znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 38/07-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2008 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti L. B., H., kandidáta na primátora mesta H., zastúpeného advokátom JUDr.   M.   M.,   B.,   pre   nezákonnosť   a neústavnosť   volieb   primátora   mesta   H.   konaných 2. decembra 2006, za účasti JUDr. M. Z., H., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. B. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. PL. ÚS 38/07-19 z 2. mája 2007 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. M., za účasti JUDr. M. Z. (ďalej aj „odporkyňa“), doručenú ústavnému súdu faxom 12. decembra 2006 a poštou 14. decembra 2006, ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   namietal   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   primátora   mesta   H.   konaných 2. decembra 2006.

Zo sťažnosti v spojení so zápisnicou mestskej volebnej komisie z 2. decembra 2006 o výsledku   volieb   a   z pripojených   príloh   vyplýva,   že   sa   sťažovateľ   ako   kandidát   č.   1 a odporkyňa   ako   kandidátka   č.   4   uchádzali   vo   voľbách   primátora   mesta   H.   o funkciu primátora.

Volebný   obvod   mesta   H.   pozostával   z 8   volebných   okrskov.   Počet   voličov zapísaných   vo   volebných   zoznamoch   bol   6   413,   obálky   boli   vydané   3   209   voličom, odovzdaných bolo 3 208 obálok, počet platných hlasov odovzdaných vo voľbách primátora bol 3 152. Počet platných odovzdaných hlasov sťažovateľovi bol 1 386 a odporkyni ako víťaznej   kandidátke   1   550.   Rozdiel   medzi   počtom   platných   hlasov   odovzdaných   pre sťažovateľa a pre odporkyňu ako víťaznú kandidátku bol 164 hlasov.

Porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb primátora mesta H. vidí sťažovateľ v tom, že v čase volebného moratória v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“)   došlo   k nezákonnému   vedeniu   volebnej   kampane   v prospech   odporkyne,   proti ktorej sťažnosť smeruje, a to v takej intenzite a rozsahu, že touto volebnou kampaňou došlo nielen k závažnému porušeniu volebného zákona, ale aj k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy.

Sťažovateľ   skutkovo   vymedzil   porušenie   volebného   moratória   tvrdením,   že   vo voľbách   na   primátora   mesta   H.   došlo   ku   kupovaniu   hlasov   voličov,   pretože   za   voľbu odporkyne   ako   kandidátky   č.   4   bola   voličom   vyplatená   suma   200   Sk.   V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Podľa konkrétnych výpovedí jednotlivých voličov ich dňa 2. 12. 2006, t. j. v deň volieb vzali iné osoby autá, dali im papierik s číslom 4, povedali im, aby volili číslo 4, ak chcú 200,- Sk a ponúkali im aj jedlo, ktorým ich pohostili potom, čo už odvolili a to v dome na P. ulici v H.“

Sťažovateľ   k sťažnosti   okrem   iného   pripojil   zápisnicu   mestskej   volebnej komisie z 2. decembra 2006, hlasovací lístok pre voľby primátora mesta H., písomnosť s menami kandidátov a s rukou napísanými slovami „PRIMÁTOR 4“, výpovede troch svedkov (Z. K., M. K. a J. K.) zaznamenané na DVD nosiči s pripojeným prepisom týchto výpovedí a ich úradným   prekladom   z   maďarského   jazyka   do   slovenského   jazyka   v spojení   s čestnými vyhláseniami o pravdivosti ich výpovede.

Sťažovateľ   v sťažnosti   označil   nehnuteľnosť,   kde   sa   uskutočnilo   pohostenie   pre uvedených voličov, ako aj vlastníka tejto nehnuteľnosti – R. K., ktorého zároveň označil aj ako organizátora volebnej kampane.

Prílohou k sťažnosti je aj 44 listín označených ako „PRÍLOHA SŤAŽNOSTI, Zoznam a podpisy navrhovateľov/sťažovateľov:“ s osobnými údajmi a podpismi 919 osôb (ďalej aj „sťažnosť nespokojných občanov“). Ku každej z týchto listín je súčasne voľne pripojená listina   s textom   v slovenskom   jazyku   aj   maďarskom   jazyku   takého   znenia: „Svojím podpisom   vyjadrujeme   nespokojnosť   s nedemokratickým   priebehom   komunálnych   volieb v meste   H.,   ktoré   sa konali   dňa   2. decembra 2006.   Odmietame výsledok   volieb   na post primátora mesta H., ktorý bol dosiahnutý nečestným spôsobom.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol: «Táto... volebná kampaň mala masový charakter a netýkala sa len voličov, ktorých čestné prehlásenia sťažovateľ pripája, ale jej organizátori takto „zorganizovali“ účasť cca 400 oprávnených voličov prevažne rómskej národnosti.»   Podľa   sťažovateľa   «v rámci   volebnej   kampane,   ktoré   robia z voličov„pochodujúce hlasovacie lístky“, ktoré nikdy doteraz nevyužili svoje volebné právo a ktoré idú voliť len preto, že ich privezú k volebnej miestnosti, odvezú späť, pohostia, vopred im sľúbia a následne im po uskutočnení volebného aktu dajú 200,- Sk, ak budú voliť určeného   kandidáta/tov,   je   jednoznačným   ovplyvňovaním   výsledku   volieb   v prospech určitého kandidáta, v tomto prípade kandidáta, proti ktorému sťažnosť smeruje. Rozdiel v počte   hlasov   vo   výške   164   pritom   poukazuje   na   to,   že   cielená   a nezákonná   volebná kampaň   zabezpečila   kandidátovi,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   víťazstvo   vo   voľbách primátora H. dňa 2. 12. 2006».

Uvedené skutkové vymedzenie porušenia zákonnosti a ústavnosti volieb primátora mesta   H.   v spojení   s rozdielom   hlasov   medzi   odporkyňou   ako   víťaznou   kandidátkou a sťažovateľom v počte 164 poukazuje podľa sťažovateľa na závažné porušenie volebného zákona, ktoré nepochybne reálne ovplyvnilo výsledok volieb.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyhlásil voľby primátora mesta H. konané 2. decembra 2006 za neplatné, prípadne navrhol vydať nález, ktorým ústavný súd zruší voľby primátora mesta H. konané 2. decembra 2006.

Podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   21.   decembra   2006,   9.   marca   2007 a 23. apríla   2007   sťažovateľ   doplnil   sťažnosť   výpoveďami   ďalších   piatich   svedkov zaznamenaných   na   DVD   nosiči,   prepisom   týchto   výpovedí   a čestnými   vyhláseniami svedkov o pravdivosti ich výpovede. Išlo o svedkov J. L., P. L., Klaudiu L., P. L. st. a Ž. L.

