znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 43/07- 46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2008 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa Tkáčika   o   sťažnosti   A.   L.,   D.,   zastúpeného advokátom   Mgr.   J.   G.,   D.,   ktorou   namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce D. konaných 2. decembra 2006, za účasti Ľ. R. - starostu obce, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. L. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006 doručená sťažnosť A. L., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. J. G.,   D.,   ktorou   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce D. konaných 2. decembra 2006. Sťažnosť smerovala proti Ľ. R. - starostovi obce (ďalej len „odporca“).

Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval na funkciu starostu obce D. spolu s ďalšími 4 kandidátmi, vrátane odporcu. Odporca získal vo voľbách 200 platných hlasov a bol zvolený za starostu. Sťažovateľ získal vo voľbách 160 platných hlasov. Tieto skutočnosti vyplývajú tak zo sťažnosti, ako aj zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci D. z 2. decembra 2006.

Podľa   sťažovateľa   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   spočívala v porušení volebného moratória, ku ktorému došlo tak, že 30. novembra 2006 vo večerných hodinách bol do poštových schránok v obci D. (všetkých obyvateľov obce) vhadzovaný leták s obsahom, ktorý vyzýval občanov, aby vo voľbách nevolili doterajšieho starostu, ale volili zmenu - iného kandidáta.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že podľa informácií získaných od obyvateľov obce tieto letáky rozširovali obyvatelia obce D. - D. Z. a M. K., a vyslovuje podozrenie, že text letáka napísal a jeho rozširovanie do poštových schránok organizoval odporca. Sťažovateľ v tejto veci podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Modra (ďalej len „obvodné oddelenie“). Skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení boli   v čase   podania   sťažnosti   predmetom   policajného   vyšetrovania.   Letáky   boli   podľa sťažovateľa   rozšírené   v počte   asi   210   kusov,   čo   zodpovedá   počtu   rodinných   domov nachádzajúcich sa v obci D.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje ďalej na to, že počas volebného moratória, keď je zakázaná volebná kampaň, boli o ňom   ako doterajšom   starostovi   obce   šírené negatívne informácie, ktoré mohli ovplyvniť potenciálnych voličov, pretože „... údaje v letáku nie sú konkrétne a preto sú zavádzajúce“.

Sťažovateľ k sťažnosti priložil prílohu označenú ako „Čestné vyhlásenie obyvateľov Obce D.“, v ktorej 64 obyvateľov obce D. svojimi podpismi osvedčuje, že 30. novembra 2006 vo večerných hodinách im bol do poštovej schránky vhodený leták s týmto obsahom „D......!!!!!!!! Je najvyšší čas na zmenu. Onedlho môžeme zvoliť nového starostu. Už bolo dosť veľkých rečí o zlatom vajíčku. Nedajme sa znova oklamať. Terajší pán Starosta nám sľubuje odpadky zadarmo. Prečo sme ich 8 rokov platili? Kde sú tie peniaze zo zlatého vajíčka. Dajme šancu aj iným, nech ukážu čo vedia Za pokus to určite stojí“.

S prihliadnutím   na   skutočnosti   uvedené   v   sťažnosti   sťažovateľ   zastáva   názor,   že došlo   k porušeniu   §   30   ods.   2   a   §   30   ods.   11   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), ako aj čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy. Na základe uvedených skutočností   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyhlásil   voľby   starostu   obce   D.   konané 2. decembra 2006 za neplatné.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. PL. ÚS 43/07-21 z 2. mája 2007 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení odporcu, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 17. mája 2007, sa okrem iného uvádza:

«...   Sťažovateľ   sa   svojim   návrhom   domáha   neplatnosti   volieb   starostu   Obce   D., konané dňa 2. 12. 2006 a to z dôvodu údajného porušenia ust. § 30 ods. 2 a ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení nesk. predpisov, (ďalej len,,volebný zákon“) ako aj čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 Ústavy SR.

Je   pravdou,   že   v   predmetných   voľbách   som   bol   jedným   z   protikandidátov sťažovateľa. Celkovo na funkciu starostu Obce D. kandidovalo 5 kandidátov. Na základe výsledku hlasovania s počtom 200 hlasov som bol zvolený starostom obce.

