znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 43/2011-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť L. S., B.; Ing. J. B., B.; M. H., B.; Ing. Š. B., B.; Mgr. O. M., B.; B. S., B., a Bc. B. Ď., B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. S., B., vo veci namietanej neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   poslancov   miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti Bratislava – Dúbravka konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   L.   S.,   Ing.   J.   B.,   M.   H.,   Ing.   Š.   B.,   Mgr.   O.   M.,   B.   S.   a   Bc.   B.   Ď. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2010 osobne doručená sťažnosť L. S., B. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“); Ing. J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“); M. H., B. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“); Ing. Š. B., B. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“); Mgr. O. M., B. (ďalej len „sťažovateľ v 5. rade“); B. S., B. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“), a Bc. B. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ v 7. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Z. S., B., ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov   miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   Bratislava   –   Dúbravka   (ďalej   len „mestská časť“) konaných 27. novembra 2010.

Napádané voľby sa konali 27. novembra 2010 a sťažnosť bola sťažovateľmi osobne podaná   ústavnému   súdu   6.   decembra   2010,   t.   j.   v   lehote   podľa   §   60   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Voľby poslancov mestskej časti sa uskutočnili v 4 volebných obvodoch, pričom:

- v rámci volebného obvodu č. 1 boli zriadené volebné okrsky č. 1 – 7,

- v rámci volebného obvodu č. 2 boli zriadené volebné okrsky č. 8 – 15,

- v rámci volebného obvodu č. 3 boli zriadené volebné okrsky č. 16 – 23 a

- v rámci volebného obvodu č. 4 boli zriadené volebné okrsky č. 24 – 31.

Z volebnej dokumentácie na vyžiadanie zaslanej ústavnému súdu bolo zistené, že pre voľbu poslancov mestskej časti bolo:

- vo volebnom obvode č. 1 odovzdaných celkovo 2 434 platných hlasov,

- vo volebnom obvode č. 2 odovzdaných celkovo 2 529 platných hlasov,

- vo volebnom obvode č. 3 odovzdaných celkovo 1 992 platných hlasov,

- vo volebnom obvode č. 4 odovzdaných celkovo 2 519 platných hlasov.

Zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o   celkovom   výsledku   volieb   konaných 27. novembra   2010,   ktorá   bola   prílohou   sťažnosti,   vyplýva,   že   sťažovateľka   v   1.   rade kandidovala ako nezávislá kandidátka na poslankyňu mestskej časti vo volebnom obvode č. 4, pričom získala 477 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných   vo   volebnom   obvode   č.   4   (podľa   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 4, ktorá nebola prílohou sťažnosti a ktorá bola na vyžiadanie   ústavného   súdu   doručená   miestnym   úradom   mestskej   časti,   bolo   pre   voľbu poslancov odovzdaných celkovo 2 519 platných hlasov) ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ v 2. rade kandidoval ako nezávislý kandidát na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 4, pričom získal 570 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných   hlasov odovzdaných   vo   volebnom   obvode   č.   4   ustanovených   v § 59 ods.   2 zákona   o   ústavnom   súde   na   získanie   aktívnej   legitimácie   pre   podanie   sťažnosti   podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ v 3. rade kandidoval ako nezávislý kandidát na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 4, pričom získal 584 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných   hlasov odovzdaných   vo   volebnom   obvode   č.   4   ustanovených   v § 59 ods.   2 zákona   o   ústavnom   súde   na   získanie   aktívnej   legitimácie   pre   podanie   sťažnosti   podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ vo 4. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER – sociálna demokracia, Strana zelených Slovenska, Občianski kandidáti, SNS a Slobodné fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 3, pričom získal 565 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 3 (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 3, ktorá   nebola   prílohou   sťažnosti   a   ktorá   bola   na   vyžiadanie   ústavného   súdu   doručená miestnym úradom mestskej časti, bolo pre voľbu poslancov odovzdaných celkovo 1 992 platných hlasov) ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   v   5.   rade   kandidoval   ako   kandidát   na   poslanca   mestskej   časti   vo volebnom obvode č. 4, pričom získal 563 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných   hlasov odovzdaných   vo   volebnom   obvode   č.   4   ustanovených   v § 59 ods.   2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ v 6. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER - sociálna demokracia,   Strana zelených   Slovenska, Občianski kandidáti,   SNS   a Slobodné fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 2, pričom získal 641 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 2 (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 2, ktorá   nebola   prílohou   sťažnosti   a   ktorá   bola   na   vyžiadanie   ústavného   súdu   doručená miestnym úradom mestskej časti, bolo pre voľbu poslancov odovzdaných celkovo 2 529 platných hlasov) ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ v 7. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER – sociálna demokracia,   Strana zelených   Slovenska, Občianski kandidáti,   SNS   a Slobodné fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 4, pričom získal 554 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Sťažovatelia   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   napádajú   neústavnosť a nezákonnosť   volieb   poslancov   mestskej   časti,   a   to   z   dôvodu   nimi   tvrdeného viacnásobného   porušenia   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov   (ďalej len „volebný zákon“), k porušeniu ktorého malo podľa sťažovateľov dôjsť tým, že:

