znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 46/2014-60

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Milana   Ľalíka,   Sergeja   Kohuta,   Lajosa   Mészárosa,Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika   o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátkou ⬛⬛⬛⬛,,, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostuobce Horné Lefantovce konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛,starostu obce Horné Lefantovce, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola26. novembra 2014   (faxom)   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným 2. decembra 2014 (poštou) podľa § 59 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosťvolieb   starostu   obce   Horné   Lefantovce   (ďalej   aj   „obec“),   ako   aj   volieb   poslancovdo obecného zastupiteľstva obce konaných 15. novembra 2014.

Zo   sťažnosti   a   z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   v   napadnutých   voľbáchkandidovala na funkciu starostu obce. Sťažovateľka získala 215 hlasov zo všetkých platneodovzdaných   hlasovacích   lístkov   (520)   pre   voľby   starostu   obce,   čo   v percentuálnomvyjadrení predstavuje 41,4 %. Za starostu obce bol s počtom odovzdaných hlasov 233(44,8 %) zvolený ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „zvolený starosta“). Rozdiel hlasov medzisťažovateľkou a zvoleným starostom je 18 hlasov.

Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 46/2014 zo 17. decembra 2014 bolasťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb starostuobce, prijatá na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá akopodaná zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka   napáda   zvolenie   starostu   obce pre neústavnosť a nezákonnosť volieb.

Podľa   názoru   sťažovateľky   napadnuté   voľby   starostu   obce   nemožno   považovaťza ústavné ani za zákonné, pretože podľa vyjadrenia ⬛⬛⬛⬛, predsedu miestnejvolebnej   komisie   (ďalej   aj   „predseda   volebnej   komisie“),   ktorá   plnila   úlohy   okrskovejvolebnej   komisie   (ďalej   len   „volebná   komisia“)   podľa   §   15   ods.   5   zákona   Slovenskejnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách“),   ktorého   čestné   vyhlásenie   pripája   k sťažnosti,došlo   k porušeniu   zákona   o   voľbách   pri sčítavaní   hlasov,   ktoré   neprebehlo   podľa   jehonázoru v súlade s § 37 zákona o voľbách a ktoré opisuje takto: „ spolu s členkou MVK ⬛⬛⬛⬛ začali spočítavať hlasy kandidáta ⬛⬛⬛⬛ a,   predseda   MVK   spočítaval   hlasy   sťažovateľky   za   prítomnosti   pani, ktorá odrátavala s ním a tiež tam bola aj zapisovateľka p. ⬛⬛⬛⬛, keď člen zakričal číslo 213 ako počet hlasov zistený pri sčítaní hlasovacích lístkov u protikandidáta ⬛⬛⬛⬛.   Predseda   komisie ⬛⬛⬛⬛ práve   tiež dokončoval spočítavanie hlasov sťažovateľky a napočítal u nej 243 hlasov. Aj vizuálne bola kopa ⬛⬛⬛⬛ s hlasovacími lístkami ukladanými po 30 ks krížom na seba vyššia ako u protikandidáta ⬛⬛⬛⬛. Vzápätí vzala hlasovacie lístky sťažovateľky členka komisie ⬛⬛⬛⬛ a odniesla ich na druhý koniec stola za účelom ich opätovného prerátania, po ktorom uviedla, že ich napočítala 215 tvrdiac, že 1. sčítanie hlasovacích lístkov u sťažovateľky bolo chybné.

Potom si vzali hlasy sťažovateľky na prepočítanie členovia komisie, ktorí spočítavali predtým volebné hlasy protikandidáta ⬛⬛⬛⬛ a uviedli u tohto vyšší počet, a to 233 hlasov ako pri 1. sčítaní, kedy napočítali 213 hlasov, pričom už mali poukladané hlasovacie   lístky   po   10   ks   krížom   cez   seba.   Keď   znovu   hlasovacie   lístky   sťažovateľky prepočítal   predseda   MVK,   dospel   už   k   novému   výsledku   215   hlasov   a   keď   prepočítal hlasovacie lístky dané protikandidátovi ⬛⬛⬛⬛ zistil   nielen vyšší počet, a to 233 hlasov, ale aj to, že sa medzi nimi nachádza hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované číslo   protikandidáta ⬛⬛⬛⬛ a   číslo   kandidáta ⬛⬛⬛⬛ bolo   zakrúžkované do polovice. Keď predseda MVK poukázal na to, že takýto hlasovací lístok je neplatný, člen komisie agresívne skríkol, že ten hlas je platný, v čom ho podporila aj členka komisie ⬛⬛⬛⬛ spolu so zapisovateľkou ⬛⬛⬛⬛...

Nakoľko   predseda   komisie   sa   len prvýkrát zúčastňoval   na komunálnych   voľbách vo volebnej komisii, kým s ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ boli už viackrát   v   MVK,   títo   členovia   MVK   neakceptovali   námietku   18-ročného   predsedu komisie. Členovia komisie dokonca ešte pred spísaním zápisnice o výsledku voľby starostu informovali ďalšieho kandidáta na starostu, pána ⬛⬛⬛⬛, stojaceho pri otvorených dverách   volebnej   miestnosti,   o   počte   ním   získaných   voličských   hlasov,   ktorý   následne priestory   obecného   úradu   opustil,   avšak   bol   svedkom   priebehu   sčítavania   hlasov pri otvorených   dverách,   kričania,   presadzovania   sa ⬛⬛⬛⬛,   člena   komisie a nerešpektovanie   námietok   predsedu   MVK.   Mladého   predsedu   MVK   starší   členovia komisie napokon presvedčili na podpísanie zápisnice MVK o výsledku volieb, o ktorých zákonnosti predseda MVK mal od začiatku sčítavania hlasov pochybnosti.“

V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   poukazuje   na   to,   že „po   hlasovaní“ bolihlasovacie lístky „previazané motúzom“ a prelepené lepiacou páskou, cez ktorú sa malpodpísať   predseda   volebnej   komisie,   avšak   hlasovacie   lístky   zostali „voľne   zviazané na stole“ aj po opustení volebnej miestnosti jej členmi a predsedom, ktorý odišiel doručiťzápisnicu o výsledku volieb obvodnej volebnej komisii zasadajúcej v Nitre.

Po voľbách, v pondelok 17. novembra 2014, bol predseda volebnej komisie volanýpracovníčkou   obecného   úradu,   aby   podpísal   protokol   o   odovzdaní   volebných   spisovz volieb orgánov samosprávy obcí do úschovy obce (ďalej len „protokol“). Keď sa predsedavolebnej komisie 20. novembra 2014 dostavil na obecný úrad, „pracovníčka úradu mu v kancelárii starostu dávala na podpis Protokol a z vedľajšej kancelárie priniesla otvorenú krabicu s hlasovacími lístkami, niektoré boli zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné boli len zviazané a nepodpísané, všetky však boli komukoľvek dostupné k manipulácii, preto predseda   MVK   listinu   o   odovzdaní   dokumentov,   ktoré   v   Protokole   boli   uvedené   ako zapečatené, nepodpísal“.