Podľa ust. § 30 ods.2 volebného zákona sa kampaň začína 17 dní a končí 48 hodín pred   začiatkom   volieb.   Vedenie   kampane   mimo   určeného   času   je   zakázané.   Volebnou kampaňou   sa   podľa   ust.   §   30   ods.   1   rozumie   činnosť   politickej   strany,   nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   ods.   4,   hromadných informačných prostriedkov plagátov alebo iných nosičov informácií. Podľa § 30 ods. 11 volebného   zákona   „V   čase   48   hodín   pred   začatím   volieb   a   počas   volieb   je   zakázané v rozhlasovom   a   televíznom   vysielaní,   v   hromadných   informačných   prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednej blízkosti vysielať alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých   kandidátoch   v   ich prospech alebo neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.“

Týmto vyjadrením čestne prehlasujem, že som ako kandidát v lehote 48 hodín pred začiatkom volieb neviedol žiadnu kampaň, zameranú na podporu resp. slúžiacu v prospech môj   alebo   iného   kandidáta   a   to   ani   prostredníctvom   inej   osoby   a   taktiež   som   nemal vedomosť o takejto kampani. Taktiež čestne prehlasujem, že som nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, resp. z mojej strany nebola uskutočnená žiadna objednávka na činnosť zameranú na moju podporu či prospech resp. neprospech sťažovateľa, ako kandidáta, vykonávanú počas volebného moratória.

Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti iba „domnieva“ a bez preukázateľných dôkazov tvrdí, že som v zakázanom čase ja, alebo nejaká osoba mnou poverená, viedol volebnú kampaň a to v jeho neprospech.

Volebný   zákon   predpokladá,   aby   volebnú   kampaň   okrem   nezávislého   kandidáta uskutočňovali   aj   ďalšie   subjekty,   ktoré   však   už   zákon   nedefinuje.   Možno   však   logicky predpokladať, že pôjde o subjekty, ktoré činnosť, zameranú na podporu určitého kandidáta, vykonávajú na základe zmluvného vzťahu s podporovaným kandidátom, prípadne politickou stranou, resp. na základe ich zadania, objednávky alebo aspoň s ich vedomím. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd ČR (uznesenie zo dňa 7. 7. 1998, sp. zn. 11 Zp 22/98) v súvislosti   s   českým   volebným   zákonom   (zákon   č.   247/1995   Sb.),   podľa   ktorého   sa zakázanou volebnou agitáciou v zmysle § 16 ods. 5 volebného zákona rozumie vykonávanie aktívnej   cielenej   propagačnej   činnosti   samotného   kandidáta   (politickej   strany,   koalície) sledujúcej   ovplyvnenie   voličov,   prípadne   uskutočňovania   takej   činnosti   na   ich   pokyn, žiadosť, s ich súhlasom alebo s ich vedomím, a to v dobe 48 hodín pred zahájením volieb a v deň volieb. Ak by som pripustil možnosť, aby činnosť smerujúcu k podpore jednotlivých kandidátov   prípadne   politických   strán,   uskutočňovali   osoby   bez   akéhokoľvek   vzťahu, vylučujúceho   zodpovednosť   týchto   osôb   voči   kandidátovi   alebo   politickej   strane   - objednávateľovi,   resp.   aby   tieto   činnosti   vykonávali   bez   akéhokoľvek   príkazu objednávateľa,   bolo   by   toto   možné   zneužiť   v   rámci   predvolebnej   súťaže   objednaním volebnej kampane počas volebného moratória pre protikandidáta a v prípade neúspechu objednávateľa   po   uskutočnení   volieb   podaním   návrhu   na   Ústavný   súd   SR,   z   dôvodu hrubého   porušenia   zákona   upravujúceho   priebeh   volieb.   Tento   názor   potvrdzuje   aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 526/98, v ktorom sa v súvislosti s volebným zákonom platným v ČR uvádza: Zmyslom ustanovenia § 16 ods. 2 a 5 zákona č. 247/1995 Sb. je nepochybne ochrana čestnosti a poctivosti volieb. Je možné iba ťažko úplne dôsledne akceptovať striktne objektívne kritérium a ignorovať skutočnosť, že som   ako   kandidát   porušenie   pravidiel   volebného   boja   subjektívne   nespôsobil.   Opačný výklad by zákonite viedol k tomu, že by ktorýkoľvek subjekt mohol docieliť neplatnosť voľby akéhokoľvek kandidáta úplne bez jeho pričinenia, čo by - in eventum - mohlo voľby výrazne narušiť. Tieto následky zákonodarca prirodzene nezamýšľal.

