval na komunálnych voľbách vo volebnej komisii, kým s ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ boli už viackrát v MVK, títo členovia MVK neakceptovali námietku 18-ročného predsedu komisie. Členovia komisie dokonca ešte pred spísaním zápisnice o výsledku voľby starostu informovali ďalšieho kandidáta na starostu, pána ⬛⬛⬛⬛, stojaceho pri otvorených dverách volebnej miestnosti, o počte ním získaných voličských hlasov, ktorý následne priestory obecného úradu opustil, avšak bol svedkom priebehu sčítavania hlasov pri otvorených dverách, kričania, presadzovania sa ⬛⬛⬛⬛, člena komisie a nerešpektovanie námietok predsedu MVK. Mladého predsedu MVK starší členovia komisie napokon presvedčili na podpísanie zápisnice MVK o výsledku volieb, o ktorých zákonnosti predseda MVK mal od začiatku sčítavania hlasov pochybnosti.“
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že „po hlasovaní“ bolihlasovacie lístky „previazané motúzom“ a prelepené lepiacou páskou, cez ktorú sa malpodpísať predseda volebnej komisie, avšak hlasovacie lístky zostali „voľne zviazané na stole“ aj po opustení volebnej miestnosti jej členmi a predsedom, ktorý odišiel doručiťzápisnicu o výsledku volieb obvodnej volebnej komisii zasadajúcej v Nitre.
Po voľbách, v pondelok 17. novembra 2014, bol predseda volebnej komisie volanýpracovníčkou obecného úradu, aby podpísal protokol o odovzdaní volebných spisovz volieb orgánov samosprávy obcí do úschovy obce (ďalej len „protokol“). Keď sa predsedavolebnej komisie 20. novembra 2014 dostavil na obecný úrad, „pracovníčka úradu mu v kancelárii starostu dávala na podpis Protokol a z vedľajšej kancelárie priniesla otvorenú krabicu s hlasovacími lístkami, niektoré boli zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné boli len zviazané a nepodpísané, všetky však boli komukoľvek dostupné k manipulácii, preto predseda MVK listinu o odovzdaní dokumentov, ktoré v Protokole boli uvedené ako zapečatené, nepodpísal“.
Sťažovateľka je preto toho názoru, že „postupom miestnej volebnej komisie pri sčítaní hlasov boli závažným spôsobom porušené ustanovenia zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré ovplyvnili zistený výsledok komunálnych volieb 2014, nakoľko po ukončení hlasovania podľa § 37 Volebného zákona neboli zapečatené nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a celá volebná dokumentácia bola ešte aj po 5-ich ich dňoch od dňa konania volieb nezapečatená tak, aby sa s touto nedalo manipulovať tretími osobami“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľbystarostu obce konané 15. novembra 2014 za neplatné.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval zvoleného starostu, abysa vyjadril k sťažnosti.
Ústavnému súdu bolo doručené 12. januára 2015 stanovisko zvoleného starostu,v ktorom reagoval na argumentáciu sťažovateľky uvedenú v sťažnosti.
Zvolený starosta k priebehu volieb nedokázal zaujať objektívne stanovisko, pretožeako uviedol, „vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov nebol osobne prítomný (tak isto, ako nebola vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov ani
)“. Spochybnenie výsledkov volieb pre ich nezákonnosť a neústavnosťsťažovateľkou považuje za „účelovú, nedôvodnú a z pohľadu jej relevancie za bezpredmetnú“, pretože podľa jeho informácií bol priebeh volieb, ako aj sčítavaniehlasov a zapečatenie hlasovacích lístkov vykonaný v súlade so zákonom a podľa platnýchpravidiel.
Ďalej uviedol, že k predmetnej veci sa dokážu relevantne vyjadriť a túto skutočnosťpotvrdiť samotní zúčastnení členovia volebnej komisie, zapisovateľka ⬛⬛⬛⬛, ako ajpozorovateľka ⬛⬛⬛⬛.
Zvolený starosta k osobe predsedu volebnej komisie okrem iného uviedol, že «bol nominovaný do MVK za koalíciu SMER-SD a KDH rovnako ako Sťažovateľka. Žijem v obci Horné Lefantovce už 7 rokov a osobne som pána ⬛⬛⬛⬛ videl iba dvakrát, ale z počutia viem, že má 18 rokov a je členom politickej strany Smer-SD, pričom svoje stredoškolské vzdelanie si ukončuje už na druhej strednej škole a to individuálnym študijným plánom. Pán ⬛⬛⬛⬛ sa iniciatívne prihlásil o pozíciu predsedu MVK a od začiatku volieb ostatných členov volebnej komisie upodozrieval zo zaujatosti členov komisie (vypočutie členov), jeho vystupovanie ku vekom starším členom komisie bolo v niektorých prípadoch „nedôstojné“. Po prečítaní Sťažnosti mám podozrenie, že pán mohol byť práve nominantom Sťažovateľky, ktorý sa iniciatívne prihlásil za predsedu MVK, aby aj zo svojej pozície mohol narúšať plynulosť volieb a účelovo v prípade neúspechu Sťažovateľky narušiť a spochybniť samotnú platnosť volieb.»
Na záver zvolený starosta ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť „na základe navrhovaných dôkazov, ktoré prispejú k rýchlemu rozptýleniu dôvodov na ktorých je Sťažnosť postavená, podnet Sťažovateľky zamietol ako neopodstatnený“.
