znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 38/2011-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., N., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., K., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Nováčany konaných 27. novembra 2010, za účasti D. G., N., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Š.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing. J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Nováčany   konaných   27.   novembra   2010   z dôvodu porušenia čl. 30 ods. 3 a 4, čl. 31, čl. 64, čl. 64a, čl. 67 a čl. 69 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a § 1 ods. 1 a 2 a § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990   Zb.   o   obecnom   zriadení   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o obecnom   zriadení“),   §   21   ods.   4   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o voľbách“) a § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte“).

2.   Z obsahu sťažnosti   a priložených   príloh   vyplýva, že   sťažovateľ   kandidoval   vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za starostu obce spolu s ďalšou kandidátkou D. G. (ďalej len „odporkyňa“). Za starostku obce bola zvolená odporkyňa (NEKA), ktorá dostala 230 hlasov, pričom sťažovateľ (SMER) dostal 170 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom   a odporkyňou   predstavuje   60   hlasov.   Počet   všetkých   platne   odovzdaných hlasov pri voľbe starostu obce bol 400. Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 27. novembra 2010 podpísali bez výhrad všetci členovia volebnej komisie.

3.   Nosné   dôvody   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   starostu   obce   spočívali v sťažovateľovom spochybnení pasívneho volebného práva odporkyne (i), ako aj vo vedení volebnej kampane odporkyňou (ii).

3.(i) K uvedenému sťažovateľ uviedol, že odporkyňa «do roku 2007 pracovala na obecnom úrade ako samostatný odborný referent obce. Jednou z povinností, ktoré funkcia odborného referenta zahŕňala bolo aj vykonávanie záznamov na ohlasovni trvalého pobytu. V tom čase jej aj k tejto obci „vznikol“ trvalý pobyt. Vzhľadom nato, že ako osoba formálne splnila   zákonné   požiadavky   na   funkciu   starostu   bola   zapísaná   na   kandidátnu   listinu. Následne   potom   ako   sa   v   obci   rozbehla   politická   kampaň...   časť   obyvateľov   obce   sa nevedela vysporiadať s tým, ako môže kandidovať na funkciu starostu osoba, ktorá v tejto obci   nebýva.   So   svojím   podozrením   sa   obrátili   na   doterajšieho   starostu   -   sťažovateľa. Rovnako   ako   občanom   tak   aj   sťažovateľovi   bolo   podozrivá   možnosť   kandidatúry   p. G. Miestnym zisťovaním zo dňa 3. 11. 2010, kedy sťažovateľ podrobil predmetný záznam o trvalom pobyte p. G. preskúmaniu dospel sťažovateľ k predbežnému záveru o nezákonnosti takéhoto záznamu. V nadväznosti na to, ešte v ten istý deň 3. 11. 2010 podal na prokuratúru podnet   na   prešetrenie...   Okresná   prokurátora (správne   malo   byť   prokuratúra,   pozn.)... reagovala   vydaním   upozornenia   prokurátora   zo   dňa   22.   11.   2010.   Podľa   jeho   obsahu prokurátor upozorňuje na porušenie... § 3 ods. 8 písm. d), § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov... Vzápätí...   navrhol...   prerokovať   upozornenie...   a v prípade   že   sa   preukážu   skutočnosti uvedené v § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 253/1998 Z. z.... zrušiť záznam o trvalom pobyte... dňa   1.   12.   2010   sa   konalo   pracovné   zasadnutie   za   účelom   prerokovania   upozornenia prokurátora. Výsledkom pracovnej porady bolo... pristúpenie k zrušeniu záznamu o trvalom pobyte.». Sťažovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a znenie na vec sa vzťahujúcich   predpisov   (pozri   bod   1)   a ďalej   uviedol,   že „záznam (o   trvalom   pobyte odporkyne, pozn.) neobsahuje nielen obligatórne náležitosti ako deň, mesiac, rok, miesto narodenia   prihlasovateľa   a   priezvisko   otca   a matky,   ale   predovšetkým   potvrdenie obyvateľov   obce   p.   L.   L.   a   p.   M.   L.,   ktoré   deklaruje   ich   súhlas   s   trvalým   pobytom protikandidáta.   Rovnako   chýba   aj   samotný   záznam   údajov   o   osobách,   u   ktorých   má protikandidát   vedený   trvalý   pobyt.   Za   dôležité   považuje   v tejto   súvislosti   sťažovateľ poznamenať že k záznamu o trvalom pobyte došlo samotnou p. G... Podľa... obyvateľov obce sa pani G. po skončení pracovnoprávneho pomeru s obcou Nováčany v roku 2007 v obci neukázala. Rovnako aj počas výkonu funkcie odborného referenta v obci nebývala ale do práce dochádzala z inej obce. Obyvatelia obce sú toho názoru, že p. G. sa nikdy ako občan   nezúčastňovala   na   riešení   obecných   záležitostí   a   nikdy   sa   neprejavovala   ako skutočný obyvateľ Nováčan a ani nijakým spôsobom sa k obci nehlásila. K obci ju neviažu ani žiadne rodinné alebo majetkové vzťahy. Ako sťažovateľ, tak aj obyvatelia obce majú vedomosti o tom, že p. G. niekoľko rokov bývala a v skutočnosti sa zdržuje v K. na adrese Č. Na tejto adrese je možné zastihnúť jej manžela, ktorý tu má údajne nahlásený trvalý pobyt. Pani G. má jedného dospelého syna, ktorého rovnako ako v prípade p. G. k obci Nováčany neviažu žiadne zväzky. Rodina L., u ktorých si pani G. nahlásila pobyt s ňou netvoria žiadne rodinné   ani   príbuzenské   vzťahy.   V   neposlednom   rade   protikandidát   nedisponuje   ani vlastníctvom ku nehnuteľnostiam, ktoré sa v obci nachádzajú.“.

