SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 44/2011-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. Š., S., zastúpenej advokátkou JUDr. K. M., P., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Sebedražie konaných 27. novembra 2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. A. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010 faxom a 8. decembra 2010 poštou doručená sťažnosť Ing. A. Š., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. K. M., P., ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Sebedražie (ďalej len „obec“) konaných 27. novembra 2010.
Napádané voľby sa konali 27. novembra 2010 a sťažnosť bola sťažovateľkou doručená ústavnému súdu faxom a podaná na poštovú prepravu 7. decembra 2010, t. j. v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z celkového počtu 909 platných hlasov odovzdaných v napádaných voľbách sťažovateľka získala 207 platných hlasov, čiže viac ako 10 % hlasov ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľkou na jednej strane a víťazom na funkciu starostu obce na strane druhej je 424 platných hlasov.
Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce z dôvodu jej pochybností o správnosti sčítania hlasovacích lístkov členmi okrskovej volebnej komisie pre voľbu na túto funkciu. Sťažovateľka svoje presvedčenie, resp. pochybnosti argumentačne podporuje tvrdením, že víťaz na funkciu starostu v napádaných voľbách (ďalej len „odporca“) bol starostom v obci už tri po sebe idúce predchádzajúce funkčné obdobia, a to podľa nej z nepochopiteľných dôvodov, pretože podľa nej nespokojnosť obyvateľov obce s týmto kandidátom ustavične stúpala a pretrváva, takže aj kvôli tejto skutočnosti prijala výzvu obyvateľov obce, aby ako nezávislá kandidátka kandidovala na funkciu starostu obce, kvôli potrebe zmeny pomerov v obci. Sťažovateľku ako nezávislú kandidátku malo na funkciu starostu obce v petícii podporiť 237 voličov.
Podľa sťažovateľky aj napriek uvedenej údajnej všeobecnej nespokojnosti obyvateľov obce s odporcom ako so starostom, ako aj z dôvodu, že aj v minulosti sa pri komunálnych voľbách vyskytli v okrskovej volebnej komisii nepredvídateľné okolnosti (napr. náhla nevoľnosť člena okrskovej volebnej komisie), a aj to, že okrsková volebná komisia bola v prevažnej miere (3 členovia a zapisovateľka) zostavená odporcom zo zamestnancov obce, ktorí zákonite s odporcom sympatizovali, pričom iba dvaja členovia okrskovej volebnej komisie boli nominovaní politickými stranami (KDH a SDKÚ), sa na podnet sťažovateľky traja obyvatelia obce písomne uchádzali o to, aby počas napádaných volieb mohli vykonávať funkciu nezávislých pozorovateľov priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov (ďalej len „nezávislí pozorovatelia“).
Na základe súhlasu okrskovej volebnej komisie sa nezávislí pozorovatelia počas napádaných volieb striedali pred vstupom do volebnej miestnosti, pričom súčasne na báze dobrovoľnosti „... vykonávali kontrolné sčítanie počtu občanov ktorí prišli voliť a súčasne medzi občanmi, ktorý vychádzali z volebnej miestnosti vykonávali dobrovoľný prieskum koho volili“. Následne po uzatvorení volebnej miestnosti boli podľa sťažovateľky nezávislí pozorovatelia predsedníčkou okrskovej volebnej komisie usmernení, aby sa zdržiavali až vo vzdialenosti 8 až 10 metrov od miesta sčítavania hlasov. Avšak, keďže z uvedenej vzdialenosti nezávislí pozorovatelia nemali možnosť dovidieť na sčítavanie hlasov, a tak vykonávať nezávislú kontrolu ich sčítania, na ich opakované naliehanie im potom predsedníčka okrskovej volebnej komisie dovolila pristúpiť bližšie k miestu, kde sčítavanie hlasovacích lístkov prebiehalo.
Po otvorení volebnej urny členovia okrskovej volebnej komisie vytriedili osobitne hlasovacie lístky pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a osobitne hlasovacie lístky pre voľbu starostu obce. Na základe pokynu predsedníčky okrskovej volebnej komisie komisia pristúpila najprv k sčítaniu hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva, takže na toto sčítanie upriamili svoju pozornosť aj nezávislí pozorovatelia, pričom pri tomto sčítavaní došlo podľa zistenia nezávislých pozorovateľov k pochybeniam takého rozsahu, že v prípade ich neodstránenia až na podklade upozornenia nezávislými pozorovateľmi by u troch kandidátov ovplyvnili výsledok volieb. Po prepočítaní hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva vyhlásila predsedníčka okrskovej volebnej komisie prestávku (okolo druhej hodiny ráno 28. novembra 2010), počas ktorej nezávislí pozorovatelia opustili volebnú miestnosť, avšak členovia okrskovej volebnej komisie volebnú miestnosť neopustili. Po návrate nezávislých pozorovateľov do volebnej miestnosti im bolo oznámené, že hlasy na funkciu starostu už boli spočítané, pretože súbežne s tým, ako prebiehalo sčítavanie hlasov pre voľbu poslancov do obecného zastupiteľstva, niektorí členovia okrskovej volebnej komisie mali prepočítavať aj hlasovacie lístky na funkciu starostu obce. Podľa nezávislých pozorovateľov však počas prepočítavania hlasov na poslancov obecného zastupiteľstva neboli zapisovateľke okrskovej volebnej komisie nahlasované žiadne počty hlasov na voľbu starostu obce. Žiadosti nezávislých pozorovateľov, aby sa v ich prítomnosti zopakovalo prepočítanie hlasovacích lístkov na starostu obce, nebolo vyhovené.
