SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 37/03-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 26. júna 2003 predbežne prerokoval volebnú sťažnosť Ing. J. H., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., K., za účasti Miestnej volebnej komisie Byšta, požadujúcu vyhlásenie neplatnosti volieb starostu obce Byšta konaných 31. mája 2003 a takto
r o z h o d o l :
Volebnú sťažnosť Ing. J. H. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2003 doručená sťažnosť Ing. J. H., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., K., za účasti Miestnej volebnej komisie Byšta (ďalej len „miestna volebná komisia“), požadujúca vyhlásenie neplatnosti volieb starostu obce Byšta konaných 31. mája 2003.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ spolu s ďalšími dvoma kandidátmi sa uchádzal o funkciu starostu obce Byšta vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 31. mája 2003. Zo 137 oprávnených voličov sa volieb zúčastnilo 110 voličov, pričom miestna volebná komisia považovala 106 hlasovacích lístkov za platné a 4 hlasovacie lístky za neplatné. Jednotliví kandidáti na funkciu starostu získali hlasy v pomere 35 : 35 : 36. Za zvoleného bol vyhlásený doterajší starosta obce, ktorý získal 36 hlasov. Sťažovateľ pochybuje o správnosti postupu miestnej volebnej komisie v súvislosti so 4 hlasovacími lístkami hodnotenými ako neplatné, keďže jeden z nich bol označený tak, že bol na ňom zakrúžkovaný kandidát (iný než doterajší starosta) a ostatní dvaja kandidáti boli prečiarknutí. Tento hlasovací lístok nemal byť podľa názoru sťažovateľa hodnotený ako neplatný. Pri správnom hodnotení tohto hlasovacieho lístka by bol pomer hlasov medzi kandidátmi 35 : 36 : 36 a vzhľadom na rovnosť hlasov medzi dvoma kandidátmi museli by sa konať nové voľby.
Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa pri voľbách zo strany miestnej volebnej komisie, vyhlásil voľby starostu obce Byšta za neplatné a zaviazal porušovateľa práva na náhradu trov konania v prospech sťažovateľa.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
Podľa § 61 zákona o ústavnom súde okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu v konaní o volebných veciach vyplýva, že sťažnosť, v ktorej sa sťažovateľ domáha vyhlásenia volieb starostu za neplatné, ústavný súd považoval za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak sťažovateľ v rozpore s ustanovením § 61 zákona o ústavnom súde označil za ďalšieho účastníka konania subjekt, ktorý nie je pasívne legitimovaný, napr. obec, miestnu volebnú komisiu, resp. členku miestnej volebnej komisie (mutatis mutandis PL. ÚS 18/03).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, označil za ďalšieho účastníka konania miestnu volebnú komisiu, ktorá nie je pasívne legitimovaná. V danom prípade mala volebná sťažnosť smerovať v zmysle citovaného ustanovenia § 61 zákona o ústavnom súde voči kandidátovi, ktorý bol miestnou volebnou komisiou vyhlásený za zvoleného starostu. Inak povedané, nejde o formálny nedostatok nesprávne označeného účastníka konania na strane odporcu (ktorý by bolo možné odstrániť na základe výzvy ústavného súdu), ale o označenie subjektu, ktorý je síce formálne správne označený, no nie je v konkrétnom prípade pasívne legitimovaný.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť považuje ústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. júna 2003