znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 46/07-50

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   septembra   2008 v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha (sudcu spravodajcu), Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú   sťažnosť   M.   H.,   R.,   a Ľudovej   strany   –   Hnutie   za   demokratické   Slovensko,   B., zastúpených advokátkou JUDr. J. Z., P., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu   obce   R.   konaných   2. decembra 2006   podľa   čl.   129   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky, za účasti J. F., R., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. a Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006   doručená   sťažnosť M.   H.   (ďalej len   „sťažovateľka v 1. rade“)   a Ľudovej   strany   – Hnutie za demokratické Slovensko (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovateľky“),   ktorou   podľa   čl. 129 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce R. (ďalej len „obec“) konaných 2. decembra 2006.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   v 1.   rade   kandidovala vo voľbách   za   starostku   obce   za   Ľudovú   stranu   –   Hnutie   za   demokratické   Slovensko a získala 214 platných hlasov. Jediný protikandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje, J. F. (ďalej   aj   „odporca“)   ako   nezávislý   kandidát   získal   217   platných   hlasov   (rozdiel   troch hlasov).   Do zoznamu   voličov   bolo   zapísaných   629   oprávnených   voličov,   voličom   bolo vydaných 438 obálok a rovnaký bol počet odovzdaných obálok. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 431. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej len „MVK“) bol za starostu obce zvolený odporca s počtom 217 platných hlasov.

Sťažovateľky   v sťažnosti   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu tvrdili,   že   v priebehu   napádaných   volieb   starostu   obce   došlo   k porušeniu   čl.   30   ústavy a k porušeniu ustanovení § 28 ods. 1, § 31 ods. 6, § 33 a § 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), čo podľa ich   názoru viedlo k nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce.

Sťažovateľky   svoje   tvrdenia   odôvodnili   tak,   že „...   pri   voľbách   došlo   zo   strany niektorých členov volebnej komisie k protiprávnej manipulácii s hlasovacími lístkami, ako aj k ďalšiemu konaniu členov volebnej komisie, ktoré“ bolo „v priamej príčinnej súvislosti s výsledkami volieb,“ keď „- po vysypaní hlasovacích lístkov, resp. obálok s hlasovacími lístkami z urien tieto neboli spočítané,

- nebolo umožnené starým a chorým ľuďom hlasovať mimo volebnej komisie (prenosnou urnou), ktorí o to požiadali ústne prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov (volebná komisia   umožnila   hlasovať   iba   tým,   ktorí   o tom   požiadali   písomne   na   vyplnenej a podpísanej žiadosti zasielanej spolu s oznámením o čase a mieste konania volieb),

- pri otváraní obálok sa v jednej našli tri hlasovacie lístky, ktoré keďže boli neplatné sa uložili   najskôr   k neplatným,   no   neskôr   boli   presunuté   k platným   a boli   započítané   do výsledkov hlasovania....

Spomínané námietky boli dňa 06. 12. 2006 prerokované na III. zasadaní Obvodnej volebnej komisie Č... za účasti pozorovateliek volieb... p. A. H. a p. Ž. S.“, ktoré dodali, že «- komisii   bolo   daných   k dispozícii   300   obálok   označených   pečiatkou   obce   so   štátnym znakom, 200 ďalších obálok bolo pripravených ale neopečiatkovaných, pričom pečiatka obce nebola k dispozícii volebnej komisii,

- predsedníčka   miestnej   volebnej   komisie   menovaná   starostom   obce   spolu s podpredsedníčkou   volebnej   komisie   taktiež   menovanej   starostom   obce   využili   svoje hlasovacie právo v poobedňajších hodinách v čase, keď vo volebne miestnosti bolo najviac voličov (cca 50), pričom tieto „boli pri voličoch, ktorí hlasovali a vtedy aj obidve boli odvoliť“,

- konkretizovali osoby, ktorým nebolo umožnené hlasovať prenosnou urnou, resp. osoby, ktoré tlmočili žiadosť svojich príbuzných o takúto formu hlasovania, a to J. S., K. K. pre svoju manželku a p. T. pre svojho švagra.».

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   sťažovateľky   žiadali,   aby   ústavný   súd vydal toto rozhodnutie:

„Voľby starostu obce R. konané dňa 02. decembra 2006 vyhlasuje za neplatné.“

Prílohu sťažnosti okrem iného tvorilo podanie A. S. z 3. decembra 2006 adresované obvodnej   volebnej   komisii   Č.   (ďalej   len   „OVK“)   označené   ako „Námietka   voči nespokojnosti k práci členov voleb. komisie vo volebnom okrsku R.“, v ktorom namietala, že „po   ukončení   hlasovania   neboli   zapečatené   nepoužité   hlasovacie   lístky   a obálky.  ...   po vysypaní z úrn odovzdané obálky neboli spočítané... bolo odmietnuté hlasovanie pre tých voličov, ktorí požadovali voliť do prenosnej urny a táto požiadavka bola nahlásená ústne rodinnými príslušníkmi.... Pri otváraní obálok sa našli v jednej obálke tri (3) hlasovacie lístky, ktoré boli neplatné a odložené k ostatným neplatným. Malo ich byť spolu 10 nakoniec ich bolo iba 7 a tie 3 sa presunuli k platným hlasovacím lístkom jednému z kandidátov.“. Sťažovateľky v prílohe predložili ústavnému súdu aj «Záznam z riešenia podania „Námietky   –   nespokojnosti   k práci   členov   volebnej   komisie   vo   voľbách   do   orgánov samosprávy obcí – vo volebnom okrsku v Obci R.“, ktorú podala A. S., členka volebnej komisie R. za ĽS – HZDS, ktorá bola prerokovaná na III. zasadaní Obvodnej volebnej komisie Č. 6. 12. 2006...». Z obsahu tohto záznamu vyplýva, že OVK k veci vypočula A. H. a Ž. S., ktoré boli v čase konania volieb prítomné vo volebnej miestnosti ako pozorovateľky a v súvislosti s voľbami zhodne uviedli skutočnosti prezentované A. S.

OVK odporučila sťažovateľkám podať sťažnosť ústavnému súdu pre nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obce.