1. V porovnaní s v minulosti konanými komunálnymi voľbami bolo pri sčítaní hlasov pre voľby na poslancov mestskej časti zistených až 921 neplatných hlasovacích lístkov, čo je podľa sťažovateľov nezvyčajne vysoký počet neplatných hlasovacích lístkov, a preto v príčinnej   súvislosti   s   uvedeným   sťažovatelia   vyslovujú   podozrenie   o   manipulácii s hlasovacími   lístkami,   ktorej   sa   mali   dopustiť   sťažovateľmi   bližšie   neidentifikovaní členovia   bližšie   neurčených   volebných   komisií.   V   uvedených   súvislostiach   sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Sťažovatelia   majú   informácie   o   tom,   že   pri   sčítavaní   hlasov   boli   niektoré hlasovacie lístky nemenovaným členom komisie upravované a to tak, že ak nebol vyznačený výber kandidátov - preferencie, potom tieto boli dopisované, ak neboli vyznačené v určenom počte   preferenčné   hlasy,   potom   boli   dopisované   alebo   ak   boli   vyznačené   v   zákonom povolenom počte, boli následne dopísané ďalšie preferencie, a tým sa stal hlasovací lístok neplatný.

Sťažovatelia upozorňujú na to, že voľby do miestneho zastupiteľstva v D. nemali v predchádzajúcich   voľbách   taký   vysoký   počet   neplatných   hlasovacích   lístkov.   V tejto súvislosti považujú za právne relevantné preskúmanie dôvodov, z ktorých sa hlasovacie lístky v takom vysokom počte považovali za neplatné.“

2.   Počas   sčítavania   hlasov   pre   voľbu   poslancov   mestskej   časti   sa   v   okrskových volebných miestnostiach č. 21, 23, 26 a č. 29 mali vyskytovať osoby, ktoré na to nemali povolenie, čím bolo porušené ustanovenie § 36 volebného zákona a podľa sťažovateľov v konečnom dôsledku toto porušenie volebného zákona ovplyvnilo výsledok napádaných volieb. V súvislosti s uvedeným sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«Vo volebnom okrsku č. 21 bol pri sčítavaní hlasov pozorovateľ, táto osoba nie je nikde v zápisnici zaznamenaná.

Vo volebnom okrsku č. 23 bol pri sčítavam hlasov prítomný pán T. F., kandidát za poslanca pre 3. volebný obvod...

Vo volebnom okrsku č. 26 bol pri sčítavaní hlasov prítomný A. T., syn kandidáta za starostu MC D., PaedDr. M. T., ktorý okamžite ako sa dozvedel o výsledku hlasovania telefonoval svojmu otcovi, že „nevyhral“ a krátko na to z miestnosti odišiel.

Vo volebnom okrsku č. 29 bol prítomný počas sčítavania hlasov pán B. D., ktorý k tejto prítomnosti nemal žiadne povolenie.»