Uvedené skutočnosti, a najmä to, že hlasovacie lístky na funkciu starostu obce boli okrskovou volebnou komisiou prepočítané v neprítomnosti, resp. nie pod dohľadom nezávislých pozorovateľov, a to aj napriek vedomosti členov okrskovej volebnej komisie o ich prítomnosti, ako aj to, že pri sčítavaní hlasov na poslancov obecného zastupiteľstva okrsková volebná komisia opakovane pochybila a tieto pochybenia mala odstrániť až na apel práve nezávislých pozorovateľov, a napokon aj preto, že podľa sťažovateľkinho prieskumu odporca nemal medzi obyvateľmi obce podporu, ktorá by korešpondovala s počtom ním v napádaných voľbách získaných hlasov, vzbudzujú v sťažovateľke dôvodné pochybnosti o správnosti prepočítania hlasov na funkciu starostu obce, a teda o oficiálne vyhlásenom výsledku volieb na starostu obce.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Chyby vzniknuté pri sčítavaní hlasov na poslancov obecného zastupiteľstva boli napravené až na podnet pozorovateľov a hlasovacie lístky na starostu neboli sčítavané pred pozorovateľmi. Toto všetko nasvedčuje tomu, že výsledky volieb na starostu Obce Sebedražie boli poupravené v prospech odporcu (súčasného starostu) Ing. P. J. Podľa výsledkov prieskumu, ktorí robili pozorovatelia pred volebnou miestnosťou mala sťažovateľka dosiahnuť približne 50 - 60 % hlasov.
Na základe všetkých zhora uvedených dôvodov má preto sťažovateľka za to, že došlo k manipulácii pri sčítavaní volebných lístkov na starostu Obce Sebedražie alebo dokonca aj k ich výmene členmi volebnej komisie, resp. niektorými z ostatných prítomných pracovníkov obce. Sťažovateľka preto navrhuje v rámci dokazovania vykonať opätovne prepočítanie hlasov na starostu v Obci Sebedražie odovzdaných voličmi vo voľbách konaných dňa 27. 11. 2010.“
Okrem uvedeného sťažovateľka napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce aj z dôvodu, že „... S. B., ktorý nebol členom volebnej komisie a jeho úlohou bolo po ukončení sčítavania hlasov odviesť zápisnicu o výsledku volieb na Obvodnú volebnú komisiu do Prievidze, sa počas sčítavania hlasov voľne pohyboval po volebnej miestnosti. V čase okolo 01.00 hodiny ráno dňa 28. 11. 2010 prišiel do budovy Kultúrneho domu dokonca aj odporca Ing. P. J. Odporca sa taktiež už počas sčítavania hlasov nachádzal aj vo volebnej miestnosti, kde bol približne o 02.30 hod. v prítomnosti p. J. G....“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „Voľby starostu obce Sebedražie konané 27. novembra 2010 vyhlasuje za neplatné.“
II.
Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie námietok sťažovateľky na neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných 27. novembra 2010, ktoré spočívajú predovšetkým v jej tvrdeniach, že okrskovou volebnou komisiou vyhlásený výsledok volieb starostu v predmetných voľbách nezodpovedá skutočnosti, pretože hlasovacie lístky pre voľbu starostu boli okrskovou volebnou komisiou spočítané v neprítomnosti nezávislých pozorovateľov, ktorí dohliadali na zákonný priebeh volieb, a to aj napriek vedomosti členov okrskovej volebnej komisie o ich oprávnení a záujme byť prítomní nielen pri prepočítaní hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva (kde aj boli prítomní), ale aj pri prepočítaní hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce, v dôsledku čoho sťažovateľka vyvodila záver o nesprávnom prepočítaní hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce a žiadala ich opätovné prepočítanie ústavným súdom, pričom v prípade, ak by ústavný súd ich opätovným prepočítaním dospel k rovnakému záveru ako okrsková volebná komisia, sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nariadil znalecké dokazovanie každého jedného hlasovacieho lístka odovzdaného pre voľbu starostu obce z dôvodu jej pochybností o manipulácii s týmito hlasovacími lístkami členmi okrskovej volebnej komisie.