Na   podporu   tvrdení   o neumožnení hlasovania   niektorým   obyvateľom   obce   mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky zaslala právna zástupkyňa sťažovateliek ústavnému súdu „čestné prehlásenia“ M. T. a K. K., obe z 29. decembra 2006, ktoré boli doručené ústavnému súdu 28. februára 2007.

Pred   prijatím sťažnosti   na ďalšie konanie ústavný súd v zmysle ustanovení § 31 ods. 2   v spojení   s   §   62   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   listom z 28. februára 2007 vyžiadal od obecného úradu obce kópiu zápisnice MVK o výsledku volieb   v obci   do   obecného   zastupiteľstva   a starostu   obce,   ktorá   bola   ústavnému   súdu doručená 8. marca 2007.

Ústavný   súd   uznesením   č. k.   PL.   ÚS   46/07-14   z 9.   mája   2007   prijal   sťažnosť sťažovateliek   na   ďalšie   konanie   a   15.   mája   2007   vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti.   Vo   vyjadrení,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   4.   júna   2007,   odporca okrem iného uviedol:

„Volieb do obecného zastupiteľstva a na starostu obce R. konaných dňa 2. 12. 2006 som sa zúčastnil ako kandidát na starostu obce. Z pozície kandidáta na starostu obce som nemal   žiadny   priamy   ani   nepriamy   vplyv   na   priebeh   a   výsledky   volieb.   Vzhľadom   na uvedené sa k vecnej stránke volieb vyjadrujem na základe informácií, ktoré som obdržal po oboznámení sa s obsahom sťažnosti.

Na základe získaných informácií o priebehu a výsledku volieb som toho názoru, že voľby   sa   uskutočnili   v   súlade   so   zákonom.   Nie   sú   mi   známe   žiadne   také   skutočnosti závažného charakteru, ktoré by spôsobili ich neplatnosť....

Vzhľadom   na   uvedené   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   po preskúmaní všetkých dôvodov sťažnosti sťažovateľov, sťažnosť sťažovateľov na neústavnosť a nezákonnosť volieb v obci R. konaných dňa 2. 12. 2006, zo dňa 11. 12. 2006 ako zjavne neopodstatnenú zamietol.“

Prílohu   vyjadrenia   odporcu   tvorili   čestné   vyhlásenia   predsedníčky   MVK   J.   K., podpredsedníčky MVK J. K. a členov MVK L. B., M. H. a E. S., všetky z 30. mája 2007.

Členovia   MVK   (vrátane   predsedníčky   a podpredsedníčky)   vo   svojich   čestných vyhláseniach k tvrdeniam sťažovateliek zhodne uviedli, že úradná pečiatka obce bola pre prípad   potreby   (označenie   ďalších   obálok)   stále   k dispozícii   MVK.   Ďalej   uviedli,   že predsedníčka a podpredsedníčka MVK využili svoje volebné právo a hlasovali v čase, keď sa vo volebnej miestnosti nenachádzal žiaden volič, a že predsedníčka a podpredsedníčka MVK „boli ustanovené v súlade so zákonom a nie menované starostom“. Zhodne potvrdili aj   to,   že   nepoužité   hlasovacie   lístky   a obálky   boli   po   ukončení   hlasovania   spočítané, prelepené lepiacou   páskou   a uložené v inej   miestnosti   tak,   aby nedošlo   k ich   zneužitiu. Zároveň uviedli, že pri sčítavaní hlasov došlo k spočítaniu voličmi odovzdaných obálok, a to na podnet A. S., a počet odovzdaných obálok bol porovnaný s údajom zo zoznamu voličov, pritom žiaden rozpor zistený nebol. Z čestných vyhlásení ďalej vyplynulo, že do prenosnej volebnej schránky bolo MVK umožnené voliť všetkým oprávneným voličom, ktorí   o to   písomne   požiadali.   Vo   vzťahu   k osobám,   ktorým   nebolo podľa   sťažovateliek umožnené voliť do prenosnej volebnej schránky, členovia MVK vo vyhláseniach uviedli, že V.   T.   sa   volieb   osobne   zúčastnil   a volil   vo   volebnej   miestnosti.   Manželka   K.   K., o hlasovanie ktorej do prenosnej volebnej schránky mal požiadať jej manžel, pre vážne zdravotné   ťažkosti   sama   odmietla   voliť   do   prenosnej   schránky,   a podobne   A.   S. prostredníctvom   svojej   nevesty,   ktorá   ho   opatruje,   uviedol,   že   si   neželá   hlasovať   do prenosnej volebnej schránky, pretože mu to zdravotný stav neumožňuje. V závere čestných vyhlásení   členovia   MVK   opäť   zhodne   uviedli,   že   skutočne   boli   v jednej   obálke   tri hlasovacie lístky, a to jeden upravený pre voľbu starostu obce, jeden upravený pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a jeden neupravený – čistý opäť pre voľbu poslancov obecného   zastupiteľstva.   Upravené   hlasovacie   lístky   boli   zaradené   medzi   platné a neupravený lístok medzi neplatné.

V rámci dokazovania ústavný súd vypočul   v predmetnej   veci   12   svedkov:   A.   S., M. T., V. T., E. S., Ž. S., A. H., K. K., J. K., J. K., L. B., M. B. a M. H. Výsluch uskutočnil 9.   júna   2008   sudca   spravodajca   v priestoroch   obecného   úradu.   Prítomná   bola   taktiež sťažovateľka v 1. rade, právna zástupkyňa sťažovateliek JUDr. J. Z. a odporca.