Sťažovateľka   je   preto   toho   názoru,   že „postupom   miestnej   volebnej   komisie pri sčítaní   hlasov   boli   závažným   spôsobom   porušené   ustanovenia   zákona   o   voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré ovplyvnili zistený výsledok komunálnych volieb 2014, nakoľko po ukončení hlasovania podľa § 37 Volebného zákona neboli zapečatené nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a celá volebná dokumentácia bola ešte aj po 5-ich ich dňoch od dňa   konania   volieb   nezapečatená   tak,   aby   sa   s   touto   nedalo   manipulovať   tretími osobami“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyhlásil   voľbystarostu obce konané 15. novembra 2014 za neplatné.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval zvoleného starostu, abysa vyjadril k sťažnosti.

Ústavnému   súdu   bolo   doručené   12.   januára   2015   stanovisko   zvoleného   starostu,v ktorom reagoval na argumentáciu sťažovateľky uvedenú v sťažnosti.

Zvolený starosta k priebehu volieb nedokázal zaujať objektívne stanovisko, pretožeako uviedol, „vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov nebol osobne prítomný (tak isto,   ako   nebola   vo   volebnej   miestnosti   počas   sčítavania   hlasov   ani

)“.   Spochybnenie   výsledkov   volieb   pre   ich   nezákonnosť   a neústavnosťsťažovateľkou   považuje   za „účelovú,   nedôvodnú   a z pohľadu   jej   relevancie za bezpredmetnú“, pretože   podľa   jeho   informácií   bol   priebeh   volieb,   ako   aj   sčítavaniehlasov a zapečatenie hlasovacích lístkov vykonaný v súlade so zákonom a podľa platnýchpravidiel.

Ďalej uviedol, že k predmetnej veci sa dokážu relevantne vyjadriť a túto skutočnosťpotvrdiť samotní zúčastnení členovia volebnej komisie, zapisovateľka ⬛⬛⬛⬛, ako ajpozorovateľka ⬛⬛⬛⬛.

Zvolený starosta k osobe predsedu volebnej komisie okrem iného uviedol, že «bol nominovaný do MVK za koalíciu SMER-SD a KDH rovnako ako Sťažovateľka. Žijem v obci Horné Lefantovce už 7 rokov a osobne som pána ⬛⬛⬛⬛ videl iba dvakrát, ale z počutia   viem,   že   má   18   rokov   a   je   členom   politickej   strany   Smer-SD,   pričom   svoje stredoškolské   vzdelanie   si   ukončuje   už   na   druhej   strednej   škole   a   to   individuálnym študijným plánom. Pán ⬛⬛⬛⬛ sa iniciatívne prihlásil o pozíciu predsedu MVK a od začiatku volieb ostatných členov volebnej komisie upodozrieval zo zaujatosti členov komisie   (vypočutie   členov),   jeho   vystupovanie   ku   vekom   starším   členom   komisie   bolo v niektorých prípadoch „nedôstojné“. Po prečítaní Sťažnosti mám podozrenie, že pán mohol   byť   práve   nominantom   Sťažovateľky,   ktorý   sa   iniciatívne   prihlásil za predsedu   MVK,   aby   aj   zo   svojej   pozície   mohol   narúšať   plynulosť   volieb   a   účelovo v prípade neúspechu Sťažovateľky narušiť a spochybniť samotnú platnosť volieb.»

Na   záver   zvolený   starosta   ústavnému   súdu   navrhol,   aby   sťažnosť „na   základe navrhovaných   dôkazov,   ktoré   prispejú   k   rýchlemu   rozptýleniu   dôvodov   na   ktorých   je Sťažnosť postavená, podnet Sťažovateľky zamietol ako neopodstatnený“.

Na   predmetné   vyjadrenie   zvoleného   starostu   reagovala   sťažovateľka   podanímdoručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom okrem iného poprela, že by saso svedkom ⬛⬛⬛⬛ pred   voľbami   poznala,   keď   uviedla,   že   ho „vôbec nepoznala až dovtedy, keď jej 3 dni po voľbách zatelefonoval, že sa chce... stretnúť, nakoľko nemôže spávať z dôvodov, ktoré jej neskôr povedal ohľadom neústavného a nezákonného postupu členov komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce“. Taktiež sťažovateľkapoukázala na to, že členovia volebnej komisie svedka ⬛⬛⬛⬛ „sami požiadali aby bol   predsedom   miestnej   volebnej   komisie“,   pretože   sú   pracovne   vyťažení.   Tvrdeniezvoleného starostu, že svedok ⬛⬛⬛⬛ sa iniciatívne prihlásil na pozíciu predseduvolebnej komisie, preto považovala za nepravdivé.

II. Skutkové zistenia

Na základe uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. Spr. 1620/2014 zo 17. decembra2014   ústavný   súd   vykonal   3.   februára   2015   na   Okresnom   súde   Nitra   za   prítomnostisťažovateľky a jej právnej zástupkyne, ako aj za prítomnosti zvoleného starostu výsluchsťažovateľkou   navrhnutých   svedkov   a taktiež   sa   oboznámil   so   zapečatenou   volebnoudokumentáciou.

O skutočnostiach podstatných pre posúdenie a rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľkyvo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce z výpovedí svedkov vyplynulo: Svedok ⬛⬛⬛⬛,   predseda   volebnej   komisie,   k zisťovaniu   výsledkov   voliebuviedol, že svedok „roztrhal urnu“ a vysypal jej obsah. Potom sa spojili dva stolya na jednu kopu sa dali hlasovacie lístky pre starostu a na druhú kopu pre poslancov. Hlasypre jednotlivých kandidátov sa potom vytriedili podľa mien a počítali sa, nikto neurčil, ktosi ktorú kopu zoberie. On si zobral hlasovacie lístky pre sťažovateľku, spolu s nim rátali ajsvedkyňa a (zapisovateľka volebnej komisie). Keď ich sčítali, „vyšlo im 240 hlasov + 3 hlasy boli ešte na stole, takže to bolo spolu 243 hlasov“. Pre zvolenéhostarostu sčítavali hlasy svedkovia a, „pôvodne im vyšlo 215“. Svedok aninevedel, „ako to vzniklo, že sa začalo prepočítavať znova“. Podľa jeho výpovede najskôr sisvedkyňa od neho zobrala kopu, v ktorej boli hlasy pre sťažovateľku, a „sama ich narátala iba 215“. Prepočítavali sa hlasy aj pre zvoleného starostu, tých bolo pri prvoma druhom počítaní podľa svedka 213. Posledné sčítanie hlasov pre sťažovateľku urobilapodľa jeho výpovede svedkyňa, ktorá „tiež narátala 215 hlasov“.

