SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 45/2014-78
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, MilanaĽalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Elenou Divko,Gorkého 1/A, Skalica, za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejobchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Rojko s. r. o., Železničná 90/12,Považská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Stanislav Rojko, ktorou namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Brvnište konaných 15. novembra 2014,a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronickýmiprostriedkami 25. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalejlen „sťažovateľ“), podpísaná zaručeným elektronickým podpisom podľa § 59 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosťvolieb starostu obce Brvnište konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v napadnutých voľbách získal zo 700 odovzdanýchplatných hlasov 260 hlasov, pričom jeho protikandidátka ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „odporkyňa“) získala v napadnutých voľbách 329 hlasov. Svojou sťažnosťou namietav prvom rade porušenie § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách doorgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o voľbách“ aleboaj,,volebný zákon“), pretože pri sčítavaní hlasov miestnou volebnou komisiou, ktorá plnilaaj úlohy okrskovej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“), boli prítomnéa sčítavania sa reálne zúčastňovali aj iné osoby ako členovia volebnej komisie, konkrétne ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ktorá je zamestnankyňouobecného úradu. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že volebná komisia uvedenýmosobám nepovolila, aby sa zúčastňovali pri sčítavaní hlasov, pričom označené ustanoveniezákona o voľbách neumožňuje nečlenovi volebnej komisie do sčítavania hlasov aktívnezasahovať. Uvedené pritom mohlo ovplyvniť výsledok počtu hlasov. S poukazomna výpoveď „predsedkyne volebnej komisie vyplýva, že z dlhodobých a zdravotných ťažkostí, si neuvedomovala svoje postavenie a mala voči takýmto osobám urobiť rázne opatrenia... Tým, že sa tieto osoby zúčastnili na sčítaní hlasovania je treba hodnotiť ako okolnosti (porušenie zákona), ktoré mohli nežiaduco ovplyvniť výsledok volieb do obecného zsatupiteľstva.“.
Sťažovateľ ďalej namieta, že počas sčítavania hlasov sa jeden z členov volebnejkomisie „odobral na fajčiarsku prestávku“, čím podľa jeho názoru došlo k prerušeniusčítavania hlasov, v čom vidí hrubé porušenie zákona, pretože „mohlo dôjsť k manipulácii s hlasovacími lístky, keďže sa pri sčítaní hlasov nezúčastnili všetky členovia komisie“.Rovnako namieta aj účasť zapisovateľky volebnej komisie pri evidovaní voličovzúčastňujúcich sa napadnutých volieb vyznačovaním v jednom z dvoch rovnopisovzoznamov voličov, čo dáva do rozporu s § 31 zákona o voľbách. Aj tým mohlo podľa jehonázoru dôjsť k manipulácii s hlasovacími lístkami, keďže „zapisovateľka zasahovala krúžkovaním občanov do zoznamu voličov, sčítanie hlasovacích lístkov sa vykonávalo s prerušením z dôvodu fajčiarskej prestávky jedného člena komisie a taktiež sa pri sčítaní hlasov zúčastnili vo volebnej miestnosti aj tretie osoby ako bola zamestnankyňa obecného úradu a dvaja pozorovatelia, ktorých do tejto funkcie delegovala terajšia starostka obce, a tým ovplyvnila slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a tak dosiahla iný výsledok volieb, než si voliči skutočne želali.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať nález, ktorýmby vyhlásil „voľby starostu obce konané 15. 11. 2014 v obci Brvnište za neplatné“. Zároveňžiadal rozhodnúť aj o úhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa tak, že na túto povinnosťby zaviazal odporkyňu.
Uznesením č. k. PL. ÚS 45/2014-12 zo 17. decembra 2014 prijal ústavný súdpredmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.