Požiadavku znaleckého dokazovania sťažovateľka v sťažnosti upresnila takto: «... sťažovateľka navrhuje podrobiť všetky hlasovacie lístky (na starostu aj na poslancov obecného zastupiteľstva) znaleckému skúmaniu v Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ SR za účelom zistenia, či nebolo s hlasovacími lístkami manipulované, najmä či hlasovacie lístky na starostu skutočne odovzdané voličmi neboli dodatočne nahradené hlasovacími lístkami vyplnenými počtom hlasov zodpovedajúcim oficiálnym výsledkom volieb starostu. K uvedenému zisteniu by mohlo slúžiť porovnanie chemického zloženia stôp, ktoré zanechali písacie potreby (perá) na hlasovacích lístkoch na poslancov obecného zastupiteľstva (tzv. „krúžkov“ na hlasovacích lístkoch) s chemickým zložením stôp, ktoré zanechali písacie potreby (perá) na hlasovacích lístkoch na starostu. Za predpokladu, že pri manipulácií s hlasovacími lístkami neboli použité rovnaké písacie potreby, bude zistený rozdiel medzi chemickým zložením uvedených chemických stôp (všetkých alebo niektorých), t. j. rovnaké chemické stopy sa nevyskytnú na hlasovacích lístkoch na poslancov obecného zastupiteľstva a na hlasovacích lístkoch na starostu, z čoho vyplynie záver, že s hlasovacími lístkami na starostu bolo manipulované a tieto boli dodatočne nahradené inými, vyplnenými niektorými členmi volebnej komisie resp. pracovníkmi obecného úradu.»
Okrem uvedeného sťažovateľka spochybňuje ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb starostu obce konaných 27. novembra 2010 aj z dôvodu, že v čase prepočítavania hlasovacích lístkov sa vo volebnej miestnosti okrem členov okrskovej volebnej komisie a nezávislých pozorovateľov mali nachádzať aj osoby, ktoré na to nemali oprávnenie.
Podľa § 62 zákona o ústavnom súde si ústavný súd vyžiada všetky doklady a správy týkajúce sa volieb.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posudzoval, či tvrdenia uvedené v sťažnosti v prípade ich preukázania môžu byť či už jednotlivo, alebo spoločne ústavne relevantným spôsobom porušením ustanovení volebného zákona.
Ústavný súd si výzvou z 9. decembra 2010 v súlade s citovaným § 62 zákona o ústavnom súde vyžiadal od obecného úradu obce celú volebnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb starostu obce konaných 27. novembra 2010, a to zápisnicu okrskovej volebnej komisie o vyhlásení výsledku napádaných volieb, ako aj platné a neplatné hlasovacie lístky odovzdané pre voľbu starostu obce v predmetných voľbách. Vyžiadaná volebná dokumentácia bola v zapečatenej škatuli doručená ústavnému súdu 23. decembra 2010.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie vyplýva, že pre komunálne voľby v obci konané 27. novembra 2010 bolo do zoznamu voličov zapísaných 1412 oprávnených voličov, z toho 921 voličom boli okrskovou volebnou komisiou vydané obálky a do volebnej urny bolo odovzdaných 918 obálok.
Na post starostu obce kandidovali traja kandidáti, pričom zo zápisnice okrskovej volebnej komisie vyplýva, že kandidát č. 1 (odporca) získal celkovo 631 platných hlasov, kandidát č. 2 získal 71 platných hlasov a kandidát č. 3 (sťažovateľka) získal 207 platných hlasov.
Dňa 5. januára 2011 sa v priestoroch ústavného súdu za prítomnosti sudcov ústavného súdu JUDr. Juraja Horvátha a JUDr. Jána Lubyho uskutočnilo prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu starostu obce konaných 27. novembra 2010.
S prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 4 volebného zákona, podľa ktorého v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou, ústavný súd konštatuje, že opätovným prepočítaním hlasovacích lístkov nebol zistený žiadny rozdiel v počte hlasovacích lístkov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na post starostu obce a v ich počte uvedenom v zápisnici okrskovej volebnej komisie. Rovnako prepočítaním hlasovacích lístkov nebol zistený rozdiel ani v počte neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu starostu obce. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil dôvod na spochybnenie prepočítania hlasovacích lístkov okrskovou volebnou komisiou.