Počas   sčítania   hlasov   okrem   členov   volebnej   komisie,   zapisovateľkya pozorovateľky, bol podľa výpovede svedka v miestnosti prítomný aj kandidát na starostu so   svojím   bratom   stáli   v   otvorených   dverách   volebnej   miestnosti̶z vonkajšej strany.

Svedok ďalej uviedol, že pre kandidáta na starostu „bolo napočítaných cca 50 hlasov, a to mu aj p. povedala, a p. to potvrdil. V tom čase ešte prebiehalo prepočítavanie hlasov pre sťažovateľku aj pre ⬛⬛⬛⬛. On (predseda volebnejkomisie, pozn.) kopu hlasov pre ⬛⬛⬛⬛ pozrel, bolo tam 233 hlasov“.

K podpísaniu zápisnice o výsledku volieb uviedol, že „sa podpisovala po skončení sčítania, jemu sa to už celé vtedy nepáčilo, ale neprejavil výhrady a zápisnicu podpísal“.K ukončeniu zisťovania výsledkov volieb a podpisovaniu zápisníc uviedol, že „ani presne nevie, ako sa sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali, zložili, zviazali a zalepili, niektoré podpisoval aj on, nevie, či všetky. V jeho prítomnosti nedošlo k vloženiu zalepených lístkov do krabice a k jej zapečateniu. Asi týždeň po voľbách mu volali asi z OÚ p., že má prísť niečo podpísať. Až neskôr sa dozvedel, že to má byť protokol o odovzdaní volebných spisov do úschovy obce. Keďže nevedel presne o čo ide, pýtal sa v okolitých obciach, a povedali mu, že u nich sa nič také nepodpisovalo, tak ani on to nepodpísal.“.

Napokon svedok dodal, že po voľbách bol na obecnom úrade, „lebo chcel vedieť, aký to lístok má podpísať“. Svedkyňa (zapisovateľka, pozn.) ho zobrala do kanceláriestarostu,   kde   bola   veľká   škatuľa   (ale   nie   tá,   v ktorej   bola   ústavnému   súdu   predloženávolebná   dokumentácia),   v ktorej   sa   nachádzali   volebné   lístky,   ktoré „boli   zviazané a niektoré nemali jeho podpis“.

Svedkovi   boli   predložené   na   nahliadnutie   zväzky   hlasovacích   lístkov,   pričomna jednej kope platných hlasovacích lístkov uvádza, že to nie je jeho podpis, ostatné podpisynepopiera. Na kope nepoužitých hlasovacích lístkov tiež nie je jeho podpis.

Svedok, podpredseda volebnej komisie, uviedol, že po skončení volieb sahlasovacie lístky vysypali z urien, najskôr z prenosnej, potom z tých ostatných. Kým sapristúpilo k otváraniu obálok, museli ich prepočítať, či sedia s počtom odovzdaných hlasov.Toto prepočítavali viackrát, lebo im to nesedelo. Až potom sa pristúpilo k otváraniu obálok,na jednu kopu sa vytriedili starostovia, na druhú poslanci. Hlasy pre starostov sa potomvytriedili podľa mien, kopu pre sťažovateľku si zobral predseda volebnej komisie. Najskôrto   rátal   sám   (predseda   volebnej   komisie),   potom   mu   pomáhali   svedkyne a, nepamätal si, či svedkyňa (zapisovateľka) tiež rátala hlasy, to sinevšimol. On s ostatnými rátali hlasy pre ďalších kandidátov, aj pre zvoleného starostu.Svedok sa nepamätal, koľko hlasov prvýkrát narátali pre zvoleného starostu, len si pamätal,že „prvýkrát to celé nesedelo, a to počet odovzdaných hlasov pre všetkých 4 kandidátov s celkovým počtom odovzdaných hlasov“.

Pokiaľ ide o hlasy pre sťažovateľku, tieto prepočítaval predseda volebnej komisie,nechcel, aby mu s tým svedok pomáhal.

Svedok poprel, že by hlasy sčítavala aj svedkyňa (pozorovateľka) a uviedol,že „ona tam celý čas sedela v kúte.“ Dodal, že p. predseda to sčítavanie nejako nezvládal,a navrhol, aby si na pomoc zavolali občanov, na to svedok povedal, že,,môžu byť občania vo volebnej miestnosti, ale nie pri sčítavaní.“

Pokiaľ ide účasť svedka a jeho brata na sčítaní hlasov, uviedol, že títo nebolivnútri vo volebnej miestnosti pri sčítavaní hlasov, boli len opretí o otvorené dvere.Svedok   uviedol,   keď   skončili   sčítanie   hlasov,   volebné   lístky   viazali   a   zapečatilia podpísali, pokiaľ niektoré neboli podpísané predsedom komisie, boli podpísané členmikomisie. Lístky sa potom dali do škatule, bola to obyčajná škatuľa, ale on nevie, čo sa s nimipotom stalo, on to nemal na starosti. Uviedol, že aj on podpisoval po skončení sčítaniazviazané lístky.

K podpísaniu protokolu z 22. novembra 2014 (podpísaný zapisovateľkou a ním ako podpredsedom volebnej komisie), ktorého sa zúčastnili aj ďalší členovia volebnejkomisie, okrem jej predsedu uviedol, že „nakoľko p. (predseda volebnej komisie)odmietal   podpísať   zápisnicu   o   odovzdaní   volebných   lístkov,   túto   podpísal   on   ako podpredseda. Podpis na protokole... je jeho.“.