Sťažovateľ   v rámci   svojich   doplňujúcich   podaní   predložil   ústavnému   súdu   aj výpoveď G. S. zaznamenanú na DVD nosiči, v ktorej uviedol, že „A. K. a G.“ prišli za ním v deň volieb, aby išiel hlasovať a volil „číslo 4“, za čo dostane 200 Sk a guľáš. Keďže s týmto návrhom súhlasil, odviezli ho autom k volebnej miestnosti, kde volil číslo 4, za čo následne   dostal   sľúbenú   odmenu.   Sťažovateľ   predložil   aj   čestné   vyhlásenie   svedka o pravdivosti jeho výpovede zaznamenanej na DVD nosiči.

Ústavnému   súdu   bola   predložená   aj   zápisnica   o   trestnom   oznámení   sťažovateľa z 15. decembra   2006   v súvislosti   s   jeho   podozrením,   že   vo   voľbách   došlo   k spáchaniu trestného činu „podplácania“, v ktorom ako svedkov udalostí týkajúcich sa porušovania volebného moratória uviedol M. K. a P. O.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa 8. júna 2007 a 25. júna 2007 vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla: „S volebnou sťažnosťou sťažovateľa sa nemôžeme stotožniť...   k   skutkovému   dôvodu   uvádzanému   sťažovateľom   (t.   j.   organizácia   masívnej kampane   v prospech   víťaznej   kandidátky   JUDr.   M.   Z.   spojenej   s kupovaním   hlasov prevažne   z prostredia   osôb   rómskej   národnosti)   nemožno   vôbec   prisvedčiť,   keďže   tento skutok (tak ako je opísaný sťažovateľom) sa vôbec nestal a skutkové tvrdenia uvádzané sťažovateľom   nie   sú   podopreté   (dôveryhodnými)   dôkazmi   a vo   vzájomnej   súvislosti nevytvárajú ani logickú niť (resp. spojitosť.)

Vo vzťahu k výpovediam Z. K., M. K. a J. K. odporkyňa uviedla: „Tieto osoby neboli   nezainteresované   na   výsledku   volieb   v prospech   zjavnej   favorizácie   sťažovateľa (napr.   jednému   z týchto   osôb   bol   pridelený   sociálny   byt   za   pôsobenia   sťažovateľa   ako primátora v predchádzajúcom volebnom období)“.

K výpovedi J. L., P. L., K. L. a Ž. L. odporkyňa uviedla, že „sa jedná o priamych susedov sťažovateľa,   ktorí s ním   majú   dobré susedské   vzťahy,   a ktorí volili   sťažovateľa a vzhľadom na tieto okolnosti je potrebné hodnotiť ich výpovede“.

Odporkyňa k   výpovedi   G.   S.   uviedla,   že „do   jej   kancelárie   sa   bez   predvolania dostavil G.   S...,   ktorý prehlásil,   že približne   pred dvoma mesiacmi   tohto   roku a potom niekoľkokrát   za   sebou   ho   navštívili   L.   B.   a M.   K.   (t.   j.   sťažovateľ   a bývalý   zástupca primátora) na ulici R. v H. a v jeho domácnosti mu ponúkali finančné prostriedky, aby svedčil, že dostal finančné prostriedky od kandidátky č. 4 JUDr. M. Z. a za to mu ponúkali 100.000,- Sk aj ošatenie za podmienky, že sa nechá nahrať na kameru aj so svedkami, ktorí budú   svedčiť   to   isté“.   K svojmu   vyjadreniu   odporkyňa   priložila   aj   úradný   záznam o uvedenej skutočnosti a čestné vyhlásenie G. S. z 20. júna 2007 podpísané aj svedkami M. S. a T. S.

K osobe   R.   K.   a tvrdeniam   o jeho   postavení   organizátora   nezákonnej   kampane odporkyňa uviedla, že R. K. bol kandidátom na poslanca za koalíciu Smer, HZDS, SNS. Táto   koalícia   mala vo voľbách   na   primátora   mesta   H.   vlastného   kandidáta   (Ing.   J.   J.), a preto je podľa nej nelogické, aby ju akýmkoľvek spôsobom v rámci volebnej kampane podporoval. Ako dôkaz pripojila k svojmu vyjadreniu volebný plagát koalície Smer, HZDS, SNS a čestné vyhlásenie R. K. potvrdzujúce jej tvrdenie. Odporkyňa taktiež poukázala na skutočnosť, že v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že približne 400 osôb prevažne rómskej národnosti bolo ovplyvnených kupovaním hlasov v prospech kandidátov uvedených   na písomnosti,   nemohlo by podľa   nej byť problémom, aby bol za poslanca mestského zastupiteľstva zvolený aj R. K. (podľa sťažovateľa organizátor tejto kampane), ktorý bol dokonca kandidátom rómskej národnosti a potreboval na svoje zvolenie menší počet hlasov, ako bolo potrebné získať na funkciu primátora.

K   sťažnosti   nespokojných   občanov   odporkyňa   uviedla,   že „neuviedli   konkrétne, v čom   mal   spočívať   nedemokratický   charakter   priebeh   volieb...   nepotvrdili   tvrdenia sťažovateľa o tom, že dochádzalo k volebnej agitácii osôb kupovaním ich hlasov, resp. že boli organizované masové akcie v prospech kandidátky č. 4... Podľa nášho názoru sa jedná o občanov,   ktorí   boli   nie   spokojní   s nedemokratickosťou   volieb,   ale   s výsledkom   volieb, v čom vidíme podstatný rozdiel“.

II.

A. Skutkové zistenia

Ústavný   súd   vykonal   vo   veci   dokazovanie   oboznámením   sa   s obsahom   listín tvoriacich prílohu sťažnosti a jej doplnení, listín tvoriacich prílohu vyjadrenia odporkyne, ako   aj   s obsahom   pripojených   výpovedí   svedkov   na   DVD   nosičoch.   Oboznámil   sa s trestným   oznámením   podaným   sťažovateľom   v predmetnej   veci,   ako   aj   s   uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Komárne, odboru   skráteného   vyšetrovania   sp.   zn.   ČVS:   ORP-8/OSV-KN-07-Fk   o   odmietnutí trestného stíhania v tejto veci. Ústavný súd zároveň vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov   prostredníctvom   dožiadaného   Okresného   súdu   Komárno   (ďalej   len   „dožiadaný súd“).