3.(ii)   K uvedenému   sťažovateľ   uviedol,   že „... Protikandidát   bol   viacerými obyvateľmi   obce   videný   ako   organizoval   pohostenie   (guláš,   alkoholické   nápoje)   pre miestnych   obyvateľov   predovšetkým   rómskeho   pôvodu.   Na   tomto   mieste   protikandidát prisľúbil zúčastneným osobám (v počte okolo dvadsať),   že v prípade ak ju budú voliť zabezpečí im materiálne výhody. Konkrétne mali prisľúbené že im postaví sociálne byty a pridelí pozemky.“. V tejto súvislosti sťažovateľ uzavrel, že odporkyňa viedla volebnú kampaň v rozpore s ústavnými pravidlami („kupovanie voličov“).

4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Zrušuje sa rozhodnutie miestnej volebnej komisie v obci Nováčany o zvolení D. G... za starostu obce a vyhlasuje sa Ing. J. Š... za zvoleného starostu.

2.   D.   G...   je   povinná   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

In eventum

1.   Zrušuje   sa   výsledok   volieb   starostu   obce   Nováčany   uskutočnených   dňa 27. 11. 2010.

2.   D.   G...   je   povinná   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

In eventum

1. Voľby starostu obce Nováčany uskutočnené dňa 27. 11. 2010 sú neplatné.

2.   D.   G...   je   povinná   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

5.   Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   v rámci   prípravy   na   jej   predbežné prerokovanie   vyjadrila   odporkyňa,   a to   podaním   osobne   doručeným   ústavnému   súdu 30. decembra 2010, v ktorom v podstatnom uviedla:

