znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 4/2017-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 15. februára 2017 predbežne prerokoval sťažnosť Júliusa Bušu, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Andrášiovou, Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota, za účasti PhDr. Márty Stubendek, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Rimavská Seč konaných 5. novembra 2016 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Júliusa Bušu o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra 2016 doručená sťažnosť Júliusa Bušu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Rimavská Seč (ďalej aj „voľby starostu“) konaných 5. novembra 2016.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách starostu konaných 5. novembra 2016, ktorých sa zúčastnilo 998 voličov, kandidoval na starostu obce a získal v nich 336 platných hlasov. S počtom 347 platných hlasov (o 11 viac; pozn.) bola za starostku obce zvolená Mgr. Márta Stubendek (ďalej len „odporkyňa“), čiže sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie tejto sťažnosti.

3. Neplatnosť volieb, resp. dôvody neústavnosti a nezákonnosti volieb vidí sťažovateľ v týchto skutočnostiach:

3.1 volička ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, mala voliť do prenosnej schránky, ktorú mala vyslať okrsková volebná komisia č. 2, ale hlasovanie osobne nevykonala, vykonal ho údajne člen komisie ⬛⬛⬛⬛ (hlasovanie sa uskutočnilo do prenosnej schránky okrskovej volebnej komisie č. 1). Ako dôkaz boli predložené čestné vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (druh );

3.2 voľby do prenosnej schránky boli uskutočnené nezákonným spôsobom, keďže sa ich zúčastňovali osobne aj pozorovatelia (iní občania obce), ktorí môžu byť prítomní iba vo volebnej miestnosti. Uvedené mal potvrdiť ⬛⬛⬛⬛, člen miestnej volebnej komisie v Rimavskej Seči (ďalej len „miestna volebná komisia“), ktorý má vedomosť o tom, že tak robil pozorovateľ, ⬛⬛⬛⬛ ;

3.3 v spôsobe konania predsedu miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorý mal údajne vyvíjať nátlak na člena miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ pri podpisovaní zápisnice bez konkrétnych volebných výsledkov (v tejto súvislosti malo byť podané aj trestné oznámenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Rimavskej Sobote; pozn.);

3.4 pri sčítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisii č. 1 sa našlo päť prázdnych obálok, čím mohlo dôjsť k manipulácii volieb;

3.5 podľa pozorovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, mali voliť občania, ktorí nemali občiansky preukaz a ktorým napriek tomu bolo umožnené voliť. V čestnom vyhlásení z 29. novembra 2016 (ktoré tvorí prílohu doplnenia sťažnosti; pozn.) uvádza „osobu s prezývkou, tiež, ktorý nemá viac ako jeden rok platný občiansky preukaz, nakoľko mu zobrali v “;

3.6 v porušení § 2 ods. 1 a 2 zákona „č. 181/2014 Z. z.“ – volebného moratória počas volieb, ktoré malo spočívať v diskusii starostky obce s voličmi obce v deň volieb pred volebnou miestnosťou (preukazuje to dvomi krátkymi niekoľkosekundovými videonahrávkami vyhotovenými ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, mobilným telefónom v priebehu dňa v inom čase);

3.7 v jednom prípade malo dôjsť k údajne nesprávnemu posúdeniu platnosti či neplatnosti hlasovacieho lístka okrskovou volebnou komisiou č. 1.

4. Sťažovateľ nadväzujúc na dôvody uvedené v bode 3 v tejto súvislosti poukazuje na porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj § 24 ods. 1 a 2, § 27 a § 186 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) a na základe toho požaduje, aby ústavný súd vykonal opätovné sčítanie hlasov so zameraním sa na posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov, pretože vo voľbách získal len o 11 hlasov menej ako zvolená starostka.

5. Sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie alternatívne navrhol, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu obce Rimavská Seč konané 5. novembra 2016 za neplatné, resp. navrhuje tieto voľby starostu zrušiť. Domáha sa aj náhrady trov konania.

6. Sťažnosť bola doplnená podaním z 21. novembra 2016 doručeným ústavnému súdu 28. novembra 2016, v ktorom sťažovateľ taktiež žiadal, aby ústavný súd vydal „neodkladné opatrenie“ tohto znenia: „Miestna volebná komisia obce Rimavská Seč je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení starostu obce Rimavská Seč Mgr. Márty Stubendek do rozhodnutia vo veci samej.“

7. Ústavný súd listom z 22. novembra 2016 (doručeným právnej zástupkyni sťažovateľa 25. novembra 2016) sťažovateľovi oznámil, že v rozsahu nosných dôvodov sťažnosti (bod 3) zatiaľ neuviedol dostatočné dôvody, (iba) na základe ktorých by ju bolo možné prijať na ďalšie konanie, a vyzval ho, aby vo svetle predostretých dôvodov sťažnosť prípadne doplnil/spresnil o ďalšie konkrétne dôkazy (napr. listinné, svedecké či iné), ktorými je možné v rozumnej miere osvedčiť/dokázať jeho výhrady k uskutočneným voľbám starostu, a to predovšetkým vo väzbe na skutočnosť, či namietané protiústavné alebo nezákonné konanie má priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb starostu obce. V liste sťažovateľa zároveň požiadal, aby uviedol prípadný príbuzenský vzťah osôb – autorov čestných vyhlásení priložených k návrhu – k jeho osobe.

