znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 34/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedajúceho JUDr. Štefana Ogurčáka a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Richarda Rapanta   a   JUDr.   Tibora   Šafárika   na   neverejnom   zasadnutí   12.   mája   1999   prerokoval volebnú   sťažnosť   Ing.   I.   M.,   bytom   R.,   zastúpeného   JUDr.   A.   H.,   advokátom,   ktorou namietol   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   samosprávy   v meste   Rožňava konaných v dňoch 18. a 19. decembra 1998 a takto

r o z h o d o l :

Volebnú sťažnosť Ing. I. M.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   dostal   29. decembra 1998 volebnú sťažnosť Ing. I. M., bytom R., ktorú prostredníctvom JUDr. A. H., právneho zástupcu, ktorého si zvolil pre konanie pred ústavným súdom, doplnil 4. januára 1999. Sťažnosťou namietol neústavnosť a nezákonnnosť volieb do orgánov samosprávy v meste Rožňava konaných v dňoch 18. a 19. decembra 1998 a žiadal, aby ústavný súd vyhlásil voľby za neplatné.

Ústavný   súd   volebnú   sťažnosť   prerokoval   v pléne   na   neverejnom   zasadnutí 10. februára 1999 a uznesením rozhodol o jej prijatí na konanie.

I.

Sťažovateľ kandidoval na poslanca vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v meste Rožňava vo volebnom obvode č. 3. Volebný obvod č. 3 tvorilo 6 volebných okrskov s počtom   6   187   zapísaných   voličov.   Volieb   v uvedenom   volebnom   obvode   sa   podľa zápisnice mestskej volebnej komisie zúčastnilo 2 351 voličov a bolo odovzdaných 2 241 platných   hlasovacích   lístkov.   Ing.   I.   M.   získal   346   platných   hlasov,   čím   sa   stal 1. náhradníkom vo volebnom obvode č. 3, nakoľko počtom získaných hlasov sa umiestnil na 8.   mieste   a   v danom   obvode   sa   volilo   7 poslancov   do   mestského   zastupiteľstva.   Zo zápisnice o zvolení 21 poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava podľa volebných obvodov bolo zistené, že vo volebnom obvode č. 1 potreboval kandidát na zvolenie 246 hlasov, vo volebnom obvode č. 2 – 240 hlasov, vo volebnom obvode č. 3 – 356 hlasov, vo volebnom obvode č. 4 – 47 hlasov a vo volebnom obvode č. 5 – 61 hlasov. Sťažovateľ napriek skutočnosti, že získal 346 hlasov (čo je v porovnaní so zvoleným kandidátom vo volebnom obvode č. 4 počet 7,3 násobne vyšší), sa poslancom nestal.

Subjekty oprávnené iniciovať konanie o volebnej sťažnosti sú taxatívne vymedzené v § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky   č.   398/1998   Z.   z.   (ďalej   len   „zákon č. 38/1993   Z.   z.   v znení   neskorších predpisov“).   Podľa   §   59   ods.   2   prvá   veta   zákona:   „Sťažnosť   proti   výsledku   volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát,   ktorý   získal   aspoň 10 % hlasov.“   Podľa   §   60   ods.   1   písm.   a)   zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov veta za bodkočiarkou „kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode.“ Ústava Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   neobsahuje   splnomocnenie   pre   zákonodarný   orgán,   aby   ochranu volebného práva v konaní o volebnej sťažnosti obmedzil zákonom. Ustanovenie § 60 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje náležitosti volebnej sťažnosti v osobitnom prípade, keď ide o kandidáta na starostu obce, ktorý napáda zvolenie inej   osoby   za   starostu   (PL. ÚS   29/94).   Toto   ustanovenie   nemožno   interpretovať   ako ustanovenie   zbavujúce   protikandidáta,   ktorý   splnil   podmienku   §   59   ods.   2   zákona   č. 38/1993   Z.   z.,   práva   podať   volebnú   sťažnosť   proti   iným   porušeniam   ústavnosti   alebo zákonnosti volieb, pretože volebná sťažnosť je prostriedkom ochrany ústavou zaručeného práva   občanov   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   slobodnou   voľbou   svojich zástupcov   (čl.   30   ods.   1),   ako   aj   práva   občanov   na   prístup   k voleným   funkciám   za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4). Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4).

