znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 35/2014-62

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Milana   Ľalíka,   Sergeja   Kohuta,   Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti P. M., zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Andrášiovou, Hlavné námestie   14,   Rimavská   Sobota,   za   účasti   J.   C.,   starostu   obce   Blhovce,   zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Lakatošom, Daxnerova 5, Rimavská Sobota, pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Blhovce konaných 15. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Andrášiovou, Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota, za účasti J. C. (ďalej len „odporca“), pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Blhovce (ďalej len „voľby starostu“) konaných 15. novembra 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako kandidát na starostu obce Blhovce, okres Rimavská Sobota (ďalej aj „obec“), a nominant politickej strany M. vo voľbách starostu, ktoré sa konali 15. novembra 2014, získal 204 platných hlasov, teda viac ako 48 % všetkých platne   odovzdaných   hlasov   voličov.   Odporca   získal   218   hlasov,   teda   rozdiel   medzi obidvoma kandidátmi na funkciu starostu predstavuje len 14 hlasov voličov.

Podľa   názoru   sťažovateľa   voľby   starostu   boli   nezákonné   a   neústavné   z   týchto dôvodov:

«1. Počas konania volieb do orgánov miestnej samosprávy dňa 15.11.2014 v obci Blhovce,   teda   počas   konania   volieb   starostu   obce,   okrsková   volebná   komisia   bola požiadaná   o   hlasovanie   25   voličov   obce   mimo   volebnej   miestnosti.   Okrsková   volebná komisia   vyslala   k   voličom,   ktorí   o   to   požiadali,   troch   členov   s   prenosnou   volebnou schránkou.   Komisia   navštívila   v   obci   24   voličov,   pretože   jeden   z   voličov,   ktorý   o   to požiadal, sa už medzičasom dostal na hospitalizáciu do nemocnice mimo obce. Členov okrskovej volebnej komisie počas volieb, dňa 15.11.2014 s prenosnou volebnou schránkou sprevádzal a vozil na svojom osobnom motorovom vozidle dovtedajší starosta obce, ktorý sa stal novozvoleným starostom, teda p. J. C. O uvedenej skutočnosti je vyhotovený i zápis v zápisnici okrskovej volebnej komisie, kde je uvedená námietka komisie č. 1: „Starosta obce sa zúčastnil pri prenášaní mobilnej urny v období moratória, ako vodič, ale nevystúpil z auta. Boli tam traja členovia komisie.“

2.   Počas   konania   volieb   dňa   15.11.2014   dovtedajší   starosta   obce,   ktorý   sa   stal i novozvoleným starostom, p. J. C., sa zdržiaval v priestoroch obecného úradu, vo svojej kancelárii, i mimo nej, kde v priestoroch obecného úradu Blhovce sa nachádza i volebná miestnosť. Volebná miestnosť bezprostredne susedí s kanceláriou starostu obce. Vo svojej kancelárii počas dňa volieb prijímal niektorých voličov. Po 20.00 hod. dňa 15.11.2014, kedy   už boli   voľby na starostu   ukončené,   avšak zápisnica o hlasovaní   vo voľbách ešte nebola úplne vyhotovená a podpísaná členmi okrskovej volebnej komisie a teda výsledky hlasovania ešte neboli zverejnené, vošiel p. J. C. do volebnej miestnosti k členom okrskovej volebnej komisie a ovplyvňoval to, čo má byť v zápisnici zapísané. Nesúhlasil s námietkami uvedenými do zápisnice a snažil sa doplňovať zápisnicu vo svoj prospech. Z tohto dôvodu jedna členka volebnej komisie zápisnicu ani nepodpísala, avšak nie je uvedený dôvod, prečo tak neučinila.

Uvedené skutočnosti vedia potvrdiť členovia a predseda volebnej komisie, ako aj prítomní pozorovateľ – V. M., G. S., K. S., S. B. a pozorovateľ I. O.

3. Pred konaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré sa konali dňa 15.11.2014 dovtedajší starosta a kandidát na starostu p. J. C. už niekoľko týždňov vopred robil nátlak a zastrašoval voličov - aktivačných pracovníkov, že keď nebudú voliť jeho ale budú voliť mňa, sťažovateľa, ja znížim počet aktivačných pracovníkov z terajších okolo 100 ľudí na 30 ľudí, čím   vedel   ovplyvniť   výsledok   volieb.   Týmto   dovtedajší   starosta   ovplyvňoval   tú najchudobnejšiu vrstvu obyvateľov, ktorí sú odkázaní práve i na tento aktivačný príspevok. Ja uvádzam, že ja som takéto skutočnosti nikdy neuviedol, nie je ani v záujme obce a jej obyvateľov, aby niektorý starosta alebo kandidát na starostu postupoval týmto spôsobom, pretože vyplácanie aktivačných pracovníkov zabezpečuje príslušný Úrad práce, sociálnych vecí   a   rodiny.   Som   presvedčený,   že   keby   dovtedajší   starosta   nezastrašoval   takýmto spôsobom občanov obce v úmysle získať ich hlasy, bol by som vo voľbách zvíťazil.»

Uvedeným postupom boli podľa sťažovateľa porušené jeho práva garantované čl. 30 ods.   1   a   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   pretože   voličom   v   obci Blhovce nebolo umožnené z dôvodu konania odporcu slobodne sa rozhodnúť vo voľbách starostu.

Sťažovateľ je tiež toho názoru, že prítomnosť odporcu v budove, kde sa nachádzala okrsková   volebná   komisia,   takmer   počas   celého   dňa   konania   volieb   mohla   ovplyvniť verejnú mienku voličov, a tým došlo k porušeniu § 30 ods. 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

Súčasne bol podľa sťažovateľa porušený § 30 ods. 13 a § 36 zákona o voľbách konaním odporcu, ktorý sa ešte pred podpísaním zápisnice o výsledku hlasovania snažil o ovplyvňovanie   záverov   okrskovej   volebnej   komisie,   keď   usmerňoval   jej   členov,   aby v zápisnici neuvádzali námietky k priebehu volieb starostu, resp. sa tieto námietky snažil upravovať, z čoho je zrejmé, že musel mať o priebehu volieb informácie od niektorého z členov okrskovej volebnej komisie. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že v miestnosti, kde sa sčítavajú hlasy voličov, má právo byť prítomný len ten, u koho to predpokladá § 36 zákona o voľbách.

