znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 45/07-53

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   novembra   2008 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. F. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., K., proti výsledku volieb starostu obce B. konaných 2. decembra 2006, za účasti zvoleného starostu P. G., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., K., a takto

r o z h o d o l :

Voľby starostu obce B. konané 2. decembra 2006 vyhlasuje za n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2006   doručená   sťažnosť   JUDr.   F.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   podľa   §   59   ods.   2 Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) proti výsledku volieb starostu obce B. (ďalej len „obec“) konaných 2. decembra 2006, za účasti zvoleného starostu P.   G. (ďalej len „zvolený starosta“), ktorú sťažovateľ doplnil podaním z 19. januára 2007.

Uznesením č. k. PL. ÚS 45/07-11 z 9. mája 2007 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie

Zo sťažnosti, z jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách konaných 2. decembra 2006 na starostu obce ako kandidát za politickú stranu SMER-SD a získal 227 platných hlasov a zvolený starosta ako kandidát za Stranu maďarskej koalície (ďalej len „SMK“) získal 367 platných hlasov. Medzi zvoleným starostom, ktorý zvíťazil vo voľbách,   a sťažovateľom   je   rozdiel   140   platných   hlasov.   Do   zoznamu   voličov   bolo zapísaných 949 oprávnených voličov, pričom obálky a hlasovacie lístky boli vydané pre 624 voličov a z nich bolo pre voľbu starostu obce odovzdaných 601 platných hlasovacích lístkov.

Sťažovateľ v sťažnosti a jej doplnení tvrdí, že v priebehu napádaných volieb starostu obce došlo zo strany zvoleného starostu „a spol.“, resp. zvoleného starostu a „ďalších poslancov Strany maďarskej koalície“ k činnosti smerujúcej k protizákonnému získavaniu hlasov   oprávnených   voličov   obce,   a   to   dôchodcov   a obyvateľov   rómskeho   pôvodu,   čo predstavuje   porušenie   ustanovení   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990 Zb. o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „volebný zákon“) a podľa názoru sťažovateľa to v konečnom dôsledku odôvodňuje aj záver, aby ústavný súd vyhlásil voľby za neplatné.

Podľa sťažovateľa o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce svedčia tieto skutočnosti: „Starosta obce B. P. G. spolu s ďalšími poslancami Strany maďarskej koalície zvolali   dňa   28.   11.   2006   verejné   zhromaždenie   dôchodcov   -   posedenie.   Posedenia dôchodcov sa konajú tradične každý rok a na týchto posedeniach sú dôchodcovia pohostení a   obdarovaní   nákupnými   poukážkami   v   hodnote   500   Sk.   Tohto   roku   sa   uvedené zhromaždenie dôchodcov konalo v čase volebnej kampane...

Dôchodcovia obdržali dve obálky, pričom v jednej bola finančná hotovosť vo výške 500 Sk, ako vianočný príspevok, ktorú obdržali všetci dôchodcovia a obálku druhú, v ktorej boli propagačné materiály Strany maďarskej koalície vo väčšine prípadov spolu s 500 a viac   peňažnou   hotovosťou.   Túto   hotovosť   však   neobdržali   slovenskí   dôchodcovia, dôchodcovia, ktorí sympatizujú s inými politickými stranami...

Strana   maďarskej   koalície   mala   možnosť   obdarovať   svojich   voličov   na   svojom predvolebnom mítingu, ktorý sa konal dňa 25. 11. 2006. Preto je tu dôvodné podozrenie, že starosta   obce   P.   G.   spolu   s   ďalšími   poslancami   obecného   zastupiteľstva   za   Stranu maďarskej   koalície   zneužili   svoje   postavenie   tým,   že   zvolali   verejné   zhromaždenie dôchodcov, ktoré bolo využité na predvolebnú kampaň Strany maďarskej koalície... Týmto svojím konaním samospráva Obce B. vyvolala veľkú nevraživosť medzi obyvateľmi obce.... Ďalším dôkazom nekalej činnosti p. G. a spol. je, že počas konania volieb nahovorili iné osoby, aby kupovali hlasy rómskych voličov za hotovosť vo výške 100 Sk. Uvedenú skutočnosť   prišiel   očitý   svedok   nahlásiť   miestnej   volebnej   komisii,   ktorá   následne oboznámila s týmto prípadom Obvodnú volebnú komisiu v R. Táto na mieste dala pokyn vypracovať sťažnosť ako Dodatok k zápisnici T - 11, ale sama nevykonala oznamovaciu povinnosť Ústrednej volebnej komisii pre podozrenie z trestného činu marenia priebehu volieb, prípadne policajnému zboru, ktorý by prípad začal preverovať....

Na základe pokynu od pána G. oslovovali v deň volieb rómskych obyvateľov obce a za odmenu 100 až 200,- Sk od nich požadovali, aby vo voľbách starostu hlasovali za pána G.... V deň   volieb   pán   G.   v čase   okolo   17.45   hod.   prechádzajúc   na   svojom   osobnom motorovom   vozidle   Renault   obcou   najmä   po   uliciach,   kde   bývajú   Rómovia,   nahováral náhodne idúcich mladých ľudí, aby išli voliť za starostu P. G. Na hlave mal baranicu a predstavoval   sa   ako   T.   M.   Takto   oslovil   O.   K.   mladšieho,   J.   V.   mladšieho   a K.   V. mladšieho.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti z 8. 12. 2006 ako aj v jej doplnení z 19. 01. 2007 navrhujem, aby Ústavný súd SR po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

Ústavný súd SR vyhlasuje voľby starostu obce B., ktoré sa konali 2. 12. 2006 za neplatné.