Na predmetné vyjadrenie zvoleného starostu reagovala sťažovateľka podanímdoručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom okrem iného poprela, že by saso svedkom ⬛⬛⬛⬛ pred voľbami poznala, keď uviedla, že ho „vôbec nepoznala až dovtedy, keď jej 3 dni po voľbách zatelefonoval, že sa chce... stretnúť, nakoľko nemôže spávať z dôvodov, ktoré jej neskôr povedal ohľadom neústavného a nezákonného postupu členov komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce“. Taktiež sťažovateľkapoukázala na to, že členovia volebnej komisie svedka ⬛⬛⬛⬛ „sami požiadali aby bol predsedom miestnej volebnej komisie“, pretože sú pracovne vyťažení. Tvrdeniezvoleného starostu, že svedok ⬛⬛⬛⬛ sa iniciatívne prihlásil na pozíciu predseduvolebnej komisie, preto považovala za nepravdivé.
II. Skutkové zistenia
Na základe uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. Spr. 1620/2014 zo 17. decembra2014 ústavný súd vykonal 3. februára 2015 na Okresnom súde Nitra za prítomnostisťažovateľky a jej právnej zástupkyne, ako aj za prítomnosti zvoleného starostu výsluchsťažovateľkou navrhnutých svedkov a taktiež sa oboznámil so zapečatenou volebnoudokumentáciou.
O skutočnostiach podstatných pre posúdenie a rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľkyvo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce z výpovedí svedkov vyplynulo: Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda volebnej komisie, k zisťovaniu výsledkov voliebuviedol, že svedok „roztrhal urnu“ a vysypal jej obsah. Potom sa spojili dva stolya na jednu kopu sa dali hlasovacie lístky pre starostu a na druhú kopu pre poslancov. Hlasypre jednotlivých kandidátov sa potom vytriedili podľa mien a počítali sa, nikto neurčil, ktosi ktorú kopu zoberie. On si zobral hlasovacie lístky pre sťažovateľku, spolu s nim rátali ajsvedkyňa a (zapisovateľka volebnej komisie). Keď ich sčítali, „vyšlo im 240 hlasov + 3 hlasy boli ešte na stole, takže to bolo spolu 243 hlasov“. Pre zvolenéhostarostu sčítavali hlasy svedkovia a, „pôvodne im vyšlo 215“. Svedok aninevedel, „ako to vzniklo, že sa začalo prepočítavať znova“. Podľa jeho výpovede najskôr sisvedkyňa od neho zobrala kopu, v ktorej boli hlasy pre sťažovateľku, a „sama ich narátala iba 215“. Prepočítavali sa hlasy aj pre zvoleného starostu, tých bolo pri prvoma druhom počítaní podľa svedka 213. Posledné sčítanie hlasov pre sťažovateľku urobilapodľa jeho výpovede svedkyňa, ktorá „tiež narátala 215 hlasov“.
Počas sčítania hlasov okrem členov volebnej komisie, zapisovateľkya pozorovateľky, bol podľa výpovede svedka v miestnosti prítomný aj kandidát na starostu so svojím bratom stáli v otvorených dverách volebnej miestnosti̶z vonkajšej strany.
Svedok ďalej uviedol, že pre kandidáta na starostu „bolo napočítaných cca 50 hlasov, a to mu aj p. povedala, a p. to potvrdil. V tom čase ešte prebiehalo prepočítavanie hlasov pre sťažovateľku aj pre ⬛⬛⬛⬛. On (predseda volebnejkomisie, pozn.) kopu hlasov pre ⬛⬛⬛⬛ pozrel, bolo tam 233 hlasov“.
K podpísaniu zápisnice o výsledku volieb uviedol, že „sa podpisovala po skončení sčítania, jemu sa to už celé vtedy nepáčilo, ale neprejavil výhrady a zápisnicu podpísal“.K ukončeniu zisťovania výsledkov volieb a podpisovaniu zápisníc uviedol, že „ani presne nevie, ako sa sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali, zložili, zviazali a zalepili, niektoré podpisoval aj on, nevie, či všetky. V jeho prítomnosti nedošlo k vloženiu zalepených lístkov do krabice a k jej zapečateniu. Asi týždeň po voľbách mu volali asi z OÚ p., že má prísť niečo podpísať. Až neskôr sa dozvedel, že to má byť protokol o odovzdaní volebných spisov do úschovy obce. Keďže nevedel presne o čo ide, pýtal sa v okolitých obciach, a povedali mu, že u nich sa nič také nepodpisovalo, tak ani on to nepodpísal.“.
Napokon svedok dodal, že po voľbách bol na obecnom úrade, „lebo chcel vedieť, aký to lístok má podpísať“. Svedkyňa (zapisovateľka, pozn.) ho zobrala do kanceláriestarostu, kde bola veľká škatuľa (ale nie tá, v ktorej bola ústavnému súdu predloženávolebná dokumentácia), v ktorej sa nachádzali volebné lístky, ktoré „boli zviazané a niektoré nemali jeho podpis“.
Svedkovi boli predložené na nahliadnutie zväzky hlasovacích lístkov, pričomna jednej kope platných hlasovacích lístkov uvádza, že to nie je jeho podpis, ostatné podpisynepopiera. Na kope nepoužitých hlasovacích lístkov tiež nie je jeho podpis.
