znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 43/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2015 v plénezloženom z predsedu   Milana   Ľalíka   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca)a Rudolfa   Tkáčika   predbežne   prerokoval   návrh   Okresného   súdu   Pezinok,   zastúpenéhosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, na začatie konania o súlade § 23 ods. 5 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov v znení neskorších predpisov s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 7 ods. 5Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh Okresného súdu Pezinok o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. augusta 2015doručený návrh Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“),zastúpeného sudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, na začatie konania o súlade § 23 ods. 5zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   182/1993   Z.   z.   o vlastníctve   bytov   anebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“).

Z návrhu okrem iného vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 29/2008 sažalobcovia ako vlastníci pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce Pezinok(parcela č. ) domáhajú proti žalovaným náhrady za vecné bremeno, ktoré vzniklok tomuto pozemku v súlade s § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov. Vo februári 2011Správa katastra Pezinok zapísala záznamom vecné bremeno v prospech vlastníkov bytova nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý bol postavený aj na pozemku vo vlastníctvežalobcov.   Žalobcovia   následne   požiadali   Správu   katastra   Pezinok   o výmaz   uvedenéhozáznamu vecného bremena, na základe čoho táto rozhodnutím č. XI-9/2011 z 12. júla 2011návrh   na   opravu   chyby   v katastrálnom   operáte   spôsobom   výmazu   záznamu   vecnéhobremena   zamietla.   Katastrálny   úrad   v Bratislave   na   základe   podaného   odvolaniarozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. Xo 43/12-BP z 30. júla 2012rozhodnutie Správy katastra Pezinok zmenil tak, že opravil údaje v katastrálnom operátetakto: «„na, k. ú. Pezinok v časti C: ťarchy: vymaže zápis: Vecné bremeno podľa ust. §-u 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. k časti pozemku parc. č. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. “ a zapíše „Vecné bremeno podľa ust. §-u 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. k pozemku parc. č. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č..“ Ostatné údaje na, k. ú. Pezinok zostávajú nezmenené.» Na základe uvedenej zmenySpráva katastra Pezinok zapísala vecné bremeno v súlade s § 23 ods. 5 zákona o vlastníctvebytov k celému pozemku  parcele č. v prospech vlastníkov bytov a nebytovýchpriestorov v bytovom dome súpisné č., na základe čoho sú žalobcovia toho názoru, žedošlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru.

V návrhu   sa   k nesúladu   napadnutého   ustanovenia   zákona   o vlastníctve   bytov s navrhovateľom označenými ustanoveniami ústavy uvádza:

«Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov sa hrubo potiera zmysel vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorým je právo vlastníka pozemku pozemok užívať, požívať z neho plody, ako aj s pozemkom disponovať. Takýto hrubý zásah do vlastníckeho práva vlastníkovi pozemku v prvom rade bráni alebo až znemožňuje pozemok ďalej užívať a brať z neho plody a v druhom rade znemožňuje aj disponovať s pozemkom tak, aby to nebolo   za   zjavne   znevýhodnených   finančných   podmienok.   Takýto   hrubý   zásah   do vlastníckeho práva je z pohľadu vlastníka pozemku ešte horší ako vyvlastnenie, pretože vlastník pozemku za pozemok aj naďalej platí daň z pozemkov a pritom z pozemku vôbec nemá alebo má len veľmi obmedzené úžitky....

Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Správa katastra Pezinok vykonala   zápis   vecného   bremena   záznamom,   pričom   tak   urobila   v rozpore   s verejnou listinou,   ktorá   bola   prílohou   k návrhu   na   záznam   vecného   bremena   do   katastra nehnuteľnosti zo dňa 8.12.2000 zo strany navrhovateľa....

Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Správa katastra Pezinok vykonala zápis vecného bremena záznamom napriek tomu, že na predmetnú stavbu bolo zrušené stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie a bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré bolo následne prerušené....