V predmetnej veci sťažovateľ nepreukázal, že k porušeniu moratória, v prípade, ak k nemu vôbec došlo, došlo v dôsledku môjho konania, čo vyplýva aj z podanej sťažnosti. Taktiež nie je zrejmé, či naozaj došlo k porušeniu moratória, na základe čoho, v akom rozsahu,   a   aký   to   malo   následok   na   výsledok   volieb   sťažovateľa   prípadne   ostatných kandidátov. Mám za to, že práve sťažovateľ, z titulu svojho dovtedajšieho postavenia, využil všetky možnosti volebnej propagandy, využijúc najaktívnejšie miesta kampane, či už formou plagátov resp. inej formy.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   okrem   vyššie   uvedeného,   nijakým   spôsobom nepreukázal, že by ním uvedené činnosti mali byť v jeho neprospech, alebo v môj prospech, z čoho podľa mňa vyplýva skutočnosť, že § 30 ods. 1 a 2 volebného zákona, porušené byť nemohli.

V súvislosti s dodržiavaním niektorých ustanovení volebného zákona, upravujúcimi volebné moratórium (§ 30 ods. 1,2 a 11), považujem za potrebné uviesť, že žiadne s týchto ustanovení nevylučuje, aby aj počas volebného moratória boli napr. vylepované plagáty, distribuované letáky, prípadne, aby sa konali volebné mítingy, ak sa tak nedeje v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie alebo v ich bezprostrednej blízkosti.

Obdobnú právnu úpravu spôsobu vedenia volieb a volebného moratória obsahuje aj volebný zákon platný v Českej republike (zákon č. 247/1995 Zb.), podľa ktorého volebná kampaň musí prebiehať čestne a poctivo, súčasne zakazujúc volebnú agitáciu pre politické strany,   koalície   a   kandidátov   v   dobe   48   hodín   pred   zahájením   volieb   a   v   deň   volieb. V súvislosti s právnou úpravou volebnej kampane platnej v Českej republike a jej výkladom považujem   za   potrebné   uviesť   rozhodnutie   Ústavného   súdu   ČR   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. PL. ÚS 526/98, aj vzhľadom na konštatovanie uvedené v tomto rozhodnutí: „Pri úvahe o predvídateľnosti zákona (jeho následkov), sa nemožno toľko obmedziť na jeho text gramatický. Je to súdne rozhodovanie - hoci nemá klasický precendenčný charakter - zákon interpretuje, poprípade i dotvára a jeho relatívna konštantnosť garantuje právnu istotu a zabezpečuje i všeobecnú dôveru v právo.“ V súlade s týmto konštatovaním Ústavný súd ČR v tom istom rozhodnutí zaujal aj stanovisko k spôsobu výkladu ustanovení českého volebného zákona upravujúcich vedenie volebnej kampane a volebné moratórium. Ústavný súd ČR uvádza: „Z povahy veci je zrejmé, že nemožno v dobe moratória 48 hodín pred zahájením volieb a v deň volieb úplne zakázať akúkoľvek volebnú kampaň. Ustanovenie § 16   ods.   5   volebného   zákona   je   preto   nutné   interpretovať   skôr   reštriktívne...“ V predmetnom   rozhodnutí   sa   ďalej   uvádza:   „Zásadu   čestnosti   a   poctivosti   volebnej kampane a zákaz volebnej agitácie v dobe 48 hodín pred voľbami a v priebehu volieb nemožno   vykladať   natoľko   široko,   ako   keby   zákon   vytvoril   spoločenské   vákuum,   ktoré existenciu slobody prejavu a práva na informácie (v súvislosti s voľbami) neumožňuje.“ Ešte   raz   preto   poukazujem   na   to,   že   aj   v   prípade   zistenia   porušenia   volebného moratória   počas   volieb   starostu   Obce   D.   vzhľadom   na   vyššie   uvedené,   ako   aj s prihliadnutím na už v súčasnosti prekonanú potrebu existencie moratória bez akéhokoľvek relevantného dôvodu zasahujúceho do súkromnej sféry voliča, spojeného s podceňovaním schopností voliča samostatne sa rozhodovať a rozpoznať rôzne pokusy o manipuláciu, nie je možné toto považovať za hrubé porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb, resp. nie je možné toto považovať za dôvod na vyhlásenie predmetných volieb za neplatné. V opačnom prípade, t. j. ak by Ústavný súd SR na základe údajného porušenia volebného moratória   preukazovaného   sťažovateľom   neurčitými   dôkazmi   v   rozpore   s   praxou (PL. ÚS 17/94)   pristúpil   k   vyhláseniu   volieb   za   neplatné,   mám   za   to,   že   by   takýmto rozhodnutím došlo k spochybneniu niekoľko sto platných hlasov odovzdaných kandidátovi, ako účastníkovi konania, ako aj spochybneniu schopnosti všetkých voličov, zúčastnených na voľbách samostatne sa rozhodovať, čím by bolo porušené ich aktívne volebné právo. Zo   sťažnosti   sťažovateľa   nevyplýva,   že   by   v   dôsledku   sporného   letáka,   ktorý vyhotovila a rozšírila neznáma osoba, mal takú intenzitu, že by v jeho dôsledku sťažovateľ nebol víťazom predmetných volieb; sťažovateľ nepreukázal, či sa tak nestalo v dôsledku jeho dovtedajšieho pôsobenia vo funkcii starostu a pod......