8. Na uvedenú výzvu reagoval sťažovateľ podaním z 1. decembra 2016 doručeným ústavnému súdu 6. decembra 2016, v ktorom uviedol: „Ohľadom volieb p. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ do prenosnej volebnej schránky v deň volieb dopĺňam, že k tejto voličke sa najprv dostavili vo večerných hodinách členovia okrskovej volebnej komisie č. 2 a títo následne odišli. Členov komisie rozvážal p. ⬛⬛⬛⬛... ako vodič. Po návrate členov okrskovej volebnej komisie č. 2 s prenosnou urnou na Obecný úrad, bol tento vodič požiadaný členmi okrskovej volebnej komisie č. 1, aby ich odviezol tiež k voličom. Následne však členovia okrskovej volebnej komisie č. 1 navštívili dom, kde býva, ktorá mala voliť do prenosnej volebnej schránky v okrskovej volebnej komisii č. 2 a tu ju navštívil člen tejto komisie ⬛⬛⬛⬛. K uvedenému prikladám i čestné vyhlásenie vodiča ⬛⬛⬛⬛... ktorý tieto skutočnosti vie dosvedčiť.

Ohľadom môjho príbuzenského vzťahu k osobám ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a, ⬛⬛⬛⬛ uvádzam, že sme príbuzní po prastarých rep. praprastarých rodičoch, ktorí boli súrodenci, necítim sa byť ich blízka rodina.... je druhom ⬛⬛⬛⬛.

... Prikladám čestné vyhlásenie p. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, člena miestnej volebnej komisie a p., ⬛⬛⬛⬛ na potvrdenie skutočností uvedených v bode 3. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016.

... Prikladám čestné vyhlásenie p. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ na potvrdenie skutočností uvedených v bode 4. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016. Uvedená svedkyňa vo svojom vyhlásení dokonca uvádza, že nie v jednej, ale vo viacerých obálkach boli po dva kusy hlasovacích lístkov. Následne bolo zistené, že počet hlasovacích lístkov, ktoré sa spočítavali, nebol totožný s počtom voličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky.

... Prikladám čestné vyhlásenie p. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ na potvrdenie skutočností uvedených v bode 5. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016, ktorým potvrdil, že voliči neboli vyzývaní volebnou komisiou na predloženie občianskych preukazov, napriek tomu volili a volili i občania, o ktorých má vedomosť, že nemajú občianske preukazy.

... Tiež uvádzam v súvislosti s konanými voľbami, že počas ich konania boli poskytované informácie v súvislosti s účasťou voličov vo voľbách. Prikladám k tomu čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛ a

... Vzhľadom na uvedené pochybenia mám za to, že voľby boli manipulované a voliči ovplyvňovaní. K veci uvádzam, že väčšina členov okrskovej volebnej komisie č. 1 a č. 2 je v príbuzenskom a priateľskom vzťahu so zvolenou starostkou. Mám tiež vedomosť, že veľa občanov našej obce sa zdržiava v zahraničí a v deň volieb neboli prítomní v obci Rimavská Seč. Za tým účelom som vyžiadal v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. od obce zoznam voličov obce, kde som vyznačil krúžkom občanov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavali v obci Rimavská Seč a navrhujem, aby tento zoznam s označením bol porovnaný so zoznamom voličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky. V prípade, ak by sa nachádzali títo občania v zozname vydaných hlasovacích lístkov, navrhujem ich vypočuť k ich účasti na voľbách.... V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016 ako aj v doplnení tejto sťažnosti navrhujem tiež, vykonať opätovné sčítanie hlasov so zameraním na posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov, pretože som vo voľbách získal len o 11 hlasov menej ako zvolená starostka.“

9. Na výzvu ústavného súdu z 22. novembra 2016 sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné prerokovanie 13. decembra 2016 vyjadrila odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V podaní sa uvádza:

«Ako splnomocnený právny zástupca PhDr. Márty Stubendek,

oznamujem nesúhlasné stanovisko k obsahu sťažnosti sťažovateľa, ktoré v jednotlivých bodoch prezentujem nasledovne:

Ad 1) Údajne má tvrdiť, že on a ďalší člen okrskovej volebnej komisie č. 1, menovite ⬛⬛⬛⬛ boli v obci s prenosnou urnou z okrsku č. 1. Keďže u menovanej ⬛⬛⬛⬛ neboli, ani sa nemohlo stať, že by bol miesto nej na volebnom lístku krúžkoval ktokoľvek z menovaných svedkov, pričom ⬛⬛⬛⬛ nebýva na adrese ⬛⬛⬛⬛.

