znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 45/2014-78

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, MilanaĽalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Ing.   Elenou   Divko,Gorkého   1/A,   Skalica,   za   účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejobchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Rojko s. r. o., Železničná 90/12,Považská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Stanislav Rojko, ktorou namietaneústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Brvnište   konaných   15. novembra   2014,a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronickýmiprostriedkami 25. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalejlen „sťažovateľ“), podpísaná zaručeným elektronickým podpisom podľa § 59 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosťvolieb starostu obce Brvnište konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v napadnutých voľbách získal zo 700 odovzdanýchplatných hlasov 260 hlasov, pričom jeho protikandidátka ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „odporkyňa“) získala v napadnutých voľbách 329 hlasov. Svojou sťažnosťou namietav prvom rade porušenie § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách doorgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o voľbách“ aleboaj,,volebný zákon“), pretože pri sčítavaní hlasov miestnou volebnou komisiou, ktorá plnilaaj   úlohy   okrskovej   volebnej   komisie   (ďalej   len   „volebná   komisia“),   boli   prítomnéa sčítavania sa reálne zúčastňovali aj iné osoby ako členovia volebnej komisie, konkrétne ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   ktorá   je   zamestnankyňouobecného   úradu.   V   tejto   súvislosti   sťažovateľ   namieta,   že   volebná   komisia   uvedenýmosobám nepovolila, aby sa zúčastňovali pri sčítavaní hlasov, pričom označené ustanoveniezákona o voľbách neumožňuje nečlenovi volebnej komisie do sčítavania hlasov aktívnezasahovať.   Uvedené   pritom   mohlo   ovplyvniť   výsledok   počtu   hlasov.   S   poukazomna výpoveď „predsedkyne   volebnej   komisie   vyplýva,   že   z   dlhodobých   a   zdravotných ťažkostí, si neuvedomovala svoje postavenie a mala voči takýmto osobám urobiť rázne opatrenia... Tým, že sa tieto osoby zúčastnili na sčítaní hlasovania je treba hodnotiť ako okolnosti (porušenie zákona), ktoré mohli nežiaduco ovplyvniť výsledok volieb do obecného zsatupiteľstva.“.

Sťažovateľ   ďalej   namieta,   že   počas   sčítavania   hlasov   sa   jeden   z členov   volebnejkomisie „odobral   na   fajčiarsku   prestávku“, čím   podľa   jeho   názoru   došlo   k prerušeniusčítavania hlasov, v čom vidí hrubé porušenie zákona, pretože „mohlo dôjsť k manipulácii s hlasovacími   lístky,   keďže   sa   pri   sčítaní   hlasov   nezúčastnili   všetky   členovia   komisie“.Rovnako   namieta   aj   účasť   zapisovateľky   volebnej   komisie   pri   evidovaní   voličovzúčastňujúcich   sa   napadnutých   volieb   vyznačovaním   v   jednom   z   dvoch   rovnopisovzoznamov voličov, čo dáva do rozporu s § 31 zákona o voľbách. Aj tým mohlo podľa jehonázoru   dôjsť   k   manipulácii   s   hlasovacími   lístkami,   keďže „zapisovateľka   zasahovala krúžkovaním   občanov   do   zoznamu   voličov,   sčítanie   hlasovacích   lístkov   sa   vykonávalo s prerušením z dôvodu fajčiarskej prestávky jedného člena komisie a taktiež sa pri sčítaní hlasov zúčastnili vo volebnej miestnosti aj tretie osoby ako bola zamestnankyňa obecného úradu a dvaja pozorovatelia, ktorých do tejto funkcie delegovala terajšia starostka obce, a tým ovplyvnila slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a tak dosiahla iný výsledok volieb, než si voliči skutočne želali.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   súdu   vydať   nález,   ktorýmby vyhlásil „voľby starostu obce konané 15. 11. 2014 v obci Brvnište za neplatné“. Zároveňžiadal rozhodnúť aj o úhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa tak, že na túto povinnosťby zaviazal odporkyňu.

