znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 4/2011-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   februára   2011 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti L. N.,   N.,   zastúpeného   usadenou   euroadvokátkou   Lic.   B.   Š.,   Ž.,   vo   veci   namietanej neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   starostu   obce   Nový   Tekov   konaných   27.   novembra 2010, za účasti S. H., N., takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   obce   Nový   Tekov   konané   27.   novembra   2010   v y h l a s u j e za n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010   doručená   sťažnosť   L.   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   zastúpeného   usadenou euroadvokátkou Lic. B. Š., Ž., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Nový Tekov konaných 27. novembra 2010 (ďalej aj „voľby starostu“). Sťažnosť bola uznesením ústavného súdu č. k. PL. ÚS 4/2011-13 zo 4. januára 2011 prijatá na ďalšie konanie.

Sťažovateľ bol kandidátom, ktorý sa zúčastnil volieb na starostu obce Nový Tekov a vo voľbách získal 209 platných hlasov. Sťažnosť smeruje proti zvolenej starostke S. H. (ďalej len „zvolená starostka“), ktorá získala vo voľbách 210 hlasov. Sťažovateľ namieta najmä porušenie ústavných princípov uvedených v čl. 30 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a tiež porušenie § 31 ods. 6 a § 37 ods. 1 až 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Tieto porušenia... spočívali v tom, že pri hlasovaní mimo volebnej miestnosti dvaja členovia okrskovej volebnej komisie chodili s prenosnou volebnou   schránkou,   pričom   jeden   člen   volebnej   komisie   /M.   Ž./   s   takouto   volebnou schránkou čakal v aute pred domom voličov a druhý člen komisie /Š. C./ išiel k voličovi od ktorého   prevzal   hlasovací   lístok,   ktorý   bol   následne   vhodený   do   prenosnej   volebnej schránky členom komisie. Takýto spôsob hlasovania bol vykonaný pri voličovi J. K. a M. N., pričom nie je vôbec vylúčené, že k takémuto postupu mohlo dôjsť aj pri iných voličoch. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že až štyri hlasovacie lístky, ktoré mu voliči dali boli vyhlásených za neplatné z dôvodu, že v nich boli označení dvaja kandidáti na starostu - sťažovateľ a S. H. Sťažovateľ tiež namieta porušenia Ústavy Slovenskej republiky a vyššie citovaného zákona, pretože pri prvom sčítaní hlasovacích lístkov mal 210 platných hlasov a stal sa víťazom volieb. Následne sa uskutočnilo druhé sčítanie hlasovacích lístkov, kde sťažovateľ získal 199 hlasov. Pri treťom a poslednom sčítaní sťažovateľ nakoniec získal 209 hlasov, pričom skončil ako druhý v poradí z pomedzi kandidátov na starostu obce Nový Tekov, pričom víťazom sa stala pani S. H., ktorá získala 210 hlasov. Podľa informácií sťažovateľa bolo tretie sčítanie hlasov najmenej dôkladné, pričom predsedníčka komisie ukončila   ďalšie   prepočítavanie   hlasov.   Podľa   názoru   sťažovateľa   tak   pri   poslednom prepočítaní   došlo   k   úmyselnému,   prípadne   nedbanlivému,   premiestneniu   hlasovacieho lístka z tzv. „sťažovateľovej kopy hlasovacích lístkov“ na „kopu hlasovacích lístkov pani S. H.“, pričom sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že už necelú hodinu po uzavretí volebnej miestnosti boli voľby ukončené a vyhlásený víťaz...»