V § 59 ods. 1 sa medzi navrhovateľmi oprávnenými iniciovať konanie pred ústavným súdom vo volebnej veci uvádza aj „kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov“.

Ing. I. M. získal v uvedených voľbách 346 hlasov, čo je viac ako 10 % platných hlasov   voličov   volebného   obvodu,   v ktorom   kandidoval,   a   je   preto   oprávneným navrhovateľom na podanie volebnej sťažnosti podľa § 59 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ   namietol   nezákonnosť   a   neústavnosť   volieb   do   Mestského zastupiteľstva   v meste   Rožňava   a   žiadal,   aby ústavný   súd   vyhlásil   napadnuté   voľby   za neplatné.

Sťažovateľ   namietol   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   z dôvodu   vytvorenia volebných obvodov s nepomerným počtom poslancov. Ide o námietku porušenia ústavnosti a zákonnosti v štádiu prípravy volieb. Rozhodovanie o niektorých otázkach prípravy volieb sa   zveruje   do   právomoci   volebných   komisií,   resp.   všeobecných   súdov.   Ústavnosť a zákonnosť   vytvárania   volebných   obvodov   nepatrí   k otázkam,   ktoré   zákon   zveruje   do rozhodovacej právomoci uvedených orgánov. Ústavný súd je jediným orgánom Slovenskej republiky,   ktorý   môže   zabezpečiť   ochranu   ústavnosti   a zákonnosti   v prípade   námietky porušenia zákonom ustanovených podmienok tvorby volebných obvodov a určovania počtu poslancov   pre   voľby   do   orgánov   územnej   samosprávy.   Ústavný   súd   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že voľby podľa volebného zákona možno chápať v užšom a širšom zmysle, pričom voľby v širšom zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby (PL. ÚS   17/94   a PL. ÚS 15/94).   Za   prípravu   na   voľby   možno   bez pochybností   označiť tvorbu volebných obvodov a volebných okrskov, v rámci ktorých sa uskutočnia voľby do orgánov územnej samosprávy.

Na   základe   skutočností,   že   volebnú   sťažnosť   podal   oprávnený   subjekt,   ktorý namietol porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb v lehote určenej zákonom Národnej rady Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   v znení   neskorších   predpisov,   rozhodlo   plénum ústavného súdu o prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd podľa § 31 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov požiadal Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava, aby sa vyjadrilo k návrhu a vysvetlilo dôvody,   ktoré   v meste   Rožňava   viedli   k vytvoreniu   volebných   obvodov   namietnutých predkladateľom volebnej sťažnosti.

Mestské   zastupiteľstvo   v meste   Rožňava   vo   svojom   vyjadrení   uviedlo:   „Mesto navrhuje,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   po   vykonaní   potrebného   dokazovania a vyhodnotení   jeho   výsledkov   vyniesol   toto   uznesenie:   Volebná   sťažnosť   Ing.   I.   M., bývajúceho v R., kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva v Rožňave sa zamieta.“

Svoj postoj k volebnej sťažnosti Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava odôvodnilo nasledovne:

„1. V prvom rade tu jestvujú formálne dôvody na zamietnutie volebnej sťažnosti. Tieto   formálne   dôvody   sa   odvíjajú   od   toho,   že   v lehote   určenej   na   podanie   volebnej sťažnosti navrhovateľ uviedol, že kandidoval za volebný obvod č. 5, v skutočnosti však kandidoval za volebný obvod č. 3. Až po uplynutí zákonnej lehoty túto procesnoprávne významnú skutočnosť „opravil“, čo zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov nepozná.

