znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 38/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v plénezloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jany   Baricovej,   ĽubomíraDobríka,   Sergeja   Kohuta,   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   Ladislava   Oroszaa Rudolfa   Tkáčika   predbežne   prerokoval   návrh   skupiny   33   poslancov   Národnej   radySlovenskej republiky, zastúpenej Ing. Jozefom Kolárom, PhD., poslancom Národnej radySlovenskej republiky, na začatie konania o súlade § 26 ods. 1 druhej vety v časti „odpisováskupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti „odpisová skupina 6, ročný odpis1/40“ a § 52zd   ods.   6 zákona   č.   595/2003   Z.   z.   o   dani   z   príjmov   v   znení   neskoršíchpredpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh   skupiny   33   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   p r i j í m ana ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. januára2015 doručený návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania o súlade § 26 ods. 1 druhejvety v časti „odpisová skupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti „odpisováskupina 6, ročný odpis 1/40“ a § 52zd ods. 6 (ďalej spolu aj „napadnuté ustanovenia“)zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono dani z príjmov“) s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“)

2. Skupina poslancov svoj návrh v úvode odôvodnila konštatovaním, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov sú retroaktívne a nenapĺňajú princíp proporcionalityprávnej úpravy, čím porušujú niektoré zo základných princípov právneho štátu zakotvenéhov   čl.   1   ods.   1   ústavy.   Napadnuté   ustanovenia   zákona   o dani   z príjmov   podľa   skupinyposlancov ďalej porušujú aj základné právo na podnikanie zakotvené v čl. 35 ods. 1 ústavy,pretože svojimi následkami spôsobujú vážny zásah do tohto základného práva. Napadnutéustanovenia   zákona   o dani   z príjmov   podľa   mienky   skupiny   poslancov   majú   taktiežpotenciál spôsobiť následky, ktoré idú za rámec princípu zakotveného v čl. 13 ods. 4 ústavy,obmedzujú základné práva a slobody, pričom toto obmedzenie nedbá na podstatu a zmyselobmedzovaného práva a slobody a ide omnoho ďalej, než je ustanovený cieľ, t. j. zamedziťdaňovým únikom, resp. vytvoriť bázu na vyšší výber dane z príjmu.

3. Skupina poslancov vyjadrila svoj názor na čl. 1 ods. 1 ústavy, pričom uviedla, žez ustanovenia   čl.   1   ods.   1   ústavy   možno   nepochybne   vyvodiť   záver,   podľa   ktoréhok základným princípom zvrchovaného, demokratického a právneho štátu neodmysliteľnepatria určité obsahové prvky, ktoré vo svojom súhrne vytvárajú a napĺňajú princíp právnehoštátu.   Z   tohto   možno   podľa   presvedčenia   skupiny   poslancov   jasne   vyvodiť,   že   pokiaľniektoré ustanovenia zákona odporujú niektorým princípom, ktoré v sebe obsahujú pojem„právny štát“, potom tieto ustanovenia odporujú princípu právneho štátu ako základnémuústavnoprávnemu princípu v Slovenskej republike samotnému.

3.1   Jedným   z   takýchto   princípov   právneho   štátu   je   podľa   vyjadrenia   skupinyposlancov zákaz retroaktivity, teda zákaz spätného pôsobenia zákonov do minulosti, pričomsa   narušujú   doteraz   dobromyseľne   a   v   súlade   s   doteraz   platnými   právnymi   predpisminadobudnuté   práva.   Podľa   názoru   navrhovateľov   napadnuté   ustanovenia   zákona   o daniz príjmov   možno   považovať   za   také,   ktoré   vo   svojom   texte   obsahujú   prvky   pravéhospätného pôsobenia, čo je v právnom štáte všeobecne neprípustné. Navrhovatelia dôvodia,že v zmysle všeobecne uznávanej zásady, že neskorší právny predpis (lex posterior) nesmiezhoršiť, resp. zrušiť nadobudnuté práva, by podnikatelia, ktorí do účinnosti napadnutýchustanovení   zákona   o dani   z príjmov   uplatňovali   odpisy   zakúpených   budov   a   tomutoprispôsobili svoje ďalšie ekonomické fungovanie, resp. na toto ekonomické fungovanie,podnikateľský   život,   to   malo   zásadný   vplyv,   mohli   celé   toto   svoje   plánovanie   zahodiťa pokračovať v odpisovaní administratívnych budov až do dosiahnutia 40 rokov trvaniavlastníctva takejto budovy. Administratívna budova bola zo strany navrhovateľov uvedenáako príklad, v zásade však podľa navrhovateľov ide o vytvorenie novej odpisovej skupiny(č. 6) v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov, pričom sa rozdeľujú budovy, a tým aj spôsobich odpisovania - odpisová skupina č. 5 sú v zásade budovy, v ktorých sa uskutočňujevýroba a inžinierske siete (doba odpisovania 20 rokov - ako podľa ustanovení zákona o daniz príjmov platných a účinných do 31. 12. 2014), a odpisová skupina č. 6, čo sú bytovébudovy, hotely a podobné budovy, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru a verejnúzábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo, atď., kde sa však už doba odpisovania zvýšila z 20rokov na 40 rokov, teda o 100 %, a to bez ohľadu na to, že vlastník (podnikateľ) tento svojmajetok,   danú   budovu,   už   niekoľko   rokov   odpisoval   a   tomu   prispôsoboval   aj   svojekonomický život.

