znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 4/2010-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2010 v pléne zloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu Okresného súdu Bratislava I na začatie konania o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 2, 3 a 4 a čl. 141 ods. 1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   s   čl.   1   ods.   1   a   2   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnených v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb. v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu Okresného súdu Bratislava I   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bol 12. októbra 2007 doručený návrh Okresného súdu Bratislava I, zastúpeného JUDr. E. T., predsedníčkou senátu 14 C tohto súdu (ďalej aj „navrhovateľ“), na začatie konania o nesúlade ustanovenia §   69   ods.   2   zákona   č.   385/2000   Z.   z.   o   sudcoch   a   prísediacich   a o zmene   a   doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) s ustanoveniami   čl. 1,   čl.   12   ods.   1,   čl.   13   ods.   2,   3   a   4   a   čl.   141   ods.   1   a 2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   14 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd uverejnených v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb.   v   znení   neskorších   zmien   a   doplnkov,   čl. 1   ods.   1   a   2   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnených v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov.

Z   návrhu   vyplýva,   že   pred   Okresným   súdom   Bratislava   I   sa   pod   sp.   zn. 14 C 113/2007 vedie konanie žalobcu Mgr. F. B. proti žalovanému Slovenská republika v zastúpení Národná rada Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o určenie, že „odmeňovanie žalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení zákona č. 122/2005 Z. z. je v rozpore so zásadou   rovnakého   zaobchádzania“.   Žalobca   súčasne   žiadal „zaviazať   Ministerstvo spravodlivosti   zaplatiť   sumu   1.866.200   Sk,   ako   aj   trovy   konania   do   troch   dní   od právoplatnosti rozsudku“.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca je sudcom Okresného súdu Trenčín a poberá základný mesačný plat podľa ustanovenia § 67 zákona č. 385/2000 Z. z., čo predstavuje vo finančnom vyčíslení 67 560 Sk, pričom sudca špeciálneho súdu od účinnosti zákona č. 122/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   141/1961   Zb.   o trestnom   konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 122/2005 Z. z.“) teda od 15. apríla 2005, podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. poberá funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu špeciálneho súdu šesťnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky   za   predchádzajúci   rok.   Do   obdobia   pred   novelou   bol   v   §   69   ods.   2   zákona č. 122/2005 Z. z. uvedený príplatok pre sudcu v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky   za predchádzajúci   rok.   Za   týchto   okolností   funkčný   príplatok   sudcu   špeciálneho   súdu predstavuje v súhrne 171 360 Sk a jeho plat predstavuje mesačný plat 67 560 Sk.

Žalobca   preto   vyslovil   názor,   že   takýto rozdiel   v platoch   sudcov   je protiústavný a ničím   neodôvodnený,   pretože   vykonáva   rovnako   náročnú   funkciu   sudcu,   rovnako zodpovednú,   má   tie   isté   povinnosti   ako   sudca   špeciálneho   súdu.   Za   týchto   okolností dochádza aj k porušovaniu ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   (antidiskriminačný   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „antidiskriminačný   zákon“),   ako   aj   §   9   ods.   1   uvedeného   zákona,   pretože   podľa   tohto zákona má každý právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou, pričom rozdielne   platy sudcov   v   princípe   sú   diskriminačné voči   sudcom,   ktorí   nie sú   sudcami špeciálneho súdu.

Okresný súd uznesením z 8. októbra 2007 podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   prerušil   konanie   a   vec   postúpil   ústavnému   súdu s odôvodnením, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť, pretože všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohodami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, a to konkrétne ustanovenie § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. Navrhovateľ uviedol, že nepriznanie rovnakého príplatku sa javí byť diskriminačným a že došlo k porušeniu princípu proporcionality a rovnosti, pretože na všetkých sudcov sú kladené rovnaké požiadavky na výkon funkcie, každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti, zodpovednosť za rozhodovanie rovnako nesie každý sudca, v zásade agenda v porovnaní so sudcami špeciálneho súdu nie je menej náročná, napadnuté ustanovenie je preto diskriminačné vychádzajúc z antidiskriminačného zákona, pretože materiálne zvýhodňovanie jednej skupiny sudcov je iné ako u ostatných sudcov.

Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:„Ustanovenie   §   69   ods.   2   zák.   č.   385/2000   Z.   z.   o   sudoch   a [správne   má   byť „sudcoch“   a...,   pozn.] prísediacich   a   o   zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších právnych predpisov nie je v súlade s ustanoveniami článkov 1, 12 ods. 1, 13 ods. 2, 3, 4, 141 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v   Zbierke   zákonov   pod   č.   209/1992   Zb.   v   znení neskorších zmien a doplnkov; článkom 1 ods.   1,   2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zbierke zákonov pod č. 209/1992 v znení neskorších zmien a doplnkov.“

Podaním z 1. marca 2010 doručeným ústavnému súdu 2. marca 2010 navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   vedené   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu s výnimkou konania o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy pre všetky ďalšie konania vedené ústavným súdom pre späťvzatie návrhu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (m. m. PL. ÚS 17/99).

Podľa   § 96   ods.   1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Aplikujúc citované právne úpravy a svoju ustálenú judikatúru ústavný súd dospel k záveru, že neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby späťvzatiu návrhu navrhovateľa nevyhovel, a preto konanie o ňom týmto uznesením zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2010