Ďalej spochybňujem čestné vyhlásenia občanov, predložené sťažovateľom, nakoľko z nich nie je zrejmé, v akom vzťahu sú tieto osoby ku sťažovateľovi, nemám vedomosť, či ich podpisy sú overené hodnoverným spôsobom, ďalej mám pochybnosti o ich nestrannosti. Predložené dôkazy (čestné vyhlásenia) okrem snahy sťažovateľa, aby sa starostom Obce D. nestala moja osoba, v žiadnom prípade nepreukazujú, že by skutočnosti, resp. konania v nich uvádzané, viedli k rozhodnutiu jednotlivých voličov voliť práve sťažovateľa, ako   kandidáta   v   predmetných   voľbách,   (čo   by   vzhľadom   na   tajnosť   hlasovania   ani preukazovať nemohli), ani to, že jednotlivé kroky neznámych osôb, vykonané bez môjho vedomia,   ale   hlavne   bez   akéhokoľvek   môjho   zadania,   či   príkazu,   počas   volebného moratória mali byť, či boli na môj prospech, teda že vytvorili priaznivejšie prostredie pre moje zvolenie do funkcie starostu. Toto možno považovať za rozpor s praxou Ústavného súdu SR, podľa ktorej sťažovateľ okrem toho, že namieta nezákonnosť volieb, je aj povinný toto preukázať exaktnými dôkazmi (PL. ÚS 17/94), čo sa však podľa môjho názoru nestalo. Záverom si dovoľujem predložiť súdu leták, rozšírený počas moratória, zameraný proti mojej osobe s tým, že nebudem uvádzať k nemu ďalšie podrobnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem aby Ústavný súd SR sťažnosť sťažovateľa zamietol v celom rozsahu.»

Ústavný   súd   si   v rámci   dokazovania   vyžiadal   od   obvodného   oddelenia   správu o postupe   vyšetrovania   vo   veci   trestného   oznámenia   sťažovateľa.   Na   túto   žiadosť   bola ústavnému súdu doručená správa vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava   -   okolie,   Úradu   justičnej   a kriminálnej polície,   Odbor   všeobecnej   kriminality (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) mjr. Ing. V., v ktorej uvádza:

„Na základe Vašej žiadosti zo dňa 05. 03. 2007 Vám oznamujem, že dňa 01. 12. 2006 podal A. L. na Obvodnom oddelení PZ Modra trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, v ktorom uvádzal, že dňa 30. 11. 2006 cca 18,30 hod mu do poštovej schránky bol doručený predvolebný leták, ktorý predložil v prílohe. Podľa informácii Viacerých občanov obce D. bol   takýto   leták   v   priebehu   večerných   hodín   dňa   30.   11.   2006   doručený   aj   ostatným občanom. Je presvedčený, že bolo porušené predvolebné moratórium komunálnych volieb. Nakoľko obsah predmetného letáku sa ho osobne dotýka ako starostu obce podal týmto podnet trestného oznámenia na neznámeho páchateľa pre zneuctenie jeho mena a osobné urážky.   Obsah   predmetného   predvolebného   letáku   považuje   za   nekalé   ovplyvňovanie volebného   výsledku   v komunálnych voľbách na   post starostu   obce D.   počas volebného moratória. Ako možného iniciátora tohto predvolebného letáku určil Ľ. R., protikandidáta na post starostu obce D. Po doplnení trestného oznámenia vyšetrovateľ PZ v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Uznesenie § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku Vám zasielam v prílohe.“

Z priloženého uznesenia okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-1168/1-OVK-BH-06 Va z 15. decembra 2006 vyplýva, že uvedené trestné oznámenie sťažovateľa ním bolo odmietnuté, „... nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku“.

