SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 38/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Ladislava Oroszaa Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny 33 poslancov Národnej radySlovenskej republiky, zastúpenej Ing. Jozefom Kolárom, PhD., poslancom Národnej radySlovenskej republiky, na začatie konania o súlade § 26 ods. 1 druhej vety v časti „odpisováskupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti „odpisová skupina 6, ročný odpis1/40“ a § 52zd ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m ana ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. januára2015 doručený návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania o súlade § 26 ods. 1 druhejvety v časti „odpisová skupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti „odpisováskupina 6, ročný odpis 1/40“ a § 52zd ods. 6 (ďalej spolu aj „napadnuté ustanovenia“)zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono dani z príjmov“) s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“)
2. Skupina poslancov svoj návrh v úvode odôvodnila konštatovaním, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov sú retroaktívne a nenapĺňajú princíp proporcionalityprávnej úpravy, čím porušujú niektoré zo základných princípov právneho štátu zakotvenéhov čl. 1 ods. 1 ústavy. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov podľa skupinyposlancov ďalej porušujú aj základné právo na podnikanie zakotvené v čl. 35 ods. 1 ústavy,pretože svojimi následkami spôsobujú vážny zásah do tohto základného práva. Napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov podľa mienky skupiny poslancov majú taktiežpotenciál spôsobiť následky, ktoré idú za rámec princípu zakotveného v čl. 13 ods. 4 ústavy,obmedzujú základné práva a slobody, pričom toto obmedzenie nedbá na podstatu a zmyselobmedzovaného práva a slobody a ide omnoho ďalej, než je ustanovený cieľ, t. j. zamedziťdaňovým únikom, resp. vytvoriť bázu na vyšší výber dane z príjmu.
3. Skupina poslancov vyjadrila svoj názor na čl. 1 ods. 1 ústavy, pričom uviedla, žez ustanovenia čl. 1 ods. 1 ústavy možno nepochybne vyvodiť záver, podľa ktoréhok základným princípom zvrchovaného, demokratického a právneho štátu neodmysliteľnepatria určité obsahové prvky, ktoré vo svojom súhrne vytvárajú a napĺňajú princíp právnehoštátu. Z tohto možno podľa presvedčenia skupiny poslancov jasne vyvodiť, že pokiaľniektoré ustanovenia zákona odporujú niektorým princípom, ktoré v sebe obsahujú pojem„právny štát“, potom tieto ustanovenia odporujú princípu právneho štátu ako základnémuústavnoprávnemu princípu v Slovenskej republike samotnému.
3.1 Jedným z takýchto princípov právneho štátu je podľa vyjadrenia skupinyposlancov zákaz retroaktivity, teda zákaz spätného pôsobenia zákonov do minulosti, pričomsa narušujú doteraz dobromyseľne a v súlade s doteraz platnými právnymi predpisminadobudnuté práva. Podľa názoru navrhovateľov napadnuté ustanovenia zákona o daniz príjmov možno považovať za také, ktoré vo svojom texte obsahujú prvky pravéhospätného pôsobenia, čo je v právnom štáte všeobecne neprípustné. Navrhovatelia dôvodia,že v zmysle všeobecne uznávanej zásady, že neskorší právny predpis (lex posterior) nesmiezhoršiť, resp. zrušiť nadobudnuté práva, by podnikatelia, ktorí do účinnosti napadnutýchustanovení zákona o dani z príjmov uplatňovali odpisy zakúpených budov a tomutoprispôsobili svoje ďalšie ekonomické fungovanie, resp. na toto ekonomické fungovanie,podnikateľský život, to malo zásadný vplyv, mohli celé toto svoje plánovanie zahodiťa pokračovať v odpisovaní administratívnych budov až do dosiahnutia 40 rokov trvaniavlastníctva takejto budovy. Administratívna budova bola zo strany navrhovateľov uvedenáako príklad, v zásade však podľa navrhovateľov ide o vytvorenie novej odpisovej skupiny(č. 6) v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov, pričom sa rozdeľujú budovy, a tým aj spôsobich odpisovania - odpisová skupina č. 5 sú v zásade budovy, v ktorých sa uskutočňujevýroba a inžinierske siete (doba odpisovania 20 rokov - ako podľa ustanovení zákona o daniz príjmov platných a účinných do 31. 12. 2014), a odpisová skupina č. 6, čo sú bytovébudovy, hotely a podobné budovy, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru a verejnúzábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo, atď., kde sa však už doba odpisovania zvýšila z 20rokov na 40 rokov, teda o 100 %, a to bez ohľadu na to, že vlastník (podnikateľ) tento svojmajetok, danú budovu, už niekoľko rokov odpisoval a tomu prispôsoboval aj svojekonomický život.