Sťažovateľ nepovažuje postup okrskovej volebnej komisie za zákonný tvrdiac, že „okrsková   komisia   prepočítavala   hlasy   dovtedy,   pokiaľ   nebol   zistený   dostatočný   počet hlasovacích lístkov potrebný pre zvolenie starostu v osobe pani S. H.“. Sťažovateľ ďalej poukázal „na porušovanie ústavy, ako aj ustanovenia § 31 ods. 6 zákona č. 346/1990 Zb., keď pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky voliči nehlasovali v súlade so zákonom, pretože svoje hlasovacie lístky nevhodili priamo do takejto schránky, ale boli odovzdané jednému z členom okrskovej volebnej komisie, ktorý ich mal bez prítomnosti voličov vhodiť do takejto schránky. Uvedeným konaním bola okrem iného porušená tajnosť hlasovania vo voľbách do orgánov obcí ktorá v podstate znamená, že nikto nie je ústavne a zákonne oprávnený dozvedieť sa ako volič hlasoval a komu odovzdal svoj hlas, pričom túto anonymitu treba zabezpečiť aj vtedy, ak sa volebný akt výnimočne vykoná mimo volebnej miestnosti…

Navyše pri takomto spôsobe voľby neboli prítomní súčasne obaja členovia okrskovej komisie, pretože vždy jeden čakal v aute s prenosnou schránkou a druhý chodil zbierať hlasovacie lístky. Takýto postup vyvoláva pochybnosti o objektivite volieb, pretože bolo možné takéto volebné lístky zameniť, resp. urobiť ich neplatnými takým spôsobom, že sa zakrúžkovali dvaja kandidáti na funkciu starostu.“.

Sťažovateľ poukázal na pripojené čestné vyhlásenia štyroch voličov, ktorí mali byť svedkami porušenia ústavy a volebného zákona, a okrem členov okrskovej volebnej komisie (ďalej len „člen volebnej komisie“) a zapisovateľky okrskovej volebnej komisie (ďalej len „zapisovateľka“) navrhol vypočuť ďalšie dve osoby – J. K. a M. N., o ktorých vie, že hlasovali prostredníctvom prenosnej volebnej schránky.

Uvedeným konaním malo podľa názoru sťažovateľa dôjsť k porušeniu „jeho práva na rovnaké podmienky prístupu k voleným funkciám, ako aj k porušeniu volebného práva“, a preto žiadal, aby „ústavný súd... aj s prihliadnutím na to, že o výsledku volieb rozhodol len jeden hlasovací lístok, preskúmal ústavnosť a zákonnosť takýchto volieb s tým, že okrem iného prepočíta všetky platné hlasovacie lístky, resp. preskúma aj tie, ktoré boli vyhlásené za neplatné“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Ústavný súd SR vyhlasuje voľby starostu obce Nový Tekov, konané dňa 27. 11. 2010 za neplatné.

V prípade ak budú splnené zákonné podmienky, žiada sťažovateľ, aby Ústavný súd SR vyhlásil takýto nález:

Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku volieb starostu v obci Nový Tekov z 27. 11. 2010 a za zvoleného starostu vyhlasuje L. N., nar..., bytom N.“

K sťažnosti boli pripojené čestné vyhlásenia štyroch osôb (Ing. L. K., M. N., D. S. a D. N.), všetky boli predložené vo fotokópiách a bez overenia pravosti podpisov osôb, ktoré mali tieto čestné vyhlásenia podľa identifikačných údajov v nich uvedených podpísať.

Zvolená   starostka   sa   stanoviskom   doručeným   ústavnému   súdu   8.   februára   2011 písomne   vyjadrila   k   výsluchom   svedkov,   ako   aj   k   sťažnosti,   ktorá   jej   bola   doručená 14. januára 2011 po jej prijatí na ďalšie konanie.

