znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 44/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   A.   Š.,   S.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   K.   M., P., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Sebedražie konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   faxom   a   8.   decembra   2010   poštou   doručená   sťažnosť   Ing.   A.   Š.,   S.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr. K.   M.,   P.,   ktorou   podľa   čl.   129   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Sebedražie (ďalej len „obec“) konaných 27. novembra 2010.

Napádané   voľby   sa   konali   27.   novembra   2010   a   sťažnosť   bola   sťažovateľkou doručená ústavnému súdu faxom a podaná na poštovú prepravu 7. decembra 2010, t. j. v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   celkového   počtu   909   platných   hlasov   odovzdaných   v   napádaných   voľbách sťažovateľka získala 207 platných hlasov, čiže viac ako 10 % hlasov ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl.   129   ods.   2   ústavy.   Rozdiel   platných   hlasov   medzi   sťažovateľkou   na   jednej   strane a víťazom na funkciu starostu obce na strane druhej je 424 platných hlasov.

Sťažovateľka   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   napáda   neústavnosť a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   z   dôvodu   jej   pochybností   o   správnosti   sčítania hlasovacích   lístkov   členmi   okrskovej   volebnej   komisie   pre   voľbu   na   túto   funkciu. Sťažovateľka svoje presvedčenie, resp. pochybnosti argumentačne podporuje tvrdením, že víťaz na funkciu starostu v napádaných voľbách (ďalej len „odporca“) bol starostom v obci už tri po sebe idúce predchádzajúce funkčné obdobia, a to podľa nej z nepochopiteľných dôvodov, pretože podľa nej nespokojnosť obyvateľov obce s týmto kandidátom ustavične stúpala a pretrváva, takže aj kvôli tejto skutočnosti prijala výzvu obyvateľov obce, aby ako nezávislá kandidátka kandidovala na funkciu starostu obce, kvôli potrebe zmeny pomerov v obci.   Sťažovateľku   ako nezávislú   kandidátku   malo na funkciu   starostu   obce   v petícii podporiť 237 voličov.

Podľa   sťažovateľky   aj   napriek   uvedenej   údajnej   všeobecnej   nespokojnosti obyvateľov obce s odporcom ako so starostom, ako aj z dôvodu, že aj v minulosti sa pri komunálnych   voľbách   vyskytli   v   okrskovej   volebnej   komisii   nepredvídateľné   okolnosti (napr. náhla nevoľnosť člena okrskovej volebnej komisie), a aj to, že okrsková volebná komisia   bola   v prevažnej   miere   (3   členovia   a   zapisovateľka)   zostavená   odporcom zo zamestnancov obce, ktorí zákonite s odporcom sympatizovali, pričom iba dvaja členovia okrskovej volebnej komisie boli nominovaní politickými stranami (KDH a SDKÚ), sa na podnet sťažovateľky traja obyvatelia obce písomne uchádzali o to, aby počas napádaných volieb mohli vykonávať funkciu nezávislých pozorovateľov priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov (ďalej len „nezávislí pozorovatelia“).

Na   základe   súhlasu   okrskovej   volebnej   komisie   sa   nezávislí   pozorovatelia   počas napádaných volieb striedali pred vstupom do volebnej miestnosti, pričom súčasne na báze dobrovoľnosti „... vykonávali kontrolné sčítanie počtu občanov ktorí prišli voliť a súčasne medzi občanmi, ktorý vychádzali z volebnej miestnosti vykonávali dobrovoľný prieskum koho volili“. Následne po uzatvorení volebnej miestnosti boli podľa sťažovateľky nezávislí pozorovatelia predsedníčkou okrskovej volebnej komisie usmernení, aby sa zdržiavali až vo vzdialenosti   8   až   10   metrov   od   miesta   sčítavania   hlasov.   Avšak,   keďže   z   uvedenej vzdialenosti nezávislí pozorovatelia nemali možnosť dovidieť na sčítavanie hlasov, a tak vykonávať   nezávislú   kontrolu   ich   sčítania,   na   ich   opakované   naliehanie   im   potom predsedníčka okrskovej volebnej komisie dovolila pristúpiť bližšie k miestu, kde sčítavanie hlasovacích lístkov prebiehalo.