3. Pri sčítavaní hlasov (sťažovatelia bližšie v sťažnosti nekonkretizovali, o sčítavanie akých   hlasovacích   lístkov   malo   ísť,   pozn.)   vo   volebnom   okrsku   č.   28   nebola   podľa sťažovateľov zabezpečená kontrola správnosti sčítavania hlasov dvoma členmi okrskovej volebnej komisie, pričom sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Zápis z hlasovania v okrskovej komisii vo volebnom okrsku č. 28 sa vykonával tak, že jeden člen otváral obálky, druhý člen komisie diktoval výsledky hlasovania z hlasovacích lístkov a tretí člen komisie spisoval počty hlasov, pričom nebola zabezpečená dvojosobová kontrola   členov   okrskovej   komisie.   Paradoxne   nikto   nekontroloval   a   nebola   vykonaná následná kontrola platných hlasov pre jednotlivých kandidátov.“

4. „...   niektorí   členovia   okrskových   volebných   komisií“ (uvedené   konštatovanie sťažovatelia bližšie nekonkretizovali, pozn.) podľa sťažovateľov v rozpore s § 30 ods. 13 volebného zákona „poskytovali informácie o priebehu volieb prostredníctvom mobilných telefónov dávali informáciu voličom, že je nízka účasť vo volebnej miestnosti“.

5. Kandidáti na poslancov v mestskej časti za koalíciu SDKÚ, SAS a Most Híd mali podľa   tvrdenia   sťažovateľov   vo   všetkých   štyroch   volebných   obvodoch   pred   volebnými miestnosťami   ovplyvňovať „...   voličov   a   členov   volebných   komisií“,   čím   malo   podľa sťažovateľov dôjsť k porušeniu volebného moratória podľa § 30 ods. 2 volebného zákona. V   dôsledku   uvedeného   mala   byť   podľa   sťažovateľov „Na   podnet   niektorých   členov komisií... dvakrát volaná policajná hliadka z Obv. odd. PZ B., o čom sú spísané záznamy a je   potrebné   ich   vyžiadať“ (sťažovatelia   však   v   sťažnosti   označené   konania   bližšie nešpecifikovali, pozn.).

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   voľby   na   poslancov   do   miestneho zastupiteľstva   Mestskej   časti   Bratislava   –   Dúbravka,   konaných   dňa   27.   11.   2010   za neplatné.“

Okrem   uvedeného   sa   sťažovatelia   domáhali,   aby   ústavný   súd   vydal   „predbežné opatrenie“ v znení:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   starostovi   Mestskej   časti   Bratislava Dúbravka, Ing. J. S. až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky   o   tejto   sťažnosti   nezvolať   ustanovujúce   zasadnutie   novozvolených   poslancom miestneho   zastupiteľstva   Mestskej   časti   Bratislava   Dúbravka,   zvolených   vo   voľbách konaných dňa 27. 11. 2010.“

II.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Volebná sťažnosť musí obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa   §   60   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať

a)   vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľov   nespĺňala   náležitosti   sťažnosti   spôsobilej   iniciovať konanie podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ústavný súd listom zo 16. decembra 2010 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy

- zaslala podklady osvedčujúce aktívnu legitimáciu každého jedného zo sťažovateľov vo   vzťahu   k   počtu   platných   hlasov   odovzdaných   v   tom   volebnom   obvode,   v   ktorom jednotliví sťažovatelia kandidovali na funkciu poslanca do mestskej časti v zmysle § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde,

- označila   (meno,   priezvisko   a   adresu)   svedkov,   ktorí   by   potvrdili   sťažovateľmi v sťažnosti   namietané   skutočnosti,   pretože   vyjadrenia   ako „...   nemenovaným   členom komisie..., niektorí členovia okrskových volebných komisií..., na podnet niektorých členov komisií...“ nemajú   žiadnu   preukaznú   ani   výpovednú   hodnotu   z   hľadiska   dokazovania neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb,

- označila   (meno,   priezvisko   a   adresu)   členov   volebných   komisií,   ktorých sťažovatelia navrhujú vo veci vypočuť,