Vo svojom vyjadrení zvolená starostka uviedla: „Na pojednávaní dňa 3. 2. 2011 pred   Okresným   súdom   Levice   za   prítomnosti   JUDr.   Jána   Auxta   boli   vypočutí   všetci členovia   volebnej   komisie   okrem   ďalších   svedkov   voličov   J.   K.   a M.   N.   Pri   výsluchu všetkých účastníkov som nebola oboznámená s obsahom čestných prehlásení svedkov L. K., M. N., D. S. a D. N. Pri výsluchu L. K. som zistila, že hlasovací lístok v mene J. K. vypisoval pán L. K., zakrúžkoval kandidáta, ktorého považoval za vhodného a nie som presvedčená o tom, že označil kandidáta, ktorého by volila jeho matka, nakoľko pri dotaze na pána K. tento priznal, že vyplnení hlasovací lístok nedal k nahliadnutiu a odsúhlaseniu jeho matke. Mám   zato,   že   týmto   bola   porušená   ústava   ako   aj   ustanovenia   §   31   ods.   6   zákona   č. 346/1990 Zb. a to tým, že bola porušená tajnosť hlasovania vo voľbách do orgánov obcí, ktorá v podstate znamená, že nikto nie je ústavne a zákonne oprávnený dozvedieť sa ako volič hlasoval a komu odovzdal svoj hlas, pričom túto anonymitu treba zabezpečiť aj vtedy, ak sa volebný akt výnimočne vykoná mimo volebnej miestnosti.

Podľa § 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov bol porušený tento zákon a to tým, že bývalá pani starostka V. P. nedodržala predvolebné moratórium a dňa 27. 10. 2010 na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva verejne propagovala kandidatúru pána L. N. s tým, že menovaného už dlhé roky pripravovala na prevzatie funkcie starostu obce Nový Tekov. Na uvedenom zasadnutí jeden z ďalších kandidátov na post starostu obce pán M. P. upozornil na toto nezákonné konanie pani starostky. Je mi ľúto, že sme na túto skutočnosť Ústavný súd neupozornili.

Ďalej podľa tohto zákona nesmú členovia volebných komisií a pracovníci odborných útvarov   poskytovať   informácie   o   priebehu   a   čiastkových   výsledkoch   volieb,   a   to   až   do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania. Pani D. S., členka volebnej komisie, opustila bez súhlasu predsedníčky volebnej komisie volebnú miestnosť a zdržiavala sa určitú dobu s pánom L. N. a jeho prívržencami v miestnom pohostinstve, čo videli viacerí svedkovia. Pani V.   L.,   zapisovateľka   volebnej   komisie   pravidelne   telefonicky   informovala   pána   N.   o volebných výsledkoch, ktoré sa menili. Nakoľko tieto sa viackrát prepočítavali.

Dovolím si Vás upozorniť, že všetci svedkovia, ktorí poskytli čestné prehlásenia pri podaní sťažnosti pána L. N. sú s nim v príbuzenskom pomere alebo dlhoroční priatelia. Dňa 28. 11. 2010 mi bolo ráno o 8.15 hodine telefonicky oznámené, aby som sa pri príležitosti vyhlasovania výsledkov volieb pani V. L., prihovorila občanom Nového Tekova. Po mojom príchode na Obecný úrad Nový Tekov o 9.00 hod. stála v chodbe obecného úradu voľne položená urna, ktorá nebola zapečatená. Nakoľko som mandát starostky obce Nový   Tekov   prevzala   po   45   dňoch,   čo   bol   úplne   najneskorší   možný   termín   na   jeho odovzdanie,   nadobúdam   pocit,   že   bolo   možné   manipulovať   s   volebnou   urnou,   ako   aj volebnými lístkami.

Na základe týchto skutočností žiadam Ústavný súd Košice, aby vyhlásil voľby za platné resp. po zvážení všetkých okolností ich vyhlásil za neplatné s tým, že sa uskutočnia nové voľby na post starostu obce Nový Tekov a taktiež žiadam, aby Ústavný súd SR v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z nepriznal sťažovateľovi L. N. náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti so zastúpením advokátom.“

II.