Sťažovateľka v 1. rade pred pristúpením k samotnému výsluchu svedkov uviedla, že trvá na podanej sťažnosti v plnom rozsahu a že o uvedených skutočnostiach v sťažnosti sa dozvedela po voľbách od A. S., A. H. a M. B. Domnievala sa, že „... keď sa nespočítali obálky, mohli byť medzi nimi aj neplatné neúradné obálky, alebo mohlo byť v obálke aj viac hlasovacích   lístkov...“. K námietke   hlasovania   predsedníčky   a podpredsedníčky   MVK uviedla: „Podľa   mňa   v prvom   rade   mali   ísť   odvoliť   predsedníčka   a podpredsedníčka volebnej komisie, avšak to, že volili v inom čase, v čase najvyššieho počtu voličov, nie je podľa mňa porušením zákona.“ V súvislosti s tvrdením o malom počte pripravených obálok (500   kusov   a 300   opečiatkovaných)   sťažovateľka   v 1. rade   dodala: „Nemám   vedomosť o tom, že by to, že nebol dostatočný počet obálok, mohlo ovplyvniť výsledok volieb, pretože neboli voliť všetci oprávnení voliči.“

Svedkyňa   A.   S.,   členka   MVK,   pri   výsluchu   uviedla,   že   v priebehu   spočítavania hlasov boli v jednej z obálok nájdené tri hlasovacie lístky, a to dva pre voľbu starostu obce a jeden pre voľbu poslancov do   obecného zastupiteľstva. Na   základe rozhodnutia člena MVK L. B. boli tieto hlasovacie lístky zaradené medzi neplatné a neskôr, pretože sa tieto na uloženom mieste nenachádzali, sa svedkyňa domnievala, že „asi ich dali medzi platné“. Svedkyňa   ďalej   uviedla: „Nemám   vedomosť   o tom,   že   by   kvôli   malému   počtu   obálok, nemohol nejaký volič odvoliť. Také niečo sa nestalo.“ Ďalej svedkyňa uviedla: „Podľa mňa bolo manipulované s hlasovacími lístkami. K premiešaniu nepoužitých obálok s použitými obálkami   nedošlo.   Nepoužité   obálky   boli   na   zvláštnom   mieste,   avšak   neboli   spočítané ani zapečatené.   Neviem   uviesť,   či   došlo   pri   spočítavaní   obálok   k   nejakým   rozdielom, pretože   obálky   spočítavané   neboli   a neboli   porovnávané   so zakrúžkovanými   voličmi   vo volebných zoznamoch. Chcem zdôrazniť aj to, že stále som musela odbehávať na WC (asi 40-krát), na toaletu som musela ísť, aj keď sa začali spočítavať hlasy.“ K okolnostiam týkajúcim sa žiadostí o voľbu do prenosnej volebnej schránky svedkyňa uviedla, „že nebolo umožnené   voliť   všetkým   voličom,   ktorí   skrze   svojich   rodinných   príslušníkov   požiadali o voľbu do prenosnej urny. P. T... žiadala voliť pre svojho švagra V. T... Pán T. však následne prišiel odvoliť do volebnej miestnosti. Ďalším prípadom bol pán K., ktorý žiadal voliť   do   prenosnej   urny   pre   manželku,   ktorá   bola   chorá,   ani   jeho   žiadosti   vyhovené nebolo... Ďalej to bol A. S., za ktorého žiadal voliť do prenosnej urny jeho syn J. S.“. Svedkyňa v závere svojej výpovede uviedla: „K tvrdeniu o neplatných hlasovacích lístkoch, ktoré napokon boli uznané ako platné, uvádzam, že v jednej obálke boli 3 hlasovacie lístky: 2 hlasovacie lístky pre starostu, 1 hlasovací lístok pre poslancov. Jeden lístok pre starostu bol odložený ako neplatný. V ďalších dvoch obálkach boli 3 lístky pre starostu, z nich ani jeden nebol použitý ako platný, boli vyradené ako neplatné (spolu 7 lístkov). Potom neskôr, pani B. zobrala všetky tie neplatné hlasovacie lístky (7) a dala ich medzi platné, zároveň ich ukázala pani H. Podľa môjho názoru malo byť neplatných celkovo 14 hlasovacích lístkov, 7 hlasovacích lístkov, ako som to uviedla, bolo vrátených späť medzi platné hlasovacie lístky a 7 zostalo neplatných, čo bolo uvedené aj v zápisnici.“

Na otázky odporcu svedkyňa uviedla, že od roku 1990 sa na voľbách zúčastnila asi 14-krát   (ako   členka   volebnej   komisie),   a to,   že   predsedníčka   a podpredsedníčka   MVK „volili“ v čase,   keď   bolo   vo   volebnej   miestnosti   približne   50   ľudí,   tvrdila   na   základe informácie pozorovateľky.

Svedkyňa M. T. pri výsluchu uviedla, že švagor V. T. ju poprosil, aby požiadala MVK o možnosť voľby do prenosnej volebnej schránky, pretože sa cíti zle. Požiadavku švagra   svedkyňa   tlmočila   MVK,   ktorá   žiadosti   nevyhovela.   Túto   skutočnosť   svedkyňa oznámila V. T., ktorý sa potom sám dostavil do volebnej miestnosti, kde hlasoval.Svedok   V.   T.   pri   svojom   výsluchu   potvrdil,   že   v deň   volieb   napriek   svojmu momentálnemu zlému zdravotnému stavu išiel hlasovať do volebnej miestnosti.

Svedkyňa E. S. pri výsluchu uviedla, že je nevestou vážne chorého A. S., preto oznámila MVK, že sa jej svokor nemôže a nechce volieb zúčastniť.

Na otázku sťažovateľky v 1. rade svedkyňa odpovedala, že členovia MVK sa síce pýtali,   či   majú   prísť   k jej   svokrovi   s prenosnou   volebnou   schránkou,   avšak   ona   im odpovedala, že „svokor je vo veľmi zlom stave, a ani neviem, či bude doma, či už nebude v nemocnici“.

Svedkyňa   Ž.   S.,   ktorá   sa   volieb   zúčastnila   ako   pozorovateľka,   potvrdila,   že   na začiatku   volieb   bolo   pripravených   pre   voličov   500   obálok   z toho   iba   300   označených odtlačkom úradnej pečiatky. Podľa nej malo byť pripravených 629 obálok. Nezaznamenala však, že by niektorý z oprávnených voličov nemohol hlasovať z dôvodu nedostatku úradne označených   obálok.   Uviedla,   že   úradná   pečiatka   obce   bola   na   základe   žiadosti   A.   S. k dispozícii priamo vo volebnej miestnosti. V súvislosti s voľbou do   prenosnej volebnej schránky   svedkyňa   potvrdila,   že   MVK   vyžadovala   písomnú   žiadosť.   Tak   to   bolo aj v prípade J. S., ktorý žiadal o voľbu do prenosnej schránky pre svojho otca, a pretože takúto žiadosť nemal, požiadal pozorovateľky o list papiera, na ktorý ju napísal. Takúto žiadosť dal zapisovateľke MVK M. B. O príchode nevesty A. S. do volebnej miestnosti nevedela. Svedkyňa potvrdila zdravotné problémy členky MVK A. S. v priebehu volieb. Nemala vedomosť o tom, že by počas volieb bola podaná sťažnosť na „neregulárnosť“ volieb.