- označila spisové značky trestných konaní, ktoré sú podľa tvrdenia sťažovateľov vedené v súvislosti s voľbami poslancov mestskej časti,

- uviedla príčinnú súvislosť medzi údajnou prítomnosťou iných osôb pri sčítavaní hlasov v jednotlivých volebných okrskoch a výsledkami volieb poslancov mestskej časti,

- uviedla   príčinnú   súvislosť   medzi   údajným   telefonickým   informovaním   voličov členmi okrskových volebných komisií o volebnej účasti a výsledkami volieb poslancov mestskej časti,

- konkretizovala, z akého dôvodu sťažovatelia, ktorí boli kandidátmi na poslancov mestskej časti vo volebných obvodoch č. 2 až č. 4, napádajú neústavnosť a nezákonnosť predmetných volieb aj vo volebnom obvode č. 1, v ktorom neboli kandidátmi,

- upresnila návrh   vzhľadom   na   to,   že   v   rámci   zhrnutia   návrhov   sťažovateľov   na dokazovanie navrhujú vykonať kontrolu pri sčítavaní hlasov vo volebnom okrsku č. 24 (s. 5 sťažnosti),   avšak   v   odôvodnení   sťažnosti   (s.   4   sťažnosti)   popisujú   nezrovnalosti   pri sčítavaní hlasov vo volebnom okrsku č. 28.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   v   ústavným   súdom   stanovenej   lehote   vecne nereagovala, avšak listom z 27. decembra 2010 požiadala, aby jej ústavný súd predĺžil lehotu pre účely vybavenia predmetnej výzvy, a to do 15. januára 2011.

Ústavný súd listom zo 4. januára 2011 právnej zástupkyni sťažovateľov oznámil, že nevyhovuje jej žiadosti o predĺženie lehoty, a to z týchto dôvodov:

- žiadosť   o   predĺženie   lehoty   bola   právnou   zástupkyňou   sťažovateľov   podaná   na poštovú prepravu potom, ako jej už márne uplynula ústavným súdom stanovená 7-dňová lehota,

- ústavný súd musí sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy posúdiť a rozhodnúť o nej v zákonom o ústavnom súde ustanovenej 90-dňovej lehote (§ 63 ods. 6 zákon o ústavnom súde),

- pre   konanie   vo   volebných   veciach   sa   pre   návrh   na   začatie   konania   uplatňuje tzv. advokátsky primus (§ 20 zákona o ústavnom súde), preto návrh musí byť v okamihu jeho podania ústavnému súdu perfektný (§ 60 zákona o ústavnom súde), najmä v prípadoch, keď je účastník konania kvalifikovane právne zastúpený, pretože v opačnom prípade by ústavný súd nemohol rozhodnúť v zákonom ustanovenej lehote,

- napokon ústavný súd podotkol, že označenie svedkov, prípadne iných listinných dôkazov   a   príčinných   súvislostí   skutkových   tvrdení   na   preukázanie   sťažovateľmi v sťažnosti uvádzaných skutočností nijako nesúvisí s činnosťou miestneho úradu a tieto skutočnosti, keďže boli sťažovateľom známe už pri podaní sťažnosti, pretože na ich základe sťažnosť podali, bolo potrebné bez potreby výzvy ústavného súdu uviesť už v samotnej sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľov napriek oznámeniu ústavného súdu o nevyhovení jej žiadosti o predĺženie lehoty reagovala na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov sťažnosti   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   19.   januára   2011   (na   poštovú   prepravu podané 18. januára 2011) označeným ako „Doplnenie sťažnosti“, v ktorom uviedla:

- v súvislosti s preukázaním aktívnej legitimácie sťažovateľov bola predložená iba zápisnica miestnej volebnej komisie, ktorá bola aj prílohou pôvodnej sťažnosti, z ktorej bolo možné   zistiť   iba   počet   hlasov   odovzdaných   jednotlivým   sťažovateľom,   avšak   neboli predložené zápisnice obvodových volebných komisií z volebných obvodov 1 – 4, takže bez vyžiadania   si   týchto   zápisníc   ústavným   súdom   by   nebolo   možné   zistiť,   či   jednotlivým sťažovateľom svedčí aktívna legitimácia, t. j. či získali 10 % platných hlasov z celkového počtu   platných   hlasov   odovzdaných   pre   voľbu   poslancov   v tom-ktorom   konkrétnom volebnom obvode, ktorý bol volebným obvodom toho-ktorého sťažovateľa,