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Sťažovateľ   ako   kandidát   č.   1   a odporkyňa   ako   kandidátka   č.   4   sa   uchádzali   vo voľbách primátora mesta H., ktoré sa uskutočnili 2. decembra 2006, o funkciu primátora. Volebný obvod pozostával z 8 volebných okrskov. Počet voličov zapísaných vo volebných zoznamoch bol 6 413, obálky boli vydané 3 209 voličom, odovzdaných bolo 3 208 obálok, počet   platných   hlasov   odovzdaných   vo   voľbách   primátora   bol   3   152.   Počet   platných odovzdaných   hlasov   sťažovateľovi   bol   1 386   a počet   platných   odovzdaných   hlasov odporkyni   ako   víťaznej   kandidátke   bol   1   550.   Rozdiel   hlasov   medzi   sťažovateľom a odporkyňou ako víťaznou kandidátkou bol 164 hlasov. Zápisnica volebnej komisie bola bez pripomienok podpísaná všetkými členmi komisie a zapisovateľkou 2. decembra 2006.

Skutkové   tvrdenia   kupovania   hlasov   rómskych   voličov   opieral   sťažovateľ o výpovede deviatich svedkov (Z. K., M. K., J. K., J. L., P. L., K. L., P. L. st., Ž. L. a G. S.), ktoré boli zaznamenané na DVD nosičoch. Ústavný súd sa s obsahom výpovedí svedkov oboznámil   a následne   prostredníctvom   dožiadaného   súdu   vypočul   svedkov,   ktorí   sa   na výsluch dostavili.

Z výpovede   Z.   K.   zaznamenanej   na   DVD   nosiči   vyplýva,   že   ho   v deň   volieb navštívili   autom „Cigáni“,   ktorí   ho   inštruovali „že   treba   voliť   štvorku“, následne   sa zúčastnil volieb. Po voľbách ho „zobrali... k tej osobe, kde nám dal dvesto korún“.

M. K. vo výpovedi zaznamenanej na DVD nosiči uviedol, že k nim v deň volieb prišiel „jeden Róm“, ktorý   ich zobral „hlasovať, a bolo na tom číslo 4“ . Po voľbách „Zobrali nás do svojho domu, ponúkali nám jedlo, nezobrali sme si, dali nám 200 korún...“.

J. K. v zázname jeho výpovede na DVD nosiči uviedol, že k nim prišiel „jeden Róm“, ktorý ich zobral k „jednému Rómovi“, kde im bolo povedané, že dostanú 200 Sk, a bol im daný „papier, že na toto treba hlasovať“. Po vykonaní volebného aktu sa vrátili späť   k uvedenému   Rómovi,   kde   im   ponúkli   guľáš   a klobásu,   ktoré   si   odmietli   vziať, a následne ich odviezli domov a dali im 200 Sk.

Vo výpovedi pred dožiadaným súdom Z. K. svoju výpoveď vo vzťahu k priebehu uvedených udalostí uvedenú na DVD nosiči nepotvrdil, pretože uviedol, že pred tým, ako ich odviezli k volebnej miestnosti, boli privezení ku „G.“, ktorý ich inštruoval, koho majú voliť. Svoju výpoveď rozšíril o označenie osoby, ktorá ich o hlasovaní inštruovala (G.), avšak   výpoveď   o tejto   skutočnosti   po   doplňujúcej   otázke   sťažovateľa   zmenil   tak,   že inštrukcie týkajúce sa volieb im dal „cigánsky chlapec, ktorý nás bral“. Taktiež označil auto, ktorým boli privezení (s M. a J. K.) k volebnej miestnosti (červená LADA).

M.   K.   pred   dožiadaným   súdom   zmenil   svoju   výpoveď   o   priebehu   udalostí,   keď vypovedal, že do ich domu prišiel „cigánsky chlap, s ktorým chceli ísť spolu odovzdať do zberu   železo   na   smetisko“,   a   ponúkol   im   zárobok   200   Sk   za   5   minút.   Na   rozdiel   od výpovede na DVD nosiči uviedol, že nešli priamo voliť, ale doviedol ich ku „G.“, kde sa rozprávalo po „cigánsky“, čomu on nerozumel, a až následne odišli voliť, pričom „museli zakrúžkovať číslo 4“, za čo dostali 200 Sk, ktoré im vyplatili „v tmavej uličke, aby nikto nevidel“. Vo výpovedi označil tiež auto, ktorým boli privezení k volebnej miestnosti (staré auto   modrá   LADA).   Svedok   zároveň   uviedol,   že   dostal   od   sťažovateľa   ako   bývalého primátora mesta H. byt.

Z výpovede J. K. pred dožiadaným súdom na rozdiel od jeho výpovede na DVD nosiči vyplýva iný priebeh udalostí, podľa ktorého s „cigánom“, ktorý k nim prišiel, išli priamo hlasovať, a až potom navštívili „Grófa“, ktorý im za to, že volili č. 4, osobne vyplatil 200 Sk (na rozdiel od výpovede M. K., ktorý tvrdil, že im peniaze vyplatili v tmavej uličke) a ponúkol guľáš, ktorý si nezobrali. Na otázku, či bol v deň volieb ovplyvňovaný koho má voliť za primátora a či mu za to sľúbili alebo dali odmenu, odpovedal, že to tak nebolo.

Ďalší   svedkovia   navrhnutí   sťažovateľom   –   rodina   L.,   v rámci   svojich   výpovedí zaznamenaných na DVD nosiči uviedli tieto skutočnosti:

Z výpovede J. L. na DVD nosiči vyplýva, že v deň volieb k nim „prišlo... jedno auto s tou vetou, aby sme išli voliť a dostaneme 200 Sk na hlavu.“ S ich súhlasom ich odviezli k volebnej miestnosti, kde v súlade s inštrukciami volili č. 4, a následne boli odvezení ku „R. K.“ , kde dostali 200 Sk a tanier guľáša.

Výpoveď J. L. o priebehu udalostí v deň volieb bola zhodná s jeho výpoveďou na DVD nosiči. Vo vzťahu k priebehu natáčania a osôb prítomných pri natáčaní jeho výpovede kamerou   uviedol: „Ja   som   povedal   pravdu   a ujo   L. (sťažovateľ,   pozn.) ma   natočil kamerou...“ za   prítomnosti „ujo   L.   a p.   M. (bývalý   zástupca   sťažovateľa)“. Z jeho výpovede na základe doplňujúcich otázok vyplynula tiež skutočnosť, že v čase, keď bol primátorom H. sťažovateľ, brigádoval na mestskom úrade.