V stanovisku z 23. januára 2015 k prijatej sťažnosti odporkyňa popiera, že by počastoho, ako bola voliť, nahlásila volebnej komisii dvoch pozorovateľov, pričom uvádza,že «občianky ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ sa u mňa informovali, či je možné, aby sa zúčastnili na sčítaní hlasov, ja som im povedala, že na toto sa opýtam volebnej komisie, ale o ich účasti musí rozhodnúť volebná komisia, v žiadnom prípade som ja tieto osoby ako „pozorovateľky nedelegovala“. O účasť v požadovanom čase tieto osoby žiadali už volebnú komisiu alebo jej predsedkyňu, ja som účasť týchto osôb na voľbách alebo sčítavaní hlasov žiadnym spôsobom neovplyvňovala.». Nadväzne na to odporkyňa uvádza, že „volebná komisia mala možnosť vykonať príslušné opatrenia k tomu, aby neoprávnená osoba nebola prítomná pri voľbách alebo sčítavaní hlasov“. Zároveň popiera, že by predsedníčkevolebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ činnosť vo volebnej komisii nanútila, a pripomína, žemá dlhoročné skúsenosti s pôsobením vo volebných komisiách. Namieta tiež obsahk sťažnosti pripojených čestných vyhlásení členov volebnej komisie, ktoré považujeza neprípustné a účelové, pokiaľ sú takéto vyhlásenia v rozpore s obsahom volebnejzápisnice, ktorú títo členovia bez výhrad podpísali. Poukazuje na ňou zabezpečené čestnévyhlásenia členov volebných komisií, z ktorých nevyplýva, že by počas priebehu volieba zisťovania ich výsledkov došlo „k nejakým neoprávneným alebo nezákonným zásahom“a že zápisnica volebnej komisie „bola vyhotovená a podpísaná bez výhrad. Pokiaľ došlo k nejakej činnosti v súvislosti s voľbami, jednalo sa o príchod ⬛⬛⬛⬛, ktorý je bratom sťažovateľa a jeho postup, prípadne oznámenie riešila polícia na mieste samom. Informácie polícia požadovala jednak od ⬛⬛⬛⬛, ale aj od prítomných členiek volebnej komisie a o tejto skutočnosti sa vyjadrili vo svojom čestnom vyhlásení, táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na priebeh a sčítanie hlasov, ani na vyhotovenie zápisnice, nakoľko v tom čase už zápisnica bola odvezená na obvodnú volebnú komisiu.“.
K námietke sťažovateľa o vzdialení sa jedného člena volebnej komisie počassčítavania hlasov na „fajčiarsku prestávku“ odporkyňa uvádza, že jej krátke vzdialenie saz volebnej miestnosti v čase medzi sčítavaním hlasov kandidátov na funkciu starostua hlasov kandidátov na funkciu poslancov obecného zastupiteľstva „ničím neovplyvnilo sčítavanie hlasov, nejednalo sa o svojvoľnú prestávku a táto prestávka bola vyvolaná hygienickou potrebou a bola vykonávaná so súhlasom všetkých členiek volebnej komisie“.Odmieta aj námietky sťažovateľa týkajúce sa činnosti zapisovateľky volebnej komisie, ktorápre volebnú komisiu vykonávala len administratívne činnosti.
Následne poukazuje na rozdiel platných hlasov medzi ňou a sťažovateľom, ktorýpredstavuje približne 10 % platných hlasov, a uvádza, že v prípade manipulácie s volebnýmilístkami by pri takomto počte táto skutočnosť nemohla „ujsť pozornosti ktorejkoľvek členky volebnej komisie alebo zapisovateľky, prípadne tzv. pozorovateliek“. V závere svojhovyjadrenia uvádza, že zápisnica o výsledku volieb „je zásadným volebným dokumentom, ktorým sa v podstate potvrdí priebeh volieb, počet hlasov a zvolení kandidáti, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh a výsledky volieb.