V odôvodnení označeného uznesenia okresného riaditeľstva je uvedené:«Dňa 01. 12. 2006 podal A. L. na Obvodnom oddelení PZ Modra trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, v ktorom uvádza, že dňa 30. 11. 2006 cca 18,30 hod mu do poštovej   schránky   bol   doručený   predvolebný   leták,   ktorý   predložil   v prílohe.   Podľa informácii Viacerých občanov obce D. bol takýto leták v priebehu večerných hodín dňa 30. 11. 2006 doručený aj ostatným občanom. Je presvedčený, že bolo porušené predvolebné moratórium komunálnych volieb. Nakoľko obsah predmetného letáku sa ho osobne dotýka ako starostu obce podal týmto podnet trestného oznámenia na neznámeho páchateľa pre zneuctenie jeho mena a osobné urážky. Obsah predmetného predvolebného letáku považuje za nekalé ovplyvňovanie volebného výsledku v komunálnych voľbách na post starostu obce D. počas volebného moratória. Ako možného iniciátora tohto predvolebného letáku určil Ľ. R., protikandidáta na post starostu obce D. Trestné oznámenie A. L. bolo z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpené na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava - okolie. Následne vyšetrovateľ PZ zabezpečil dôkazy súvzťažné k inkriminovanému konaniu a to Volebný program a List spoluobčanom kandidáta na starostu A. L., Volebný program a Verejné prehlásenie kandidáta na starostu Ľ. R., k veci podali informácie D. Z., M. K., P. P. a A. H.

D. Z. uviedol, že v stredu 29. 11. 2006 dostal jeho otec SMS správu od Ľ. R. so žiadosťou   o   roznos   letákov.   Nakoľko   otec   mal   zdravotné   problémy,   matka   bola zaneprázdnená, odišiel D. Z. dňa 29. 11. 2006 asi o 19,00 spoločne so svojou sestrou P. Z. ku   kostolu,   kde   ich   čakal   Ľ.   R.,   ktorý   im   odovzdal   letáky,   ktoré   následne   rozniesli   do poštových schránok po uliciach, ktoré im stanovil Ľ. R. v čase od 19,00 hod do 20,00 hod. A. H. uviedol, že dňa 28. 11. 2006 vyrobil doma na svojom počítači letáky žltej farby, formátu A5 a následne vytlačil v množstve asi 300 ks a dňa 29. 11. 2006 požiadal o roznos letákov P. P. a M. K., ktorí ich mali ešte v ten deň rozniesť do poštových schránok domov v obci D.

P. P. uviedol, že dňa 29. 11. 2006 vo večerných hodinách prišiel k nemu domov A. H. a požiadal ho roznos letákov. Dňa 30. 11. 2006 sa P. P. stretol s M. K. a dohodli sa, že letáky roznesú a o 17,00 hod letáky rozniesli do poštových schránok domov v obci D. M.   K.   uviedol,   že   sa   dňa   30.   11.   2006   ráno   stretol   s P.   P.   a dohodli   sa,   že   vo večerných hodinách roznesú letáky, ktoré mu ukázal P. P. Vo večerných hodinách tieto aj rozniesli do poštových schránok domov v obci D.

Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného zákona predpokladá, aby páchateľ o inom oznámil nepravdivý údaj, ktorý   je   spôsobilý   značnou   mierou   ohroziť   jeho   vážnosť   u   spoluobčanov,   poškodiť   ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Kvalifikovaná skutková   podstata   uvedené   trestného   činu   predpokladá   spáchanie   činu   verejne,   teda tlačovinou, rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom.

Z   hľadiska   naplnenia   skutkovej   podstaty   trestného   činu   ohovárania,   sa   vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa, pričom stačí nepriamy úmysel, teda uzrozumenie páchateľa s tým, že údaj, ktorý o inom oznamuje, je nepravdivý a že tento údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov.

Oznámenie   nepravdivého   údaja   je   informácia   o   inom,   ktorá   je   v   rozpore   so skutočnosťou, za predpokladu, že taká správa je spôsobilá značnou mierou ohroziť vážnosť u spoluobčanov.