3.2 Podľa skupiny poslancov napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoréupravujú, že doba odpisovania sa pri určitých druhoch budov (odpisová skupina č. 6)predlžuje z doterajších 20 rokov na 40 rokov, a to aj u tých budov, kde odpisovanie užniekoľko rokov prebieha (t. j. nové pravidlá sa nevzťahujú až na odpisy majetku začaté ponadobudnutí účinnosti zákona), nerešpektuje zásadu zákazu retroaktivity. Napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov podľa názoru skupiny poslancov (i) vstupujú dodoteraz nadobudnutých práv podnikateľa a menia jeho ekonomickú situáciu (napríkladpodnikateľ po určitom počte rokov odpisovania a plánovania výdavkov, investícií a pod. samusí prispôsobiť a odpisovať majetok až do pomerného uplynutia doby 40 rokov, napr. pribudove, ktorú už odpisoval 1 rok, ju nebude ďalej odpisovať 19 rokov, ale po novom už 38rokov), (ii) nerešpektujú to, že podnikatelia, ktorí už začali s odpisovaním majetku, by samožno za daného stavu pre kúpu tohto majetku nerozhodli a svoj podnikateľský postup byriešili inak, napr. prenájmom, alebo lízingom - inými slovami, zákonodarca takto vstúpil doich podnikateľského života dosť nevyberane a pomerne drasticky.
3.3 Nová právna úprava v zmysle napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmovnie je podľa presvedčenia skupiny poslancov právnou úpravou, ktorá by sa dalav podnikateľskom živote „zniesť“, teda úpravou akceptovateľnou. Nová právna úpravapredlžuje dobu odpisovania daného majetku až o 100 %, t. j. pri doterajších 20 rokov naterajších 40 rokov, čo nie je podľa vyjadrenia skupiny poslancov zanedbateľná vec pridoterajšom investičnom rozhodovaní podnikateľa. Naopak, ide o drastické zvýšenie tejtodoby, a tým aj o úplne, markantne inú situáciu, do ktorej sa podnikatelia dostali, teda tí,ktorí už investovali (nie tí, ktorí sa o investícii ešte len rozhodujú). Tým, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov pôsobia aj do minulosti, majú podľa názoru skupinyposlancov spôsobilosť poškodiť podnikateľov, ktorí v minulosti za určitej právnej situácieurobili rozhodnutie (napríklad investičné), ktoré by za takto stanovených podmienok možnoneurobili.
3.4 Na tomto mieste skupina poslancov poukazuje na judikatúru ústavného súdupojednávajúcu o pravej retroaktivite právnych predpisov, konkrétne sp. zn. PL. ÚS 36/95,sp. zn. PL. ÚS 37/99 a sp. zn. PL. ÚS 3/00.
3.5 Podľa navrhovateľov zákaz retroaktivity je založený na presvedčení, že právo(právna norma) pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle preto napríklad nikoho nemožnopotrestať za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo trestným činom alebopriestupkom. Rovnako nie sú podľa navrhovateľov prípustné zákony, ktoré by spätne(so spätnou účinnosťou) zakladali alebo zvyšovali občanom akúkoľvek verejnoprávnupovinnosť. Základom tohto prístupu je podľa navrhovateľov presvedčenie, že spoľahlivosťprávneho poriadku v určitom čase zabezpečuje predvídateľnosť právnych následkovsprávania každého jednotlivca, a tým aj jeho vlastnú zodpovednosť za vedenie (budovanie)vlastného života - aj podnikateľského. Odmietanie retroaktivity (spätnej účinnosti) sa spájas odmietaním zmeny subjektívnej právnej situácie vytvorenej na základe individuálnychprávnych úkonov, ktoré vznikli podľa skoršej (predchádzajúcej) právnej úpravy.