O pravdivosti tvrdení sťažovateľa podľa jeho názoru svedčí i nepodpísanie zápisnice okrskovej volebnej komisie jedným z jej členov (K. S.).

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol   nálezom, v ktorom vyhlási voľby starostu za neplatné, alternatívne výsledok volieb starostu zapísaný v zápisnici okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách starostu zruší. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania v sume 340,90 €.

V   podaní   označenom   ako „Doplnenie   sťažnosti“ doručenom   ústavnému   súdu 9. decembra   2014   sťažovateľ   predložil   rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie   o jeho zaregistrovaní na kandidátnej listine pre voľby starostu obce, ako aj čestné vyhlásenie A. B., obyvateľky obce, v ktorom uviedla, že počas aktivačných prác jej odporca pohrozil, že budú ohrozené aktivačné práce v obci, pokiaľ nevyhrá voľby.

Ústavný súd prijal predmetnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie uznesením č. k. PL. ÚS 35/2014-10 z 10. decembra 2014.

Ústavný súd následne požiadal o vyjadrenie k sťažnosti odporcu, ktorý v podaní doručenom ústavnému súdu 27. decembra 2014 vo vzťahu k zloženiu miestnej volebnej komisie uviedol: „... je pritom potrebné poznamenať, že táto pozostávala z 9 členov, kde môj   protikandidát   -   sťažovateľ   disponoval   šiestimi   sympatizantmi,   ktorí   všemožne podporovali jeho kandidatúru. Bola to jednak jeho manželka pani V. M., ďalej manželky kandidátov na poslancov pani Z. M. (manžel kandidát za stranu M.), pani K. S. (manžel kandidát na poslanca za stranu S. a jeden z najlepších priateľov sťažovateľa), predsedkyňa komisie   pani   S.   B.   (manžel   kandidát   za   stranu   S.),   pani   G.   S.   (švagriná   pani   K.   S. a kandidáta na poslanca za stranu S.).“

K   námietke   sťažovateľa   o   ovplyvňovaní   imobilných   voličov   počas   hlasovania do prenosnej volebnej schránky odporca uviedol:

«Čo sa týka prepravy členov okrskovej volebnej komisie k jednotlivým imobilným voličom,   ktorí požiadali   o   možnosť hlasovať   mimo   volebnej   miestnosti,   tak je skutočne pravdou, že túto som vykonal ja, odporca, svojím osobným motorovým vozidlo. Takto som však nekonal svojvoľne ako ani v záujme akýmkoľvek spôsobom prípadne ovplyvniť priebeh a výsledok volieb ale z jednoduchého dôvodu, že obec Blhovce ako malá obec nedisponuje vlastným   osobným   motorovým   vozidlom   a   nemá   ani   v   pracovnom   pomere   vodiča, následkom čoho spadá ťarcha zabezpečenia akejkoľvek prepravy osôb v súvislosti s plnením činnosti obce resp. zabezpečením priebehu volieb na starostu obce. Takto to prebiehalo aj v minulosti počas mojich funkčných období pri všetkých voľbách, počas ktorých som vždy ja zabezpečoval   prepravu   členov   okrskovej   volebnej   komisie   k   jednotlivým   voličom,   ktorí požiadali o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti.

Za nevhodné označenie zo strany navrhovateľa pritom považujem ním vo volebnej sťažnosti   použitý   výraz,   že   som   „sprevádzal“   členov   okrskovej   volebnej   komisie k jednotlivým voličom, nakoľko týchto som nikdy nesprevádzal a vykonával som výlučne len ich   prepravu.   Moja   povinnosť   ako   starostu   zabezpečiť   riadny   a   plynulý   priebeh   volieb pritom vyplývala aj z písomných pokynov samotnej ústrednej volebnej komisie a na potrebu takejto pomoci pri voľbách sme boli ako starostovia upozornení aj na osobitnom školení v súlade   s   harmonogramom   organizačno-technického   zabezpečenia   volieb   do   orgánov samosprávy obcí v roku 2014.

Pri preprave členov okrskovej volebnej komisie k jednotlivým voličom, okrem iného aj na pustatinu Mokrá lúka nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca. 1 km od obce Blhovce, som   pritom   zásadne   z   vozidla   nevystupoval,   členov   komisie   žiadnym   spôsobom nesprevádzal a pred samotným volebným aktom týchto voličov som sa s nimi do žiadneho kontaktu, pri ktorom by som podľa tvrdenia sťažovateľa mohol ovplyvniť ich hlasovanie, nedostal. Práve naopak, jednou členkou okrskovej volebnej komisie, prepravu ktorej som zabezpečoval   k jednotlivým voličom,   ktorí požiadali   o možnosť   hlasovať   mimo volebnej miestnosti, bola aj manželka sťažovateľa pani V. M., ktorá mala so sebou hlasovacie lístky a obálky, ďalšou členkou bola pani K. S., ktorá disponovala s prenosnou urnou a treťou členkou komisie bola pani A. B., ktorá mala so sebou adresy voličov. Ak teda mohol niekto mohol ovplyvniť jednotlivých voličov pri ich hlasovaní, tak to mohla byť jedine manželka sťažovateľa, ktorá bola v priamom osobnom kontakte so všetkými 24 voličmi, pri ktorých bola komisia s prenosnou volebnou urnou.

Podotýkam   pritom,   že   všetci   členovia   okrskovej   volebnej   komisie   mali   vedomosť o tom, že prepravu členov komisie s prenosnou urnou zabezpečujem pri všetkých voľbách ja, odporca, a uvedená námietka vzišla až po sčítaní hlasov vo voľbách starostu, keď sa manželka sťažovateľa dozvedela, že sťažovateľ získal o 14 hlasov menej ako ja, odporca. Je teda jednoznačne zrejmé, že nakoľko som v deň konania volieb pred uskutočnením volebného aktu žiadnym spôsobom neprišiel do kontaktu s 24 osobami, ktoré požiadali o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti do prenosnej urny, nemohol som teda ani žiadnym spôsobom ovplyvniť spôsob ich hlasovania a z ktorého dôvodu považujem potom predmetnú   argumentáciu   sťažovateľa   ohľadom   neústavnosti   a   nezákonnosti   voľby   do orgánu   miestnej   samosprávy   v   obci   Blhovce   konaných   dňa   15.11.2014,   za   absolútne nedôvodnú.»

K svojej prítomnosti   v deň   volieb   v budove obecného úradu,   kde sa   nachádzala volebná miestnosť, odporca uviedol:

„Čo sa týka predmetného dňa 15.11.2014, tak ako starosta obce Blhovce som ráno o 6.20 hod. otvoril budovu obecného úradu. Okrsková volebná komisia mala dohodnutý príchod   na   06.30   hod.   Keď   prišli   všetci   členovia   komisie,   ako   starosta   obce   som   jej odovzdal   materiály,   týkajúce   sa   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   a   to   obálky, hlasovacie lístky, zoznam voličov, usmernenia, zošity, perá a ďalšie technické pomôcky. Po   odovzdaní   uvedeného   materiálu   som   opustil   hlasovaciu   miestnosť   a   nechal komisiu pracovať, aby o 07.00 hod. mohli začať voľby. Približne o 07.15 hod. som ako obyvateľ obce Blhovce odvolil.   Po tomto akte som sa ešte asi cca. 40 minút zdržiaval vo svojej kancelárii starostu, kde som si urobil poriadok v písomnostiach a okolo 08.00 hod. som opustil budovu obecného úradu.

Približne   o   08.15   hod.   som   prišiel   domov,   kde   som   sa   následne   až   do   obeda zdržiaval. Okolo obeda o 12.00 hod. mi telefonicky volala kolegyňa, že ešte nedoviezli obed pre volebnú komisiu (ktorý bol objednaný a dohodnutý na 12.00 hod.). Nakoľko telefonický kontakt na dodávateľa stravy som mal v kancelárii starostu v budove obecného úradu, bol som nútený prísť do budovy obecného úradu,   pričom z mojej kancelárie som následne telefonicky urgoval privezenie obeda. O 12.30 hod. boli obedy privezené, zaplatil som za ne dodávateľovi a opätovne som opustil budovu obecného úradu.

K budove obecného úradu som sa vrátil približne o 14.15 hod. na svojom osobnom motorovom   vozidle,   tak,   ako   sme   to   mali   dohodnuté   s   volebnou   komisiou,   za   účelom zabezpečenia prepravy členov okrskovej volebnej   komisie s prenosnou volebnou urnou. S touto činnosťou, počas ktorej je samozrejmé, že som sa nemohol nachádzať v budove obecného úradu, som skončil približne o 16.30 hod., kedy som znova odišiel domov. Do svojej kancelárie v budove obecného úradu som sa v súvislosti s očakávaným skončením volieb vrátil až vo večerných hodinách okolo 19.30 hod., kde som sa zdržiaval až do 20.00 hod. a teda do konca volieb.

Rozhodne popieram tvrdenie sťažovateľa, že by som bol býval vo svojej kancelárii starostu v budove obecného úradu počas volieb prijímal akékoľvek návštevy voličov resp. akýmkoľvek spôsobom sa snažil ovplyvňovať výsledok volieb.

Do volebnej miestnosti som vstúpil až po sčítaní hlasov čo však nie je nezákonné ani neústavné,   keďže   samotná   ústredná   volebná   komisia   umožnila   a   povolila   všetkým kandidátom byť prítomnými pri sčítaní hlasov ako pozorovatelia. Je pravdou, že v súvislosti s vyplňovaním zápisnice o hlasovaní som reagujúc na názor niektorých členov volebnej komisie ohľadom toho, čo sa tam má uviesť, povedal svoj názor, avšak toto som urobil až po sčítaní   hlasov,   ktorá   okolnosť   teda   už   žiadnym   spôsobom   nemohla   ovplyvniť   výsledky volieb.   Reagoval   som   pritom   na   to,   že   nakoľko   sympatizanti   sťažovateľa   mali   väčšinu v komisii,   tak napísali do námietky len to,   čo oni považovali za vhodné, pričom podľa mojich   vedomostí   ostatným   členom   komisie   ani   neumožnili   sa   akýmkoľvek   spôsobom vyjadriť k námietke.

Taktiež mi nie je zrejmé, prečo sťažovateľ vo svojej volebnej sťažnosti tvrdí, že jedna členka volebnej komisie zápisnicu ani nepodpísala,   pričom v závere svojej sťažnosti ju menovite   uvádza   ako   pani   K.   S.   a   ktorou   informáciou   by   podľa   môjho   názoru   nemal disponovať. Podľa môjho názoru totiž menovaná zápisnicu riadne podpísala o čom svedčí aj okolnosť, že táto bola zo strany obvodnej volebnej komisie riadne prijatá a jej výsledky boli akceptované.

Z   uvedených   dôvodov   považujem   potom   predmetnú   argumentáciu   sťažovateľa ohľadom neústavnosti a nezákonnosti voľby do orgánu miestnej samosprávy v obci Blhovce konaných dňa 15.11.2014, za absolútne nedôvodnú.“

K   ovplyvňovaniu   aktivačných   pracovníkov   počas   svojej   predvolebnej   kampane odporca uviedol:

„Predmetné tvrdenie sťažovateľa je všeobecné, bez akýchkoľvek konkrétností, kedy a kde som mal na koho počas volebnej kampane robiť nátlak a zastrašovať.... Žiadneho voliča   som   nezastrašoval,   aby   hlasoval   za   mňa   a   podľa   mojich   vedomostí   predmetné tvrdenie, ktoré sťažovateľ uviedol do bodu 3 svojej volebnej sťažnosti, rozprávali samotní aktivační   pracovníci   medzi   sebou   a   boli   to   práve   volebné   noviny   politickej   strany samotného sťažovateľa v ktorých bolo uvedené, že v prípade úspechu vo voľbách budú aktivačné práce zreorganizované.“

Odporca vo svojom stanovisku navrhol ústavnému súdu predvolať na výsluch ako svedkov členky volebnej komisie A. B. a M. K., ako aj pracovníčku obecného úradu I. T.