Svedok, podpredseda volebnej komisie, uviedol, že po skončení volieb sahlasovacie lístky vysypali z urien, najskôr z prenosnej, potom z tých ostatných. Kým sapristúpilo k otváraniu obálok, museli ich prepočítať, či sedia s počtom odovzdaných hlasov.Toto prepočítavali viackrát, lebo im to nesedelo. Až potom sa pristúpilo k otváraniu obálok,na jednu kopu sa vytriedili starostovia, na druhú poslanci. Hlasy pre starostov sa potomvytriedili podľa mien, kopu pre sťažovateľku si zobral predseda volebnej komisie. Najskôrto rátal sám (predseda volebnej komisie), potom mu pomáhali svedkyne a, nepamätal si, či svedkyňa (zapisovateľka) tiež rátala hlasy, to sinevšimol. On s ostatnými rátali hlasy pre ďalších kandidátov, aj pre zvoleného starostu.Svedok sa nepamätal, koľko hlasov prvýkrát narátali pre zvoleného starostu, len si pamätal,že „prvýkrát to celé nesedelo, a to počet odovzdaných hlasov pre všetkých 4 kandidátov s celkovým počtom odovzdaných hlasov“.
Pokiaľ ide o hlasy pre sťažovateľku, tieto prepočítaval predseda volebnej komisie,nechcel, aby mu s tým svedok pomáhal.
Svedok poprel, že by hlasy sčítavala aj svedkyňa (pozorovateľka) a uviedol,že „ona tam celý čas sedela v kúte.“ Dodal, že p. predseda to sčítavanie nejako nezvládal,a navrhol, aby si na pomoc zavolali občanov, na to svedok povedal, že,,môžu byť občania vo volebnej miestnosti, ale nie pri sčítavaní.“
Pokiaľ ide účasť svedka a jeho brata na sčítaní hlasov, uviedol, že títo nebolivnútri vo volebnej miestnosti pri sčítavaní hlasov, boli len opretí o otvorené dvere.Svedok uviedol, keď skončili sčítanie hlasov, volebné lístky viazali a zapečatilia podpísali, pokiaľ niektoré neboli podpísané predsedom komisie, boli podpísané členmikomisie. Lístky sa potom dali do škatule, bola to obyčajná škatuľa, ale on nevie, čo sa s nimipotom stalo, on to nemal na starosti. Uviedol, že aj on podpisoval po skončení sčítaniazviazané lístky.
K podpísaniu protokolu z 22. novembra 2014 (podpísaný zapisovateľkou a ním ako podpredsedom volebnej komisie), ktorého sa zúčastnili aj ďalší členovia volebnejkomisie, okrem jej predsedu uviedol, že „nakoľko p. (predseda volebnej komisie)odmietal podpísať zápisnicu o odovzdaní volebných lístkov, túto podpísal on ako podpredseda. Podpis na protokole... je jeho.“.
Svedok ďalej uviedol, že volebné lístky sa dávali do väčšej škatule, ako je tu tátouložená, nevie, čo sa dialo potom. Ale všetko bolo zapečatené a zviazané. K zapečateniuvolebných lístkov a ich uloženiu do škatule, ktorá je tu v súdnej miestnosti, došlopri podpisovaní protokolu 22. novembra 2014. Po nahliadnutí do volebnej dokumentácieuviedol, že podpis na prelepených lístkoch (nepoužité hlasovacie lístky, pozn.) je jeho.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, členka volebnej komisie, uviedla, že sčítavanie začalotak, že najskôr sa dali nabok nepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potomsa otvorili urny, najskôr malá prenosná, a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky,aby im sedel počet podľa zápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky.Vytriedili sa kopy, jedna pre poslancov, druhá pre starostu, lístky pre starostu sa rozdelilipodľa mien, ona sama rátala hlasy pre svedka, ktorý mal 54 hlasov. Predseda volebnejkomisie chcel sám počítať lístky pre sťažovateľku, išlo mu to pomaly, museli na neho čakať.Svedkyňa mu chcela pomôcť, ale on nechcel. Oni ostatní mali lístky spočítané,išlo im to rýchlejšie, lebo si dávali kopy po desať kusov a on (predseda volebnej komisie) sidával kopy po 30. Pokiaľ ide o počet hlasov pre zvoleného starostu, bolo ich „od počiatku 233 hlasov, nie je pravdou, že ich bolo 213“. Pre svedka bolo narátaných 54 hlasov apre ďalšieho kandidáta 18 hlasov. Predseda volebnej komisie zahlásil presťažovateľku 243 hlasov. Podľa svedkyne, keď sčítali všetky nahlásené čísla, „nesedelo im to podľa počtu odovzdaných hlasov“, preto prepočítavali znovu všetky hlasovacie lístky. Tiesi už potom rozdelili, najskôr si rozdelili kopu sťažovateľky, každý tak po 60, to spočítali,potom prepočítali hlasy pre zvoleného starostu a napokon ďalších dvoch kandidátov, „a potom im to už sedelo“.
Pokiaľ ide o zapisovateľku komisie a pozorovateľku, svedkyňauviedla, že zapisovateľka bola prítomná pri sčítaní a pri druhom prepočítavaní aj sama hlasypočítala. Pokiaľ ide o svedkyňu, ktorá bola prítomná a sedela oproti svedkovi, tá hlasy nesčítavala, lebo to svedok nedovolil, lebo nie je členkoukomisie, ale potom na konci, keďže predseda volebnej komisie na tom trval, lenskontrolovala lístky pre ⬛⬛⬛⬛, že či sú všetky riadne zakrúžkované.
Po skončení sčítania sa hlasovacie lístky podľa výpovede svedkyne „zviazali, zalepili“ a predseda volebnej komisie to podpísal. Nevedela sa vyjadriť, či podpisoval ajniekto iný. Všetci podpísali zápisnicu, zviazané a zapečatené hlasovacie lístky sa dalido škatule, resp. hlasovacie lístky zostali na stole, previazané, prelepené, miestnosť sazavrela, budova sa zakódovala. Predseda volebnej komisie to mal ísť potomso zapisovateľkou dať do škatule, zapečatiť a odovzdať, čo odmietal, tak potomzapisovateľka zavolala ostatných členov volebnej komisie a oni hlasovacie lístky vložilido škatule, ktorá pôvodne slúžila ako prenosná urna, ktorá sa prelepila a podpísala,„podpísal to pán “.