3.2 Podľa skupiny poslancov napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoréupravujú,   že   doba   odpisovania   sa   pri určitých   druhoch   budov   (odpisová   skupina   č.   6)predlžuje z doterajších 20 rokov na 40 rokov, a to aj u tých budov, kde odpisovanie užniekoľko rokov prebieha (t. j. nové pravidlá sa nevzťahujú až na odpisy majetku začaté ponadobudnutí   účinnosti   zákona),   nerešpektuje   zásadu   zákazu   retroaktivity.   Napadnutéustanovenia   zákona   o dani   z príjmov   podľa   názoru   skupiny   poslancov   (i)   vstupujú   dodoteraz   nadobudnutých   práv   podnikateľa   a   menia   jeho   ekonomickú   situáciu   (napríkladpodnikateľ po určitom počte rokov odpisovania a plánovania výdavkov, investícií a pod. samusí prispôsobiť a odpisovať majetok až do pomerného uplynutia doby 40 rokov, napr. pribudove, ktorú už odpisoval 1 rok, ju nebude ďalej odpisovať 19 rokov, ale po novom už 38rokov), (ii) nerešpektujú to, že podnikatelia, ktorí už začali s odpisovaním majetku, by samožno za daného stavu pre kúpu tohto majetku nerozhodli a svoj podnikateľský postup byriešili inak, napr. prenájmom, alebo lízingom - inými slovami, zákonodarca takto vstúpil doich podnikateľského života dosť nevyberane a pomerne drasticky.

3.3 Nová právna úprava v zmysle napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmovnie   je   podľa   presvedčenia   skupiny   poslancov   právnou   úpravou,   ktorá   by   sa   dalav podnikateľskom   živote   „zniesť“,   teda   úpravou   akceptovateľnou.   Nová   právna   úpravapredlžuje dobu odpisovania daného majetku až o 100 %, t. j. pri doterajších 20 rokov naterajších 40 rokov, čo nie je podľa vyjadrenia skupiny poslancov zanedbateľná vec pridoterajšom investičnom rozhodovaní podnikateľa. Naopak, ide o drastické zvýšenie tejtodoby, a tým aj o úplne, markantne inú situáciu, do ktorej sa podnikatelia dostali, teda tí,ktorí už investovali (nie tí, ktorí sa o investícii ešte len rozhodujú). Tým, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov pôsobia aj do minulosti, majú podľa názoru skupinyposlancov spôsobilosť poškodiť podnikateľov, ktorí v minulosti za určitej právnej situácieurobili rozhodnutie (napríklad investičné), ktoré by za takto stanovených podmienok možnoneurobili.

3.4 Na tomto mieste skupina poslancov poukazuje na judikatúru ústavného súdupojednávajúcu o pravej retroaktivite právnych predpisov, konkrétne sp. zn. PL. ÚS 36/95,sp. zn. PL. ÚS 37/99 a sp. zn. PL. ÚS 3/00.

3.5 Podľa navrhovateľov zákaz retroaktivity je založený na presvedčení, že právo(právna norma) pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle preto napríklad nikoho nemožnopotrestať za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo trestným činom alebopriestupkom.   Rovnako   nie   sú   podľa   navrhovateľov   prípustné   zákony,   ktoré   by   spätne(so spätnou   účinnosťou)   zakladali   alebo   zvyšovali   občanom   akúkoľvek   verejnoprávnupovinnosť. Základom tohto prístupu je podľa navrhovateľov presvedčenie, že spoľahlivosťprávneho   poriadku   v   určitom   čase   zabezpečuje   predvídateľnosť   právnych   následkovsprávania každého jednotlivca, a tým aj jeho vlastnú zodpovednosť za vedenie (budovanie)vlastného života - aj podnikateľského. Odmietanie retroaktivity (spätnej účinnosti) sa spájas odmietaním zmeny subjektívnej právnej situácie vytvorenej na základe individuálnychprávnych úkonov, ktoré vznikli podľa skoršej (predchádzajúcej) právnej úpravy.