K spočítavaniu hlasov svedkyňa uviedla: „Po skončení volieb sa vysypala urna na stôl. Pani S. im povedala, že nech dajú po 50 kusov alebo po 100 kusov na kopu a odišla na WC, ale oni na ňu nečakali a začali tie obálky otvárať a zavolali aj nás pozorovateľky, aby sme im pomohli otvárať. Spočítavať sme im nepomáhali. Neviem, ako prišli k tým číslam v zápisnici, keď ja som vôbec nevidela, aby to spočítavali. Nemám vedomosť o tom, že by tam primiešavali   iné   obálky,   boli   tam obálky iba   z urien.   Neviem   o tom,   že by sa v urnách nachádzali   obálky,   ktoré   by   neboli   opečiatkové   (úradné).   Avšak   keď   som   chcela skontrolovať,   či   sa   medzi   hlasovacie   lístky   sťažovateľky   nezatúlali   aj   hlasovacie   lístky odporcu, predsedníčka komisie sa na mňa nahnevala a povedala mi, že ja tu nemám ani čo hľadať. Pri spočítavaní hlasov volebná komisia zistila, že v jednej obálke sa nachádzali tri hlasovacie   lístky   všetky   v prospech   odporcu.   Tieto   lístky   boli   položené   nabok,   pán   B. povedal, že sa nebudú počítať. Ja som to síce nevidela, ale pani H. s pani S. tvrdili, že pani B. tieto tri lístky dala k platným. Ďalej k veci uvádzam aj to, že som sa od pani S. dopočula, že predsedníčka a podpredsedníčka boli pri preratúvaní hlasov pod stolom, kľačali tam a čosi robili s obálkami. Ja osobne som nevidela, čo tam robili... Pani S. sa ich opýtala, čo tam robia, na čo im pani B. povedala, že to upracú až potom. Naviac uvádzam, že ja som viac obálok, v ktorých by bolo viac hlasovacích lístkov, nevidela, len čo tvrdila pani S. malo by   byť   ich   viac.   Koľko,   to   neviem   povedať.   Podľa   môjho   vedomia   boli   medzi   platné hlasovacie lístky zaradené 3 neplatné hlasovacie lístky: 2 pre starostu a 1 pre poslancov. Podľa mňa voľby neboli v súlade so zákonom, voľby boli nezákonné vo všetkom.“

K žiadosti J. S. o voľbu do prenosnej volebnej schránky svedkyňa uviedla: „Ja som J. S. iba poskytla papier zo zošita, on si napísal žiadosť, ktorú dal pani B. Ona tú žiadosť pokrčila a odhodila.“

Na otázku právnej zástupkyne sťažovateliek svedkyňa uviedla: „Nemám vedomosť o ďalších ľuďoch, ktorí žiadali o hlasovanie do prenosnej urny.“

Na záver svedkyňa uviedla, že „pravdou je to, čo som teraz uviedla, v zázname OVK zo 6. decembra 2006 sú uvedené nepresnosti“.

Z výsluchu svedkyne A. H. vyplynulo, že sa volieb zúčastnila ako pozorovateľka. K počtu pripravených obálok uviedla, že „nejaké obálky chýbali, hovorili o tom, či ich potom doniesli neskôr, to ja neviem“. Svedkyňa počas volieb sprevádzala členov MVK, ktorí chodili s prenosnou volebnou schránkou, nevedela uviesť koľko voličov volilo týmto spôsobom,   ale   všetkým,   ktorí   o to   požiadali,   bolo   umožnené   takto   hlasovať.   Svedkyňa k veci ďalej vypovedala: „Keďže ja som chodila s tou prenosnou urnou, neviem, koľkým ľuďom nebolo umožnené voliť do prenosnej urny. Podľa mňa možno trom ľuďom. Nevidela som,   že   by   niekomu   nebolo   umožnené   voliť   z dôvodu,   že   chýbali   obálky.   Pri   voľbe   do prenosnej urny bolo všetkou v poriadku.“

K problematike sčítavania hlasov svedkyňa uviedla: „Pri sčítavaní hlasov sa našli nejaké viaceré hlasovacie lístky v jednej obálke, dalo sa to nabok ako neplatné, a dodatočne boli zaradené medzi platné, mohlo ich byť možno 3, ale presne neviem. V jednej obálke boli dva   hlasovacie   lístky   pre   starostu   (neviem,   pre   ktorého   kandidáta)   a v druhej   neviem presne, či tam boli tiež dva pre starostu. Ja ako pozorovateľka som pomáhala pri otváraní obálok, vyberaní lístkov, lístky som nespočítala.... Neviem, či všetky tie tri hlasovacie lístky nájdené   v spoločnej   obálke   boli   zaradené   medzi   platné.   Ja   som   bola   pozorovateľkou prvýkrát,   neviem   povedať   koľko   neplatných   hlasovacích   lístkov   bolo   zaradených   medzi platné.“

Na otázku právnej zástupkyne sťažovateliek svedkyňa uviedla: „Na kôpke, na ktorú sa odkladali neplatné hlasovacie lístky, bolo viac ako 3 hlasovacie lístky. Neviem povedať, koľko lístkov zostalo na tej kôpke po zaradení niektorých hlasovacích lístkov medzi platné.“Na   otázku   odporcu   svedkyňa   uviedla: „Pri   porovnaní   zoznamu   došlých   voličov, ktorý   sme   si   my   pozorovateľky   viedli,   so   zoznamom   volebnej   komisie,   sa   zistili   nejaké rozdiely. Ale neviem v čom. Avšak ja som všetkých nepoznala, ktorých som poznala, tých som zapísala, a bola som aj preč s prenosnou urnou. Myslím, že správne číslo je uvedené v zápisnici volebnej komisie. Pri voľbe predsedníčky a podpredsedníčky bolo veľa ľudí, bola plná miestnosť, bolo to asi poobede, keď sme prišli späť s urnou.“

Svedok K. K. k veci uviedol, že členovia MVK sa ho pýtali, či majú prísť k jeho manželke s prenosnou volebnou schránkou, a pokiaľ áno, nech doručí   MVK manželkou podpísanú žiadosť. Pretože manželka svedka bola chorá, povedala mu, že si neželá, aby k nej s prenosnou volebnou schránkou chodili, a teda nepriala si voliť. Vzhľadom na určitú nezrovnalosť vyplývajúcu z porovnania obsahov „čestného prehlásenia“ z 29. decembra 2006 podpísaného svedkom (predloženého ústavnému súdu sťažovateľkami) a výpoveďou svedka   bolo „čestné   prehlásenie“ svedkovi   predložené   na   vyjadrenie.   Svedok   k nemu uviedol, že nevie, čo je to za „prehlásenie“. Po pripomenutí sťažovateľky v 1. rade si však spomenul, že sťažovateľka v 1. rade mu doniesla nejaké tlačivo, aby ho podpísal.