Uznesením   č.   k.   PL.   ÚS   45/2014-12   zo   17.   decembra   2014   prijal   ústavný   súdpredmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.

V stanovisku z 23. januára 2015 k prijatej sťažnosti odporkyňa popiera, že by počastoho,   ako   bola   voliť,   nahlásila   volebnej   komisii   dvoch   pozorovateľov,   pričom   uvádza,že «občianky ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ sa u mňa informovali, či je možné, aby sa zúčastnili na sčítaní hlasov, ja som im povedala, že na toto sa opýtam volebnej komisie, ale o ich účasti musí rozhodnúť volebná komisia, v žiadnom prípade som ja tieto osoby ako „pozorovateľky nedelegovala“. O účasť v požadovanom čase tieto osoby žiadali už volebnú komisiu alebo jej predsedkyňu, ja som účasť týchto osôb na voľbách alebo sčítavaní hlasov žiadnym   spôsobom   neovplyvňovala.».   Nadväzne   na   to   odporkyňa   uvádza,   že „volebná komisia mala možnosť vykonať príslušné opatrenia k tomu, aby neoprávnená osoba nebola prítomná   pri   voľbách   alebo   sčítavaní   hlasov“.   Zároveň   popiera,   že   by   predsedníčkevolebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ činnosť vo volebnej komisii nanútila, a pripomína, žemá   dlhoročné   skúsenosti   s   pôsobením   vo   volebných   komisiách.   Namieta   tiež   obsahk sťažnosti   pripojených   čestných   vyhlásení   členov   volebnej   komisie,   ktoré   považujeza neprípustné   a   účelové,   pokiaľ   sú   takéto   vyhlásenia   v   rozpore   s   obsahom   volebnejzápisnice, ktorú títo členovia bez výhrad podpísali. Poukazuje na ňou zabezpečené čestnévyhlásenia členov volebných komisií, z ktorých nevyplýva, že by počas priebehu volieba zisťovania ich výsledkov došlo „k nejakým neoprávneným alebo nezákonným zásahom“a že zápisnica volebnej komisie „bola vyhotovená a podpísaná bez výhrad. Pokiaľ došlo k nejakej činnosti v súvislosti s voľbami, jednalo sa o príchod ⬛⬛⬛⬛, ktorý je bratom sťažovateľa a jeho postup, prípadne oznámenie riešila polícia na mieste samom. Informácie polícia požadovala jednak od ⬛⬛⬛⬛, ale aj od prítomných členiek volebnej   komisie   a   o   tejto   skutočnosti   sa   vyjadrili   vo   svojom   čestnom   vyhlásení,   táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na priebeh a sčítanie hlasov, ani na vyhotovenie zápisnice, nakoľko v tom čase už zápisnica bola odvezená na obvodnú volebnú komisiu.“.

K   námietke   sťažovateľa   o   vzdialení   sa   jedného   člena   volebnej   komisie   počassčítavania hlasov na „fajčiarsku prestávku“ odporkyňa uvádza, že jej krátke vzdialenie saz volebnej   miestnosti   v   čase   medzi   sčítavaním   hlasov   kandidátov   na   funkciu   starostua hlasov kandidátov na funkciu poslancov obecného zastupiteľstva „ničím neovplyvnilo sčítavanie   hlasov,   nejednalo   sa   o   svojvoľnú   prestávku   a   táto   prestávka   bola   vyvolaná hygienickou potrebou a bola vykonávaná so súhlasom všetkých členiek volebnej komisie“.Odmieta aj námietky sťažovateľa týkajúce sa činnosti zapisovateľky volebnej komisie, ktorápre volebnú komisiu vykonávala len administratívne činnosti.