V prípade, ak zápisnica neobsahuje žiadne námietky alebo výhrady, ak bola podpísaná všetkými členmi /členkami/ volebnej komisie, je potrebné takúto zápisnicu považovať za platnú a na jej platnosti nemôže zmeniť nič ani nejaké tzv. čestné vyhlásenie, o to viac, že takéto čestné vyhlásenie je vyhotovené len na žiadosť a z iniciatívy niektorého kandidáta. V danom prípade k prvotným takýmto úkonom došlo zo strany sťažovateľa, keď prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dal do advokátskej kancelárie predvolať členky volebnej komisie, dal vyhotoviť tzv. čestné vyhlásenia a z takýchto čestných vyhlásení použil iba tie vyhlásenia, ktoré nejakým spôsobom vyhovujú zámerom sťažovateľa. Pritom obsah takýchto čestných vyhlásení nebol známy ani mne ako druhej strane sporu, nebol známy ani ostatným zainteresovaným osobám, najmä členkám volebnej komisie, preto na obsah tzv. čestných vyhlásení v ústavnej sťažnosti nebolo možné priamo reagovať vo vzťahu k tým osobám, od ktorých tzv. čestné vyhlásenie bolo doložené, inak len tým, aby sa k obsahu ústavnej sťažnosti vyjadrili aj ostatné členky volebnej komisie, zapisovateľka a pracovníčka, ktorá priebeh volieb administratívne - technicky zabezpečovala.“.
Odporkyňa považuje tvrdenia sťažovateľa len za účelovú konštrukciu, ktorása zakladá na nepresných a nepravdivých údajoch, a preto navrhuje jeho sťažnosť zamietnuťa sťažovateľa zaviazať na zaplatenie trov jej právneho zastúpenia.
II. Skutkové zistenia ústavného súdu
Ústavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sapriebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s kópiami zápisníc volebnej komisieo výsledku volieb, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania vrátanepredložených čestných vyhlásení a vypočul vybraných členov volebnej komisie,zapisovateľku volebnej komisie a ostatných osôb prítomných pri sčítavaní hlasov. Z ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva,že v obci Brvnište bolo zapísaných v zoznamoch voličov 995 osôb, z toho volebné obálkyboli vydané 712 voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 712 volebnýchobálok, pričom pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 700 platných hlasovacích lístkov.Za starostu obce bola počtom hlasov 329 zvolená odporkyňa ako kandidátka s poradovýmčíslom 3. Sťažovateľ ako kandidát s poradovým č. 2 získal v napadnutých voľbách260 hlasov. Posledný kandidát s poradovým č. 1 získal 111 hlasov. Výsledky volieb(dosiahnuté počty hlasov pre jednotlivých kandidátov) zachytené v uvedenej zápisnicisťažovatelia ani odporca nespochybňovali a nenavrhli ani ich prepočítanie, preto si ústavnýsúd tieto skutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.
Za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov vykonal ústavný súd sudcomspravodajcom, ktorý bol uznesením ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra2014 poverený vykonaním dôkazov mimo verejného zasadnutia, aj výsluch stranaminavrhnutých svedkov, konkrétne predsedníčky volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛,členiek volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,zapisovateľky ⬛⬛⬛⬛, ďalej ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛.