Pokiaľ ide o výpoveď predsedu volebnej komisie, že vizuálne mala byť kopa presťažovateľku vyššia, svedkyňa uviedla, že „oni hlasovacie lístky ukladali na kôpky po 10, p. ich hádzal po 30, preto sa tá jeho kopa zdala väčšia. Bol veľmi nervózny. Trvá na tom, že ⬛⬛⬛⬛ mal od začiatku 233 hlasov“.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasovuviedla, že po skončení volieb o 20.00 h sa otvorili urny, urnu vysypal svedok.Najskôr spočítali neotvorené obálky, aby im to sedelo s počtom odovzdaných hlasov,skontrolovalo sa to podľa zoznamu voličov. Boli tam nejaké nezrovnalosti, ale nepamätá si,presne aké, keď to druhýkrát prepočítavali, už to potom sedelo. Až potom sa otvorili obálky,na jednu kopu sa dali starostovia, na druhú poslanci a došlo k sčítavaniu hlasov, na ňužiaden z kandidátov na starostu nevyšiel, ona tak potom počítala poslancov. Predsedavolebnej komisie si zobral kopu pre sťažovateľku, lebo sám to tak chcel, čomu sa ostatníčudovali. Sčítanie mu trvalo dlhšie, „lebo mal iný systém“. Chcela mu pomôcť, alenedovolil, aby s ním počítala. Potom sa vrátila k počítaniu hlasov poslancov. Uviedla,že hlasy pre kandidátov, a boli rovnaké od počiatku. Len počethlasov pre p. bol vyšší a nesedelo im to s počtom odovzdaných hlasovacíchlístkov, tak to prepočítavali znova. Nepamätá si, že by s nimi prepočítavala aj zapisovateľka. Tiež si nepamätá, koľko hlasov napočítali, len si pamätá, že celkový počet hlasovsedel. Napokon to podľa nej skontrolovala pozorovateľka.
Svedkyňa ďalej uviedla, že po skončení sčítania sa hlasy zapečatili, zostalivo volebnej miestnosti. Nepamätá si, že by ich dávali do nejakej škatule, o to sa užnezaujímala. Bola prítomná pri odovzdávaní volebných dokumentov do úschovy, svedkyňa im povedala, že predseda volebnej komisie to nechce urobiť, tak zavolalaostatných členov volebnej komisie. Volebnú dokumentáciu dali potom do škatule, ktorá jetu v súdnej sieni.
Na otázku, či vo volebnej miestnosti okrem komisie, zapisovateľky a pozorovateľkybol niekto prítomný, odpovedala, že svedok bol v chodbe. Dvere do volebnejmiestnosti boli otvorené.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasovacíchlístkov uviedla, že po skončení hlasovania a otvorení urien najskôr zrátali neotvorenéobálky, či súhlasia s počtom odovzdaných hlasov, až potom sa obálky otvárali. Rozdelili sito na dve kopy, na starostu a poslancov, najskôr rátali starostu. Tieto hlasovacie lístky sirozdelili podľa mien, ona mala najskôr počítať lístky pre sťažovateľku, ale tie si zobral podľajej vyjadrenia predseda volebnej komisie, „že on to spočíta“. Ona potom počítala hlasy prezvoleného starostu, „napočítala ich 233“. Ostatní členovia komisie počítali ďalšiehlasovacie lístky, potom si to prekontrolovali. Len predseda komisie mal v tom podľa nej„chaos, zle si to ukladal, tak mu to dlhšie trvalo, a tiež ich narátal viac (nevie presne koľko to bolo), nakoľko keď tie lístky zrátali spolu, tak im to nesedelo. Bolo teda jasné že to budú musieť prepočítavať...“. Prepočítavali to všetci, hoci predseda volebnej komisie to chcelpodľa jej vyjadrenia „počítať iba sám. Potom už narátali pre asi 213 hlasov“.Sčítania hlasovacích lístkov sa podľa výpovede svedkyne zúčastnili všetci členoviavolebnej komisie, aj zapisovateľka. Svedkyňa volebné lístky nesčítavalaani neprepočítavala, hoci to predseda volebnej komisie chcel, oni jej to nedovolili, lebonebola členkou komisie, na konci len skontrolovala, či to sedí.
Po sčítaní všetkých hlasovacích lístkov sa podľa jej výpovede hlasovacie lístkynajskôr zviazali a zapečatili nepoužité, potom neplatné, a napokon platné hlasovacie lístkyzostali vo volebnej miestnosti, ktorá sa uzamkla. Predseda volebnej komisie si to ešte fotil,vrátane pomocného sčítavania.
K podpisovaniu protokolu z 22. novembra 2014 uviedla, že po voľbách sa potomstretli na odovzdaní volebných dokumentov do úschovy, predseda volebnej komisieneprišiel, svedkyňa hovorila, že to odmieta podpísať. Potom na obecnom úradedali zapečatené hlasovacie lístky do urny, prelepili ju a svedok to podpísal.
