znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 35/03-73

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2005 v pléne zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Jána Mazáka,   Lajosa   Mészárosa   a   Štefana   Ogurčáka   vo   veci   volebnej   sťažnosti   Strany maďarskej   koalície,   Magyar   Koalíció   Pártja,   miestnej   organizácie   Kráľovský   Chlmec, zastúpenej advokátom JUDr. D. S., K. Ch., za účasti nezávislých kandidátov A. B., J. B., Ing. P. F., Mgr. I. G., Ing. P. H., MUDr. P. K., H. N., Ing. D. N., Ing. L. S. a Mgr. G. Z., ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy mesta Kráľovský Chlmec konaných 6. a 7. decembra 2002 takto

r o z h o d o l :

Volebnú   sťažnosť   Strany   maďarskej   koalície,   Magyar   Koalíció   Pártja,   miestnej organizácie Kráľovský Chlmec, z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. decembra 2002   doručené   podanie   Strany   maďarskej   koalície,   Magyar   Koalíció   Pártja,   miestnej organizácie Kráľovský Chlmec (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. D. S., K. Ch., za účasti nezávislých kandidátov A. B., J. B., Ing. P. F., Mgr. I. G., Ing. P. H., MUDr. P. K., H. N., Ing. D. N., Ing. L. S. a G. Z., označené ako „Sťažnosť pre nezákonnosť volieb   do   orgánu   miestnej   samosprávy“. Sťažovateľka   ním   napáda   voľby   do   orgánu miestnej   samosprávy   vo   volebnom   obvode   Kráľovský   Chlmec,   a to   voľby   poslancov mestského   zastupiteľstva   a voľby   primátora   konané   6.   a 7.   decembra   2002,   ktorých   sa zúčastnili   aj   jej   kandidáti,   z dôvodu   hrubého   porušenia   pravidiel   slobodnej   súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti zo strany nezávislých kandidátov, čím podľa sťažovateľky   porušili   jej   základné   právo   podľa   čl.   30   ods.   4   v spojení   s čl.   31   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“).

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:„Voľby   poslancov   do   Mestského   zastupiteľstva   v Kráľovskom   Chlmci   a voľby primátora Kráľovského Chlmca konané v dňoch 06. a 07. 12. 2002 vyhlasuje za neplatné.“

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka uviedla k skutkovému stavu tieto skutočnosti:„Koniec volebnej kampane bol 04. 12. 2002 o 14. 00 hod. vzhľadom na to, že voľby do orgánov samosprávy mesta sa začali dňa 06. 12. 2002 o 14.00 hod.

Napriek zákazu vedenia kampane mimo určeného času dňa 05. 12. 2002 a 06. 12. 2002   sa   objavili   v poštových   schránkach   voličov   písomné   materiály   propagujúce nezávislého kandidáta na funkciu primátora Ing. N. D. a nezávislých poslancov, E. T., Ing. F. M., Ing. F. P., Ing. H. P., K. Á., Ing. K. A., K. V., Ing. S. L. a T. I. Taktiež bolo zverejnené oznámenie   v jazyku   maďarskom   z ktorého   vyplýva,   že   v prospech   Ing.   D.   N.   odstúpili kandidáti na funkciu primátora M. H., MUDr. Š. K., Ing. Š. L., CSc., Ing. L. M. a Mgr. Z. G. Zároveň   ďakujú   občanom,   že   pochopili   potrebu   zjednotenia   v prospech   všetkých   nás. Zároveň sa žiada, aby títo kandidáti neboli krúžkovaní.

Ďalej v poštových schránkach občanov bol aj ďalší materiál formátu A4 na obidvoch stranách s textom v jazyku maďarskom, v ktorom bol osočovaný nevyberaným spôsobom náš kandidát na funkciu primátora.“

Z doplnenia sťažnosti sťažovateľky doručeného ústavnému súdu 28. januára 2003 vyplýva, že z vyššie uvedených účastníkov konania získali zastúpenie v orgánoch miestnej samosprávy   Ing.   D.   N.   (primátor   mesta),   Ing.   P.   F.,   Ing.   P.   H.   a   Ing.   L.   S.   (poslanci mestského zastupiteľstva). Sťažovateľka ďalej uvádza:

„Propagačné   materiály...   boli   rozšírené   na   území   celého   mesta   predovšetkým v bytových domoch napr. na ul.   Z. Fábryho,   ul.   Ibrányiho,   ul.   S.   Petőfiho,   ul. Hlavnej a pod...