Následne poukazuje na rozdiel platných hlasov medzi ňou a sťažovateľom, ktorýpredstavuje približne 10 % platných hlasov, a uvádza, že v prípade manipulácie s volebnýmilístkami by pri takomto počte táto skutočnosť nemohla „ujsť pozornosti ktorejkoľvek členky volebnej   komisie   alebo   zapisovateľky,   prípadne   tzv.   pozorovateliek“.   V   závere   svojhovyjadrenia uvádza, že zápisnica o výsledku volieb „je zásadným volebným dokumentom, ktorým sa v podstate potvrdí priebeh volieb, počet hlasov a zvolení kandidáti, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh a výsledky volieb.

V   prípade,   ak   zápisnica   neobsahuje   žiadne   námietky   alebo   výhrady,   ak   bola podpísaná   všetkými   členmi   /členkami/   volebnej   komisie,   je   potrebné   takúto   zápisnicu považovať za platnú a na jej platnosti nemôže zmeniť nič ani nejaké tzv. čestné vyhlásenie, o to viac, že takéto čestné vyhlásenie je vyhotovené len na žiadosť a z iniciatívy niektorého kandidáta. V danom prípade k prvotným takýmto úkonom došlo zo strany sťažovateľa, keď prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dal do advokátskej kancelárie predvolať členky volebnej komisie, dal vyhotoviť tzv. čestné vyhlásenia a z takýchto čestných vyhlásení použil iba tie vyhlásenia, ktoré nejakým spôsobom vyhovujú zámerom sťažovateľa. Pritom obsah takýchto čestných vyhlásení nebol známy ani mne ako druhej strane sporu, nebol známy ani ostatným   zainteresovaným   osobám,   najmä   členkám   volebnej   komisie,   preto   na   obsah tzv. čestných vyhlásení v ústavnej sťažnosti nebolo možné priamo reagovať vo vzťahu k tým osobám, od ktorých tzv. čestné vyhlásenie bolo doložené, inak len tým, aby sa k obsahu ústavnej sťažnosti vyjadrili aj ostatné členky volebnej komisie, zapisovateľka a pracovníčka, ktorá priebeh volieb administratívne - technicky zabezpečovala.“.

Odporkyňa   považuje   tvrdenia   sťažovateľa   len   za   účelovú   konštrukciu,   ktorása zakladá na nepresných a nepravdivých údajoch, a preto navrhuje jeho sťažnosť zamietnuťa sťažovateľa zaviazať na zaplatenie trov jej právneho zastúpenia.

II. Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný   súd   sa   pre   účely   preukázania   rozhodujúcich   skutočností   týkajúcich   sapriebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s kópiami zápisníc volebnej komisieo   výsledku   volieb,   listinnými   dôkazmi   predloženými   účastníkmi   konania   vrátanepredložených   čestných   vyhlásení   a   vypočul   vybraných   členov   volebnej   komisie,zapisovateľku volebnej komisie a ostatných osôb prítomných pri sčítavaní hlasov. Z ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva,že v obci Brvnište bolo zapísaných v zoznamoch voličov 995 osôb, z toho volebné obálkyboli vydané 712 voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 712 volebnýchobálok, pričom pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 700 platných hlasovacích lístkov.Za starostu obce bola počtom hlasov 329 zvolená odporkyňa ako kandidátka s poradovýmčíslom   3.   Sťažovateľ   ako   kandidát   s   poradovým   č.   2   získal   v   napadnutých   voľbách260 hlasov.   Posledný   kandidát   s   poradovým   č.   1   získal   111   hlasov.   Výsledky   volieb(dosiahnuté   počty   hlasov   pre   jednotlivých   kandidátov)   zachytené   v   uvedenej   zápisnicisťažovatelia ani odporca nespochybňovali a nenavrhli ani ich prepočítanie, preto si ústavnýsúd tieto skutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.

Za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov vykonal ústavný súd sudcomspravodajcom, ktorý bol uznesením ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra2014   poverený   vykonaním   dôkazov   mimo   verejného   zasadnutia,   aj   výsluch   stranaminavrhnutých   svedkov,   konkrétne   predsedníčky   volebnej   komisie ⬛⬛⬛⬛,členiek   volebnej   komisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,zapisovateľky ⬛⬛⬛⬛, ďalej ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛.

