znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 34/2014-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   decembra   2014 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo sudcov   Jany Baricovej,   Petra Brňáka,   Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyne   spravodajkyne),   Sergeja Kohuta,   Milana   Ľalíka,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika predbežne   prerokoval   sťažnosť   L.   M.,   Č.,   zastúpeného   usadeným   euroadvokátom Dr. Sándorom Czudarom, Mierové námestie 452, Vinica, pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Čebovce konaných 15. novembra 2014, za účasti H. T., a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť L. M. p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 24. novembra 2014 doručená sťažnosť L. M., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Čebovce konaných 15. novembra 2014.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   kandidátom   na   starostu   obce Čebovce konaných 15. novembra 2014 s poradovým číslom 3, pričom zo zápisnice miestnej volebnej   komisie   o   výsledku   volieb   v   obci   Čebovce   (ďalej   len   „zápisnica“)   vyplýva, že z 590 odovzdaných platných hlasov získal 181 hlasov, čo predstavuje 30,68 % hlasov, čiže viac ako 10 % hlasov podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti.

Sťažnosť smeruje proti kandidátovi H. T., ktorý bol s počtom hlasov 182 zvolený za starostu obce Čebovce.

Sťažovateľ namieta

1. nesprávny postup miestnej volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov;

2. zákonnosť sčítavania hlasov po skončení hlasovania;

3. neoprávnený zásah do zápisnice a

4. porušenie volebného moratória.

V   súvislosti   s   námietkami   týkajúcimi   sa   postupu   miestnej   volebnej   komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov a ich sčítavania sťažovateľ uvádza:

„V   súlade   s   §   38   ods.   1   volebného   zákona   uznala   miestna   volebná   komisia za neplatný hlasovací lístok, na ktorom volič vyjadril svoju vôľu zakrúžkovaním môjho veku bez   zakrúžkovania   poradového   čísla.   Takýmto   spôsobom   však   volebná   komisia nepostupovala pri kontrole hlasovacieho lístka odporcu, pri ktorom volič vyjadril svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla aj zakrúžkovaním veku kandidáta, a uznala hlasovací lístok za platný, pričom v súlade s platnou legislatívou sa mal hlasovací lístok vyradiť ako neplatný. Napriek tomu, že na túto skutočnosť upozornila členka komisie p. G. M., ostatní členovia túto pripomienku neakceptovali a zaradili hlasovací lístok medzi platné hlasovacie lístky. Uvedený postup je v rozpore s volebným zákonom a zároveň vytvára nerovný prístup, ktorý je principiálne zakázaný.

Po   prvom prepočítavaní   sa   zistilo,   že jednotlivé   časti   neobsahujú   len   hlasovacie lístky   na   daného   kandidáta   (omylom   tam   boli   zamiešané   aj   hlasovacie   lístky   iných kandidátov),   a   preto   sa   počty   hlasov   opätovne   prepočítavali.   Po   následnom   sčítaní odovzdaných hlasov jednotlivých kandidátov na starostu a sumarizovaní celkového počtu odovzdaných hlasovacích lístkov spolu s neplatnými hlasovacími lístkami sa zistilo, že počet odovzdaných obálok - 597 - nekorešponduje s počtom hlasovacích lístkov. Celkový počet hlasovacích lístkov na základe sumarizácie bolo 598, čiže o jeden kus viac, ako celkový počet odovzdaných obálok. Na základe tohto zistenia sa hlasovacie lístky prepočítali ešte dvakrát, a to s rovnakým výsledkom 598 hlasovacích lístkov. Podotýkam, že pri otváraní obálok neboli zistené žiadne nezrovnalosti, ani jeden z členov volebnej komisie neoznámil, že sa v obálke, ktorú otvoril nachádzali dva hlasovacie lístky odovzdané pre voľby starostu obce. Na základe vyššie uvedených skutočností členka volebnej komisie p. G. M. odmietla zápisnicu podpísať.“

Sťažovateľ poukazuje na § 31 ods. 4 a § 38 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len   „zákon   o   voľbách“)   a   tiež   na   judikatúru   ústavného   súdu   –   nálezy   sp.   zn. PL. ÚS 11/2011 a PL. ÚS 21/99 a tiež uznesenie sp. zn. PL. ÚS 10/07, z ktorých „vyplýva, že za platný možno uznať iba ten hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval poradové číslo ním vybraného kandidáta na funkciu starostu bez akejkoľvek inej úpravy hlasovacieho lístka...

