znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  PL. ÚS 39/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Pezinok, zastúpeného sudcom Mgr. Jánom Stančekom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o súlade

– prvej vety ustanovenia § 141a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

– tretej vety ustanovenia § 141a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

– štvrtej vety ustanovenia § 141a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–   ustanovenia   §   141a   ods.   2   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok s čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

Návrh Okresného súdu Pezinok   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bol 10. októbra 2014   doručený   návrh   Okresného   súdu   Pezinok   (ďalej   len   „okresný   súd“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade

– prvej vety ustanovenia § 141a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“ alebo aj „Občiansky súdny poriadok“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

– tretej vety ustanovenia § 141a ods. 1 OSP s čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,

– štvrtej vety ustanovenia § 141a ods. 1 OSP s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,

– ustanovenia § 141a ods. 2 OSP s čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).

Podľa   §   18   ods.   1   písm.   d)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.  

Z návrhu vyplýva, že okresný súd podal predmetný návrh v súvislosti s konaním, ktoré   vedie   pod   sp.   zn.   9   Cb   16/08   o návrhu   obchodnej   spoločnosti   NAUTILUS, spol. s r. o., ktorým sa domáha náhrady škody v presne určenej finančnej sume voči mestu Senec.

Podľa § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na   zaplatenie   peňažnej   sumy   prevyšujúcej   400-násobok   životného   minima   pre   jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením   povinnosti   navrhovateľovi   v   rovnakej   lehote   aj   odporcu.   Povinnosť   zložiť preddavok   na   trovy   konania   nemá   účastník,   ktorého   majetkové   pomery   ako   dlžníka nemožno   usporiadať   podľa   osobitného   predpisu   o   konkurznom   konaní.   Ak   navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Podľa § 141a ods. 2 OSP výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

A. Namietaný   nesúlad   prvej   vety   §   141a   ods.   1   OSP,   ktorá   bola   s účinnosťou od 1. januára 2012 zakomponovaná do Občianskeho súdneho poriadku zákonnou novelou č. 388/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších   predpisov   a ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „dotknutá   novela“),   okresný   súd   odôvodnil   jeho   retroaktívnym   (spätným)   pôsobením, pretože

«Podľa § 372u O.s.p. sa povinnosť zaplatiť preddavky na trovy podľa rozhodnutia súdu určí aj pre konania začaté do 31.12.2011, pričom podľa bodu 58. Osobitnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona prijatého pod č. 388/2011 Z. z. „Prechodné ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej právnej úpravy (legi posterior) a platnej právnej úpravy (legi priori)“, teda nie je z dôvodovej správy zrejmé, prečo predkladateľ zákona zvolil tento neštandardný vstup do právnych vzťahov....  

Máme však za to, že nie je žiaden (ani nevyjadrený) legitímny dôvod na to, aby sa povinnosť platiť preddavky na trovy vzťahovala aj na konania už začaté, navyše bez ohľadu na stav dokazovania a predpoklad ďalších trov konania v tom - ktorom konaní, čo sa plne prejavilo v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9 Cb/l6/2008. Uvedený zásah do už vzniknutých procesných vzťahov narušil princíp právnej istoty a teda je rozporný s materiálnym právnym štátom. V ustanovení § 141a ods. 1 veta prvá O.s.p. súdu určená povinnosť uložiť („súd na návrh odporcu uloží“) navrhovateľovi zaplatenie peňažnej sumy bez akejkoľvek možnosti úpravy tejto povinnosti prihliadajúc na osobitosti jednotlivých už začatých súdnych konaní je potom rozporná s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez   akéhokoľvek   vyváženia,   vyvoláva   stav   právnej   neistoty   z   dôvodu   priameho a neočakávaného zásahu do minulých skutkových a právnych vzťahov.

