znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 38/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť A. L., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, Dlhý rad 16, Bardejov, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Raslavice konaných 15. novembra 2014, za účasti M. R., a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť A. L.   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť A. L. (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Raslavice (ďalej len „obec“) konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako kandidát na funkciu starostu obce získal v napadnutých voľbách 612 hlasov oprávnených voličov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 45,23 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (1 353). Za starostu obce bol s počtom odovzdaných hlasov 643 (47,52 %) zvolený M. R. (ďalej len „zvolený starosta“). Rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným starostom je 31 hlasov.

Sťažovateľ napáda zvolenie zvoleného starostu   a sťažnosťou podanou ústavnému súdu   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce,   ku   ktorej   došlo   počas konania volieb tak, «že voličov rómskej národnosti ovplyvňoval p. O. D... a p. V. D... tak, že počas dňa konania volieb došlo zo strany menovaných k manipulácii s rómskymi voličmi takým spôsobom, že ak budú voliť kandidáta č. 3, t. j. odporcu, dostanú od nich bezplatne alkoholické nápoje v bare Domu kultúry v Raslaviciach.

Menovaní O. D. a V. D. sú nájomcami nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Kultúrnom dome v Raslaviciach, kde majú zriadenú prevádzku - bar, ktorý je situovaný tak, že sa nachádza priamo vedľa salónika Domu kultúry v Raslaviciach, resp. je jeho súčasťou, v ktorom bol zriadený volebný okrsok č. 2. To znamená, že každý volič, ktorý sa osobne zúčastnil na voľbách,   ak chcel vojsť resp.   vstúpiť do volebnej miestnosti č. 2 alebo ju opustiť, musel prejsť cez celé uvedené priestory baru, pod „dohľadom“ menovaných osôb. Iný prístup k tejto volebnej miestnosti totiž neexistuje.

Sťažovateľ   zdôrazňuje,   že k uvedenému spôsobu   „kupovaniu“   hlasov v   prospech odporcu dochádzalo v priebehu celého volebného dňa, čo je možné preukázať vypočutím svedkov a to p. P. G..., ktorý bol v čase o 14:00 hodine využiť, svoje volebné právo vo volebnej miestnosti nachádzajúcej sa vo vyššie uvedenom salóniku kultúrneho domu, kde bol   priamo   svedkom   situácie   v   bare   pred   volebnou   miestnosťou,   že   pán   O.   D.,   pred vykonaním volebného práva sa miestnych Rómov, ako aj jeho osobne spýtal, či vedia, koho majú   ísť   voliť,   s   tým,   že   im   pripomínal,   že   majú   ísť   voliť   kandidát   č.   3.   Obdobná manipulácia   s   voličmi   sa   odohrávala   aj   na   terase,   vo   vonkajších   priestoroch   baru. Následne   menovaný   svedok   po   uskutočnení   voľby   videl,   ako   títo   Rómovia   po   odvolení zotrvali v priestoroch baru, kde im,,za odmenu“ bola poskytnutá konzumácia alkoholických nápojov bezplatne od menovaného O. D.

Uvedené skutočnosti je možné dokázať aj vypočutím svedka p. E. K..., člena volebnej komisie, ktorý v čase konania komunálnych volieb okolo 12:30 hodine, keď mal obedňajšiu prestávku, nachádzal sa v priestoroch uvedeného baru, kde bol svedkom rozhovoru medzi jemu neznámymi osobami, obsahom ktorého okrem iného bolo, že dnes „pijú zadarmo...“, pričom túto skutočnosť mu potvrdili aj tam zdržiavajúci sa raslavickí Rómovia...

Sťažovateľ tvrdí, že ide o tvrdenia ktoré je možné hodnoverným spôsobom preukázať, nakoľko voliči po príchode na miesto volieb resp. do miestnosti bezprostredne susediacej s volebnou miestnosťou boli inštruovaní tak,   že číslo ktorého kandidáta na hlasovacích lístkoch   majú   voliť,   čo   predstavuje   hrubý   a   neústavný   zásah   do   slobodného   výkonu volebného práva neprípustným ovplyvňovaním v čase volebného moratória.