Po otvorení volebnej urny členovia okrskovej volebnej komisie vytriedili osobitne hlasovacie lístky pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a osobitne hlasovacie lístky pre   voľbu   starostu   obce.   Na   základe   pokynu   predsedníčky   okrskovej   volebnej   komisie komisia   pristúpila   najprv   k   sčítaniu   hlasovacích   lístkov   pre   voľbu   poslancov   obecného zastupiteľstva, takže na toto sčítanie upriamili svoju pozornosť aj nezávislí pozorovatelia, pričom pri tomto sčítavaní došlo podľa zistenia nezávislých pozorovateľov k pochybeniam takého rozsahu, že v prípade ich neodstránenia až na podklade upozornenia nezávislými pozorovateľmi   by   u   troch   kandidátov   ovplyvnili   výsledok   volieb.   Po   prepočítaní hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva vyhlásila predsedníčka okrskovej volebnej komisie prestávku (okolo druhej hodiny ráno 28. novembra 2010), počas ktorej nezávislí   pozorovatelia   opustili   volebnú   miestnosť,   avšak   členovia   okrskovej   volebnej komisie volebnú miestnosť neopustili. Po návrate nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti   im   bolo   oznámené,   že   hlasy   na   funkciu   starostu   už   boli   spočítané,   pretože súbežne   s   tým,   ako   prebiehalo   sčítavanie   hlasov   pre   voľbu   poslancov   do   obecného zastupiteľstva, niektorí členovia okrskovej volebnej komisie mali prepočítavať aj hlasovacie lístky na funkciu starostu obce. Podľa nezávislých pozorovateľov však počas prepočítavania hlasov   na   poslancov   obecného   zastupiteľstva   neboli   zapisovateľke   okrskovej   volebnej komisie   nahlasované   žiadne   počty   hlasov   na   voľbu   starostu   obce.   Žiadosti   nezávislých pozorovateľov, aby sa v ich prítomnosti zopakovalo prepočítanie hlasovacích lístkov na starostu obce, nebolo vyhovené.

Uvedené skutočnosti, a najmä to, že hlasovacie lístky na funkciu starostu obce boli okrskovou   volebnou   komisiou   prepočítané   v neprítomnosti,   resp.   nie   pod   dohľadom nezávislých pozorovateľov, a to aj napriek vedomosti členov okrskovej volebnej komisie o ich prítomnosti, ako aj to, že pri sčítavaní hlasov na poslancov obecného zastupiteľstva okrsková volebná komisia opakovane pochybila a tieto pochybenia mala odstrániť až na apel   práve   nezávislých   pozorovateľov,   a   napokon   aj   preto,   že   podľa   sťažovateľkinho prieskumu   odporca   nemal   medzi   obyvateľmi   obce   podporu,   ktorá   by   korešpondovala s počtom ním v napádaných voľbách získaných hlasov, vzbudzujú v sťažovateľke dôvodné pochybnosti o správnosti prepočítania hlasov na funkciu starostu obce, a teda o oficiálne vyhlásenom výsledku volieb na starostu obce.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Chyby vzniknuté pri sčítavaní hlasov na poslancov obecného zastupiteľstva boli napravené až na podnet pozorovateľov a hlasovacie lístky na starostu neboli sčítavané pred pozorovateľmi.   Toto   všetko   nasvedčuje   tomu,   že   výsledky   volieb   na   starostu   Obce Sebedražie boli   poupravené   v prospech   odporcu   (súčasného starostu)   Ing.   P.   J.   Podľa výsledkov   prieskumu,   ktorí   robili   pozorovatelia   pred   volebnou   miestnosťou   mala sťažovateľka dosiahnuť približne 50 - 60 % hlasov.

Na základe všetkých zhora uvedených dôvodov má preto sťažovateľka za to, že došlo k manipulácii pri sčítavaní volebných lístkov na starostu Obce Sebedražie alebo dokonca aj k ich výmene členmi volebnej komisie, resp. niektorými z ostatných prítomných pracovníkov obce.   Sťažovateľka preto navrhuje v rámci dokazovania vykonať opätovne prepočítanie hlasov na starostu v Obci Sebedražie odovzdaných voličmi vo voľbách konaných dňa 27. 11. 2010.“

Okrem uvedeného sťažovateľka napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce aj z dôvodu, že „... S. B., ktorý nebol členom volebnej komisie a jeho úlohou bolo po ukončení   sčítavania   hlasov   odviesť   zápisnicu   o   výsledku   volieb   na   Obvodnú   volebnú komisiu do Prievidze, sa počas sčítavania hlasov voľne pohyboval po volebnej miestnosti. V čase okolo 01.00 hodiny ráno dňa 28. 11. 2010 prišiel do budovy Kultúrneho domu dokonca aj   odporca   Ing.   P.   J.   Odporca   sa   taktiež   už   počas   sčítavania   hlasov   nachádzal   aj   vo volebnej miestnosti, kde bol približne o 02.30 hod. v prítomnosti p. J. G....“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „Voľby starostu obce Sebedražie konané 27. novembra 2010 vyhlasuje za neplatné.“