2. Mesto potvrdzuje, že vytvorilo päť volebných obvodov. Nový volebný obvod, ktorého zriadenie navrhovateľ napáda, bol vytvorený uznesením mestského zastupiteľstva z dvoch dôvodov:

a) Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky   vydalo   30.   júna   1997   oznámenie o Zozname obcí, častí obcí a vojenských obvodov v Slovenskej republike, kde časť mesta Rožňavy, v ktorej bol zriadený 5 volebný obvod je vymedzená ako samostatná časť mesta,

b) žiadosť občanov bývajúcich v okrsku č. 16.

Na tomto mieste uvedieme právnu argumentáciu. V prvom rade sa žiada podotknúť, že   čl.   V.   ústavného   zákona   č.   332/1998   Z.   z.   o   predĺžení   volebného   obdobia   orgánov samosprávy   obcí   zvolených   vo   voľbách   v roku   1994   predpokladal,   že   možno   vytvoriť volebné obvody odchylne od volebných obvodov, v ktorých sa volilo v roku 1994. Vyplýva to z toho, že citovaný článok umožnil do 8. 11. 1998 vytvoriť nové volebné obvody, inak platili volebné obvody, v ktorých sa volilo v roku 1994.

Mesto Rožňava využilo túto možnosť a určilo z dôvodov uvedených pod a) a b) nové volebné obvody.

Po druhé, a to mesto považuje za dôležitejšie. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov volebné obvody podľa odseku 1 citovaného ustanovenia určí mestské zastupiteľstvo.

V hypotéze   tejto   právnej   normy   niet   obmedzenia   na   určenie   počtu   volebných obvodov, iba odkaz na odsek 1 § 9 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Táto pôsobnosť mesta je teda neobmedziteľná, za predpokladu, že sa rešpektuje odsek 1, čo sa v danom prípade stalo. Dokazuje to počet volebných obvodov a počet poslancov, ktorí mali byť zvolení v týchto jednotlivých obvodoch.

Podčiarkujeme,   že   v hypotéze   analyzovanej   normy   niet   predpokladu,   ktorého   sa domáha   navrhovateľ:   dodržanie   pomeru   počtu   obyvateľov   pri   vytváraní   volebných obvodov.   V odseku   1   §   9   zákona   č.   346/1990   Zb.   v znení   neskorších   predpisov   je ustanovené:  ...   v ktorých   sa   volia   poslanci   mestského   zastupiteľstva   pomerne   k počtu obyvateľov   obce   (mesta),   nie   pomerne   k počtu   obyvateľov   volebného   obvodu.   Iba výkladom možno dôjsť k záveru, že volebné obvody musia byť vytvárané tak, aby počet poslancov   bol   primeraný   počtu   obyvateľov   vo   volebnom   obvode.   To   sa   stalo   bez akýchkoľvek pochýb aj pri vytvorení 5 volebného obvodu.

Navrhovateľ však v podstate napáda nenapadnuteľné. Vyčíta uzneseniu mestského zastupiteľstva,   že   niet   dostatočného   pomeru,   resp.   primeranosti   vo   veľkosti   volebných obvodov. Taký predpoklad zákon nepozná a neustanovuje. Preto ho mestské zastupiteľstvo nemuselo   rešpektovať,   ale   vychádzalo   zo   svojej   pôsobnosti   podľa   §   9   ods.   3   zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a dbalo iba na to, aby počet mandátov bol primeraný k počtu obyvateľov volebného obvodu.

3.   K porušeniu   článku   30   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   nemohlo   dôjsť. K porušeniu by došlo vtedy, ak by navrhovateľ nemal vôbec prístup k voľbám. Navrhovateľ riadne   kandidoval,   získal   dokonca   taký   počet   hlasov,   ktorý   ho   oprávňuje   na   podanie volebnej sťažnosti, takže o porušení ústavnosti tu nemôže byť ani reči.