V   závere   svojho   vyjadrenia   odporca   okrem   iného   skonštatoval, že   voľby   v   obci prebehli podľa jeho názoru „v súlade s ústavou a príslušnými zákonmi“.

Na základe poverenia pléna ústavného súdu (Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014) sudkyňa   spravodajkyňa   vypočula   15.   januára   2015   v   obci   za   prítomnosti   sťažovateľa, právnej   zástupkyne   sťažovateľa,   odporcu   a   jeho   právneho   zástupcu   týchto   navrhnutých a ústavným súdom predvolaných svedkov:

S. B., predsedníčku volebnej komisie, ktorá k sťažnosti priložila čestné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že odporca „sa nachádzal skoro počas celého dňa na mestskom obecnom úrade.   Taktiež   autom   nosil   urnu   v   dedine   pre   občanov,   ktorí   si   o   to   požiadali.“.   Pri spisovaní zápisnice volebnej komisie odporca „diktoval, že pri nosení volebnej urny z auta nevystúpil“.

V. M., členku volebnej komisie, ktorá v čestnom vyhlásení priloženom k sťažnosti uviedla, že odporca „zasahoval pri formulovaní dodatku ku zápisnici a nátlakom diktoval ako mám sformulovať dodatok a tlačil na mňa, že nech napíšeme to, že nevystúpil z auta počas prevozu mobilnej urny, čo neni pravda, lebo keď sme sa vracali s urnou ku autu, on stál s obyvateľkou obce v jej bráne a rozprávali sa“. Tiež tvrdila, že odporca sa celý deň zdržiaval vo svojej kancelárii, ktorá je v bezprostrednej blízkosti volebnej miestnosti.G.   S.,   členku   volebnej   komisie,   ktorá   k   sťažnosti   priložila   čestné   vyhlásenie,   v ktorom uviedla, že odporca „prišiel do volebnej miestnosti pred podpísaním zápisnice... a žiadal o doplnenie prílohy k zápisnici, že sa zúčastnil presunu volebnej urny ako vodič“.K. S., členku volebnej komisie, ktorá v čestnom vyhlásení priloženom k sťažnosti uviedla, že „pri vypisovaní dodatku zápisnice vstúpil do volebnej miestnosti starosta a žiadal,   aby   zápisnica   bola   doplnená   podľa   jeho   slov.   Starosta   ako   vodič   sa   s členmi volebnej komisie zúčastnil prevozu mobilnej urny.“.

I.   O.,   nezávislého   pozorovateľa   počas   volieb,   ktorý   k   sťažnosti   priložil   čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že videl odporcu v poobedňajších hodinách pred budovou obecného   úradu,   kde   spoločne   s   tromi   členmi   volebnej   komisie   nasadol   do osobného motorového vozidla spolu s prenosnou volebnou schránkou. Tiež bol prítomný vo volebnej miestnosti   v   čase,   keď   sa   volebná   komisia   zhodla   na   obsahu   dodatku,   ktorý   mal   byť súčasťou zápisnice, pričom podľa jeho názoru odporca „rozčúleným“ tónom žiadal, aby záznam, podľa ktorého zabezpečoval prevoz členov volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou, obsahoval aj text, že z auta nevystúpil.

Na základe návrhu odporcu sudkyňa ústavného súdu vypočula tiež A. B. – členku volebnej komisie, I. T. – pracovníčku obecného úradu a M. K. – členku volebnej komisie.

Svedkyňa S. B. počas výsluchu uviedla, že odporcu videla v budove obecného úradu ráno pri odovzdávaní volebnej miestnosti, v doobedňajších hodinách, keď priniesol volebnej komisii telefón, v čase obeda, tiež keď odchádzal s členmi volebnej komisie z dôvodu hlasovania do prenosnej volebnej schránky, a po sčítaní hlasov. Svedkyňa ďalej vypovedala, že   odporcu   nevidela   počas   jeho   prítomnosti   v   budove   obecného   úradu   s nikým komunikovať, pretože sa po celý čas nachádzala vo volebnej miestnosti. Zápisnicu volebnej komisie po sčítaní hlasov podľa jej tvrdenia podpísali všetci členovia volebnej komisie bezvýhradne, keďže výsledky v nej zapísané zodpovedali zistenému počtu odovzdaných hlasov pre kandidátov, ktorý bol prekontrolovaný jej viacerými členmi.

Z výpovede svedkyne V. M. (manželky sťažovateľa) vyplynulo, ako členka volebnej komisie zabezpečovala hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Vodičom motorového vozidla, ktorý členov volebnej komisie za voličmi vozil, bol odporca, ktorého v tom čase videla rozprávať sa s obyvateľkou obce M. Z., ale nepamätá si, či patrila medzi voličov, ktorí požiadali volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Ich rozhovor nepočula. Ku komunikovaniu odporcu   s ďalšími voličmi počas hlasovania do   prenosnej volebnej schránky svedkyňa nevedela uviesť, „či on vystúpil koľkokrát ešte z toho auta a s kým prišiel do kontaktu s obyvateľmi obce. To sme my nevideli, keď sme boli pri tých voličoch.“.   Odporcu   svedkyňa   videla   v budove   obecného   úradu   v   deň   volieb   aj   v doobedňajších   hodinách,   ale   nevidela   ho   rozprávať   sa   s   obyvateľmi   obce.   Večer   však zaregistrovala,   že   z   kancelárie   odporcu   vyšiel   A.   B.,   aktivačný   pracovník.   Zápisnicu volebnej   komisie   po sčítaní   hlasov podľa   svedkyne   nepodpísala K. S.,   členka   volebnej komisie, pretože so súhlasom predsedníčky volebnej komisie odišla k chorému dieťaťu, avšak podpísala ju neskôr. O výhradách členky volebnej komisie K. S. k obsahu zápisnice sa nevedela vyjadriť. K predvolebnej kampani odporcu svedkyňa vypovedala, že tú riadila M. K., členka volebnej komisie a hlavná kontrolórka obce, ktorá nahovárala obyvateľov obce, aby volili odporcu, a nie sťažovateľa. Tiež má vedomosť o tom, že v obci sa šírila „taká fáma, že keď vyhrá pán manžel, P. M., tak zoberie iba 30 aktivačných pracovníkov, tridsiati môžu pracovať ako na obecnom úrade“. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola členkou volebnej komisie už viackrát a odporca aj v minulosti opakovane zabezpečoval ako vodič hlasovanie do prenosnej volebnej schránky.