Ad 2) Moja klientka o tom nemá vedomosť. ⬛⬛⬛⬛ bol do volieb menovaný za pozorovateľa a práve on je sťažovateľom. Pritom nebýva na adrese ⬛⬛⬛⬛. Ad 3) Uvádzam, že na OO PZ boli vypočúvaní členovia miestnej volebnej komisie, pričom všetci popierajú tvrdenia. Je otázne, na akej úrovni sa dá na jeho prácu ako člena volebnej komisie spoľahnúť, keď bol s ostatnými členmi prítomný v zasadačke obecného úradu, kde mala sídlo miestna volebná komisia, až cca do 23:00 hod a nepoznal výsledok volieb, čo okrem neho vedeli všetci členovia komisie!

Ad 4) To, že vo volebnej urne sa údajne nachádzali aj prázdne obálky, ešte vôbec neznamená nejaké pochybenie, alebo manipuláciu. Ak počet obálok v urne je nižší, resp. totožný s počtom vydaných obálok, tak nemôže ísť o žiadnu manipuláciu, nakoľko volič nemusí vhodiť obálku alebo ju môže vhodiť aj prázdnu. Tu preto je zrejmá neznalosť volebných predpisov a takéto podozrenie je čisto účelové a nepodložené. Okrem toho, ak by sa stalo niečo mimoriadne, určite by to bolo zaznamenané v zápisnici.

Ad 5) Tu je podozrivé, odkiaľ má sťažovateľ vedomosť, že občan ⬛⬛⬛⬛ nemá občiansky preukaz? Okrem toho, ⬛⬛⬛⬛ bola predsedníčkou komisie, zúčastnila sa školenia pred voľbami. Teda mala vedieť, ako má postupovať, pričom je nanajvýš zaujímavé, že sa teraz práve ona sťažuje na údajné pochybenie, keď ona bola zodpovedná za dodržiavanie zákonnosti!

Ad 6) Tzv. „videonahrávky“ boli natočené nezákonným spôsobom. Klientka sa síce pred obecným úradom nachádzala, lebo išla voliť a volebné miestnosti boli v kultúrnom dome, ktorý je hneď pri obecnom úrade a majú spoločné parkovisko. V doobedňajších hodinách klientka viezla autom voliť svoju matku, ktorá je chorá, tetu a neter. Poobede išla voliť klientka spolu so svojím manželom, synom a jeho priateľkou. Občania, ktorí sa v tom čase nachádzali na parkovisku, sa jej prihovorili, pozdravili sa, klientka zdvorilo odzdravila, pričom pri tomto konaní nikomu nič nedávala ani nič neprijímala., ktorá mala natočiť videonahrávku, negatívne vystupovala voči mojej klientke už pri posledných voľbách, skúšala klientku zdiskreditovať, no našťastie neúspešne.

Ad 7) V prípade nejasností o platnosti hlasu rozhodne komisia, neviem odkiaľ má sťažovateľ informáciu....

Je zrejmé, že sťažnosť je nedôvodná, postavená na sprostredkovaných informáciách, ktorých relevantnosť je nanajvýš pochybná. Pokiaľ ktokoľvek považuje skutočnosť, že aj kandidát využíva aktívne volebné právo a ide voliť, pričom sa pri tom pozdraví so spoluobčanmi na verejnom priestranstve za „zdržiavanie sa medzi občanmi“ s cieľom ovplyvniť výsledok, svedčí to o tendenčnosti sťažnosti a jej nedôvodnú. V žiadnom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 2 ods. 1 zákona č. 181/2014 Z.z., o čom v sťažnosti nie je ani len náznak.

Jedná sa o účelový popis skutočnosti, ktorá je úplne bezprecedentná vo vzťahu k volebným veciam.

Ohľadne skutočností namietaných vo vzťahu k postupu tretích osôb zodpovedných za riadny priebeh volieb moja klienta vedomosť nemá a nie je to jej záležitosťou.

Moja klientka žiadnym spôsobom neporušila príslušné volebné právne predpisy, preto navrhujeme, aby Ústavný súd... sťažnosť sťažovateľa zamietol , už vôbec nevidí dôvod na to, aby mala hradiť akékoľvek trovy konania sťažovateľovi.

Práve naopak, v dôsledku uvedenej sťažnosti a jej nedôvodného obsahu smerujúceho tendenčne voči mojej klientke podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. priznal právo na náhradu trov konania voči sťažovateľovi.»

10. Stanovisko odporkyne z 13. decembra 2016 doručil ústavný súd s prípisom z 22. decembra 2016 právnej zástupkyni sťažovateľa.

11. K sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila aj Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (ďalej len „SMK – MKP“) prostredníctvom svojho predsedu ⬛⬛⬛⬛, v podaní z 8. decembra 2016, v ktorom v podstatnom uvádza:

«Zodpovedá pravde skutočnosť, že v nových voľbách do orgánu samosprávy v obci Rimavská Seč, uskutočnených dňa 05.11.2016 pani Mgr. Márta Stubendek kandidovala na post starostky obce Rimavská Seč za politickú stranu, ktorá kandidátka bola odovzdaná s vedomím a súhlasom politickej strany. Politická strana však do volebnej kampane kandidátky žiadnym spôsobom nezasahovala a ani nedala žiadne usmernenia ohľadne vedenia jej volebnej kampane. Ďalej uvádzam, že politická strana pri všetkých voľbách vrátane volieb do orgánov samosprávy obcí kladie zvýšený dôraz na ústavný a zákonný priebeh volieb, pričom pri všetkých voľbách sú jednotliví zástupcovia príp. kandidáti politickej strany upozornení na dodržiavanie všetkých právnych predpisov tak, aby voľby prebehli zákonným spôsobom...