Porušenie ústavnosti nemôže založiť to, že mesto využilo svoju výlučnú pôsobnosť na určenie počtu volebných obvodov.

4. K porušeniu zákonnosti rovnako nedošlo. Porušenie zákonnosti navrhovateľ vidí v tom, že sa určilo 5 volebných obvodov. Zákon taký počet volebných obvodov umožnil (porov. § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov). Iné porušenie zákona navrhovateľ v podstate nevytýkal.

Na   záver   zdôrazníme,   že   zákonnosť   sa   nemohla   porušiť   nepomerom   počtu obyvateľov v jednotlivých volebných obvodoch, keďže zákon takýto predpoklad legálnosti komunálnych   volieb   neupravuje.   Primeranosť   sa   týka   len   počtu   mandátov   a počtu obyvateľov v jednotlivom volebnom obvode.“

Následne ústavný súd podľa § 31 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vyžiadal aj ďalšie informácie od prednostu Mestského úradu v Rožňave, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Jeho stanovisko spolu s dokladmi   boli   súdu   doručené   21.   apríla   1999.   Na   otázky   položené   súdom   odpovedal nasledovne:

„1.   Sú   pravdivé   tvrdenia   predkladateľa   volebnej   sťažnosti   o   tvorbe   volebných obvodov?

Potvrdzujem,   že   mesto   vytvorilo   päť   volebných   obvodov   pre   voľby   do   orgánov samosprávy tak, ako to uvádza navrhovateľ.

V prílohe Vám predkladám Výpis z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rožňave zo dňa 5. 11. 1998 č. 193/98 (nie 93 ako uvádza predkladateľ) o tvorbe volebných obvodov pre komunálne voľby konané v dňoch 18. a 19. decembra 1998. Tak isto v prílohe Vám predkladám kompletný materiál, ktorý bol predložený na rokovanie poslancom mestského zastupiteľstva.   Z predložených   materiálov   vyplývajú   aj   počty   voličov   pripadajúcich   na jednotlivé volebné obvody, ako aj určenie počtu volených poslancov.

2.   Aký   účel   sa   sledoval   zriadením   uvedených   volebných   obvodov   pre   voľby   do mestského zastupiteľstva, aké miestne dôvody k tomu viedli?

Vo volebnom období 1990-1994 bolo v meste Rožňave vytvorených 5 volebných obvodov,   a to 3 volebné obvody   v samotnom meste, 1 volebný obvod v mestskej časti Rožňavská Baňa a 1 volebný obvod v mestskej časti Nadabula. Určenie volebných obvodov je zhodné s tým, ako je to určené v napadnutom uznesení.

Vo volebnom období 1994-1998 boli vytvorené štyri volebné obvody, 3 v samotnom meste včítane časti Rožňavská Baňa a 1 pre mestskú časť Nadabula.

Vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročníku 7, čiastky 8, vydanom dňa 10. 09. 1997, je zverejnené Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 30. 06. 1997 č. 203/2-97/03767   o   vydaní   Zoznamu   obcí,   častí   obcí   a   vojenských   obvodov   SR,   ako   aj samostatný Zoznam obcí, podľa ktorého má Rožňava tieto názvy častí obce: Nadabula, Rožňava, Rožňavská Baňa.

Na základe tohto ako aj ďalej uvedených skutočností došlo k vytvoreniu volebných obvodov pre voľby do orgánov samosprávy konané v dňoch 18. 12. a 19. 12. 1998 tak, ako je to uvedené v odpovedi na 1. otázku.