Pokiaľ   by   sa   platnosť   hlasovacieho   lístka   posúdila   vyššie   uvedeným   spôsobom dochádzalo by k rovnosti hlasov kandidátov na starostu, nakoľko ja som získal 181 hlasov... a odporca získal 182 hlasov...“.

Sťažovateľ   vzhľadom   na   nezrovnalosť   v   počte   odovzdaných   hlasovacích   lístkov s počtom   zapísaných   hlasovacích   lístkov   navrhuje   zistiť   počet   hlasovacích   lístkov a tiež navrhuje zistiť obsah a posúdiť platnosť odovzdaných hlasovacích lístkov a takto posúdiť výsledok hlasovania.

K   sčítavaniu   hlasovacích   lístkov,   k   zistenej   nezrovnalosti   medzi   počtom odovzdaných obálok a skutočným počtom hlasovacích lístkov a k vyhotoveniu zápisnice miestnou volebnou komisiou sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«Tento stav sa však neodrazil v zápisnici z miestnej volebnej komisie..., nakoľko členovia volebnej komisie okrem p. G. M. sa rozhodli hlasovací lístok, ktorý bol navyše zaradiť medzi neplatné, a takýmto spôsobom vypracovať zápisnicu. Nikto sa nezaoberal tým, akým spôsobom mohlo dôjsť k nezrovnalosti v počte hlasovacích lístkov. V prípade, ak by bolo menej hlasovacích lístkov ako bolo odovzdaných mohla by vzniknúť situácia, že volič hlasovací lístok do obálky nevložil, ale v danom prípade „prírastok hlasovacieho lístka“   môžeme   odôvodniť   len   tým,   že   omylom   boli   vydané   voličovi   2 hlasovacie   lístky na voľby starostu, čo je málo pravdepodobné, nakoľko by sa volič pravdepodobne ozval, alebo bol hlasovací lístok pridaný počas počítania hlasov. Napriek tejto skutočnosti sa do zápisnice   uviedli   počty,   ktoré   sú   zavádzajúce   a   neodzrkadľujú   skutkový   stav. Zo zápisnice   vyplýva,   že   pre   voličov   bolo   vydaných   597   obálok   a   počet   platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 590. Napriek tomu, že počet neplatných hlasovacích lístkov sa nikde v zápisnici neuvádza, je úlohou volebnej komisie sa takýmto stavom zaoberať a v žiadnom prípade nemôže takúto situáciu bagatelizovať....   Po   zistení   nezrovnalostí   sa   členovia   volebnej   komisie   dohodli,   že   vzniknutú situáciu   budú   riešiť   s členmi   Obvodnej   volebnej   komisie   vo   Veľkom   Krtíši.   O   takomto riešení mala vedomosť aj p. G. M. O tom, že do zápisnice z miestnej volebnej komisie o výsledku   volieb   do   obecného   zastupiteľstva   a   starostu   obce   v   časti   VII.   „zápisnicu odmietol   podpísať“   bola   pri   dopísaná   veta   „Odmietla   podpísať   zápisnicu   bez   udania dôvodu“ zistila až po vyžiadaní zápisnice dňa 18. novembra 2014. Táto veta neodzrkadľuje vôľu člena volebnej komisie, nakoľko dôvodom nepodpísania zápisnice boli vyššie uvedené skutočnosti. Z uvedeného dôvodu členka volebnej komisie p. G. M. považuje toto konanie za protiprávne.»

V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje aj na to, že predsedníčka miestnej volebnej komisie p. H. B. postupovala v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a zákonom o voľbách, pretože nekonala vo veci nesúladu počtu vydaných a spočítaných hlasovacích lístkov, pričom o tejto nezrovnalosti vedela a bez toho, aby túto skutočnosť uviedla,   zápisnicu   podpísala   ako   vecne   správnu.   Rovnako   tak predsedníčka   miestnej volebnej komisie neupozornila p. G. M., že je povinná písomne uviesť dôvody, pre ktoré odmietla podpísať zápisnicu. Namiesto toho po konzultácii s obvodnou volebnou komisiou bolo do zápisnice dopísané, že ju odmietla podpísať bez udania dôvodu.