Skutkové zistenia

Ústavný   súd   sa   oboznámil   s   volebnou   dokumentáciou   predloženou   obcou 21. decembra 2010, obsahom ktorej bol originál zápisnice okrskovej volebnej komisie z 27. novembra 2010 (ďalej len „zápisnica volebnej komisie“), opečiatkované obálky v počte 554   ks   (odovzdané   volebné   obálky   neboli   oddelené   od   neodovzdaných   obálok   ani zapečatené   páskou),   odovzdané   hlasovacie   lístky   pre   voľby   poslancov   obecného zastupiteľstva   (neoddelené od   ostatnej   dokumentácie   a nezapečatené páskou),   nepoužité hlasovacie   lístky   pre   voľby   poslancov   obecného   zastupiteľstva   (samostatne   zapečatené páskou), odovzdané hlasovacie lístky pre voľby starostu obce v počte 525 ks (zapečatené páskou), hlasovacie lístky pre voľby starostu obce v počte 3 ks (nezapečatené páskou), nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu obce (zapečatené páskou) a hlasovacie lístky výslovne označené komisiou ako pomocné (nezapečatené páskou).

Zo   zápisnice   volebnej   komisie   vyplýva,   že   celkovo   pri   voľbách   do   obecného zastupiteľstva a voľbách starostu obce bolo vydaných aj odovzdaných 529 obálok, spolu bolo vyhodnotených 525 hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbách starostu obce ako platných, z toho sťažovateľ získal 209 platných hlasov a zvolená starostka   získala 210 platných hlasov.

Ústavný súd z predloženej volebnej dokumentácie osobitne preskúmal odovzdané hlasovacie lístky pre voľby starostu obce v počte 525 a zistil, že v prospech sťažovateľa bolo odovzdaných 210 hlasov a v prospech zvolenej starostky 209 hlasov (zistený údaj sa nezhodoval   s   údajom   zaznamenaným   v   zápisnici   volebnej   komisie).   Ústavným   súdom zistený počet hlasovacích lístkov odovzdaných ostatným kandidátom na funkciu starostu obce sa zhodoval s údajmi uvedenými v zápisnici volebnej komisie. Ďalej bolo zistené, že z ďalších 3 voľne uložených nezapečatených hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce bol jeden upravený tak, že v ňom boli zakrúžkovaní dvaja kandidáti, druhý hlasovací lístok bol preškrtnutý perom a tretí hlasovací lístok bol nevyplnený. Predsedníčka volebnej komisie M. S. po nahliadnutí do predložených 3 hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (voľne uložených vo volebnej dokumentácii) pri svojom výsluchu ústavným súdom uviedla, že tieto hlasovacie lístky hodnotila ako neplatné. Svedkyňa sa však nevedela vyjadriť k otázke, kto ukladal volebnú dokumentáciu pre archiváciu a kde sa táto archivovala. Z opísaných skutočností ústavnému súdu vyplynulo, že v prípade uvedených 3 hlasovacích lístkov ide o neplatné   hlasy   odovzdané   vo   voľbách   starostu   obce   voličmi,   ktoré   však   pri   úschove volebnej dokumentácie neboli správne označené ako odovzdané neplatné hlasovacie lístky a ako súčasť volebnej dokumentácie neboli riadne uložené, t. j. zapečatené spolu s ostatnými odovzdanými hlasovacími lístkami, hoci táto povinnosť okrskovej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) vyplýva z pokynu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) č. 220-2010/018343 z 12. júna 2010.