Boli vytvorené dva volebné obvody, v ktorých počet voličov (ako aj občanov) je nižší ako v ostatných častiach z nasledovných dôvodov:

- volebný obvod č. 5 tvorený jedným okrskom č. 017Jedná sa   o samostatnú   mestskú   časť Rožňavy s vlastným katastrom   a s vlastným názvom Nadabula. V súlade s ustanovením §-u 9 ods. 4 zák. č. 346/1990 o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   zmien   a   doplnkov,   musel   byť   vytvorený volebný   obvod   v tejto   časti   a   na   základe   okolnosti   ďalej   uvedených   bol   vytvorený viacmandátový volebný obvod s počtom poslancov 2. Tak tomu bolo aj v predchádzajúcom volebnom období rokov 1994-1998.

Vo volebnom období rokov   1994 a 1998 boli tendencie   zo strany občanov tejto mestskej   časti   o   odčlenenie   od   mesta   Rožňavy   vzhľadom   na   pretrvávajúce   nedostatky v rôznych oblastiach života, ako napríklad neriešenie kanalizácie, zatopenie banských diel a následné   zvýšenie   spodnej   hladiny   banských   vôd,   neriešenie   plynofikácie   a ďalšie. Vzhľadom   na   tieto   okolnosti   považovalo   mestské   zastupiteľstvo   vytvorenie dvojmandátového obvodu za nevyhnutné, čím sa zvýraznila vážnosť, ktorú prikladá mesto riešeniu problémov tejto mestskej časti.

- volebný obvod č. 4 vytvorený jedným volebných okrskom č. 016K vytvorenie   tohto   volebného   obvodu   viedli   mestské   zastupiteľstvo   nasledovné skutočnosti:

jedná   sa   o   mestskú   časť,   ktorá   vo   Vestníku   vlády   Slovenskej   republiky,   ročníku   7, čiastky 8, vydanom dňa 10. 09. 1997, je označená ako samostatná časť obce.

na základe požiadavky obyvateľov, bývajúcich na Strelnici (okrsok č. 016), ktorí na verejných zhromaždeniach zvolených mestským zastupiteľstvom nanášali požiadavku vytvorenia   ešte   jedného   volebného   obvodu   z dôvodu,   že   podľa   doterajšieho   stavu nemajú   zastúpenie   v mestskom   zastupiteľstve,   a   tým   sa   obnovil   stav   ako   bol   vo volebnom období 1990 – 1994.

požiadavky občanov neboli riešené k ich spokojnosti, a to skoro vo všetkých oblastiach života   (starostlivosť   o   verejné   priestranstvá,   komunikácie,   neriešenie   kanalizácie, plynofikácie, zamestnanosť, zásobovanie a pod).

3. Koľko obyvateľov mali volebné obvody č. 1 – 5 určené pre vykonanie volieb?V prílohe vám zasielam počty obyvateľov v jednotlivých volebných obvodoch.Celkove   k podanej   volebnej   sťažnosti   zaujímam   rovnaké   stanovisko   ako   bolo uvedené v stanovisku primátora mesta vo veci samej, ktoré Vám bolo zaslané.

Považujem za potrebné ešte doplniť, že zvýšenie celkového počtu poslancov MZ bolo zvažované v minulosti viackrát. Vzhľadom na technickú náročnosť tohto problému ako aj   ekonomickú   situáciu   mesta   ako   aj   celej   spoločnosti,   tieto   návrhy   boli   zamietnuté   a viackrát bolo potvrdené, že počet poslancov 21, ktorý je určený v Štatúte mesta postačuje k výkonu samosprávnych funkcií mesta.“

Na základe predložených vyjadrení ústavný súd prerokoval volebnú sťažnosť Ing. I. M. na neverejnom zasadnutí pléna konanom 12. mája 1999.

II.

