znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 45/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   R.   K.,   Š.,   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti volieb starostu obce Šalov konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. R. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010 poštou doručená sťažnosť Mgr. R. K., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Šalov (ďalej len „obec“) konaných 27. novembra 2010.

Napádané voľby sa konali 27. novembra 2010 a sťažnosť bola sťažovateľkou podaná na poštovú prepravu 7. decembra 2010, t. j. v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   celkového   počtu   174   platných   hlasov   odovzdaných   v   napádaných   voľbách sťažovateľka získala 77 platných hlasov, čiže viac ako 10 % hlasov ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl.   129   ods.   2   ústavy.   Rozdiel   platných   hlasov   medzi   sťažovateľkou   na   jednej   strane a víťazom na funkciu starostu obce (ďalej len „odporca“) na strane druhej je 20 platných hlasov.

Sťažovateľka   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   napáda   neústavnosť a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   predovšetkým   z   dôvodu   porušenia   zákazu   viesť predvolebnú kampaň v čase volebného moratória. Podľa sťažovateľky k porušeniu § 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov došlo činnosťou odporcu ako aj jeho sympatizantov, ktorí v   čase   volebného   moratória   mali   podľa   nej   kupovať   hlasy   voličov   za   materiálne protihodnoty „... zemiaky, alkohol, víno a pálenku...“, a to takým spôsobom, že „... po odhlasovaní si volič mohol prevziať svoj sľúbený podiel“.

V uvedených súvislostiach sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Na získanie hlasu pre svojho kandidáta využili negramotných bezdomovcov obce, ktorým sľubovali, že po voľbách im bude zabezpečená starostlivosť ako strava a ubytovanie. V prípade, že nebudú hlasovať za odporcu stratia aj minimálne sociálne istoty - čo nie je slobodnou vôľou ako to predpokladá ústava a zákon.“

Okrem uvedeného sťažovateľka tiež namieta, že sympatizanti odporcu tiež využívali možnosť pomôcť upraviť hlasovací lístok negramotným osobám, z čoho by mohlo plynúť podozrenie, že tieto hlasovacie lístky upravovali v prospech odporcu.

V tejto súvislosti sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Nakoľko tieto negramotné osoby nevedeli upraviť volebný lístok, podporovatelia odporcu využívali zákonom uloženú možnosť, že iná fyzická osoba môže pomôcť pri úprave hlasovacieho lístka, a nie isté, že v našom prípade to bola slobodná vôľa voliča.“

Napokon sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu tiež tvrdí, že „V obci sa rozširovali krivé obvinenia voči mojej osobe a to také, že obec má úver napriek tomu, že v skutočnosti to nie je pravda, obec do dnešného nemala úver. Obvinili ma aj z toho, že údajný bankový úver som využila pre seba a mojich rodinných príslušníkov /napr. vŕtanie studne, kúpa osobného motorového vozidla.“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   vyhlásil „...   voľby starostu v obci Šalov za neplatné“.

II.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Volebná sťažnosť musí obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   60   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať

a)   vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   sťažnosti   spôsobilej   iniciovať konanie podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ústavný súd ju listom z 20. decembra 2010 vyzval, aby v lehote 5 dní od doručenia predmetnej výzvy odstránila nedostatky svojho podania, a to najmä,   aby   predložila   splnomocnenie   na   svoje   zastupovanie   kvalifikovaným   právnym zástupcom (advokátom), aby predložila podklady osvedčujúce jej aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej sťažnosti, aby uvedením mena, priezviska a adresy presne označila svedkov, ktorí by dosvedčili ňou v sťažnosti tvrdené skutočnosti, aby predložila listinné dôkazy verifikujúce pravdivosť jej tvrdení a aby konkretizovala príčinné súvislosti medzi ňou v sťažnosti tvrdenými skutočnosťami na jednej strane a výsledkami napádaných volieb starostu obce na strane druhej.

Predmetnou   výzvou   ústavný   súd   súčasne   sťažovateľku   poučil,   že   v   prípade neodstránenia uvedených nedostatkov podania v ústavným súdom určenej lehote ústavný súd   jej   sťažnosť   odmietne   alebo   bez   ďalšieho   procesného   postupu   odloží   podľa   §   23a zákona o ústavnom súde.

Výzva   ústavného   súdu   bola   sťažovateľke   doručená   27.   decembra   2010,   takže ústavným súdom určená lehota sťažovateľke uplynula 3. januára 2011, pričom v tejto lehote sťažovateľka   na   výzvu   ústavného   súdu   nereagovala   a nereagovala   na   ňu   ani   do   dňa rozhodovania ústavného súdu v danej veci.

Z uvedených   dôvodov   ústavný súd sťažnosť sťažovateľky   už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011