P. L. st. na DVD nosiči o priebehu udalostí v deň volieb týkajúcich sa kupovania hlasov vypovedal: „Prišlo za mnou jedno auto, posadil ma do auta a išli sme voliť. Šofér mi dal papier, na ktorom boli čísla, ktoré mám zakrúžkovať... Keď sme sa vracali domov, šofér ma zobral domov a chlapec mi doniesol 200 Sk, môj syn.“

Na   dožiadanom   súde   P.   L.   st.   svoju   výpoveď   doplnil   tvrdením,   že   do   volebnej miestnosti odviezlo auto celú rodinu (syna, ženu a synovu ženu), ďalej uviedol, že ho nikto v deň volieb neovplyvňoval koho má voliť, len šofér auta mu dal „tie čísla“, a uviedol „ja som nedostal nič za   to,   od K.   som   nedostal   nič,   ale   poslali   mi   200,-   Sk od   chlapca“. V súvislosti s nahrávaním svojej výpovede na DVD nosič udáva, že pri tejto udalosti bol prítomný „L.“ (svedok poukázal na sťažovateľa) a „M., ten čo mal tú kameru“. V závere svojej výpovede svedok uviedol, že M. Z. by volil v každom prípade.

P. L. ml. vo svojej výpovedi uviedol, že ich v deň konania volieb odviezli ku „K. a on nám povedal, že ak pôjdeme voliť dá 200,- Sk, ak zakrúžkujeme č. 4, pani Z. Tak sme nasadli   do   auta,   bol   som   tam   s družkou,   odniesli   nás   do   volebnej   miestnosti...“ .   Po hlasovaní ho spolu s družkou odviezli ku K., kde dostal 200 Sk. V rámci výpovede uviedol, že sťažovateľ mu „pomohol aj so synom, keď bol chorý“.

K. L. vo výpovedi zaznamenanej na DVD nosiči o priebehu udalostí v deň volieb uviedla: „Prišlo jedno auto k nám, G. poslal k nám jedno vozidlo a povedal aby nás zobrali voliť.   A to   povedal   G.,   aby   sme   zakrúžkovali   číslo   4,   číslo   štyri   na   Z.   Išli   sme   tam, zakrúžkovali sme číslo 4. Prišli sme naspäť ku G., G. dal nám 200 korún a tanier guľášu plus dva chlebíky.“

Pred   dožiadaným   súdom   svedkyňa   K.   L.   potvrdila   priebeh   označených   udalostí. Navyše vo vzťahu k sťažovateľovi uviedla: „On nám a mojej rodine veľa pomohol mám choré dieťa“. Ako dôvod vystúpenia pred kamerou uviedla: „lebo nám veľa pomáhal“ (sťažovateľ, pozn.).

Ž. L. vo svojej výpovedi zaznamenanej na DVD nosiči vo vzťahu k priebehu udalostí súvisiacich   s kupovaním   hlasov   uviedla: „Prišlo   k nám   taxík,   bol   uňho   jeden   papier a povedali aby sme išli voliť. Zakrúžkovali sme číslo 4. Išli sme naspäť ku G., a pýtal sa na koho sme hlasovali. Povedali sme: na číslo 4. Dal 200 korún a jeden guľáš. G. je R. K.“ Na výsluch pred dožiadaný súd sa následne táto svedkyňa nedostavila.

Svedok   G.   S.   pred   dožiadaným   súdom   potvrdil   svoju   výpoveď   zaznamenanú   na DVD nosiči, a to napriek tomu, že odporkyňa medzičasom ústavnému súdu predložila ním podpísané čestné vyhlásenie z 20. júna 2007, v ktorom túto svoju výpoveď poprel, resp. poukázal na to, že ju urobil za odplatu na podnet sťažovateľa po voľbách.

Svedok R. K., ktorý bol sťažovateľom označený za organizátora nezákonnej volebnej kampane, vo výpovedi pred dožiadaným súdom, ako aj v čestnom vyhlásení zo 4. júna 2007 doručenom   ústavnému   súdu   odporkyňou,   poprel   akúkoľvek   účasť   na   organizovaní nezákonnej volebnej kampane. Následne uviedol, že nemá žiadny vzťah k sťažovateľovi a ani k odporkyni. Taktiež potvrdil skutočnosť, že v deň konania volieb sa zdržiaval na svojom pozemku a v dome na Pivovarskej ulici v H., keď v rámci svojej výpovede uviedol: „Sme boli doma, celá rodina, ani voliť sme neboli. Boli sme chorí, aj teraz som chorí.“ Na otázku   dožiadaného   súdu,   či   v deň   konania   volieb   bol   prítomný   na   jeho   pozemku   na Pivovarskej ulici v H. aj niekto iný, uviedol „Kto by mal prísť. Nebol tam nikto. Iba moja rodina... my sme 12 členná rodina“. Na základe doplňujúcej otázky dožiadaného súdu, či v deň volieb usporiadal „gulášovú party“ na svojom pozemku, svedok uviedol: „Ten deň sme zabíjali. Za to rozmýšľajú že som robil voľby, to bola zabíjačka, za to si oni myslia, že som   tam   niečo   robil.   Bola   tam   len   naša   rodina.“   Na   otázku   dožiadaného   súdu,   či   má prezývku, odpovedal: „Ako ostatní Rómovia, Grófo. Každý má nejakú. Každý má tretie meno.“ Dožiadaný súd ďalej z jeho výpovede vo vzťahu k jeho kandidatúre vo voľbách zistil, že kandidoval za „SMER - HZDS... Išiel som za poslanca za HZDS a chcel som zastupovať rómsku menšinu“. Na otázku právnej zástupkyne odporkyne, prečo by mal voliť, resp. podporovať kandidáta, ktorý nebol na zozname koalície, za ktorú kandidoval, uviedol: „Ja som žiadny dôvod nemal, aby som nejakého primátora podporoval.“

Prostredníctvom dožiadaného súdu boli vypočutí sťažovateľom navrhnutí svedkovia F. I., M. K. a P. O.

