znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 36/2011-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. J. P., K., vo veci namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   starostu   obce   Kojšov   konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. A. B., K., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010 doručená, 22. decembra 2010 a 7. januára 2011 doplnená sťažnosť R. K. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Kojšov konaných   27.   novembra   2010   z   dôvodu   porušenia   čl.   30   ods.   1   a 4   a čl.   31   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 30 ods. 2 a 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2.   Z obsahu   sťažnosti   a priložených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   kandidoval   vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za starostu obce spolu s ďalšími 3 kandidátmi. Za starostu obce bol zvolený Ing. A. B.r (NEKA), ktorý dostal 187 hlasov. V ďalšom poradí sa postupne umiestnili sťažovateľ (SMER), ktorý dostal 137 hlasov, MVDr. T. A. (KDH), ktorá dostala 94 hlasov, a Ing. D. F. (ĽS – HZDS), ktorá dostala 54 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným starostom obce, proti ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 50 hlasov. Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 27. novembra 2010 podpísali bez výhrad všetci členovia volebnej komisie.

3.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   k porušeniu   v bode   1   uvedených   ustanovení   došlo v dôsledku   odporcom   neústavne   a nezákonne   vedenej   volebnej   kampane   (aj)   v čase volebného   moratória.   V tejto   súvislosti   sťažovateľ   predložil   petíciu   154   občanov   obce Kojšov, čestné vyhlásenia E. Ž., J. K., T. B., B. L., J. B., J. K. z 3. decembra 2010 a A. L. z 5. januára 2011 a vyjadrenia účastníkov diskusie na sociálnej sieti a ďalej uviedol:

„Sťažovateľ   má   vedomosť...,   že   odporca   prevažne   v   čase   volebného   moratória vykonával agitačnú činnosť medzi obyvateľmi obce Kojšov. Sľuboval im finančné, naturálne ohodnotenie,   resp.   iné   výhody   za   jeho   zvolenie   a   tieto   skutočnosti   potvrdzuje   aj   154 obyvateľov obce, ktorí podpísali Petíciu zostavenú B. L., I. M., K. K. a A. R..“. Konkrétne sťažovateľ   poukázal   na   (zhodne   s predloženými   čestnými   vyhláseniami   už   uvedenými, pozn.)

- L. Ž., dcéru E. Ž., ktorá pracuje a býva v S., ktorej telefonoval odporca, aby ho prišla voliť s tým, že jej cestu naspäť zaplatí,

- J. K., ktorého odporca navštívil v piatok 26. novembra 2010 (teda v čase volebného moratória, pozn.) s tým, že ak ho bude voliť, zabezpečí mu lepšie bývanie,

- T. B., ktorú v čase volebného moratória ovplyvňoval odporca, aby ho volila s tým, že jej zabezpečí odvoz z práce a naspäť,

- B. L., ktorému odporca v piatok 26. novembra 2010 vo večerných hodinách (teda v čase volebného moratória, pozn.) telefonoval, aby ho volil za starostu,

- J. B., ktorého odporca navštívil doma počas volebnej kampane a „žiadal podpisy, že ho budú voliť za starostu obce“,

- J. K., ktorému dal odporca 21. novembra 2010 víno „za to, že ho budem voliť za starostu“,

- okolnosť, že odporca prevádzkuje predajňu potravín, «kde občanom zo sociálne slabších rodín dáva nákupy na dlh. Sťažovateľ má vedomosť o tom, že tieto dlhy im pod podmienkou, že ho budú voliť za starostu „vymazal“»,

- vyjadrenia účastníkov diskusie na sociálnej sieti.

4. Po citovaní na vec sa vzťahujúcich článkov ústavy a ustanovení zákona o voľbách sťažovateľ uviedol:

„Kupovanie hlasov voličov, či už vo forme odpustenia dlhov, prísľubmi finančného alebo   naturálneho   ohodnotenia,   resp.   iných   výhod   sa   považuje   za   závažné   a   hrubé porušenie volebného zákona, ktorý upravuje vedenie volebnej kampane. Aj keď je obtiažne určiť   presný   vplyv   porušenia   volebného   zákona   odporcom   na   voličov   pokiaľ   ide   o   ich rozhodnutie voliť konkrétneho kandidáta je možné usúdiť... s poukazom tak na rozdiel 50 platných hlasov medzi sťažovateľom a odporcom, ako aj účasť 154 obyvateľov obce na petícii občanov obce Kojšov, že kupovanie hlasov voličov a ich ovplyvňovanie prevažne v čase volebného moratória mohlo významným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb starostu obce Kojšov... Nekorektnosť takéhoto konania znásobuje fakt, že tak robil najmä v čase moratória a takého konanie je jednoznačne porušením ust. § 30 volebného zákona... pre výsledok volieb starostu obce Kojšov je konanie odporcu jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré ovplyvnili výsledky volieb. Pretože ak by zo strany odporcu nedošlo k uvedenému konaniu bol by výsledok volieb odlišný. Túto skutočnosť si nesporne uvedomili aj obyvatelia obce Kojšov, ktorí sa z uvedených dôvodov rozhodli pre podpis petície...“