Predkladateľ volebnej sťažnosti namietol zmarenie svojho práva zaručeného čl. 30 ods. 4 ústavy, podľa ktorého: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.“

Každé ustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy ústavy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť. Pre výklad a uplatnenie čl. 30 ods. 4 sú relevantné najmä ďalšie ustanovenia čl. 30.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“

Podľa   čl.   30   ods.   2   ústavy:   „Voľby   sa   musia   konať   v   lehotách   nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.“

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy: „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.“

Článkom   30   ods.   1   ústavy   sa   občanom   Slovenskej   republiky   zaručuje   právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Toto právo môže občan uplatniť, ak sa zúčastní   na   referende   podľa   druhého   oddielu   piatej   hlavy   ústavy,   alebo   ak   sa   zúčastní miestneho referenda podľa čl. 67. Slobodnou voľbou svojich zástupcov môže občan uplatniť aktívne volebné právo zaručené čl. 30 ods. 1 ústavy. Článkom 30 ods. 4 ústavy sa občanom Slovenskej republiky zaručuje prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. V rozsahu prístupu k voleným funkciám sa týmto ustanovením ústavy zaručuje pasívne   volebné   právo,   možnosť   byť   zvolený   za   zástupcu   iných   občanov   a   v   ich   mene vykonávať moc, ktorá podľa čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza od nich (II. ÚS 48/97).

V príčinnej súvislosti s čl. 30 ods. 4 ústavy je ustanovenie čl. 52 ods. 1 ústavy, podľa ktorého: „Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky.“

Mestské   zastupiteľstvo   v meste   Rožňava   svoju   argumentáciu   v spore   založilo   na tvrdení, že podľa § 9 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   volebné   obvody   pre   voľby   do miestneho   zastupiteľstva   určí   mestské   zastupiteľstvo,   pričom   táto   pôsobnosť   mesta   je neobmedziteľná za predpokladu, že sa rešpektuje § 9 ods. 1 zákona.

Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava vo svojom vyjadrení nevzalo do úvahy príkaz čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných   všeobecne záväzných právnych predpisov   musí byť v súlade s touto ústavou. “ Citované ustanovenie je všeobecné interpretačné pravidlo, ktoré je záväzné aj pre orgány územnej samosprávy. V okolnostiach prípadu z čl. 152 ods. 4 ústavy vyplynula povinnosť mestského   zastupiteľstva   vytvoriť   volebné   obvody   v meste   Rožňava   s takým   počtom obyvateľov, aby každý občan mal približne rovnakú príležitosť ovplyvniť výsledok volieb, ak uplatní svoje právo zúčastniť sa na správe vecí verejných voľbou svojich zástupcov, alebo ak uplatí   ústavou   zaručené   právo   uchádzať   sa   o   prístup   k voleným   funkciám   v mestskom zastupiteľstve.

Pre voľby do orgánov samosprávy obcí čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy konkretizuje § 9 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého prvá veta začína slovami: „pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu   obyvateľov   obce...“.   Zákon   požaduje   len   potencionálnu   rovnosť   aktívneho   i pasívneho   volebného práva,   lebo ukladá   vytvoriť   volebné obvody   a   určiť   počty   v nich volených   poslancov   podľa   počtu   obyvateľov.   Počet   poslancov   volených   v jednotlivých obvodoch   nezávisí   od   účasti   vo   voľbách,   čo   porušuje   faktickú   rovnosť   aktívneho   i pasívneho volebného práva. Aj takáto rovnosť potenciality aktívneho i pasívneho volebného práva však vyhovuje čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy. Z uvedeného vyplýva, že na každého poslanca Mestského zastupiteľstva v Rožňave mal pripadnúť približne rovnaký počet obyvateľov.