Zo svedeckých výpovedí svedkyne ⬛⬛⬛⬛ a vyplynulo, že pozorovateľky ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ako aj
sa zúčastňovali sčítavania hlasov tak, že „vyberali hlasovacie lístky z obálok“a počítali zistené hlasy „na kalkulačke“. Podľa svedkyne ⬛⬛⬛⬛ mala ⬛⬛⬛⬛, ktorá nebola ani členkou volebnej komisie, dokonca sčítavanie hlasov riadiť(pred sčítaním hlasov mala verejne vyhlásiť „ideme na to“). Volebnú schránkus odovzdanými obálkami mala na stôl vysypať ⬛⬛⬛⬛. Pokiaľ ide o postupsčítavania hlasov, obidve členky volebnej komisie uviedli, že najskôr sa sčítavali hlasovacielístky na poslancov a až po prestávke hlasovacie lístky odovzdané vo voľbách starostu obce.V súvislosti s touto prestávkou ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že počas prestávky v priebehusčítavania hlasov mohlo byť do odovzdaných hlasovacích lístkov na funkciu starostu obcezasiahnuté, avšak konkrétne sama žiadnu manipuláciu nedosvedčila, uvádzajúc, že nemáprehľad o tom, čo sa v tom čase vo volebnej miestnosti dialo. Podľa ⬛⬛⬛⬛ saaj na sčítavaní hlasov starostu zúčastňovala ⬛⬛⬛⬛ i pozorovateľky, ktorési spočítané hlasovacie lístky následne ešte raz prepočítali. Existenciu neúradnýchvolebných obálok v schránkach však označené svedkyne nezistili. Z ich výsluchutiež vyplynulo, že starostka obce (odporkyňa) sa počas sčítavania hlasov vo volebnejmiestnosti nezdržiavala. Obidve svedkyne podpísali aj čestné vyhlásenia pripojenék sťažnosti z 22. novembra 2014 a k okolnostiam ich vyhotovenia uviedli, že tieto čestnévyhlásenia boli spisované v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne sťažovateľa,pričom obidve sa k obsahu týchto vyhlásení prihlásili. V čestných vyhláseniach vyjadrujúnesúhlas s prítomnosťou a s činnosťou ⬛⬛⬛⬛ v napadnutých voľbách, ako ajs prítomnosťou pozorovateliek pri sčítavaní hlasov, keďže o povolení ich namietanejprítomnosti volebná komisia nerozhodovala.
Svedkyne ⬛⬛⬛⬛, členka volebnej komisie, a
, zapisovateľka volebnej komisie, pri svojom výsluchu uviedli, že pozorovateliaani pani sčítavanie hlasov nevykonávali a rovnako ho nevykonávala anizapisovateľka volebnej komisie. ⬛⬛⬛⬛ pri sčítavaní hlasov zberala len otvorenévolebné obálky po tom, ako z nich boli vybrané hlasovacie lístky. Pozorovateľky sapri sčítavaní hlasovacích lístkov vôbec nedotýkali, stáli alebo sedeli pri členoch volebnejkomisie, každá na inej strane volebnej miestnosti. ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že sa spoluso svedkyňou ⬛⬛⬛⬛ zúčastňovala zaznamenávania voličov do volebnýchzoznamov, hlasovacie lístky ani obálky však voličom nevydávala, to robili členoviavolebnej komisie. K postupu pri sčítavaní hlasov uviedla, že pozorovateľky sčítavať hlasynevidela (ani sama hlasy nesčítavala) a volebná miestnosť neostala ani počas prestávkyv sčítavaní hlasov bez dozoru členov volebnej komisie. Podľa ich názoru nenastala anisituácia, že by v miestnosti s hlasovacími lístkami bol prítomný len jeden člen volebnejkomisie. Označené svedkyne k veci poskytli čestné vyhlásenia, ktoré boli ústavnému súdudoručené ako prílohy vyjadrenia odporkyne k sťažnosti, z ktorých vyplýva, že priebehvolieb nepovažujú ničím za narušený.
Zo svedeckých výpovedí ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ zhodne vyplýva, že ⬛⬛⬛⬛ bola vodičkou motorovéhovozidla, ktorým sa svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ a ďalšia členka volebnej komisie presúvalipo obci za voličmi, ktorí požiadali o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky. O tomtospôsobe hlasovania neboli z ich strany uvedené žiadne závažné okolnosti majúce vplyv napriebeh napadnutých volieb. Zápisnicu okrskovej volebnej komisie aj zápisnicu miestnejvolebnej komisie podpísali všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, čo napokonpotvrdili všetci vypočúvaní členovia volebnej komisie. K dôvodom prítomnosti príslušníkovPolicajného zboru zhodne uviedli, že sa tak udialo z dôvodu prítomnosti brata sťažovateľa,ktorý sa mal pod vplyvom alkoholu sťažovať na priebeh volieb, do zisťovania ich výsledkovvšak táto udalosť v žiadnom prípade nezasiahla.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že je zamestnankyňou obce, ktorá bola starostkoupoverená technicko-organizačnou prípravou volieb, súčinnosťou s volebnou komisioupri zabezpečení ich priebehu a konečnou archiváciou volebnej dokumentácie. Bolapoverená vedením služobného vozidla pri prevážaní členov volebnej komisie s prenosnouvolebnou schránkou a pri doručovaní volebných zápisníc obvodnej volebnej komisie. Prisvojom výsluchu poprela zasahovanie do priebehu sčítavania hlasov volebnou komisiou,pripustila len zbieranie otvorených volebných obálok, ich následné preliepanie páskou apostupné ukladanie k ostatnej volebnej dokumentácii, ktorá bola určená na archiváciu.Zároveň potvrdila spísanie čestného vyhlásenia pripojeného k vyjadreniu odporkyne u jejprávneho zástupcu.