Odporca   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   tohto   konania   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti.“

Sťažovateľ   v prílohe   sťažnosti   predložil   ústavnému   súdu   dodatok   k zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce označeného ako „Dodatok k zápisnici T-11“, z obsahu ktorého vyplýva: „Dňa 2. 12. 2006 počas konania volieb v obci B. o 19:15 podal p. F. T. narodený 19. 9. 1960 bytom... sťažnosť, že pán E. M. z R. ponúkal jeho synovi F. T. nar.... a ďalším občanom rómskej národnosti 100,- Sk za to, že pôjdu voliť pána P. G. za starostu obce.“

Súčasťou   príloh   sťažnosti bolo aj „Čestné prehlásenie“ T.   F.,   v ktorom   uviedol: „Dolupodpísaný F. T., nar...., trvale bytom B.,... prehlasujem na svoju česť, že som prevzal finančnú hotovosť 200,- Sk v súvislosti s komunálnymi voľbami v obce B., ktoré slúžili na podporu kandidáta na starostu obce P. G.“

Z príloh   sťažnosti   taktiež   vyplynulo,   že   sťažovateľ   v súvislosti   s konaním   volieb podal   Okresnej   prokuratúre   R.   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   trestné   oznámenie z 11. decembra 2006, ktorého predmetom boli rovnaké skutočnosti ako tie, ktoré namieta v sťažnosti pred ústavným súdom. Okresná prokuratúra predmetné trestné oznámenie pod sp. zn. Pn 2378/06 odstúpila na vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru R. (ďalej len „OR PZ“). Ústavný súd preto v zmysle ustanovení § 31 ods. 2 v spojení s § 62 zákona   o ústavnom   súde   výzvou   adresovanou   OR   PZ   vyžiadal   na   vec   sa   vzťahujúci vyšetrovací spis ČVS:ORP-3/OdV-RV-2007, ktorý mu bol doručený 14. apríla 2008.

Na základe výzvy ústavného súdu z 15. mája 2007 sa k veci vyjadril zvolený starosta obce podaním doručeným ústavnému súdu 31. mája 2007, v ktorom okrem iného uviedol:„Starosta obce navrhuje, aby Ústavný súd SR po vykonaní dokazovania sťažnosť proti výsledku volieb starostu obce B. konaných 2. 12. 2006 zamietol...

Sťažovateľ obviňuje starostu obce zo sprenevery finančných prostriedkov obce a z porušenia   daňových   predpisov,   čoho   sa   mal   dopustiť   na   zhromaždení   dôchodcov   dňa 28. 11. 2006.   Týmto   konaním   mal   starosta   obce   zneužiť   svoje   postavenie   a   verejné zhromaždenie dôchodcov využiť na predvolebnú kampaň, pričom jeho konanie malo vyvolať veľkú nevraživosť medzi obyvateľmi obce.

Sťažovateľom tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Obec B. každoročne koncom roka v rovnakom termíne usporadúva posedenie pre dôchodcov.   Na   týchto   posedeniach   je   dôchodcom   odovzdaná   finančná   hotovosť   ako vianočný príspevok. Tak tomu bolo aj dňa 28. 11. 2006, kedy bola všetkým dôchodcom vyplatená suma 500,- Sk. Tento príspevok bol vyplatený z rozpočtu obce.

Stretnutie dôchodcov v roku 2006 sa konalo v čase predvolebnej kampane. Strana maďarskej   koalície   využila   toto   verejne   zhromaždenie   a   prítomným   osobám   odovzdala v rámci   predvolebnej   kampane   svoje   propagačné   materiály.   Dôchodcom,   ktorí   sú sympatizantmi Strany maďarskej koalície bol spolu s propagačnými materiálmi poskytnutý finančný   príspevok   vo   výške   500,-   Sk.   Išlo   o   finančné   prostriedky   Strany   maďarskej koalície, ktorej vedenie sa rozhodlo o takomto spôsobe ich použitia v rámci predvolebnej kampane.

Stretnutie   dôchodcov   konané   dňa   28. 11. 2006   bolo   verejným   zhromaždením,   na ktorom mala každá politická strana možnosť osloviť prítomných občanov.

Takúto možnosť opakovane využil aj sťažovateľ v predchádzajúcich voľbách v čase keď bol starostom obce.

Tvrdenie sťažovateľa, že finančný príspevok vyplatený časti prítomných dôchodcov bol vyplatený z rozpočtu obce nie je pravdivé. Táto skutočnosť bola aj predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré po vykonaní dokazovania vec odložili.

Starosta obce, ktorý kandidoval za Stranu maďarskej koalície ani Strana maďarskej koalície   sa   svojím   prezentovaním   v   rámci   riadnej   predvolebnej   kampane   nedopustili žiadneho protiprávneho konania.

Ďalej sťažovateľ vo svojej sťažnosti zo dňa 8.12.2006 viní starostu obce z nekalej činnosti, že počas volieb nahovoril iné osoby, aby kupovali hlasy rómskych voličov vo výške 100,-Sk.

Ani toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Starosta obce v čase konania volieb ani osobne ani prostredníctvom iných osôb nekupoval hlasy rómskych voličov.

Išlo len účelové konanie a tvrdenia za účelom diskreditácie starostu obce.

Očitým svedkom, ktorý ohlásil miestnej volebnej komisii, že niekto kupoval hlasy rómskych voličov za hotovosť vo výške 100,- Sk a čím podľa sťažovateľa bola preukázaná nekalá činnosť starostu obce bol T. F., ktorý mal zo starostom obce konflikt.