Svedok   M.   K.   vo   výpovedi   uviedol: „V   predošlom   volebnom   období   som   bol zástupcom primátora mesta H., primátorom bol pán B... v deň volieb už od rána som monitoroval   situáciu   v H.,   aká   je   účasť   voličov,   koľkí   chodia   voliť,   či   nie   sú   nejaké nedostatky okolo volebných miestností. Potom som odišiel sám osobne voliť do Centra voľného času kde som natrafil na väčšiu skupinu rómskych spoluobčanov. Bolo mi divné, nakoľko rómski spoluobčania predtým sa nezúčastňovali volieb, viem to na sto percent, pretože   bol   som   ako   prísediaci   vo   volebných   komisiách   viackrát.   Vychádzajúc   von z volebnej miestnosti, zase som videl ako zaparkovalo jedno auto a vystúpili z auta rómski spoluobčania.   Odchádzajúc   z centra   voľného   času   pred   ďalšou   volebnou   miestnosťou, zbadal som ďalšiu skupinku rómskych spoluobčanov, ktorí takisto vystupovali z áut a šofér nebol dokonca Róm, ale biely. Chvíľku som tam zostal a Rómovia medzi sebou hovorili inštruktáž   že   majú   krúžkovať   kandidátku   číslo   4   na   post   primátora.   Potom   som   mal telefonát od viacerých občanov z mesta H., že čo sa deje, že Rómovia sa správajú neslušne, vykrikujú, majú cetlíky v rukách, vozia ich autami a tak to vyzerá, že organizovane. Dal som si tú námahu, že vychádzajúc z volebnej miestnosti, opýtal som sa jednej Rómky či volila a koho   volila   a prečo   vôbec   volila.   Odpoveď   bola   taká,   že   áno   volila   a krúžkovala kandidátku číslo 4, nakoľko po odvolení majú dostať všetci Rómovia 200,- Sk a pohostenie. Potom som sa pýtal, že kde sa to deje. Povedali meno G., v jeho dome. Tak som išiel svojim autom do tej ulice, presvedčiť sa na vlastné oči či tam donášajú Rómov, keď odvolili. Bolo to pravdou, Rómovia bez zábran vystupovali z auta a išli dovnútra ku G. Po chvíľke vyšli von, usmievaví, som sa ich spýtal - čomu sa tak tešíte? Odpoveď bola taká, že dostali tých 200,- Sk aj pohostenie, za to že krúžkovali kandidátku číslo 4. Potom som postupoval do ďalšej volebnej miestnosti do základnej školy maďarskej – vtedy práve tiež prišlo jedno motorové vozidlo, vystúpili rómski spoluobčania a čakali ich tam ľudia, ktorí boli blízki kandidátke číslo 4.   Títo znovu odišli voliť, ale až po debate s nimi.   Tieto veci čo som zisťoval, som hlásil aj pánovi B., on sa tiež o tom presvedčil, volal som štátu políciu, ktorí so   služobným   autom   prešli   okolo   domu   Kováča   Róberta.   Tí   Rómovia,   ktorí   sa   vnútri zdržiavali, dostali pokyn, aby boli ticho, aby nehovorili, zavreli sa okná aj dvere. Keď odchádzali z domu, ešte zdôrazňovali, aby nikomu o tom nič nehovorili. O tom vlastne, že museli krúžkovať číslo 4 dostali 200,-Sk. Potom som išiel voliť s mamou, lebo mama volila inde. Tak isto sme natrafili na skupinu cigáňov, ešte nás pozdravili, bolo to okolo 5-tej. Znovu som sa ich opýtal, prečo volili, či vôbec volili. Bolo mi povedané, že áno volili, hromadne ich brali ako Rómov do volebných miestností, keď odvolili, zobrali ich do bytu K., kde dostávali to, čo mali sľúbené. Povedal som, že to je nečestné, prečo sa tak správajú. Odpoveď bola taká, že sú v zlej finančnej situácii a zíde sa im tých 200,- Sk. Takže ja som bol presvedčený po viacerých rozhovoroch už potom, že v deň volieb sa kupčilo s Rómskymi hlasmi.“

Svedok P. O. vo výpovedi uviedol: „Keď som išiel voliť, volím na Športovej ulici a tam sa mi zdalo, že tam je viac Rómov, ktorí húfne prichádzali v skupinkách a potom ešte niektorých nosili autami. Keď som odvolil, išiel som okolo celého H. a všade bola väčšia koncentrácia Rómov v ten deň. Potom keď som išiel po H. tak tam ich zvážali ku G. toto som videl, iné vám neviem povedať.

Svedok F. I. pred dožiadaným súdom vypovedal takto: „Bol som členom volebnej komisie,   a v našom   okrsku   Rómovia   neboli   voliť,   lebo   tam   nepatrí   ani   jeden a v poludňajších hodinách keď som už ja išiel voliť do druhého okrsku tak zastavil som tam autom a vtedy akurát zastavili tam aj dve tri autá predo mnou, z čoho vystupovali samí Rómovia. A dalo sa vidieť,   že ich tam niekto organizuje, kde majú ísť. Nikdy som ich nevidel, že boli voliť. Potom som išiel odvoliť a aj vnútri som videl, že sa správali tak čudne. Mali papieriky v ruke. Viac k tomu neviem dodať. V najbližších dňoch som počul v meste, každý o tom hovoril, že dostávali 200,- Sk a boli na guláši u pána R. K. Ja ho poznám osobne - toho pána Kováča a bol som za ním osobne, že prečo to takto robil, či je to pravda. A on mi hovoril, že o tom nemôže hovoriť, ani pravdu že nemôže povedať, lebo ho zjedia vlci...

Ústavný   súd   nariadil   prostredníctvom   dožiadaného   súdu   aj   výsluch   45   svedkov určených náhodným výberom zo sťažnosti nespokojných občanov (ďalej „svedkovia zo sťažnosti nespokojných občanov“), ktorú predložil sťažovateľ a na ktorej sa nachádza text „Svojim podpisom vyjadrujeme nespokojnosť s nedemokratickým priebehom komunálnych volieb v meste H., ktoré sa konali 2. decembra 2006. Odmietame výsledok volieb na post primátora mesta H., ktorý bol dosiahnutý nečestným spôsobom“.

Z celkového počtu predvolaných svedkov zo sťažnosti nespokojných občanov sa na výsluch nedostavilo 13 (M. K., H., G. H., H., Z. B., H., Z. M., H., L. F., H., A. S., H., A. D., H., R. Ž., H., P. K., H., A. Z., H., Z. B., H., Z. K., H. a T. D., H.) a dostavilo sa 32, ktorí boli vo veci vypočutí (K. M., H., J. B. B., H., F. S., H., V. P., H., M. F., H., A. T., H., E. S., H., S. K., H., F. B., H., E. P., H., A. K., H., Z. H., H., E. K., H., F. P., H., A. Ď., H., T. B. H., F. G., H., E. J., H., E. B., H., E. F., H., A. H., H., R. P., H., E. K., H., J. P., H., Z. I., H., M. C., H., N. M., H., G. T., H., O. D., H., Š. G., H., R. S., H., J. B., H.).