5. Podľa   názoru   sťažovateľa   v danej   veci „došlo   k   hrubému   a   intenzívnemu porušeniu Ústavy SR a volebného zákona“, v dôsledku čoho sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Zrušuje   rozhodnutie   volebnej   komisie   obce   Kojšov   z   27.   11.   2010   o   voľbe   za starostu obce Kojšov Ing. A. B... a vyhlasuje za riadne zvoleného starostu obce Kojšov vo voľbách konaných dňa 27. 11. 2010 R. K...

eventuálne...

Voľby starostu obce Kojšov, konané dňa 27.11.2010 vyhlasuje za neplatné.“

6.   Sťažovateľ   zároveň   požiadal   ústavný   súd,   aby   vydal   predbežné   rozhodnutie, ktorým sa volebnej komisii obce Kojšov uloží povinnosť „zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Kojšov Ing. A. B. do rozhodnutia vo veci samej“.

7. Prílohu k sťažnosti tvorili okrem iného:

- „PETÍCIA“ 154 obyvateľov obce Kojšov, ktorej hlavičku tvorilo „prehlásenie“, že odporca „v čase volebného moratória vykonával agitačnú činnosť medzi občanmi obce Kojšov.   Sľuboval   finančné,   naturálne   ohodnotenie   resp.   iné   výhody   za   jeho   zvolenie.“. Uvedenú petíciu zostavili štyria obyvatelia obce Kojšov – B. L., I. M., K. K. a A. R., ktorí boli zároveň označení ako osoby určené pre styk s orgánom verejnej správy podľa § 4 ods. 4 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a

- „čestné prehlásenia“ (pozri bod 3) E. Ž., J. K., T. B., B. L., J. B. a J. K..

8.   Pretože   sťažnosť neobsahovala   všetky   potrebné   zákonné   náležitosti,   vyzval ústavný súd stranu sťažovateľa, aby ich v súlade s ustanoveniami § 20, § 59 a § 60 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odstránila a aby «doplnili/upresnili o ďalšie konkrétne dôkazy (napr. predloženie listín, čestných vyhlásení, označenie osôb, ktoré môžu byť vypočuté a pod.), ktorými v rozumnej miere je možné osvedčiť/dokázať Vaše výhrady k uskutočneným voľbám (najmä v súvislosti s neprípustnou činnosťou zvoleného starostu počas volebného moratória, ako aj s „kupovaním“ hlasov)».

9.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   podaniami   z 21.   decembra   2010   (doručeným 22. decembra 2010) a z 5. januára 2011 (doručeným 7. januára 2011) ústavnému súdu inter alia oznámila, že «oboznámili sme sťažovateľa s predmetnou výzvou, avšak vzhľadom na „protiakciu“ zvoleného starostu, Ing. A. B., ktorý s kópiou Petície..., ktorú podpísalo jej 154 obyvateľov, týchto navštevuje a vyvíja na nich nátlak... Obyvatelia obce... cítia sa ohrození a zastrašení nátlakom zo strany odporcu. Pokiaľ odporca predloží podpisy o tom, že obyvatelia obce, ktorí Petíciu sami iniciovali a dobrovoľne podpísali, „nič nevideli“ máme zato,   že   tak   sám   potvrdí,   že z jeho strany   bol vyvíjaný   nátlak na   obyvateľov... Sťažovateľ má zato, že pokiaľ by sa odporca v súvislosti s voľbami nedopustil hrubého a závažného porušenia volebného zákona... nemal by relevantný dôvod na takéto konanie... Pretože sťažovateľ si uvedomuje obavy obyvateľov obce Kojšov, aj keď z týchto dôvodov a za týchto okolností nie je možné doplniť, upresniť sťažnosť o ďalšie konkrétne dôkazy rešpektuje ich rozhodnutie...».