Uvedené materiály sa objavili v poštových schránkach občanov mesta dňa 06. 12. 2002 v ranných hodinách to znamená, že ich rozširovali v noci zo dňa 05. 12. 2002 na 06. 12. 2002. Nie je nám známe, kto rozširoval tieto propagačné materiály.“

Sťažovateľka síce uvádza, že propagačné materiály boli doručené veľmi širokému okruhu osôb, ale v podaní uviedla iba mená 11 osôb (MVDr. M. G., Š. C., K. H. ml., MUDr. E. O., Mgr. E. M., F. F., V. G., I. B., J. M., M. S., A. J.), ktorým boli tieto materiály doručené   a   ktoré   sa   budú   môcť   vyjadriť   „aj   k týmto   skutočnostiam,   nakoľko   ich rozhodovanie koho voliť do orgánov miestnej samosprávy ovplyvnili predmetné propagačné materiály“. Ďalšie mená prisľúbila oznámiť v prípade, že to ústavný súd bude považovať za potrebné.

V ďalšom doplnení podania (doručenom ústavnému súdu 4. marca 2003) na základe výzvy ústavného súdu na upresnenie rozsahu rozšírenia propagačných materiálov a okruhu občanov, ktorým boli materiály doručené, sťažovateľka uviedla:

„Podľa   dostupných   informácií   na   celom   území   mesta   Kráľovský   Chlmec   bolo rozšírených   okolo   1 500   kusov   propagačných   materiálov   do   domácností   voličov.   To znamená, že tieto materiály sa dostali asi k 2 500 voličom, nakoľko materiály sa doručovali do domácností.“

Volebnú sťažnosť sťažovatelia odôvodnili nasledovne:„V zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy SR občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 Ústavy SR zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Ako z uvedených skutočností vyplýva, došlo dňa 05. 12. 20021 k porušeniu moratória na vedenie volebnej kampane uvedené v § 30 ods. 2 zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí ustanovuje spôsob, hranice a ochranu súťaže politických síl demokratickej spoločnosti, hrubé porušenie týchto pravidiel. V tomto prípade došlo zo strany osôb, ktoré podporovali nezávislých kandidátov k takému hrubému porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, že to spôsobilo narušenie ústavného princípu slobodnej súťaže politických síl garantované vyššie uvedeným článkom Ústavy SR.

V tomto prípade v čase volebnej kampane v prospech týchto nezávislých kandidátov bola   vyvíjaná   činnosť,   ktorú   citované   ustanovenie   zákona   zakazuje,   pričom   v prospech ostatných kandidátov takáto činnosť vykonávaná nebola. Jednalo sa teda v tomto prípade o narušenie slobodnej súťaže politických síl, činiteľom ktorý zužuje priestor na uplatnenie volebného práva.“

Sťažovateľka   upresnila   a doplnila   svoju   sťažnosť   ďalšími   podaniami   doručenými ústavnému súdu 14. januára a 28. januára 2003, ako aj 4. a 28. marca 2003 (čiastočne na základe výziev ústavného súdu zo 17. januára 2003, 21. februára 2003 a 20. marca 2003).

Uznesením pléna ústavného súdu z 5. mája 2003 č. k. PL. ÚS 35/03-18 bola volebná sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie.

II.

K predloženým dôkazom sťažovateľky

Ústavný   súd   z písomných   dôkazov,   ktoré   mu   doručila   sťažovateľka,   zistil   tieto skutočnosti:

1.   Do   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   konaných   6.   a 7.   decembra   2002 sťažovateľka   navrhla   svojho   kandidáta   na   primátora   mesta   Kráľovský   Chlmec   a 12 kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva v Kráľovskom Chlmci. Ako to vyplýva z doložených   dôkazov,   Miestna   volebná   komisia   v Kráľovskom   Chlmci   zaregistrovala jednotlivé kandidátne listiny 17. októbra 2002.