Svedkom zo sťažnosti nespokojných občanov, ktorí sa zúčastnili výsluchu (32 osôb) ústavný súd prostredníctvom dožiadaného súdu položil tieto otázky:

«1. Aký je Váš vzťah k sťažovateľovi L. B., kandidátovi na funkciu primátora mesta H. vo voľbách 2. decembra 2006, a primátorke JUDr. M. Z., ste v príbuzenskom vzťahu alebo v inom vzťahu?

2. Podpísali ste listinu označenú ako „PRÍLOHA SŤAŽNOSTI - Zoznam a podpisy navrhovateľov/sťažovateľov“, ktorú Vám predkladáme na nahliadnutie?

(Pokyn pre vypočúvateľa: Predložte konkrétnemu svedkovi len konkrétnu stranu, na ktorej sa nachádza jeho meno farebne zvýraznené.)

3. Uveďte konkrétne, z akého dôvodu ste túto listinu podpisovali?

4. Keď ste túto listinu podpisovali, bola k nej pripojená aj iná listina, ak áno, s akým textom?

5. Popíšte okolnosti, prípadne udalosti, na ktoré si pamätáte v súvislosti s voľbami primátora mesta H. konaných 2. decembra 2006?»

Na základe výpovedí týchto 32 svedkov zo sťažnosti nespokojných občanov súhrnne vyplýva, že neboli v žiadnom vzťahu k sťažovateľovi či odporkyni, podpísanie sťažnosti nespokojných občanov potvrdili, pričom na existenciu listiny s textom v slovenskom jazyku aj maďarskom   jazyku   si   pamätala   väčšina   vypočúvaných   svedkov,   avšak   vzhľadom   na časový odstup si znenie textu väčšina nepamätala.

Zo sťažnosti nespokojných občanov 9 vypočutých svedkov (F. S., V. P., A. K., F. P., A. Ď., F. G., E. B., E. K., R. S.) nemalo žiadnu vedomosť o vedení nezákonnej volebnej kampane v deň volieb a ani o žiadnych iných skutočnostiach svedčiacich o nezákonnosti volieb. Svedkyni M. F., ktorá bola členkou jednej z okrskových volebných komisií, sa len zdalo nezvyčajným to, že sa volieb zúčastnilo viac rómskych občanov, ako to bolo dovtedy obvyklé.

Ďalších 20 vypočutých svedkov (K. M., J. B. B., A. T., E. S., F. B., Z. H., E. K., T. B., E. J., E. F., A. H., R. P., J. P., Z. I., M. C., N. M., G. T., Š. G., J. B. a O. D.) ako dôvody, ktoré ich viedli k podpísaniu sťažnosti nespokojných občanov mesta H., ako aj k opisu okolností   a udalostí   súvisiacich   s priebehom   volieb   primátora   mesta   H.,   uviedli,   že o kupovaní   hlasov   rómskych   voličov   v prospech   odporkyne   sa   dozvedeli   až   po   týchto voľbách   z počutia   od   iných   osôb,   pretože   sa   o tom   v meste   H.   hovorilo,   alebo   im   to oznámili samotní Rómovia. Nikto z vypočutých svedkov neuviedol konkrétne mená osôb, od ktorých sa o týchto skutočnostiach dozvedeli, t. z. neuviedol mená osôb, ktoré by mohli byť priamymi svedkami „kupovania hlasov rómskych voličov“. Spomedzi nich 5 svedkovia (J. B. B., Z. I., G. T., Š. G. a O. D.) zároveň potvrdili, že v deň konania volieb videli, ako Rómov   rozvážali   rôzne   autá   k volebným   miestnostiam.   Svedkyňa   A.   T.   uviedla,   že Rómovia boli následne nakupovať v obchode so zeleninou, v ktorom vypomáhala, napriek tomu, že v tomto období nemali vyplatené sociálne dávky a zvyčajne chodia nakupovať len v deň ich výplaty. Pri týchto nákupoch Rómovia hovorili o tom, že peniaze majú za voľbu odporkyne.

Všetci uvedení 20 svedkovia ako dôvod podpísania sťažnosti nespokojných občanov uviedli nedemokratický priebeh volieb, ako aj nesúhlas s ich výsledkami.

Z celkového počtu vypočutých svedkov zo sťažnosti nespokojných občanov S. K. a A.   P.   potvrdili,   že   videli,   ako   si   Rómovia   pred   volebnou   miestnosťou   rozdávali „papierik“ s číslom 4, resp. sa rozprávali o tom, že dostanú peniaze za to, ak budú voliť uvedené číslo.

V súvislosti   s   trestným   oznámením   sťažovateľa   si   ústavný   súd   15.   marca   2007 vyžiadal od Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Komárne, odboru skráteného vyšetrovania uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-8/OSV-KN-07-Fk z 9.   januára   2007,   z ktorého   zistil,   že   trestné   stíhanie   nezačalo   a podľa   §   192   ods.   1 Trestného   poriadku   bola   predmetná   vec príslušným   policajným   orgánom odmietnutá z dôvodu,   že v danom   prípade   nedošlo k naplneniu formálnych   znakov prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 Trestného zákona.

B. Východiská právneho posúdenia

1. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa § 30 ods. 1 a 2 volebného zákona volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií. Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 15 volebného zákona porušenie pravidiel o vedení volebnej kampane podľa tohto zákona sa postihuje podľa osobitných predpisov.

2. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli určenú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo).

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Tzv.   kupovanie   hlasov   voličov   je   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu hodnotené   ako   závažne   porušenie   ustanoveného   zákazu   volebnej   kampane,   pretože   ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy (m. m. PL. ÚS 5/03).

Ústavný   súd   už   judikoval,   že   je   to   predovšetkým   sťažovateľ,   ktorý   v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými dôkazmi (PL. ÚS 17/94).

Pokiaľ ide o tieto zásady a kritéria, ústavný súd posúdil, či sťažovateľom namietané skutočnosti svedčia o porušení citovaných ustanovení ústavy a volebného zákona.

C. Záver - právne posúdenie

Na základe vykonaných dôkazov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom navrhnutí deviati priami svedkovia (Z. K., M. K., J. K., J. L., P. L., K. L., P. L. st., Ž. L. a G. S.) svojimi výpoveďami potvrdili, že v deň konania volieb primátora mesta H. boli nabádaní k účasti na nich a k odovzdaniu hlasu v prospech odporkyne ako kandidátky č. 4 za odplatu 200   Sk   a poskytnutie   pohostenia   na   pozemku   sťažovateľom   označeného   organizátora nezákonnej volebnej kampane R. K.