Starosta obce vyradil T.   F.   a jeho syna z aktivačných prác pre obec pre hrubé porušovanie pracovnej disciplíny. Z tohoto dôvodu sa T. F. starostovi obce vyhrážal, že mu ešte ukáže.

Po oznámení T. F. miestna volebná komisia telefonicky oznámila údajné protiprávne konanie Okresnej   volebnej   komisii v R.  ,   ktorá   vykonala šetrenie,   ale   žiadne   porušenie zákona nezistila.

V podaní zo dňa 19. 1. 2007 sťažovateľ už tvrdí, že starosta obce kupoval hlasy osobne.

Tvrdenia O. K. mladšieho, J. V. mladšieho a K. V. mladšieho o tom, že ich starosta obce v čase 17.45 hod. prechádzajúc na svojom osobnom motorovom vozidle Renault obcou po uliciach kde bývajú Rómovia nahováral, aby išli voliť za starostu P. G., pričom na hlave mal baranicu a predstavoval sa ako T. M. sú nepravdivé.

Starosta obce bol starostom obce od roku 2004. V obci B., ktorá má 1230 obyvateľov ho každý pozná. Je prinajmenšom nelogické, aby vo svojom aute v baranici sa predstavoval ako T. M.

Orgánmi   činnými   v   trestnom   konaní   boli   preverované   aj   okolnosti   údajného kupovania hlasov, pričom takéto konanie zo strany starostu obce ani nikoho iného nebolo zistené.

Obyvatelia obce B. O. K. mladší, J. V. mladší a K. V. mladší, ktorí majú potvrdiť protiprávne konanie starostu obce sú v obci všeobecne známi tým, že v nadmernej miere požívajú   alkoholické   nápoje   a   zneužívajú   návykové   látky   ako   je   toluén,   pričom   ich neprimerané správanie pod vplyvom návykových látok viackrát musela riešiť aj polícia.“

Dňa   28.   januára   2008   uskutočnil   sudca   ústavného   súdu   Juraj   Horváth   výsluch svedkov v priestoroch obecného úradu obce za prítomnosti sťažovateľa, zvoleného starostu a ich právnych zástupcov.

Ústavný súd v predmetnej veci vypočul 12 svedkov: Ing. M. B., JUDr. J. J., E. B., R. M., P. B., M. B., B. V., J. N., T. F., T. F. ml., J. V. a I. K.

Svedok M. B., predseda miestnej volebnej komisie (ďalej len „MVK“), pri výsluchu uviedol, že v deň volieb asi o 19.15 h prišiel pred MVK T. F., ktorý vyhlásil, že jeho synovi a iným občanom rómskeho pôvodu ponúkajú 200 Sk, ak budú voliť zvoleného starostu. Svedok túto informáciu nahlásil obvodnej volebnej komisii (ďalej len „OVK“), ktorá mu oznámila, že pošle políciu, aby túto informáciu preverila, k čomu však nedošlo. Prišli však zástupcovia OVK (pani Revúcka „so šoférom“), ktorí poverili MVK, aby o tomto spísala dodatok zápisnice a priložila ho k zápisnici o výsledku volieb, čo aj urobili (dodatok T-11). O kupovaní hlasov sa dozvedel len od T. F. a z počutia od príbuzných, preto toto nechcel uviesť ako argumentáciu vzhľadom na to, že sťažovateľ je s ním v príbuzenskom vzťahu.

Svedok JUDr. J. J., zapisovateľ OVK, pri výsluchu uviedol, že mu v deň volieb predseda   MVK   volal   na   mobilný   telefón,   že   v obci   je   v   súvislosti   s   voľbami „nejaký problém“ spočívajúci v nahováraní voličov, aby išli voliť v prospech určitého kandidáta. Túto skutočnosť oznámil predsedovi OVK a následne boli do obce vyslaní dvaja členovia OVK (pán B. - predseda OVK, a Ing. S.), ktorí však „žiaden problém“ nezistili. Pre OVK bola   rozhodujúca   skutočnosť,   že   ani   jeden   člen   MVK   neodmietol   podpísať   zápisnicu o výsledkoch volieb. Z tohto dôvodu neriešili okolnosť uvedenú v dodatku zápisnice MVK, ktorý   bol   doručený   OVK   spolu   so   zápisnicou   MVK   o   výsledkoch   volieb   po   skončení hlasovania. Svedok nemal informáciu o tom, že by do obce bola vyslaná Ing. R. Rovnako nemal žiadnu vedomosť o kupovaní hlasov.

Svedkyňa E. B., členka MVK, uviedla, že má informácie o tom, že dva alebo tri dni pred   voľbami   mali   dôchodcovia   posedenie,   na ktorom   im   boli   odovzdávané   obálky s hotovosťou   500   Sk   a rovnako dostávali aj ďalšiu   obálku so   zoznamom navrhovaných poslancov   SMK.   Počas   volieb   ako   členka   MVK   bola   vysielaná   s   prenosnou   volebnou schránkou   za   občanmi,   ktorí   prejavili   vôľu   takto   hlasovať.   U niektorých   voličov   v   ich príbytkoch   počula   rozprávať sa   domácich   medzi   sebou: „Dajte   zoznam,   podľa   ktorého máme krúžkovať.“ Zvoleného starostu nevidela počas volieb chodiť po obci, videla ho len uňho doma. Svedkyňa nevedela uviesť počet dôchodcov a rómskych občanov, ktorí mali byť „kúpení“. Iba vedela, že títo dostali peniaze. Má vedomosť aj o tom, že počas volieb niekto oznámil MVK, že „z auta“ ktosi nahováral voličov, aby volili zvoleného starostu, a ponúkal im za to 100 Sk. Takto bol MVK nahlásený iba jeden prípad kupovania hlasov rómskych obyvateľov. V závere svedkyňa uviedla, že je manželkou sťažovateľa.