V súvislosti so sťažnosťou však uvádzam, že sťažovateľ vo svojom podaní namietol neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy v obci Rimavská Seč najmä z dôvodov údajného porušenia zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „volebný zákon“). V tejto súvislosti však poukazujem na skutočnosť, že v zmysle ust. § 219 odsek 3 volebného zákona v prípade, „ak vznikne potreba konať voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období, vykonávajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov“. Z uvedeného teda vyplýva, že nové voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa v zmysle rozhodnutia Predsedu NR SR č. 160/2016 Z.z. a č. 230/2016 Z.z. uskutočnili dňa 05.11.2016, sa vykonávali podľa zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), a nie podľa volebného zákona. Sťažovateľ teda pri namietaní neústavnosti a nezákonnosti volieb vychádzal z nesprávnej právnej úpravy, pričom volebný zákon upravuje niektoré záležitosti týkajúce sa volieb odlišne ako zákon, podľa ktorého sa nové voľby vykonali, ktorá skutočnosť môže výrazne ovplyvniť aj opodstatnenosť samotnej sťažnosti.

Odlišná úprava je napríklad pri spôsobe hlasovania, kde podľa § 24 odsek 2 volebného zákona volič svoju totožnosť preukazuje občianskym preukazom alebo iným úradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča. V prípade, ak volič nepreukáže svoju totožnosť do skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Volebný zákon, na ktorý aj sťažovateľ vo svojom podaní poukázal, jednoznačne ukladá voličom povinnosť preukázať ich totožnosť, a to zákonom stanoveným spôsobom. Povinnosť voliča predložiť pri hlasovaní občiansky preukaz príp. iný doklad však zo zákona priamo nevyplýva. Podľa ust. § 31 odsek 2 zákona „volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii“. Vychádzajúc z uvedených je možné konštatovať, že porušenie zákona vo veci preukázania totožnosti voličov pri nových voľbách tak, ako to v sťažnosti bolo uvedené, nebolo zo strany sťažovateľa riadne preukázané.

Rovnako je odlišná právna úprava čo sa týka účasti tzv. pozorovateľov vo volebných miestnostiach, posudzovania hlasovacích lístkov ako aj priebehu a spôsobu hlasovania. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľom uvádzané tvrdenia vo veci údajného porušovania právnych predpisov treba preskúmať vo vzťahu k zákonu č. 346/1990 Zb. a nie vo vzťahu k zákonu č. 180/2014 Z.z., ako to urobil sťažovateľ.

Zároveň uvádzam, že sťažovateľ vo svojom podaní uvádzal rôzne skutkové tvrdenia, ktoré však hodnovernými dôkazmi nepreukázal. Sťažovateľ na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil písomné vyhlásenia občanov (obsah ktorých však mi nie je známy) a zároveň navrhol vykonať výsluch určitých svedkov, avšak poukazom na ich zrejme blízky vzťah ku sťažovateľovi, vierohodnosť týchto písomných vyhlásení občanov prípadne výpovede navrhnutých svedkov môže byť spochybnená. Sťažovateľ ďalej svoje tvrdenia ohľadne údajného porušenia volebného moratória nedoložil hodnovernými dôkazmi, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pani Mgr. Márta Stubendek viedla volebnú kampaň v čase, keď to zákon zakazuje. Z uvedených dôvodov zastávam názor, že sťažovateľom opísaná neústavnosť a nezákonnosť volieb na post starostu obce Rimavská Seč zo strany sťažovateľa zatiaľ nebola riadne preukázaná, t.j. v konaní o neústavnosti a nezákonnosti volieb neuniesol dôkazné bremeno.

Na základe vyššie uvedených a vychádzajúc z doteraz známych skutočností som teda toho názoru, že v nových voľbách do orgánu samosprávy v obci Rimavská Seč konaných dňa 05.11.2016 na post starostu obce nedošlo k porušeniu právnych predpisov takým spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta na post starostu obce Rimavská Seč.»

12. Samotné hnutie (politická strana), za ktoré sťažovateľ kandidoval [Kresťanskodemokratické hnutie (ďalej len „KDH“); pozn.], na výzvu ústavného súdu z 22. novembra 2016 nereagovalo.

II.

13. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 129 ods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.

14. Podľa čl. 30 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov... (odsek 1). Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (odsek 4).