II.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania ústavného súdu   bolo preskúmanie námietok sťažovateľky   na neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   konaných   27.   novembra   2010,   ktoré spočívajú   predovšetkým   v   jej   tvrdeniach,   že   okrskovou   volebnou   komisiou   vyhlásený výsledok   volieb   starostu   v   predmetných   voľbách   nezodpovedá   skutočnosti,   pretože hlasovacie   lístky   pre   voľbu   starostu   boli   okrskovou   volebnou   komisiou   spočítané v neprítomnosti nezávislých pozorovateľov, ktorí dohliadali na zákonný priebeh volieb, a to aj napriek vedomosti členov okrskovej volebnej komisie o ich oprávnení a záujme byť prítomní   nielen   pri   prepočítaní   hlasovacích   lístkov   pre   voľbu   poslancov   obecného zastupiteľstva (kde aj boli prítomní), ale aj pri prepočítaní hlasovacích lístkov pre voľbu starostu   obce,   v   dôsledku   čoho   sťažovateľka   vyvodila   záver   o   nesprávnom   prepočítaní hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce a žiadala ich opätovné prepočítanie ústavným súdom,   pričom   v   prípade,   ak   by   ústavný   súd   ich   opätovným   prepočítaním   dospel k rovnakému záveru ako okrsková volebná komisia, sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nariadil znalecké dokazovanie každého jedného hlasovacieho lístka odovzdaného pre voľbu starostu obce z dôvodu jej pochybností o manipulácii s týmito hlasovacími lístkami členmi okrskovej volebnej komisie.

Požiadavku znaleckého dokazovania sťažovateľka v sťažnosti upresnila takto: «...   sťažovateľka   navrhuje   podrobiť   všetky   hlasovacie   lístky   (na   starostu   aj   na poslancov   obecného   zastupiteľstva)   znaleckému   skúmaniu   v   Kriminalistickom a expertíznom   ústave   PZ   SR   za   účelom   zistenia,   či   nebolo   s   hlasovacími   lístkami manipulované, najmä či hlasovacie lístky na starostu skutočne odovzdané voličmi neboli dodatočne   nahradené   hlasovacími   lístkami   vyplnenými   počtom   hlasov   zodpovedajúcim oficiálnym výsledkom volieb starostu. K uvedenému zisteniu by mohlo slúžiť porovnanie chemického zloženia stôp, ktoré zanechali písacie potreby (perá) na hlasovacích lístkoch na poslancov obecného zastupiteľstva (tzv. „krúžkov“ na hlasovacích lístkoch) s chemickým zložením stôp, ktoré zanechali písacie potreby (perá) na hlasovacích lístkoch na starostu. Za predpokladu, že pri manipulácií s hlasovacími lístkami neboli použité rovnaké písacie potreby,   bude   zistený   rozdiel   medzi   chemickým   zložením   uvedených   chemických   stôp (všetkých   alebo   niektorých),   t. j.   rovnaké   chemické   stopy   sa   nevyskytnú   na   hlasovacích lístkoch na poslancov obecného zastupiteľstva a na hlasovacích lístkoch na starostu, z čoho vyplynie   záver,   že   s   hlasovacími   lístkami   na   starostu   bolo   manipulované   a   tieto   boli dodatočne   nahradené   inými,   vyplnenými   niektorými   členmi   volebnej   komisie   resp. pracovníkmi obecného úradu.»

Okrem   uvedeného   sťažovateľka   spochybňuje   ústavnosť   a   zákonnosť   napádaných volieb starostu obce konaných 27. novembra 2010 aj z dôvodu, že v čase prepočítavania hlasovacích lístkov sa vo volebnej miestnosti okrem členov okrskovej volebnej komisie a nezávislých pozorovateľov mali nachádzať aj osoby, ktoré na to nemali oprávnenie.

Podľa § 62 zákona o ústavnom súde si ústavný súd vyžiada všetky doklady a správy týkajúce sa volieb.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS   64/07,   PL.   ÚS   82/07).   Inými   slovami,   nie   každé   porušenie   zákona   Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   uznávané   demokratickými   štátmi. Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenie volebného zákona, ktoré   už spochybňuje výsledky   volieb   a ktoré   odôvodnene   vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom   na   tieto   zásady   a kritériá   ústavný   súd   teda   posudzoval,   či   tvrdenia uvedené v sťažnosti v prípade ich preukázania môžu byť či už jednotlivo, alebo spoločne ústavne relevantným spôsobom porušením ustanovení volebného zákona.