Svedok R. M. pri výsluchu uviedol, že každý rok organizuje obec „na Mikuláša“ stretnutie   dôchodcov,   na   ktorom   v   minulosti   dostávali   poukážky   v hodnote   500 Sk. Tentokrát   sa   posedenie   dôchodcov   konalo   koncom   novembra   2006   a dôchodcovia nedostávali   poukážky,   ale   500   Sk   v hotovosti.   Dôchodcovia   však   dostali   dve   obálky, v jednej bola už spomínaná finančná hotovosť 500 Sk a v druhej volebný program SMK, fotografie a niektorí dôchodcovia v nej mali ďalších 500 Sk, čo bolo podľa neho neetické. On tých ďalších 500 Sk nedostal. Myslel si však, že financie poskytované v prospech len niektorých   obyvateľov   boli   financie   obce,   preto   bol   jedným   z tých,   čo   podali   podnet okresnej prokuratúre. Stretnutie dôchodcov podľa slov svedka nebolo „robené ako volebná kampaň“, ale išlo o kultúrny program a nedošlo tam ani k otvorenej propagácii zvoleného starostu.   Pokiaľ   však   SMK   chcela   obdariť   svojich   sympatizantov,   mohla   tak   urobiť   na „zasadnutí strany“, ktoré sa konalo pár dní pred týmto stretnutím dôchodcov.

Svedkyňa P. B. pri výsluchu uviedla, že nič nepočula o kupovaní hlasov voličov a nič také ani nevidela. Zúčastnila sa stretnutia dôchodcov koncom novembra 2006, kde dostala dve   obálky,   ktorých   prevzatie   podpísala.   V   obálke   s propagačnými   materiálmi   SMK finančnú hotovosť nemala. Program stretnutia dôchodcov si už nepamätala, avšak podľa jej slov „ohľadom   volieb   tam   nič   nebolo“.   Podnet   okresnej   prokuratúre,   ktorý   pripravil pravdepodobne pán M., podpísala na základe informácií od iných osôb, ona nič nevidela.

Svedok   M. B.   uviedol,   že v deň   volieb   bol „odcestovaný“, domov   prišiel   až vo večerných hodinách a vtedy išiel hlasovať. Od „ľudí“ sa dozvedel, že tí občania, ktorí budú voliť terajšieho starostu, „dostali peniaze“. Na zhromaždení dôchodcov nebol, peniaze ako príspevok od obce si vyzdvihol následne na obecnom úrade. O kupovaní hlasov počul po voľbách, on však nič nevidel.

Svedok B. V. uviedol, že na posedení dôchodcov, ktoré sa konalo „asi“ päť dní pred voľbami,   nebol,   len   z počutia   vie   o tom,   že   niektorí   občania   dostali   viac   (2x 500 Sk) a niektorí   menej   (1x   500   Sk)   peňazí.   Jeho   manželka   sa   zúčastnila   tohto   zhromaždenia a prevzala peniaze aj za neho. On dostal iba 500 Sk. Ďalej svedok uviedol, že počul, že údajne   vo   večerných   hodinách   malo   dôjsť   ku   kupovaniu   hlasov   rómskych   obyvateľov v prospech zvoleného starostu, on to však nevidel.

Svedkyňa J. N. pri výsluchu uviedla, že má vedomosti o tom, že niektorí občania na stretnutí   dôchodcov   dostali   500   Sk   a niektorí   ďalších   500   Sk   navyše.   Ona   na   tomto zhromaždení   dôchodcov   nebola.   Na   druhý   deň   však   dostala „od   poslancov   miestneho zastupiteľstva“ dve obálky, v ktorých v jednej bola hotovosť 500 Sk a v druhej volebné propagačné   materiály   SMK,   avšak   bez   finančnej   hotovosti.   Pritom   vedela,   že   niektorí dostali   spolu   s   propagačnými   materiálmi   SMK   ďalších   500   Sk.   Ku   kupovaniu   hlasov rómskych obyvateľov obce sa svedkyňa vyjadrila tak, že ona nič nevidela, iba o tom počula od iných osôb.

Svedok T. F. uviedol, že v deň volieb ráno o deviatej hodine bol u neho pán M. ml. (krstné meno nevedel uviesť), ktorý sa chválil, že už zarobil 900 Sk za získanie rómskych voličov. Pán M. „dostával vraj od starostu 300 Sk za každého získaného voliča a on z toho 200 Sk vyplatil voličom a 100 Sk si ponechal“. Túto skutočnosť svedok osobne nahlásil predsedovi   MVK.   Rozpor   medzi   jeho   tvrdením   o čase   nahlásenia   a čase   uvedenom v dodatku zápisnice (19.15 h) nevedel vysvetliť, uviedol, že to mohlo byť aj vo večerných hodinách. Jeho synovi a ďalším rómskym obyvateľom malo byť ponúknutých 200 Sk, a nie 100   Sk,   ako   to   pôvodne   uviedol   v deň   volieb   predsedovi   MVK.   Jeho   syn   však   žiadne peniaze neprevzal. Mená ďalších osôb, ktorým mali byť takto ponúknuté peniaze, uviesť nevedel, a nevedel ani počet týchto osôb. V závere potvrdil, že jeho a jeho syna zvolený starosta v auguste 2006 vyradil z aktivačných prác.

