PL. ÚS 35/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 17. februára 1999 po predbežnom prerokovaní volebnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, takto

r o z h o d o l :

Volebnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. decembra 1998 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Sijkom, označené ako   „sťažnosť pre nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy“. Podľa tvrdenia sťažovateľa kandidoval vo voľbách   18. a 19. decembra 1998 na funkciu starostu obce a   získal 22,58 % platných hlasov.   Na základe dôvodov uvedených v sťažnosti navrhoval, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „Voľby do funkcie starostu v obci Remeniny, okr. Vranov n/T. uskutočnené v dňoch 18. – 19. decembra 1998 sú neplatné“.

Podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z. (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z.z.“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Ak boli návrhy podané vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, nemajú zákonom predpísané náležitosti, boli podané neprípustné návrhy alebo boli podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene, ústavný súd takéto návrhy na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania odmietne.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. sú pre podanie sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb procesne legitimovaní okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 38/1993 Z.z. (t.j. najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou a generálny prokurátor Slovenskej republiky) aj politická strana, ktorá sa volieb zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Návrh na začatie konania vo volebných veciach (volebná sťažnosť) musí popri všeobecných náležitostiach (§ 20 zákona č. 38/1993 Z.z.) obsahovať aj osobitné náležitosti uvedené v ustanovení § 60 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 38/1993 Z.z. Tento návrh (volebná sťažnosť) musí byť podaný do 10 dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z.).

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu, ktorú prijal vo volebných veciach, vyplýva, že je povinnosťou navrhovateľa, aby nielen tvrdil, ale aj dokázal v konaní pred ústavným súdom, že má procesnú legitimáciu kandidáta alebo protikandidáta podľa § 59 zákona č. 38/1993 Z.z. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 34/1994 z 20. decembra 1994, publikované pod č. 63/1994 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky za rok 1994).

Vzhľadom na to, že   volebná sťažnosť neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, sudca spravodajca listom z 8. januára 1999 vyzval sťažovateľa, aby poskytol doklad o svojej procesnej legitimácii na podanie volebnej sťažnosti, t.j., či ako kandidát vo volebnom obvode získal najmenej 10 % hlasov voličov (§ 59 ods. 1 v spojení s ustanovením § 60 ods. 1 písm. c) zákona č. 38/1993 Z.z.), ako aj o doplnenie ďalších náležitostí, ktoré vyžaduje zákon v súvislosti s podaním volebnej sťažnosti, a zároveň ho poučil o tom, že podľa § 22 zákona č. 38/1993 Z.z. musí byť navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, ktorého poverenie musí byť pripojené k návrhu (§ 20 ods. 2 cit. zákona). V nadväznosti na to mu odporúčal, aby doplnenie svojej volebnej sťažnosti realizoval už prostredníctvom zvoleného advokáta alebo komerčného právnika, a to v lehote do 5 dní od doručenia tejto výzvy.

Sťažovateľ   svojím listom doručeným ústavnému súdu 20. januára 1999 potvrdil prevzatie výzvy sudcu spravodajcu a vzhľadom na zdravotné dôvody (potvrdenie o zdravotnom stave) požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie volebnej sťažnosti na 30 dní. Sudca spravodajca mu listom zo dňa 21. januára 1999 vyhovel s tým, že pôvodne 5-dňovú lehotu na doplnenie sťažnosti predĺžil na 30 dní.

Lehota na doplnenie volebnej sťažnosti uplynula sťažovateľovi 12. februára 1999. Do tohto termínu sťažovateľ svoju volebnú sťažnosť nedoplnil.

Dňa 16. februára 1999 sa dostavil sťažovateľ osobne na ústavný súd aj so zvoleným zástupcom, advokátom JUDr. Andrejom Sijkom, a cestou podateľne ústavného súdu predložil dodatok sťažnosti pre nezákonnosť volieb starostu do orgánu miestnej samosprávy obce Remeniny a zároveň predložil splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní vo veci svojej volebnej sťažnosti pred ústavným súdom. Sťažovateľ však nepredložil dôkazy o tom, že kandidoval na funkciu starostu obce a že získal najmenej 10 % hlasov voličov, napriek tomu, že vo výzve sudcu spravodajcu bol na to výslovne upozornený.

Všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania upravuje zákon v ustanovení § 20, pričom v ustanovení § 60 ods. 1 upravuje osobitné náležitosti volebnej sťažnosti. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 písm. c) k osobitným náležitostiam volebnej sťažnosti patrí aj uvedenie údajov a dôkazov o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59 zákona.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ síce (po lehote určenej sudcom spravodajcom) doplnil svoju volebnú sťažnosť o niektoré požadované náležitosti (spresnenie argumentácie a uvedenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, ako aj predloženie plnomocenstva pre advokáta), svoju procesnú legitimáciu na podanie volebnej sťažnosti nedokladoval zákonom predpísaným spôsobom, t.j. nepreukázal hodnoverným dokladom, že kandidoval vo voľbách na funkciu starostu obce a že v týchto voľbách získal najmenej 10 % hlasov voličov, plénum ústavného súdu po predbežnom prerokovaní volebnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ odmietlo pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V tejto súvislosti ústavný súd   vyslovil právny názor, že samotné tvrdenie sťažovateľa o tom, že kandidoval vo voľbách a že získal najmenej 10 % voličov, nepostačuje na to, aby ho ústavný súd v konaní o volebných sťažnostiach považoval za oprávneného navrhovateľa podľa § 59 zákona. V zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 písm. c) zákona musí volebná sťažnosť (popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona) obsahovať údaje a dôkazy o tom, že je takýmto oprávneným navrhovateľom. Ak sťažovateľ aj napriek tomu, že bol sudcom spravodajcom na odstránenie tohto nedostatku volebnej sťažnosti výslovne vyzvaný, túto povinnosť nesplní, ústavný súd na predbežnom prerokovaní takúto volebnú sťažnosť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí odmietne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 17. februára 1999

JUDr. Milan   Č i č

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky