znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 43/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany SMER – sociálna demokracia (SMER – SD), Súmračná 25, Bratislava, a A. Z., zastúpených advokátkou JUDr. Ivanou Tomkowou, Pietna 1, Žilina, pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Hlboké nad Váhom konaných 15. novembra 2014, za účasti D. P., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   politickej   strany   SMER   –   sociálna   demokracia   (SMER   –   SD)   a A.   Z. p r i j í m a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra 2014 doručená sťažnosť politickej strany SMER – sociálna demokracia (SMER – SD), Súmračná 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), a A. Z. (ďalej len „sťažovateľ“, spolu ďalej   len   „sťažovatelia“),   podľa   čl. 129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   §   59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Hlboké nad Váhom (ďalej len „starosta obce“) konaných 15. novembra 2014 z dôvodu porušenia čl. 31 ústavy a ustanovení § 1 v spojení s § 29, § 11a, § 36, § 37 ods. 4, § 38 ods. 4 a § 40 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách konaných   15.   novembra   2014   za   starostu   obce   za   politickú   stranu   SMER   –   sociálna demokracia (SMER – SD) spolu s ďalším kandidátom D. P. (ďalej len „odporca“). Za starostu obce bol zvolený odporca ako kandidát politickej strany Strana demokratického Slovenska,   ktorý   získal   290   hlasov   z   celkového   počtu   579   odovzdaných   platných hlasovacích lístkov. Sťažovateľ ako kandidát na starostu získal vo voľbách 289 hlasov, teda rozdiel   platných   hlasov   medzi   odporcom   ako   zvoleným   starostom   a sťažovateľom predstavuje 1 hlas.

Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti uviedli: „Miestna volebná komisia v obci Hlboké nad Váhom bola v zložení piatich členov, a to predsedkyňa E. G. a členky volebnej komisie T. H., L. Š., S. P., V. M. Zapisovateľkou volebnej komisie bola G. G....

V   priebehu   volieb   minimálne   dvaja   voliči,   vzhľadom   na   obsadenosť   miest   za priestorom určeným na úpravu hlasovacích lístkov, označili bez upozornenia predsedkyne volebnej komisie hlasovacie lístky mimo vyhradených miest pre voličov. Žiaden z členov volebnej komisie takémuto postupu nezabránil....

Zapisovateľka   volebnej   komisie   počas   priebehu   volieb   fakticky   nahrádzala postavenie   predsedkyne   volebnej   komisie,   riadila   priebeh   volieb,   aktívne   sa   zúčastnila otvárania   obálok   s   hlasovacími   lístkami   ako   aj   triedenia   hlasovacích   lístkov   na   voľbu starostu   a   na   voľbu   poslancov   obecného   zastupiteľstva,   ich   sčítavania   a   hlasovania volebnej   komisie o   platnosti hlasovacích   lístkov,   ovplyvňovala členov   volebnej komisie, akým spôsobom majú vyhodnocovať platnosť hlasovacích lístkov a aktívne zasahovala do konania volebnej komisie ako jej riadny člen.

Pri   priraďovaní   hlasov   jednotlivým   kandidátom   volebná   komisia   vyhodnocovala sporný hlasovací lístok, na ktorom bolo poradové číslo starostu ako kandidáta na starostu č. 1 zakrúžkované väčším krúžkom zasahujúcim do poradového čísla sťažovateľa v rade 2/ ako kandidáta na starostu č. 2, ktorého poradové číslo volič označil krížikom. Vzhľadom na túto spornosť pristúpila volebná komisia ku hlasovaniu o platnosti hlasovacieho lístka. Predmetného hlasovania sa zúčastnili všetci členovia volebnej komisie ako aj zapisovateľka volebnej   komisie,   ktorá   všetkých   členov   volebnej   komisie   presviedčala   o   platnosti predmetného hlasu. O danom hlase bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou ako o platnom hlase s výsledkom hlasovania volebnej komisie 5:1, pričom predmetný hlas, o ktorom sa rozhodovalo, bol pripočítaný kandidátovi č. 1, t.j. starostovi.

Počas sčítavania hlasov bol taktiež predmetom skúmania chýbajúci hlasovací lístok na starostu, pričom členka komisie T. H. nadobudla podozrenie, že predmetný hlasovací lístok bol niektorým z členov volebnej komisie alebo zapisovateľkou zničený, aby ho nebolo možné dohľadať. K chýbajúcemu hlasovaciemu lístku volebná komisia nezaujala žiadne relevantné stanovisko.

V   dôsledku   vyššie   uvedeného   stavu   bol   výsledok   hlasovania   290:289   hlasov v prospech starostu.

... V rámci ukončenia činnosti volebnej komisie nedošlo k zapečateniu volebných lístkov, tieto zostali po odchode členiek komisie z volebnej miestnosti voľne položené.“

Z   opísaného   skutkového   stavu   sťažovatelia   vyvodzujú   záver   o   porušení   zákona o voľbách, konkrétne ustanovení § 1 v spojení s § 29 o tajnosti volieb, ustanovení § 11a, § 36, § 37 ods. 4 a § 38 ods. 4 o sčítavaní hlasov a o posudzovaní ich platnosti a ustanovenia § 40 ods. 2 o úschove hlasovacích lístkov. V tejto súvislosti sťažovatelia uvádzajú: „V   zmysle   skutočností   vyplývajúcich   z   popísaného   skutkového   stavu   veci,   ktoré sťažovatelia preukazujú čestnými prehláseniami členiek miestnej volebnej komisie vyplýva, že   minimálne   u   dvoch   voličov   bola   porušená   tajnosť   hlasovania,   pričom   predsedkyňa miestnej volebnej komisie nezabezpečila poriadok vo volebnej miestnosti v čase, keď bola účasť voličov najvyššia, a preto nebolo niektorým voličom umožnené upraviť hlasovacie lístky v osobitne oddelených priestoroch.

... Pri priebehu volieb v obci Hlboké nad Váhom boli závažným spôsobom porušené zákonné   ustanovenia   o   prítomnosti   osôb   pri   sčítavaní   hlasov,   posudzovaní   hlasovacích lístkov, výkone funkcií zapisovateľky a členov miestnej volebnej komisie. Z vyššie uvedeného priebehu volieb vyplýva, že na priebeh volieb i ich výsledky svojím konaním nezákonne vplývala zapisovateľka miestnej volebnej komisie, ktorej kompetencie vyplývajú z ust. § 11a volebného zákona. V rámci vybavovania organizačných a administratívnych záležitostí jej nepatrilo právo legitimovať voličov, vykonávať záznamy v zozname voličov, byť prítomná vo volebnej   miestnosti   pri   sčítaní   hlasov,   vyberať   hlasovacie   lístky   z   obálok,   nazerať do hlasovacích   lístkov,   či   rozhodovať   o   platnosti   hlasovacieho   lístka.   Zapisovateľka miestnej   volebnej   komisie   podľa   členiek   miestnej   volebnej   komisie   bola   prítomná vo volebnej miestnosti pri sčítaní hlasov, vyberala hlasovacie lístky z obálok, hlasovala o platnosti sporného hlasovacieho lístka a sčítavala hlasy pre sťažovateľa v rade 2/. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/07 z 23. januára 2008 právny názor, že volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Okrsková volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené   postupy   a   zisťovanie   volebných   výsledkov,   ktoré   sú   prejavom   vôle   voličov. Zapisovateľ volebnej komisie je technickým pracovníkom, nie však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov.

... Z postupu miestnej volebnej komisie vyplýva, že v rámci ukončenia svojej činnosti nezapečatila hlasovacie lístky a tieto neboli uložené do úschovy v obci.“

Podľa názoru sťažovateľov «Z výsledku volieb starostu obce Hlboké nad Váhom v počte 290 hlasov v prospech starostu a 289 hlasov v prospech sťažovateľa v rade 2/ jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim bol práve jeden voličský hlas. Práve skutočnosť, že zapisovateľka   ovplyvňovala   nezákonným   spôsobom   priebeh   volieb,   ovplyvňovala jednotlivých členov volebnej komisie pri rozhodovaní, vyberala hlasovacie lístky z obálok a hlasovala   o   platnosti   sporného   hlasovacieho   lístka,   mohla   ovplyvniť   výsledok   volieb. V prípade, ak by bolo o spornom hlase rozhodnuté ako o neplatnom, nastal by stav rovnosti hlasov, taktiež v prípade, ak by nedošlo k „strate“ jedného hlasovacieho lístka, mohla by rovnako   nastať   rovnosť   hlasov.   Dôsledkom   rovnosti   hlasov   by   bolo   vyhlásenie   nových volieb predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Je daný predpoklad, že v prípade, ak by   sa   zapisovateľka   nezúčastňovala   volieb   nedovoleným   spôsobom,   mohol   nastať   iný výsledok   volieb.   Na   základe   uvedeného   možno   konštatovať,   že   tieto   závažné   porušenia volebného zákona, sú v príčinnej súvislosti s výsledkom volieb.

V dôsledku všetkých vyššie uvedených závažných porušení volebného zákona,   t.j. porušenia   tajnosti   hlasovania   a   porušenia   povinností   členov   volebnej   komisie a zapisovateľky   jednotlivo   i   v   ich   súhrne,   možno   konštatovať,   že   vzniká   dôvodná pochybnosť, že výsledok volieb neodráža skutočnú vôľu voličov.

Keďže zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí ustanovuje spôsob, hranice a ochranu   súťaže   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti,   hrubé   porušenie   týchto pravidiel, majúce príčinný vzťah k výsledku takejto súťaže, narušuje aj ústavný princíp slobody   súťaže   politických   síl   garantovaný   čl.   31   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a   to   aj vo vzťahu medzi občanmi, ktorí uplatnili ústavné právo na prístup k volenej funkcii.... Mám   za   to,   že   nezákonnosť   volieb   bola   dokázaná   a   je   v   príčinnej   súvislosti s následkom   porušenia   práva,   ktoré   je   v   konečnom   dôsledku   porušením   ústavného volebného práva a jeho princípov.»

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal tento nález: „Ústavný súd SR vyhlasuje voľby starostu obce v obci Hlboké nad Váhom konané dňa 15.11.2014 za neplatné.“

II.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že jeho právomoc konať vo veci je daná podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.   Sťažovatelia   sú   aktívne   legitimovaní   na   podanie   volebnej   sťažnosti,   keďže sťažovateľka ako politická strana sa zúčastnila namietaných volieb a sťažovateľ ako jej kandidát na funkciu starostu získal najmenej 10 % hlasov voličov. Sťažnosť bola podaná (na poštovú prepravu) v lehote desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde).   Sťažovatelia   na   podporu   svojich   tvrdení   predložili   listinné dôkazy (čestné vyhlásenia dvoch členiek miestnej volebnej komisie), ako aj ďalšie dôkazy vzťahujúce sa na namietané voľby starostu obce. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľmi opísaný skutkový stav mohol znamenať porušenie ústavy a zákona o voľbách a zároveň mohol ovplyvniť to, kto bol zvolený za starostu obce, pričom tento opis skutkového stavu nemožno pokladať za zjavne nepravdivý alebo nesprávny. Z tohto dôvodu sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Sťažovatelia   splnili   aj   ďalšie   zákonné   náležitosti,   uviedli,   že   napádajú   voľby vo volebnom obvode obce Hlboké nad Váhom, napadli zvolenie iného kandidáta v rámci tohto volebného obvodu, uviedli dôvody, pre ktoré voľby napádajú, s označením dôkazov a navrhli aj rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc   zo   všetkých   uvedených   skutočností,   ústavný   súd   nezistil   dôvody na odmietnutie volebnej sťažnosti sťažovateľov, a preto ju prijal na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25 ods. 1 a ods. 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014