znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 37/03-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 26.   júna 2003 predbežne   prerokoval   volebnú   sťažnosť   Ing.   J.   H.,   bytom   B.,   zastúpeného   advokátkou JUDr.   M.   G.,   K.,   za účasti   Miestnej   volebnej   komisie   Byšta,   požadujúcu   vyhlásenie neplatnosti volieb starostu obce Byšta konaných 31. mája 2003 a takto

r o z h o d o l :

Volebnú sťažnosť Ing. J. H.   o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2003 doručená sťažnosť Ing. J. H., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., K., za účasti Miestnej volebnej komisie Byšta (ďalej len „miestna volebná komisia“), požadujúca vyhlásenie neplatnosti volieb starostu obce Byšta konaných 31. mája 2003.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ spolu s ďalšími dvoma kandidátmi sa uchádzal o funkciu   starostu   obce Byšta vo voľbách, ktoré sa   uskutočnili 31. mája 2003. Zo 137 oprávnených voličov sa volieb zúčastnilo 110 voličov, pričom miestna volebná komisia považovala 106 hlasovacích lístkov za platné a 4 hlasovacie lístky za neplatné. Jednotliví kandidáti   na   funkciu   starostu   získali   hlasy   v pomere   35 : 35 : 36.   Za   zvoleného   bol vyhlásený doterajší starosta obce, ktorý získal 36 hlasov. Sťažovateľ pochybuje o správnosti postupu miestnej volebnej komisie v súvislosti so 4 hlasovacími lístkami hodnotenými ako neplatné, keďže jeden z nich bol označený tak, že bol na ňom zakrúžkovaný kandidát (iný než doterajší starosta) a ostatní dvaja kandidáti boli prečiarknutí. Tento hlasovací lístok nemal byť podľa názoru sťažovateľa hodnotený ako neplatný. Pri správnom hodnotení tohto hlasovacieho   lístka   by   bol   pomer   hlasov   medzi   kandidátmi   35 : 36 : 36   a vzhľadom   na rovnosť hlasov medzi dvoma kandidátmi museli by sa konať nové voľby.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa pri voľbách zo strany miestnej volebnej komisie, vyhlásil voľby starostu obce Byšta   za   neplatné   a zaviazal   porušovateľa   práva   na   náhradu   trov   konania   v prospech sťažovateľa.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   ods.   2   citovaného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   59   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   pre   neústavnosť   alebo nezákonnosť   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   alebo   do   orgánu   miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18   ods.   1   písm.   a)   až   e)   aj   politická   strana,   ktorá   sa   na   voľbách   zúčastnila,   10   % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Podľa § 61 zákona o ústavnom súde okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické   strany a politické   hnutia,   ktoré   vo   voľbách   získali   zastúpenie v Národnej   rade Slovenskej   republiky   alebo   v orgánoch   miestnej   samosprávy.   V konaní   o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Podľa   § 20   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   je ústavný   súd viazaný návrhom   na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu v konaní o volebných veciach vyplýva, že sťažnosť, v ktorej sa sťažovateľ domáha vyhlásenia volieb starostu za neplatné, ústavný súd považoval za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak sťažovateľ v rozpore s ustanovením § 61 zákona o ústavnom súde označil za ďalšieho účastníka konania subjekt, ktorý nie je pasívne legitimovaný, napr. obec, miestnu volebnú komisiu, resp. členku miestnej volebnej komisie (mutatis mutandis PL. ÚS 18/03).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, označil za ďalšieho účastníka konania miestnu volebnú komisiu, ktorá nie je pasívne   legitimovaná.   V danom   prípade   mala   volebná   sťažnosť   smerovať   v zmysle citovaného ustanovenia § 61 zákona o ústavnom súde voči kandidátovi, ktorý bol miestnou volebnou   komisiou   vyhlásený   za   zvoleného   starostu.   Inak   povedané,   nejde   o formálny nedostatok   nesprávne   označeného   účastníka   konania   na   strane   odporcu   (ktorý   by   bolo možné odstrániť na základe výzvy ústavného súdu), ale o označenie subjektu, ktorý je síce formálne správne označený, no nie je v konkrétnom prípade pasívne legitimovaný.

Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   považuje   ústavný   súd   sťažnosť   za   zjavne neopodstatnenú,   a preto   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2003