Svedkyňa G. S. vo výpovedi uviedla, že bola členkou volebnej komisie prvýkrát a podľa jej názoru voľby prebehli v poriadku. Zápisnicu volebnej komisie podpísali všetci jej členovia v ten večer. Je pravdou, že súčasťou zápisnice bol dodatok, v ktorom uviedli, že starosta obce sa „zúčastnil presunu tej prenosnej urny“. Predmetný dodatok sa spisoval v kancelárii, zápisnicu však podpisovali vo volebnej miestnosti. Ako si pamätá, s dodatkom k zápisnici nesúhlasili dvaja členovia volebnej komisie, ale nevie uviesť, prečo nesúhlasili. Odporca   nebol   prítomný   pri   podpisovaní   zápisnice.   K   obsahu   dodatku   ho   však   počula povedať, že chce, aby bolo uvedené, že sa prevozu prenosnej urny zúčastnil ako „šofér“. Svedkyňa   K.   S.,   členka   volebnej   komisie,   počas   výsluchu   uviedla,   že   zápisnicu volebnej komisie podpísala, „keď sa spravil ten dodatok... a kópiu som následne podpísala nasledujúci pracovný deň, čiže 18. novembra, nakoľko pani predsedníčka mi dovolila odísť domov   v   noci   okolo   jednej,   keď   oni   už   odchádzali   do   tej   Rimavskej   Soboty...“.   K okolnostiam   spisovania   dodatku   k   zápisnici   svedkyňa   uviedla,   že   v   momente   jeho spisovania odporca povedal, akým spôsobom ho majú doplniť. K prítomnosti odporcu počas volieb v budove obecného úradu svedkyňa potvrdila, že ho videla ráno a potom okolo obeda, keď privítal pozorovateľa O., a tiež, keď odchádzali spolu s V. M. a B. s prenosnou volebnou schránkou za voličmi. Nevidela ho však, „že by tu s niekým komunikoval“. Počas hlasovania do prenosnej volebnej schránky svedkyňa videla, ako sa odporca rozpráva s jednou obyvateľkou   obce,   ktorá   tiež žiadala o možnosť hlasovať do   prenosnej   volebnej schránky, ale už odvolila. Z tohto dôvodu trvala na napísaní námietky do zápisnice volebnej komisie. Členkou volebnej komisie bola prvýkrát, a pokiaľ vie, aj počas minulých volieb starosta vozil členov volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou a v tejto súvislosti neboli vznesené námietky.

Z výpovede I. O. vyplýva, že sa ako pozorovateľ so súhlasom volebnej komisie zdržiaval vo volebnej miestnosti približne od jednej do pol piatej poobede, následne odišiel, potom sa vrátil okolo siedmej večer a zotrval až do vyhlásenia výsledkov volieb. Odporcu stretol v deň volieb na chodbe obecného úradu, keď odchádzal s členmi volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou. Svedok ďalej uviedol, že sčítavanie hlasov prebiehalo dlho, pretože „tie   počty   stále   nesedeli,   ale   nakoniec   ten   výsledok   bol   sčítaný“.   Po ukončení sčítavania hlasov sa členovia volebnej komisie podľa svedka zhodli na tom, že chcú zapísať do zápisnice volebnej komisie záznam o tom, že odporca zabezpečoval prevoz volebnej schránky, a tiež to, že poradové čísla kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva boli zamenené. Svedok počul, ako odporca v tejto súvislosti členom volebnej komisie povedal, aby tam tiež uviedli, že z auta nevystúpil. Na otázku právnej zástupkyne sťažovateľa svedok upresnil,   že   odporcu   videl   v   budove   obecného   úradu   spolu   trikrát,   a   to   v čase,   keď odchádzal s členmi volebnej komisie a prenosnou volebnou schránkou, následne, keď sa s prenosnou volebnou schránkou vrátil a poslednýkrát večer po sčítaní hlasov vo volebnej miestnosti.

Svedkyňa   A.   B.   vypovedala,   že   podľa   jej   názoru   voľby   prebehli   v poriadku, spolupráca členov volebnej komisie sa zhoršila po zistení výsledkov volieb na starostu obce. Svedkyňa ďalej uviedla, že zápisnica volebnej komisie bola riadne podpísaná všetkými jej členmi. K hlasovaniu do prenosnej volebnej schránky svedkyňa uviedla, že ona bola jednou z   členiek   volebnej   komisie,   ktoré   s   prenosnou   volebnou   schránkou   chodili   za   voličmi, odporca ich ako vodič vozil svojím motorovým vozidlom, o čom boli informovaní už od rána. Počas hlasovania do prenosnej volebnej schránky podľa svedkyne odporca „nemohol nikoho ovplyvňovať a akože nebol v styku s nikým a nič neporušil...“, ale „my sme mali na starosť nosiť urnu..., nie sledovať pána starostu, ale pravdaže som ho videla, kým nás vozil alebo čakal na nás“. Členkou volebnej komisie bola svedkyňa prvýkrát.

Z výpovede svedkyne I. T. vyplynulo, že telefonicky informovala odporcu, že nebol včas dovezený obed pre členov volebnej komisie, a preto sa v čase obeda odporca nachádzal na obecnom úrade. Po vyriešení problému odišiel domov. Svedkyňa okolo druhej hodiny poobede odišla, vrátila sa o piatej, aby volebnej komisii vydala večeru, opäť odišla a vrátila sa až o pol ôsmej večer. Svedkyňa ďalej uviedla, že v čase jej prítomnosti na obecnom úrade, pokiaľ bol prítomný aj odporca, bol sám vzadu vo svojej kancelárii.

