znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 4/04-27

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2004 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   o vydanie   súhlasu   na   trestné stíhanie   sudcu   Okresného   súdu   Michalovce   JUDr.   J.   S.   podľa   čl.   136   ods.   3   Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 175 písm. g) Trestného poriadku a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky d á v a   súhlas   na   trestné   stíhanie   sudcu Okresného súdu Michalovce JUDr. J. S., trvale bytom K., pre skutok uvedený vo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odboru boja   proti   korupcii   Východ,   Rastislavova   69,   Košice,   ČVS:   PPZ-10/BPK-V-2004 z 30. januára 2004, kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona.

O d ô v o d n e n i e :

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ako príslušný orgán podal 29. júla 2004 žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) JUDr. J. S., bytom K., podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a   §   175   písm.   g)   Trestného   poriadku   pre   podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného   zákona   a trestného   činu   falšovania   a pozmeňovania   verejnej   listiny,   úradnej pečate   a úradnej   uzávery   podľa   §   176   ods.   1   Trestného   zákona,   tak   ako   je   uvedené v uznesení vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odboru boja proti korupcii Východ, Rastislavova 69, Košice, ČVS: PPZ-10/BPK-V-2004 z 30. januára 2004.

Podľa ustanovenia § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“),   že   žiada ústavný   súd   o vydanie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu   všeobecného   súdu,   predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného súdu   prerokuje a rozhodne o žiadosti   príslušného orgánu, pričom   umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa k veci.

Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám, kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny a kategórie osôb z pôsobnosti trestného práva alebo i správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie osôb patria aj sudcovia.

Sudca teda požíva určitú imunitu, ktorá mu má zaistiť nezávislosť predovšetkým na výkonnej moci, jeho sudcovskú právomoc slobodne zisťovať právo, ako aj posilniť jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch o konkrétnych ľudských osudoch len na základe zákona. Táto imunita rovnako ako každá imunita súvisí so zodpovednosťou, ktorej posúdenie v prípade zneužitia patrí súdnym orgánom. Takýto postup je plne v súlade s deľbou štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších   predpisov   za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Účelom imunity sudcu je ochrana funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy a priestupky, používaním nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním donucovaných prostriedkov, ku ktorým sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci. Táto imunita sudcu prirodzene nemôže slúžiť na to, aby bola zaistená beztrestnosť páchateľov trestných činov. Preto táto imunita nie je absolútna, trvá len do rozhodnutia príslušného súdneho   orgánu,   ktorý   rozhodne   o   upustení   od   imunity   a dá   súhlas na   trestné   stíhanie a ďalšie úkony v trestom konaní vrátane vzatia do väzby. Od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.

Sudca JUDr. J. S. využil možnosť vyjadriť sa k veci pred plénom ústavného súdu ústne 17. augusta 2004 a písomne podaniami z 5. a 16. augusta 2004.

Podstatu   dôvodov   žiadosti   o vydanie   súhlasu   na trestné stíhanie vidí   JUDr.   J.   S. v tlaku finančných skupín a na to naväzujúcom tlaku politickom a mediálnom, ktorý má za cieľ zastrašovať sudcov pri rozhodovaní o náhradách škody. Vzhľadom na tieto skutočnosti boli   pripravené   aj   nové   zákonné   úpravy   o náhrade   za   bolesť   a o náhrade   za   sťaženie spoločenského uplatnenia.

Na otázku predsedu pléna, či vie uviesť konkrétne okolnosti svedčiace o tom, že by trestné   stíhanie   malo   byť   zneužité   voči   jeho   osobe,   zotrval   na   tom,   že   ide   len   o tlak finančných skupín, politikov a médií za účelom zastrašenia sudcov Slovenskej republiky.Plénum   ústavného   súdu   sa   oboznámilo   s návrhom   generálneho   prokurátora, s predloženým vyšetrovacím spisom ČVS: PPZ-10/BPK-V-2004, ako aj vyjadreniami sudcu okresného súdu JUDr. J. S.

V   tejto   veci   ústavný   súd   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   v   dobe   jeho rozhodovania odôvodňovali podozrenie, že žiadosť o súhlas je pokusom zneužiť prostriedky trestného stíhania voči sudcovi JUDr. J. S. Preto ústavný súd dáva súhlas na jeho trestné stíhanie,   čím   umožňuje,   aby   o   jeho   trestnom   stíhaní   rozhodli   príslušné   orgány   činné v trestnom konaní.

Na námietku sudcu JUDr. J. S., že plénum neumožnilo vyjadriť sa jeho obhajcovi, treba uviesť, že pred plénom ústavného súdu má právo vyjadriť sa len sudca.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2004