Svedkyňa J. K., predsedníčka MVK, vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej názoru voľby   prebehli   v súlade   so   zákonom   bez   toho,   aby   boli   zmanipulované.   K voľbe   do prenosnej   volebnej   schránky   svedkyňa   poznamenala: „Občania   žiadali   o voľbu   do prenosnej schránky čestným prehlásením, kde uviedli, že chcú, aby sme prišli k nim domov s prenosnou urnou. Ku každému, kto predložil čestné prehlásenie, členovia volebnej komisie išli   s prenosnou   urnou.“ K pripravenému   počtu   obálok   svedkyňa   uviedla: „Problém s obálkami   nebol,   bolo   opečiatkovaných   300   obálok   a ostatné   boli   pripravené   na opečiatkovanie,   keď   som   videla,   že   je   málo   obálok,   ja   osobne   som   ich   opečiatkovala. Opečiatkované obálky boli vždy k dispozícií, nenastal taký problém, že by nejaký volič, nemohol   voliť,   pretože   nemal   obálku.“ V súvislosti   s námietkami   vzťahujúcimi   sa k spočítavaniu hlasov svedkyňa uviedla: „Pri prepočítavaní hlasovacích lístkov sa našla jedna obálka, kde boli 3 hlasovacie lístky: jeden pre starostu a dva pre poslancov. Jeden lístok pre starostu bol platný, jeden lístok pre poslancov bol tiež platný a jeden lístok bol prázdny - neoznačený (asi sa dostal do obálky nedopatrením – zlepením lístkov) a zaradil sa   medzi   neplatné   hlasovacie   lístky.   Nemám   vedomosť   o tom,   že   by   nejaké   neplatné hlasovacie lístky boli zaradené medzi platné.“ Ďalej svedkyňa uviedla: „Zápisnicu som podpísala   dobrovoľne   a rovnako   to   podpísali   dobrovoľne   aj   ostatní   členovia.   Všetci členovia komisie vedeli, čo podpisujú. Na priebeh volieb nebola podaná žiadna sťažnosť.“ Svedkyňa k spôsobu sčítavania hlasov dodala: „Po vysypaní všetkých obálok z urien tieto neboli   pred   otváraním   spočítané,   boli   otvorené,   lístky   boli   vybraté   a následne   boli prepočítané lístky aj obálky. Počty obálok a hlasovacích lístkov podľa môjho názoru sedia presne tak, ako sa vykonali voľby.“ K voľbe prostredníctvom prenosnej volebnej schránky svedkyňa vypovedala takto: „O tom, že do prenosnej urny sa bude voliť iba na základe písomných žiadostí, rozhodla volebná komisia ešte pred voľbami. Takýto spôsob sa zvolil v našej obci teraz prvýkrát, t. j. pri voľbách 2. decembra 2006.“

Na   otázku   právnej   zástupkyne   sťažovateliek   svedkyňa   uviedla: „Neviem,   či   by osobe, ktorá by v deň volieb ústne nahlásila svoju žiadosť o voľbu do prenosnej urny, bolo umožnené tak voliť. Bolo by to rozhodnuté po dohode s volebnou komisiou. Pri požiadaní telefonicky, by som nevedela presne identifikovať, či je to tá osoba, ktorá žiada o takúto voľbu.“

Na otázku sťažovateľky v 1. rade svedkyňa uviedla: „Obálky, z ktorých sa vybrali hlasovacie lístky, sa nehádzali pod stôl, odkladali sa na stôl. Podľa mňa sa nemohlo stať, že by tam bola neúradná obálka. Obálky sa kontrolovali pri otváraní, či sú úradné. Ja osobne som sa pri otváraní pozerala, či sa tam nachádza aj pečiatka.“

Svedkyňa J. K., podpredsedníčka MVK, potvrdila, že pred začiatkom volieb bolo pripravených   300   opečiatkovaných   obálok   a ostatné   boli   čisté   –   neopečiatkované. K žiadostiam   o   voľbu   do   prenosnej   volebnej   schránky   svedkyňa   uviedla: „Na   základe sťažností z minulých volieb, že sa chodilo s prenosnou urnou aj k tým voličom, ktorí o to nepožiadali, volebná komisia rozhodla, že s urnou sa bude chodiť iba na základe čestných prehlásení.   Nebolo   umožnené   voliť   iba   tým   voličom,   za   ktorých   žiadali   ich   rodinní príslušníci   ústne.“ Svedkyňa   ďalej   uviedla: „Na   priebeh   volieb   nebola   podaná   žiadna sťažnosť.“ K priebehu   sčítavania   hlasov   svedkyňa   uviedla: „Pri   sčítavaní   hlasovacích lístkov   nepomáhali   pozorovatelia.   Pri   prepočítavaní   hlasovacích   lístkov   sa   zistilo,   že v jednej obálke boli 3 hlasovacie lístky: 1 platný lístok pre starostu (tam bola zakrúžkovaná sťažovateľka), 1 platný lístok pre poslancov a 1 pre poslancov bol čistý (neoznačený) – bol uznaný za neplatný. Nie som si toho vedomá toho, aby boli z neplatných hlasovacích lístkov niektoré   vložené   medzi   platné,   ale   určite   sa   tak   nestalo.   Voľby   prebehli   v súlade   so zákonom.“ Svedkyňa ďalej uviedla, že „nemohlo sa stať, že by niektorý volič nedostal obálky, lebo keď sme videli, že je málo obálok, tak sme ich dopečiatkovali“. K žiadostiam o voľbu do prenosnej volebnej schránky svedkyňa dodala: „Keď som tu bola, počula som iba jednu ústnu žiadosť o voľbu do prenosnej urny (pán S.), potom som išla s prenosnou urnou a potom som počula, že boli ešte dve také žiadosti (pán K. a pán T.), to však viem iba z počutia.“   Napokon   svedkyňa   ešte   uviedla: „Nemohlo   dôjsť   k pomiešaniu   platných a neplatných hlasovacích lístkov, pretože sa ukladali na kôpky. Keď sa vysypali obálky z urny, pani predsedníčka chcela prepočítať obálky, avšak pani S. povedala, že sa to nerobí. Keď sa z obálok vybrali hlasovacie lístky, obálky sa spočítali a dávali sa na stôl.“Na otázku právnej zástupkyne sťažovateliek svedkyňa uviedla: „Obálky sme dávali na stôl.“

