znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 4/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 14. januára 2015 predbežne prerokoval   sťažnosť   Strany maďarskej   komunity   –   Magyar Közösség   Pártja, Čajakova   8,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ing.   Ivanom   Katonom,   LLM., G. Czuczora 4, Nové Zámky, ktorou namieta nezákonnosť volieb starostu obce Svätý Peter a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Svätý Peter konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Strany maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. novembra 2014   doručená   sťažnosť   Strany   maďarskej   komunity   –   Magyar   Közösség Pártja (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta nezákonnosť volieb starostu obce Svätý Peter a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Svätý Peter konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).

Sťažovateľka uvádza, že na účely konania napadnutých volieb malo byť zo strany Okresného   úradu   Komárno   (ďalej   len   „okresný   úrad“)   dodaných   2400   ks   hlasovacích lístkov   pre   voľby   starostu   obce   Svätý   Peter   a 2400   ks   hlasovacích   lístkov   pre   voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Svätý Peter. V skutočnosti však mala obec Svätý Peter   dodať   predsedom   jednotlivých   okrskových   volebných   komisií   najskôr   hlasovacie lístky v počte rovnajúcom sa počtu oprávnených voličov, t. j. 2292 ks a až následne mali byť na žiadosť predsedov okrskových komisií obcou vydané zvyšné hlasovacie lístky tak, že v celkovom počte ich malo byť vydaných až 2503 ks. Tým malo podľa názoru sťažovateľky dôjsť „k nezákonnému navýšeniu počtu hlasovacích lístkov minimálne o 103 ks tak pre voľby starostu obce, ako aj pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Dovoľujeme si poukázať   na   tú   skutočnosť,   že   zo   strany   obce   Svätý   Peter   bol   predsedom   jednotlivých okrskových komisií odovzdaný taký počet hlasovacích lístkov,   ktorý nekorešponduje ani s počtom oprávnených voličov a dokonca ani s počtom zákonne zabezpečených hlasovacích lístkov, ktoré môžu byť zabezpečené len prostredníctvom príslušného obvodného úradu.“. Z uvedeného sťažovateľke vyplýva, že v napadnutých voľbách „mohlo dôjsť k nezákonnej manipulácii s hlasovacími lístkami a... nezákonnému navýšeniu počtu hlasovacích lístkov minimálne o počet 103 ks tak pre voľby starostu, ako aj pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva“.

Sťažovateľka ďalej namieta, že počas sčítavania výsledkov volieb boli nájdené „aj preložené hlasovacie lístky pričom preloženie hlasovacieho lístka je neodôvodnené, keďže veľkosť hlasovacieho lístka a veľkosť obálky, do ktorej sa má hlasovací lístok vložiť je totožné a máme za to, že k zloženiu hlasovacieho lístka mohlo dôjsť pri jeho nezákonnom vnesení do volebnej miestnosti a že aj práve tieto preložené hlasovacie lístky mohli byť dôvodom pre vyhotovenie nadpočtu hlasovacích lístkov, ktoré sa našli na obci Svätý Peter“.Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   tvrdí,   že   opísaná   nezákonná   manipulácia s hlasovacími   lístkami   zakladá   objektívnu   príčinnú   súvislosť   vo   vzťahu   k   výsledkom napadnutých   volieb „z   dôvodu,   že   nekontrolovaný   a   nám   preukázaný   nesprávny   počet hlasovacích lístkov je spôsobilý do tak vážnej miery nezákonne ovplyvniť výsledky volieb, že nie je možné považovať výsledky volieb za vierohodné“.

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal vo veci takéto rozhodnutie:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   voľby   starostu   obce   Svätý   Peter a poslancov Obecného   zastupiteľstva   obce   Svätý   Peter   konané dňa   15.   novembra 2014 za neplatné.“

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   je   ústavný   súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom čl. 30 ods. 2 a 3 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom právo spolurozhodovať o personálnom,   resp.   politickom   zložení   príslušných   zastupiteľských   orgánov pri rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov   s trvalým pobytom na území Slovenskej   republiky (čl. 30 ods.   1 druhá   veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo) [m. m. PL. ÚS 18/07].

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov samosprávy   obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 79/2011).

Ústavný   súd   uplatňuje   svoju   právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto oprávnenia   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie ustanovení   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94 a PL. ÚS 18/99).   Nie   každé   porušenie   zákona   o   voľbách   teda   vyvoláva   nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Porušenie zákona o voľbách musí dosahovať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá založiť následok spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb (PL.   ÚS   14/99).   Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj princípy volebného práva.

V   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   totiž   vytvára   možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Súčasťou zákonných   náležitostí   sťažnosti   sú   totiž   aj   dôvody,   pre   ktoré   sa   voľby   napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách a odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorým   by   zrušil   výsledok   volieb   (PL.   ÚS   39/95, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Túto skutočnosť musí teda sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi, čo zodpovedá prejednaciemu princípu uplatňovanému v konaní vo   volebných   veciach,   ktorý   v   protiklade   s   vyhľadávacím   princípom   zaťažuje zodpovednosťou   za   zhromažďovanie   dôkazného   materiálu   predovšetkým   sťažovateľa. Nestačí tak ani samotné označenie dôkazov, sťažovateľ musí dôkazné bremeno aj uniesť (PL. ÚS 17/94).