«Čo sa týka môjho prihlásenia k trvalému pobytu v Obci Nováčany dňa 12. 08. 2003, bolo vykonané na podnet vlastníkov nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom..., pani   M.   a L.   L.,   ktoré   bolo   vykonané   v   súlade   so   zákonom   a s písomným   súhlasom vlastníkov nehnuteľnosti. Bola som si vedomá toho, že nakoľko od 01. 07. 1979 som bola jediným zamestnancom obce na obecnom úrade, robím toto prihlásenie na trvalý pobyt sama   sebe,   preto   som   si   dala   záležať   na   splnení   všetkých   potrebných   náležitostí   do najmenšieho   detailu.   Súhlas   vlastníkov   s   overenými   podpismi   som   pripojila k prihlasovaciemu lístku na trvalý pobyt rovnako aj kópiu Listu vlastníctva. K sťažnosti sťažovateľ pripojil kópiu prihlasovacieho lístka, o ktorom som presvedčená, že nie je ten pravý, na základe ktorého som vykonala prihlásenie. Údaje na prihlasovacom lístku sú nečitateľné a porozhadzované, údaj o predchádzajúcom trvalom pobyte je v časti záznamu ohlasovne.   Prihlásila   som   sa   na   ručne   vypísanom   prihlasovacom   lístku   so   všetkými náležitosťami, ktoré má prihlasovací lístok obsahovať. Pracujem dosť dlho v samospráve a na nedôslednosť alebo na nedbanlivosť sa nesťažovali na mňa žiadne inštitúcie alebo orgány... K vyjadreniu pre Ústavný súd... prikladám overené čestné vyhlásenie manželov L., ktorí   aj   teraz   prehlasujú,   že   dňa   12.   08.   2003   súhlasili   a   aj   teraz   naďalej   súhlasia   s prihlásením k nim na trvalý pobyt, lebo ma jednoducho potrebujú... Sťažovateľ označil môj viac ako sedemročný trvalý pobyt za „fiktívny“, ale doteraz mu vyhovoval aj taký trvalý pobyt, platila som riadne každoročne poplatky za komunálny odpad do rozpočtu obce, a v podielových daniach do rozpočtu obce pravidelne prúdili aj moje dane. Čudujem sa, odkiaľ má sťažovateľ prehľad, kedy sa zdržiavame s manželom v obci, to predsa najlepšie môžu vedieť len manželia L... Dňa 15. 12. 2010 som sa dostavila na Okresnú prokuratúru Košice- okolie a hľadala som vysvetlenie. Pani JUDr. J. V. ma oboznámila s podnetom Ing. J. Š. a vysvetlila, že na obecný úrad poslala upozornenie, v ktorom ona v prvom rade ukladá starostovi obce prešetriť na jeho vlastný podnet prihlásenie môjho trvalého pobytu. Sama uviedla, že to mal prešetriť predovšetkým u vlastníkov nehnuteľnosti, teda u manželov L. a až potom konať. Pani M. L. je po operácii srdiečka, je ťažko zdravotne postihnutá a so svojim manželom ma považujú za „adoptívnu dcéru“. Sú stále doma, majú aj pevnú linku..., kde si to sťažovateľ mohol kedykoľvek preveriť, alebo ma tam mohol aj zastihnúť. Starosta obce to však prešetroval na pracovnej porade so svojimi dvoma zamestnankyňami, ktoré prijal po mojom odchode z obecného úradu... Na okresnej prokuratúre som do záznamu uviedla, že mám podozrenie, že starosta obce Ing. J. Š. vedome chce spôsobiť škodu mojej osobe tým, že na úradnej tabuli uviedol nepravdu. Konaním starostu sa cítim byť poškodená najmä morálne a aj takýmto spôsobom chce spochybniť výsledky komunálnych volieb... Sekcia   koordinácie   a   informatizácie   verejnej   správy   MV   SR,   ktorá   má   na   starosti   aj koordináciu ustanovujúcich zasadaní, jednoznačne označila zrušenie môjho trvalého pobytu zo strany starostu obce za neovplyvňujúce výsledok komunálnych volieb... okolnosť splnenia podmienok   trvalého   pobytu   skúmala   aj   miestna   volebná   komisia   pri   registrácii   mojej kandidátky.   Už   vtedy   mal   sťažovateľ   možnosť   podnecovať   na   tejto   komisii   námietky, o ktorých mal vedieť a ktoré uplatňuje až po voľbách. Podľa § 21 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 4 cit. zák. bolo možné pred voľbami napadnúť moje zaregistrovanie miestnou volebnou komisiou, čo však sťažovateľ neurobil... Svedčí to len o konaní sťažovateľa z vypočítavosti... Z čestných prehlásení doložených Ing. Š. je zrejmé, že boli vyhotovené narýchlo, účelovo a chaoticky, pretože neobsahujú poučenie o trestných následkoch prehlasujúceho v zmysle § 39   ods.   3   zák.   