Zo svedeckých výpovedí svedkyne ⬛⬛⬛⬛ a vyplynulo,   že   pozorovateľky ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   ako   aj

sa zúčastňovali sčítavania hlasov tak, že „vyberali hlasovacie lístky z obálok“a počítali   zistené   hlasy „na   kalkulačke“.   Podľa   svedkyne ⬛⬛⬛⬛ mala ⬛⬛⬛⬛, ktorá nebola ani členkou volebnej komisie, dokonca sčítavanie hlasov riadiť(pred   sčítaním   hlasov   mala   verejne   vyhlásiť „ideme   na   to“).   Volebnú   schránkus odovzdanými   obálkami   mala   na   stôl   vysypať ⬛⬛⬛⬛.   Pokiaľ   ide   o   postupsčítavania hlasov, obidve členky volebnej komisie uviedli, že najskôr sa sčítavali hlasovacielístky na poslancov a až po prestávke hlasovacie lístky odovzdané vo voľbách starostu obce.V súvislosti s touto prestávkou ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že počas prestávky v priebehusčítavania hlasov mohlo byť do odovzdaných hlasovacích lístkov na funkciu starostu obcezasiahnuté, avšak konkrétne sama žiadnu manipuláciu nedosvedčila, uvádzajúc, že nemáprehľad o tom, čo sa v tom čase vo volebnej miestnosti dialo. Podľa ⬛⬛⬛⬛ saaj na   sčítavaní   hlasov   starostu   zúčastňovala ⬛⬛⬛⬛ i   pozorovateľky,   ktorési spočítané   hlasovacie   lístky   následne   ešte   raz   prepočítali.   Existenciu   neúradnýchvolebných   obálok   v   schránkach   však   označené   svedkyne   nezistili.   Z   ich   výsluchutiež vyplynulo,   že   starostka   obce   (odporkyňa)   sa   počas   sčítavania   hlasov   vo   volebnejmiestnosti   nezdržiavala.   Obidve   svedkyne   podpísali   aj   čestné   vyhlásenia   pripojenék sťažnosti z 22. novembra 2014 a k okolnostiam ich vyhotovenia uviedli, že tieto čestnévyhlásenia   boli   spisované   v   advokátskej   kancelárii   právnej   zástupkyne   sťažovateľa,pričom obidve sa k obsahu týchto vyhlásení prihlásili. V čestných vyhláseniach vyjadrujúnesúhlas s prítomnosťou a s činnosťou ⬛⬛⬛⬛ v napadnutých voľbách, ako ajs prítomnosťou   pozorovateliek   pri   sčítavaní   hlasov,   keďže   o   povolení   ich   namietanejprítomnosti volebná komisia nerozhodovala.

Svedkyne ⬛⬛⬛⬛,   členka   volebnej   komisie,   a

, zapisovateľka volebnej komisie, pri svojom výsluchu uviedli, že pozorovateliaani   pani sčítavanie   hlasov   nevykonávali   a   rovnako   ho   nevykonávala   anizapisovateľka volebnej komisie. ⬛⬛⬛⬛ pri sčítavaní hlasov zberala len otvorenévolebné   obálky   po   tom,   ako   z   nich   boli   vybrané   hlasovacie   lístky.   Pozorovateľky   sapri sčítavaní hlasovacích lístkov vôbec nedotýkali, stáli alebo sedeli pri členoch volebnejkomisie, každá na inej strane volebnej miestnosti. ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že sa spoluso svedkyňou ⬛⬛⬛⬛ zúčastňovala   zaznamenávania   voličov   do   volebnýchzoznamov,   hlasovacie   lístky   ani   obálky   však   voličom   nevydávala,   to   robili   členoviavolebnej komisie. K postupu pri sčítavaní hlasov uviedla, že pozorovateľky sčítavať hlasynevidela (ani sama hlasy nesčítavala) a volebná miestnosť neostala ani počas prestávkyv sčítavaní hlasov bez dozoru členov volebnej komisie. Podľa ich názoru nenastala anisituácia, že by v miestnosti s hlasovacími lístkami bol prítomný len jeden člen volebnejkomisie. Označené svedkyne k veci poskytli čestné vyhlásenia, ktoré boli ústavnému súdudoručené ako   prílohy   vyjadrenia   odporkyne k   sťažnosti, z ktorých vyplýva,   že   priebehvolieb nepovažujú ničím za narušený.