Aj v prípade akejkoľvek polemiky, resp. pochybnosti o správnosti úsudku okrskovej volebnej komisie pri posudzovaní platnosti jednotlivých hlasovacích lístkov odovzdaných jednotlivým kandidátom na post starostu obce vo voľbách konaných 27. novembra 2010, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na veľký rozdiel medzi získanými hlasmi sťažovateľky a zvoleného starostu (424 hlasov) ani sťažovateľkou namietané prípadné pochybnosti nie sú dostatočným dôvodom, resp. nevykazujú takú mieru intenzity, ktoré by ho oprávňovali uplatniť právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť tieto voľby za neplatné, ako navrhuje sťažovateľka.
Ústavný súd súčasne nevyhovel návrhu, resp. žiadosti sťažovateľky nariadiť znalecké dokazovanie všetkých hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce odovzdaných vo voľbách konaných 27. novembra 2010, pretože týmto znaleckým posudkom by nebolo možné dokázať, resp. preukázať sťažovateľkou predpokladaný záver o manipulácii s predmetnými hlasovacími lístkami členmi okrskovej volebnej komisie. Navyše uvedený návrh sťažovateľky je bezpredmetný, a to napr. aj vzhľadom na skutočnosť, že volebný zákon neukladá voličovi povinnosť, aby v komunálnych voľbách volil súčasne poslancov aj starostu, teda v praxi môže nastať situácia, keď volič upraví iba hlasovací lístok pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva, avšak nemá záujem upraviť aj hlasovací lístok pre voľbu starostu, resp. primátora, alebo naopak. Okrem tohto môže nastať aj situácia, že volič upraví hlasovací lístok perom, ktoré si prinesie so sebou, a nie perom, ktoré je za plentou vo volebnej miestnosti, prípadne iným perom upraví hlasovací lístok pre voľbu poslancov a iným pre voľbu starostu a pod.
V súvislosti s námietkou sťažovateľky, na základe ktorej považuje voľby starostu obce za neústavné a nezákonné, pretože podľa nej sa v čase prepočítavania hlasovacích lístkov okrskovou volebnou komisiou vo volebnej miestnosti nachádzali aj osoby, ktoré na to nemali oprávnenie, ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 36 volebného zákona, podľa ktorého v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčítava hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.
Podľa sťažovateľky sa počas sčítavania hlasovacích lístkov mal vo volebnej miestnosti nachádzať S. B., ktorého „... úlohou bolo po skončení sčítavania hlasov odviesť zápisnicu o výsledku volieb na Obvodnú volebnú komisiu do P....“, a tiež okolo 02.30 h sa mal vo volebnej miestnosti nachádzať aj odporca.
Sťažovateľka v sťažnosti neuviedla, ako mohla prítomnosť ňou namietaných osôb vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov ovplyvniť výsledok volieb obzvlášť v prípade, keď sa vo volebnej miestnosti nachádzali aj nezávislí pozorovatelia. Ústavný súd zastáva názor, že vzhľadom na tvrdenia sťažovateľky v danom prípade nebolo porušené citované ustanovenie § 36 volebného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa totiž môže vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov nachádzať pracovník sumarizačných útvarov volebných komisií vyššieho stupňa, pričom S. B. vzhľadom na jeho poslanie (na ktoré poukázala v sťažnosti sama sťažovateľka) zrejme bol takouto osobou. Pokiaľ ide o prítomnosť odporcu vo volebnej miestnosti v čase okolo 02.30 h, ústavný súd vzhľadom na zápisnicu okrskovej volebnej komisie o výsledku volieb, ktorá bola podpísaná 28. novembra 2010 o 02.17 h, konštatuje, že v sťažovateľkou označenom čase už prepočítavanie hlasovacích lístkov neprebiehalo, a teda aj táto námietka sťažovateľky sa javí ako bezpredmetná.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení volebného zákona totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).
Ústavný súd pri zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (m. m. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v príčinnej súvislosti s námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa priebehu volieb má za následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku (PL. ÚS 14/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je preukázanie takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).
Zo sťažovateľkou označeného porušenia ustanovení volebného zákona nemožno bez ďalšieho vyvodiť neústavnosť a nezákonnosť výsledku volieb, sťažovateľka vo svojej sťažnosti nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Túto otázku formulovala len v hypotetickej rovine: „... sťažovateľka má za to, že došlo k manipulácii pri sčítavaní volebných lístkov na starostu obce Sebedražie alebo dokonca k ich výmene členmi volebnej komisie, resp. niektorými z ostatných prítomných pracovníkov obce.“
Ústavný súd vo svojej bohatej judikatúre uviedol, že nezákonnosť volieb musí byť vo volebných veciach podľa § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde dokázaná a musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práva, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (napr. PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 118/07).
Vychádzajúc z uvedenej judikatúry ústavného súdu nemožno tvrdeniam predloženými sťažovateľkou pripísať povahu právne relevantného dôvodu, ktorý by zaručoval možnosť vysloviť neplatnosť volieb starostu obce v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.
Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2011