č.   71/1967   Zb.   o   správnom   konaní,   ktoré   je   možné   uplatniť   v prípade nepravdivých   údajov   v   čestnom   vyhlásení...   V   komunálnych   voľbách   v   roku   2006   som prvýkrát kandidovala za starostku obce. Hoci v zákone... číslo 346/1990 Zb.... sa nikde nepíše, že zapisovateľka miestnej volebnej komisie nemôže byť kandidátom na poslanca alebo starostu, ja som v tom období považovala z etického a morálneho hľadiska za správne požiadať starostu obce Ing. J. Š., aby ma odvolal a vymenoval novú zapisovateľku miestnej volebnej   komisie.   Okrem   toho,   že   členkou   miestnej   volebnej   komisie   už   bola   jeho manželka..., vymenoval za zapisovateľku tejto komisie svokru svojej dcéry... V tohtoročných komunálnych voľbách som sa usilovala o kultivovanú a korektnú volebnú kampaň, usilovala som sa o to, aby volebná atmosféra v našej obci nepolarizovala spoločnosť, nevytvárala zbytočné negatívne napätie. Pevne verím, že aj to prispelo k nečakane vysokej volebnej účasti... k útoku sťažovateľa na to, že som kupovala hlasy... V obci J. vlastníme s manželom rekreačnú chatu. Dňa 15. 10. 2010 oslavoval manžel svoje narodeniny v kruhu rodiny a svojich spolupracovníkov. Na druhý deň sme pozvali priateľov, známych a náš priateľ pán Š.   M.   s   mojim   vedomím   pozval   niektorých   občanov   Rómov,   ktorým   som   sa   chcela poďakovať za milé a vrelé prijatie v rómskej osade pri zbieraní podpisov na petíciu, keďže som   kandidovala   ako   nezávislý   kandidát.   Na   chatu   do   J.   prišli   aj   takí,   ktorých   sme nepozvali, ale nevadilo nám to, pretože nebol dôvod. Všetkých sme prijali s čistým úmyslom poďakovať sa za prijatie v rómskej osade. Počas nášho sedenia rozprávali väčšinou hostia a Rómovia sa sťažovali na to, v akých podmienkach žijú v osade v Nováčanoch. Na ich problémy nadviazal tam prítomný náš priateľ pán P. a aj iní naši priatelia, ktorí sa zapojili do   rozhovoru   o   riešení   ich   bytového   problému...   Podstatou   ale   zostáva   to,   že   som   sa všetkým poďakovala za prijatie v rómskej osade a za všetky podpisy na petíciu. Nikomu som nič nesľubovala, nikomu som nesľubovala žiadnu finančnú a ani inú materiálnu odmenu alebo   výhodu,   na   priateľskom   posedení   nedošlo   k   žiadnemu   sťažovateľom   označenému kupovaniu hlasov... Občania, ktorí mi vo voľbách dali hlasy, ma veľmi dobre poznajú a to od roku 1979 až doteraz, všetci, ktorí mi dali hlas v týchto ako aj v predchádzajúcich voľbách, vedeli, aký mám prístup k občanom ako som ich k spokojnosti vybavovala, aký mám vzťah k Nováčanom. O tomto svedčí aj fakt, že po mojom odchode do R. (dôvodom boli trvalé nezhody s pánom Ing. Š. a nebola som sama, ktorá musela ukončiť pracovný pomer kvôli nezhodám so starostom obce, napr. upratovačka na OcÚ, školníčka v MŠ, vodič v drobnej prevádzkárni) radšej chodili občania Nováčan za mnou ak si potrebovali niečo vybaviť. Podľa ich vyjadrenia odmietali ísť na Obecný úrad v Nováčanoch, kde sa stretávali s neochotou a aj s neodbornosťou... poukazujem aj na veľký rozdiel počtu hlasov 230 v môj prospech a 170 v prospech sťažovateľa. Podanú sťažnosť považujem za úplne neopodstatnenú... V závere chcem prehlásiť, že som si vždy ctila a dodržiavala Ústavu a zákony   Slovenskej   republiky,   ako   občianka,   zamestnankyňa   obcí   a rovnako   aj   ako kandidátka v komunálnych voľbách. Všetky sťažnosti a podnety proti mojej osobe a proti výsledkom volieb považujem za nepravdivé, zavádzajúce a účelovo zosnované neúspešným kandidátom Ing. Š., ktorý sa nevie zmieriť so svojim odchodom z funkcie starostu Obce Nováčany.»