Na otázku sťažovateľky v 1. rade svedkyňa uviedla: „Pod stolom sa nachádzali iba papieriky od cukríkov, žiadne obálky tam neboli.“

Svedok   L.   B.,   člen   MVK,   potvrdil,   že   v súvislosti   s obálkami pre   voličov   nebol problém a tieto sa pečiatkovali aj dodatočne tak, aby ich bol dostatok. Podľa jeho názoru voľby   prebiehali   v „poriadku“.   K žiadostiam   o voľbu   do   prenosnej   volebnej   schránky uviedol, že podmienkou umožnenia takéhoto spôsobu hlasovania bolo predloženie žiadosti vo forme „čestného prehlásenia“ podpísaného žiadateľom a doručeného MVK. V súvislosti s požiadavkou A. S. o voľbu do prenosnej volebnej schránky svedok uviedol: „Pán J. S. prišiel voliť, zastavil sa u pozorovateliek, dali mu vypísať papier, ktorý vytrhli zo zošita, aby to podpísal a dal volebnej komisii. My ako komisia sme sa uzniesli, že to nebudeme brať ako čestné   prehlásenie.“ Čo   sa   týka   sčítavania   hlasovacích   lístkov,   svedok   potvrdil,   že pozorovateľky sa ho nezúčastnili, „stáli iba pri stole. Pri sčítavaní sa zistilo (ja konkrétne som to zistil), že v jednej obálke sa našli 3 lístky: 1 platný lístok pre starostu, 1 platný lístok pre poslancov a 1 lístok pre poslancov čistý (neoznačený) – bol uznaný za neplatný. Stalo sa to asi zlepením lístkov. Pri prepočítavaní sme na jeden stôl dávali hlasovacie lístky a na druhý sme dávali obálky. Keď telefonovali z okresu, pani S. to zdvihla a povedala, že všetko je v poriadku. Neboli žiadne problémy.... Obálky sa sčítavali priebežne s otváraním, obálky sa dávali na jeden stôl a hlasovacie lístky na druhý. K premiešaniu nepoužitých obálok s použitými dôjsť nemohlo. Nepoužité obálky boli zapečatené a vynesené hore. Po skončení prišli pozorovateľky a kontrolovali svoj zoznam zo zoznamami volebnej komisie a všetko považovali za správne.“.

Na otázku   sťažovateľky   v 1.   rade svedok   uviedol: „Nie pani S.   našla tú obálku s viacerými lístkami,   ale ja som ju našiel, a pani S. nenašla žiadnu obálku s viacerými lístkami. Ani pani H. nenašla žiadnu takú obálku. Našla sa iba tá jedna obálka s troma hlasovacími lístkami, ako som už uviedol.“

Svedkyňa M. B., zapisovateľka MVK, pri svojom výsluchu uviedla: „Voľby podľa mňa boli v súlade so zákonom. Pán S. odvolil, potom ho pani S. s pozorovateľkami prizvala a pýtali sa ho, či ich starký nechce voliť, dali mu papier, aby napísal žiadosť. Ale to nebolo čestné prehlásenie, lebo to napísal iba on. Ja som ho videla, a ukázala som ho komisii.“ Svedkyňa   ďalej   potvrdila,   že   počet   pripravených   obálok   postačoval   a   priebežne   sa pečiatkovali   ďalšie   obálky. „Nestalo   sa,   že   by   niekto   nevolil,   pretože   nemal   obálku.“ Svedkyňa ozrejmila podmienky voľby do prenosnej volebnej schránky takto: „Do určitého termínu sa mali rozniesť informácie o voľbách, zároveň sa rozdali aj žiadanky na voľbu do prenosnej urny. Všetci voliči to dostali, takže kto sa cítil chorý, mohol to vypísať a požiadať suseda, rodinného príslušníka, aby to odniesol komisii. Každému, kto dal toto prehlásenie, bolo   umožnené   voliť   do   prenosnej   urny.   Nikomu   by   nebolo   odmietnuté   takto   voliť.“ K procesu sčítavania hlasov svedkyňa uviedla: „Nevidela som, kto pomáhal pri otváraní obálok   a pri   sčítavaní   hlasov.   Boli   prichystané   nejaké   stoly,   kde   si   dávali   obálky a hlasovacie lístky, určite sa nedávali obálky pod stôl. K zámene použitých a nepoužitých obálok nemohlo dôjsť.“ K okolnosti viacerých hlasovacích lístkov v jednej obálke svedkyňa vypovedala: „Ja som to nevidela, len z rozprávania viem, že jeden člen komisie mal taký prípad, že bola jedna taká obálka, kde boli 3 hlasovacie lístky (2 pre poslancov a jeden pre starostu). Z počutia viem, že jeden lístok bol čistý, jeden bol platný pre poslancov, jeden bol platný pre starostu (pre sťažovateľku). Čistý bol zaradený medzi neplatné hlasovacie lístky. Pri sčítavaní si komisia robila kôpky – platné, neplatné hlasovacie lístky.“

