SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 45/2011-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. R. K., Š., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Šalov konaných 27. novembra 2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Mgr. R. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010 poštou doručená sťažnosť Mgr. R. K., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Šalov (ďalej len „obec“) konaných 27. novembra 2010.
Napádané voľby sa konali 27. novembra 2010 a sťažnosť bola sťažovateľkou podaná na poštovú prepravu 7. decembra 2010, t. j. v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z celkového počtu 174 platných hlasov odovzdaných v napádaných voľbách sťažovateľka získala 77 platných hlasov, čiže viac ako 10 % hlasov ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľkou na jednej strane a víťazom na funkciu starostu obce (ďalej len „odporca“) na strane druhej je 20 platných hlasov.
Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce predovšetkým z dôvodu porušenia zákazu viesť predvolebnú kampaň v čase volebného moratória. Podľa sťažovateľky k porušeniu § 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov došlo činnosťou odporcu ako aj jeho sympatizantov, ktorí v čase volebného moratória mali podľa nej kupovať hlasy voličov za materiálne protihodnoty „... zemiaky, alkohol, víno a pálenku...“, a to takým spôsobom, že „... po odhlasovaní si volič mohol prevziať svoj sľúbený podiel“.
V uvedených súvislostiach sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Na získanie hlasu pre svojho kandidáta využili negramotných bezdomovcov obce, ktorým sľubovali, že po voľbách im bude zabezpečená starostlivosť ako strava a ubytovanie. V prípade, že nebudú hlasovať za odporcu stratia aj minimálne sociálne istoty - čo nie je slobodnou vôľou ako to predpokladá ústava a zákon.“
Okrem uvedeného sťažovateľka tiež namieta, že sympatizanti odporcu tiež využívali možnosť pomôcť upraviť hlasovací lístok negramotným osobám, z čoho by mohlo plynúť podozrenie, že tieto hlasovacie lístky upravovali v prospech odporcu.
V tejto súvislosti sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Nakoľko tieto negramotné osoby nevedeli upraviť volebný lístok, podporovatelia odporcu využívali zákonom uloženú možnosť, že iná fyzická osoba môže pomôcť pri úprave hlasovacieho lístka, a nie isté, že v našom prípade to bola slobodná vôľa voliča.“
Napokon sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu tiež tvrdí, že „V obci sa rozširovali krivé obvinenia voči mojej osobe a to také, že obec má úver napriek tomu, že v skutočnosti to nie je pravda, obec do dnešného nemala úver. Obvinili ma aj z toho, že údajný bankový úver som využila pre seba a mojich rodinných príslušníkov /napr. vŕtanie studne, kúpa osobného motorového vozidla.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhlásil „... voľby starostu v obci Šalov za neplatné“.
II.
Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Volebná sťažnosť musí obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.
Podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.
Keďže sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ústavný súd ju listom z 20. decembra 2010 vyzval, aby v lehote 5 dní od doručenia predmetnej výzvy odstránila nedostatky svojho podania, a to najmä, aby predložila splnomocnenie na svoje zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), aby predložila podklady osvedčujúce jej aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej sťažnosti, aby uvedením mena, priezviska a adresy presne označila svedkov, ktorí by dosvedčili ňou v sťažnosti tvrdené skutočnosti, aby predložila listinné dôkazy verifikujúce pravdivosť jej tvrdení a aby konkretizovala príčinné súvislosti medzi ňou v sťažnosti tvrdenými skutočnosťami na jednej strane a výsledkami napádaných volieb starostu obce na strane druhej.
Predmetnou výzvou ústavný súd súčasne sťažovateľku poučil, že v prípade neodstránenia uvedených nedostatkov podania v ústavným súdom určenej lehote ústavný súd jej sťažnosť odmietne alebo bez ďalšieho procesného postupu odloží podľa § 23a zákona o ústavnom súde.
Výzva ústavného súdu bola sťažovateľke doručená 27. decembra 2010, takže ústavným súdom určená lehota sťažovateľke uplynula 3. januára 2011, pričom v tejto lehote sťažovateľka na výzvu ústavného súdu nereagovala a nereagovala na ňu ani do dňa rozhodovania ústavného súdu v danej veci.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2011