Zo   svedeckých   výpovedí ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ zhodne vyplýva, že ⬛⬛⬛⬛ bola vodičkou motorovéhovozidla, ktorým sa svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ a ďalšia členka volebnej komisie presúvalipo obci za voličmi, ktorí požiadali o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky. O tomtospôsobe hlasovania neboli z ich strany uvedené žiadne závažné okolnosti majúce vplyv napriebeh napadnutých volieb. Zápisnicu okrskovej volebnej komisie aj zápisnicu miestnejvolebnej   komisie   podpísali   všetci   členovia   volebnej   komisie   bez   výhrad,   čo napokonpotvrdili všetci vypočúvaní členovia volebnej komisie. K dôvodom prítomnosti príslušníkovPolicajného zboru zhodne uviedli, že sa tak udialo z dôvodu prítomnosti brata sťažovateľa,ktorý sa mal pod vplyvom alkoholu sťažovať na priebeh volieb, do zisťovania ich výsledkovvšak táto udalosť v žiadnom prípade nezasiahla.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že je zamestnankyňou obce, ktorá bola starostkoupoverená   technicko-organizačnou   prípravou   volieb,   súčinnosťou   s   volebnou   komisioupri zabezpečení   ich   priebehu   a   konečnou   archiváciou   volebnej   dokumentácie.   Bolapoverená vedením služobného vozidla pri prevážaní členov volebnej komisie s prenosnouvolebnou schránkou a pri doručovaní volebných zápisníc obvodnej volebnej komisie. Prisvojom výsluchu poprela zasahovanie do priebehu sčítavania hlasov volebnou komisiou,pripustila len zbieranie otvorených volebných obálok, ich následné preliepanie páskou apostupné   ukladanie   k   ostatnej volebnej   dokumentácii,   ktorá   bola   určená   na   archiváciu.Zároveň potvrdila spísanie čestného vyhlásenia pripojeného k vyjadreniu odporkyne u jejprávneho zástupcu.

Svedkyne ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ potvrdili,   že   sčítavania   hlasovsa zúčastnili   z   vlastnej   iniciatívy   ako   pozorovateľky.   Podpísali   len   listinu   o   svojejprítomnosti   pri   sčítavaní   hlasov   v   napadnutých   voľbách.   Zhodne   uviedli,   že   proti   ichprítomnosti   nikto   z   volebnej   komisie   nevzniesol   žiadne   námietky   a   o   ich   prítomnostisa nehlasovalo. Aktívne sčítavanie hlasov z ich strany popreli, rovnako ako manipulácius volebnými   schránkami   či   hlasovacími   lístkami,   ktorých   sa   podľa   vlastných   tvrdenínedotýkali. Po sčítaní hlasov odišli   ešte pred   podpisom volebných   zápisníc z volebnejmiestnosti. Aj označené pozorovateľky potvrdili spísanie čestného vyhlásenia o ich účastina   voľbách   u   právneho   zástupcu   odporkyne,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručenék vyjadreniu k sťažnosti.

Z čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ predloženýchodporkyňou spolu s jej vyjadrením k sťažnosti a čestného vyhlásenia predloženej sťažovateľom ústavný súd nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by súviselis napadnutými   voľbami,   ako   tie,   ktoré   boli   zistené   vykonanými   výsluchmi,   respektívez ostatných účastníkmi konania predložených čestných vyhlásení.

Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladompre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.

III. Právne východiská a závery ústavného súdu

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd   jenezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej   republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o voľbách volebná komisia na svojom prvom zasadaní určídohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predsedaa podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.