U týchto   svedkov   ide   o skupiny   osôb   previazaných   rodinnými   vzťahmi,   ktoré neskrývali   skutočnosť,   že   sťažovateľa   poznajú   a   v minulosti   počas   obdobia,   keď   bol primátorom H., im bola z jeho strany, resp. zo strany mesta H., poskytnutá pomoc (svedok J. L. brigádoval na mestskom úrade, svedkovia P. a K. L. vypovedali, že im sťažovateľ pomohol nielen s chorým synom, ale aj ako celej rodine, M. K. dostal v uvedenom období od   mesta   H.   byt),   v dôsledku   čoho   ani   neskrývali   svoj   pozitívny   vzťah   k nemu   (vo výpovediach členovia rodiny L. označovali familiárnymi označeniami typu „ujo L.“ a „ujo M.“, ako sťažovateľa, tak aj jeho bývalého zástupcu na poste primátora – M. K.).

Z   výpovedí   Z.,   M.   a J.   K.   vyplýva,   že   sa   volieb   zúčastnili   spoločne.   Obsah jednotlivých   výpovedí   týchto   svedkov   zaznamenaný   na   DVD   nosičoch   a v zápisnici o výsluchu pred dožiadaným súdom je však poznačený vnútornými nezrovnalosťami, napr. rozdiel   medzi   výpoveďami   Z.   a   M.   K.   na   DVD   nosičoch   a ich   výpoveďami   pred dožiadaným súdom o priebehu udalostí volieb pred príchodom do volebnej miestnosti (na zázname   na   DVD   nosiči   vypovedali,   že   išli   priamo   do   volebnej   miestnosti,   a pred dožiadaným súdom, že išli najprv ku „G.“ a následne do volebnej miestnosti), výpovede týkajúce sa osoby, ktorá ich inštruovala o skutočnosti, koho majú voliť (vo výpovedi na DVD nosiči uviedli, že ich inštruoval „Cigán“, ktorý pre nich prišiel a pred dožiadaným súdom, že to bol „G.“). Ústavný súd konštatuje nezrovnalosti vyplývajúce z porovnania obsahu výpovedí týchto svedkov (napr. výpovede sa nezhodujú pri opise priebehu udalostí pred príchodom do volebnej miestnosti; pri opise osoby, ktorá ich mala inštruovať v deň volieb, pri opise miesta vyplatenia finančnej odmeny a osoby, ktorá im ju vyplatila; ani pri identifikácii auta, ktoré ich malo odviesť k volebnej miestnosti). Zo záznamov výpovedí svedkov K. zachytených na DVD nosičoch počuť, aj usmerňovanie ich výpovedí osobami, resp. osobou, ktorá stojí za kamerou.

Ani   rodina   L.   o priebehu   udalostí   súvisiacich   s kupovaním   hlasov   voličov   v deň volieb nevypovedala jednotne a vo výpovediach jednotlivcov sú rozdiely v opise priebehu udalostí pred príchodom do volebnej miestnosti v deň volieb ako i pri opise získania peňazí za kupované hlasy, napr. z výpovede P. L. st. vyplýva, že spolu s manželkou a synom (P. L. ml.) s jeho manželkou (K. L.) ich odviezli priamo do volebnej miestnosti autom, ktorého šofér ich inštruoval, koho majú voliť, a následne mu po synovi (P. L. ml.) poslali 200 Sk. Z výpovedí P. L. ml. aj K. L. však vyplýva, že ich v deň volieb najprv doviezli ku „G.“, ktorý im podal inštrukcie o hlasovaní, a až následne boli odvezení k volebnej miestnosti. Svojou výpoveďou P. L. ml. taktiež nepotvrdil skutočnosť tvrdenú jeho otcom (P. L. st.), že v deň volieb za neho za vykonané hlasovanie prevzal 200 Sk, ktoré mu následne odovzdal.

Svoju   výpoveď   zaznamenanú   na   DVD   nosiči   o   kupovaní   hlasov   v predmetných voľbách pred dožiadaným súdom potvrdil aj svedok G. S. V spisovom materiáli ústavného súdu sa však nachádza aj čestné vyhlásenie G. S. z 20. júna 2007, podpísané ním a ďalšími dvomi prítomnými osobami, v ktorom svoju výpoveď zaznamenanú na DVD nosiči poprel a uviedol, že ju poskytol za finančnú odmenu na podnet sťažovateľa.

Svedok M. K., ktorý podľa výpovede nebol v týchto voľbách ovplyvňovaný, potvrdil sťažovateľom opísané skutočnosti o priebehu volieb a kupovaní hlasov rómskych voličov zhodne   s výpoveďou   F.   I.,   s ktorým   sú   v príbuzenskom   vzťahu.   V tejto   súvislosti   treba uviesť, že svedok M. K. v období, v ktorom bol sťažovateľ primátorom mesta H., pôsobil vo funkcii   zástupcu   primátora   a o jeho pozitívnom   vzťahu k sťažovateľovi svedčí   i fakt, že spoločne s ním zabezpečoval dôkazy, ktoré boli v tejto veci predložené ústavnému súdu („získavanie svedkov“, nahrávanie výpovedí svedkov na DVD nosiče).

Ďalší svedok P. O. vo svojej výpovedi potvrdil, že videl väčšiu koncentráciu Rómov v H. v deň volieb, ktorých zvážali ku „G.“. Zo spisu je tiež zrejmý kamarátsky vzťah sťažovateľa a tohto svedka, ktorý pôsobil ako manažér futbalového klubu v H. v čase, keď bol sťažovateľ primátorom mesta H. Tento svedok mu taktiež pomáhal získavať výpovede svedkov (K.) o manipulácii volieb.

Naproti   týmto   svedectvám   stojí   výpoveď   R.   K.,   ktorého   sťažovateľ   označil   za organizátora namietanej volebnej kampane. R. K. poprel akúkoľvek účasť na organizovaní tejto nezákonnej volebnej kampane a uviedol, že on ani jeho rodina voliť v týchto voľbách neboli, pretože boli chorí, v deň konania volieb sa konala na jeho pozemku zabíjačka, na ktorej   sa   zúčastnila len jeho dvanásťčlenná rodina,   on   sám bol v predmetných   voľbách kandidátom za inú politickú stranu a žiadny dôvod podporovať kandidáta inej politickej strany nemal.