Pokiaľ ide o rozpor s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd tento vyplýva z existencie súhrnu viacerých faktorov vytvárajúcich obmedzenie prístupu navrhovateľa k súdu... Predovšetkým ide   o   nemožnosť   zohľadnenia   individuálnych   okolností   jednotlivého   prípadu   pokiaľ   ide o stanovenie dĺžky lehoty, v ktorej sa má preddavok zložiť, keď z podstaty veci vyplýva, že pri preddavkoch na trovy konania pôjde o vysoké sumy, ktoré majú vplyv na cash flow navrhovateľov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a u fyzických osôb nie je predpoklad, že lehota 60 dní bude postačujúca na zaobstaranie peňažnej sumy a to najmä v prípadoch, ak účastník nebude spĺňať podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu veľkosti majetku   pri   existujúcich   priemerných   príjmoch   a   majetok   účastníka   konania   nebude likvidný. Ďalší kumulatívny faktor je nemožnosť určenia primeranej výšky preddavkov, keď zákon jednoznačne uvádza výšku preddavkov 5%, súd potom výšku preddavkov nemôže určiť   úvahou,   ale   len   podľa   aritmetického   výpočtu.   Spolu   s   týmto   je   potom   potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že na neexistenciu povinnosti navrhovateľa nepostačuje čo len čiastočné   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   ale   je   potrebné oslobodenie od   súdnych poplatkov celkom, pričom čiastočné oslobodenie nemá vplyv na výšku, splatnosť a ani iné podmienky platenia preddavkov na trovy. Neexistuje potom priamy vzťah medzi výškou majetku navrhovateľa a výškou preddavku na trovy, keď vzťah je daný výlučne v hraničnej situácii   a   to   v   prípade   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   celkom.   Predovšetkým pri fyzických osobách žalujúcich štát pri náhrade škody vrátane nemajetkovej ujmy môže v dôsledku uvedenej právnej úpravy nastať odmietnutie spravodlivosti... Nie je tiež zrejmé, prečo zákonodarca vybral práve žaloby na peňažné plnenie a zaviedol pri nich povinnosť platiť   preddavky   na   trovy,   keď   napríklad   pri   žalobách   na   vydanie   veci,   na vypratanie nehnuteľnosti, ale aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môžu byť trovy konania či trovy právneho zastúpenia ako aj na znalecké posudky relatívne vysoké. Nie je teda zrejmé aký legitímny cieľ zákonodarca sledoval, pri vyňatí práve týchto typov sporov, pričom sa nevyjadrujeme k tomu na základe čoho, t. j. akého prieskumu či štatistík dospel zákonodarca k záveru z dôvodovej správy že je „odporca často v situácii, že je voči nej uplatňovaný návrh, ktorý sa javí ako šikanózny“.».

B. Argumentáciu o nesúlade tretej   vety   §   141a   ods.   1   OSP   s   čl.   47   ods.   3   ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru okresný súd odôvodnil takto:

„Vyňatím   vybraných   subjektov   z   povinnosti   platiť   preddavky   na   trovy (§ 2 z. č. 7/2005   Z.   z.   o   konkurze   a   reštrukturalizácii   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých zákonov)   a to   vrátane   obcí,   vyšších   územných   celkov,   rozpočtových   organizácií a príspevkových   organizácií   v   zriaďovateľskej   pôsobnosti   obce   sa   bezdôvodne   bez existencie legitímneho cieľa nastolili nerovnaké podmienky pre celky územnej samosprávy a nimi   zriadené   právnické   osoby,   ktoré   však   môžu   vystupovať   v   súkromnoprávnych vzťahoch vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a môžu sa dostať do stavu platobnej neschopnosti   s   tým,   že   by   v   reálnej   dobe   nedokázali   plniť   svoje   záväzky   a   to   vrátane náhrady trov   súdneho   konania.   Ustanovenie   § 141a   ods.   1   veta   tretia   O.s.p.   je potom v rozpore rovnosťou subjektov práva pred zákonom a to vrátane rovnosti práv a povinností v súdnom konaní.“

C. Aj ustanovenie štvrtej vety § 141a ods. 1 OSP, ktorá určuje následok nesplnenia súdom   určenej   povinnosti   zložiť   preddavok   na   trovy   konania,   považuje   okresný   súd za nesúladné s označenými článkami ústavy a dohovoru z dôvodu, že

„...   majetkový   status   a   to   konkrétne   likvidita   majetku   je   rozhodujúcim   faktorom na poskytnutie súdnej ochrany, čo máme za neprimerané deliace kritérium medzi tým, komu súdna   ochrana   poskytnutá   bude   a   komu   nebude.   Uvedené   potom   vytvára   v   niektorých prípadoch stav denegatio iustitiae, pričom nie je žiaden legitímny dôvod, aby schopnosť transformovať vlastný majetok na peňažné prostriedky bolo kritériom toho, komu súdna ochrana bude poskytnutá a komu nebude.“.  