Svedkyňa M. K. uviedla, že v minulosti bola opakovane členkou volebných komisií. Počas   týchto   volieb   nastali   podľa   jej   názoru   najväčšie   problémy   pri   sčítaní   hlasov kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva, keď až u deviatich z nich bola zistená nezrovnalosť, čo sa dosiaľ nikdy nestalo. Pri podpisovaní zápisnice volebnej komisie podľa svedkyne nenastali žiadne problémy okrem tej skutočnosti, že na návrh členky komisie V. M. bolo do zápisnice zaznamenané, že odporca pôsobil ako vodič počas hlasovania do prenosnej   volebnej   schránky.   Zápisnicu   o   hlasovaní   podpísali   všetci   členovia   volebnej komisie. Na otázku právneho zástupcu odporcu svedkyňa uviedla, že už v minulosti odporca realizoval prenos volebnej schránky, nikomu to nevadilo a nikdy o tom nebol v žiadnej zápisnici urobený žiadny zápis. Odporcu svedkyňa videla v budove obecného úradu len ráno, keď bol voliť, a potom až v momente, keď prišiel pre členov volebnej komisie, ktorí išli s prenosnou volebnou schránkou za voličmi. Okrem vopred dvoch dohodnutých členiek komisie (K. S. a B.) sa z vlastnej iniciatívy pridala aj V. M., k čomu nikto nič nenamietal. Zápisnica   o   hlasovaní   sa   podpisovala   podľa   svedkyne   vo   volebnej   miestnosti,   ale zapisovateľka ju v počítači dopisovala vo svojej kancelárii.

II.

Východiská rozhodovania ústavného súdu

A. Skutkové zistenia

Sťažovateľ opiera svoju sťažnosť, ktorou sa domáha vyslovenia neplatnosti volieb starostu v obci konaných 15. novembra 2015, o tieto tvrdenia:

a) odporca porušil § 30 ods. 11 zákona o voľbách tým, že v deň konania volieb sa zdržiaval v budove obecného úradu, v ktorého priestoroch sa nachádzala volebná miestnosť, čím mohol ovplyvniť verejnú mienku občanov,

b) odporca ako vodič osobného motorového vozidla „sprevádzal“ členov volebnej komisie pri zabezpečovaní hlasovania do prenosnej volebnej schránky,

c) odporca   porušil   §   30   ods.   13   a   §   36   zákona   o   voľbách   tým,   že   po   skončení hlasovania, ale ešte pred podpísaním zápisnice volebnej komisie bol prítomný vo volebnej miestnosti a snažil sa o ovplyvňovanie jej obsahu,

d) bol porušený čl. 30 ods. 1 ústavy, keďže voliči obce boli zastrašovaní odporcom, ktorý ich informoval, že v prípade víťazstva sťažovateľa vo voľbách starostu bude počet aktivačných pracovníkov zredukovaný. Uvedeným konaním odporcu bolo voličom odopreté právo slobodne sa vo voľbách rozhodnúť.

Ústavný súd na základe dokazovania vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa zistil tieto skutočnosti:

1. Tvrdenie   sťažovateľa   o   porušovaní   volebného   moratória   týkajúce   sa ovplyvňovania   voličov   odporcom   v   deň   volieb   v   budove   obecného   úradu,   kde   sídlila volebná komisia, výpovede svedkov nepotvrdili. Ani jeden zo svedkov neuviedol, že videl alebo   počul   odporcu   v   deň   konania   volieb   v   budove   obecného   úradu   komunikovať s voličmi, resp. ich akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať pri hlasovaní vo voľbách. Naopak, svedkyňa   I.   T.,   pracovníčka   obecného   úradu,   uviedla,   že   v   čase   ňou   zaznamenanej prítomnosti odporcu v budove obecného úradu ho videla len v jeho kancelárii, pričom tam nebola   žiadna   iná   osoba.   Odporca   vo   svojom   podaní   z   23.   decembra   2014   podrobne vysvetlil, že v budove obecného úradu sa zdržiaval opakovane, a to z dôvodu odovzdania volebnej miestnosti volebnej komisii, svojho hlasovania vo voľbách, zabezpečenia obedov pre   členov   volebnej   komisie,   zabezpečenia   hlasovania   do   prenosnej   volebnej   schránky z pozície   vodiča   svojho   vlastného   motorového   vozidla,   ako   aj   tesne   pred   skončením hlasovania. Do volebnej miestnosti odporca vstúpil až po sčítaní hlasov napriek tomu, že v zmysle uznesení Ústrednej volebnej komisie ako kandidát na starostu obce bol oprávnený byť prítomný pri sčítavaní hlasov ako pozorovateľ.

2. V   súvislosti   so   sťažovateľom   namietaným „sprevádzaním“ prenosnej   volebnej schránky odporcom a jeho možného ovplyvňovaniu voličov hlasujúcich týmto spôsobom zo svedeckých výpovedí členov volebnej komisie, ktorí s prenosnou volebnou schránkou voličov navštevovali, vyplynulo, že manželka sťažovateľa V. M. videla odporcu vystúpiť z motorového vozidla a rozprávať sa s obyvateľkou obce M. Z. v čase, keď vychádzala z jedného z domov, kde prebiehalo hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Obsah ich rozhovoru však nepočula. Z výsluchu svedkyne K. S. bolo zistené, že odporca s menovanou voličkou komunikoval až po jej hlasovaní do prenosnej volebnej schránky. Svedkovia tiež potvrdili skutočnosť, že odporca ako vodič niekoľkokrát už aj v minulosti zabezpečoval prevoz členov volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou a dosiaľ v tejto súvislosti neboli vznesené žiadne námietky.

3. Vo   vzťahu   k   tvrdenému   zasahovaniu   odporcu   do   obsahu   zápisnice   volebnej komisie o hlasovaní z výpovedí svedkov, ako aj zo stanoviska odporcu vyplynulo, že po skonštatovaní výsledkov hlasovania, a teda víťazstva odporcu   vo voľbách starostu, boli z iniciatívy členov volebnej komisie (sympatizantov sťažovateľa) do zápisnice o hlasovaní dopísané dve námietky. V prvej námietke volebná komisia skonštatovala, že za prítomnosti troch jej členov sa odporca „zúčastnil pri prenášaní mobilnej urny v období moratória, ako vodič, ale nevystúpil z auta“. V druhej námietke bola skonštatovaná zámena poradových čísel na hlasovacom lístku pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva.