Na účasť iných osôb ako členov volebnej komisie pri spočítavaní hlasov uviedla,že vo volebnej miestnosti bola prítomná pozorovateľka a svedok bol na chodbe.Volebná miestnosť bola síce otvorená, ale tie ďalšie dvere z chodby boli uzamknuté.Z výpovede svedkyne ⬛⬛⬛⬛ bolo zistené, že táto bola zapisovateľkouvolebnej komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce, inak je zamestnankyňou obce.K svojej prítomnosti vo volebnej miestnosti uviedla, že v nej bola prítomná počasvolieb, aj počas sčítania hlasov, toho prvotného sčítania sa nezúčastňovala aktívne, ale keďboli nezrovnalosti a došlo na prepočítavanie, tak prepočítavala hlasy aj ona. Pri prvompočítaní hlasy sťažovateľky počítal predseda volebnej komisie, „lebo on to tak chcel“,pri druhom prepočítavaní hlasy pre kandidátov, a ⬛⬛⬛⬛ sedeli,nezrovnalosti sa zistili len u sťažovateľky. Ona sama navrhla prepočítanie, lebo pri prvomsčítaní sa napočítalo viac hlasov pre starostov, ako ich bolo v skutočnosti odovzdaných.Každý si to prepočítal u seba, svoju kôpku, ona počítala aj kandidátov a, potomto po sebe prepočítavali, každý jednotlivú kopu pre jednotlivých kandidátov.
Ďalej svedkyňa uviedla, že pri sčítaní hlasov bola prítomná vo volebnej miestnostisvedkyňa (pozorovateľka), ale ona hlasy nepočítala. Prišiel aj svedok pred koncom sčítania, ale ten bol vonku na chodbe. Na otázku, prečo boli dvere na zistenévolebnej miestnosti otvorené, odpovedala, že volebná miestnosť sa nachádzala v uzavretompriestore za bezpečnostnými dverami, ktoré boli uzavreté.
Po skončení sčítania hlasov a spísania zápisnice, ktorá bola podľa svedkynepodpísaná bez výhrad a bez problémov, sa volebné lístky zviazali, zapečatili a zostalivo volebnej miestnosti vedľa škatule s tým, že na druhý deň budú dané do úschovy obce.Podľa jej vyjadrenia, predseda volebnej komisie nemal na to čas, potom prestal braťaj telefón. Ona volebné lístky odniesla ešte v nedeľu do plechovej skrine na obecnom úradev tom istom objekte, kde bola aj volebná miestnosť. Skriňa bola uzamknutá, ale kľúčponechala v zámke. Prístup k tejto skrini má iba ona a jej kolegyňa. Určite tam nemôženikto cudzí vojsť. V obci je majú taký zvyk, že volebné lístky sa berú do úschovy ažnasledujúci deň po voľbách.
Svedok, jeden z kandidátov na starostu vo voľbách do orgánovsamosprávy, uviedol, že je pravdou, že bol prítomný vo volebnej miestnosti, lebo mu topodľa jeho názoru umožňuje zákon o voľbách, „ak to dovolí volebná komisia“. Nebolpriamo vo volebnej miestnosti, ale na chodbe, zotrval tam celkovo asi 20 minút. Keďodišiel, nevie, či komisia ešte niečo rátala. On tam bol z osobného záujmu, a keď videl,že nemá dostatok hlasov, tak odišiel. Pamätá si, že po prvom sčítaní predseda volebnejkomisie oznámil, že v prospech sťažovateľky „má 260 hlasov, robil si kôpky po 30, potom sa to prerátavalo“.
Napokon svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, pozorovateľka, uviedla, že pri sčítavaní hlasovsa vysypali urny, rozdelili sa hlasovacie lístky na poslancov a na starostu, potom si točlenovia volebnej komisie rozdelili medzi sebou. Ona pri tom nebola, sedela ďalej. Keď saprvýkrát hlasy spočítali, tak to členovia komisie nahlásili zapisovateľke, ktorá to potomzrátala a zistila, že počet hlasov nesedí. Zvolený starosta mal 233 hlasov a sťažovateľka 240hlasov, tak sa potom rátalo znova, potom vyšlo pre sťažovateľku nejakých 220 hlasov. Onasama sa sčítavania hlasov nezúčastnila, hoci predseda volebnej komisie to chcel. Po prvomprepočítaní jej dal kopu sťažovateľky, ale ona to nerátala, len pozrela, či je to kopap. a on si to potom zobral. Keď sa začala písať zápisnica, ona už išla preč.Volebná miestnosť bola otvorená, svedok a jeho brat stáli pri dverách. Ale potomodišli.Z výpovede svedkyne ⬛⬛⬛⬛, matky predsedu volebnej komisie,nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa napadnutých volieb starostu obce.
III. Právna úprava a relevantná judikatúra
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, voliebdo Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy.Podrobnosti konania ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávysú ustanovené v § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.
Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podávakandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predodňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Miestnavolebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomtopočte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starostaobce (primátor).
Podľa § 15 ods. 4 zákona o voľbách okrsková volebná komisia:
a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávaniehlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,
b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,
c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.
Podľa § 15 ods. 5 zákona o voľbách v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebnýokrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.
Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ichodborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrskovávolebná komisia.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov ajprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.
Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálkys hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálokso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrskovávolebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstvaa osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasovodovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách každý člen okrskovej volebnej komisie môženazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosťsčítania hlasov.
Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacielístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obcido úschovy.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd a) vyhlásiť voľby za neplatné,b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,d) sťažnosť zamietnuť.
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúroulen vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdusa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebovoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účela zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvomdemokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len takézávažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoréodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnejvôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenouprotizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľbykandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieba ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavomskutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebnéhosúdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvuna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či sťažovateľkounamietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovenízákona o voľbách.
Námietky sťažovateľky
Sťažovateľka namieta, že k nezákonnému priebehu volieb starostu obce došlov dôsledku postupu volebnej komisie:
- pri sčítaní hlasov,
- pri zapečatení volebnej dokumentácie.