Z volebného programu kandidáta na starostu obce A. L. na komunálne voľby 2006 je zrejmé, že si kládol za povinnosť v nasledujúcom období, ak bude znovu zvolený za starostu obce, zabezpečiť bezplatný vývoz a skládkovanie komunálneho odpadu pre občanov obce D. Tento údaj sa objavil aj na inkriminovaných letákoch v znení „Terajší pán Starosta nám sľubuje odpadky zadarmo“ ktoré A. H. vyrobil a vytlačil a následne osoby D. Z., M. K., P. P.   poroznášali   do   poštových   schránok   domov   v   obci   D.   Išlo   teda   o   pravdivý   údaj. Skutočnosti uverejnené v letáku ďalej a to „Prečo sme ich 8 rokov platili? Kde sú tie peniaze   zo   zlatého   vajíčka?“   sú   rečníckymi   otázkami   autora   a   čitateľa   textu   vlastne ponecháva na vytvorenie si vlastného názoru, nikomu nič nevnucuje. Je taktiež nevyhnutné poukázať i na skutočnosť, že sloboda prejavu, slova a tlače je okrem iného garantovaná aj Ústavou Slovenskej republiky.

Uvedeným   konaním   autor   textu   neuviedol   nepravdivý   údaj   a   preto   nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

K   naplneniu   skutkovej   podstaty   prečinu   marenia   výkonu   úradného   rozhodnutia podľa   § 348 ods.   1 písm.   d)   Trestného zákona,   vyžaduje   úmyselné konanie   páchateľa, ktorým marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu   o zákaze   činnosti.   Konanie,   ktorým   páchateľ   vykonával   činnosť,   ktorá   bola   v uvedenom čase zakázaná a na ktorú sa vzťahoval zákaz vedenia kampane mimo určeného času podľa   § 30   ods.   2   a ods.   11 Zákona   NR   SR   č.   346/1990   o voľbách do   orgánov samosprávy   obcí   v platnom   znení,   taktiež   nezakladá   trestno-právnu   zodpovednosť. Porušenie pravidiel o vedení volebnej kampane podľa Zákona č. NR SR č. 346/1990 sa postihuje podľa osobitných predpisov (Zákon č. 308/2000 Z. z.).

Po preskúmaní predmetného oznámenia som teda nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by   odôvodňovali   podozrenie   z   naplnenia   skutkovej   podstaty   prečinu   ohovárania   podľa § 373   ods.   1   ods.   2   písm.   c)   Trestného   zákona   a   prečinu   marenia   výkonu   úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona ako ani iného trestného činu. S poukazom na horeuvedené skutočnosti som dospel k záveru, že z predmetného oznámenia   nevyplývajú   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   podozrenie   zo   spáchania trestného činu, nie je dôvod na postup podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.»

Obyvatelia obce D. - M. K., D., a D. Z., D., ktorých sťažovateľ označil ako osoby, ktoré   počas   volebného   moratória   roznášali   letáky   odporcu,   potvrdili   obsah   svojich   už citovaných výpovedí pred policajným orgánom aj vo vyjadreniach, ktoré si od nich vyžiadal ústavný súd.

M. K. vo svojom vyjadrení uviedol, že letáky roznášal s P. P., nie však na podnet odporcu, ale obyvateľa obce A. H., pričom v ostatných otázkach odkázal na svoje výpovede „na kriminálke“.

D. Z. vo svojom vyjadrení uviedol, že letáky roznášal na požiadanie svojich rodičov 29. novembra 2006 v čase od 10.00 h asi do 20.15 h, t. j. nie počas volebného moratória, pričom roznášal nielen volebný program sťažovateľa, ale aj volebný program odporcu.

Na žiadosť   právneho zástupcu   sťažovateľa   si   ústavný súd vyžiadal aj vyjadrenie obyvateľky obce D. K. M., D., ktorá v ňom uviedla:

„...   môžem   potvrdiť   rozširovanie   predmetných   letákov...   ktoré   mi   boli   doručené počas   volebného   moratória   a ktoré   podľa   môjho   názoru   mohli   ovplyvniť   voličov v neprospech   kandidáta   A.   L.   Informácie   uvedené   na   predmetných   letákoch   boli   podľa môjho názoru nepravdivé, osočujúce a zavádzajúce a to bol aj dôvod, prečo som sa tak ako mnohí iní spoluobčania podpísala na čestné vyhlásenie obyvateľov obce.“

Ústavný súd zaslal kópie vyjadrení odporcu, M. K. a D. Z. na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľa s upozornením, že ak v lehote 10 dní od   doručenia   k nim   nezaujme   stanovisko,   ústavný   súd   vo   veci   rozhodne   na   základe podkladov, ktoré má k dispozícii. Právny zástupca sťažovateľa v určenej lehote a ani do dňa rozhodovania ústavného súdu vo veci samej svoje stanovisko k označeným vyjadreniam ústavnému súdu nedoručil.

II.