Ust.   §   23   ods.   5   zákona   o vlastníctve   bytov   žalobcovia   považujú   za   pozostatok minulosti   z obdobia   neslobody,   ktorý   v dnešných   demokratických   podmienkach   a pri rešpektovaní   medzinárodnoprávneho   štandardu   vlastníckeho   práva   nemá   žiadne opodstatnenie.   V právom   poriadku   Slovenskej   republiky   absolútne   absentuje   moderná právna   úprava   práva   stavby   ako   samostatného,   od   vlastníckeho   práva   oddeleného občianskoprávneho titulu na zriadenie trvalej stavby s charakterom nehnuteľnej veci na cudzom pozemku. V základných občianskoprávnych úpravách členských štátov Európskej únie   patriacich   ku   kontinentálnemu   právnemu   systému   vlastnícky   režim   nehnuteľnosti spravidla určuje rímskoprávna zásada „superficies solo cedit“, podľa ktorej podstatnou súčasťou pozemku je aj na ňom zriadená stavba. Táto zásada sa uplatňovala aj v česko- slovenských podmienkach do konca roku 1950. Až Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1951) v § 25 výslovne ustanovil, že stavby nie sú súčasťou   pozemku.   Takáto   úprava   zrejme   vychádzala   zo   zámeru   režimu   neslobody a nedemokracie znížiť význam vlastníckeho práva k pozemkom a následne oddeliť faktickú držbu   a užívanie   pozemkov   od   vlastníckeho   práva.   Napriek   zmeneným   spoločensko- ekonomickým   podmienkam   od   novembra   1989   stále   nedošlo   v podmienkach   Slovenskej republiky   k návratu   právnej   úpravy   k zásade   „superficies   sólo   cedit“   a z tohto   dôvodu žalobcovia   majú   za   to,   že   zo   strany   Slovenskej   republiky   dochádza   k porušovaniu medzinárodno-právneho   štandardu   ochrany   vlastníckeho   práva.   Neustále   posúvanie rekodifikácie   Občianskeho   zákonníka   v podmienkach   Slovenskej   republiky,   ktoré so zavedením   tejto   zásady   počíta,   spôsobuje   pretrvávanie   tohto   nemoderného a protiprávneho   prvku   občianskeho   práva   Slovenskej   republiky   a odôvodňuje   obavu žalobcov z toho, že k náprave v tejto veci tak skoro nedôjde.»

Na základe uvedených skutočností sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodolo nesúlade § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojenís čl. 7 ods. 5 ústavy.

II.

V zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonovs ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlasNárodná   rada   Slovenskej   republiky   a   ktoré   boli   ratifikované   a   vyhlásené   spôsobomustanoveným zákonom.

Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právnypredpis,   jeho   časť   alebo   jeho   jednotlivé   ustanovenie,   ktoré   sa   týka   prejednávanej   veci,odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názorústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh nazačatie konania súd. V zmysle § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojourozhodovacou činnosťou, pričom súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušnýsenát alebo samosudca. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18ods. 1 písm. a) až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlades právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatiekonania.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konaniapredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (PL. ÚS 16/02, PL. ÚS 3/98)vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí je procesným predpokladom na podanienávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom aj prerušeniekonania. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením, ktoré obsahujevýrok o prerušení konania.

Z dikcie už citovaného čl. 144 ods. 2 ústavy vyplýva, že podaniu návrhu ústavnémusúdu predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podánávrh   na   začatie   konania   na   základe   čl.   125   ods.   1“),   pričom   ústavný   súd   vo   svojejdoterajšej judikatúre už viackrát uviedol (PL. ÚS 7/2012, PL. ÚS 16/2013), že za prerušenékonanie   je   podľa   jeho   názoru   potrebné   považovať   stav   právne   perfektného   prerušeniakonania, ktorý nastáva až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania.Ústavný   súd   nemá   dôvod   tento   svoj   názor   meniť   ani   v   súvislosti   s   predbežnýmprerokovaním návrhu okresného súdu.

Zo zapožičaného spisu vzťahujúceho sa na konanie vedené okresným súdom podsp. zn. 4 C 29/2008 ústavný súd zistil, že na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 20. mája2013,   bol   okresnému   súdu   žalobcami   doručený „návrh   na   prerušenie   konania   sp.   zn. 4 C/29/2008 a na postúpenie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska“ z 19. mája 2013. Okresný súd pojednávanie uskutočnené 6. novembra 2014 odročil na neurčito okreminého aj na účely rozhodnutia o návrhu žalobcov na prerušenie konania z 19. mája 2013.Okresný súd však do dňa doručenia návrhu ústavnému súdu a ani do dňa jeho predbežnéhoprerokovania o návrhu žalobcov na prerušenie konania nerozhodol.

Na tomto základe ústavný súd, vychádzajúc zo svojich zistení a svojej doterajšejjudikatúry, konštatuje, že nie sú splnené procesné predpoklady na prijatie návrhu okresnéhosúdu   na   ďalšie   konanie,   keďže   okresný   súd   do   dňa   jeho   predbežného   prerokovaniaprávoplatne neprerušil konanie vedené pod sp. zn. 4 C 29/2008. Ústavný súd preto návrhokresného   súdu   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015