Ústavný   súd   si   výzvou   z   9.   decembra   2010   v   súlade   s   citovaným   §   62   zákona o ústavnom súde vyžiadal od obecného úradu obce celú volebnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb   starostu   obce   konaných   27.   novembra   2010,   a   to   zápisnicu   okrskovej   volebnej komisie o vyhlásení výsledku napádaných volieb, ako aj platné a neplatné hlasovacie lístky odovzdané   pre   voľbu   starostu   obce   v   predmetných   voľbách.   Vyžiadaná   volebná dokumentácia bola v zapečatenej škatuli doručená ústavnému súdu 23. decembra 2010.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie vyplýva, že pre komunálne voľby v obci konané   27.   novembra   2010   bolo   do   zoznamu   voličov   zapísaných   1412   oprávnených voličov,   z   toho   921   voličom   boli   okrskovou   volebnou   komisiou   vydané   obálky   a   do volebnej urny bolo odovzdaných 918 obálok.

Na post starostu obce kandidovali traja kandidáti, pričom zo zápisnice okrskovej volebnej komisie vyplýva, že kandidát č. 1 (odporca) získal celkovo 631 platných hlasov, kandidát č. 2 získal 71 platných hlasov a kandidát č. 3 (sťažovateľka) získal 207 platných hlasov.

Dňa   5.   januára   2011   sa   v   priestoroch   ústavného   súdu   za   prítomnosti   sudcov ústavného   súdu   JUDr.   Juraja   Horvátha   a   JUDr.   Jána   Lubyho   uskutočnilo   prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu starostu obce konaných 27. novembra 2010.

S   prihliadnutím   na   ustanovenie   §   38   ods.   4   volebného   zákona,   podľa   ktorého v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou   platnosťou, ústavný súd konštatuje, že opätovným prepočítaním   hlasovacích lístkov   nebol   zistený   žiadny   rozdiel   v   počte   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre jednotlivých kandidátov na post starostu obce a v ich počte uvedenom v zápisnici okrskovej volebnej   komisie.   Rovnako   prepočítaním   hlasovacích   lístkov   nebol   zistený   rozdiel   ani v počte neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu starostu obce. Vychádzajúc z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   nezistil   dôvod   na   spochybnenie   prepočítania hlasovacích lístkov okrskovou volebnou komisiou.

Aj v prípade akejkoľvek polemiky, resp. pochybnosti o správnosti úsudku okrskovej volebnej komisie pri posudzovaní platnosti jednotlivých hlasovacích lístkov odovzdaných jednotlivým kandidátom na post starostu obce vo voľbách konaných 27. novembra 2010, ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   vzhľadom   na   veľký   rozdiel   medzi   získanými   hlasmi sťažovateľky   a zvoleného   starostu   (424   hlasov)   ani   sťažovateľkou   namietané   prípadné pochybnosti nie sú dostatočným dôvodom, resp. nevykazujú takú mieru intenzity, ktoré by ho oprávňovali uplatniť právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť tieto voľby za neplatné, ako navrhuje sťažovateľka.

Ústavný súd súčasne nevyhovel návrhu, resp. žiadosti sťažovateľky nariadiť znalecké dokazovanie všetkých hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce odovzdaných vo voľbách konaných   27.   novembra   2010,   pretože   týmto   znaleckým   posudkom   by   nebolo   možné dokázať, resp. preukázať sťažovateľkou predpokladaný záver o manipulácii s predmetnými hlasovacími   lístkami   členmi   okrskovej   volebnej   komisie.   Navyše   uvedený   návrh sťažovateľky je bezpredmetný, a to napr. aj vzhľadom na skutočnosť, že volebný zákon neukladá   voličovi   povinnosť,   aby   v   komunálnych   voľbách   volil   súčasne   poslancov   aj starostu, teda v praxi môže nastať situácia, keď volič upraví iba hlasovací lístok pre voľbu poslancov   obecného   zastupiteľstva,   avšak   nemá   záujem   upraviť   aj   hlasovací   lístok   pre voľbu starostu, resp. primátora, alebo naopak. Okrem tohto môže nastať aj situácia, že volič upraví hlasovací lístok perom, ktoré si prinesie so sebou, a nie perom, ktoré je za plentou vo volebnej miestnosti, prípadne iným perom upraví hlasovací lístok pre voľbu poslancov a iným pre voľbu starostu a pod.