2.   Sťažovateľka   ako   dôkazy   predložila   päť   propagačných   materiálov   (letákov), ktorých doručením malo dôjsť k porušeniu označených základných práv. Kandidáta na post primátora mesta Ing. D. N. sa týkali

- dvojjazyčný propagačný materiál obsahujúci príhovor k občanom mesta (v rozsahu jednej   strany   formátu   A4)   a volebný   program   kandidáta   (v   rovnakom   rozsahu),   ktorý predstavoval pozvánku na predvolebnú besedu v rámci volebnej kampane, o čom svedčí posledný   odsek   textu   v slovenskom   i maďarskom   jazyku: „...   Preto   každého   občana srdečne pozývam na našu predvolebnú besedu, ktorá sa uskutoční 2. decembra o 19. hodine vo veľkej sále mestského kultúrneho strediska...“,

- upútavka   (kalendár?)   s   výzvou   hlasovať   vo   voľbách   za   kandidáta   Ing.   D.   N. v maďarskom jazyku,

- oznámenie o tom, že štyria kandidáti na post primátora mesta (M. H., MUDr. Š. K., Ing.   Š.   L.,   CSc.,   Ing.   L.   M.)   sa   vzdávajú   svojej   kandidatúry   v prospech   Ing.   D.   N., a oznámenie   o vzdaní   sa   kandidatúry   nezávislej   kandidátky   Mgr.   G.   Z.   v maďarskom jazyku.

Ďalší   materiál   formátu   A4   propagoval   v maďarskom   jazyku   deväť   nezávislých poslancov (T. E., Ing. M. F., Ing. P. F., Ing. P. H., A. K., Ing. A. K., V. K., Ing. L. S. a I. T.) podporovaných občianskym združením PRO PATRIA.

Súčasťou dôkazového materiálu bol aj dvojstranný strojom písaný list formátu A4 v maďarskom   jazyku,   ktorý   mal   povahu   pamfletu.   Z jeho   obsahu   možno   vyvodiť,   že smeruje   proti   vtedajším   predstaviteľom   verejnej   moci   v meste   (žiadne   konkrétne   osoby v ňom neboli označené), ktorí v tomto období reprezentovali sťažovateľku. Obsah tohto listu sťažovateľka považuje za znevažovanie a diskreditáciu jej kandidáta na post primátora mesta.

Okrem   prvého   označeného   materiálu   (dvojjazyčný   príhovor   pozývajúci   na predvolebnú besedu 2. decembra 2002) ostatné materiály neobsahovali žiadne také údaje, ktoré by umožňovali ich identifikáciu z hľadiska času ich vzniku.

Sťažovateľka doplnila podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 10. septembra 2003,   uvedené   dôkazy   o článok   z denníka   Új   Szó   z   27.   decembra   2002   spolu   s prvou stranou,   ktorá   bola   uverejnená   na   internetovej   stránke http://www.ujszo.sk/. Obsahom článku   s názvom „Elszigetelődött   a városvezetés“   („Vedenie   mesta   sa   izolovalo“) bol rozhovor   s novozvoleným   primátorom   mesta   Ing.   D.   N.   Sťažovateľka   v tomto   texte rozhovoru označila otázku, ktorá podľa nej takisto svedčí o závažnosti porušenia zákona:„K pravde patrí hádam aj to, že v piatok, v čase, kedy bolo volebné moratórium, sa rozdávali   Vaše   volebné   materiály   a kalendáre.   Viete   o tom?“   („Talán   hozzátartozik   az igazsághoz,   hogy   pénteken,   amikor   már   kampánycsend   volt,   az   ön   szórólapjait   és zsebnaptárait is osztogatták. Tud ön erről?“).

Odpoveď na túto otázku pritom sťažovateľka nepovažuje za podstatnú vo vzťahu k predmetu sťažnosti.

III.

K ďalšiemu priebehu dokazovania

Ústavný súd vyzval označených účastníkov konania listom z 24. júna 2003, aby sa v lehote do 15. júla 2003 vyjadrili k sťažnosti.

Stanovisko   Mgr.   G.   Z.,   nezávislej   kandidátky,   ktorá   sa   vzdala   kandidatúry,   bolo ústavnému súdu doručené 14. júla 2003. Mgr. Z. v ňom okrem iného uvádza:

K uzneseniu ÚS SR pod č. PL. ÚS 35/03-18 (...) sa bližšie vyjadrovať nebudem. Z obsahu tohto uznesenia ako ani z podania sťažovateľky zo dňa 16. 12. 2002 v ktorom ďalší   účastníci   nie   sú   vôbec   označení   však   nevyplýva,   že   prečo   účastníkmi   konania o volebnej sťažnosti sú iba nezávislí kandidáti a nie všetky politické strany a hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v orgánoch miestnej samosprávy.