Svedok ďalej uviedol, že volebné lístky sa dávali do väčšej škatule, ako je tu tátouložená, nevie, čo sa dialo potom. Ale všetko bolo zapečatené a zviazané. K zapečateniuvolebných   lístkov   a   ich   uloženiu   do   škatule,   ktorá   je   tu   v   súdnej   miestnosti,   došlopri podpisovaní protokolu 22. novembra 2014. Po nahliadnutí do volebnej dokumentácieuviedol, že podpis na prelepených lístkoch (nepoužité hlasovacie lístky, pozn.) je jeho.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, členka volebnej komisie, uviedla, že sčítavanie začalotak, že najskôr sa dali nabok nepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potomsa otvorili urny, najskôr malá prenosná, a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky,aby im sedel počet podľa zápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky.Vytriedili sa kopy, jedna pre poslancov, druhá pre starostu, lístky pre starostu sa rozdelilipodľa mien, ona sama rátala hlasy pre svedka, ktorý mal 54 hlasov. Predseda volebnejkomisie chcel sám počítať lístky pre sťažovateľku, išlo mu to pomaly, museli na neho čakať.Svedkyňa mu chcela pomôcť, ale on nechcel. Oni ostatní mali lístky spočítané,išlo im to rýchlejšie, lebo si dávali kopy po desať kusov a on (predseda volebnej komisie) sidával kopy po 30. Pokiaľ ide o počet hlasov pre zvoleného starostu, bolo ich „od počiatku 233 hlasov, nie je pravdou, že ich bolo 213“. Pre svedka bolo narátaných 54 hlasov apre   ďalšieho   kandidáta 18   hlasov. Predseda   volebnej   komisie zahlásil   presťažovateľku 243 hlasov. Podľa svedkyne, keď sčítali všetky nahlásené čísla, „nesedelo im to podľa počtu odovzdaných hlasov“, preto prepočítavali znovu všetky hlasovacie lístky. Tiesi už potom rozdelili, najskôr si rozdelili kopu sťažovateľky, každý tak po 60, to spočítali,potom prepočítali hlasy pre zvoleného starostu a napokon ďalších dvoch kandidátov, „a potom im to už sedelo“.

Pokiaľ   ide   o   zapisovateľku   komisie a pozorovateľku,   svedkyňauviedla, že zapisovateľka bola prítomná pri sčítaní a pri druhom prepočítavaní aj sama hlasypočítala. Pokiaľ ide o svedkyňu, ktorá bola prítomná a sedela oproti svedkovi,   tá   hlasy   nesčítavala,   lebo   to   svedok nedovolil,   lebo   nie   je   členkoukomisie,   ale   potom   na   konci,   keďže   predseda   volebnej   komisie   na   tom   trval,   lenskontrolovala lístky pre ⬛⬛⬛⬛, že či sú všetky riadne zakrúžkované.

Po   skončení   sčítania   sa   hlasovacie   lístky   podľa   výpovede svedkyne „zviazali, zalepili“ a predseda volebnej komisie to podpísal. Nevedela sa vyjadriť, či podpisoval ajniekto   iný.   Všetci   podpísali   zápisnicu,   zviazané   a   zapečatené   hlasovacie   lístky   sa   dalido škatule,   resp.   hlasovacie   lístky   zostali   na   stole,   previazané,   prelepené,   miestnosť   sazavrela,   budova   sa   zakódovala.   Predseda   volebnej   komisie   to   mal   ísť   potomso zapisovateľkou   dať   do   škatule,   zapečatiť   a   odovzdať,   čo   odmietal,   tak   potomzapisovateľka zavolala ostatných členov volebnej komisie a oni hlasovacie lístky vložilido škatule,   ktorá   pôvodne   slúžila   ako   prenosná   urna,   ktorá   sa   prelepila   a   podpísala,„podpísal to pán “.

Pokiaľ ide o výpoveď predsedu volebnej komisie, že vizuálne mala byť kopa presťažovateľku vyššia, svedkyňa uviedla, že „oni hlasovacie lístky ukladali na kôpky po 10, p. ich hádzal po 30, preto sa tá jeho kopa zdala väčšia. Bol veľmi nervózny. Trvá na tom, že ⬛⬛⬛⬛ mal od začiatku 233 hlasov“.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasovuviedla, že po skončení volieb o 20.00 h sa otvorili urny, urnu vysypal svedok.Najskôr   spočítali   neotvorené   obálky,   aby   im   to   sedelo   s   počtom   odovzdaných   hlasov,skontrolovalo sa to podľa zoznamu voličov. Boli tam nejaké nezrovnalosti, ale nepamätá si,presne aké, keď to druhýkrát prepočítavali, už to potom sedelo. Až potom sa otvorili obálky,na jednu kopu sa dali starostovia, na druhú poslanci a došlo k sčítavaniu hlasov, na ňužiaden   z   kandidátov   na   starostu   nevyšiel,   ona   tak   potom   počítala   poslancov.   Predsedavolebnej komisie si zobral kopu pre sťažovateľku, lebo sám to tak chcel, čomu sa ostatníčudovali.   Sčítanie   mu   trvalo   dlhšie, „lebo   mal   iný   systém“. Chcela   mu   pomôcť,   alenedovolil, aby s ním počítala. Potom sa vrátila k počítaniu hlasov poslancov. Uviedla,že hlasy pre kandidátov, a boli rovnaké od počiatku. Len počethlasov pre p. bol vyšší a nesedelo im to s počtom odovzdaných hlasovacíchlístkov, tak to prepočítavali znova. Nepamätá si, že by s nimi prepočítavala aj zapisovateľka. Tiež si nepamätá, koľko hlasov napočítali, len si pamätá, že celkový počet hlasovsedel. Napokon to podľa nej skontrolovala pozorovateľka.

Svedkyňa   ďalej   uviedla,   že   po   skončení   sčítania   sa   hlasy   zapečatili,   zostalivo volebnej   miestnosti.   Nepamätá   si,   že   by   ich   dávali   do   nejakej škatule,   o   to   sa   užnezaujímala. Bola prítomná pri odovzdávaní volebných dokumentov do úschovy, svedkyňa im   povedala,   že   predseda   volebnej   komisie   to   nechce   urobiť,   tak   zavolalaostatných členov volebnej komisie. Volebnú dokumentáciu dali potom do škatule, ktorá jetu v súdnej sieni.

Na otázku, či vo volebnej miestnosti okrem komisie, zapisovateľky a pozorovateľkybol   niekto   prítomný,   odpovedala,   že   svedok bol   v   chodbe.   Dvere   do   volebnejmiestnosti boli otvorené.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasovacíchlístkov   uviedla,   že   po   skončení   hlasovania   a   otvorení   urien   najskôr   zrátali   neotvorenéobálky, či súhlasia s počtom odovzdaných hlasov, až potom sa obálky otvárali. Rozdelili sito na dve kopy, na starostu a poslancov, najskôr rátali starostu. Tieto hlasovacie lístky sirozdelili podľa mien, ona mala najskôr počítať lístky pre sťažovateľku, ale tie si zobral podľajej vyjadrenia predseda volebnej komisie, „že on to spočíta“. Ona potom počítala hlasy prezvoleného   starostu, „napočítala   ich   233“. Ostatní   členovia   komisie   počítali   ďalšiehlasovacie lístky, potom si to prekontrolovali. Len predseda komisie mal v tom podľa nej„chaos, zle si to ukladal, tak mu to dlhšie trvalo, a tiež ich narátal viac (nevie presne koľko to bolo), nakoľko keď tie lístky zrátali spolu, tak im to nesedelo. Bolo teda jasné že to budú musieť prepočítavať...“. Prepočítavali to všetci, hoci predseda volebnej komisie to chcelpodľa jej vyjadrenia „počítať iba sám. Potom už narátali pre asi 213 hlasov“.Sčítania hlasovacích lístkov sa podľa výpovede svedkyne zúčastnili všetci členoviavolebnej komisie, aj zapisovateľka. Svedkyňa volebné lístky nesčítavalaani neprepočítavala, hoci to predseda volebnej komisie chcel, oni jej to nedovolili, lebonebola členkou komisie, na konci len skontrolovala, či to sedí.