V súvislosti s námietkou sťažovateľky, na základe ktorej považuje voľby starostu obce za neústavné a nezákonné, pretože podľa nej sa v čase prepočítavania hlasovacích lístkov okrskovou volebnou komisiou vo volebnej miestnosti nachádzali aj osoby, ktoré na to nemali oprávnenie, ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 36 volebného zákona, podľa ktorého v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčítava hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Podľa   sťažovateľky   sa   počas   sčítavania   hlasovacích   lístkov   mal   vo   volebnej miestnosti nachádzať S. B., ktorého „... úlohou bolo po skončení sčítavania hlasov odviesť zápisnicu o výsledku volieb na Obvodnú volebnú komisiu do P....“, a tiež okolo 02.30 h sa mal vo volebnej miestnosti nachádzať aj odporca.

Sťažovateľka v sťažnosti neuviedla, ako mohla prítomnosť ňou namietaných osôb vo volebnej   miestnosti   počas   sčítavania   hlasov   ovplyvniť   výsledok   volieb   obzvlášť   v prípade, keď sa vo volebnej miestnosti nachádzali aj nezávislí pozorovatelia. Ústavný súd zastáva názor, že vzhľadom na tvrdenia sťažovateľky v danom prípade nebolo porušené citované ustanovenie § 36 volebného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa totiž môže vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov nachádzať pracovník sumarizačných útvarov volebných komisií vyššieho stupňa, pričom S. B. vzhľadom na jeho poslanie (na ktoré poukázala   v   sťažnosti   sama   sťažovateľka)   zrejme   bol   takouto   osobou.   Pokiaľ   ide o prítomnosť odporcu vo volebnej miestnosti v čase okolo 02.30 h, ústavný súd vzhľadom na   zápisnicu   okrskovej   volebnej   komisie   o   výsledku   volieb,   ktorá   bola   podpísaná 28. novembra   2010   o 02.17   h,   konštatuje,   že   v   sťažovateľkou   označenom   čase   už prepočítavanie hlasovacích lístkov neprebiehalo, a teda aj táto námietka sťažovateľky sa javí ako bezpredmetná.

Ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení volebného zákona totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

Ústavný súd   pri   zistení   neústavnosti   alebo nezákonnosti   volieb   vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak   k porušeniu   volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž politických   síl   v demokratickej   spoločnosti,   pričom   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.   PL.   ÚS   17/94   a PL.   ÚS   18/99,   PL.   ÚS   32/03,   PL.   ÚS   85/07).   Len   domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (m. m. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v príčinnej súvislosti s námietkami sťažovateľky   týkajúcimi   sa   priebehu   volieb   má   za   následok   nezákonnosť   volieb,   resp. nezákonnosť   ich   výsledku   (PL.   ÚS   14/99,   PL.   ÚS   32/03,   PL. ÚS 85/07).   Základným predpokladom   na   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie   takých   porušení   volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).

Zo sťažovateľkou označeného porušenia ustanovení volebného zákona nemožno bez ďalšieho   vyvodiť   neústavnosť   a   nezákonnosť   výsledku   volieb,   sťažovateľka   vo   svojej sťažnosti   nepredložila   žiaden   relevantný   dôkaz.   Túto   otázku   formulovala   len v hypotetickej rovine: „...   sťažovateľka   má   za   to,   že   došlo   k manipulácii   pri   sčítavaní volebných lístkov na starostu obce Sebedražie alebo dokonca k ich výmene členmi volebnej komisie, resp. niektorými z ostatných prítomných pracovníkov obce.“

Ústavný   súd   vo   svojej   bohatej   judikatúre   uviedol,   že   nezákonnosť   volieb   musí byť vo volebných   veciach   podľa   §   59   a nasl.   zákona o ústavnom   súde   dokázaná a musí byť v príčinnej   súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práva,   ktoré   je   v konečnom dôsledku   porušením   ústavného volebného práva a   jeho princípov   (napr. PL.   ÚS   21/94, PL. ÚS 118/07).

Vychádzajúc   z uvedenej   judikatúry   ústavného   súdu   nemožno   tvrdeniam predloženými   sťažovateľkou   pripísať   povahu   právne   relevantného   dôvodu,   ktorý   by zaručoval možnosť vysloviť neplatnosť volieb starostu obce v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011