Svedok T. F. ml. uviedol, že za ním prišiel P. M., aby „zháňal“ ľudí k voľbám, čo však odmietol. Počul, nevie však uviesť od koho, že pred voľbami sa dávali obyvateľom peniaze, aby sa „naháňali voliči“ v prospech zvoleného starostu. Jemu mal takto P. M. ponúkať   200   Sk,   ktoré   mu   mali   byť   vyplatené   po   voľbách.   On   sa   však „ovplyvniť nenechal“.   Čestné   vyhlásenie   predložené   ústavnému   súdu   v časti   o prevzatí   finančnej hotovosti   spochybnil,   pretože   na výsluchu   tvrdil,   že on   žiadnu   sumu   neprevzal. Čestné vyhlásenie vyhotovené sťažovateľom neprečítal, iba ho doma podpísal. Marí sa mu, že Z. M. mali byť tiež ponúknuté peniaze, nemá však informácie o tom, či ich prevzal.

Svedok   J.   V.   uviedol,   že   jemu   žiadna   finančná   hotovosť   v   súvislosti   s   voľbami ponúknutá nebola. Nevie ani o tom, že by niekomu inému boli takto ponúkané peniaze. Nemal   žiadnu   vedomosť   ani o   tom,   že   by bola   ponúkaná nejaká   peňažná čiastka   jeho synovi, pretože v čase volieb mal jeho syn len 16 rokov a v deň konania volieb sa nachádzal v Detskom domove v D.

Svedok I. K. vo svojej výpovedi uviedol, že sa na voľby do orgánov samosprávy obce v roku 2006 už dobre nepamätá. Počul, že nejaký pán M. chodil medzi rómskymi obyvateľmi a ponúkal im finančnú hotovosť v sume 200 – 300 Sk, aby volili zvoleného starostu, on to však nevidel, počul to od M. V. Nevie uviesť, či niekto takto ponúkané peniaze prevzal.

V rámci dokazovania ústavný súd vykonal dôkaz aj oboznámením sa s vyšetrovacím spisom OR PZ ČVS:ORP-3/OdV-RV-07, z ktorého vyplýva, že 13. decembra 2006 podal sťažovateľ okresnej prokuratúre podnet na podozrenie z trestnej činnosti zvoleného starostu obce,   konkrétne   zo   spáchania   trestného   činu   zneužitia   právomoci   verejného   činiteľa, k spáchaniu ktorého malo dôjsť tým, že zvolený starosta a spol. mali vyplatiť v hotovosti väčší obnos dôchodcom a sympatizantom SMK z finančných prostriedkov obce a počas konania   volieb   mali   zvolený   starosta   a spol.   nahovoriť   iné   osoby,   aby   kupovali   hlasy rómskych občanov za hotovosť v sume 100 Sk, čím malo dôjsť k trestnému činu marenia priebehu volieb. Uznesením ČVS: ORP-3/OdV-RV-07 z 15. januára 2007 vyšetrovateľ OR PZ začal trestné stíhanie za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Po vykonaní dokazovania výsluchom zvoleného starostu, sťažovateľa, M. B., R. M., M. Š., P. B., T. F., V. K., J. V. (nar....), J. V. (nar....), O. K., Z. M., a po telefonickom rozhovore s E. M. vyšetrovateľ OR PZ uznesením ČVS: ORP-3/OdV-RV-2007 z 13. marca 2007 trestné konanie zastavil, „lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie“.

Z výsluchu svedkyne M. Š. vykonaného vyšetrovateľom OR PZ 8. februára 2007 vyplýva, že aj ona ako dôchodkyňa dostala na posedení dôchodcov 28. novembra 2006 jednu obálku s finančnou hotovosťou 500 Sk, podobne ako to bolo aj v minulosti, a druhú obálku s propagačnými materiálmi SMK. Uviedla, že podľa jej vedomostí mali niektorí dôchodcovia,   podľa   nej   sympatizanti   SMK,   v obálke   s propagačnými   materiálmi   ďalšiu finančnú   hotovosť   vo   výške   500   Sk.   Nemala   však   vedomosť   o tom,   kto   rozhodol o prideľovaní finančných prostriedkov, a ktorým dôchodcom.

Z výsluchu svedka V. K. opäť vykonaného 8. februára 2007 vyšetrovateľom OR PZ vyplýva, že on nevie nič o tom, že by niekto bol niekomu ponúkal peniaze za to, že bude voliť   niektorého   konkrétneho   kandidáta   vo   voľbách   na   starostu   obce   alebo   poslancov obecného zastupiteľstva. Ďalej svedok uviedol, že on sa volieb nezúčastnil rovnako ako jeho synovia J. a I. Potvrdil, že nik s rovnakým menom, t. j. „V. K.“ v obci nebýva. Taktiež nemal vedomosť o tom, že niekto ponúkal jeho synom peniaze za účasť vo voľbách a za odovzdanie hlasu konkrétnemu kandidátovi.