Všetci vypočutí členovia volebnej komisie zhodne vyhlásili, že prepočítavanie hlasov pre   voľby   starostu   obce   vykonali   opakovane,   a   to   tak,   že   jednotlivé   hlasy   spočítavali postupne viacerí členovia komisie. Sčítavania hlasov sa zúčastňovala aj zapisovateľka V. L. Z výpovede členky volebnej komisie D. S. ústavný súd zistil, že spočítaním hlasovacích lístkov zistila 199 platných hlasov pre sťažovateľa, následne spočítaním hlasovacích lístkov zapisovateľkou   bolo   zistených   210   platných   hlasov   a   pri   treťom   sčítaní   vykonanom predsedníčkou   volebnej komisie   bolo zistených   209 hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v prospech sťažovateľa. Aj ostatní členovia komisie (D. M., M. K., M. Ž. a M. S.) vo svojich výpovediach   potvrdili,   že   počas   sčítavania   hlasov   malo   byť   v   prospech   sťažovateľa zistených najskôr 199 hlasov a po opätovnom prepočítaní malo byť ustálené, že sťažovateľ získal   209   hlasov.   Čo   sa   týka   spôsobu   opakovaného   prepočítavania   hlasov,   D.   S.   pri výsluchu uviedla, že hlasovacie lístky boli vzájomne poprekladané krížom po desiatkách, pričom hlasy a počet v týchto desiatkách už kontrolovaný nebol. Pokiaľ ide o počet hlasov v prospech zvolenej starostky, všetci členovia volebnej komisie pri výsluchu tvrdili, že bolo zistených 210 hlasov, pričom tento počet hlasov mal byť zistený opakovane, a preto bol tento   údaj   uvedený   do   zápisnice.   Pri   výsluchu   D.   S.   bolo   zistené,   že   hlasovacie   lístky odovzdané pre zvolenú starostku mali spočítavať M. K., D. M. a M. S. Zapisovateľka pri výsluchu potvrdila, že sa zúčastnila sčítavania hlasov odovzdaných v prospech sťažovateľa a pri tomto sčítavaní zistila, že sťažovateľ dostal 210 hlasov.

Pokiaľ ide o okolnosti hlasovania do prenosnej volebnej schránky, volebná komisia vyslala na toto hlasovanie dvoch svojich členov - Š. C. a M. Ž.. Z výsluchov obidvoch uvedených členov volebnej komisie bolo zistené, že pri hlasovaní voličiek M. N. a J. K. bol v ich domácnostiach prítomný len jeden člen volebnej komisie (Š. C.). Druhý člen volebnej komisie (M. Ž.) mal počas hlasovania M. N. stáť s prenosnou volebnou schránkou na dvore domu a v prípade hlasovania J. K. sa mal krátku chvíľu zdržiavať v susednom dome. K vyplneniu hlasovacích lístkov došlo len za prítomnosti jedného člena volebnej komisie Š. C.,   ktorý   mal hlasovacie   lístky   obidvoch   týchto   voličiek   vhodiť   do   prenosnej   volebnej schránky potom, ako ich vyniesol z ich domácností. Š. C. pri výsluchu tvrdil, že ani pri jednej   z   voličiek   neporušil   tajnosť   voľby,   pričom   obidve   voličky   mali   volebné   lístky vyznačovať samy. Ing. L. K. pri svojom výsluchu uviedol, že bol prítomný pri hlasovaní svojej matky J. K., pomohol jej s úpravou hlasovacích lístkov a tieto v obálke odovzdal členovi volebnej komisie Š. C., ktorý ho mal vhodiť pred domom do prenosnej volebnej schránky, ktorú mal pri sebe druhý člen volebnej komisie M. Ž.

Výpovede svedkov sa rôznili v otázke, akým spôsobom a kto vykonal archiváciu a zapečatenie   volebnej   dokumentácie   po   zistení   výsledkov   volieb   a   spísaní   volebnej zápisnice. Zatiaľ čo zapisovateľka V. L. uviedla, že volebnú dokumentáciu archivovali M. Ž. a M. K., ktorí mali škatuľu s dokumentáciou podpísať, člen volebnej komisie M. Ž. vyhlásil, že nevie, kto archivoval a pečatil volebnú dokumentáciu. M. K. a D. M. uviedli, že archiváciu   a zapečatenie   volebnej   dokumentácie   vykonali   spoločne,   škatuľu   s   touto dokumentáciou   však   nepodpisovali.   D.   M.   navyše   uviedla,   že   zapisovateľka   volebnej komisie   usmernila   volebnú   komisiu,   že   pri   zapečatení   volebnej   dokumentácie   nie   je potrebné, aby ju členovia komisie podpisovali. Predsedníčka volebnej komisie M. S. sa nevedela vyjadriť k osobám, ktoré volebnú dokumentáciu archivovali.