Podaním   z 5.   januára   2011   (doručeným   7.   januára   2011)   predložila „čestné prehlásenie“ A. L. (pracovníčky Obecného úradu v Kojšove) z 5. januára 2011, v ktorom je uvedené, že odporca „pri odpisovaní petície na podporu kandidatúry kandidáta na starostu obce (zrejme odporcu, pozn.), naliehal na mňa a členov mojej rodiny, aby sme kandidatúru podpísali,   že   ma   nechá   naďalej   pracovať   na   obecnom   úrade...   kandidátku   nikto   z nás nepodpísal. Po nástupe do funkcie starostu mi oznámil, že mi dáva výpoveď dohodou...“.

10.   Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   v rámci   prípravy   na   jej   predbežné prerokovanie vyjadril odporca (ktorému bola doručená sťažnosť a jej doplnenie) podaním doručeným 5. januára 2011, v ktorom uviedol:

«... Sťažovateľ získal vo voľbách celkom 137 hlasov a ja ako nezávislý kandidát o 50 hlasov viac - spolu 187 hlasov... výsledok volieb je dostatočným prejavením vôle občanov po zmene fungovania obce Kojšov, pričom rozdiel hlasov 50 hlasov je v podmienkach našej obce obrovský...   Miestna volebná komisia žiadne upozornenie a ani sťažnosť nielen zo strany sťažovateľa ale ani iných osôb z obce Kojšov... nezaregistrovala... Mám za to, že k žiadnemu ovplyvňovaniu voličov nedošlo. Je pravdou, že v obci vykonávam podnikateľskú činnosť a práve túto skutočnosť - žiadnu inú nemal a nemá - sa sťažovateľ snaží účelovo a tendenčné využívať vo svoj prospech... vôbec nie je preukázané, čo konkrétne som mal robiť a ako konkrétne som mal agitovať - predkladám čestné vyhlásenia osôb - obyvateľov obce (tých istých, ktorí podpisovali vyhlásenia pre sťažovateľa, že ani nevedeli o čo v skutočnosti

ide). Boli to teda títo občania, ktorí boli po voľbách manipulovaní zo strany sťažovateľa, ktorý   sa   im   mal   ponúkať   tým,   že   ak   sa   vráti   na   úrad,   potom   im   to   všetko   „vráti“... argumentácia v tom zmysle, že som rozdával alkohol a zadarmo nalieval nie je pravdivá a v tomto smere ide o úplný nezmysel - vystupoval som samostatne ako nezávislý kandidát a vopred   /počas   predvolebnej   kampane/   som   dostatočne   jasne   a   zrozumiteľne   dával opakovane najavo ako si predstavujem vedenie obce Kojšov a čo chcem ako starosta obce urobiť... taktiež som nikomu neplatil žiadne cestovné výdavky spojené s účasťou na voľbách

- osoba spomínaná v sťažnosti (zo S.) sa volieb ani nezúčastnila a v obci v čase volieb nebola... Predložená „petícia“ - ako dôkaz predložená sťažovateľom - bola spísaná až po voľbách a je vyslovene účelová a jednoznačne svedčí o tom, že sťažovateľ hľadá všetky cestičky a možnosti ako spochybniť výsledok volieb... V tejto súvislosti dávam do pozornosti ústavného súdu... viacerí podpísaní nevedia čítať a ani sa podpísať... podpisová akcia bola realizovaná až po voľbách - nikto z podpísaných aj keď tvrdia, že vedeli o sústavnom porušovaní zákonov - nenamietal a nespochybňoval priebeh volieb, porušovanie volebného moratória a pod.... všetci podpísaní sa podpísali pod text, ktorý bol vypracovaný vopred... nemám možnosť sa vôbec korektne k tejto časti vyjadriť, pretože neviem, čo to znamená finančné ohodnotenie občanov - ja som v rámci predvolebnej kampane úplne a otvorene hovoril   o   zoštíhľovaní   obecného   úradu   a   potrebe   šetrenia   -   a   to   vedeli   všetci   v   obci Kojšov... naturálne ohodnotenie (neviem čo to znamená) - ale nikomu nebolo ani ponúkané a ani poskytované... občania podpísaní pod petíciou ani nevedia a ani nevedeli čo vlastne podpisujú - viacerí z nich ani neboli v čase volieb vôbec v obci... Vzhľadom k... uvedeným skutočnostiam a okolnostiam mám za to, že v čase konania volieb nedošlo k žiadnemu a v žiadnom prípade závažnému a opakovanému porušeniu zákonov, ktoré by v značnej miere mohlo ovplyvniť výsledky hlasovania voličov v obci Kojšov. Preto konštatujem, že hlasovanie   voličov   bolo   slobodné   a   nebolo   ovplyvnené   nezákonným   spôsobom   vedenia volebnej kampane...»