Po   sčítaní   všetkých   hlasovacích   lístkov   sa   podľa   jej   výpovede   hlasovacie   lístkynajskôr zviazali a zapečatili nepoužité, potom neplatné, a napokon platné hlasovacie lístkyzostali vo volebnej miestnosti, ktorá sa uzamkla. Predseda volebnej komisie si to ešte fotil,vrátane pomocného sčítavania.

K podpisovaniu protokolu z 22. novembra 2014 uviedla, že po voľbách sa potomstretli   na   odovzdaní   volebných   dokumentov   do   úschovy,   predseda   volebnej   komisieneprišiel, svedkyňa hovorila, že to odmieta podpísať. Potom na obecnom úradedali zapečatené hlasovacie lístky do urny, prelepili ju a svedok to podpísal.

Na účasť iných osôb ako členov volebnej komisie pri spočítavaní hlasov uviedla,že vo   volebnej   miestnosti   bola   prítomná   pozorovateľka   a svedok bol   na   chodbe.Volebná miestnosť bola síce otvorená, ale tie ďalšie dvere z chodby boli uzamknuté.Z výpovede   svedkyne ⬛⬛⬛⬛ bolo   zistené,   že   táto   bola   zapisovateľkouvolebnej komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce, inak je zamestnankyňou obce.K svojej prítomnosti vo volebnej miestnosti uviedla, že v nej bola prítomná počasvolieb, aj počas sčítania hlasov, toho prvotného sčítania sa nezúčastňovala aktívne, ale keďboli nezrovnalosti a došlo na prepočítavanie, tak prepočítavala hlasy aj ona. Pri prvompočítaní hlasy sťažovateľky počítal predseda volebnej komisie, „lebo on to tak chcel“,pri druhom   prepočítavaní   hlasy   pre   kandidátov, a ⬛⬛⬛⬛ sedeli,nezrovnalosti sa zistili len u sťažovateľky. Ona sama navrhla prepočítanie, lebo pri prvomsčítaní sa napočítalo viac hlasov pre starostov, ako ich bolo v skutočnosti odovzdaných.Každý si to prepočítal u seba, svoju kôpku, ona počítala aj kandidátov a, potomto po sebe prepočítavali, každý jednotlivú kopu pre jednotlivých kandidátov.

Ďalej svedkyňa uviedla, že pri sčítaní hlasov bola prítomná vo volebnej miestnostisvedkyňa (pozorovateľka),   ale   ona   hlasy   nepočítala.   Prišiel   aj   svedok pred koncom sčítania, ale ten bol vonku na chodbe. Na otázku, prečo boli dvere na zistenévolebnej miestnosti otvorené, odpovedala, že volebná miestnosť sa nachádzala v uzavretompriestore za bezpečnostnými dverami, ktoré boli uzavreté.

Po   skončení   sčítania   hlasov   a   spísania   zápisnice,   ktorá   bola   podľa   svedkynepodpísaná bez výhrad   a bez   problémov, sa volebné lístky   zviazali, zapečatili a zostalivo volebnej miestnosti vedľa škatule s tým, že na druhý deň budú dané do úschovy obce.Podľa   jej   vyjadrenia,   predseda   volebnej   komisie   nemal   na   to   čas,   potom   prestal   braťaj telefón. Ona volebné lístky odniesla ešte v nedeľu do plechovej skrine na obecnom úradev tom   istom   objekte,   kde   bola   aj   volebná   miestnosť.   Skriňa   bola   uzamknutá,   ale   kľúčponechala v zámke. Prístup k tejto skrini má iba ona a jej kolegyňa. Určite tam nemôženikto cudzí vojsť. V obci je majú taký zvyk, že volebné lístky sa berú do úschovy ažnasledujúci deň po voľbách.

Svedok,   jeden   z   kandidátov   na   starostu   vo   voľbách   do   orgánovsamosprávy, uviedol, že je pravdou, že bol prítomný vo volebnej miestnosti, lebo mu topodľa jeho názoru umožňuje zákon o voľbách, „ak to dovolí volebná komisia“. Nebolpriamo vo volebnej miestnosti, ale na chodbe, zotrval tam celkovo asi 20 minút. Keďodišiel, nevie, či komisia ešte niečo rátala. On tam bol z osobného záujmu, a keď videl,že nemá dostatok hlasov, tak odišiel. Pamätá si, že po prvom sčítaní predseda volebnejkomisie oznámil, že v prospech sťažovateľky „má 260 hlasov, robil si kôpky po 30, potom sa to prerátavalo“.

Napokon svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, pozorovateľka, uviedla, že pri sčítavaní hlasovsa vysypali urny, rozdelili sa hlasovacie lístky na poslancov a na starostu, potom si točlenovia volebnej komisie rozdelili medzi sebou. Ona pri tom nebola, sedela ďalej. Keď saprvýkrát hlasy spočítali, tak to členovia komisie nahlásili zapisovateľke, ktorá to potomzrátala a zistila, že počet hlasov nesedí. Zvolený starosta mal 233 hlasov a sťažovateľka 240hlasov, tak sa potom rátalo znova, potom vyšlo pre sťažovateľku nejakých 220 hlasov. Onasama sa sčítavania hlasov nezúčastnila, hoci predseda volebnej komisie to chcel. Po prvomprepočítaní   jej   dal   kopu   sťažovateľky,   ale   ona   to   nerátala,   len   pozrela,   či   je   to   kopap. a on si to potom zobral. Keď sa začala písať zápisnica, ona už išla preč.Volebná miestnosť bola otvorená, svedok a jeho brat stáli pri dverách. Ale potomodišli.Z   výpovede   svedkyne ⬛⬛⬛⬛,   matky   predsedu   volebnej   komisie,nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa napadnutých volieb starostu obce.

III. Právna úprava a relevantná judikatúra

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   voliebdo Národnej   rady   Slovenskej   republiky   a   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy.Podrobnosti konania ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávysú ustanovené v § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.

Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podávakandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predodňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Miestnavolebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomtopočte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starostaobce (primátor).