Mestské zastupiteľstvo v Rožňave uznesením č. 193/98 z 5. novembra 1998 určilo pre   komunálne   voľby   konané   v dňoch   18.   a   19.   decembra   1998   v meste   Rožňava   5 volebných obvodov, v ktorých sa malo zvoliť 21 poslancov nasledovným spôsobom: vo volebnom obvode č. 1 – 5 poslancov, č. 2 – 5 poslancov, č. 3 – 7 poslancov, č. 4 – 2 poslanci a č. 5 – 2 poslanci. Podľa správy, na základe ktorej bolo uvedené uznesenie prijaté, malo   mesto   Rožňava   k   5.   novembru   1998   –   19   584   obyvateľov   a   14   605   voličov. Z uvedeného počtu vyplýva, že na 1 poslanca mestského zastupiteľstva malo pripadnúť v priemere 695 voličov. Volebné obvody boli vytvorené mestským zastupiteľstvom tak, že vo volebnom obvode č. 1, kde sa volilo 5 poslancov, pripadlo na 1 poslanca 892 voličov, vo volebnom obvode č. 2 – 656 voličov, vo volebnom obvode č. 3 – 881 voličov, vo volebnom obvode č. 4 – 174 voličov a vo volebnom obvode č. 5 – 172 voličov. Porovnaním počtu voličov pripadajúcich na 1 poslanca vo volebnom obvode č. 3 a č. 5 bolo zistené, že na kandidáta vo volebnom obvode č. 3 pripadlo 5, 1 krát viac voličov ako vo volebnom obvode č. 5.

Zákon ukladá vytvoriť volebné obvody aj určiť počty poslancov, ktorí v nich majú byť zvolení, podľa jediného kritéria tak, aby každému poslaneckému mandátu zodpovedal rovnaký   počet   obyvateľov   obce   s   trvalým   pobytom   vo   volebnom   obvode.   Obecné zastupiteľstvo môže pri stanovení volebných obvodov i počtov v nich volených poslancov uplatniť iné kritériá, ak neohrozia približnú rovnakosť počtov obyvateľov pripadajúcich na každý poslanecký mandát. Preto nie je potrebné, aby ústavný súd skúmal dôvody, ktoré viedli   Mestské   zastupiteľstvo   v Rožňave   k určeniu   volebných   obvodov   a   počtov   v nich volených   poslancov,   lebo tak veľké rozdiely   v počtoch   občanov pripadajúcich   na jeden poslanecký   mandát   v rôznych   volebných   obvodoch   pre   voľby   do   toho   istého zastupiteľského zboru nemôžu ospravedlniť nijaké dôvody. Zákonná formulácia „...pomerne k počtu obyvateľov obce...“ v spojení s čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy neznamená úplnú rovnakosť počtov obyvateľov obce pripadajúcich na každý poslanecký mandát. Ide skôr o požiadavku, aby   na   každý   poslanecký   mandát   pripadal   približne   rovnaký   počet   obyvateľov   obce. Rozdiely   počtov   obyvateľov   pripadajúcich   na   jeden   poslanecký   mandát   Mestského zastupiteľstva v Rožňave podmienku pomernosti nespĺňajú.

Podstatnými rozdielmi v počtoch   obyvateľov,   na ktoré pripadal   jeden   poslanecký mandát vo voľbách do Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava:

1. bola porušená rovnosť aktívneho i pasívneho volebného práva garantovaná čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy. Kandidáti na poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava potrebovali k zvoleniu v jednotlivých obvodoch veľmi odlišné počty hlasov. Tým došlo k porušeniu základných ľudských práv zakotvených v čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy všetkých voličov a kandidátov na poslancov Mestského zastupiteľstva v Rožňave.

2. bol porušený § 9 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov ukladajúci obecným (mestským) zastupiteľstvám utvoriť volebné obvody „pomerne k počtu obyvateľov   obce“.   Táto   formulácia   v spojení   čl.   30   ods.   3   a   4   ústavy   znamená,   že   na každého poslanca Mestského zastupiteľstva v Rožňave mal pripadať bez ohľadu na volebný obvod, v ktorom kandidoval, približne rovnaký počet obyvateľov.