O vyššie uvedených skutočnostiach bolo začaté trestné stíhanie na základe podaného trestného oznámenia zo dňa 17. 11. 2014...“.

Sťažovateľ   pre   účely   preukázania   pravdivosti   uvedených   skutočností   označil v jednotlivých bodoch konkrétnych svedkov týchto udalostí.

V sťažnosti poukazuje sťažovateľ na to, že „účelom volebného moratória je v zásade relatívne upokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj zákaz vykonávania takých úkonov, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na slobodné rozhodovanie voličov v bezprostrednej blízkosti v volebných miestností,   kde už je volič bezprostredne pred samotnou voľbou a uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie. O   slobodné   voľby   ide   vtedy,   ak   je   právne   garantovaný   a   prakticky   realizovaný princíp   politickej   plurality,   keď   na   voličov   nie   je   vytvorený   žiadny   nátlak,   nútiaci   ich na hlasovanie pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní   svojich   postojov   nezávisle,   bez   použitia   násilia   či   hrozby   násilia,   donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 90/07).“.V   opísanom   priebehu   konania   volieb   sťažovateľ,   argumentujúc   rozsiahlou judikatúrou   ústavného   súdu,   vidí   porušenie čl.   30 ods.   1 prvej   vety   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 30 ods. 2 a 3 ústavy a čl. 31 ústavy.

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľ navrhuje, aby ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie v náleze:

„... vyhlásil voľby starostu obce Raslavice konané dňa 15. 11. 2014 za neplatné, prípadne   aby   vydal   nález,   ktorým   Ústavný   súd   zrušuje   voľby   starostu   obce   Raslavice konané dňa 15. 11. 2014.“

Zároveň sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o „dočasnom opatrení“ tak, že „odloží vykonateľnosť výsledkov uskutočnených volieb starostu obce Raslavice zo dňa 15. 11. 2014 a to do vyhlásenia právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej, t. j.   podanej   sťažnosti   sťažovateľa   na   neústavnosť   alebo   nezákonnosť   volieb   do   orgánu miestnej samosprávy.“

Sťažovateľ si zároveň uplatnil „ náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktorých špecifikáciu doručí na výzvu Ústavného súdu“.

II.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde   a   preskúmal,   či   návrh   sťažovateľa   spĺňa   všeobecné   a   osobitné   náležitosti   podľa ustanovení § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že jeho právomoc konať vo veci je daná v čl. 129 ods. 2 ústavy. Ďalej zistil, že sťažnosť podal kandidát, ktorý vo volebnom obvode získal najmenej 10 % hlasov voličov volebného obvodu, a sťažnosť bola podaná v 10-dňovej lehote podľa § 60   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Sťažovateľ   zároveň   dostatočne   určito   uvádza, na základe   akých   skutočností   došlo   podľa   jeho   názoru   k   porušeniu   pravidiel   volieb vyplývajúcich z ústavy a zo zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“). Na podporu svojich tvrdení priložil aj listinné dôkazy a označil aj ďalšie dôkazy na tieto voľby   sa   vzťahujúce.   Nemožno   vylúčiť,   že sťažovateľom   namietané   porušenie   ústavy a zákona o voľbách ovplyvnilo výsledky volieb starostu obce a že pri dodržaní volebných pravidiel by bol za starostu zvolený sťažovateľ.

Keďže   ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   nezistil   žiadny relevantný dôvod na jej odmietnutie, podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   ďalej   nevyhovel   návrhu   sťažovateľa   na   vydanie „dočasného opatrenia“ vo vzťahu k výkonu práv a povinností zvoleného starostu až do rozhodnutia vo veci samej – pričom tento návrh posúdil ako návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 31a zákona o ústavnom súde vzhľadom na to, že namietané tvrdenia sťažovateľa vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb je potrebné preukázať vykonaním dokazovania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2014