... môžem uviesť k veci iba to, že mám vedomosti o tom, že sa tesne pred voľbami objavili   v poštových   schránkach   niektorých   voličov   písomné   materiály   propagujúce nezávislého kandidáta na funkciu primátora Ing. D. N. a nezávislých poslancov, E. T., Ing. F. M., Ing. F. P., Ing. H. P., K. Á., Ing. K. A., K. V., Ing. S. L. a T. I. Na týchto letákoch však ja ako nezávislá kandidátka na poslanca mestského zastupiteľstva som nefigurovala. Je skutočnosťou, že som kandidovala vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy konaných v dňoch 6. 12. a 7. 12. 2002 ako nezávislý kandidát jednak na funkciu primátora mesta Kráľovský Chlmec a jednak aj na poslanca mestského zastupiteľstva mesta Kráľovský Chlmec. Svojej kandidatúry ako nezávislý kandidát na post primátora mesta som sa vzdala v posledný   deň   lehoty   dňa   3.   12.   2002   okolo   13,45   hod.   Pred   vzdaním   sa   svojej kandidatúry...   som   ešte   pred   časom   volebného   moratória   informovala   voličov   písomne formou letáku ako aj na predvolebnom zhromaždení nezávislých kandidátov označených vo volebnej   sťažnosti,   že v prípade,   ak   sa   vzdávam   svojej   kandidatúry,   sa   vzdávam   podľa svojho presvedčenia, ale nie v prospech určitého kandidáta...

Za dôkaz týmto predložím Ústavnému súdu SR aj môj predvolebný leták. Za týchto okolností ma prekvapila skutočnosť, že následne a tesne pred voľbami sa objavili také letáčiky, z ktorých vyplýva, (resp. minimálne vzbudzujú pochybnosti o tom), ako by som sa bola vzdala svojej kandidatúry na primátora mesta Kráľovský Chlmec aj ja v prospech   nezávislého   kandidáta   Ing.   N.   D.   Môžem   poznamenať,   že   ja   k takémuto oznámeniu som nikdy nedala svoj súhlas ako ani som nevedela o tom, že sa vydáva nejaké oznámenie...“.

K svojmu stanovisku účastníčka konania Mgr. G. Z. ako dôkaz priložila oznámenie o vzdaní sa svojej kandidatúry na funkciu primátora mesta.

Účastníci konania A. B., J. B., Ing. P. F., Mgr. I. G., Ing. P. H., MUDr. P. K., Ing. N. D.   a   Ing.   L.   S.   sa   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   advokáta   JUDr.   A.   M. k sťažnosti vyjadrili spoločným stanoviskom, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 15. júla 2003. V stanovisku sa okrem iného uvádza:

„Z   poverenia   mojich   mandantov   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   SR   v Košiciach volebnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Mnou zastúpení účastníci konania sú toho názoru, že voľby poslancov do miestneho zastupiteľstva v Kráľovskom Chlmci a voľba primátora mesta   Kráľ.   Chlmec,   konané   v dňoch   6.   a 7.   12.   2002   sú   platné   a neexistujú   právne relevantné dôvody na vyhlásenie týchto volieb za neplatné.

Voľby   prebehli   v súlade   so   zákonom   a v súlade   s Ústavou   SR   a sťažovateľom uvedené dôvody nemajú oporu v zákone č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Moji mandanti nemajú vedomosti o tom, že v čase od 4. 12. 2002 od 14. 00 hod. mali byť   distribuované   písomné   materiály,   ktoré   predložil   sťažovateľ.   Uvedené   propagačné materiály a to výzva občianskeho spolku PRO PATRIA a fotografia kandidáta na funkciu primátora mesta Ing. D. N. boli súčasťou volebnej kampane, avšak nie v čase, keď platil zákaz. Oznámenie o vzdaní sa kandidatúry Mgr. G. Z. a ďalších kandidátov bolo oznámené obyvateľom mesta na predvolebnom zhromaždení dňa 2. 12. 2002. Táto skutočnosť bola všeobecne známa, nakoľko na predvolebnom zhromaždení sa zúčastnili občania a preto táto okolnosť nemohla ovplyvniť rozhodnutie voličov v tom smere, že koho majú voliť. V čase keď   platil   zákaz   volebnej   kampane   nebolo   písomné   oznámenie   o tejto   skutočnosti distribuované a rozširované. Písomné oznámenie moji mandanti nedistribuovali a nemajú ani   o tom   poznatky,   že   by   sa   to   malo   diať   počas   obdobia,   keď   platil   zákaz   volebnej kampane. Moji mandanti nevytvorili a ani nedistribuovali text v jazyku maďarskom, ktorý údajne mal osočovať kandidáta sťažovateľa vo voľbách o funkciu primátora mesta. Moji   mandanti   sú   toho   názoru,   že   tieto   písomnosti   nemohli   porušiť   ustanovenia zákona č. 346/1990 Zb., pričom poukazujú na znenie ustanovenia § 30 ods. 11 zákona č. 346/1990 Zb., kde sa uvádza, že v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkov, v budovách,   kde   sídlia   okrskové   volebné   komisie   a v ich   bezprostrednom   okolí   vysielať alebo   zverejňovať   informácie   o politických   stranách   a nezávislých   kandidátoch   v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