11. Prílohu k vyjadreniu odporcu tvorili tri „čestné prehlásenia“

- L. Ž., K., ktorá uviedla, že odporca jej „nesľuboval žiadne finančné náhrady a ani iné výhody, za to aby som ho prišla voliť za starostu...“,

-   J.   K.,   K.,   ktorý   uviedol,   že   odporca   mu „nesľuboval   zabezpečenie   lepšieho bývania... ani nenabádal k tomu, aby som ho volil“,

-   J.   B.   (nie   je   celkom   čitateľné,   pozn.),   K.,   ktorý   uviedol,   že   ich   odporca neovplyvňoval, aby ho volili za starostu.

II.

12. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

13. Sťažovateľ namietal porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, podľa ktorého občania majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou svojich   zástupcov...   Občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup   k voleným   a iným verejným funkciám. Ďalej namietal porušenie § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách, v zmysle ktorého kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané (odsek 2). V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas   volieb   je   zakázané   v   rozhlasovom   a   televíznom   vysielaní,   v   hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom   okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (odsek 11).

14. Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

15.   Sťažovateľ   namieta, že odporca   (nielen) v čase volebného moratória   kupoval hlasy voličov „či už vo forme odpustenia dlhov, prísľubmi finančného alebo naturálneho ohodnotenia, resp. iných výhod“ (bližšie pozri body 1, 3, 4, 5, 7 a 9), v dôsledku čoho porušil čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy a § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách.

16. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL.   ÚS   3/2010).   K uvedeným   zaužívaným   záverom   ústavný   súd   v neposlednom   rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť/dôvodnosť v danej veci (vzhľadom na   kvalitu   a rozsah   sťažovateľom   doteraz   produkovaných   dôkazov)   môže   vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľa pokračovať v politickom/volebnom zápase aj v povolebnom období (pozri najmä petíciu uvedenú v bode 7).

17.   O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

18.   Sťažovateľ   za   dôkazy   o neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   starostu   v obci Kojšov   označil   (i)   petíciu   154   obyvateľov   obce   Kojšov   (bod   7),   podľa   ktorej   odporca „v čase   volebného   moratória   vykonával   agitačnú   činnosť   medzi   občanmi   obce   Kojšov. Sľuboval finančné, naturálne ohodnotenie resp. iné výhody za jeho zvolenie“ a (ii) „čestné prehlásenia“ (body   3   a 7).   Tieto   sťažovateľom   navrhnuté   dôkazy   o neústavnosti a nezákonnosti   volieb   starostu   obce   Kojšov   považoval   ústavný   súd   z dôvodov   ďalej uvedených prima facie za nedostatočné. Keďže sťažovateľ v podanej sťažnosti neuviedol iné dôkazy (okrem petície a „čestných prehlásení“), ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby sťažnosť doplnil (bod 8). Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu zostal viacmenej nečinný, keď poukazujúc na následné aktivity zvoleného starostu (odporcu) uviedol, že „.. nie je možné doplniť, upresniť sťažnosť o ďalšie konkrétne dôkazy“ (bližšie pozri bod 9).

18.(i) Podľa názoru ústavného súdu petícia l54 obyvateľov obce Kojšov v súvislosti s podanou   volebnou   sťažnosťou   disponuje   obsahovou   neurčitosťou/nekonkrétnosťou, nehovoriac   už   o   „dôkaznej   váhe“   tohto   inštitútu   ako   politického   práva   (čl.   27   ústavy) v rámci   súdneho   konania.   Z obsahu   uvedenej   petície   totiž   vyplýva,   že   túto zostavili/naformulovali   štyria   členovia   petičného   výboru   a následne   ju   nechali podpísať/odobriť   ďalším   obyvateľom   obce   Kojšov   bez toho,   aby bolo   priamo z obsahu samotnej   petičnej   listiny   zrejmé   komu,   kedy   a za   akých   okolností   odporca   sľuboval všeobecne   formulované „výhody“,   ktoré   sťažovateľ   označil   za   kupovanie   hlasov.   Preto ústavný   súd   nemohol   priznať   tomuto   dôkazu   právne   relevantný   význam.   Odpovede   na otázku   komu,   kedy   a za   akých   okolností   odporca   sľuboval „výhody“,   neodstránil dostatočným   spôsobom   (až   na   predložené „čestné   prehlásenia“,   pozri   ďalej,   pozn.) sťažovateľ ani v rámci podanej sťažnosti, hoci uviedol, že o tom „má vedomosť“, a neurobil tak ani na výzvu ústavného súdu (bod 8). Ako už uviedol ústavný súd v bode 16, relevantné skutočnosti musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi, pričom nestačí samotné označenie dôkazov.