Sťažovateľom namietané porušenia volebného zákona:

Podľa § 24 ods. 1 volebného zákona volič hlasuje v poradí, v akom sa dostavil do volebnej miestnosti. Volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné. Podľa odseku 2 volič po príchode do volebnej miestnosti preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným úradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča a všetky údaje uvedené o ňom v zozname voličov, ak v osobitnej časti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže, predseda okrskovej volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Ak volič nepreukáže svoju totožnosť do skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. To platí aj pre hlasovanie mimo volebnej miestnosti. Ak ide o obvineného alebo odsúdeného, preukazuje sa jeho totožnosť preukazom odsúdeného alebo preukazom obvineného, alebo svedectvom dvoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomných v miestnosti ústavu, v ktorej sa má hlasovanie vykonať.

Podľa § 27 ods. 1 volebného zákona vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomní, okrem členov okrskovej volebnej komisie, jej zapisovateľa, členov a zapisovateľov volebných komisií vyšších stupňov, členov ich odborných sumarizačných útvarov a voličov, pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami. Podľa odseku 2 zástupca nezávislého kandidáta má právo byť prítomný v priebehu volieb a sčítavania hlasov vo volebnej miestnosti. Obec je povinná vo volebnej miestnosti vyčleniť pre zástupcov podľa prvej vety a pozorovateľov vyslaných medzinárodnými organizáciami osobitný priestor. Tieto osoby možno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania a sčítavania hlasov. Podľa odseku 3 vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomné aj iné osoby, ktoré prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb a sčítavania hlasov. Tieto osoby možno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania, sčítavania hlasov alebo z dôvodu nedostatočnej kapacity volebnej miestnosti.

Podľa § 186 volebného zákona miestna volebná komisia zisťuje výsledky volieb na podklade zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Ak vzniknú pochybnosti o údajoch uvedených v zápisnici, má právo vyžiadať si od okrskovej volebnej komisie vysvetlivky a iné informácie; zjavné chyby opravuje po dohode s okrskovou volebnou komisiou sama, inak požiada okrskovú volebnú komisiu, aby zistené nedostatky odstránila. Pri tejto činnosti môžu byť prítomní členovia a zapisovatelia volebných komisií, členovia ich odborných sumarizačných útvarov, pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami, ako aj iné osoby, s prítomnosťou ktorých vyslovila súhlas miestna volebná komisia.

Podľa § 1 a § 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán podľa § 8, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.

15. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd volebnú sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom skúmal, či spĺňa zákonom predpísané (všeobecné a osobitné) náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane dôvodu spočívajúceho v prípadnej zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.

16. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

17. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie, alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015).

18. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

19. V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd uviedol, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

20. Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval, či tvrdenia sťažovateľa môžu vytvoriť reálny predpoklad uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

21. Sťažovateľ (ako aktívne legitimovaná osoba) nadväzujúc na dôvody uvedené v bode 3 a 8 poukazuje na porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj § 24 ods. 1 a 2, § 27 a § 186 volebného zákona a § 2 ods. 1 a 2 zákona „č. 181/2014 Z. z.“ – volebného moratória pri voľbách starostu obce. Už na tomto mieste považuje ústavný súd za potrebné poukázať na celkom zjavne nesprávne označenie zákonných noriem, ktoré mali byť podľa sťažovateľa (kvalifikovane zastúpeného advokátkou; pozn.) porušené v príčinnej súvislosti s uvedenými nosnými dôvodmi tejto sťažnosti (body 3 a 8).

22. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 volebného zákona (zahrnutého do jeho deviatej časti pod názvom „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“) ak vznikne potreba konať voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období (to je aj prípad sťažovateľom napádaných volieb starostu v obci Rimavská Seč konaných 5. novembra 2016; pozn.), vykonajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov [t. j. zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/1990 Zb.“)]. Pokiaľ potom námietky sťažovateľa o porušení ustanovení volebného zákonodarstva (body 4 a 14) nie sú v tomto prípade formálnoprávne i obsahovo namieste, na čo správne upozornila aj SMK – MKP, keď okrem iného uviedla, že sťažovateľ „pri namietaní neústavnosti a nezákonnosti volieb vychádzal z nesprávnej právnej úpravy“ (bod 11), už samotný tento nedostatok smeruje – vychádzajúc zo zákonom určených náležitostí návrhu (§ 20 ods. 1 a 4 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde) – k procesnému odmietnutiu podaného návrhu. Uvedené platí o to viac, ak nová právna úprava volebného zákonodarstva (volebný zákon) vo viacerých oblastiach odlišným spôsobom posudzuje nosné dôvody sťažovateľa (body 3 a 8), ako je tomu podľa zákona č. 346/1990 Zb., porušenie zákonných ustanovení ktorého však sťažovateľ nenamieta.

