znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 4/02-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   v pléne   zloženom z predsedu   Jána   Mazáka   a členov   Juraja   Babjaka,   Eduarda   Báránya   Alexandra   Bröstla, Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Jána   Klučku,   Lajosa   Mészárosa,   Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho, predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zastúpených JUDr. Jánom Drgoncom, advokátom Advokátskej kancelárie Csekes, Világi, Drgonec & partners, Sasinkova 12, Bratislava, na preskúmanie súladu čl. I. bodu 38 (§ 40) zákona č. 493/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších   predpisov   a ktorým   sa   dopĺňa   zákon č. 317/1992   Zb.   o dani   z nehnuteľnosti   v znení   neskorších   predpisov,   §   2   vyhlášky Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   č.   495/2001   Z.   z.,   ktorou   sa   ustanovujú podrobnosti   o členení   majetku   na   účely   podania   majetkového   priznania   a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. novembra 2001 č. 18576/2001-71, ktorým sa ustanovuje vzor majetkového priznania uverejneného Oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky pod č. 496/2001 Z. z. s čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 123 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky a o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

1.   Návrh   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   na   začatie konania   o súlade   čl.   I.   bodu   38   (§   40)   v spojení   s bodom   75   (§   110a   ods.   6)   zákona č. 493/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe   daní   a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení neskorších   predpisov   a ktorým   sa   dopĺňa   zákon   č.   317/1992 Zb.   o dani z nehnuteľnosti v znení   neskorších   predpisov,   §   2   vyhlášky   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky č. 495/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o členení majetku na účely podania majetkového   priznania,   opatrenia   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky z 28. novembra 2001 č. 18576/2001-71, ktorým sa ustanovuje vzor majetkového priznania uverejneného Oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky pod č. 496/2001 Z. z. s čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 123 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2.   P o z a s t a v u j e   účinnosťa) čl. I. bodu 38 (§ 40) a bodu 75 (§ 110a ods. 6) zákona č. 493/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej rady č.   511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších   predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov,b) vyhlášky   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   č.   495/2001   Z.   z.,   ktorou   sa ustanovujú podrobnosti o členení majetku na účely podania majetkového priznania,c) opatrenia   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   z   28.   novembra   2001 č. 18576/2001-71,   ktorým   sa   ustanovuje   vzor   majetkového   priznania   uverejneného Oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky pod č. 496/2001 Z. z.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. januára 2002 doručený   návrh   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   Bratislava, (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpených JUDr. Jánom Drgoncom, advokátom Advokátskej kancelárie   Csekes,   Világi,   Drgonec   &   partners,   Sasinkova   12,   Bratislava,   na   začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky,   a to   §   40   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   511/1992   Zb.   o správe   daní a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších predpisov   v návrhu   označeného   ako   §   40   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 493/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe   daní   a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení neskorších   predpisov   a ktorým   sa   dopĺňa   zákon   č.   317/1992 Zb.   o dani z nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) s čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 4 a čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ďalej § 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 495/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o členení majetku na účely podania majetkového priznania (ďalej len „vyhláška“) s čl. 19 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, ako aj s čl. 123 a čl. 152 ods. 4 ústavy, opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. novembra 2001 č. 18576/2001-71,   ktorým   sa   ustanovuje   vzor   majetkového   priznania   uverejneného   Oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky pod č. 496/2001 Z. z., v návrhu označené ako „oznámenie“ (ďalej len „opatrenie“) s čl.123 v spojení s čl. 1 ods. 1, s čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a s čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy.

Pred rozhodnutím ústavného súdu o súlade uvedených právnych predpisov požaduje navrhovateľ pozastaviť účinnosť § 40 zákona, účinnosť § 2 vyhlášky a účinnosť opatrenia vzhľadom na to, že uvedené právne predpisy ich označené (ustanovenia) môžu podľa jeho názoru ohroziť základné práv a slobody.

Súčasne tiež navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd preskúmal súlad všetkých troch napadnutých predpisov s ústavou v jednom spoločnom konaní bez ohľadu na stupeň ich právnej sily, ako aj o to, aby ústavný súd pokladal vec za naliehavú a podľa § 26 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval vec mimo poradia, v akom došlo na ústavný súd.

V konaní o samotnom návrhu žiada vysloviť tento nález:„1. Ustanovenie § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 493/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších predpisov   a ktorým   sa   dopĺňa   zákon   č.   317/1992   Zb.   o dani   z nehnuteľnosti   v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl.19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ani s čl. 1 ods. 1 a čl.13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

2. Ustanovenie § 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 495/2001 Z. z., ktorou   sa   ustanovujú   podrobnosti   o členení   majetku   na   účely   podania   majetkového priznania nie je v súlade s čl. 19 ods.   2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ani s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky a § 40 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 493/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe   daní   a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení neskorších   predpisov   a ktorým   sa   dopĺňa   zákon   č.   317/1992 Zb.   o dani z nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 152 ods. 4, čl. I ods. I, čl. 13 ods. I písm. a) a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

3.   Oznámenie   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   č.   496/2001   Z.   z.   o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje vzor majetkového priznania nie je v súlade s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl.1 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 13 ods. 4 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, ani s § 40 ods.3 zákona č. 493/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších   predpisov a ktorým   sa   dopĺňa   zákon   č.   317/1992   Zb.   o dani   z nehnuteľnosti   v znení   neskorších predpisov.“

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania návrhu dospel k záveru, že návrh má všetky   požadované   náležitosti   a nie   sú   dôvody   na jeho odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto prijal návrh navrhovateľa na ďalšie konanie. Ústavný súd prijal na ďalšie konanie v spojitosti s § 40 zákona aj § 110a ods. 6 zákona, nakoľko   s týmto   ustanovením   bezprostredne   súvisí   a vytvára   právny   základ   pre   jeho realizáciu.

Ústavný   súd   vyhovel   požiadavke   navrhovateľa   postupovať   v konaní   podľa   §   26 zákona o ústavnom súde vzhľadom na naliehavosť veci.

Ústavný súd na základe žiadosti navrhovateľa po prijatí návrhu na ďalšie konanie rozhodol o pozastavení účinnosti § 40 zákona, účinnosti vyhlášky a účinnosti opatrenia, pretože dospel k záveru, že ich ďalším uplatňovaním v rozsahu a spôsobom upravenými týmito právnymi predpismi môže dôjsť k ohrozeniu práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 ústavy), ako aj práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o fyzických osobách podliehajúcich režimu   podávania   majetkových   priznaní   (čl.   19   ods.   3   ústavy)   a v súlade   s prijatím napadnutého zákona na ďalšie konanie pozastavil aj účinnosť § 110a ods. 6 zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2002