Ústavný súd so súhlasom sťažovateľa upustil od realizácie výsluchu predvolaných svedkýň J. K. a M. N., ktoré sa na výsluch nedostavili zo zdravotných dôvodov a svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnili.

III.

Právne východiská a úvahy ústavného súdu

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa   §   31 ods.   5 volebného zákona   volič hlasuje tak,   že po   opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky.

Podľa § 31 ods. 6 volebného zákona   volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 32 volebného zákona volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Podľa   §   61   ods.   1   písm.   a)   volebného   zákona   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej republiky   upraví   podrobnosti   o   úlohách   obcí   a   miestnych   orgánov   štátnej   správy   pri úschove hlasovacích lístkov a iných volebných spisov.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže vyhlásiť voľby za neplatné.

Predmetom   konania   vo   volebnej   veci   je   tvrdenie   sťažovateľa   o   neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Účelom takéhoto   konania je   preskúmanie   volieb,   ako   aj ich   výsledkov   z   hľadiska   dodržiavania ústavnosti a zákonnosti.

Ak dôjde v priebehu volieb k zásahu do ústavných práv, je nepochybné, že je daná právomoc ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti (PL. ÚS 1/07).

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zdôraznil,   že   voľby   sú prostriedkom   pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi.   Hrubé,   závažné   alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenie   práv   mohlo   ovplyvniť   priebeh   a   výsledok   volieb.   Pojem   „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

Volebná   komisia   je   orgánom   verejnej   moci,   ktorý   túto   vykonáva   vo   verejnom záujme.   Inak   povedané,   volebná   komisia   je   inštitúciou   verejnej   moci   a   činnosť,   ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia, zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajú v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu okrsková volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (PL. ÚS 1/07).

Rovnako z platnej právnej úpravy a stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva požiadavka, aby s prenosnou volebnou schránkou za voličmi, ktorí požiadali o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti, išli dvaja členovia volebnej komisie, ktorá predstavuje významnú záruku regulárnosti volebného aktu aj v prípadoch, keď sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, a tým aj garanciu výkonu aktívneho volebného práva vyplývajúceho z čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy. Minimálnou požiadavkou majúcou garantovať riadny výkon volebného aktu aj v prípade tých občanov, ktorí požiadali o možnosť hlasovať mimo volebnej   miestnosti,   je   prítomnosť   dvoch   vzájomne   sa   kontrolujúcich   členov   volebnej komisie   (PL.   ÚS   16/07).   Nesprávny   postup   pri   zabezpečení   hlasovania   mimo   volebnej miestnosti   (nedodržanie   tajnosti   hlasovania,   nezabezpečenie   potrebného   počtu   členov volebnej komisie pre takéto hlasovanie) môže byť v príčinnej súvislosti s výsledkom volieb a   tento   výsledok   volieb   môže   významnou   mierou   aj   ovplyvniť.   Dôsledkom   takýchto porušení   zákona   je   aj   porušenie   ústavného   volebného   práva   a   jeho   princípov   (napr. PL. ÚS 1/00, PL. ÚS 33/03).

V   posudzovanom   prípade   sa   dopustili   členovia   volebnej   komisie   závažného porušenia § 31 ods. 6 volebného zákona pri hlasovaní niektorých voličov mimo volebnej miestnosti, keď M. N. a J. K. pristúpili k realizácii svojho volebného práva len v prítomnosti jedného člena volebnej komisie a navyše bez toho, aby im bolo umožnené vložiť obálku do prenosnej   volebnej   schránky, tak ako   to ustanovuje § 31 ods.   5   volebného zákona. Za hlasovanie v súlade s volebným zákonom treba považovať len také hlasovanie, pri ktorom volič   sám   vloží   volebnú   obálku   do   volebnej   schránky.   Podľa   názoru   ústavného   súdu uvedené   platí   aj   pre   hlasovanie   do   prenosnej   volebnej   schránky.   Zmyslom   a   účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane prenosnej volebnej schránky)   je   garantovať   tajnosť   hlasovania   a   znemožniť   prípadnú   manipuláciu   s odovzdaným hlasom. Odovzdanie obálky s upraveným hlasovacím lístkom voličom členovi volebnej komisie, ktorý má neskôr (na inom mieste ako volič hlasoval) túto obálku vložiť do   prenosnej   volebnej   schránky,   pričom   prenosná   volebná schránka   nie je po   celý   čas súčasne pod dozorom obidvoch vyslaných členov volebnej komisie, je potrebné považovať za závažné porušenie zákonnosti a ústavnosti takéhoto hlasovania.