Odporkyňa k vyjadreniu pripojila „čestné prehlásenie“ manželov L. zo 14. decembra 2010,   z ktorého   vyplýva,   že   12.   augusta   2003   obaja   súhlasili   a aj   teraz   súhlasia s prihlásením odporkyne na trvalý pobyt v ich rodinnom dome už aj z dôvodu, že ju obaja považujú za svoju dcéru a potrebujú, aby bola aj naďalej u nich prihlásená na trvalý pobyt. Rovnako odporkyňa predložila čestné vyhlásenie Ing. Š. P. z 30. decembra 2010, z ktorého vyplýva,   že   menovaný   zhodne   s už   uvedeným   vyjadrením   odporkyne   opísal   priebeh posedenia na chate a zvýraznil, že odmieta všetky tvrdenia, „že na uvedenej... akcii došlo ku kupovaniu voličských hlasov“.

6.   Odporkyňa   4.   januára   2011   doručila   ústavnému   súdu   tiež   stanovisko   vedúcej oddelenia matrík a hlásenia pobytu na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „vedúca   oddelenia“),   z ktorého   v podstatnom   vyplýva,   že „chýbajúci   súhlas   vlastníkov nehnuteľnosti neoprávňuje starostu obce zrušiť trvalý pobyt... Mal dotknutú osobu najprv vyzvať na doplnenie údajne chýbajúceho súhlasu vlastníkov.“. V tomto kontexte poukázala na   čestné   vyhlásenie   manželov   L.   (pozri   bod   5 in   fine),   z ktorého   vyvodila   (vedúca oddelenia) záver, že „súhlas vlastníkov nehnuteľnosti je nespochybniteľný a ich vôľa, aby sťažovateľka (odporkyňa, pozn.) mala trvalý pobyt na ich adrese je jednoznačná“.

7. Na vyjadrenie odporkyne (bod 5) reagoval sťažovateľ podaním z 5. januára 2011 (doručeným ústavnému súdu 10. januára 2011), v ktorom na základe tvrdení odporkyne rozvinul   svoje   úvahy   o formálnej   a materiálnej   stránke   trvalého   pobytu   a v súvislosti s „kupovaním   hlasov“ polemizoval   s tvrdením   odporkyne   o iba   priateľskej   povahe stretnutia odporkyne a ďalších na chate 15. októbra 2010.

8.   Ústavný   súd   z verejne   dostupnej   internetovej   databázy   (http://www.minv.sk/?oso10-uvk) zistil, že Ústredná volebná komisia prijala (okrem iných) uznesenie č. 16 zo 16. novembra 2010 v znení:

„Ústredná volebná komisia prerokovala podanie obce Nováčany z 9. 11. 2010 vo veci registrácie kandidátov pre voľby do orgánov samosprávy obcí a konštatuje, že podľa § 22   zákona   SNR.   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení neskorších   predpisov   o registrácii   kandidátov   na   funkciu   starostu   rozhoduje   miestna volebná   komisia.   Toto   rozhodnutie   bolo   možné   preskúmať   príslušným   okresným   súdom podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.“

II.

9. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

10.   Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľ namietal porušenie v bode 1 uvedených ustanovení ústavy a zákonov, k porušeniu ktorých malo dôjsť tým spôsobom (pozri bod 3), že odporkyňa ako kandidátka na funkciu starostky obce nespĺňala podmienky pasívneho volebného práva, keďže nemala trvalý pobyt v obci (časť II.A ďalej, pozn.), a že odporkyňa neprípustným spôsobom viedla volebnú kampaň; v tomto ohľade poukázal najmä na skutočnosť, že odporkyňa „kupovala“ hlasy voličov (časť II.B ďalej, pozn.).