Východiská na rozhodovanie ústavného súdu

A. Skutkové zistenia

Sťažovateľ opiera svoju sťažnosť, ktorou sa domáha vyslovenia neplatnosti volieb starostu v obci D. konaných 2. decembra 2006, o porušenie volebného moratória, ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že na jeho podnet roznášali obyvatelia obce D. Z. a M. K. počas volebného moratória letáky, v ktorých boli o ňom ako doterajšom starostovi obce šírené negatívne   informácie,   ktoré   mohli   ovplyvniť   potenciálnych   voličov,   pretože „...   údaje v letáku nie sú konkrétne a preto sú zavádzajúce“.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   priloženej   dokumentácie,   správy podanej vyšetrovateľom okresného   riaditeľstva, uznesenia   okresného   riaditeľstva   sp.   zn. ČVS: ORP-1168/1-OVK-BH-06 Va z 15. decembra 2006, ako aj z vyžiadaných vyjadrení obyvateľov   obce   D.   D.   Z.,   M.   K.   a K.   M. vo   vzťahu   k tvrdeniam   sťažovateľa   zistil nasledovné:

1. Obyvateľ obce D. D. Z. skutočne roznášal označené letáky do poštových schránok obyvateľov obce na podnet odporcu. Zo zistení vyšetrovateľa okresného riaditeľstva, ako aj z jeho vyjadrenia ale vyplýva, že ich roznášal 29. novembra 2006, t. j. pred začiatkom volebného moratória.

2. Obyvateľ obce D. M. K. skutočne roznášal označené letáky do poštových schránok obyvateľov   obce   vo   večerných   hodinách   30.   novembra   2006,   t.   j.   počas   volebného moratória,   pričom   ale   dokazovanie   jednoznačne   nepreukázalo,   že   ich   roznášal   na požiadanie, resp. podnet odporcu.

3.   Svojimi   podpismi   na „Čestnom   vyhlásení“ 64   obyvateľov   obce   D.   potvrdilo tvrdenie sťažovateľa, že počas volebného moratória im bol vhodený do poštovej schránky označený leták.

4.   Z oficiálnych   výsledkov   volieb   starostu   obce   D.   konaných   2.   decembra   2006 vyplýva, že odporca získal vo voľbách 200 hlasov a sťažovateľ 160 hlasov, t. j. rozdiel medzi počtami hlasov, ktoré získal odporca a sťažovateľ, je 40.

B. Právne východiská

Podľa   čl.   129   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   okrem   iného   rozhoduje   o   ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi - osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom čl.   30   ods.   2   ústavy   sa   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   spolurozhodovať o personálnom,   resp.   politickom   zložení   príslušných   zastupiteľských   orgánov   pri rešpektovaní   zásad   všeobecnosti,   rovnosti   a priamosti   volebného   práva,   ako   aj tajnosti hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo).

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb v súlade   so   všetkými   dotknutými volebnými predpismi   s právnou   silou   zákona   (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s takým následkom   porušenia práv,   ktoré   je v konečnom   dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon všetkých   politických   práv   je   čl.   31   ústavy,   podľa   ktorého   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a uplatňovanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje   spôsob   formovania   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádza   svoj   výraz   predovšetkým   vo   voľbách   a je základným   predpokladom   fungovania   demokratického   štátu   (mutatis   mutandis   napr. PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).

Podľa   §   63 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd môže   a)   vyhlásiť   voľby   za   neplatné,   b)   zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb,   c)   zrušiť rozhodnutie   volebnej   komisie   a   vyhlásiť   za   zvoleného   toho,   kto   bol   riadne   zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Na   uplatnenie   tohto   oprávnenia ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Pravidlá vedenia volebnej kampane upravuje volebný zákon v ustanoveniach § 30, pričom úpravy tzv. volebného moratória sa dotýka predovšetkým § 30 ods. 1 v spojení s § 30 ods. 2, ktorý ustanovuje časové obdobie volebnej kampane.

Podľa § 30 ods. 1 volebného zákona volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   odseku   4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 volebného zákona v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých kandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   alebo obrazom.