3.6 V prípade napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov sú navrhovatelia tohonázoru, že ide o pravú retroaktivitu. Mohlo by sa podľa navrhovateľov zdať, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov nezavádzajú nové povinnosti, resp. nezvyšujú daňovézaťaženie   a   pod.,   ale   nie   je   to   tak.   Podľa   navrhovateľov   predĺžením   doby   odpisovaniadaného majetku z 20 na 40 rokov toto odpisovanie výrazne spomaľujú, a tým zvyšujúdaňové   zaťažené   podnikateľov   bez   ohľadu   na   to,   že   nedošlo   k   zvýšeniu   sadzby   dane.Navrhovatelia konštatujú, že je všeobecne známe, že k zvýšeniu daňového zaťaženia nemusídôjsť len zvýšením sadzby dane, ale aj inými úpravami systému dane z príjmu, ako to jenapríklad práve pri napadnutých ustanoveniach zákona o dani z príjmov, keď sa zostatkováhodnota   budov   (odpisová   skupina   6),   ktoré   podnikateľský   subjekt   nadobudol   pred1. januárom 2015, bude premietať do zníženia základu dane cez daňovo uznateľné výdavky(odpisy)   dvojnásobne   dlhšie   obdobie.   Napadnuté   ustanovenia   zákona   o dani   z príjmovpodľa   navrhovateľov   neupravujú   situáciu   podnikateľov   len   nepatrne,   zanedbateľnýmspôsobom,   ktorý   „sa   dá   vydržať“,   teda   napríklad   keby   táto   úprava   predĺžila   dobuodpisovania o 1 - 2 roky. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov predlžujú dobuodpisovania pri investičnom majetku, teda najmä pri budovách nevýrobného charakteruo 100 %, teda z doterajších 20 rokov (čo bola situácia v čase, keď sa podnikateľ rozhodovalo investícii do takéhoto majetku) na 40 rokov, čo je pre rozhodovanie podnikateľa výrazneiná   situácia.   Retroaktívna   právna   úprava   teda   významne   mení   situáciu   zasiahnutýchsubjektov,   nejde   o   nepatrnú   zmenu,   zvyšuje   ich   daňové   zaťaženie   a   mení   postaveniezasiahnutých subjektov, ktoré nadobudli v minulosti. Zákonodarca tak podľa navrhovateľovneuznáva stav, ktorý vznikol na základe platných právnych predpisov v minulosti, tento stavzásadným spôsobom mení, a tým mení aj situáciu dotknutých subjektov - podnikateľov.Z tohto   dôvodu   pri   napadnutých   ustanoveniach   zákona   o dani   z príjmov   ide   podľapresvedčenia navrhovateľov o retroaktivitu pravú.

3.7   Zmenou   pravidiel   tak,   že   sa   tieto   zmenia   o 100   %   než   to   bolo   v   časerozhodovania, nespĺňajú podľa názoru navrhovateľov napadnuté ustanovenia zákona o daniz   príjmov   požiadavku   na   predvídateľnosť   právneho   poriadku   a   nespĺňajú   požiadavkudôveryhodnosti právneho poriadku. Zmena spôsobu odpisovania pri danom majetku takpodľa navrhovateľov zhoršuje, nezlepšuje postavenie dotknutých podnikateľov (na tomtomieste navrhovatelia odkazujú na judikatúru ústavného súdu vo veci retroaktivity právnychpredpisov a otázky zlepšenia postavenia dotknutých adresátov práva – konkrétne sp. zn.PL. ÚS 38/99).

3.8 Túto časť argumentácie navrhovatelia uzatvorili konštatovaním, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože pôsobiaretroaktívne, pričom ide o pravú retroaktivitu, negatívne narušujú vzťahy, ktoré vznikliv súlade s doteraz (do 31. 12. 2014) platnou a účinnou právnou úpravou, čím porušujú jedenz významných princípov právneho štátu.

4. K čl. 35 ods. 1 ústavy skupina poslancov v úvode uviedla, že základné právo napodnikanie   zakotvené   v   čl.   35   ods.   1   ústavy   je   jedným   zo   základných   práv   a   slobôdgarantovaných   ústavou.   Štát   má   podľa   skupiny   poslancov   možnosť   a   povinnosť,samozrejme,   v   súlade   s ústavou   a   zákonmi   podrobnejšie   upraviť   výkon   tohto   práva.V zásade však má ísť podľa mienky skupiny poslancov o to, aby podnikateľské subjektyv súlade s ústavou a zákonmi mohli nerušene vykonávať toto svoje základné právo a neboliv tomto práve neprimerane rušené.