Podľa § 11a ods. 1 zákona o voľbách zapisovateľ volebnej komisie zabezpečujeorganizačné   a   administratívne   záležitosti   súvisiace   s   prípravou   a   priebehom   rokovaniavolebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa   §   33   zákona   o   voľbách   za   poriadok   vo   volebnej   miestnosti   a   v   jejbezprostrednom   okolí   zodpovedá   predseda   okrskovej   volebnej   komisie.   Jeho   pokynyna zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväznépre všetkých prítomných.

Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,majú   právo   byť   prítomní   členovia   volebných   komisií   vyššieho   stupňa   a pracovníci   ichodborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrskovávolebná komisia.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov ajprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa   §   37   ods.   2   zákona   o   voľbách   okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálkys hlasovacími   lístkami   z   volebnej   schránky,   spočíta   obálky   a   porovná   počet   obálokso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa   §   37   ods.   3   volebného   zákona   po   vybratí   hlasovacích   lístkov   z   obálokokrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platnýchhlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môženazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosťsčítania hlasov.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže sťažnosťzamietnuť.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľskýchorgánov   (aktívne   volebné   právo) a   jednak   uchádzať   sa   o   zvolenie   za   člena   niektoréhozo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánovsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoréje v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatismutandis PL. ÚS 21/94).

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zdôraznil,   že   voľby   súprostriedkom   pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi.   Hrubé,   závažné   aleboviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomocústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretoženamietané   porušenie   práv   mohlo   ovplyvniť   priebeh   a   výsledok   volieb.   Pojem   „priebehvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnenýchna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

Volebná   komisia   je   orgánom   verejnej   moci,   ktorý   túto   vykonáva   vo   verejnomzáujme.   Inak   povedané,   volebná   komisia   je   inštitúciou   verejnej   moci   a   činnosť,   ktorúvykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie voliebje vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajúv zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahuku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následokautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom natúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu zarelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb dozastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie voliebje   založené   na   predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzi   volebnou   vadou   a   zloženímzastupiteľského   zboru   alebo   minimálne   takej   možnej   príčinnej   súvislosti   (princíppotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).

S   ohľadom   na   tieto   zásady   a   kritériá   ústavný   súd   preto   posúdil,   či   tvrdeniasťažovateľa boli vykonaným dokazovaním preukázané a či boli spôsobilé priamo ovplyvniťvýsledok volieb.

Podstatou   sťažnosti   bola   námietka   proti   účasti ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ pri   sčítaní   hlasov   v   napadnutých   voľbách,   námietkaprerušenia   sčítavania „fajčiarskou   prestávkou“ a   námietka   prekročenia   zákonomustanovených oprávnení zapisovateľkou volebnej komisie pri zaznamenávaní voličov, ktorív   napadnutých   voľbách   využili   svoje   aktívne   volebné   právo.   Z   listinných   dôkazovpredložených účastníkmi konania ani z ústavným súdom vykonaného dokazovania všaknevyplýva,   že by zistené nedostatky odôvodňovali záver o takom hrubom a závažnomporušení práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou, ktoré by viedlo ústavný súdk využitiu právomoci zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo ich vyhláseniu za neplatné.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že o prítomnosti zamestnankyneobecného úradu ⬛⬛⬛⬛, ako aj ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ktorépožiadali o svoju účasť ako nezávislé pozorovateľky, volebná komisia nehlasovala, zároveňvšak   nebolo   zistené,   že   by   niektorý   z   členov   volebnej   komisie   vrátane