Podľa § 15 ods. 4 zákona o voľbách okrsková volebná komisia:

a)   zabezpečuje   priebeh   hlasovania,   najmä   dozerá   na   správne   odovzdávaniehlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,

b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,

c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o voľbách v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebnýokrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,majú   právo   byť   prítomní   členovia   volebných   komisií   vyššieho   stupňa   a pracovníci   ichodborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrskovávolebná komisia.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov ajprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa   §   37   ods.   2   zákona   o   voľbách   okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálkys hlasovacími   lístkami   z   volebnej   schránky,   spočíta   obálky   a   porovná   počet   obálokso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrskovávolebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstvaa   osobitne   pre   voľby   starostu   obce   (primátora).   Potom   zistí   počet   platných   hlasovodovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách každý člen okrskovej volebnej komisie môženazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosťsčítania hlasov.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacielístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obcido úschovy.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd a) vyhlásiť voľby za neplatné,b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúroulen vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdusa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebovoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účela zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvomdemokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len takézávažné   porušenie   zákona   o   voľbách,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktoréodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnejvôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenouprotizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľbykandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieba ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavomskutočnej   vôle   voličov   (m.   m.   PL.   ÚS   118/07).   Dôležitým   komponentom   volebnéhosúdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvuna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či sťažovateľkounamietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovenízákona o voľbách.

Námietky sťažovateľky

Sťažovateľka   namieta,   že   k   nezákonnému   priebehu   volieb   starostu   obce   došlov dôsledku postupu volebnej komisie:

- pri sčítaní hlasov,

- pri zapečatení volebnej dokumentácie.

K prvej námietke sťažovateľky

Podľa vyjadrenia sťažovateľky v rozpore so zákonom o voľbách malo byť vo fázezisťovania   výsledkov   volieb   vykonané   sčítanie   hlasov.   Po   prvom   sčítaní   hlasov,   ktorépre sťažovateľku sám vykonával, tvrdil predseda volebnej komisie, že počet odovzdanýchhlasov v prospech sťažovateľky bol 243 hlasov a podľa neho pre zvoleného starostu bolonapočítaných 213 hlasov. Pri opakovanom prepočítaní hlasov už bol iný počet a v prospechsťažovateľky bolo napočítaných 215 hlasov a pre zvoleného starostu 233 hlasov.

Z dokazovania vykonaného ustaným súdom vyplynulo, že keďže pri prvom sčítaníhlasov bolo podľa vyjadrenia zapisovateľky napočítaných „viac hlasov pre starostov, ako ich   bolo   v skutočnosti   odovzdaných“,   bolo   potrebné   ich   prepočítať. Podľa   svedeckejvýpovede svedkyne si hlasovacie lístky rozdelili tak, že, „najskôr si rozdelili kopu ⬛⬛⬛⬛,   každý   tak   po   60,   toto   spočítali,   potom   prepočítali   hlasy pre ⬛⬛⬛⬛ a nakoniec tých dvoch kandidátov (ďalších dvoch kandidátov, ktorítaktiež   kandidovali   na   funkciu   starostu,   pozn.),   potom   im   to   už   sedelo“. Potompodľa svedeckých   výpovedí   členov   volebnej   komisie   už   napočítali   pre   sťažovateľku215 hlasov.   Pre   zvoleného   starostu   bolo   podľa   svedeckých   výpovedí   členov   volebnejkomisie (okrem predsedu volebnej komisie) od počiatku napočítaných 233 hlasov.

K vizuálne   vyššej   kope   hlasovacích   lístkov   pre   sťažovateľku   ako   pre   zvolenéhostarostu, ako to uvádza vo svojej výpovedi predseda volebnej komisie a o čo sa okrem inéhoopiera aj sťažovateľka vo svojej sťažnosti, ostatní členovia komisie ako svedkovia zhodneuviedli, že oni si ukladali hlasovacie lístky v počte 10 kusov do kríža a predseda volebnejkomisie si hlasovacie lístky odovzdané pre sťažovateľku ukladal po 30 kusov, takže sa jehokopa zdala vyššia. Tiež takmer zhodne uviedli, že predseda volebnej komisie „mal v tom chaos, zle si to ukladal“.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   z výpovedí   svedkov   (podpredsedu   volebnej   komisie,ďalších   troch   členiek,   ako   aj zapisovateľky   a pozorovateľky)   považoval   za   preukázané,že pre   zvoleného   starostu   bolo   pri   prvom,   ako   aj   pri   opakovanom   sčítaní   hlasovnapočítaných vždy 233 hlasov. Nikto (okrem predsedu volebnej komisie) nevypovedal, žeby pri prvom hlasovaní bolo v prospech zvoleného starostu napočítaných 213 hlasov (takako to uviedol vo svojej výpovedi predseda volebnej komisie). Aj z volebnej dokumentácie,s ktorou sa ústavný súd oboznámil, konkrétne z písomností označených ako „POMOCNÉ“,kde sa zapisovali členmi volebnej komisie napočítané hlasy pre jednotlivých kandidátov,vyplýva, že pre zvoleného starostu bolo vždy zapísaných 233 hlasov.

Ústavný súd uzatvára, že uvedený nesúlad počtu hlasov signalizuje chybu predseduvolebnej komisie pri sčítaní hlasov odovzdaných sťažovateľke, ktorá bola neskôr korigovanáopakovaným   prepočítaním   hlasov   jednotlivých   kandidátov   na   starostu,   tak   aby   početjednotlivých hlasov v ich súčte predstavoval počet platných odovzdaných hlasov vo voľbáchdo orgánov samosprávy na starostu.

K ďalšej skutočnosti, ktorá vyšla najavo až pri dokazovaní (pri výsluchoch), a toúčasť pozorovateľky na sčítaní hlasov, ústavný súd konštatuje, že zo žiadnej z výpovedísvedkov (okrem predsedu volebnej komisie) sa táto nepreukázala, taktiež ani účasť svedka priamo vo volebnej miestnosti pri sčítaní hlasov.

K účasti zapisovateľky na sčítaní hlasov (na ktorú sťažovateľka v sťažnosti priamonepoukázala, ale ktorá vyšla najavo až v procese dokazovania) z jednotlivých výpovedísvedkov bolo zistené, že táto sa aktívne zúčastnila na opakovanom (druhom, kontrolnom)sčítaní   hlasov,   keď   po   prvom   sčítaní   hlasov   súčet   hlasov   odovzdaných   vo   voľbáchpre starostu prevyšoval počet odovzdaných obálok. Svoju   účasť na opakovanom sčítanípotvrdila aj samotná zapisovateľka volebnej komisie svedkyňa.

Uvedený postup volebnej komisie pri sčítaní hlasov možno považovať za porušenie§ 36 a § 37 ods. 1 zákona o voľbách, ktoré však samo osebe nemohlo spôsobiť neplatnosťvolieb starostu obce.

