znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  PL. ÚS 39/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011 predbežne prerokoval návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného sudkyňou JUDr. V. N., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a § 18 ods. 1 písm. d)   v   spojení   s   § 37 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   o   súlade ustanovenia § 72 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov   s   čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   o d   m   i e   t   a   ako   zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústavný   súd“)   bol 18. novembra 2008 doručený a na výzvu z 27. januára 2009 doplnený návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“)   na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) o súlade ustanovenia § 72 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sociálnom   poistení“)   s čl.   39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy.

2. Z návrhu na začatie konania a predložených príloh vyplýva, že navrhovateľ ho podáva v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podľa čl. 144 ods. 2 ústavy a § 18 ods.   1   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   v právnej   veci   žalobkyne   Z.   C.   (ďalej   len „žalobkyňa“) o preskúmanie rozhodnutia S., ústredie, B. (ďalej len „žalovaná“) na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Sd 4/2007 z 2. októbra 2007.

3. V uvedenom konaní sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietla jej žiadosť o invalidný   dôchodok   s odôvodnením,   že   v posledných   desiatich   rokoch   pred   vznikom invalidity nezískala potrebný počet 5 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď v tomto období získala len 4 roky a 292 dní.  

4. Navrhovateľ poukazoval na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení a ku dňu vzniku invalidity   nespĺňa   podmienky   nároku   na   starobný   dôchodok   alebo   mu   nebol   priznaný predčasný starobný dôchodok. V nadväznosti na citované ustanovenie, podľa § 72 ods. 1 zákona   o sociálnom   poistení   platného   a účinného   do   31.   decembra   2009   počet   rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,

e) nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,

f) nad 28 rokov je najmenej päť rokov.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení platného a účinného do 31. decembra   2009   počet   rokov   dôchodkového   poistenia   na   vznik   nároku   na   invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

5.   Navrhovateľ   ďalej   uviedol,   že „úroveň   hmotného   zabezpečenia   musí   byť v intenciách článku 39 ods.1 ústavy primeraná

- tak vo vzťahu k predchádzajúcej úrovni hmotného zabezpečenia, ktorú mal občan predtým ako sa stal nespôsobilým na prácu (princíp zásluhovosti)

- ako aj vo vzťahu k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov (princíp solidarity)

-   a vo   vzťahu   k ekonomickým   možnostiam   zabezpečenia   určitej   úrovne   hmotného zabezpečenia štátom (princíp ekonomickej únosnosti)“.

6. Vo svojom odôvodnení návrhu navrhovateľ zdôrazňoval najmä tú skutočnosť, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok sa občanovi nad 28 rokov neprihliada na celkovú získanú dobu dôchodkového poistenia, len na dobu poistenia v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity. To znamená, že „nárok na invalidné poistenie nevznikne občanovi napriek tomu, že od prvého vstupu na trh práce bol dlhodobo (podľa veku i viac ako 15-20 rokov)   dôchodkovo   poistený   a len   v období   posledných   rokov   pred   vznikom   invalidity z dôvodu straty zamestnania a nemožnosti získania nového zamestnania primeraného jeho vzdelaniu, veku a zdravotnému stavu došlo k zániku jeho dôchodkového poistenia“.

7.   Takáto   právna   úprava   podľa   názoru   navrhovateľa „nezodpovedá   princípu ekvivalentnosti plnení, ktorý znamená, že za odvedené prostriedky do systému sociálneho (dôchodkového)   poistenia   má   poistenec   dostať   primeranú   protihodnotu.   Ponechanie prostriedkov   odvedených   do   systému   sociálneho   poistenia   bez   poskytnutia   akejkoľvek protihodnoty z tohto systému nemožno ospravedlniť ani poukazom na princíp solidarity.“. Predmetné   ustanovenia   zákona   o sociálnom   poistení   považuje   teda   za   priečiace   sa označeným ústavným článkom (čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy).

8.   Navrhovateľ   zároveň   v širšom   kontexte   dodáva,   že   taktiež   zákonné   vyňatie evidovaných   nezamestnaných   z okruhu   dôchodkovo   poistených   osôb   nie   je   v súlade s ústavnými   princípmi   garantujúcimi   právo   na   primerané   hmotné   zabezpečenie   pri nespôsobilosti na prácu (čl. 39 ods. 1 ústavy).

9. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 72 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy.