Moji mandanti poukazujú na to, že v rámci volieb nedošlo k narušeniu ústavného princípu slobodnej súťaže politických síl garantované článkom 30 ods. 4, 31 Ústavy SR. V rámci volieb všetci kandidáti na funkciu primátora alebo do orgánov samosprávy mali rovnaké podmienky a nebola žiadnym spôsobom obmedzená slobodná súťaž politických síl. Kandidát sťažovateľa 12 rokov bol primátorom mesta Kráľovský Chlmec a z titulu výkonu   svojej   funkcie   mal   zvýhodnené   postavenie   v porovnaní   s ostatnými   kandidátmi v rámci   týchto   volieb.   K porušeniu   volebného   zákona   došlo   práve   zo   strany   kandidáta sťažovateľa   na   funkciu   primátora   mesta   keď   v regionálnom   vysielaní   televízie   Zemplén v dňoch volieb bola odvysielaná reportáž, kde kandidát sťažovateľa hovoril o tom čo všetko vykonal ako primátor počas svojho volebného obdobia. Práve takéto konanie je hrubým porušením   zákona   č.   346/1990   Zb.   a umožnenie   odvysielania   tohto   programu   narušilo slobodnú súťaž kandidátov na funkciu primátora v prospech kandidáta sťažovateľa.... Sťažovateľ uviedol vo svojom podaní 27. 1. 2003 aj mená a adresy svedkov, ktorí majú   preukázať   tvrdenia   sťažovateľa.   Podotýkam,   že   všetci   sú   členmi   sťažovateľa a angažujú sa v rámci verejného života ako členovia sťažovateľa.

Je potrebné zvážiť aj to, ak skutočne mali existovať prílohy, ktoré mali byť týmto svedkom doručené, že kým a z akého podnetu práve im mali byť doručené tieto písomnosti. Na   základe   prevedeného   dokazovania   navrhujem   volebnú   sťažnosť   zamietnuť uznesením Ústavného súdu SR v Košiciach.“

Prílohou   podania   sú   splnomocnenia   uvedených   účastníkov   konania   poskytnuté advokátovi JUDr. A. M., K. Ch., na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Účastníčka konania H. N. vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu 16. júla 2003 uvádza:

«K veci môžem uviesť iba to, že nemám vedomosti o tom, že by sa boli tesne pred voľbami   objavili   v poštových   schránkach   niektorých   voličov   písomné   materiály propagujúce   nezávislého   kandidáta   na   funkciu   primátora   Ing.   D.   N.   a nezávislých poslancov, E. T., Ing. F. M., Ing. F. P., Ing. H. P., K. Á.. Ing. K. A., K. V., Ing. S. L. a T. I. Je skutočnosťou, že som kandidovala vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy konaných   v dňoch   6.   12.   a 7.   12.   2002   ako   nezávislý   kandidát   na   poslanca   mestského zastupiteľstva   mesta   Kráľovský   Chlmec.   S horeuvedenými   kandidátmi   som   spoločne   na predvolebných   zhromaždeniach   nevystupovala,   keďže   som   nebola   členkou   občianskeho združenia „Pro Patria“, ktorá pre týchto kandidátov organizovala predvolebné akcie.»

Ústavný súd po zadovážení si príslušných listín a vyjadrení súvisiacich s volebnou sťažnosťou   od   sťažovateľky   a nezávislých   kandidátov   22.   júla 2004   uskutočnil   výsluch rozhodujúcich svedkov vo veci, a to za účasti sťažovateľky, nezávislých kandidátov a ich právnych zástupcov, ktorí mali možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v súvislosti   s   vypočutím   predvolaných   svedkov navrhol tieto dve základné otázky:

1.   Dostal   svedok   v čase   volebného   moratória   vo   voľbách   do   orgánov   územnej samosprávy konaných 6. a 7. decembra 2002 osobne nejaké propagačné materiály, ktoré súviseli s prípravou a priebehom volieb, a ak áno, aké to boli materiály?