výslovne (pred alebo aj počas sčítania) navrhoval hlasovať o ich prítomnostipri   sčítaní.   Citovaný   §   36   zákona   o   voľbách   pritom   umožňuje   pri   sčítaní   hlasov   ajprítomnosť iných osôb ako členov volebnej komisie za podmienky, že volebná komisia ichúčasť na sčítaní hlasov povolí. V okolnostiach daného prípadu sa teda sčítavania hlasovuvedené   osoby   zúčastnili   síce   bez   toho,   aby   bolo   volebnou   komisiou   formálne   takétopovolenie písomne udelené, avšak celý priebeh sčítavania hlasov signalizuje minimálnekonkludentný súhlas členov volebnej komisie s ich prítomnosťou. Nikto z členov komisieprítomnosť označených osôb nenamietal. V konečnom dôsledku všetci členovia volebnejkomisie   podpísali   zápisnicu   o   hlasovaní   bez   výhrad,   čo   tento   záver   ústavného   súdupodporuje. Z uvedeného dôvodu len prítomnosť osôb, ktoré nemali písomný súhlas volebnejkomisie a ktoré neboli členmi volebnej komisie pri sčítavaní hlasov, nemožno hodnotiť akotaké porušenie volebných predpisov, ktoré by mohlo odôvodniť vyhlásenie napadnutýchvolieb za neplatné.

Pokiaľ ide o podstatu námietky sťažovateľa týkajúcu sa účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, v zmysle ktorej mali uvedené osoby aj sčítavaťhlasy,   ústavný   súd   síce   zaznamenal   rozpornosť   tvrdení   jednotlivých   členov   volebnejkomisie,   no   uvedené   nevyhodnotil   ako   dostatočné   na   uplatnenie   svojej   právomocizakotvenej v § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde. Zatiaľ čo podľa

mali   z   volebných   obálok   vyťahovať   označené   osoby   a   zapisovateľkaaj hlasovacie   lístky,   podľa ⬛⬛⬛⬛ mala ⬛⬛⬛⬛ držať   v   ruke   lenniektoré   volebné   obálky   po   ich   vysypaní   z   volebnej   schránky   a   hlasovacie   lístkyz volebných obálok už nevyberala. ⬛⬛⬛⬛ naproti tomu odmietla, že by z volebnýchobálok vyberal hlasovacie lístky niekto iný ako členovia volebnej komisie, hoci pripustilamožnosť,   že   nejaké   obálky ⬛⬛⬛⬛ v   ruke   držala.   Túto   skutočnosť   pri   svojomvýsluchu potvrdila ⬛⬛⬛⬛ dôvodiac tým, že ako zamestnankyňa obecného úradubola   poverená   technickým   zabezpečením   volieb   a   archiváciou   volebnej   dokumentácie,a preto počas sčítavania hlasov otvorené volebné obálky po vybratí hlasovacích lístkovz nich   členmi   volebnej   komisie   zbierala   a   tieto   následne   pripravovala   na   archiváciuprelepením papierovou lepiacou páskou.

Okrem ⬛⬛⬛⬛ žiaden z členov volebnej komisie ani nikto z ostatnýchústavným súdom vypočutých svedkov nepotvrdil, že by sčítavanie hlasov z hlasovacíchlístkov   vykonávali   priamo   aj   iné   osoby   ako   členovia   volebnej   komisie.   Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ navyše vo vzťahu k sčítaniu hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbáchstarostu   obce   uviedla,   že   prepočítanie   týchto   hlasovacích   lístkov   sa   vykonalo   členmivolebnej komisie opakovane, pričom podľa jej tvrdenia si pozorovateľky tieto hlasovacielístky prepočítali až po ich sčítaní volebnou komisiou, teda po zistení konečných výsledkovvolieb. Pritom ani uvedená svedkyňa ako členka volebnej komisie v procese sčítavaniahlasov   v   napadnutých   voľbách   nezaznamenala   žiaden   konkrétny   pokus   o   manipuláciuso sčítavanými hlasovacími lístkami.