Svedkyne ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ potvrdili, že sčítavania hlasovsa zúčastnili z vlastnej iniciatívy ako pozorovateľky. Podpísali len listinu o svojejprítomnosti pri sčítavaní hlasov v napadnutých voľbách. Zhodne uviedli, že proti ichprítomnosti nikto z volebnej komisie nevzniesol žiadne námietky a o ich prítomnostisa nehlasovalo. Aktívne sčítavanie hlasov z ich strany popreli, rovnako ako manipulácius volebnými schránkami či hlasovacími lístkami, ktorých sa podľa vlastných tvrdenínedotýkali. Po sčítaní hlasov odišli ešte pred podpisom volebných zápisníc z volebnejmiestnosti. Aj označené pozorovateľky potvrdili spísanie čestného vyhlásenia o ich účastina voľbách u právneho zástupcu odporkyne, ktoré bolo ústavnému súdu doručenék vyjadreniu k sťažnosti.
Z čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ predloženýchodporkyňou spolu s jej vyjadrením k sťažnosti a čestného vyhlásenia predloženej sťažovateľom ústavný súd nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by súviselis napadnutými voľbami, ako tie, ktoré boli zistené vykonanými výsluchmi, respektívez ostatných účastníkmi konania predložených čestných vyhlásení.
Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladompre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.
III. Právne východiská a závery ústavného súdu
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd jenezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o voľbách volebná komisia na svojom prvom zasadaní určídohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predsedaa podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.
Podľa § 11a ods. 1 zákona o voľbách zapisovateľ volebnej komisie zabezpečujeorganizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovaniavolebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.
Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Podľa § 33 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti a v jejbezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokynyna zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväznépre všetkých prítomných.
Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ichodborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrskovávolebná komisia.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov ajprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.
Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálkys hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálokso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálokokrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platnýchhlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môženazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosťsčítania hlasov.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže sťažnosťzamietnuť.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľskýchorgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektoréhozo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánovsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoréje v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatismutandis PL. ÚS 21/94).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby súprostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné aleboviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomocústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretoženamietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebehvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnenýchna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnomzáujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorúvykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie voliebje vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajúv zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.
V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahuku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následokautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom natúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu zarelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb dozastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie voliebje založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zloženímzastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíppotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd preto posúdil, či tvrdeniasťažovateľa boli vykonaným dokazovaním preukázané a či boli spôsobilé priamo ovplyvniťvýsledok volieb.