D. Napokon okresný súd namieta aj nesúlad § 141a ods. 2 OSP kogentne určujúceho výšku preddavku na trovy konania, pričom podľa okresného súdu

„Takéto   znenie   však   neumožňuje   rešpektovanie   princípu   proporcionality,   ktorý vyžaduje,   aby   zásahy   do   majetkových   práv   účastníka   konania   boli   minimalizované na najnižšiu   možnú   rozumnú   mieru,   a   nie   je   možné   zohľadniť   predpokladanú   výšku budúceho   priznaného   nároku   v   rámci   náhrady   trov   konania.   Pri   rozhodovaní o preddavkoch na trovy nesmie ísť teda iba o mechanické určenie zálohy na trovy konania vo   výške   5   %   z   predmetu   konania   a   mali   by   sa   zohľadniť   tiež   osobitosti   danej   veci (rozhodnutie ÚS SR č. k. I. ÚS 207/2012-27 zo dňa 28.11.2012), čo však daný právny stav neumožňuje.   Aplikáciou   uvedeného   ustanovenia   tak   dochádza   nielen   k   odňatiu   práva domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale   aj   k   porušeniu   práva   vlastniť   majetok,   keď   zásah   do   majetkových   práv   účastníka konania v prípade stanovenia povinnosti súdom zaplatiť preddavky na trovy vo výške 5 %, nezohľadniac ďalšie skutočnosti na strane tohto účastníka konania (navrhovateľa), nie je proporcionálny... “.  

Vzhľadom na uvedené okresný súd navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: «Ustanovenie § 141a ods. 1 veta prvá O.s.p. znejúce „Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného   minima   pre   jednu   plnoletú   fyzickú   osobu,   súd   na   návrh   odporcu   uloží,   aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania" nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. a 102/1999 Z. z.).

Ustanovenie § 141a ods. 1 veta tretia O.s.p. znejúce „Povinnosť zložiť preddavok na trovy   konania   nemá   účastník,   ktorého   majetkové   pomery   ako   dlžníka   nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní“ nie je v súlade s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ustanovenie § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p. znejúce „Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví“ nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ustanovenie § 141a ods. 2 O.s.p. znejúce „Výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent   z   peňažnej   sumy   uplatňovanej   navrhovateľom,   pričom   na   príslušenstvo   sa neprihliada.“ nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

II.

Podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a)   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o súlade   zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a ktoré   boli   ratifikované   a vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých   prerokovanie   nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa prvej vety čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,   konanie   preruší   a   podá   návrh   na   začatie   konania   na   základe   čl.   125   ods.   1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Okresný   súd   podal   predmetný   návrh   v   súvislosti   s konaním   vedeným pod sp. zn. 9 Cb 16/08, ktoré bolo podľa zistenia ústavného súdu z dôvodu podania návrhu ústavnému súdu prerušené uznesením okresného súdu sp. zn. 9 Cb 16/08 z 3. októbra 2014, ktoré však dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti tomuto uzneseniu podal v danej veci 27. októbra 2014 právny zástupca navrhovateľa (obchodná spoločnosť NAUTILUS, spol. s r. o., pozn.) odvolanie, ktoré bolo po jeho zaslaní na vedomie odporcovi postúpené 4. decembra 2014 na odvolacie konanie Krajskému súdu v Bratislave.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (PL. ÚS 16/02, PL. ÚS 3/98, PL. ÚS   25/2014)   vyplýva,   že   okrem   iných   procesných   náležitostí   je   procesným predpokladom   na   podanie   návrhu   na   začatie   konania   o   súlade   právnych   predpisov všeobecným   súdom   aj   prerušenie   konania.   Tento   procesný   predpoklad   všeobecný   súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o právoplatnom prerušení konania.

Z dikcie už citovaného čl. 144 ods. 2 ústavy vyplýva, že podaniu návrhu na ústavnom súde predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá návrh   na   začatie   konania   na   základe   čl.   125   ods.   1“),   pričom   ústavný   súd   vo   svojej doterajšej   judikatúre   už   viackrát   uviedol   (PL.   ÚS   7/2012,   PL.   ÚS   16/2013, PL. ÚS 25/2014), že za prerušené konanie je podľa jeho názoru potrebné považovať stav právne   perfektného prerušenia   konania, ktorý   nastáva až po   nadobudnutí   právoplatnosti uznesenia   o   prerušení   konania.   Ústavný   súd   nemá   dôvod   tento   svoj   názor   meniť   ani v súvislosti s predbežným prerokovaním návrhu okresného súdu.

Vzhľadom   na   to,   že   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   9   Cb   16/08, v súvislosti s ktorým okresný súd návrhom inicioval na ústavnom súde konanie o súlade právnych   predpisov,   nebolo   ku   dňu   podania   tohto   návrhu   ústavnému   súdu   právoplatne prerušené v zmysle zákonnej požiadavky vyjadrenej v citovanom   čl.   144 ods.   2 ústavy, ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení a svojej doterajšej judikatúry konštatuje, že nie sú splnené procesné predpoklady na prijatie návrhu okresného súdu na ďalšie konanie, preto tento   návrh   okresného   súdu   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014