Ďalej vážne porušenie volebného zákona ústavný súd zistil v tom, že sčítania hlasov vo volebnej komisii   sa zúčastnila aj zapisovateľka, ktorá   je zamestnankyňou Obecného úradu v Novom Tekove, čo môže ovplyvniť jej nepredpojatosť pri takom dôležitom úkone, ako je zisťovanie vôle voličov. Podľa názoru ústavného súdu takýto postup odporuje § 37 zákona o voľbách, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do   právomoci členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je technickým pracovníkom, nie však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov (PL. ÚS 1/07). Skutočnosť,   že   sa   zapisovateľka   aktívne   zúčastňovala   sčítavania   odovzdaných   platných hlasov, spochybňuje regulárnosť zisťovania výsledkov volieb.

Ústavný   súd   súčasne   poukazuje   aj   na   ďalšie   pochybenie   volebnej   komisie spočívajúce v nerešpektovaní pokynu na úschovu hlasovacích lístkov a iných volebných spisov z volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2010 vydaného ministerstvom vnútra č. 220-2010/018343 z 12. júna 2010 na základe ustanovenia § 61 ods. 1 písm. a) volebného zákona.   Aj   keď   porušenie   povinností   volebnou   komisiou   vyplývajúcich   z   uvedeného pokynu   nemožno   kvalifikovať   ako   porušenie   zákonnosti   (takýto   pokyn   je   potrebné považovať za   inštrukciu   ministerstva   vnútra,   a   nie všeobecne   záväzný   právny   predpis), nedodržanie povinnosti o úschove a usporiadaní jednotlivých častí volebnej dokumentácie vrátane povinnosti zapečatiť odovzdané hlasovacie lístky (platné aj neplatné) s vyznačením ich počtu však pri prieskume ústavnosti a zákonnosti volieb ústavným súdom spochybňuje hodnovernosť jednotlivých častí volebnej dokumentácie a celej činnosti volebnej komisie ako   takej.   Ako   najzávažnejšie   z   týchto   pochybení   možno   kvalifikovať   jednak   to,   že odovzdané hlasovacie lístky pre absenciu ich riadneho zapečatenia neboli v rámci volebnej dokumentácie oddelené od pomocných a nepoužitých hlasovacích lístkov, a to, že volebná dokumentácia   nebola   riadne   uložená,   zabalená   a   zapečatená   tak,   aby   bola   vylúčená akákoľvek možnosť, že po podpísaní zápisnice o výsledku volieb volebnou komisiou bolo s touto dokumentáciou manipulované. Volebná komisia preto pri zapečatení hlasovacích lístkov, obálok a zoznamov voličov nepostupovala dôsledne, nenapĺňajúc účel a zmysel § 40 ods. 2 volebného zákona.  

Sťažovateľ tiež vzniesol námietky aj proti regulárnosti sčítavania hlasov volebnou komisiou, keď tvrdil, že štyri hlasovacie lístky, ktoré mu dali voliči, mali byť vyhlásené za neplatné z dôvodu, že v nich boli označení dvaja kandidáti na starostu, a to sťažovateľ a zvolená starostka. Dokazovaním vykonaným ústavným súdom však nebola preukázaná pravdivosť tohto tvrdenia.