V zmysle § 37 zákona o voľbách sa proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučnedo   právomoci členov   volebných   komisií.   Zapisovateľ   volebnej   komisie   je   „technickýmpracovníkom“,   ktorý   v zmysle   §   11a   zákona   o voľbách   zabezpečuje   organizačnéa administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie.Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Nie je však členom volebnejkomisie,   ktorý   by   sa   mohol   zúčastniť   sčítania   hlasov   (napr.   m.   m.   PL.   ÚS   1/07,PL. ÚS 4/2011).

Ústavný   súd   tu   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   podľa   ktorej   osoby   a   inštitúciezúčastnené na   voľbách   môžu jednotlivé   ustanovenia   zákona porušiť   v rôznom rozsahu,intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopadzisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je alebo nie jenamieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Nie každé porušenie zákonao voľbách je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb navrhovateľompovažovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinnásúvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže iba ústavný súd za situácie, ževýsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaníkonkrétne porušeného ustanovenia zákona o voľbách. Ak je teda nesporné, že výsledokvolieb   nemohol   byť   podstatným   spôsobom   ovplyvnený   porušením   zákona,   nie   je   totoporušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné (napr. PL. ÚS 27/99, PL.ÚS 26/03).

Na prvom sčítaní hlasov, ako sa preukázalo z výpovedí svedkov (okrem predseduvolebnej   komisie),   sa   účasť   zapisovateľky   vylúčila,   jej   prítomnosť   sa   preukázala   ažna opakovanom, kontrolnom sčítaní, ktorá ako taká podľa názoru ústavného súdu v danomprípade nemohla ovplyvniť výsledky volieb. Uvedená skutočnosť preto sama osebe nie jespôsobilá na to, aby ústavný súd mohol vyhlásiť voľby za neplatné.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   z vykonaného   dokazovania   vo   vzťahu   k námietkamsťažovateľky k sčítavaniu hlasovacích lístkov sa nepreukázala kauzalita medzi namietanýmporušením   právnej   úpravy   a   nezákonnosťou   volebného   výsledku   ako   východiskovýpredpoklad na uplatnenie právomoci ústavného súdu v zmysle ustanovení § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde.

K druhej námietke sťažovateľky

Vo   vzťahu   k druhej   námietke   sťažovateľky   týkajúcej   sa   nezákonného   postupuvolebnej komisie pri zapečatení volebnej dokumentácie spočívajúcej okrem iného aj v tom,že po ukončení hlasovania nedošlo v zmysle § 37 ods. 1 zákona o voľbách k zapečateniunepoužitých   hlasovacích   lístkov,   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovateľka   žiaden   dôkazna podporu svojho tvrdenia neposkytla a uvedené nevyplynulo ani z čestného vyhláseniapredsedu volebnej komisie a ani nebolo preukázané z výpovedí jednotlivých svedkov.

Výpoveď svedkyne („Sčítavanie začalo tak, že najskôr sa dali nabok nepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potom sa otvorili urny, najskôr malá prenosná a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky, aby im sedel počet podľa zápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky“.) potvrdzuje a výpovedeostatných svedkov nevyvracajú, že nepoužité hlasovacie lístky neboli zapečatené, tak ako topožaduje   §   37   ods.   1   zákona   o   voľbách.   Dokazovanie   (výsluch   svedkov,   ako   ajoboznámenie sa s volebnou dokumentáciou, v ktorej boli nepoužité hlasovacie lístky riadnezapečatené) nepreukázalo, že by sa došlo k akejkoľvek manipulácii s hlasovacími lístkami(či nepoužitými alebo inými).

Podľa   §   40   ods.   2   zákona   o   voľbách,   podľa   ktorého   volebná   komisia   zapečatíhlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnýmispismi obci do úschovy. V kontexte tejto zákonnej úpravy predložila sťažovateľka tvrdenie oporušení predpísaného postupu tak, že k zapečateniu hlasovacích lístkov a obálok nedošlo atieto boli zabezpečené nedostatočne, a to tak, že „boli komukoľvek dostupné k manipulácii“.Sťažovateľka poukazuje na to, že po voľbách, keď sa predseda volebnej komisie dostavil naobecný úrad, aby podpísal protokol, pracovníčka obecného úradu doniesla otvorenú škatuľus hlasovacími lístkami. Niektoré boli „zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné boli len zviazané a nepodpísané“. V tomto smere však sťažovateľka nepoukázala na potencionálnumožnosť   následnej   nezákonnej   manipulácie   s   hlasovacími   lístkami   a obálkami   v   snaheovplyvniť volebný výsledok.

K   týmto   námietkam,   v   súvislosti   s   ktorými   sťažovateľka   poukázala   na   nálezyústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/07 a sp. zn. PL. ÚS 56/2011, ústavný súd vo všeobecnostikonštatuje, že v princípe takéto porušenie zákona o voľbách možno považovať za závažné.V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/2010 ústavný súd už uviedol, že v rámci konania o volebnýchsťažnostiach   (agendy   volebného   súdnictva   aj   vo   vzťahu   ku   konaniam   ústavnému   súduo týchto   veciach)   sa   neuplatňuje   teória   tzv.   „absolútnych   vád“   volebného   procesu,t. j. takých porušení zákona o voľbách, ktoré by mali za následok automatické zrušenievolieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť trebapovažovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať,resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľskéhoorgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené napredpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zborualebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality). V   danom   prípade   však   sťažovateľka   iba   konštatovala,   že   s   hlasovacími   lístkamia obálkami sa mohlo aj po odchode volebnej komisie z volebnej miestnosti neoprávnenemanipulovať. Teda netvrdí, že sa manipulovalo a dôkaz, ktorý v tejto otázke predložila(písomné vyhlásenie predsedu volebnej komisie) je v tomto smere zhodný a neprinášažiadnu   ďalšiu   či   novú   informáciu   (celé   vyhlásenie   je   napokon   v   podstatných   častiachidentické   so   sťažnosťou).   Ani z dokazovania   vykonaného   ústavným   súdom   (z   výpovedíjednotlivých svedkov a z odpečatenej volebnej dokumentácie) sa nepreukázala manipulácias hlasovacími lístkami.