Ústavný súd vo svojej judikatúre dlhodobo vychádza zo širšieho chápania volieb. V tejto súvislosti napr. v konaní sp. zn. PL. ÚS 6/06 uviedol, že „Posudzuje (ústavný súd, pozn.) ústavnosť a zákonnosť nielen samotného volebného aktu a sčítania hlasov, ale celého volebného   procesu,   pokiaľ   táto   právomoc   neprislúcha   všeobecným   súdom   (registrácia kandidátov).   Práve   preto   je   aj   závažné,   hrubé   a   opakované   porušenie   právnej   úpravy volebnej kampane dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné. Význam porušovania právnej úpravy   tzv.   volebného   moratória   nemožno   zľahčovať   odkazmi   na   zánik   alebo zníženie verejného záujmu na jeho existencii a na rešpektovanie slobodnej vôle voličov. Existuje verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného procesu, lebo len tak sa možno priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, ktorý zahŕňa aj súťaž podľa   platných pravidiel. Občan má právo,   aby sa   kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel“.

Roznášanie   volebných   letákov   a iných   materiálov,   ktoré   majú   slúžiť   na   podporu kandidátov, je nesporne činnosťou, ktorú možno považovať za volebnú kampaň v zmysle § 30 ods. 1 volebného zákona.

Účelom § 30 ods. 11 volebného zákona je vymedziť také aktivity politických strán, nezávislých   kandidátov,   prípadne   ďalších   subjektov   zameraných   na   podporu   alebo slúžiacich na prospech kandidujúcich politických strán alebo nezávislých kandidátov, ktoré sú   počas volebného moratória zakázané. Použitím   metódy   doslovného výkladu by bolo možné dospieť k záveru, že počas volebného moratória sú zakázané len tie formy volebnej agitácie, ktoré sú výslovne uvedené v texte § 30 ods. 11 volebného zákona.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   pripomína   svoj   právny   názor   vyslovený   v konaní sp. zn. PL. ÚS 73/07, podľa ktorého z § 30 ods. 11 volebného zákona nemožno vyvodiť absolútny zákaz akejkoľvek volebnej kampane počas volebného moratória.

Z textu § 30 ods. 11 volebného zákona nevyplýva výslovne zákaz rozširovať počas volebného moratória volebné letáky formou ich roznášania do poštových schránok voličov. Právne normy treba vykladať vo vzájomných súvislostiach, a preto v danom prípade treba brať do úvahy nielen text § 30 ods. 11 volebného zákona, ale aj text § 30 ods. 2 druhej vety tohto   zákona,   z ktorého   vyplýva   všeobecný   zákaz   vedenia   volebnej   kampane   v čase volebného   moratória.   Na   túto   vzájomnú   súvislosť   označených   právnych   noriem   musí ústavný súd prihliadať osobitne   vtedy,   ak jeho ďalšie   skutkové zistenia nasvedčujú,   že počas volebného moratória došlo aj k takým aktivitám, ktoré sú v tomto čase v zmysle § 30 ods. 11   volebného   zákona   výslovne   zakázané   a vo   svojom   súhrne   naznačujú,   že   došlo k hrubému, resp. závažnému porušeniu volebných predpisov, ktoré môžu vyvolať reálne pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Rozširovanie   volebných   letákov   treba   nesporne   považovať   za   aktivitu,   ktorá   má znaky volebnej agitácie, a preto ide o činnosť, ktorá nie je v zmysle druhej vety § 30 ods. 2 volebného zákona počas volebného moratória dovolená. Ústavný súd ale musí vždy pri svojom rozhodovaní zvažovať, či ide o aktivitu, ktorá v konkrétnych okolnostiach prípadu mala také dopady, že by spolu s prípadnými ďalšími zisteniami o hrubom alebo závažnom porušení volebných predpisov mohla vyvolávať reálne pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

C. Závery

Ústavný   súd   vychádzajúc zo   svojich   skutkových   zistení   a naznačených   právnych východísk   konštatoval,   že   vykonané   dokazovanie   len   čiastočne   potvrdilo   tvrdenie sťažovateľa,   o tom,   že   počas   volebného   moratória   boli   roznášané   a vhadzované   do poštových schránok voličov letáky, a pripustil, že ich obsah do istej miery mohol ovplyvniť volebné rozhodnutia niektorých voličov.

Opierajúc sa o svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno sťažovateľ (pozri napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03), ktoré v danom prípade uniesol len čiastočne, a zohľadňujúc predovšetkým značný rozdiel medzi počtami hlasov, ktoré vo voľbách získali odporca a sťažovateľ (40 hlasov) aj vo vzťahu k celkovému počtu voličov v obci D., ústavný súd konštatoval, že jeho skutkové zistenia v danom   prípade   neumožňujú   vysloviť   záver   o   hrubom   alebo   závažnom,   prípadne opakovanom   porušení   volebných   predpisov   pri   voľbách   starostu   obce   D.   konaných 2. decembra 2006, a preto podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 6. februára 2008