K prvej námietke sťažovateľky
Podľa vyjadrenia sťažovateľky v rozpore so zákonom o voľbách malo byť vo fázezisťovania výsledkov volieb vykonané sčítanie hlasov. Po prvom sčítaní hlasov, ktorépre sťažovateľku sám vykonával, tvrdil predseda volebnej komisie, že počet odovzdanýchhlasov v prospech sťažovateľky bol 243 hlasov a podľa neho pre zvoleného starostu bolonapočítaných 213 hlasov. Pri opakovanom prepočítaní hlasov už bol iný počet a v prospechsťažovateľky bolo napočítaných 215 hlasov a pre zvoleného starostu 233 hlasov.
Z dokazovania vykonaného ustaným súdom vyplynulo, že keďže pri prvom sčítaníhlasov bolo podľa vyjadrenia zapisovateľky napočítaných „viac hlasov pre starostov, ako ich bolo v skutočnosti odovzdaných“, bolo potrebné ich prepočítať. Podľa svedeckejvýpovede svedkyne si hlasovacie lístky rozdelili tak, že, „najskôr si rozdelili kopu ⬛⬛⬛⬛, každý tak po 60, toto spočítali, potom prepočítali hlasy pre ⬛⬛⬛⬛ a nakoniec tých dvoch kandidátov (ďalších dvoch kandidátov, ktorítaktiež kandidovali na funkciu starostu, pozn.), potom im to už sedelo“. Potompodľa svedeckých výpovedí členov volebnej komisie už napočítali pre sťažovateľku215 hlasov. Pre zvoleného starostu bolo podľa svedeckých výpovedí členov volebnejkomisie (okrem predsedu volebnej komisie) od počiatku napočítaných 233 hlasov.
K vizuálne vyššej kope hlasovacích lístkov pre sťažovateľku ako pre zvolenéhostarostu, ako to uvádza vo svojej výpovedi predseda volebnej komisie a o čo sa okrem inéhoopiera aj sťažovateľka vo svojej sťažnosti, ostatní členovia komisie ako svedkovia zhodneuviedli, že oni si ukladali hlasovacie lístky v počte 10 kusov do kríža a predseda volebnejkomisie si hlasovacie lístky odovzdané pre sťažovateľku ukladal po 30 kusov, takže sa jehokopa zdala vyššia. Tiež takmer zhodne uviedli, že predseda volebnej komisie „mal v tom chaos, zle si to ukladal“.
Ústavný súd konštatuje, že z výpovedí svedkov (podpredsedu volebnej komisie,ďalších troch členiek, ako aj zapisovateľky a pozorovateľky) považoval za preukázané,že pre zvoleného starostu bolo pri prvom, ako aj pri opakovanom sčítaní hlasovnapočítaných vždy 233 hlasov. Nikto (okrem predsedu volebnej komisie) nevypovedal, žeby pri prvom hlasovaní bolo v prospech zvoleného starostu napočítaných 213 hlasov (takako to uviedol vo svojej výpovedi predseda volebnej komisie). Aj z volebnej dokumentácie,s ktorou sa ústavný súd oboznámil, konkrétne z písomností označených ako „POMOCNÉ“,kde sa zapisovali členmi volebnej komisie napočítané hlasy pre jednotlivých kandidátov,vyplýva, že pre zvoleného starostu bolo vždy zapísaných 233 hlasov.
Ústavný súd uzatvára, že uvedený nesúlad počtu hlasov signalizuje chybu predseduvolebnej komisie pri sčítaní hlasov odovzdaných sťažovateľke, ktorá bola neskôr korigovanáopakovaným prepočítaním hlasov jednotlivých kandidátov na starostu, tak aby početjednotlivých hlasov v ich súčte predstavoval počet platných odovzdaných hlasov vo voľbáchdo orgánov samosprávy na starostu.
K ďalšej skutočnosti, ktorá vyšla najavo až pri dokazovaní (pri výsluchoch), a toúčasť pozorovateľky na sčítaní hlasov, ústavný súd konštatuje, že zo žiadnej z výpovedísvedkov (okrem predsedu volebnej komisie) sa táto nepreukázala, taktiež ani účasť svedka priamo vo volebnej miestnosti pri sčítaní hlasov.
K účasti zapisovateľky na sčítaní hlasov (na ktorú sťažovateľka v sťažnosti priamonepoukázala, ale ktorá vyšla najavo až v procese dokazovania) z jednotlivých výpovedísvedkov bolo zistené, že táto sa aktívne zúčastnila na opakovanom (druhom, kontrolnom)sčítaní hlasov, keď po prvom sčítaní hlasov súčet hlasov odovzdaných vo voľbáchpre starostu prevyšoval počet odovzdaných obálok. Svoju účasť na opakovanom sčítanípotvrdila aj samotná zapisovateľka volebnej komisie svedkyňa.
Uvedený postup volebnej komisie pri sčítaní hlasov možno považovať za porušenie§ 36 a § 37 ods. 1 zákona o voľbách, ktoré však samo osebe nemohlo spôsobiť neplatnosťvolieb starostu obce.
V zmysle § 37 zákona o voľbách sa proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučnedo právomoci členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je „technickýmpracovníkom“, ktorý v zmysle § 11a zákona o voľbách zabezpečuje organizačnéa administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie.Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Nie je však členom volebnejkomisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov (napr. m. m. PL. ÚS 1/07,PL. ÚS 4/2011).