4.1   Imanentnou   súčasťou   podnikania   je   podľa   názoru   skupiny   poslancov   ajinvestovanie.   Aby   štát   podporil   ekonomiku,   rôznymi   nástrojmi   podporuje   podnikateľovinvestovať,   resp.   inak   vynakladať   finančné   prostriedky   na   svoje   podnikanie,   ktoré   pridosahovaní zisku prinášajú prostriedky do štátnej pokladne (o. i.) formou daní.

4.2 Navrhovatelia uznávajú, že štát, resp. zákonodarca, má právo viac alebo menejpodporovať   podnikanie,   viac   alebo   menej   podporovať   určité   oblasti   podnikania,   resp.niektoré   nepodporovať.   Tvrdia   však,   že   pokiaľ   existuje   základné   právo   na   podnikaniegarantované ústavou, štát musí zabezpečiť všetko potrebné, aby bol podnikateľ chránený odneodôvodnených a rušivých zásahov do tohto práva, pričom navrhovatelia nemajú na myslitrhový   vývoj   a   pod.   Základným   nástrojom   štátu   na   takúto   ochranu   garantovanéhozákladného práva je podľa názoru navrhovateľov vytváranie a schvaľovanie legislatívnehorámca   vrátane   daňového.   V   prípade,   že   sa   štát   rozhodne   nepodporovať   podnikanie,nepodporovať investovanie, je to jeho rozhodnutie. Zákonodarca má podľa navrhovateľovprávo prijímať aj nerozumné zákony. Podľa navrhovateľov je však podstatné, že takétoprávne predpisy, ktorými štát reguluje určitú oblasť úpravy, by nemali aktívne poškodzovaťtých, ktorí do systému a do právnych vzťahov vstúpili v čase, kedy podpora/nepodporapodnikania bola zo strany štátu úplne iná, teda v čase, keď aj právna situácia bola úplne iná.Inými slovami, vytvoriť právne prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú pre určitésprávanie   vrátane   investičného,   zrealizujú   takéto   svoje   rozhodnutia,   a   následne   zmeniťprávne prostredie tak, že existujúce právne vzťahy podnikateľov sa vážne poškodzujú, jepodľa úsudku navrhovateľov neprípustné. V prípade napadnutých ustanovení zákona o daniz príjmov sa podľa navrhovateľov v žiadnom prípade nedá hovoriť o podpore a ochranepodnikania zo strany štátu, ale o jeho aktívnom poškodzovaní.

4.3   Retroaktívne   napadnuté   ustanovenia   zákona   o dani   z príjmov   podľanavrhovateľov vážnym spôsobom zasahujú do výkonu základného práva na podnikanie, a tonegatívne. V prípade, že podnikateľ sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti primárneriadil   racionálnymi   úvahami, ovplyvnenými   situáciou jeho samotného, ako aj celkovousituáciou v ekonomike, na realitnom trhu, na trhu bankových úverov a pod., po nadobudnutíúčinnosti retroaktívnych napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov už bude podľanavrhovateľov nútený správať sa zásadne inak - napríklad investíciu predať. Negatívnedopady napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov na už rozbehnuté podnikanie súpodľa navrhovateľov viac ako jasné, pričom ešte raz zdôrazňujú skutočnosť, že v prípadenapadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov nejde o zanedbateľnú zmenu, ale o zmenuzásadnú.

4.4 V závere k tejto časti navrhovatelia konštatujú, že ak bola podnikateľovi narušenámožnosť vykonávať podnikateľskú činnosť retroaktívnou zmenou právnej úpravy, resp. tátomožnosť bola úplne odňatá (podnikateľ musel skončiť), znamená to obmedzenie základnéhopráva podnikať nad nevyhnutnú mieru a v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem nastanovení   vážnych   prekážok,   resp.   na   skončení   podnikania   v   súlade   so zákonom   a   zasplnenia   všetkých   podmienok,   za   ktorých   dotknutí   podnikatelia   doteraz   podnikali, tu(v prípade prijatia napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov) podľa navrhovateľovdaný nie je.

4.5 Podľa sumarizácie navrhovateľov k čl. 35 ods. 1 ústavy napadnuté ustanoveniazákona o dani z príjmov nie sú v súlade s čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože vážne poškodzujúzákladné právo na podnikanie podnikateľom, ktorí sú týmito retroaktívnymi napadnutýmiustanoveniami   zákona   o dani   z príjmov   zasiahnutí.   Navrhovatelia   zároveň   odkazujú   najudikatúru   ústavného   súdu   k základnému   právu   na   podnikanie   –   sp.   zn. II.   ÚS   70/97a sp. zn. PL. ÚS 13/09.

5. Skupina poslancov zastáva názor, že pokiaľ v súlade s ustanoveniami čl. 13 ods. 4ústavy v rámci testu proporcionality právnej úpravy sa dá do pomeru verejný záujem (výberdaní) a základné právo na podnikanie vo svetle jeho obmedzenia, až možného skončenia,výsledkom bude, že napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov v tomto teste neobstoja.Podnikatelia totiž ani pri 20-ročnej dobe odpisovania nezaplatia (v súvislosti s odpisovanímmajetku) na dani z príjmu menej. Pri nových pravidlách (40-ročné odpisovanie majetku)zaplatia   viac,   avšak   len   krátkodobo.   Tieto   pravidlá   sú   podľa   skupiny   poslancov   totižneudržateľné a aj pre budúcich investorov také zlé, že časom ich bude musieť zákonodarcameniť. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov svojou pravou retroaktivitou podľaskupiny   poslancov   vážne   poškodzujú   tých   podnikateľov,   ktorí   už   do   daného   majetkuinvestovali, svoje podnikateľské rozhodnutie už realizovali, novými pravidlami však budúvážne poškodení. Podľa skupiny poslancov ide o neprípustný retroaktívny zásah štátu.

5.1 Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmu podľa mienky skupiny poslancovneobmedzujú základné právo na podnikanie len z hľadiska dosahovania verejného záujmu,ale   idú   ďaleko   za   tento   záujem.   Napadnuté   ustanovenia   zákona   o dani   z príjmu   podľavyjadrenia   skupiny   poslancov   neprechádzajú   a   nemôžu   prejsť   testom   proporcionalityprávneho predpisu.

5.2   Pokračujúc   vo   svojom   návrhu,   skupina   poslancov   uvádza,   že   napadnutéustanovenia   zákona   o dani   z príjmov   sú   v   rozpore   aj   s   čl.   13   ods.   4   ústavy,   pretožezákonodarca pri ich schválení nielenže nedbal na podstatu a zmysel základného práva napodnikanie (nie je vo verejnom záujme prekážať v podnikaní, resp. znemožňovať ho –v takom prípade je samotné základné právo podnikať popreté), tieto napadnuté ustanoveniazákona o dani z príjmov sa nepoužijú ani len na ustanovený cieľ [konsolidácia verejnýchfinancií, posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti – navrhovatelia odkazujú nadôvodovú správu k novele zákona o dani z príjmov (zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov aktorým   sa   menia   a   dopĺňajú   niektoré   zákony),   všeobecnú   časť,   kde   sa   odôvodňujepredloženie návrhu napadnutých ustanovení], teda budú mať za následok negatívny dopadna dotknutých podnikateľov.

6. Skupina poslancov navrhla, aby ústavný súd prijal nález, podľa ktorého § 26 ods. 1druhej vety v časti „odpisová skupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti„odpisová skupina 6, ročný odpis 1/40“ a § 52zd ods. 6 zákona o dani z príjmov nie jev súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 ústavy.

II. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov

7. Podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov (vrátane nenapadnutých častí, pozn.)v prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácieprodukcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Dobaodpisovania je:

Odpisová skupina   Doba odpisovania1   4 roky

2   6 rokov

3   8 rokov

4   12 rokov

5   20 rokov

6   40 rokov.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o dani z príjmov (vrátane nenapadnutých častí, pozn.) prirovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetkua doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:Odpisová skupina   Ročný odpis1   1/4

2   1/6

3   1/8

4   1/12

5   1/20

6   1/40.

Podľa § 52zd ods. 6 zákona o dani z príjmov pri zmene metódy odpisovania, prizmene   odpisovej   skupiny,   pri zmene   doby   odpisovania,   ročnej odpisovej   sadzby   alebokoeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľapredpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

III. K prijatiu návrhu na ďalšie konanie

8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonovs ústavou(...)   a s medzinárodnými   zmluvami,   s ktorými   vyslovila   súhlas   Národná   radaSlovenskej   republiky   a ktoré   boli   ratifikované   a vyhlásené   spôsobom   ustanovenýmzákonom.

Podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ak   osobyuvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej silynie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily(...), môžu podať ústavnému súdunávrh na začatie konania.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnomprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhyvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajúnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

10.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   plénaústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrhskupiny poslancov obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 20 a § 37 zákona o ústavnomsúde a spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovaťa o nej rozhodnúť.

11. Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súderozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2015