Svedkyňa   M.   H.,   členka   MVK,   svojou   výpoveďou   potvrdila,   že   pri   voľbách nevznikol problém s počtom obálok pripravených pre voličov. „Nestalo sa nič také, že by niekto nedostal obálku, a preto nemohol voliť.“ Pre voľbu do prenosnej volebnej schránky svedkyňa uviedla: „Každý, kto takto požiadal o voľbu, bolo mu umožnené takto voliť.“ V súvislosti s namietanou sťažnosťou neumožnenia voliť pánovi S. do prenosnej schránky svedkyňa uviedla: „Pani S. prišla odvoliť a povedala, že svokor je v zlom zdravotnom stave a nepraje   si,   aby   ho   niekto   vyrušoval.“ K   sčítavaniu   hlasovacích   lístkov   svedkyňa vypovedala: „Pri   prepočítavaní   hlasovacích   lístkov   sa   našla   jedna   obálka   s troma hlasovacími lístkami (2 pre poslancov a jeden pre starostu), 1 platný pre starostu, 1 platný pre poslancov a 1 pre poslancov čistý - neoznačený - uznaný za neplatný. Viem iba o jednej takejto obálke.... Plné obálky sa neprepočítavali, pretože pani S. povedala, že to netreba, obálky   sa   spočítali   až   po   ich   otvorení   a vybratí   hlasovacích   lístkov.   Použité   obálky   sa nemohli pomiešať z nepoužitými obálkami, pretože nevydané obálky sa zapečatili a odniesli.... Pri prepočítavaní sa ukladali obálky na stole, otvorené obálky sa dávali na jeden stôl a hlasovacie lístky na druhý stôl. Pod stôl sa určite nedávali žiadne obálky.“ Svedkyňa napokon dodala: „Počas volieb nebola   podaná žiadna sťažnosť na priebeh a ústavnosť volieb.“

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Rozhodnutie voličov ako suveréna môže súdna moc zmeniť len vo výnimočných prípadoch, keď chyby volebného procesu spôsobili alebo mohli preukázateľne spôsobiť, že by voliči rozhodli inak, a bol by volený iný kandidát.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžea) vyhlásiť voľby za neplatné,b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,c) zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie   a   vyhlásiť   za   zvoleného   toho,   kto   bol   riadne zvolený,d) sťažnosť zamietnuť.

Z pohľadu jednoduchého práva relevantného v rozsahu ústavnoprávneho posúdenia na predmetnú vec dopadajú ustanovenia § 28, § 37 a § 38 volebného zákona.

Zmyslom a účelom inštitútu volebného súdnictva v demokratickom právnom štáte je nezávislý   prieskum   regulárnosti   priebehu   a výsledku   volieb,   garancie   legitimity   moci dodržaním   legality   jeho   utvárania.   Vychádzajúc   z demokratického   princípu   legitimity verejnej moci, podľa ktorého je ľud jej zdrojom a v tejto úlohe sa podieľa na jej vytváraní cestou slobodných a demokratických volieb, ústavný súd vyslovuje základnú tézu, podľa ktorej pre volebné súdnictvo z princípu demokracie vyplýva vyvrátiteľná domnienka, že volebný   výsledok   zodpovedá   vôli   voličov,   a predložiť   dôkazy   pre   jej   vyvrátenie   je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

V opačnom   prípade   je   konanie   vo   veciach   volebného   súdnictva   založené   na ústavnom princípe ochrany rozhodnutia, ktoré vzišlo z vôle väčšiny, vyjadrenej slobodným rozhodovaním a rešpektujúcim práva menšiny.

III.

A.   Sťažovateľky   v sťažnosti   namietali,   že   po   skončení   hlasovania   vo   volebnej miestnosti   došlo   k premiešaniu   nepoužitých   hlasovacích   lístkov,   t. j.   tých,   ktoré   neboli vydané voličom, s hlasovacími lístkami, ktoré boli vydané a voličmi vhodené do volebných schránok, a že nemali byť spočítané použité obálky.

V súvislosti   s touto   námietkou   sťažovateliek   ústavný   súd   na   základe   vykonaného dokazovania zistil tieto skutočnosti:

Členovia   MVK   pri   výsluchu   potvrdili,   že   nedošlo   k premiešaniu   nepoužitých hlasovacích   lístkov   s hlasovacími   lístkami,   ktoré   boli   vydané   a voličmi   vhodené   do volebných schránok, a po ukončení volieb boli spočítané použité obálky. Žiaden z členov MVK nenamietal nesprávnosť zisteného počtu obálok tak, ako bol zaznamenaný v zápisnici o výsledku volieb, a navyše ani tvrdenie členky MVK A. S., ani tvrdenie pozorovateliek, či sťažovateliek neobsahovalo taký argument, ktorý by svedčil o tom, že zistený počet obálok nie je zhodný so skutočným stavom. Rovnako všetci svedkovia vylúčili, že by sa medzi obálkami nachádzali   aj „neúradné   obálky“. Väčšina   svedkov,   ktorí   sa   k tejto   námietke vyjadrovali, potvrdili aj to, že tieto hlasovacie lístky a obálky boli uložené mimo dosahu miesta, na ktorom dochádzalo k spočítavaniu hlasov.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej   komisie   zapečatiť   nepoužité   hlasovacie   lístky   a   potom   dá   otvoriť   volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa   §   37   ods.   2   zákona   o voľbách   okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálky s hlasovacími   lístkami   z volebnej   schránky,   spočíta   obálky   a porovná   počet   obálok   so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Uvedené zistenia boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, že sťažovateľkami namietanými skutočnosťami neboli porušené príslušné ustanovenia volebného zákona.

B. K námietke sťažovateliek o neumožnení voličom, ktorí o to požiadali, hlasovať mimo   volebnej   miestnosti   ústavný   súd   z   vykonaného   dokazovania   zistil,   že   všetkým oprávneným   voličom,   ktorí   požiadali   o   hlasovanie   mimo   volebnej   miestnosti,   bolo umožnené takto hlasovať. Sťažovateľky označili tri prípady, konkrétne voličov V. T., A. K. a A. S., ktorým nemalo byť umožnené voliť do prenosnej volebnej schránky.

V prípade žiadosti V. T. bolo preukázané, že tento sa volieb zúčastnil a hlasoval vo volebnej miestnosti, vo vzťahu k žiadosti A. K. bolo výsluchom svedka (manžel A. K.) preukázané, že jeho manželka sa kvôli zdravotným problémom volieb zúčastniť nechcela, a v prípade žiadosti A. S. vykonané dokazovanie preukázalo, že nevesta A. S. E. S., ktorá je jeho opatrovateľkou, MVK oznámila, že jej svokor sa zo zdravotných dôvodov   nechce zúčastniť volieb.