Ústavný súd tu poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej osoby a inštitúciezúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia zákona porušiť v rôznom rozsahu,intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopadzisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je alebo nie jenamieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Nie každé porušenie zákonao voľbách je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb navrhovateľompovažovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinnásúvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže iba ústavný súd za situácie, ževýsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaníkonkrétne porušeného ustanovenia zákona o voľbách. Ak je teda nesporné, že výsledokvolieb nemohol byť podstatným spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je totoporušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné (napr. PL. ÚS 27/99, PL.ÚS 26/03).
Na prvom sčítaní hlasov, ako sa preukázalo z výpovedí svedkov (okrem predseduvolebnej komisie), sa účasť zapisovateľky vylúčila, jej prítomnosť sa preukázala ažna opakovanom, kontrolnom sčítaní, ktorá ako taká podľa názoru ústavného súdu v danomprípade nemohla ovplyvniť výsledky volieb. Uvedená skutočnosť preto sama osebe nie jespôsobilá na to, aby ústavný súd mohol vyhlásiť voľby za neplatné.
Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania vo vzťahu k námietkamsťažovateľky k sčítavaniu hlasovacích lístkov sa nepreukázala kauzalita medzi namietanýmporušením právnej úpravy a nezákonnosťou volebného výsledku ako východiskovýpredpoklad na uplatnenie právomoci ústavného súdu v zmysle ustanovení § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde.
K druhej námietke sťažovateľky
Vo vzťahu k druhej námietke sťažovateľky týkajúcej sa nezákonného postupuvolebnej komisie pri zapečatení volebnej dokumentácie spočívajúcej okrem iného aj v tom,že po ukončení hlasovania nedošlo v zmysle § 37 ods. 1 zákona o voľbách k zapečateniunepoužitých hlasovacích lístkov, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka žiaden dôkazna podporu svojho tvrdenia neposkytla a uvedené nevyplynulo ani z čestného vyhláseniapredsedu volebnej komisie a ani nebolo preukázané z výpovedí jednotlivých svedkov.
Výpoveď svedkyne („Sčítavanie začalo tak, že najskôr sa dali nabok nepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potom sa otvorili urny, najskôr malá prenosná a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky, aby im sedel počet podľa zápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky“.) potvrdzuje a výpovedeostatných svedkov nevyvracajú, že nepoužité hlasovacie lístky neboli zapečatené, tak ako topožaduje § 37 ods. 1 zákona o voľbách. Dokazovanie (výsluch svedkov, ako ajoboznámenie sa s volebnou dokumentáciou, v ktorej boli nepoužité hlasovacie lístky riadnezapečatené) nepreukázalo, že by sa došlo k akejkoľvek manipulácii s hlasovacími lístkami(či nepoužitými alebo inými).
Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách, podľa ktorého volebná komisia zapečatíhlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnýmispismi obci do úschovy. V kontexte tejto zákonnej úpravy predložila sťažovateľka tvrdenie oporušení predpísaného postupu tak, že k zapečateniu hlasovacích lístkov a obálok nedošlo atieto boli zabezpečené nedostatočne, a to tak, že „boli komukoľvek dostupné k manipulácii“.Sťažovateľka poukazuje na to, že po voľbách, keď sa predseda volebnej komisie dostavil naobecný úrad, aby podpísal protokol, pracovníčka obecného úradu doniesla otvorenú škatuľus hlasovacími lístkami. Niektoré boli „zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné boli len zviazané a nepodpísané“. V tomto smere však sťažovateľka nepoukázala na potencionálnumožnosť následnej nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami a obálkami v snaheovplyvniť volebný výsledok.
K týmto námietkam, v súvislosti s ktorými sťažovateľka poukázala na nálezyústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/07 a sp. zn. PL. ÚS 56/2011, ústavný súd vo všeobecnostikonštatuje, že v princípe takéto porušenie zákona o voľbách možno považovať za závažné.V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/2010 ústavný súd už uviedol, že v rámci konania o volebnýchsťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súduo týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu,t. j. takých porušení zákona o voľbách, ktoré by mali za následok automatické zrušenievolieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť trebapovažovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať,resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľskéhoorgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené napredpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zborualebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality). V danom prípade však sťažovateľka iba konštatovala, že s hlasovacími lístkamia obálkami sa mohlo aj po odchode volebnej komisie z volebnej miestnosti neoprávnenemanipulovať. Teda netvrdí, že sa manipulovalo a dôkaz, ktorý v tejto otázke predložila(písomné vyhlásenie predsedu volebnej komisie) je v tomto smere zhodný a neprinášažiadnu ďalšiu či novú informáciu (celé vyhlásenie je napokon v podstatných častiachidentické so sťažnosťou). Ani z dokazovania vykonaného ústavným súdom (z výpovedíjednotlivých svedkov a z odpečatenej volebnej dokumentácie) sa nepreukázala manipulácias hlasovacími lístkami.