Z výpovedí jednotlivých svedkov bolo preukázané, že po ukončení sčítania hlasovboli   hlasovacie   lístky,   ako   aj   obálky   riadne   zapečatené   (zviazané   motúzom,   prelepenéa podpísané   buď   predsedom   alebo   podpredsedom   volebnej   komisie).   Uvedené   potvrdilnapokon aj sám predseda volebnej komisie, keď vo svojej výpovedi uviedol, že „ako sa sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali, zložili, zviazali a zalepili, niektoré podpisoval aj on, nevie či všetky. V jeho prítomnosti nedošlo k vloženiu zalepených lístkov do krabice a k jej zapečateniu“. Na inom mieste svedok vo svojej výpovediuviedol, že keď prišiel na obecný úrad, aby zistil, „aký lístok má podpísať“, videl v nejakejškatuli pohádzané volebné lístky, „tieto boli zaviazané a niektoré nemali jeho podpis“. Takto zviazané a zapečatené hlasovacie lístky a obálky a ďalšia dokumentácia bolauložená podľa výpovede členov volebnej komisie do škatule, resp. niektoré ostali na stole.Volebná miestnosť sa zavrela, budova zakódovala. Podľa vyjadrenia zapisovateľky volebnejkomisie tieto potom v nedeľu odniesla v škatuli do plechovej skrine (ku ktorej má prístuplen   ona   a jej   kolegyňa),   ktorá   sa   nachádza   taktiež   na   obecnom   úrade,   avšak   v inejmiestnosti. Keďže v pondelok po voľbách (ako aj v ďalšie dni) predseda volebnej komisieodmietol prísť odovzdať volebnú dokumentáciu do úschovy obce (čo vo svojej výpovedi ajpotvrdil), k podpísaniu protokolu a odovzdaniu volebnej dokumentácie do úschovy obce (jejuloženiu do prenosnej volebnej schránky, tak ako bolo predložená ústavnému súdu) došloaž týždeň po voľbách.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že možnosť zneužitia volebných materiálovopomenutím ich riadneho zabezpečenia proti tomu síce možno označiť za potencionálnuvolebnú vadu, avšak podľa názoru ústavného súdu táto vada sama osebe nie je spôsobilávyvolať   dôvodnú   pochybnosť   o   zneužití   tejto   volebnej   dokumentácie,   resp.   o   zneužitíhlasovacích lístkov členmi príslušnej volebnej komisie, pracovníkmi obecného úradu alebotretími osobami, ktorého výsledkom by bolo konanie majúce dopad, resp. vplyv na samotnývýsledok volieb.

Pokiaľ ide o druhú rovinu uvedenej námietky týkajúcu sa podozrenia o účelovej,nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami, ústavný súd konštatuje, že obsah volebnejdokumentácie   preskúmanej   priamo   ústavným   súdom   nijako   nenasvedčuje   nezákonnejmanipulácii s hlasovacími lístkami a obálkami (s cieľom ovplyvnenia volebného výsledku).Treba   vychádzať   z toho,   že pokiaľ   by potenciálne došlo k   nedovolenému vhadzovaniuobálok s účelovo upravenými hlasovacími lístkami do urny, takýto stav by sa zákoniteprejavil   v   etape   zisťovania   výsledku   volieb   nesúladom   počtu   obálok   obsahujúcichhlasovacie lístky po ich vybratí z urny so záznamami (odrážajúcimi počet zúčastnenýchvoličoch) v zoznamoch voličov. Konkrétne by celkový počet obálok s hlasovacími lístkamipo vybratí z urny prevyšoval počet voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačeniavoličskej účasti v zoznamoch voličov. Z obsahu zápisnice volebnej komisie o výsledkuvolieb   vyplýva,   že   počet   voličov,   ktorým   boli   vydané   obálky   s   hlasovacími   lístkami(525 voličov),   korešponduje   s   počtom   voličov   zúčastnených   na   voľbách   (525   voličov).Uvedené údaje, ktorých pravdivosť nebola sťažovateľkou nijakým spôsobom spochybnenáprostredníctvom označených dôkazov, za daného stavu vylučujú možnosť nedovolenéhododatočného   vhadzovania   upravených   hlasovacích   lístkov   s   cieľom   ovplyvniť   volebnývýsledok (PL. ÚS 83/2011).

S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uvedené skutočnosti nemôžuv   objektívnom   pozorovateľovi   založiť   dôvodné   podozrenie,   že   v   dôsledku   nich   došlomanipulácii   volebných   lístkov,   a   preto   uvedené   námietky   sťažovateľky   ústavný   súdpovažoval za právne irelevantné.

Podľa názoru ústavného súdu charakter porušenia § 37 ods. 1, 2 a 3, ako aj § 40ods. 2   zákona   o   voľbách   a   spôsob,   akým   k   nemu   došlo   v   posudzovaných   voľbách,by za určitých   okolností   bolo   možné   posúdiť   ako   závažné   porušenie   zákonnosti   voliebmajúce   potenciál   ovplyvnenia   výsledkov   volieb.   Pri   hodnotení   dôkazov   v   ich   súhrnea vo všetkých súvislostiach však v danom prípade ústavný súd musí konštatovať, že žiadnejeho   ďalšie   zistenia   nenasvedčujú   zneužitiu   uvedeného   nezákonného   postupu   volebnejkomisie a spolu s údajmi o rozdieloch v počte získaných hlasov medzi zvoleným starostomobce a ostatnými kandidátmi oprávňujú ústavný súd vyvodiť záver, že uvedené porušeniezákona neovplyvnilo výsledky volieb starostu obce.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že zistená intenzita pochybení miestnejvolebnej komisie je v spojení s neopodstatnenosťou ďalších námietok sťažovateľky celkomzjavne nedostatočná na to, aby ústavný súd mohol uplatniť svoju právomoc podľa § 63ods. 1   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   t.   j.   vyhlásiť   voľby   starostu   obce   konané15. novembra 2014 za neplatné.

Pre   právne   posúdenie   všetkých   námietok   sťažovateľky   z ústavných   a zákonnýchhľadísk je podstatné, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu o výsledkuvolieb bez uvedenia námietok. Preto neskoršie čestné vyhlásenie predsedu volebnej komisienemá pre ústavný súd vysokú vypovedaciu hodnotu.

Záver

Ústavný súd berúc do úvahy všetky zistenia konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky,na základe   ktorých   namieta   nezákonnosť   a neústavnosť   volieb   starostu   obce   konaných15. novembra 2014, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia ústavya zákona   o voľbách,   ktorých rozsah a   intenzita   by mohli podstatným   spôsobom   reálneovplyvniť, kto bol v napadnutých voľbách zvolený za starostu obce.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   jeho   skutkové   zisteniav danom   prípade   neumožňujú   vysloviť   záver   (napriek   tesnému   volebnému   výsledku)o takom hrubom   alebo   závažnom,   prípadne   opakovanom   porušení   volebných   predpisovpri voľbách starostu obce Horné Lefantovce, ktoré by preukázateľne ovplyvnili výsledoktýchto   volieb   a   mohli   by   byť   podkladom   pre   zrušenie   týchto   volieb   ústavným   súdom.Sťažovateľka   neuniesla   dôkazné   bremeno   tým,   že   nepreukázala   také   porušenie   zákonao voľbách, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bolajej   sťažnosť   podľa §   63   ods.   1   písm.   d)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavným   súdomzamietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015