Ústavný súd poznamenáva,   že sťažovateľ netvrdil a ani žiaden svedok nesvedčilo porušení volebných predpisov v tom smere, že by volebná komisia pred sčítavaním hlasovnezapečatila nepoužité hlasovacie lístky alebo nepoužité volebné obálky. Je teda zrejmé, ževo fáze sčítavania hlasov volebná komisia zisťovala výsledky volieb len z hlasovacíchlístkov vložených do volebných obálok odovzdaných do volebných schránok. Zo zápisniceokrskovej volebnej komisie ústavný súd zistil, že počet odovzdaných volebných obálok jev zhode s počtom vydaných volebných obálok (712 ks). Svoje zistenia volebná komisiariadne zaznamenala v zápisnici okrskovej volebnej komisie, ako aj v zápisnici miestnejvolebnej   komisie,   ktorú   všetci   jej   členovia   vrátane   predsedníčky a členky ⬛⬛⬛⬛ podpísali. S prihliadnutím na výsledky dokazovania v danej vecipreto možno ustáliť záver, že výsledky napadnutých volieb, tak ako boli zapísané volebnoukomisiou,   zodpovedajú   zisteniam,   ku   ktorým   dospela   volebná   komisia   sčítaním   hlasovvšetkými členmi volebnej komisie. Preukázaná sporná činnosť ďalších prítomných osôbpri sčítavaní   hlasov   síce   mohla   sčasti   narušovať   zákonom   ustanovené   volebné   pravidlá,avšak v konaní nebolo preukázané, že by táto činnosť relevantne zasiahla do objektívnehozistenia výsledkov napadnutých volieb takým spôsobom, že by tieto výsledky mohli byťv rozpore so slobodne prejavenou vôľou voličov.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   ani   ostatné   sťažovateľom   namietané   skutočnostinemohli   vo   svojej   podstate   proces   zisťovania   výsledkov   napadnutých   volieb   ovplyvniť.Krátka prestávka medzi sčítaním hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancovdo obecného zastupiteľstva a hlasovacích lístkov pre voľby na funkciu starostu obce, počasktorej   nebola   žiadnym   dôkazom   preukázaná   akákoľvek   manipulácia   s   odovzdanýmihlasovacími lístkami (pretože tie aj počas prestávky zostali pod dozorom viacerých členovvolebnej   komisie),   v   konečnom   dôsledku   nemohla   sama   osebe   spôsobiť   zistenienesprávnych výsledkov napadnutých volieb. Obdobne ústavný súd hodnotí aj námietku, ževoličov,   ktorým   boli   vydané   volebné   obálky   a   hlasovacie   lístky,   zaznamenávalado volebných zoznamov zapisovateľka volebnej komisie. Zo zistení ústavného súdu totižvyplýva, že tak zapisovateľka volebnej komisie robila len do jedného z dvoch volebnýchzoznamov, pričom do druhého zoznamu zaznamenávala voličov členka volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛. Evidencia voličov a kontrola jej správnosti teda bola vždy v priamejdispozícii člena volebnej komisie (v danom prípade dokonca tej členky volebnej komisie,ktorá   najviac   tvrdila   porušenie   volebných   pravidiel)   a   žiaden   člen   volebnej   komisienesvedčil, že by táto evidencia voličov bola chybná. Preto ani uvedená skutočnosť nemohlamať žiaden relevantný vplyv na zákonnosť a ústavnosť výsledku napadnutých volieb.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že návrhu na vyhlásenie voliebna   starostu   obce   Brvnište   za   neplatné   nie   je   možné   vyhovieť,   pretože   vykonanýmdokazovaním nebola preukázaná taká volebná chyba, ktorá by bola v príčinnej súvislostis výsledkom   napadnutých   volieb.   Ústavný   súd   pritom   dôsledne   vychádzal   z   návrhusťažovateľa, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný, tedabral do úvahy len prípadné porušenia zákona o voľbách, ktoré sa týkali volieb starostu obce,a nie poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré sťažnosťou v lehote 10 dní od oznámeniavýsledku volieb sťažovateľ nenapadol. Z   uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosťpodľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.

Vzhľadom   na   osobitný   charakter   tohto   konania,   ktorého   účelom   je   ochranademokratických   princípov   volebného   práva,   zastáva   ústavný   súd   názor,   že   využitieoprávnenia daného mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde (povinnosť úhrady trov konanianiektorého účastníkov) nie je potrebné, a preto účastníkom konania nimi žiadanú úhradutrov nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015