2. Vie svedok niečo o tom, že by niektorí spoluobčania, voliči, v jeho okolí dostali takéto materiály?

Doplňujúce   otázky   sa   týkali   aj   skutočnosti   uvedenej   vo   volebnej   sťažnosti,   či propagačné materiály ovplyvnili rozhodovanie predvolaných svedkov vo vzťahu k tomu, koho mali voliť do orgánov miestnej samosprávy.

Plénum ústavného súdu po vyhodnotení všetkých podkladov pre rozhodnutie dospelo na neverejnom zasadnutí 3. februára 2005 k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

IV.

K namietaným porušeniam ústavnosti a zákonnosti

Sťažovateľka   vo   svojej   volebnej   sťažnosti   namietala   neústavnosť   a nezákonnosť volieb poslancov   do   Mestského zastupiteľstva   v Kráľovskom   Chlmci a volieb primátora mesta   Kráľovský   Chlmec   konaných   v dňoch   6.   a 7.   decembra   2002,   a to   porušenie   jej základného práva upraveného v čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s porušením čl. 31 ústavy a porušenie   §   30   ods.   2   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí.   Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd z toho dôvodu vyhlásil uvedené voľby za neplatné.

1. K namietanému porušeniu čl. 30 ods. 4 ústavy

Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   „Občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k voleným a iným verejným funkciám“.

Prístup za rovnakých podmienok znamená, že nemožno v procese tvorby či aplikácie práva preferovať alebo diskriminovať niektoré subjekty pred inými pri ich uchádzaní sa o verejné funkcie. Subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.

Sťažovateľka pri namietaní porušenia svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy poukázala na to, že nerovnaké podmienky pre propagáciu jednotlivých kandidátov na funkciu   poslancov   mestského   zastupiteľstva   a na   funkciu   primátora   mesta,   a tým   aj nerovnaké podmienky pre ich prístup k verejným funkciám vznikli v dôsledku porušenia volebného moratória upraveného v § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Keď   ústavný   súd   vo   svojej   doterajšej   rozhodovacej   praxi   posudzoval   možné porušenia   slobodnej   súťaže   demokratických   síl   v procese   prípravy   volieb,   dbal predovšetkým   na   dodržanie   vzťahu   proporcionality   medzi   rozsahom   porušenia   zákona (vrátane jeho následkov) a svojím rozhodnutím o tejto otázke (vrátane jej dôsledkov). Svoju právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   však   ústavný   súd   uplatní   iba   vtedy,   ak   dôjde k hrubému alebo závažnému porušeniu alebo opakovanému porušeniu zákona spôsobom ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti.   Úspešnosť sťažovateľky   vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   čl.   30   ods.   4   ústavy   teda   závisela predovšetkým od skutočnosti, či unesie dôkazné bremeno a preukáže taký spôsob porušenia zákona, ktorý predstavuje zároveň porušenie označeného ústavného princípu.

2. K namietanému porušeniu § 30 ods. 2 zákona o voľbách

do orgánov samosprávy obcí

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávy obcí „Volebná kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané“.

Uvedené ustanovenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí treba chápať aj v kontexte s ustanovením § 30 ods. 1 tohto zákona, kde sa uvádza, že „Volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií“.

Sťažovateľka uviedla, že v období zákazu vedenia kampane sa objavili v poštových schránkach voličov materiály propagujúce nezávislého protikandidáta na funkciu starostu, ako   aj   nezávislých   kandidátov   na   poslancov   mestského   zastupiteľstva.   Materiály   podľa sťažovateľky rozširovali na území celého mesta v noci z 5. decembra na 6. december 2002 subjekty, ktoré jej nie sú známe a ktoré tak porušili zákaz vedenia kampane mimo určeného času. Písomné materiály, ktoré ústavný súd posudzoval, doručovali do schránok občanov neznáme osoby podľa sťažovateľky v rozsahu asi 1 500 kusov.