18.(ii) Sťažovateľ okrem už uvedenej petície predložil sedem „čestných prehlásení“ obyvateľov   obce   Kojšov,   ktoré   mali   preukázať kupovanie   hlasov   odporcom   (aj)   v čase volebného moratória. Bez potreby hlbšej právnej argumentácie ústavný súd poukazuje na obsah odporcom predložených troch „čestných prehlásení“ (bod 11), ktoré spochybňujú tri zo siedmich sťažovateľom predložených prehlásení/tvrdení (o L Ž., J. K. a – zrejme – J. B.). Zvyšné   štyri „prehlásenia“,   ktorých   obsah   je   k ústavnosti   a zákonnosti   volieb   taktiež otázny, sa dotýkali T. B., ktorú mal odporca ovplyvňovať tým, že jej v prípade jeho voľby zabezpečí   odvoz   z práce   a naspäť.   Ďalej   B.   L.   (zostavovateľa   petície,   pozn.),   ktorému odporca   mal   v čase   volebného   moratória   telefonovať,   aby   ho   volil   za   starostu,   J.   K., ktorému mal dať odporca 21. novembra 2010 (teda šesť dní pred voľbami, pozn.) víno za to, že ho bude voliť za starostu, a A. L. (pracovníčky Obecného úradu v Kojšove), ktorá pre nepodpísanie kandidatúry odporcu na funkciu starostu mala dostať od odporcu po jeho zvolení   výpoveď.   Uvedené   štyri „čestné   prehlásenia“ boli   v posudzovanej   veci   bez významu už len z dôvodu rozdielu získaných hlasov sťažovateľom a odporcom (body 2 a 20).   V neposlednom   rade   sťažovateľ   opätovne   bez   bližšej   konkretizácie   uviedol,   že odporca prevádzkuje predajňu potravín, «kde občanom zo sociálne slabších rodín dáva nákupy na dlh. Sťažovateľ má vedomosť o tom, že tieto dlhy im pod podmienkou, že ho budú voliť za starostu „vymazal“».

19.   Ústavný   súd   v rozsahu   nosných   dôvodov   sťažnosti   (body   1,   3,   4,   5,   7   a 9) predovšetkým konštatuje, že miestna volebná komisia v súvislosti s voľbami konanými do orgánov   samosprávy   (poslancov   obecného   zastupiteľstva   a starostu)   obce   Kojšov 27. novembra 2010 bez výhrad ktoréhokoľvek člena volebnej komisie verifikovala/potvrdila 28. novembra 2010 o 00:45 h podpismi všetkých jej členov správnosť údajov uvedených v zápisnici o výsledku volieb v obci. Zápisnica o výsledku volieb v obci Kojšov konaných 27. novembra 2010 tvorí prílohu sťažnosti.

20. V kontexte s uvedeným v bode 2 ústavný súd dodáva, že vo voľbách starostu obce   Kojšov   konaných   27.   novembra   2010   sa   sťažovateľ   umiestnil   na   druhom   mieste, pričom rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných v prospech zvoleného starostu (odporcu),   ktorý   získal   187   hlasov,   a   počtom   platných   hlasov   odovzdaných   v prospech sťažovateľa   (137)   je   50,   čo   vzhľadom   na   celkový   počet   platných   hlasov   (472)   možno považovať za závažný rozdiel.

21. Na základe už uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože sťažovateľ nepredložil relevantné dôkazy, a tým ani nepoukázal na také   porušenia   ústavy   alebo/a   volebného   zákona,   ktoré   by   boli   v príčinnej   súvislosti s namietaným   výsledkom   napadnutých   volieb.   Inými   slovami,   sťažovateľom   v sťažnosti (a jej doplnení) namietané skutočnosti nie sú v príčinnej súvislosti s označeným čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 ústavy a/alebo § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách. Sťažovateľom predloženú petíciu (bod 7 a 18) a „čestné prehlásenia“ (body 3, 7 a 18) ústavný súd vzhľadom na už uvedené   nemohol   považovať   za   relevantný   dôkaz,   pričom   takýto   relevantný   dôkaz sťažovateľ neoznačil ani na základe výzvy ústavného súdu.

22.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011