Predkladateľ volebnej sťažnosti uviedol v doplnení podania zo 4. 1. 1999: „V súlade s ust. par. § 61 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení označujeme ostatných zvolených kandidátov“. V doplnení   svojho   návrhu   touto   vetou   uviedol   menoslov   21   zvolených   poslancov Mestského   zastupiteľstva   v meste   Rožňava   podľa   jednotlivých   volebných   obvodov   ako svojich protikandidátov v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Volebný obvod podľa citovaného tvrdenia navrhovateľa je zhodný s celým mestom Rožňava. V skutočnosti však mesto Rožňava pre účel vykonania volieb do orgánov územnej samosprávy   18.   a   19.   decembra   1998   nepredstavovalo   jeden   volebný   obvod,   ale   bolo rozdelené na volebné obvody. Sťažovateľ toto rozdelenie označil za také, pri ktorom sa porušilo jeho právo zaručené čl. 30 ods. 4 ústavy.

Všetky   základné   práva   a slobody   sa   chránia   len v takej   miere   a rozsahu,   pokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody alebo iného ústavou chráneného záujmu.

Vyhlásenie volieb za neplatné podstatne zasahuje do dobromyseľne nadobudnutých práv tretích osôb, hlavne poslancov, ktorí dobromyseľne a bez porušenia práva získali svoje mandáty. Vnáša neistotu do verejného života.

Aj   v konaní o ochrane volebného práva občanov sa   právam podľa   čl. 30 ústavy zaručuje len taká ochrana, ktorá je primeraná pre nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi všetkými právami a slobodami zaručenými ústavou.   Súčasťou   princípov   právneho   štátu podľa čl. 1 ústavy je vytvorenie právnej istoty a nastolenie dôvery v právo. Predpokladom vytvárania takého stavu je aj požiadavka včasného uplatnenia práva zaručeného čl. 30 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 ústavy, čo znamená nielen dodržanie zákonom určenej lehoty pre podanie volebnej sťažnosti (§ 60 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.), ale aj uplatnenie práva v tom štádiu prípravy a priebehu volieb, keď k namietnutému porušeniu ústavy alebo zákona došlo.

Stav,   ktorý   predkladateľ   volebnej   sťažnosti   označil   za   protiústavný   a nezákonný, nevznikol   v období   realizácie   volieb.   Nastal   počas   prípravy   volieb.   Neústavnosť a nezákonnosť vytvorenia volebných obvodov pre voľby do Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava, v dôsledku ktorej došlo aj k porušeniu čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, mal sťažovateľ namietnuť bezprostredne po prijatí uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rožňave č. 193 z 5.   novembra   1998,   ktorým   sa   určili   volebné obvody   a počty   poslancov   pre   komunálne voľby   18.   a   19.   decembra   1998   o vytvorení   volebných   obvodov.   Ústavný   súd   mal právomoc toto uznesenie zrušiť, ak by jeho neústavnosť a nezákonnosť sťažovateľ namietol ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy podanou v období prípravy volieb. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc všeobecného súdu na preskúmanie uznesenia miestneho zastupiteľstva je vylúčená § 248 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné (neformálne) akty, rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal. Právomoc zaoberať sa vecou potvrdil ústavný súd aj vo veci I. ÚS 76/93 (s. 8 - 9). Sťažovateľ teda mal procesný prostriedok na ochranu svojho ústavou zaručeného práva, ale tento prostriedok neuplatnil.

V okolnostiach prípadu predkladateľ volebnej sťažnosti zmeškal príležitosť včas sa uchádzať o   účinnú   ochranu   svojho   ústavou   zaručeného   práva   tým,   že   nepodal   ústavnú sťažnosť.   Volebná   sťažnosť   nie   je   právnym   prostriedkom   na   zmenu   výsledku   volieb z dôvodu,   že uchádzač o verejnú funkciu   nie je spokojný s dosiahnutým výsledkom vo voľbách. Nevyužitie jedného procesného prostriedku nemožno nahrádzať uplatnením iného, zdanlivo použiteľného prostriedku.

Z uvedených dôvodov ústavný súd volebnú sťažnosť Ing. I. M. podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 1999