Z dokazovania nevyplynuli zistenia, ktoré by identifikovali distribútorov uvedených materiálov ani jednoznačný čas distribúcie. Siedmi predvolaní svedkovia (T. E., Ing. M. F., A. K., Ing. A. K., V. K., Š. C., A. J.) uviedli, že počas volebného moratória nedostali žiadne materiály, resp. že ani nevedeli o distribúcii nejakých materiálov v tomto období. Siedmi svedkovia (K. H., MUDr. E. O., Mgr. E. M., V. G., I. B., J. M., M. S.) sa vyjadrili, že našli propagačné materiály vo svojich poštových schránkach, pričom   uviedli ich   rôzne počty a popisy.   Svedkovia   v odpovediach   uviedli   nerovnaký   čas,   kedy   objavili   propagačné materiály [svedkyňa M. S. označila za rozhodujúci čas štvrtok medzi 16.00 h a 17.30 h, štvrtok uviedol aj svedok J. M., časť svedkov – K. H., MUDr. E. O., I. B., J. M., uviedla (výlučne alebo aj) piatok predpoludním, ďalší svedkovia uviedli piatok popoludní i sobotu ráno – Mgr. E. M.]. Tvrdenie sťažovateľky, že materiály boli rozširované „v noci zo dňa 05. 12.   2002   na   06.   12.   2002“, sa   v takejto   jednoznačnej   podobe   v rámci   dokazovania nepreukázalo   a   nepotvrdil   sa   ani   rozsah   rozšírenia   materiálov   uvedený   v sťažnosti sťažovateľky.

Sťažovateľka   pri   predkladaní   zoznamu   osôb,   ktorým   boli   propagačné   materiály doručené, tvrdila, že „tieto osoby sa budú môcť vyjadriť aj k tým skutočnostiam, nakoľko ich   rozhodovanie   koho   voliť   do   orgánov   miestnej   samosprávy   ovplyvnili   predmetné propagačné materiály“. Z dokazovania vyplynulo, že väčšinu označených a predvolaných svedkov podľa ich vlastného názoru propagačné materiály neovplyvnili pri rozhodovaní o tom, koho budú voliť. Podľa tvrdenia právneho zástupcu (ktoré sa preukázalo aj v rámci vypočutia   svedkov,   a to aj za   pomoci   predložených   dôkazov   pochádzajúcich   z volebnej kampane   sťažovateľky   –   spoločná   fotografia)   všetci   svedkovia   alebo   takmer   všetci svedkovia   navrhovaní   sťažovateľkou   boli   členmi   Strany   maďarskej   koalície,   Magyar Koalíció Pártja.

Ústavný súd ďalej skúmal obsah materiálov predložených sťažovateľkou, najmä to, či obsahovali závažné informácie spôsobilé ovplyvniť priebeh volieb, či išlo o informácie, ktoré   dovtedy   neboli   (všeobecne)   známe,   ako   aj pravdivosť   obsahu   týchto   informácií. Z dokazovania   vyplynulo,   že   volebné   komisie   sa   nezaoberali   žiadnymi   podnetmi   ani sťažnosťami,   ktoré   by svedčili   o narušení   prípravy   a priebehu   volieb,   pričom   svedkovia navrhnutí sťažovateľkou – MUDr. E. O. a V. G. – boli členmi Okrskovej volebnej komisie v Kráľovskom   Chlmci.   V uvedených   súvislostiach   neprebiehalo   ani   trestné   stíhanie   pre marenie prípravy a priebehu volieb podľa ustanovení Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zákaz vedenia volebnej kampane porušili rozširovaním   opísaných   propagačných   materiálov   neznáme   osoby.   Ďalej   sa   zistilo   že obsahom skúmaných písomných materiálov boli čiastočne skutočnosti všeobecne známe a zverejnené   v priebehu   volebnej   kampane,   ktoré   však   podľa   názoru   ústavného   súdu nemohli   významne   ovplyvniť   občanov   pri   ich   rozhodovaní   vo   voľbách.   Porušenie moratória,   ktoré   možno   považovať   za   protiústavné   a protizákonné,   musí   podľa   názoru ústavného súdu dosiahnuť určitú intenzitu, v danom prípade rozširovanie takých závažných informácií,   ktoré   by   v čase   moratória   zmenili   rozhodnutie   voličov   odovzdať   svoj   hlas v prospech určitého kandidáta. Ústavný súd dospel k záveru, že takéto závažné porušenie v rámci   dokazovania   v   danej   veci   vo   vzťahu   k vypočutým   svedkom   však   nebolo preukázané.

Ústavný súd ďalej nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie navrhované dokazovanie, ktoré   po   uskutočnených   výsluchoch   svedkov   a nezávislých   kandidátov   navrhol   právny zástupca sťažovateľky (vypočutie ďalších troch svedkov, prípadne dvoch svedkov, ktorí sa nedostavili, ako aj predsedu mestskej volebnej komisie), resp. právny zástupca nezávislých kandidátov (vypočutie svedka a predloženie stanov sťažovateľky v platnom znení), pretože považoval zistený skutkový stav za dostatočne preukázaný a ustálený.