II.A

12.   Pri   posudzovaní   volebných   sťažností   v rámci   ich   predbežného   prerokovania ústavný súd primerane vychádza tiež z ústavných (čl. 127 ústavy) a zákonných (§ 20 a nasl. zákona o ústavnom súde) vymedzení sťažnosti ako takej, a to aj preto, že po predbežnom prerokovaní volebnú sťažnosť môže na základe svojej stabilnej rozhodovacej praxe posúdiť niektorým zo spôsobov uvedených v bode 10 in fine.

13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy je subsidiárna, čiže vzniká iba vtedy, ak sťažovateľ nemal, nemá a ani nebude mať možnosť domôcť sa ochrany svojich práv pred iným súdom. Ústavný   súd   už   v rozhodnutí   sp.   zn.   II.   ÚS   130/02   vyslovil:   „Ústavný   súd   Slovenskej republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity“, ktorý tvorí trvalú súčasť judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 3/2010).

14.   Registrácia   kandidátov   na   funkciu   starostu   obce   je úlohou   miestnej   volebnej komisie podľa § 22 zákona o voľbách. Miestna volebná komisia podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona   o voľbách   nezaregistruje   kandidáta,   ktorý   nemá   trvalý   pobyt   v obci,   v ktorej kandiduje. Podľa § 22 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 4 a 5 zákona o voľbách proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta môžu   podať   kandidujúce   politické   strany   a   nezávislí   kandidáti   návrh   na   vydanie rozhodnutia   o   zrušení   registrácie   kandidáta   alebo   návrh   na   vydanie   rozhodnutia   o zaregistrovaní   kandidáta   na   súd.   Návrh   treba   podať   do   troch   dní   odo   dňa   rozhodnutia miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať (odsek 4). Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta alebo o zrušení registrácie kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie súdu do 24 hodín od jeho doručenia (odsek 5). Súdne konanie vo   veciach   registrácie   kandidátnych   listín   pre   voľby   do   orgánov   samosprávy   obcí   je upravené v ustanovení § 250zb zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

15.   Zákonodarca   teda   vytvoril   typ   súdneho   konania   na   zabezpečenie   kontroly ústavnosti   a zákonnosti   procesu   registrácie   kandidátnych   listín   pre   voľby   do   orgánov samosprávy   obce   a zveril   ju   všeobecným   súdom.   V danej   veci   takéto   konanie   na všeobecnom súde neprebehlo, preto v danom prípade nie je daná ani právomoc ústavného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na už uvedený bod 8.

16.   Vzhľadom   na   uvedené   v bode   15   ústavný   súd   už   neposudzoval   otázku,   či odporkyňa mala, alebo nemala v čase volieb trvalý pobyt v obci Nováčany, i keď v tejto súvislosti nemožno prehliadnuť volebný výsledok, ktorý dosiahla odporkyňa vo voľbách (pozri bod 2), ani postoj manželov L. (bod 5 in fine).

II.B

17. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb   v   demokratickej spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti   a zákonnosti   je   na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia   o   neústavnosti   alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   nemôže   byť vykladaná   tak   extenzívne,   že   by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných   volebných   či   iných   orgánov,   a to   dokonca   v tom   smere,   že   iba   na   základe špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne   rekonštruovať   celý volebný proces.

18. Vzhľadom na výhrady uvedené v bode 3.(i) a 7 je zrejmé, že sťažovateľ pod neprípustným spôsobom vedenia volebnej kampane odporkyňou („kupovanie“ hlasov) mal na mysli odporkyňou popísané (bod 5) pohostenie na chate, ktoré sa uskutočnilo 15. októbra 2010; iné aktivity odporkyne v tomto smere sťažovateľ neuviedol. Keďže volebná kampaň sa v zmysle § 30 ods. 2 zákona o voľbách začína 17 dní pred začiatkom volieb a tieto sa uskutočnili 27. novembra 2010, potom stretnutie/pohostenie uskutočnené 15. októbra 2010 nemá prima   facie žiadny   právny   význam   k sťažovateľom   namietanému   neprípustnému vedeniu volebnej kampane odporkyňou, pretože sa uskutočnilo ešte pred začatím volebnej kampane.

19. Z uvedených dôvodov (časti II.A a II.B) ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci (časť II.A) a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (časť II.B) už pri jej predbežnom prerokovaní. Bolo potom bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011