10. Ústavný súd v ostatnom období začal judikovať od rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS   1/2010,   že   v konaní o konkrétnej   kontrole   noriem,   t.   j.   v konaní o súlade   právneho predpisu   s ústavným   poriadkom,   ktoré   bolo   začaté   na   návrh   všeobecného   súdu,   ako dôsledok riešenia konkrétnej veci (čl. 144 ods. 2 ústavy a § 37 a nasl. zákona o ústavnom súde),   môže   byť   preskúmavaný   aj   zákon   už   neúčinný,   resp.   neplatný,   lebo   z neho v rozhodnej dobe plynuli adresátom práva a povinnosti, ktoré sa neskôr stali predmetom sporu   (konanie pred súdom) a otázku ústavnej konformity   zákonného podkladu nemôže posúdiť všeobecný súd sám.

11. V tejto súvislosti treba totiž pripomenúť účel ustanovenia čl. 144 ods. 2 ústavy, ktorým je otvorenie priestoru pre ústavný dialóg medzi všeobecnými súdmi a ústavným súdom a vo všeobecnejšej rovine zaistenie vnútornej bezrozpornosti právneho   poriadku a ochrana ústavnosti. Inými slovami, účelom tohto ustanovenia je predísť situácii, v ktorej by všeobecný súd musel viesť konanie podľa ustanovení zákona, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore   s ústavným   poriadkom.   Takto   vyloženému   účelu   citovaného   ustanovenia   sa potom   prieči   výklad,   na   základe   ktorého   by   ústavný   súd   mohol   zastaviť konanie o   už neplatnom, ale ešte stále aplikovateľnom zákonnom ustanovení, lebo by sa ním ústavný súd spreneveril   svojej   úlohe   v ústavnom   dialógu   a nútil   by   všeobecný   súd   viesť   konanie, o ktorého protiústavnosti by bol tento súd presvedčený.

12. Ústavný súd zistil, že zákonom č. 449/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   (ďalej   len   „novela   zákona   o sociálnom   poistení“),   s účinnosťou   od 1. januára 2010 došlo k zmene namietaných zákonných ustanovení, ktoré sú predmetom návrhu navrhovateľa.

13. Podľa platnej a účinnej úpravy zákona o sociálnom poistení (§ 72 ods. 1)   počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,

e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej desať rokov,

g) nad 45 rokov je najmenej 10 rokov.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2010   počet   rokov   dôchodkového   poistenia   na   vznik   nároku   na   invalidný   dôchodok   sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

14. Ústavný súd k tomu dodáva, že novela zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej   je   pre   výpočet   dávky   dôchodkového   poistenia   (vrátane   invalidného   dôchodku) rozhodné celé obdobie pred vznikom nároku na dávku, nielen doba posledných desiatich rokov,   odstránila   pochybnosti   o ústavnej   konformite   navrhovateľom   namietaných zákonných   ustanovení;   inak   namietaná   lehota   5   rokov   prima   facie   bez   ďalšieho   ani nevykazovala znaky protiústavnosti tak, ako sa to opačne domnieval najvyšší súd, pretože jej   posúdenie   je   posúdením   kontextuálnym,   ktoré   sa   dalo   vyriešiť   ústavnosúladným výkladom   (čl.   152   ods.   4   ústavy) všetkých   podmienok   potrebných   na vznik   nároku   na invalidný dôchodok.  

15. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že novela zákona o sociálnom poistení vo svojich intertemporálnych ustanoveniach (§ 293ax) upravila aj otázky vzniku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok u osôb, ktoré nezískali invalidný dôchodok podľa právnej úpravy zákona o sociálnom poistení účinnej do 31. decembra 2009, a to tak, že „poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný   dôchodok   alebo nebol   mu   priznaný   predčasný   starobný   dôchodok,   S.   na jeho žiadosť   znovu   posúdi   dlhodobo   nepriaznivý   zdravotný   stav   a   rozhodne   o nároku   na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010“.

Podľa   ustanovenia   §   293ax   ods.   3   zákona   o sociálnom   poistení   „počet   rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009“.

16. Preto, aj keď navrhovateľ je povinný aplikovať právny predpis, ktorého platnosť zanikla,   a o ktorého   ústavnosti   mal   pochybnosť,   citované   ustanovenia   novely   zákona o sociálnom poistení umožňujú žalobkyni, rovnako aj iným osobám v obdobnej situácii, účinnú ochranu ňou   označených   práv   opätovným   posúdením   novej   žiadosti   na   základe platného a účinného zákona o sociálnom poistení. Pri posudzovaní novej žiadosti už bude žalovaná posudzovať počet rokov dôchodkového poistenia počas celého obdobia, od kedy žalobkyňa vstúpila na trh práce.  

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

18. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011