3.6 V prípade napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov sú navrhovatelia tohonázoru, že ide o pravú retroaktivitu. Mohlo by sa podľa navrhovateľov zdať, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov nezavádzajú nové povinnosti, resp. nezvyšujú daňovézaťaženie a pod., ale nie je to tak. Podľa navrhovateľov predĺžením doby odpisovaniadaného majetku z 20 na 40 rokov toto odpisovanie výrazne spomaľujú, a tým zvyšujúdaňové zaťažené podnikateľov bez ohľadu na to, že nedošlo k zvýšeniu sadzby dane.Navrhovatelia konštatujú, že je všeobecne známe, že k zvýšeniu daňového zaťaženia nemusídôjsť len zvýšením sadzby dane, ale aj inými úpravami systému dane z príjmu, ako to jenapríklad práve pri napadnutých ustanoveniach zákona o dani z príjmov, keď sa zostatkováhodnota budov (odpisová skupina 6), ktoré podnikateľský subjekt nadobudol pred1. januárom 2015, bude premietať do zníženia základu dane cez daňovo uznateľné výdavky(odpisy) dvojnásobne dlhšie obdobie. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmovpodľa navrhovateľov neupravujú situáciu podnikateľov len nepatrne, zanedbateľnýmspôsobom, ktorý „sa dá vydržať“, teda napríklad keby táto úprava predĺžila dobuodpisovania o 1 - 2 roky. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov predlžujú dobuodpisovania pri investičnom majetku, teda najmä pri budovách nevýrobného charakteruo 100 %, teda z doterajších 20 rokov (čo bola situácia v čase, keď sa podnikateľ rozhodovalo investícii do takéhoto majetku) na 40 rokov, čo je pre rozhodovanie podnikateľa výrazneiná situácia. Retroaktívna právna úprava teda významne mení situáciu zasiahnutýchsubjektov, nejde o nepatrnú zmenu, zvyšuje ich daňové zaťaženie a mení postaveniezasiahnutých subjektov, ktoré nadobudli v minulosti. Zákonodarca tak podľa navrhovateľovneuznáva stav, ktorý vznikol na základe platných právnych predpisov v minulosti, tento stavzásadným spôsobom mení, a tým mení aj situáciu dotknutých subjektov - podnikateľov.Z tohto dôvodu pri napadnutých ustanoveniach zákona o dani z príjmov ide podľapresvedčenia navrhovateľov o retroaktivitu pravú.
3.7 Zmenou pravidiel tak, že sa tieto zmenia o 100 % než to bolo v časerozhodovania, nespĺňajú podľa názoru navrhovateľov napadnuté ustanovenia zákona o daniz príjmov požiadavku na predvídateľnosť právneho poriadku a nespĺňajú požiadavkudôveryhodnosti právneho poriadku. Zmena spôsobu odpisovania pri danom majetku takpodľa navrhovateľov zhoršuje, nezlepšuje postavenie dotknutých podnikateľov (na tomtomieste navrhovatelia odkazujú na judikatúru ústavného súdu vo veci retroaktivity právnychpredpisov a otázky zlepšenia postavenia dotknutých adresátov práva – konkrétne sp. zn.PL. ÚS 38/99).
3.8 Túto časť argumentácie navrhovatelia uzatvorili konštatovaním, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože pôsobiaretroaktívne, pričom ide o pravú retroaktivitu, negatívne narušujú vzťahy, ktoré vznikliv súlade s doteraz (do 31. 12. 2014) platnou a účinnou právnou úpravou, čím porušujú jedenz významných princípov právneho štátu.
4. K čl. 35 ods. 1 ústavy skupina poslancov v úvode uviedla, že základné právo napodnikanie zakotvené v čl. 35 ods. 1 ústavy je jedným zo základných práv a slobôdgarantovaných ústavou. Štát má podľa skupiny poslancov možnosť a povinnosť,samozrejme, v súlade s ústavou a zákonmi podrobnejšie upraviť výkon tohto práva.V zásade však má ísť podľa mienky skupiny poslancov o to, aby podnikateľské subjektyv súlade s ústavou a zákonmi mohli nerušene vykonávať toto svoje základné právo a neboliv tomto práve neprimerane rušené.