- v   súvislosti   so   žiadosťou   na   presné   označenie   svedkov,   ktorých   sťažovatelia navrhujú   vo   veci   vypočuť,   sťažovatelia   v   súvislosti   s   nimi   tvrdenými   skutočnosťami v pôvodnej   sťažnosti,   ktorej   nedostatky   mali   odstrániť,   neoznačili   žiadneho   svedka. Sťažovatelia v doplňujúcom podaní označili iba tri svedkyne (z tohto jednu iba menom), a to ku spôsobu pečatenia volebnej dokumentácie vo volebných okrskoch č. 24, 25 a č. 26. Túto skutočnosť však v pôvodnej sťažnosti, ktorej nedostatky mali sťažovatelia odstrániť, nenamietali.   Sťažovatelia   tiež   označili   jednu   svedkyňu,   a   to   v súvislosti   so   spôsobom prepočítavania hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 24, aj keď v pôvodnej sťažnosti namietali spôsob prepočítavania hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 28,

- v súvislosti s požiadavkou presne označiť členov okrskových volebných komisií, ktorých sťažovatelia navrhujú vo veci vypočuť, sťažovatelia iba uviedli, že žiadajú vypočuť „... všetkých predsedov všetkých okrskových komisií....“, avšak bez ich identifikácie, pričom ich neoznačenie sťažovatelia odôvodnili tým, že uvedené skutočnosti im neboli Mestským úradom B. (ďalej len „mestský úrad“) sprístupnené ani na písomnú žiadosť sťažovateľa v 5. rade. Z príloh doplnenia sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ v 5. rade nežiadal od mestského   úradu   oznámenie   mien   a   adries   predsedov   všetkých   okrskových   volebných komisií, ale žiadal o sprístupnenie zápisníc okrskových volebných komisií iba z volebných okrskov č. 24 – 31, pričom ani z týchto zápisníc by v prípade ich sprístupnenia nebolo možné zistiť adresu predsedov týchto komisií,

- sťažovatelia neoznačili ani spisové značky trestných konaní, ktoré sa podľa ich tvrdení mali viesť v súvislosti s napádanými voľbami, pričom ich neoznačenie odôvodnili iba tým, že na ich telefonickú žiadosť im táto informácia nebola sprístupnená,

-   v   súvislosti   s   potrebou   preukázania   príčinnej   súvislosti   medzi   sťažovateľmi tvrdeným konaním presne neoznačených členov neurčitých okrskových volebných komisií, ktorí mali telefonicky informovať sťažovateľmi bližšie neoznačené osoby o voličskej účasti na jednej strane a výsledkom napádaných volieb komunálnych poslancov na strane druhej, ako   aj   príčinnej   súvislosti   medzi   prítomnosťou   „iných“   osôb   pri   sčítavaní   hlasov a výsledkom   napádaných   volieb   sťažovatelia   bez   uvedenia   konkrétnych   dôkazov   iba uviedli, že túto príčinnú súvislosť vidia v tom, že „Niektorí členovia okrskových volebných komisií... dávali prostredníctvom mobilných telefónov informáciu voličom alebo agitátorom v   MČ   D.,   že   je   nízka   účasť   vo   volebnej   miestnosti   a   po   tejto   informácii   sa   aktivisti obťažovali členov komisie a prichádzajúcich voličov...“, takže z citovaného vyplýva, že sťažovatelia na preukázanie týchto tvrdení opäť nenavrhli žiadnych svedkov (napr. voličov, ktorí by mohli ovplyvňovanie dosvedčiť a pod.),