K porušeniu volebného moratória sťažovateľ uvádza:„Deň   pre   konaním   volieb,   t.   j.   14. novembra 2014   bol   na   webovej   stránke www.facebook.sk vytvorený profil fiktívnej osoby pod menom J. B. V rámci tohto profilu boli   uvedené   zavádzajúce   údaje   a   polopravdy   týkajúce   sa   mojej   osoby,   jednak   môjho súkromia   ako   aj   výkonu   starostu   v   predchádzajúcom   volebnom   období.   Zároveň   boli uverejnené   dokumenty   súkromného charakteru,   ktoré   boli   počas mojej PN v kancelárii a bližšie nezistené osoby ich v mojej neprítomnosti odfotili a takýmto spôsobom zneužili. Celá kampaň bola zameraná na zdiskreditovanie mojej osoby...

Na základe viacerých oznámení od voličov odporca porušil volebné moratórium, nakoľko deň pred konaním volieb osobne navštívil viacerých voličov s cieľom získať si ich hlas...“

Sťažovateľ tiež uvádza, že na základe už uvedených skutočností bolo v danej veci podané trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš.

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prijal   jeho   sťažnosť   na   ďalšie   konanie a po vykonaní dokazovania vydal tento nález:

„Voľby starostu obce Čebovce, ktoré sa konali dňa 15. novembra 2014, vyhlasuje za neplatné.“

Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že verejnú funkciu by mala zastávať osoba, ktorá do nej bola zvolená alebo ustanovená v súlade s právnou úpravou volieb. V prerokúvanej veci existujú dôvodné obavy, že vo voľbách starostu obce Čebovce bola porušená ústava a zákon o voľbách.

„Verejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorý vznikol v zákonných a ústavných voľbách   prevažuje   nad   prípadným   zásahom   do   práv   odporcu   spočívajúcom   v   tom, že dočasne   nebude   vykonávať   funkciu   starostu.   Výkon   funkcie   starostu   je   zabezpečený v zmysle § 13 b) zákona SNR č. 369/1990 Zb...“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe § 31a zákona   o   ústavnom   súde   uznesením   nariadil   predbežné   opatrenie,   ktorým   uloží   H.   T. povinnosť „až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej zdržať sa výkonu všetkých práv a povinností, ktoré mu vznikli v dôsledku výsledkov voľby starostu obce Čebovce, konaných dňa 15. novembra 2014“.

Alternatívne sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde takto:

„Miestna   volebná   komisia   obce   Čebovce   vytvorená   v   zmysle   zákona   SNR č. 346/1990 Zb... je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení H. T., ktorý kandidoval na starostu obce Čebovce vo voľbách starostu obce Čebovce konaných dňa 15. novembra 2014 za starostu obce Čebovce do rozhodnutia vo veci samej.“

II.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že sťažovateľ je podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde oprávnený na podanie volebnej sťažnosti.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená 24. novembra 2014, to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ splnil aj ďalšie zákonom ustanovené náležitosti, napadol zvolenie iného kandidáta   na   starostu   obce,   uviedol   dôvody,   pre   ktoré   voľby   napáda,   s   označením navrhovaných dôkazov a navrhol aj rozhodnutie vo veci samej, a keďže ústavný súd nezistil v   rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   nijaký   dôvod   na   jej   odmietnutie,   prijal sťažnosť podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.

Ústavný súd ďalej nevyhovel návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia podľa § 31a zákona o ústavnom súde vo vzťahu k výkonu práv a povinností H. T. ako zvoleného starostu ani jeho návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde a uložení povinnosti miestnej volebnej komisii obce Čebovce, aby sa táto zdržala vydania osvedčenia o zvolení za starostu H. T. až do rozhodnutia vo veci samej – pričom obidva návrhy posúdil ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vzhľadom na to, že namietané tvrdenia sťažovateľa vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb je potrebné preukázať dokazovaním.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2014