Podstatou sťažnosti bola námietka proti účasti ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ pri sčítaní hlasov v napadnutých voľbách, námietkaprerušenia sčítavania „fajčiarskou prestávkou“ a námietka prekročenia zákonomustanovených oprávnení zapisovateľkou volebnej komisie pri zaznamenávaní voličov, ktorív napadnutých voľbách využili svoje aktívne volebné právo. Z listinných dôkazovpredložených účastníkmi konania ani z ústavným súdom vykonaného dokazovania všaknevyplýva, že by zistené nedostatky odôvodňovali záver o takom hrubom a závažnomporušení práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou, ktoré by viedlo ústavný súdk využitiu právomoci zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo ich vyhláseniu za neplatné.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že o prítomnosti zamestnankyneobecného úradu ⬛⬛⬛⬛, ako aj ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ktorépožiadali o svoju účasť ako nezávislé pozorovateľky, volebná komisia nehlasovala, zároveňvšak nebolo zistené, že by niektorý z členov volebnej komisie vrátane
výslovne (pred alebo aj počas sčítania) navrhoval hlasovať o ich prítomnostipri sčítaní. Citovaný § 36 zákona o voľbách pritom umožňuje pri sčítaní hlasov ajprítomnosť iných osôb ako členov volebnej komisie za podmienky, že volebná komisia ichúčasť na sčítaní hlasov povolí. V okolnostiach daného prípadu sa teda sčítavania hlasovuvedené osoby zúčastnili síce bez toho, aby bolo volebnou komisiou formálne takétopovolenie písomne udelené, avšak celý priebeh sčítavania hlasov signalizuje minimálnekonkludentný súhlas členov volebnej komisie s ich prítomnosťou. Nikto z členov komisieprítomnosť označených osôb nenamietal. V konečnom dôsledku všetci členovia volebnejkomisie podpísali zápisnicu o hlasovaní bez výhrad, čo tento záver ústavného súdupodporuje. Z uvedeného dôvodu len prítomnosť osôb, ktoré nemali písomný súhlas volebnejkomisie a ktoré neboli členmi volebnej komisie pri sčítavaní hlasov, nemožno hodnotiť akotaké porušenie volebných predpisov, ktoré by mohlo odôvodniť vyhlásenie napadnutýchvolieb za neplatné.
Pokiaľ ide o podstatu námietky sťažovateľa týkajúcu sa účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, v zmysle ktorej mali uvedené osoby aj sčítavaťhlasy, ústavný súd síce zaznamenal rozpornosť tvrdení jednotlivých členov volebnejkomisie, no uvedené nevyhodnotil ako dostatočné na uplatnenie svojej právomocizakotvenej v § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde. Zatiaľ čo podľa
mali z volebných obálok vyťahovať označené osoby a zapisovateľkaaj hlasovacie lístky, podľa ⬛⬛⬛⬛ mala ⬛⬛⬛⬛ držať v ruke lenniektoré volebné obálky po ich vysypaní z volebnej schránky a hlasovacie lístkyz volebných obálok už nevyberala. ⬛⬛⬛⬛ naproti tomu odmietla, že by z volebnýchobálok vyberal hlasovacie lístky niekto iný ako členovia volebnej komisie, hoci pripustilamožnosť, že nejaké obálky ⬛⬛⬛⬛ v ruke držala. Túto skutočnosť pri svojomvýsluchu potvrdila ⬛⬛⬛⬛ dôvodiac tým, že ako zamestnankyňa obecného úradubola poverená technickým zabezpečením volieb a archiváciou volebnej dokumentácie,a preto počas sčítavania hlasov otvorené volebné obálky po vybratí hlasovacích lístkovz nich členmi volebnej komisie zbierala a tieto následne pripravovala na archiváciuprelepením papierovou lepiacou páskou.
Okrem ⬛⬛⬛⬛ žiaden z členov volebnej komisie ani nikto z ostatnýchústavným súdom vypočutých svedkov nepotvrdil, že by sčítavanie hlasov z hlasovacíchlístkov vykonávali priamo aj iné osoby ako členovia volebnej komisie. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ navyše vo vzťahu k sčítaniu hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbáchstarostu obce uviedla, že prepočítanie týchto hlasovacích lístkov sa vykonalo členmivolebnej komisie opakovane, pričom podľa jej tvrdenia si pozorovateľky tieto hlasovacielístky prepočítali až po ich sčítaní volebnou komisiou, teda po zistení konečných výsledkovvolieb. Pritom ani uvedená svedkyňa ako členka volebnej komisie v procese sčítavaniahlasov v napadnutých voľbách nezaznamenala žiaden konkrétny pokus o manipuláciuso sčítavanými hlasovacími lístkami.
Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ netvrdil a ani žiaden svedok nesvedčilo porušení volebných predpisov v tom smere, že by volebná komisia pred sčítavaním hlasovnezapečatila nepoužité hlasovacie lístky alebo nepoužité volebné obálky. Je teda zrejmé, ževo fáze sčítavania hlasov volebná komisia zisťovala výsledky volieb len z hlasovacíchlístkov vložených do volebných obálok odovzdaných do volebných schránok. Zo zápisniceokrskovej volebnej komisie ústavný súd zistil, že počet odovzdaných volebných obálok jev zhode s počtom vydaných volebných obálok (712 ks). Svoje zistenia volebná komisiariadne zaznamenala v zápisnici okrskovej volebnej komisie, ako aj v zápisnici miestnejvolebnej komisie, ktorú všetci jej členovia vrátane predsedníčky a členky ⬛⬛⬛⬛ podpísali. S prihliadnutím na výsledky dokazovania v danej vecipreto možno ustáliť záver, že výsledky napadnutých volieb, tak ako boli zapísané volebnoukomisiou, zodpovedajú zisteniam, ku ktorým dospela volebná komisia sčítaním hlasovvšetkými členmi volebnej komisie. Preukázaná sporná činnosť ďalších prítomných osôbpri sčítavaní hlasov síce mohla sčasti narušovať zákonom ustanovené volebné pravidlá,avšak v konaní nebolo preukázané, že by táto činnosť relevantne zasiahla do objektívnehozistenia výsledkov napadnutých volieb takým spôsobom, že by tieto výsledky mohli byťv rozpore so slobodne prejavenou vôľou voličov.
Ústavný súd zastáva názor, že ani ostatné sťažovateľom namietané skutočnostinemohli vo svojej podstate proces zisťovania výsledkov napadnutých volieb ovplyvniť.Krátka prestávka medzi sčítaním hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancovdo obecného zastupiteľstva a hlasovacích lístkov pre voľby na funkciu starostu obce, počasktorej nebola žiadnym dôkazom preukázaná akákoľvek manipulácia s odovzdanýmihlasovacími lístkami (pretože tie aj počas prestávky zostali pod dozorom viacerých členovvolebnej komisie), v konečnom dôsledku nemohla sama osebe spôsobiť zistenienesprávnych výsledkov napadnutých volieb. Obdobne ústavný súd hodnotí aj námietku, ževoličov, ktorým boli vydané volebné obálky a hlasovacie lístky, zaznamenávalado volebných zoznamov zapisovateľka volebnej komisie. Zo zistení ústavného súdu totižvyplýva, že tak zapisovateľka volebnej komisie robila len do jedného z dvoch volebnýchzoznamov, pričom do druhého zoznamu zaznamenávala voličov členka volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛. Evidencia voličov a kontrola jej správnosti teda bola vždy v priamejdispozícii člena volebnej komisie (v danom prípade dokonca tej členky volebnej komisie,ktorá najviac tvrdila porušenie volebných pravidiel) a žiaden člen volebnej komisienesvedčil, že by táto evidencia voličov bola chybná. Preto ani uvedená skutočnosť nemohlamať žiaden relevantný vplyv na zákonnosť a ústavnosť výsledku napadnutých volieb.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že návrhu na vyhlásenie voliebna starostu obce Brvnište za neplatné nie je možné vyhovieť, pretože vykonanýmdokazovaním nebola preukázaná taká volebná chyba, ktorá by bola v príčinnej súvislostis výsledkom napadnutých volieb. Ústavný súd pritom dôsledne vychádzal z návrhusťažovateľa, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný, tedabral do úvahy len prípadné porušenia zákona o voľbách, ktoré sa týkali volieb starostu obce,a nie poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré sťažnosťou v lehote 10 dní od oznámeniavýsledku volieb sťažovateľ nenapadol. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosťpodľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.
Vzhľadom na osobitný charakter tohto konania, ktorého účelom je ochranademokratických princípov volebného práva, zastáva ústavný súd názor, že využitieoprávnenia daného mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde (povinnosť úhrady trov konanianiektorého účastníkov) nie je potrebné, a preto účastníkom konania nimi žiadanú úhradutrov nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015