- v súvislosti s otázkou ústavného súdu, z akého dôvodu sťažovatelia napádajú voľby aj   vo   volebnom   obvode   č.   1,   v   ktorom   ani   jeden   zo   sťažovateľov   nebol   kandidátom, sťažovatelia oznámili, že sťažnosť týkajúcu sa volieb komunálnych poslancov vo volebnom obvode č. 1 berú späť,

- a napokon v súvislosti s upozornením na potrebu upresniť, resp. zosúladiť pôvodnú sťažnosť z dôvodu, že sťažovatelia v nej na jednej strane spochybňujú spočítanie hlasov vo volebnom okrsku č. 28, avšak v záverečnom sumári sťažnosti nevedno, či iba omylom sťažovatelia   už   v   súvislosti   s   prepočítaním   hlasov   uvádzajú   volebný   okrsok   č.   24, sťažovatelia bez uvedenia akéhokoľvek zdôvodnenia žiadajú, aby ústavný súd prepočítal hlasovacie lístky vo všetkých volebných okrskoch č. 1 – 31.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   návrh   sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez ich prítomnosti, pričom dospel k záveru, že v rozsahu, v akom sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu, sa táto javí ako zjavne neopodstatnená, a to z týchto dôvodov:

1.   Pokiaľ   ide   o   prvú   z   námietok   sťažovateľov,   ktorou   spochybňujú   ústavnosť a zákonnosť volieb poslancov mestskej časti spočívajúcu podľa sťažovateľov, v porovnaní s obdobnými   voľbami   v   minulosti,   v   nezvykle   vysokom   počte   neplatných   hlasovacích lístkov (921 neplatných hlasovacích lístkov) odovzdaných v napádaných voľbách, ústavný súd   podotýka,   že   bez   akýchkoľvek   dôkazov,   ktorými   by   sťažovatelia   boli   spôsobilí hodnoverne   preukázať   svoje   podozrenia   o   manipulovaní   s   hlasovacími   lístkami,   nie   je možné   bez   ďalšieho   dospieť   k   záveru   o   manipulovaní   napádaných   volieb,   pričom   je neprípustné,   aby   takýto   záver   bol   konštatovaný   výlučne   iba   na   domnienkach, resp. hypotetických   predpokladoch   sťažovateľov.   Tvrdenia   o   tom,   že   sťažovatelia   majú „... informácie o tom, že pri sčítavaní hlasov boli niektoré hlasovacie lístky nemenovaným členom   komisie   upravované...“,   nemajú   z   hľadiska   dokazovania   žiadnu   výpovednú   ani preukaznú   hodnotu,   pretože   sťažovatelia   jednako   nekonkretizovali,   o   ktorú   okrskovú volebnú komisiu, resp. komisie ide a neoznačili svedkov ani člena alebo členov volebnej komisie, ktorí sa mali takéhoto konania dopúšťať.

2. V súvislosti s námietkou sťažovateľov, že počas prepočítania hlasovacích lístkov vo volebných okrskoch č. 21, 23, 26 a č. 29 sa vo volebných miestnostiach mali nachádzať aj   iné   osoby,   ktoré   na   to   nemali   oprávnenie,   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   súvislosti s volebným   okrskom   č.   21   zo   zápisnice   o   výsledku   volieb   v   tomto   volebnom   okrsku vyplýva, že na priebeh volieb v tomto volebnom okrsku dohliadal okrem okrskovej volebnej komisie   aj   jeden   nezávislý   pozorovateľ,   takže   sa   nezakladá   na   pravde   tvrdenie sťažovateľov,   že   osoba   pozorovateľa   v   tomto   okrsku „...   nie   je   nikde   v   zápisnici zaznamenaná“. K námietke sťažovateľmi tvrdenej prítomnosti osôb, ktoré neboli členmi okrskových volebných komisií aj vo volebných okrskoch č. 23, 26 a č. 29 počas sčítavania hlasov, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že rovnako aj v týchto prípadoch zo zápisníc okrskových volebných komisií v označených volebných okrskoch vyplýva, že na priebeh volieb   v týchto   okrskoch   taktiež   dohliadali   aj pozorovatelia,   ktorých   mená sú   v týchto zápisniciach riadne uvedené.