23. Ústavný súd napriek skutočnostiam uvedeným v bode 22 preskúmal sťažnosť, jej doplnenia (body 3 a 8), vyjadrenia odporkyne (body 9 a 11), základný obsah volebnej dokumentácie, predložené písomné podklady a vyjadrenie orgánov činných v trestnom konaní a v rámci predbežného prerokovania tejto sťažnosti dospel k záveru, že podanú sťažnosť je potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

24. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že dôvody uvedené sťažovateľom sú nedostatočné a nemajú a ani nemôžu mať priamy dosah na dosiahnuté volebné výsledky volieb starostu v obci Rimavská Seč konaných 5. novembra 2016, v ktorých rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a zvolenou starostkou predstavoval 11 hlasov. Požiadavka na prepočítanie hlasovacích lístkov a počtu odovzdaných platných hlasov pre jednotlivých kandidátov preto nemá žiadne racionálne opodstatnenie. Ako už ústavný súd uviedol (bod 17 in fine), jeho úlohou nie je z úradnej moci vyšetrovacím spôsobom preskúmať celý priebeh uskutočnených volieb, ale naopak, iba na základe relevantných porušení právneho poriadku, majúcich navyše reálny dopad na dosiahnutý volebný výsledok, následne preskúmať prezumovanú ústavnosť a zákonnosť uskutočnených volieb. V tomto ohľade (iba) „ex post“ tvrdenia príbuzných a politických priaznivcov sťažovateľa, ktoré protitvrdením vyvracia zvolená starostka, navyše nevyplývajúce ani z právne relevantnej volebnej dokumentácie (najmä volebných zápisníc) či zistení orgánov činných v trestnom konaní, nemôžu byť kvalifikovaným podnetom na to, aby ústavný súd dodatočne zasiahol do prezumovaného volebného výsledku, a tým aj dodal vážnosť napr. pokračujúcemu politickému zápasu po skončení volieb. V tejto súvislosti neušlo pozornosti ústavného súdu, že ústavný súd už v minulosti a opakovane posudzoval ústavnosť a zákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Rimavská Seč (PL. ÚS 15/07, PL. ÚS 5/09). Tvrdenia osôb navrhovaných sťažovateľom (ich čestné vyhlásenia), na ktorých má stáť základ neústavnosti a nezákonnosti volieb (napr. člena miestnej volebnej komisie alebo členiek okrskových volebných komisií ⬛⬛⬛⬛ či ⬛⬛⬛⬛ ), právne a skutkovo neobstoja, pretože všetci traja ako členovia miestnej volebnej komisie, resp. okrskových volebných komisií v deň volieb nemali žiadne výhrady k priebehu volieb a volebné zápisnice podpísali bez akýchkoľvek námietok.

25. Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 20/2011 (citujúc § 42 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb., podľa ktorého miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod, zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie, dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú) uviedol: „Z citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo odmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom na následné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho podpisu nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom... bez toho, aby k tejto námietke boli uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti, spravidla neprihliada.“ Preto ústavný súd neskoršie (ex post) tvrdenia troch členov miestnej volebnej komisie, resp. okrskových volebných komisií nepovažuje za vierohodné, teda za také, ktorým je možné priznať istú dôkaznú váhu. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že okrem spomenutých troch členov volebných komisií ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ) ani nikto z ostatných členov miestnej volebnej komisie a dvoch okrskových volebných komisií (celkom ich bolo 29) neodmietol volebnú zápisnicu podpísať a ani neuviedol dôvody pre takéto odmietnutie [písomnú poznámku (pozri bod 30) za odmietnutie podpísať zápisnicu nemožno považovať]. Pritom zloženie predmetných volebných komisií reflektovalo aj na rôznu politickú príslušnosť sťažovateľa (KDH) a zvolenej starostky (SMK – MKP).

26. Podobne ani tvrdenie, že ⬛⬛⬛⬛, „pozorovateľ sťažovateľa“, by mal potvrdiť, že malo dôjsť k manipulácii s volebnými lístkami (našlo sa päť prázdnych obálok vo volebnej schránke okrskovej volebnej komisie č. 1, resp. viacerým voličom bolo umožnené hlasovať tak, že nepredložili občiansky preukaz vo volebnom okrsku č. 1; pozri body 3.4 a 3.5), nemožno z hľadiska určitosti, konkrétnosti a rozumnej dostatočnosti považovať za také, ktoré by mohlo osvedčiť prípadnú manipuláciu pri spočítavaní hlasov. V tejto súvislosti ani nebolo predložené čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛ k prvému jeho tvrdeniu, že malo dôjsť k manipulácii s obálkami alebo hlasovacími lístkami, hoci na to bol sťažovateľ vyzvaný. To isté možno uviesť aj v prípade čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 1, z 30. novembra 2016, ktorá vo vyjadrení neuviedla nič k tomuto tvrdeniu, iba opisovala skutočnosti po vstupe do miestnosti, v ktorej sídlila miestna volebná komisia. Potenciálny problém prevyšujúcich piatich obálok nemá racionálne vysvetlenie a ani žiadnu právnu relevanciu, a to o to viac, že vo volebných zápisniciach sú počty odovzdaných platných aj neplatných hlasov pre jednotlivých kandidátov správne a nie sú žiadne dôkazy o tom, že „by s týmito prázdnymi obálkami mohla volebná komisia manipulovať, resp. počas volieb mohlo dôjsť k inej manipulácii, či už s obálkami alebo hlasovacími lístkami“. Obdobne sa nijako nepotvrdili ani tvrdenia sťažovateľa o tom, že uvedené skutočnosti mali byť zaznamenané aj v zápisniciach volebných komisií, pretože všetci členovia miestnej volebnej komisie, ako aj dvoch okrskových volebných komisií podpísali zápisnice bez výhrad a žiadny z ustanovených členov týchto komisií nevzniesol konkrétnu námietku proti uskutočneným voľbám a svojimi podpismi všetci verifikovali aj zákonný priebeh uskutočnených volieb (pozri bod 25 in fine). Práve ustanovení členovia volebných komisií (dvoch okrskových a miestnej) koordinovali voľby a dohliadali na správnosť hlasovania v súlade so zloženým sľubom a riadili sa pritom ústavou a zákonmi. Nikto na týchto členov okrskových volebných komisií ani nepodal trestné oznámenie, že došlo prípadne k úmyselnému konaniu s cieľom ovplyvniť výsledok volieb.