Ústavný   súd   doručenú   volebnú   sťažnosť   posúdil   z uvedených   hľadísk   a dospel k záveru, že sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nesignalizujú také porušenie zákonnosti a ústavnosti   napadnutých   volieb,   ktoré   by   mohli   zásadne   ovplyvniť   ich   výsledok,   a tak odôvodniť vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka predovšetkým namieta nesúlad medzi okresným úradom deklarovaným počtom dodaných hlasovacích lístkov (2400 ks) a ich skutočným počtom, ktorý bol obcou v deň   volieb   vydaný   predsedom   okrskových   volebných   komisií   (2503   ks),   pričom nezákonnosť   manipulácie   s nimi   má   dokazovať   skutočnosť,   že   predsedom   okrskových volebných komisií mali byť najskôr vydané len hlasovacie lístky v počte zodpovedajúcom počtu   oprávnených   voličov   (2292   ks)   a až   na   výslovnú   žiadosť   predsedov   okrskových komisií   malo dôjsť   k vydaniu   aj zvyšných   hlasovacích   lístkov   nachádzajúcich   sa   v deň volieb na obecnom úrade.

Pri hodnotení tejto námietky ústavný súd zobral do úvahy sťažovateľkou predložené listinné   dôkazy,   predovšetkým   čestné   vyhlásenie   G.   G.,   predsedu   okrskovej   volebnej komisie č. 2 v obci Svätý Peter z 21. novembra 2014, čestné prehlásenie M. P., členky miestnej volebnej komisie v obci Svätý Peter z 21. novembra 2014 a písomnú informáciu obvodnej   volebnej   komisie   v   Komárne   z 25.   novembra   2014.   Z uvedených   listinných dôkazov predložených sťažovateľkou vyplýva nielen skutočnosť, že predsedom okrskových volebných   komisií   bolo   ešte   pred   začatím   volieb   (t.   j.   14.   novembra   2014)vydaných   o 103   hlasovacích   lístkov   viac,   než   je   počet   uvedený   v potvrdení   okresného úradu, ale aj skutočnosť, že prevyšujúci počet hlasovacích lístkov bol pred začatím volieb zabezpečený ich zapečatením, pričom počas volieb boli tieto zapečatené hlasovacie lístky odovzdané miestnej volebnej komisii. O takomto postupe bola miestna volebná komisia počas volieb usmernená obvodnou volebnou komisiou ako komisiou vyššieho stupňa, čo vyplýva   z už   označenej   písomnej   informácie   obvodnej   volebnej   komisie   v   Komárne. Uvedené   skutočnosti,   ktoré   vyplývajú   z obsahu   sťažnosti,   teda   svedčia   nielen   o vzniku pochybení orgánov podieľajúcich sa na príprave a priebehu volieb, ale aj o ich náprave počas volieb.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že existencia vyššieho počtu hlasovacích lístkov, ktoré boli vytlačené pre potreby volieb, ešte sama osebe nemôže viesť k záveru o neplatnosti volieb, keďže pri zisťovaní ich výsledku sú relevantné len voličmi upravené hlasovacie lístky vložené do volebnej obálky vydanej okrskovou volebnou komisiou priamo pri volebnom akte a vložené do volebnej schránky. Uvedenú námietku sťažovateľky však nespája   žiadna   príčinná   súvislosť   s výsledkom   napadnutých   volieb,   ktorý   vyplynul z voličmi odovzdaných platných hlasovacích lístkov, a preto z uvedených dôvodov nie je táto   námietka   sťažovateľky   spôsobilá   spochybniť   zákonnosť   a ústavnosť   napadnutých volieb.

Pokiaľ   v druhej   svojej   námietke   spochybňujúcej   voľby   sťažovateľka   naznačuje podozrenie z manipulácie výsledku   volieb, opierajúc sa   pritom   o existenciu   preložených lístkov vo volebných obálkach vložených do volebnej schránky ústavný súd konštatuje, že toto   podozrenie   je   založené   len   na   domnienke   o nezákonnom   vnesení   upravených hlasovacích lístkov do volebnej miestnosti. Okrem toho, že sťažovateľka neuviedla, v akom rozsahu   (resp.   počte)   sa   mali „preložené   hlasovacie   lístky“ nachádzať   vo   volebných obálkach,   nepredložila   a   ani   neoznačila   žiadne   dôkazy,   ktoré   by   jej   podozrenia   mohli preukazovať.

Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd zohľadňujúc svoju predchádzajúcu judikatúru konštatuje, že len domnienky o nezákonnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by bol zrušený ich výsledok. Vo vzťahu k týmto podozreniam a domnienkam sťažovateľka ani neuniesla dôkazné bremeno, keďže dôkazy navrhnuté v závere sťažnosti (zápisnice   volebných   komisií   spolu   s preberacím   protokolmi   volebných   písomností a prijatými   uzneseniami)   už   na   prvý   pohľad   nemôžu   viesť   k preukázaniu   nezákonného vnesenia   upravených   hlasovacích   lístkov   do   volebnej   miestnosti   pre   účely   ovplyvnenia výsledkov napadnutých volieb. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka kvalifikovaným spôsobom   neoznačila   také   dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na konkrétne   okolnosti   prípadu osvedčujú,   že   jej   tvrdenia   o neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   sú   pravdepodobné a zároveň   spôsobilé   preukázať porušenie   zákona   o voľbách,   a tak   v konečnom   dôsledku odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb.

Vzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu absentuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným porušením zákonnosti, resp. ústavnosti volieb a ich výsledkom, ktoré sťažovateľka   napáda.   Sťažovateľka   ani   neoznačila   dostatočné   dôkazy   na   preukázanie svojich tvrdení o porušení zákonnosti a ústavnosti volieb, a preto podľa názoru ústavného súdu nebolo možné v danej veci dospieť ku konkrétnym záverom o závažnom alebo hrubom porušení ústavy a ďalších právnych noriem v napadnutom volebnom procese. Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   o odmietnutí   volebnej   sťažnosti   sťažovateľky   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015