V danom prípade ústavný súd ani v tomto bode sťažnosti nemal dôvod na uplatnenie svojej právomoci podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) zákona o ústavnom súde.

C. Sťažovateľky v sťažnosti pred ústavným súdom namietali aj to, že „pri otváraní obálok sa v jednej našli tri hlasovacie lístky, ktoré keďže boli neplatné, sa uložili najskôr k neplatným,   no   neskôr   boli   presunuté   k platným   a boli   započítané   do   výsledkov hlasovania“.

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   tejto   námietky   sťažovateliek   vychádzal   zo   záverov vyplývajúcich   z výpovedí   svedkov   (členov   MVK)   a z listinných   dôkazov   predložených ústavnému   súdu   sťažovateľkami   a odporcom.   Z   obsahu   podania   z 3.   decembra   2006 adresovaného „Okresnej volebnej komisii“ označeného ako „Námietka voči nespokojnosti k práci   členov   voleb.   komisie   vo   volebnom   okrsku   R.“ podpísaného   A.   S.,   ďalej   zo „Záznamu z riešenia...“ námietky A. S. obvodnou volebnou komisiou v Č. zo 6. decembra 2006, ako aj z čestných vyhlásení J. K., J. K., L. B. a M. H. vyplýva, že iba v jednom prípade sa v obálke nachádzali tri hlasovacie lístky, pritom prevažujú dôkazy svedčiace o tom, že v tejto obálke sa nachádzali dva hlasovacie lístky pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľbu starostu obce. Z dvoch lístkov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva bol jeden, ktorý spĺňal zákonné náležitosti, uznaný za platný a druhý, ktorý nebol vyplnený, bol MVK zaradený medzi neplatné hlasovacie lístky. Tento postup MVK vzhľadom na znenie ustanovenia § 38 ods. 2 volebného zákona ústavný súd považoval za správny.

Podľa   § 38 ods. 2 volebného zákona ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti označení   zhodne   a správne,   okrsková   volebná   komisia   počíta   za   platný   len   jeden z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).

Výpovede   svedkýň   A.   S.   a   A.   H.   k okolnostiam   námietky   o počte   neplatných hlasovacích lístkov boli nepresné, nejasné, a tým aj nehodnoverné. Preto z ich výpovedí nebolo možné ustáliť iný skutkový stav, než ho prijala príslušná volebná komisia.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že ani táto námietka sťažovateliek o nezákonnosti napádaných volieb neobstojí.

D. Ďalším dôvodom, pre ktorý žiadali sťažovateľky vyhlásiť voľby za neplatné, bola skutočnosť, že „komisii bolo daných k dispozícii 300 obálok označených pečiatkou obce so štátnym znakom, 200 ďalších obálok bolo pripravených, ale neopečiatkovaných, pričom pečiatka obce nebola k dispozícii volebnej komisii“.

Tvrdenie sťažovateliek, že úradná pečiatka obce nebola počas volieb k dispozícii MVK, bolo vykonaným dokazovaním (najmä výsluchmi svedkov) jednoznačne vyvrátené. Všetci   členovia   MVK,   ale   aj   pozorovateľky   potvrdili,   že   úradnou   pečiatkou   MVK disponovala   a bola   využívaná   na   označenie   obálok   tak,   aby   ich   bol   pripravený   stále dostatočný počet pre prichádzajúcich voličov. Rovnako všetci svedkovia, ktorí sa k tejto veci   vyjadrovali,   potvrdili,   že   žiadnemu   voličovi   nebolo   upreté   jeho   volebné   právo z dôvodu, že by mu nebola vydaná obálka k hlasovaniu, a teda každý z oprávnených voličov dostal   obálku označenú odtlačkom úradnej pečiatky obce tak, ako to vyžaduje príslušné ustanovenie zákona.

Podľa   §   28   ods.   1   volebného   zákona   predseda   okrskovej   volebnej   komisie skontroluje   pred   začatím   volieb   za   prítomnosti   komisie   volebnú   schránku   a prenosnú volebnú   schránku   a zapečatí   ich.   Skontroluje   tiež   vybavenie   volebnej   miestnosti,   či   je pripravený   zoznam   voličov   a dostatočný   počet   hlasovacích   lístkov   a prázdnych nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce.

Uvedené   zistenia   boli   podkladom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   že   ani   touto sťažovateľkami namietanou skutočnosťou nebolo porušené citované ustanovenie volebného zákona.

E.   Napokon   sťažovateľky   namietali,   že «predsedníčka   miestnej   volebnej   komisie menovaná starostom obce spolu s podpredsedníčkou volebnej komisie, taktiež menovanej starostom obce, využili svoje hlasovacie právo v poobedňajších hodinách v čase, keď vo volebnej miestnosti bolo najviac voličov (cca. 50), pričom tieto „boli pri voličoch, ktorí hlasovali a vtedy aj obidve boli odvoliť“». Sťažovateľky   v ďalšom   túto svoju námietku nekonkretizovali.

Ústavný súd túto námietku sťažovateliek považoval vo vzťahu k otázke zákonnosti a ústavnosti   volieb   starostu   obce   za   irelevantnú,   pretože   ak   by   aj   predsedníčka a podpredsedníčka   MVK   skutočne   hlasovali   v čase,   keď   sa   vo   volebnej   miestnosti nachádzal   čo   aj   najvyšší   počet   voličov,   tento   ich   postup   nepredstavoval   porušenie volebného zákona, a keď sťažovateľky nepredložili žiaden ďalší argument, ktorý by svedčil o opaku, a teda že tento postup ovplyvnil nejakým spôsobom výsledok volieb, ústavný súd uzavrel, že v predmetnej veci neexistoval dôvod na postup podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).

Z uvedených skutočností bolo možné urobiť záver, že sa sťažovateľkám nepodarilo preukázať   právne   významné   (relevantné)   skutočnosti,   ktoré   by   spochybnili   ústavnosť a zákonnosť volieb starostu obce (non liquet), preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia [§ 63 os. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde].

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2008