27. Ústavný súd k voľbám do prenosnej volebnej schránky poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. PL. ÚS 20/2011), podľa ktorej „za slobodný výkon volebného práva osobami, ktoré požiadali, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti, t. j. do prenosnej volebnej schránky, zodpovedá volebná komisia, resp. jej členovia, ktorí boli vyslaní k voličom s prenosnou volebnou schránkou“, pričom relevantnou skutočnosťou pre možnosť konštatovania porušenia volebného zákona v takýchto prípadoch môžu byť neprimerané aktivity smerujúce k ovplyvneniu hlasovania voličov (napr. nabádanie, ako majú voliť, a pod.), čo sa v sťažnosti priamo nepotvrdilo, a aj keby k tomu naozaj došlo, ako to uvádza sťažovateľ vo volebnej sťažnosti, nebola preukázaná (iba) v tejto záležitosti príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením volebného zákona a namietaným výsledkom volieb. Samotné tvrdenie sťažovateľa o porušení volebného zákona (osoby rodinne blízkej sťažovateľovi) vyvracia vo svojom podaní aj odporkyňa (pozri bod 9).

28. Dôkazy označené sťažovateľom vo volebnej sťažnosti treba považovať za také, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú závažné porušenie ústavy ani volebných predpisov, a jeho tvrdenia (i čestné vyhlásenia navrhovaných svedkov) uvádzané v sťažnosti majú len všeobecnú hypotetickú povahu, navyše veľakrát vnútorne protirečivú. Sťažovateľom namietané skutočnosti a jeho pochybnosti [bod 3 (3.1 až 3.7)] a jeho tvrdenia (bod 4) preto už na prvý pohľad nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali prípadné prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, keďže tieto údajné porušenia, ako aj ďalšie námietky sú charakterizované iba možnosťou, potenciálnosťou, teda nie reálnosťou alebo aspoň rozumne dostatočnou presvedčivosťou.

29. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky o nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol zrušený ich výsledok. Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu relevantné dôkazy o tom, že priebeh volieb starostu v obci Rimavská Seč bol protiústavný, resp. nezákonný. Namietané skutočnosti jednotlivo alebo aj spolu nemohli vyvolať iné výsledky volieb starostu obce, preto ústavný súd nepristúpil k požiadavke kontrolného prepočítania hlasov za všetky volebné komisie pôsobiace vo voľbách v obci Rimavská Seč (okrskové a miestnu; pozn.). Ani okolnosť, že jeden hlasovací lístok mala vyhodnotiť volebná komisia ako neplatný, nie je dôvodom na prepočítavanie hlasov (je to právo okrskovej volebnej komisie). Inak by to bolo, ak by sťažovateľ namietal, že v podobných prípadoch rozhodla volebná komisia raz tak a druhý raz inak (čo namietané nie je; pozn.). Navyše, jeden sporný hlasovací lístok a ani účasť pozorovateľov (bod 3.2) by nič nezmenil na dosiahnutom výsledku.

30. Ústavný súd sa v rámci zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 1 oboznámil okrem iného aj s písomnou poznámkou označenou ako „záznam okrskovej volebnej komisie počas volieb zo dňa 05.11.2016 z dôvodu porušenia volebného zákona zo strany pozorovateľa ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, z ktorej vyplýva, že „Horeuvedení pozorovatelia počas volieb do prenosnej urny sledovali vlastnými autami dvoch členov OVK, ktorí boli vyslaní do obce k voličom za účelom vykonania volieb do prenosnej urny aj napriek viacerým upozorneniam neprestali sledovať členov OVK a bez súhlasu majiteľov domov vošli do ich bytov za členmi OVK“. Uvedená poznámka však nebola dôvodom na nepodpísanie zápisnice niektorým z členov danej okrskovej volebnej komisie a na prvý pohľad nemá ani súvis s dosiahnutým volebným výsledkom. Sťažovateľ v tejto súvislosti neoznačil ani dotknuté zákonné ustanovenie, ktoré malo byť uvedeným postupom porušené.