Z výpovedí členov volebnej komisie tiež vyplynulo, že všetci s obsahom zápisnice o hlasovaní v plnej miere súhlasia, svojimi vlastnoručnými podpismi osvedčili skutočnosti v nej uvedené, teda že zistené výsledky volieb v obci zapísané v zápisnici volebnej komisie o hlasovaní v celom rozsahu korešpondujú s objektívnym stavom odovzdaných platných hlasov. Svedkyňa K. S., členka volebnej komisie, ktorej podpis sa na zápisnici o hlasovaní predloženej sťažovateľom nenachádzal, počas výsluchu vysvetlila, že z osobných dôvodov zápisnicu volebnej komisie podpísala dodatočne a v plnom rozsahu súhlasí s jej obsahom. Svedkovia   svojimi   vyhláseniami,   ako   aj   počas   výsluchu,   a   tiež   odporca   vo   svojom písomnom   vyjadrení   potvrdili,   že   po   sčítaní   hlasov   a   spisovaní   zápisnice   o   hlasovaní odporca navrhoval, aby sa v dodatku uviedla aj skutočnosť, že pri zabezpečovaní hlasovania do prenosnej volebnej schránky vystupoval v pozícii vodiča, ktorý z auta nevystúpil.

4. Na   preukázanie   tvrdeného   ovplyvňovania   voličov   –   aktivačných   pracovníkov odporcom   pred konaním volieb sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie A. B., v ktorom uviedla,   že   odporca   jej   za   prítomnosti   ďalších   štyroch   pracovníčok   vykonávajúcich aktivačné práce v bližšie nekonkretizovanom čase a mieste pohrozil „modlite sa, aby som nevyhral voľby, lebo Vám bude koniec“. Žiadne ďalšie písomné dôkazy k tejto skutočnosti nepredložil ani nenavrhol vykonanie výsluchu žiadnych svedkov.

B. Právne východiská

Podľa   čl.   129   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   okrem   iného   rozhoduje   o   ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi – osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom čl.   30   ods.   2   ústavy   sa   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   spolurozhodovať o personálnom,   resp.   politickom   zložení   príslušných   zastupiteľských   orgánov   pri rešpektovaní   zásad   všeobecnosti,   rovnosti   a   priamosti   volebného   práva,   ako   aj   tajnosti hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo).

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona   (mutatis   mutandis   napr.   PL.   ÚS   34/99   alebo   PL.   ÚS   82/07),   pričom   podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   na   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon všetkých   politických   práv,   je   čl.   31   ústavy,   podľa   ktorého   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad a   uplatňovanie   musia   umožňovať a   ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádza   svoj   výraz   predovšetkým   vo   voľbách   a   je základným   predpokladom   fungovania   demokratického   štátu   (mutatis   mutandis   napr. PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Na   uplatnenie   tohto   oprávnenia ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Pravidlá vedenia volebnej kampane upravuje zákon o voľbách v ustanoveniach § 30, pričom úpravy tzv. volebného moratória sa dotýka predovšetkým § 30 ods. 1 v spojení s § 30 ods. 2, ktorý ustanovuje časové obdobie volebnej kampane.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   odseku   4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých kandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   alebo obrazom.

Vo vzťahu k § 30 ods. 11 zákona o voľbách ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého z neho vyplýva zákaz určitých aktivít, aj keď sú jednorazové, počas volieb a 48 hodín pred nimi v rozhlasovom a televíznom vysielaní, hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí.   Medzi   tieto   aktivity   patrí   aj   zverejňovanie   informácií   o   politických   stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (PL. ÚS 6/06).

V   súvislosti   s   uvedeným   ústavný   súd   tiež   vyslovil   právny   názor,   podľa   ktorého z ustanovenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách nemožno vyvodiť absolútny zákaz akejkoľvek volebnej kampane počas volebného moratória (mutatis mutandis PL. ÚS 73/07).

Ústavný   súd   už   vo   svojej   judikatúre   konštatoval,   že   za   porušovanie   volebného moratória, a teda zákazov výslovne uvedených v § 30 ods. 11 zákona o voľbách, nesporne treba považovať rozhovory kandidátov uskutočnené s voličmi v deň volieb v bezprostrednej blízkosti budov, kde sídlia okrskové volebné komisie, a to najmä vtedy, ak predmetom rozhovoru sú aj otázky súvisiace s voľbami bez ohľadu na to, či je ich obsahom priama výzva voličom, koho majú voliť. Z textu a účelu § 30 ods. 11 zákona o voľbách možno podľa   názoru   ústavného súdu   vyvodiť okrem iného aj povinnosť kandidátov   na volené funkcie nezdržiavať sa v deň volieb v bezprostrednom okolí budov, kde sídlia volebné komisie, a nenadväzovať rozhovory s voličmi (PL. ÚS 18/07).

Podľa   §   30   ods.   13   zákona   o   voľbách   členovia   volebných   komisií   a   pracovníci odborných   útvarov   nesmú   poskytovať   informácie   o   priebehu   a   čiastkových   výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

Podľa   § 31 ods.   6 zákona o voľbách   volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o voľbách v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo   byť prítomní   členovia   volebných   komisií   vyššieho   stupňa   a pracovníci   ich odborných   sumarizačných   útvarov,   ako i   osoby, ktorým   na to dala   povolenie   okrsková volebná komisia.