Svedok   O.   K.   do   zápisnice   o svojom   výsluchu   ako   svedka   19.   februára   2007 vykonanom vyšetrovateľom OR PZ uviedol, že volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006 sa zúčastnil, avšak „prehlásil“, že jemu nikto „za to, ako má voliť“, žiadne peniaze neponúkal. Ďalej uviedol, že mená ako T. M. a E. M. nepozná. Na záver svojej výpovede uviedol: „ani   som   nikde   nepočul,   že   by   v súvislosti   s voľbami   bol   niekto   v našej   obci niekomu ponúkal peniaze.“

Napokon zo zápisnice vyšetrovateľa OR PZ z 8. februára 2007 o výsluchu svedka Z. M. vyplýva, že tento sa volieb zúčastnil, ale poprel tvrdenia o tom, že by mu niekto dal peniaze za tým účelom, aby on alebo jeho príbuzní išli voliť konkrétneho kandidáta na starostu obce. Svedok ďalej uviedol, že nikomu zo svojich príbuzných neradil, ako majú voliť, a ani nevie, kto z jeho širšieho príbuzenstva sa volieb zúčastnil. Nik z jeho príbuzných mu však nepovedal, že by im niekto ponúkal finančnú hotovosť v súvislosti s voľbami.

Z úradného   záznamu spísaného vyšetrovateľom   OR PZ   2.   marca   2007,   obsahom ktorého boli informácie získané z telefonického rozhovoru vyšetrovateľa OR PZ s E. M. st. uskutočneného 19. februára 2007, vyplýva, že jeho syn E. M. ml. sa dlhodobo zdržiava na jemu neznámom mieste v Českej republike a vylúčil akúkoľvek iniciatívu seba alebo svojho syna v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy obce konaných v decembri 2006.

Po vykonaní výsluchov svedkov právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 23. apríla 2008, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 24. apríla 2008, považovala za potrebné uviesť toto: «Z účastníckeho výsluchu P. G. vyplynulo, že mimoriadny príspevok v sume 500,- Sk k vianočnému   príspevku   dostali   len   sympatizanti   SMK   (v   počte   200   ľudí),   pričom v predchádzajúcich   rokoch   všetci   dôchodcovia   dostávali   len   vianočný   príspevok.   P.   G. jasne   uviedol,   že   tento   finančný   príspevok   považoval   za   pozvanie   na   voľby.   Vypočutí svedkovia, ktorí tento extra príspevok nedostali, rovnako uviedli, že tento príspevok bol iným dôchodcom daný podľa   ich presvedčenia preto,   aby   volili pána   G.   Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že zvolený starosta „kupoval“ hlasy voličov – dôchodcov v počte 200   dôchodcov,   čo   samo   o sebe   postačuje   na   vyslovenie   neplatnosti   volieb   starostu.» Ďalším   podaním   z 10.   júna   2008   doručeným   ústavnému   súdu   12.   júna   2008   právna zástupkyňa sťažovateľa považovala za potrebné poukázať na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/03, sp. zn. PL. ÚS 6/06 a sp. zn. PL. ÚS 15/07, «z ktorých vyplýva, že „Ústavný súd tzv. kupovanie hlasov... voličov... hodnotí zo všetkých tvrdení sťažovateľa ako najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného aktu (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. takého obmedzenie nesie so sebou   aké   veľké   nebezpečenstvo   pre   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej spoločnosti,   že   od   ústavného   súdu   vyžaduje   veľmi   prísne   posúdenie.“   (PL. ÚS   5/03). „Podľa názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech.“ (PL. ÚS 6/06). Vzhľadom na výpoveď P.   G.,   ktorý   tvrdil,   že   mimoriadny   príspevok   v sume   500,-   Sk,   ktorý   obdržalo   200 sympatizantov SMK bol pozvaním na voľby a vzhľadom na citovanú judikatúru Ústavného súdu považujem sťažnosť môjho klienta za dôvodnú.».

Na základe výzvy z 25. septembra 2008 zvolený starosta obce predložil ústavnému súdu zoznam dôchodcov, ktorí prezvali na stretnutí dôchodcov propagačné materiály SMK s označením tých, ktorí mali v obálke finančný príspevok 500 Sk od základnej organizácie SMK.

II.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   v súvislosti   s voľbami   starostu   obce   konanými 2. decembra 2006 namietal, že zvolený starosta spolu s ďalšími poslancami SMK zvolali na 28. november   2006   verejné   zhromaždenie   dôchodcov,   na   ktorom   dôchodcovia   dostali 500 Sk a sympatizanti strany SMK dostali s propagačnými materiálmi tejto strany ďalších 500 Sk, a taktiež, že zvolený starosta počas volieb nahovoril iné osoby, aby „kupovali“ hlasy rómskych voličov. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce za neplatné.

Z týchto tvrdení odvodzuje sťažovateľ svoj názor, že uvedeným konaním zvoleného starostu došlo k nezákonnosti a neústavnosti volieb.

Ústavný súd na základe dokazovania dospel k týmto relevantným zisteniam:

1. Sťažovateľ v sťažnosti namietal nezákonnosť volieb z dôvodu, že ich výsledok bol skreslený „kupovaním   hlasov“ voličov   a údajným   ich   ovplyvňovaním   odporcom. Z výpovedí svedkov na výsluchu vykonanom ústavným súdom vyplýva, že z uvedených svedeckých výpovedí nie je zrejmé, kto a kedy mal menovaných voličov ovplyvňovať, aby volili   odporcu.   Z výpovede   T.   F.   st.   a T.   F.   ml.   síce   vyvstáva   podozrenie   z možného ponúkania   finančných   prostriedkov   voličom   obce   v čase   volebného   moratória   osobou menom „M.“ za účelom ovplyvnenia rozhodovania sa týchto voličov pri voľbe starostu obce v prospech zvoleného starostu, avšak bez priameho, príp. aj nepriameho dôkazu o tom, aby k takému ovplyvneniu, resp. „kúpeniu“ čo len jedného voliča aj skutočne došlo.