4.1 Imanentnou súčasťou podnikania je podľa názoru skupiny poslancov ajinvestovanie. Aby štát podporil ekonomiku, rôznymi nástrojmi podporuje podnikateľovinvestovať, resp. inak vynakladať finančné prostriedky na svoje podnikanie, ktoré pridosahovaní zisku prinášajú prostriedky do štátnej pokladne (o. i.) formou daní.
4.2 Navrhovatelia uznávajú, že štát, resp. zákonodarca, má právo viac alebo menejpodporovať podnikanie, viac alebo menej podporovať určité oblasti podnikania, resp.niektoré nepodporovať. Tvrdia však, že pokiaľ existuje základné právo na podnikaniegarantované ústavou, štát musí zabezpečiť všetko potrebné, aby bol podnikateľ chránený odneodôvodnených a rušivých zásahov do tohto práva, pričom navrhovatelia nemajú na myslitrhový vývoj a pod. Základným nástrojom štátu na takúto ochranu garantovanéhozákladného práva je podľa názoru navrhovateľov vytváranie a schvaľovanie legislatívnehorámca vrátane daňového. V prípade, že sa štát rozhodne nepodporovať podnikanie,nepodporovať investovanie, je to jeho rozhodnutie. Zákonodarca má podľa navrhovateľovprávo prijímať aj nerozumné zákony. Podľa navrhovateľov je však podstatné, že takétoprávne predpisy, ktorými štát reguluje určitú oblasť úpravy, by nemali aktívne poškodzovaťtých, ktorí do systému a do právnych vzťahov vstúpili v čase, kedy podpora/nepodporapodnikania bola zo strany štátu úplne iná, teda v čase, keď aj právna situácia bola úplne iná.Inými slovami, vytvoriť právne prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú pre určitésprávanie vrátane investičného, zrealizujú takéto svoje rozhodnutia, a následne zmeniťprávne prostredie tak, že existujúce právne vzťahy podnikateľov sa vážne poškodzujú, jepodľa úsudku navrhovateľov neprípustné. V prípade napadnutých ustanovení zákona o daniz príjmov sa podľa navrhovateľov v žiadnom prípade nedá hovoriť o podpore a ochranepodnikania zo strany štátu, ale o jeho aktívnom poškodzovaní.
4.3 Retroaktívne napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov podľanavrhovateľov vážnym spôsobom zasahujú do výkonu základného práva na podnikanie, a tonegatívne. V prípade, že podnikateľ sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti primárneriadil racionálnymi úvahami, ovplyvnenými situáciou jeho samotného, ako aj celkovousituáciou v ekonomike, na realitnom trhu, na trhu bankových úverov a pod., po nadobudnutíúčinnosti retroaktívnych napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov už bude podľanavrhovateľov nútený správať sa zásadne inak - napríklad investíciu predať. Negatívnedopady napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov na už rozbehnuté podnikanie súpodľa navrhovateľov viac ako jasné, pričom ešte raz zdôrazňujú skutočnosť, že v prípadenapadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov nejde o zanedbateľnú zmenu, ale o zmenuzásadnú.
4.4 V závere k tejto časti navrhovatelia konštatujú, že ak bola podnikateľovi narušenámožnosť vykonávať podnikateľskú činnosť retroaktívnou zmenou právnej úpravy, resp. tátomožnosť bola úplne odňatá (podnikateľ musel skončiť), znamená to obmedzenie základnéhopráva podnikať nad nevyhnutnú mieru a v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem nastanovení vážnych prekážok, resp. na skončení podnikania v súlade so zákonom a zasplnenia všetkých podmienok, za ktorých dotknutí podnikatelia doteraz podnikali, tu(v prípade prijatia napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov) podľa navrhovateľovdaný nie je.