Rovnako sťažovateľ neponúkol žiaden dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia, že už necelú   hodinu   po   uzavretí volebnej miestnosti   boli   voľby   ukončené a   vyhlásený víťaz, a preto ústavný súd uvedené tvrdenie sťažovateľa považuje za neopodstatnené. Naopak, zo zápisnice volebnej komisie vyplýva, že k jej podpisu došlo podľa časového údaja v nej uvedeného 27. novembra 2010 o 23.20 h, teda viac ako tri hodiny po uzavretí volebnej miestnosti.

IV.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry využije svoju právomoc vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde len v prípadoch hrubého, závažného, prípadne opätovného porušovania ústavného volebného práva a jeho princípov   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti.   Zistené   porušenia   musia   byť   preukázané   a   spôsobilé   priamo   ovplyvniť výsledok volieb (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 19/07).

Ústavný súd zistil, že členovia volebnej komisie sa dopustili závažných pochybení, ktoré   vo   svojom   súhrne   sú   schopné   ovplyvniť   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti, ktorú garantuje čl. 31 ústavy volebného zákona.

Volebný   výsledok   zistený   volebnou   komisiou   (210   hlasov   pre   zvolenú   starostku a 209 hlasov pre sťažovateľa) sa nezhoduje so zisteniami ústavného súdu (209 hlasov pre zvolenú starostku a 210 hlasov pre sťažovateľa). V prípade, ak by neboli zistené iné závažné porušenia ústavnosti a zákonnosti pri voľbách, ako už boli opísané, rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a zvolenou starostkou (o jeden hlas) v prospech sťažovateľa zistený ústavným súdom by odôvodňoval postup podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, t. j. zrušenie rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásenie sťažovateľa za zvoleného starostu. Vzhľadom na to, že pri hlasovaní dvoch voličov mimo volebnej miestnosti došlo k závažnému porušeniu volebného zákona, ďalej že sčítania hlasov sa aktívne zúčastnila zapisovateľka,   hoci   jej   funkcia   je   obmedzená   na   organizačné   a   administratívne zabezpečenie činnosti volebnej komisie, a nie na vykonávanie sčítania hlasov, a napokon aj vzhľadom   na   zistenia   ústavného   súdu   o   pochybeniach   volebnej   komisie   pri   spôsobe uloženia   a   úschovy   volebnej   dokumentácie   vrátane   jej   zapečatenia,   nevylučujúcej   jej manipuláciu, a tak spochybňujúcej jej hodnovernosť ústavný súd dospel k záveru, že je potrebné vyhlásiť voľby starostu obce Nový Tekov konané 27. novembra 2010 za neplatné, a to najmä v dôsledku porušenia čl. 30 ústavy a ustanovení § 31, § 37 a § 40 volebného zákona.

Sťažovateľ   v   návrhu   uviedol   alternatívny   petit,   ktorým   žiadal   vyhlásiť   voľby za neplatné alebo zrušiť ich výsledok a za zvoleného starostu vyhlásiť sťažovateľa.

Vo veci alternatívneho petitu vo volebných veciach vyslovil ústavný súd svoj názor vo veci sp. zn. PL. ÚS 50/99, keď uviedol, že z dikcie ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   vyplýva,   že   ústavný   súd   môže   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   [písm.   a) citovaného   ustanovenia],   zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb   [písm.   b)],   resp.   zrušiť rozhodnutie   volebnej   komisie   a   vyhlásiť   za   zvoleného   toho,   kto   bol   riadne   zvolený [písm. c)]. Výrok o neplatnosti volieb ako celku podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) zákona   o   ústavnom   súde   vylučuje   podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   rozhodnúť vo veci tých istých volieb podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, t. j. zrušiť napadnutý výsledok volieb. Obdobný záver platí aj vo vzťahu k písm. c) citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde (m. m. PL. ÚS 1/00). S prihliadnutím na uvedené ústavný súd rozhodol podľa prvej alternatívy uvedenej v petite sťažnosti a jeho zvyšnou časťou sa ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011