Sťažovateľom označené osoby (O. K., J. V., K. V.), ktoré mali byť v priebehu volieb (v   čase   moratória)   ovplyvnené „kúpením“ ich   hlasov   v prospech zvoleného   starostu, tvrdenia sťažovateľa nepotvrdili.

Ústavný   súd   už   uviedol,   že   nezákonnosť   volieb   musí   byť   v konaní   o volebných veciach   podľa   §   59   a nasl.   zákona   o ústavnom   súde   dokázaná   a musí   byť   v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práva, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

Vzhľadom na to, že svedeckými výpoveďami sa tzv. „kupovanie hlasov“ rómskych občanov   nepreukázalo,   ústavný   súd   nemohol   v tejto   súvislosti   konštatovať nezákonnosť alebo neústavnosť volieb. Táto okolnosť však žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť výrok tohto nálezu, ktorým ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce za neplatné.

2. Výsluchmi svedkov sa potvrdilo, že štyri dni pred voľbami, t. j. 28. novembra 2006,   sa   v obci   konalo   každoročné   zhromaždenie   dôchodcov,   ktoré   sa   oproti   minulým rokom konalo predo dňom „sv. Mikuláša“, nie teda v jeho predvečer 5. decembra, ako to bolo   zaužívané   v minulosti.   Program   zhromaždenia   nemal   byť   a ani   nebol   zameraný k blížiacim sa voľbám. Išlo o kultúrny program pripravený pre dôchodcov obce v súvislosti s nadchádzajúcimi   sviatkami   a   spojený   s odovzdávaním   finančného   príspevku   obce   jej dôchodcom v sume 500 Sk.

Rovnako sa ako pravdivé preukázalo tvrdenie sťažovateľa, že na tomto zhromaždení dôchodcov im všetkým boli okrem príspevku obce v ďalšej obálke rozdávané aj propagačné materiály SMK, pričom v niektorých z týchto obálok bola spolu s propagačnými materiálmi aj ďalšia finančná hotovosť (v sume 500 Sk) poskytnutá základnou organizáciou SMK v obci.   Propagačné   materiály   mali   slúžiť   podľa   vyjadrenia zvoleného   starostu   ako „pozvánka na voľby“.

Zo   zoznamu   predloženého zvoleným   starostom   (prezenčná   listina   dôchodcov) vyplýva, že obálku s propagačnými materiálmi SMK prevzalo 227 dôchodcov a že finančná hotovosť 500 Sk od základnej organizácie SMK sa nachádzala v 194 takýchto obálkach. Obdarovanými boli vopred určení sympatizanti SMK (vyplynulo to z výpovede zvoleného starostu a nepriamo aj z výpovedí ďalších svedkov). V minulosti k takémuto obdarovaniu sympatizantov SMK nedochádzalo.

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľských   orgánov (aktívne   volebné   právo)   a jednak   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena   niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   je uskutočnenie   volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).

Podľa   § 30   ods. 1   volebného   zákona   volebná   kampaň   (ďalej   len   „kampaň“)   je činnosť   politickej   strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších   subjektov   zameraná na podporu   alebo slúžiaca   na prospech   kandidujúcej   politickej   strany alebo nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 3 volebného zákona v čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát   zabezpečený   rovnaký   prístup   k   hromadným   informačným   prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.

Základným interpretačným pravidlom výkladu zákonov, ktoré bližšie upravujú výkon všetkých   politických   práv,   je   čl.   31   ústavy,   podľa   ktorého   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a uplatňovanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje   spôsob   formovania   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádza   svoj   výraz   predovšetkým   vo   voľbách   a je základným   predpokladom   fungovania   demokratického   štátu   (mutatis   mutandis   napr. PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 18/07 alebo PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Na   uplatnenie   tohto   oprávnenia ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Ústavný   súd   už vo   svojich   doterajších   rozhodnutiach   viackrát   zdôraznil,   že   jeho úlohou   je   posúdiť   ústavnosť   a zákonnosť   volieb   zo   širšieho   hľadiska.   Ide teda   nielen o posúdenie samotného volebného aktu a sčítania hlasov, ale celého volebného procesu, pokiaľ táto právomoc neprislúcha všeobecným súdom. Práve preto je aj závažné, hrubé a opakované porušenie právnej úpravy volebnej kampane dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné. Na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného procesu existuje verejný záujem, lebo len tak sa možno priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti,   ktorý   zahŕňa   aj   súťaž   podľa   platných   pravidiel.   Volič   má   právo,   aby   sa kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel (obdobne napr. PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 18/07).

Vychádzajúc z uvedených zásad a pravidiel a opierajúc sa o svoje skutkové zistenia ústavný súd konštatuje, že aktivity SMK a zvoleného starostu, ako jej kandidáta na funkciu starostu obce, smerom k voličom dôchodcom nemožno hodnotiť inak, ako hrubé porušenie účelu volebného zákona, a tým aj ústavných princípov zakotvených v čl. 30 a čl. 31 ústavy. Pokiaľ ide o obsahovú stránku „volebnej agitácie“ zvoleného starostu a SMK počas volebnej kampane, ústavný súd vyslovuje v súvislosti s konkrétnym prípadom presvedčenie, že   rozdávanie   finančných   darov   nie   malej   hodnoty   voličom   predstavuje   nepochybne činnosť, ktorá patrí medzi aktivity slúžiace na podporu kandidáta. Nie je pritom možné zistiť ani preukázať konkrétny dopad či výsledok takýchto aktivít, ale vychádza sa z ich obvyklého alebo zjavného zamerania, a preto uvedené konanie zvoleného starostu a SMK v každom prípade nepriaznivo ovplyvňuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti podľa čl. 31 ústavy (mutatis mutandis PL. ÚS 15/07).

Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/03-110 vyslovil: „Ústavný súd tzv.   kupovanie   hlasov...   voličov...   hodnotí   zo   všetkých   tvrdení   sťažovateľa   ako najzávažnejšie porušenie... volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov   počas   volieb,   ktorá   zasahuje   do   samotnej   podstaty   volebného   (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného   súdu   vyžaduje   veľmi   prísne   posúdenie.“   Uvedený   právny   názor   predstavuje reakciu ústavného súdu na rozdávanie sumy 100 Sk voličom s výzvou, aby volili určitého kandidáta.

Rovnaké   posúdenie   si   zaslúži   aj   rozdávanie   finančnej   sumy   500   Sk   spolu s propagačnými materiálmi SMK, ktoré slúžili na podporu určitých kandidátov do orgánov samosprávy obcí, a to konkrétne vybratým voličom – sympatizantom SMK – v krátkom čase   pred   konaním volieb   (štyri   dni),   t. j.   zjavne v súvislosti   s   voľbami.   Takýto „dar“ dôchodcom od základnej organizácie SMK bol nepochybne príliš hodnotný oproti bežným „spomienkovým predmetom“, ktoré sa s logom strany alebo s inou informáciou o strane alebo o kandidátovi obvykle rozdávajú v rámci predvolebnej kampane. Ústavný súd nemal žiadnu pochybnosť, že tieto finančné prostriedky slúžili na podporu výzvy voliť určitého kandidáta,   pričom   takáto   výzva   predstavuje   šírenie   informácie   v prospech   určitého kandidáta.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   poskytovanie „protihodnoty“ za   hlasovanie vo voľbách   je   protiústavné,   lebo   účelom   aktívneho   volebného   práva   je   možnosť   účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06).

V posudzovanej veci bolo preukázané, že zvolený starosta a politická strana, za ktorú kandidoval na starostu obce, poskytli v 194 prípadoch voličom počas posedenia dôchodcov finančnú hotovosť v sume 500 Sk. Pre záver ústavného súdu, že týmto konaním zvoleného starostu   a   základnej   organizácie   SMK   došlo   k tzv. „kupovaniu   hlasov   voličov“,   nie   je podstatné, či uvedené „obdarovanie“ voličov bolo sprevádzané priamou výzvou k týmto voličom   na   odovzdanie   hlasu   v jeho   v prospech,   pretože   v kontexte   s informáciou,   že odporca   kandiduje   v nastávajúcich   voľbách   za   starostu   (priložené   propagačné   materiály SMK), poskytuje zreteľný dôkaz o zámere, s akým k obdarovaniu voličov došlo.

Ústavný súd v tomto prípade považoval za rozhodujúcu tú skutočnosť, že zvolený starosta   spolu   s politickou   stranou,   za   ktorú   kandidoval,   počas   volebnej   kampane   na zhromaždení,   ktoré   s voľbami   nesúviselo,   nedovoleným   spôsobom   ovplyvňoval   vôľu konkrétnych voličov sympatizantov SMK z radov dôchodcov obce poskytnutím finančnej hotovosti vyššej hodnoty v krátkom čase pred konaním volieb, čo možno považovať za „kupovanie hlasov“ voličov, ktoré jednoznačne bolo spôsobilé ovplyvniť celkový výsledok volieb a zároveň predstavovalo zásah do slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.

Ústavný   súd   v   závere   konštatuje,   že   postup   zvoleného   starostu   a základnej organizácie   SMK znamenalo v posudzovanom   prípade   hrubé a masívne   porušenie   účelu volebného zákona a ústavných princípov zakotvených v čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy, pričom dosahovalo   podľa   názoru   ústavného   súdu   takú   intenzitu,   že   bolo   spôsobilé   ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta, a tak malo priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb starostu obce.

Navyše   ústavný   súd   poznamenáva,   že   k propagácii   kandidátov   SMK   do   orgánov samosprávy   obce   a súčasne   k obdarovaniu   len   niektorých   konkrétne   určených   voličov sumou   500   Sk   došlo   na „posedení   dôchodcov“ každoročne   organizovanom   obcou za účelom   kultúrneho   vyžitia   sa   všetkých   dôchodcov   obce   a ich   obdarovania tzv. „vianočným príspevkom“, ktorý poskytuje obec. V tomto prípade teda nešlo o „volebný míting“ SMK, ktorý by slúžil v zmysle zvyklostí vedenia volebnej kampane na podporu alebo na prospech kandidujúcej politickej strany. Vzhľadom na uvedené možno racionálne predpokladať, že zo strany zvoleného starostu a politickej strany, za ktorú kandidoval, došlo takýmto postupom k zneužitiu (vzhľadom na skutočnosť, že starostom obce v tom čase bol v   súčasnosti   zvolený   starosta)   uvedenej   akcie   obce,   a tým   k porušeniu   zabezpečenia rovnakého   prístupu   k   službám   územnej   samosprávy   zameraným   na   podporu   alebo   na prospech volebnej kampane všetkých politických strán a nezávislých kandidátov v zmysle ustanovení § 30 ods. 3 volebného zákona. Uvedené rovnako predstavuje hrubé porušenie účelu volebného zákona a ústavných princípov zakotvených v čl. 30 a čl. 31 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že voľby starostu obce, ktoré sa konali 2. decembra 2006, vyhlásil za neplatné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2008