C. Závery

Opierajúc sa o svoje skutkové zistenia a právne východiská vychádzajúce z doterajšej judikatúry ústavný súd konštatuje, že vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že odporca porušil ustanovenie § 30 ods. 11 zákona o voľbách, z ktorého možno, ako už bolo uvedené, okrem iného vyvodiť zákaz kandidátov viesť rozhovory s voličmi v deň volieb, ktoré sa priamo, ale aj nepriamo dotýkajú volieb v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že žiadny z nich nevidel ani nepočul odporcu v deň volieb viesť takýto rozhovor v budove obecného úradu, kde sídlila volebná komisia   alebo   v   jeho   blízkom   okolí.   Uvedenú   námietku   sťažovateľa   tak   ústavný   súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Za   nepreukázané   považoval   ústavný   súd   na   základe   vykonaného   dokazovania   aj tvrdenie sťažovateľa, že odporca mohol ovplyvňovať slobodnú vôľu občanov pri hlasovaní vo   voľbách,   keď   ako   vodič   zabezpečoval   prevoz   členov   volebnej   komisie   s   prenosnou volebnou   schránkou.   Z   § 31 ods.   6 zákona   o   voľbách   vyplýva,   že za slobodný   výkon volebného práva osobami, ktoré požiadali, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti, t. j. do prenosnej volebnej schránky, je zodpovedná volebná komisia, resp. jej členovia, ktorí boli vyslaní k voličom s prenosnou volebnou schránkou. Skutočnosť, že iná fyzická osoba, v danom prípade odporca, zabezpečuje prepravu členov volebnej komisie za voličmi, nemusí znamenať automaticky aj porušenie volebných predpisov za podmienky, že táto osoba nevyvinie aktivity k ovplyvneniu hlasovania voličov, ktorí požiadali o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná akákoľvek aktivita odporcu zodpovedajúca uvedenému popisu, pričom jeho jediný bližšie nešpecifikovaný rozhovor s obyvateľkou obce po uskutočnení jej hlasovania do prenosnej volebnej   schránky   nemohol   žiadnym   spôsobom   ovplyvniť   jej   slobodnú   vôľu   zvoliť   si svojho zástupcu v orgáne samosprávy obce. V tejto súvislosti ústavný súd tiež konštatuje, že sám   sťažovateľ   počas   hlasovania   do   prenosnej   volebnej   schránky   disponoval nadštandardným prostriedkom   kontroly jeho priebehu, keďže jeho manželka ako členka volebnej komisie sa osobne zúčastnila hlasovania voličov do prenosnej volebnej schránky. Ani jej výpoveď ovplyvňovanie voličov odporcom nepotvrdila.

Vo   vzťahu   k   námietke,   že   odporca   bol   prítomný   vo   volebnej   miestnosti a ovplyvňoval obsah zápisnice o hlasovaní, ústavný súd konštatuje, že v konaní síce bolo preukázané,   že   odporca   sa   zúčastnil   procesu   formulovania   výsledného   znenia   námietky v zápisnici volebnej komisie, keď navrhoval jej doplnenie o údaj, že sa zúčastnil prevozu prenosnej   volebnej   schránky   len   v   pozícii   vodiča,   avšak   ústavným   súdom   vypočutí svedkovia   tvrdenie sťažovateľa, že boli odporcom   v tejto súvislosti   nejakým spôsobom ovplyvňovaní   alebo   nútení   (s   výnimkou   výpovede   manželky   sťažovateľa,   ktorej vierohodnosť ústavný súd vzhľadom na jej blízky vzťah k sťažovateľovi vyhodnotil ako zníženú),   nepotvrdili.   Všetci   členovia   volebnej komisie   súčasne počas výsluchu   zhodne uviedli, že s obsahom zápisnice o hlasovaní v spojení s jej dodatkom súhlasia, keďže údaje v nej uvedené plne korešpondujú so zisteniami volebnej komisie pri sčítaní hlasov, ako aj s ich poznatkami o priebehu volieb. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že členovia volebnej   komisie   sú   v   zmysle   zákona   o   voľbách   považovaní   za   garanta   ústavnosti a zákonnosti priebehu volieb vrátane objektivity prvotného sčítania hlasov. Ich rôznorodá politická príslušnosť a odlišné osobné sympatie k jednotlivým kandidátom na starostu obce, resp.   na   poslancov   obecného   zastupiteľstva,   samy   osebe   vylučujú,   aby   návrh   jedného z kandidátov   na   upresnenie   zápisu   námietky   v   zápisnici   volebnej   komisie   o   hlasovaní, s ktorého   obsahom   sa   členovia   volebnej   komisie   bez   výhrad   stotožnia,   bolo   možné považovať   za   výsledok   jeho   manipulácie   alebo   ovplyvňovania.   Vzhľadom   na   uvedené ústavný súd túto námietku sťažovateľa posúdil ako nedôvodnú, keďže v okolnostiach danej veci nemohlo ísť o nezákonný zásah do priebehu volieb spôsobilý akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť ich výsledok.

V   súvislosti   s   námietkou,   že   odporca   v   priebehu   volebnej   kampane ovplyvňoval voličov,   ktorí   majú   záujem   zúčastňovať   sa   aktivačných   prác   organizovaných   obcou, hrozbami,   že   v   prípade,   ak   bude   zvolený   sťažovateľ,   zníži   tento   počet   aktivačných pracovníkov,   ústavný   súd   konštatuje,   že   táto   nie   je   vo   volebnej   sťažnosti   bližšie špecifikovaná, pričom sťažovateľ ako jediný dôkaz dodatočne predložil čestné vyhlásenie A. B., ktoré malo preukázať hodnovernosť jeho tvrdenia. Odporca vo svojom písomnom stanovisku tieto tvrdenia sťažovateľa označil za príliš všeobecné, keďže z nich nevyplývalo, kedy a kde malo k uvedenému nátlaku dôjsť. V nadväznosti na túto námietku ústavný súd navyše považoval za vhodné poukázať aj na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej pri posudzovaní   volebných   nedostatkov,   ku   ktorým   malo   dôjsť   počas   volebnej   kampane, nemožno podceňovať voliča. Len veľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča, spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, je volebným nedostatkom, ktorého dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity týchto volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie   voličov   a   najmä   na   výsledok   volieb.   Sťažovateľom   predložené   čestné vyhlásenie jednej osoby ústavný súd nemohol považovať za relevantný dôkaz toho, že v rámci   predvolebnej   kampane odporcu   došlo   k   ovplyvňovaniu   slobodnej   vôle   voličov   v takom rozsahu, ktorý by v konečnom dôsledku odôvodňoval záver o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený.

Opierajúc sa o svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno sťažovateľ (pozri napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03), ktoré v danom prípade neuniesol, ústavný súd konštatoval, že jeho skutkové zistenia v danom prípade   neumožňujú   vysloviť   záver   o   hrubom   alebo   závažnom,   prípadne   opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Blhovce konaných 15. novembra 2014, a preto podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015