4.5 Podľa sumarizácie navrhovateľov k čl. 35 ods. 1 ústavy napadnuté ustanoveniazákona o dani z príjmov nie sú v súlade s čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože vážne poškodzujúzákladné právo na podnikanie podnikateľom, ktorí sú týmito retroaktívnymi napadnutýmiustanoveniami zákona o dani z príjmov zasiahnutí. Navrhovatelia zároveň odkazujú najudikatúru ústavného súdu k základnému právu na podnikanie – sp. zn. II. ÚS 70/97a sp. zn. PL. ÚS 13/09.
5. Skupina poslancov zastáva názor, že pokiaľ v súlade s ustanoveniami čl. 13 ods. 4ústavy v rámci testu proporcionality právnej úpravy sa dá do pomeru verejný záujem (výberdaní) a základné právo na podnikanie vo svetle jeho obmedzenia, až možného skončenia,výsledkom bude, že napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov v tomto teste neobstoja.Podnikatelia totiž ani pri 20-ročnej dobe odpisovania nezaplatia (v súvislosti s odpisovanímmajetku) na dani z príjmu menej. Pri nových pravidlách (40-ročné odpisovanie majetku)zaplatia viac, avšak len krátkodobo. Tieto pravidlá sú podľa skupiny poslancov totižneudržateľné a aj pre budúcich investorov také zlé, že časom ich bude musieť zákonodarcameniť. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov svojou pravou retroaktivitou podľaskupiny poslancov vážne poškodzujú tých podnikateľov, ktorí už do daného majetkuinvestovali, svoje podnikateľské rozhodnutie už realizovali, novými pravidlami však budúvážne poškodení. Podľa skupiny poslancov ide o neprípustný retroaktívny zásah štátu.
5.1 Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmu podľa mienky skupiny poslancovneobmedzujú základné právo na podnikanie len z hľadiska dosahovania verejného záujmu,ale idú ďaleko za tento záujem. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmu podľavyjadrenia skupiny poslancov neprechádzajú a nemôžu prejsť testom proporcionalityprávneho predpisu.
5.2 Pokračujúc vo svojom návrhu, skupina poslancov uvádza, že napadnutéustanovenia zákona o dani z príjmov sú v rozpore aj s čl. 13 ods. 4 ústavy, pretožezákonodarca pri ich schválení nielenže nedbal na podstatu a zmysel základného práva napodnikanie (nie je vo verejnom záujme prekážať v podnikaní, resp. znemožňovať ho –v takom prípade je samotné základné právo podnikať popreté), tieto napadnuté ustanoveniazákona o dani z príjmov sa nepoužijú ani len na ustanovený cieľ [konsolidácia verejnýchfinancií, posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti – navrhovatelia odkazujú nadôvodovú správu k novele zákona o dani z príjmov (zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov aktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), všeobecnú časť, kde sa odôvodňujepredloženie návrhu napadnutých ustanovení], teda budú mať za následok negatívny dopadna dotknutých podnikateľov.
6. Skupina poslancov navrhla, aby ústavný súd prijal nález, podľa ktorého § 26 ods. 1druhej vety v časti „odpisová skupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti„odpisová skupina 6, ročný odpis 1/40“ a § 52zd ods. 6 zákona o dani z príjmov nie jev súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 ústavy.
II. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov
7. Podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov (vrátane nenapadnutých častí, pozn.)v prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácieprodukcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Dobaodpisovania je:
Odpisová skupina Doba odpisovania1 4 roky
2 6 rokov
3 8 rokov
4 12 rokov
5 20 rokov
6 40 rokov.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o dani z príjmov (vrátane nenapadnutých častí, pozn.) prirovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetkua doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:Odpisová skupina Ročný odpis1 1/4
2 1/6
3 1/8
4 1/12
5 1/20
6 1/40.
Podľa § 52zd ods. 6 zákona o dani z príjmov pri zmene metódy odpisovania, prizmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebokoeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľapredpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
III. K prijatiu návrhu na ďalšie konanie
8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonovs ústavou(...) a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná radaSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanovenýmzákonom.
Podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak osobyuvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej silynie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily(...), môžu podať ústavnému súdunávrh na začatie konania.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnomprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhyvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajúnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
10. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí plénaústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrhskupiny poslancov obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 20 a § 37 zákona o ústavnomsúde a spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovaťa o nej rozhodnúť.
11. Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súderozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2015