3. K namietanému porušeniu čl. 31 ústavy

Podľa čl. 31 ústavy „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“. K obmedzeniu   slobodnej   súťaže   politických   síl   malo   podľa   sťažovateľky dôjsť   hrubým   porušením   povinností   vyplývajúcich   zo   zákona   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí.

Ochrana slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti v zmysle čl. 31 ústavy   sa   týka   normotvornej   a   aplikačnej   činnosti   orgánov   verejnej   moci   (štátnych orgánov),   ako   aj   činnosti   politických   strán,   resp.   nezávislých   kandidátov   v súvislosti s voľbami. Tieto orgány môžu porušiť právo na rovnosť šancí tým, že v rámci volebnej kampane nezákonným alebo neústavným spôsobom pôsobia v prospech alebo v neprospech jednej   politickej   sily.   V okolnostiach   prípadu   namietané   porušenie   označeného   článku ústavy, tak ako to uviedla sťažovateľka vo volebnej sťažnosti, v spojení s vyhodnotením dokazovania   v   rámci   namietaného   porušenia   čl.   30   ods.   4   ústavy   nemohlo   ovplyvniť výsledok volieb do orgánov miestnej samosprávy mesta Kráľovský Chlmec.  

V.

Závery

Sťažovateľka tvrdila, že porušením ustanovení čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy a § 30 ods.   2   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí došlo   k porušeniu   ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy mesta Kráľovský Chlmec v dňoch 6. a 7. decembra 2002, a preto navrhla, aby tieto voľby boli vyhlásené za neplatné.

Ústavný súd v konaní o volebných veciach podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Pri rozhodovaní o volebnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd vychádzal zo svojho právneho   názoru,   že   „len   hrubé   alebo   závažné   porušenie   alebo   opätovné   porušovanie zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   môže   byť   príčinou   pre   uplatnenie právomoci   ústavného   súdu,   ktorá   mu   umožňuje   rozhodnúť   podľa   §   63   ods.   1   zákona č. 38/1993 Z. z. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov“ (PL. ÚS 17/94, podobne aj PL. ÚS 5/03).

Ústavný súd skonštatoval, že sťažovateľka vo vzťahu k času rozširovania, k rozsahu propagačných   materiálov,   ktoré   mali   byť   rozšírené   prostredníctvom   umiestnenia v poštových   schránkach,   ako   aj   vo   vzťahu   k osobám,   ktoré   mali   rozširovať   označené propagačné   materiály   a takto   podporiť   nezávislých   kandidátov,   nepreukázala   svoje navrhované   tvrdenia   a nepredložila   dôkazy   o tom,   že   označené   osoby   sa   dopustili namietaného   hrubého   a závažného   porušenia   zákonnosti   a   ústavnosti.   Tvrdenia sťažovateľky   o uvádzaných   skutočnostiach   opreté   o nepriame   (listinné)   dôkazy informatívnej povahy boli neurčité, všeobecné a rozporné, hoci podľa názoru ústavného súdu   bolo v možnostiach   sťažovateľky   zabezpečiť   si   o rozsahu   a o spôsobe rozširovania propagačných   materiálov   konkrétne   poznatky   a dôkazy.   Druhotné   účinky   vyplývajúce z rozširovania   informácií   čiastočne   známych   z   volebnej   kampane   v čase   volebného moratória taktiež nemožno stotožňovať s aktívnou činnosťou „zameranou na podporu alebo slúžiacej na prospech kandidáta“ (§ 30 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávy obcí).

Ústavný súd nezistil ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením čl. 30 ods. 4, ako aj čl. 31 ústavy spôsobom, ktorý uviedla sťažovateľka. Neexistenciu príčinnej súvislosti pritom   nebolo   možné   rozpoznať   od   počiatku   len   z obsahu   podanej   sťažnosti;   k tomuto záveru   ústavný   súd   dospel   až   po   prijatí   sťažnosti   a vykonaní   dokazovania   na   základe vyjadrení účastníkov, preskúmania dôkazov a vypočutia svedkov.

Keďže ústavný súd nezistil v prípravnej fáze volieb namietané porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb, ktoré by bolo možné pripísať na vrub nezávislým kandidátom, ktorí kandidovali vo voľbách do miestnej samosprávy, resp. ktorí boli v týchto voľbách zvolení, volebnú sťažnosť sťažovateľky uznesením podľa § 63 ods. 1 písm. d) a ods. 2 a 5 zákona o ústavnom súde zamietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2005