Ďalší vypočutí svedkovia vybraní náhodným výberom ústavným súdom zo sťažnosti nespokojných   občanov   sa   vo   väčšine   prípadov   o kupovaní   hlasov   rómskych   občanov dozvedeli   až   po   voľbách   z počutia   od   iných   osôb,   ktorých   totožnosť   nevedeli   uviesť, rovnako ako nevedeli uviesť, či išlo o priamych svedkov označených udalostí alebo nemali žiadnu vedomosť o vedení nezákonnej kampane.

Svedkovia (J. B. B., Z. I., G. T., Š. G. a O. D.) vo svojich výpovediach uviedli, že boli   svedkami   toho,   ako   Rómov   zvážali   autá   k volebným   miestnostiam,   resp.   bol nezvyčajne vysoký počet Rómov, ktorí sa zúčastnili volieb (M. F.). Jedna svedkyňa (A. T.) vo výpovedi poukázala na skutočnosť, že Rómovia v deň volieb nakupovali napriek tomu, že v tomto období nedostali sociálne dávky, čo je pre nich atypické správanie, a taktiež spolu s ďalšími dvomi svedkami (S. K. a A. P.) vypovedala, že počula, ako sa Rómovia medzi sebou rozprávajú o tom, že za hlasovanie v prospech odporkyne im boli, resp. budú vyplatené peniaze.

Ústavný súd konštatuje, že z rozsiahleho dokazovania vykonaného v predmetnej veci deviati   sťažovateľom   označení   svedkovia   potvrdili   ich   ovplyvňovanie   v deň   volieb. Hodnovernosť uvedených svedectiev namietla v konaní pred ústavným súdom odporkyňa (pozri I. časť tohto rozhodnutia). Z výpovedí týchto svedkov v predmetnej veci je zrejmý pozitívny   vzťah   týchto   osôb   k sťažovateľovi,   ktorý   mohol   mať   vplyv   na   ich   výpoveď a ktorý   spolu   s viacerými   zistenými   nezrovnalosťami   v   ich   výpovediach   podstatným spôsobom znižujú celkovú výpovednú hodnotu týchto svedectiev ako jediných priamych dôkazov sťažovateľom tvrdeného kupovania hlasov.

Uvedené   svedectvá   boli   v predmetnom   konaní   navyše   spochybnené   tvrdeniami odporkyne   samej,   ktorá   akúkoľvek   manipuláciu   volieb   z jej   strany   poprela,   ďalej svedectvom svedka R. K., ktorého záujem na výsledku volieb primátora sa sťažovateľovi nepodarilo   žiadnym   spôsobom   preukázať,   ako   aj   skutočnosť,   že   ani   v trestnom   konaní iniciovanom   sťažovateľom   pre   jeho   podozrenie   z prečinu   marenia   prípravy   a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 Trestného zákona neboli v tomto ohľade preukázané relevantné okolnosti svedčiace o kupovaní hlasov v predmetných volieb.

Z náhodne ústavným súdom vybraných svedkov zo sťažnosti nespokojných občanov väčšina potvrdila, že boli svedkami udalostí (zvážanie Rómov k volebným miestnostiam, nakupovanie   Rómov   mimo   obdobia,   keď   im   boli   vyplatené   sociálne   dávky,   svedectvá o počutí,   že   Rómovia   medzi   sebou   rozprávali,   že   za   hlasovanie   v prospech   odporkyne dostanú 200 Sk), ktoré ich viedli k vytvoreniu záveru, že v predmetných voľbách došlo ku kupovaniu   hlasov   voličov.   Tieto   okolnosti   smerujúce   u   uvedených   osôb   k vytvoreniu predpokladu o manipulácii volieb však v konaní pred ústavným súdom neboli potvrdené dôkazmi   majúcimi   takú   intenzitu,   ktorá   by   mohla   viesť   k prijatiu   záveru   o manipulácii volieb odporkyňou.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že vykonanými dôkazmi nebolo bez pochybností preukázané tvrdenie sťažovateľa, že došlo ku kupovaniu hlasov u jednotlivých ním   navrhnutých   svedkov   v predmetnom   konaní,   a ani   u ďalších   v konaní   vypočutých svedkov.

Ústavný   súd   už   konštatoval,   že   základným   predpokladom   úspešnosti   návrhu   na vydanie   rozhodnutia   ústavného   súdu   o neplatnosti   voľby   kandidáta   na   poslanca   alebo starostu   (primátora)   je   zistenie,   že   došlo   k porušeniu   ustanovení   volebného   zákona spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   uvádza,   že   aj   keby   bolo   hodnoverným   spôsobom preukázané tvrdenie deviatich svedkov, uvedenú okolnosť samu o sebe treba posudzovať v súvislosti s celkovým počtom oprávnených voličov, ako aj rozdielom v počte platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na voľbu primátora mesta H. a zároveň s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci.

Na   základe   uvedeného   podľa   ústavného   súdu   výpovede   svedkov,   ktorí   aspoň čiastočne   uviedli,   že   boli   svedkami   udalostí,   ktoré   ich   viedli   k vytvoreniu   záveru o manipulácii volieb, resp. tzv. kupovaní hlasov rómskych voličov, vzhľadom na vysoký rozdiel   medzi   počtom   odovzdaných   platných   hlasov   pre   sťažovateľa   a odporkyňu   ako víťaznú   kandidátku   (164),   nemožno   v okolnostiach   tohto   prípadu   považovať   za   dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať, že došlo k porušeniu volebného zákona takej intenzity a rozsahu, ktoré mohlo ovplyvniť samotný výsledok volieb primátora mesta H.

Z vykonaného   dokazovania,   v ktorom   došlo   minimálne   k spochybneniu   výpovedí väčšiny   sťažovateľom   označených   svedkov,   podľa   názoru   ústavného   súdu   nebola dostatočne   sťažovateľom   preukázaná   existencia   možnosti   ovplyvnenia   voličov   v deň konania volieb, v dôsledku ktorej by v danom prípade mohlo dôjsť k ovplyvneniu slobodnej súťaže politických síl.

Všetky uvedené konkrétne okolnosti, vykonané dôkazy, intenzita a spôsob porušenia volebného zákona viedli ústavný súd k záveru, že nedošlo v porušeniu volebného zákona ústavne   relevantným   spôsobom   a teda   spôsobom,   ktorý   by   mohol   ovplyvniť   výsledok napadnutých volieb primátora mesta H. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2008