3. V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľov, podľa ktorej pri spočítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisii č. 28 „... nebola zabezpečená dvojosobová kontrola členov okrskovej   komisie...“,   keďže   podľa   sťažovateľov   sa   sčítavanie   hlasovacích   lístkov v predmetnom   volebnom   okrsku   uskutočňovalo   tak,   že „....   jeden   člen   otváral   obálky, druhý člen komisie diktoval výsledky hlasovania z hlasovacích lístkov a tretí člen komisie spisoval počty hlasov...“, ústavný súd poznamenáva, že podľa § 15 ods. 2 volebného zákona musí mať okrsková volebná komisia najmenej 5 členov, takže vzhľadom na uvedený opis spôsobu prepočítania hlasovacích lístkov, tak ako ho podali sťažovatelia, je zrejmé, že do tohto spôsobu prepočítavania boli aktívne zaangažovaní traja členovia okrskovej volebnej komisie (jeden otváral obálky, druhý čítal a tretí spisoval hlasy), takže zákonite minimálne dvaja členovia okrskovej volenej komisie mohli vykonávať kontrolu tohto prepočítavania, pričom sťažovatelia nepredložili žiadny dôkaz, že to tak nebolo. Okrem toho ústavný súd podotýka, že   volebný zákon   nestanovuje obligatórny   spôsob   prepočítavania   hlasovacích lístkov   volebnou   komisiou,   ktorého   nedodržanie   by   eventuálne   znamenalo   porušenie volebného zákona, volebný zákon iba vo svojom ustanovení § 37 ods. 4 stanovuje, že každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov a predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

4. Sťažovatelia spochybňujú ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb aj tvrdením, že „... niektorí členovia okrskových volebných komisií...“ telefonicky poskytovali voličom informácie   o   priebehu volieb,   avšak ani v tomto prípade   sťažovatelia   bližšie   neuviedli, o ktorých členov a ktorých okrskových volebných komisií išlo a na verifikovanie uvedených skutočností sťažovatelia neoznačili žiadnych svedkov.

5. Napokon dôvodom na podanie sťažnosti bolo pre sťažovateľov aj to, že podľa ich opätovne   žiadnym   spôsobom   nepreukázaného   tvrdenia   bližšie   neurčení   kandidáti   na poslancov   bližšie   neurčeným   spôsobom   mali   ovplyvňovať   opätovne   bližšie   neurčených voličov   a   členov   okrskových   volebných   komisií.   Ústavný   súd   aj   v   súvislosti   s   týmto tvrdením   konštatuje,   že   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   musia   sťažovatelia   nielen namietať,   ale   aj   doložiť   exaktnými   dôkazmi   (napr.   označením   konania   Obvodného oddelenia   Policajného   zboru   B.,   ktorý   mal   o   údajnom   ovplyvňovaní   voličov   a členov volebných komisií spísať záznamy a pod.).

Ústavný   súd pri   zistení neústavnosti   alebo nezákonnosti   volieb   vyhlási   voľby   za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak   k   porušeniu   volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti,   pričom   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.   PL.   ÚS   17/94   a PL.   ÚS   18/99,   PL.   ÚS   32/03,   PL.   ÚS   85/07).   Len   domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Porušenie volebného zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   má   v   príčinnej   súvislosti   za   následok nezákonnosť   volieb,   resp.   nezákonnosť   ich   výsledku   (PL.   ÚS   14/99,   PL.   ÚS   32/03, PL. ÚS 85/07).   Základným   predpokladom   pre   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie takých   porušení   volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   výsledku   volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).

Zo sťažovateľmi označeného porušenia ustanovení volebného zákona nemožno bez ďalšieho   vyvodiť   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb,   pretože   sťažovatelia   vo   svojej sťažnosti   nepredložili   žiaden   relevantný   dôkaz,   ktorým   by   spochybnili   nimi   namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb, ktorých výsledkom by bolo vyhlásenie ich neplatnosti.

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry ústavného súdu nemožno tvrdeniam predloženým sťažovateľmi pripísať povahu právne relevantného dôvodu na konanie o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011