Z výpovedí jednotlivých svedkov bolo preukázané, že po ukončení sčítania hlasovboli hlasovacie lístky, ako aj obálky riadne zapečatené (zviazané motúzom, prelepenéa podpísané buď predsedom alebo podpredsedom volebnej komisie). Uvedené potvrdilnapokon aj sám predseda volebnej komisie, keď vo svojej výpovedi uviedol, že „ako sa sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali, zložili, zviazali a zalepili, niektoré podpisoval aj on, nevie či všetky. V jeho prítomnosti nedošlo k vloženiu zalepených lístkov do krabice a k jej zapečateniu“. Na inom mieste svedok vo svojej výpovediuviedol, že keď prišiel na obecný úrad, aby zistil, „aký lístok má podpísať“, videl v nejakejškatuli pohádzané volebné lístky, „tieto boli zaviazané a niektoré nemali jeho podpis“. Takto zviazané a zapečatené hlasovacie lístky a obálky a ďalšia dokumentácia bolauložená podľa výpovede členov volebnej komisie do škatule, resp. niektoré ostali na stole.Volebná miestnosť sa zavrela, budova zakódovala. Podľa vyjadrenia zapisovateľky volebnejkomisie tieto potom v nedeľu odniesla v škatuli do plechovej skrine (ku ktorej má prístuplen ona a jej kolegyňa), ktorá sa nachádza taktiež na obecnom úrade, avšak v inejmiestnosti. Keďže v pondelok po voľbách (ako aj v ďalšie dni) predseda volebnej komisieodmietol prísť odovzdať volebnú dokumentáciu do úschovy obce (čo vo svojej výpovedi ajpotvrdil), k podpísaniu protokolu a odovzdaniu volebnej dokumentácie do úschovy obce (jejuloženiu do prenosnej volebnej schránky, tak ako bolo predložená ústavnému súdu) došloaž týždeň po voľbách.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že možnosť zneužitia volebných materiálovopomenutím ich riadneho zabezpečenia proti tomu síce možno označiť za potencionálnuvolebnú vadu, avšak podľa názoru ústavného súdu táto vada sama osebe nie je spôsobilávyvolať dôvodnú pochybnosť o zneužití tejto volebnej dokumentácie, resp. o zneužitíhlasovacích lístkov členmi príslušnej volebnej komisie, pracovníkmi obecného úradu alebotretími osobami, ktorého výsledkom by bolo konanie majúce dopad, resp. vplyv na samotnývýsledok volieb.
Pokiaľ ide o druhú rovinu uvedenej námietky týkajúcu sa podozrenia o účelovej,nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami, ústavný súd konštatuje, že obsah volebnejdokumentácie preskúmanej priamo ústavným súdom nijako nenasvedčuje nezákonnejmanipulácii s hlasovacími lístkami a obálkami (s cieľom ovplyvnenia volebného výsledku).Treba vychádzať z toho, že pokiaľ by potenciálne došlo k nedovolenému vhadzovaniuobálok s účelovo upravenými hlasovacími lístkami do urny, takýto stav by sa zákoniteprejavil v etape zisťovania výsledku volieb nesúladom počtu obálok obsahujúcichhlasovacie lístky po ich vybratí z urny so záznamami (odrážajúcimi počet zúčastnenýchvoličoch) v zoznamoch voličov. Konkrétne by celkový počet obálok s hlasovacími lístkamipo vybratí z urny prevyšoval počet voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačeniavoličskej účasti v zoznamoch voličov. Z obsahu zápisnice volebnej komisie o výsledkuvolieb vyplýva, že počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami(525 voličov), korešponduje s počtom voličov zúčastnených na voľbách (525 voličov).Uvedené údaje, ktorých pravdivosť nebola sťažovateľkou nijakým spôsobom spochybnenáprostredníctvom označených dôkazov, za daného stavu vylučujú možnosť nedovolenéhododatočného vhadzovania upravených hlasovacích lístkov s cieľom ovplyvniť volebnývýsledok (PL. ÚS 83/2011).
S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uvedené skutočnosti nemôžuv objektívnom pozorovateľovi založiť dôvodné podozrenie, že v dôsledku nich došlomanipulácii volebných lístkov, a preto uvedené námietky sťažovateľky ústavný súdpovažoval za právne irelevantné.
Podľa názoru ústavného súdu charakter porušenia § 37 ods. 1, 2 a 3, ako aj § 40ods. 2 zákona o voľbách a spôsob, akým k nemu došlo v posudzovaných voľbách,by za určitých okolností bolo možné posúdiť ako závažné porušenie zákonnosti voliebmajúce potenciál ovplyvnenia výsledkov volieb. Pri hodnotení dôkazov v ich súhrnea vo všetkých súvislostiach však v danom prípade ústavný súd musí konštatovať, že žiadnejeho ďalšie zistenia nenasvedčujú zneužitiu uvedeného nezákonného postupu volebnejkomisie a spolu s údajmi o rozdieloch v počte získaných hlasov medzi zvoleným starostomobce a ostatnými kandidátmi oprávňujú ústavný súd vyvodiť záver, že uvedené porušeniezákona neovplyvnilo výsledky volieb starostu obce.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že zistená intenzita pochybení miestnejvolebnej komisie je v spojení s neopodstatnenosťou ďalších námietok sťažovateľky celkomzjavne nedostatočná na to, aby ústavný súd mohol uplatniť svoju právomoc podľa § 63ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce konané15. novembra 2014 za neplatné.
Pre právne posúdenie všetkých námietok sťažovateľky z ústavných a zákonnýchhľadísk je podstatné, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu o výsledkuvolieb bez uvedenia námietok. Preto neskoršie čestné vyhlásenie predsedu volebnej komisienemá pre ústavný súd vysokú vypovedaciu hodnotu.
Záver
Ústavný súd berúc do úvahy všetky zistenia konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky,na základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce konaných15. novembra 2014, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia ústavya zákona o voľbách, ktorých rozsah a intenzita by mohli podstatným spôsobom reálneovplyvniť, kto bol v napadnutých voľbách zvolený za starostu obce.
Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zisteniav danom prípade neumožňujú vysloviť záver (napriek tesnému volebnému výsledku)o takom hrubom alebo závažnom, prípadne opakovanom porušení volebných predpisovpri voľbách starostu obce Horné Lefantovce, ktoré by preukázateľne ovplyvnili výsledoktýchto volieb a mohli by byť podkladom pre zrušenie týchto volieb ústavným súdom.Sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala také porušenie zákonao voľbách, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bolajej sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavným súdomzamietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015