31. Nad rámec v bodoch 24 in fine a 25 uvedeného sa ani inak nepotvrdilo, že predseda miestnej volebnej komisie nútil jedného člena podpísať zápisnicu bez toho, aby mu boli oznámené výsledky volieb. Trestné oznámenie člena komisie (bod 3.3) podané 8. novembra 2016 (teda až 3 dni po voľbách; pozn.) bolo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-711/RČ-RS-2016 z 2. decembra 2016 vo veci podozrenia „z prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) Trestného zákona“ odmietnuté, o čom sa ústavný súd presvedčil z vyžiadanej dokumentácie Obvodného oddelenia Policajného zboru Rimavská Seč (zápisníc o podaní vysvetlenia – výsluchu všetkých členov miestnej volebnej komisie – svedkov spísaných v dňoch 23. novembra 2016 až 1. decembra 2016; pozn.), ako aj oznámenia Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. 1 Pn 461/16/6609-2 z 8. decembra 2016 označeného ako „Prečin podľa § 351 ods. 2 písm. b) Tr. zák. - preverovanie podozrenia z trestnej činnosti“, ktorá potvrdila, že „Uznesenie o odmietnutí z 02.12.2016 je formálne aj vecne správne. Oznámenie nebolo z hľadiska objektívnej stránky tohto prečinu spôsobilé naplniť skutkovú podstatu trestného činu, prípadne priestupku. Taktiež výsluchom členov volebnej komisie neboli bezpečne a jednoznačne potvrdené okolnosti, ktoré uvádza vo svojom oznámení.“.

32. V naznačených súvislostiach možno uzavrieť, že z obsahu zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že celkový počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných voličmi obce (1 414 zapísaných voličov; pozn.) pre voľby starostu obce bol 983 a sťažovateľ kandidujúci za KDH nebol zvolený za starostu obce, pretože získal iba 336 hlasov. Za starostku obce bola zvolená Márta Stubendek, ktorá kandidovala za SMK – MKP a získala 347 hlasov. Zistené volebné výsledky miestna volebná komisia schválila a podpísala bez akýchkoľvek výhrad (predseda komisie ⬛⬛⬛⬛ a 9 členovia tejto komisie o 21.26 h, teda aj ⬛⬛⬛⬛, ktorý podal trestné oznámenie až po 3 dňoch; pozn.) na základe predložených zápisníc okrskových volebných komisií č. 1 a 2, ktoré boli podpísané (predsedami, členmi a zapisovateľmi) taktiež bez akýchkoľvek výhrad.

33. Napokon ani námietka sťažovateľa (bod 3.6) o tom, že krátka prítomnosť odporkyne pred volebnou miestnosťou v čase volebného moratória mala byť taká aktívna, že ovplyvnila prichádzajúcich voličov, nebola riadne preukázaná (bez predloženia relevantných dôkazov alebo svedectva viacerých osôb, ktoré by potvrdili, že ich všetkých nútila, aby volili iba ju, a nie iného kandidáta; pozn.) a zjavne nešlo o nekalý spôsob vedenia volebnej kampane, ktorý by mohol mať za následok opačný výsledok volieb [k tomu pozri aj vyjadrenie zvolenej starostky (bod 9, ad 6); pozn.].

34. Ústavný súd sa ďalšou námietkou sťažovateľa, že má „tiež vedomosť, že veľa občanov našej obce sa zdržiava v zahraničí a v deň volieb neboli prítomní v obci Rimavská Seč. Za tým účelom som vyžiadal v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. od obce zoznam voličov obce, kde som vyznačil krúžkom občanov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavali v obci Rimavská Seč a navrhujem, aby tento zoznam s označením bol porovnaný so zoznamom voličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky. V prípade, ak by sa nachádzali títo občania v zozname vydaných hlasovacích lístkov, navrhujem ich vypočuť k ich účasti na voľbách“ nezaoberal, pretože táto námietka bola uplatnená sťažovateľom bez náležitej konkretizácie, na špekulatívnom základe a navyše aj zjavne oneskorene (až 6. decembra 2016), teda nie do desiatich dní po oznámení výsledkov volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

35. Ústavný súd na základe svojho rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa proti výsledku napadnutých volieb preto považoval oficiálny výsledok sčítania, ku ktorému dospela miestna volebná komisia (predtým dve okrskové volebné komisie), za nespochybniteľný. Pri dôkaznej povinnosti zaťažujúcej sťažovateľa tento nepredložil také dôkazy o manipulácii s hlasmi voličov, resp. relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávne sčítanie hlasov. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne poukazuje na to, že samotná politická strana (KDH), za ktorú sťažovateľ kandidoval a ktorej bola zaslaná výzva, aby sa vyjadrila k sťažnosti, na túto výzvu vôbec nereagovala (bod 12).

36. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v súvislosti s napadnutými voľbami nezistil žiadny relevantný dôvod na vyslovenie porušenia práv sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy a ani zákonných volebných predpisov, ktoré navyše sťažovateľ kvalifikovane neoznačil (pozri body 21 a 22). Preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne PL. ÚS 5/09, PL. ÚS 79/2011 a PL. ÚS 70/2011, PL. ÚS 23/2015).

37. Čo sa týka náhrady trov konania, ústavný súd požiadavku sťažovateľa a odporkyne (starostky) na ich náhradu posúdil podľa 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).

V Košiciach 15. februára 2017