znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 34/2011-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011 predbežne prerokoval volebnú sťažnosť J. P., P., zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci   namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   poslancov   obce   Povina   konaných 27. novembra 2010, za účasti M. R., P. 300, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2010 doručená a 23. decembra 2010 doplnená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov obce Povina konaných 27. novembra   2010   z   dôvodu   nesprávneho/podozrivého sčítania   hlasov   členmi   volebnej komisie, čím došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 11 ods. 3 a 4, § 11a ods. 2 písm. d) a § 37 ods. 3 a 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2. Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka kandidovala vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za poslankyňu zastupiteľstva obce Povina spolu s ďalšími 23 kandidátmi. Do obecného zastupiteľstva sa volilo 9 poslancov. Sťažovateľka   (ĽS   –   HZDS)   získala   116   hlasov   a bola   v poradí   na   15.   mieste   (ako 6. náhradníčka).   Zvolení   poslanci   dosiahli   v rozmedzí   od   158   do   323   hlasov.   Rozdiel platných   hlasov   medzi   sťažovateľkou   a ostatným   zvoleným   kandidátom,   proti   ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 42 hlasov (nie 41 ako uvádza sťažovateľka, pozn.). Keďže sťažovateľka požaduje vysloviť neplatnosť volieb poslancov ako takých, významným je tiež rozdiel   platných   hlasov   medzi   sťažovateľkou   a v poradí   prvým   kandidátom,   ktorý predstavuje 207 hlasov (zo 601 všetkých platne odovzdaných).

3.   Sťažovateľka   tvrdí,   že „po   ukončení   hlasovania...   všetky   odovzdané   hlasy   sa rozdelili na dve skupiny a jednu skupinu hlasov kontrolovala polovica volebnej komisie a druhú polovicu druhá časť volebnej komisie. Volebná komisia mala celkom šesť členov. Ako vyplýva z (k sťažnosti priložených, pozn.) čestných prehlásení členov volebnej komisie, prerozdelenie na približné polovice hlasovacích lístkov bolo len orientačné a aj napriek tomu došlo k diametrálne odlišným výsledkom hlasovania. Skupina členov volebnej komisie, v ktorej boli aj J. B., M. K. a predsedníčka volebnej komisie A. K. prekontrolovali výsledky hlasovania dva krát, čo vyplýva aj z ich čestných vyhlásení. Naopak druhá časť hlasovacích lístkov bola kontrolovaná podivným spôsobom, a to tak, že jeden člen volebnej komisie tieto lístky   prezeral   a ostatní členovia jeho skupiny   hlasy   len   zapisovali,   čiže   nebolo   možné akýmkoľvek   spôsobom   verifikovať,   či   ním   nadiktované   údaje   sú   skutočne   aj   správne   a vierohodné.   Po   vykonaní   sčítania   hlasov   boli   medzi   týmito   dvoma   skupinami   značné rozdiely, čo podľa čestných vyhlásení členov volebnej komisie bolo podozrivé. Členovia komisie, tak ako uviedli aj v čestnom vyhlásení, pravdepodobne z dôvodu vypätej situácie, únavy   a   hektickosti   chvíle   podpísali   zápisnicu   s výsledkami   volieb,   čím   mali   de   facto konvalidovať   výsledky,   avšak   s   odstupom   času   si   uvedomili,   že   hlasovanie   nebolo   v poriadku,   pretože   nebola   zabezpečená   žiadna   kontrola   pri   hlásení   výsledkov   jedným   z členom   volebnej   komisie,   nebola   uskutočnená   krížová   kontrola,   čím   mohlo   dôjsť   k nepresnostiam   pri   sčítaní   hlasov,   ba   dokonca   aj   k   zvýhodneniu   niektorých   kandidátov. Takýmto postupom volebnej komisie som bola poškodená ako kandidátka na poslankyňu do obecného   zastupiteľstva   a   bola   porušená   aj   zákonnosť   a ústavnosť   volieb,   tak   ako   to vyžaduje Ústava... a zákon... o voľbách... Domnievam sa, že zásadným spôsobom došlo k porušeniu zákonnosti a ústavnosti volieb, čo ma viedlo aj k podaniu trestného oznámenia z dôvodu, že sa domnieva, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa ust. § 351 ods. 2 písmeno a).. Ďalej sťažovateľa odcitovala v bode 1 uvedené ustanovenia ústavy a zákona   o voľbách   a uviedla,   že   pri   sčítaní   hlasov   volebnou   komisiou „bola   zvolená neštandardná metóda, bez akejkoľvek ďalšej kontroly členov volebnej komisie, čo malo za následok diametrálne odlišné výsledky volieb a počty odovzdaných hlasov kandidátom na poslancom v jednej skupine ako v skupine druhej, čím bola značným spôsobom narušená hodnovernosť a zákonnosť výsledkov volieb“.

4.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   vyhlásil   voľby poslancov   do   Obecného   zastupiteľstva   v   obci   Povina   konané   27.   novembra   2010   za neplatné.

5. Sťažovateľka k sťažnosti priložila „čestné prehlásenia“ troch (z celkovo šiestich, pozn.) členiek volebnej komisie J. B., K. L. a M. K. z 1. decembra 2010 (ďalej len „časť komisie“), ktoré sú obsahovo zhodné s – v bode 3 uvedeným, t. j. že volebné lístky sčítavali dve skupiny členov volebnej komisie, pričom v druhej (namietanej) jeden člen volebnej komisie   diktoval   ďalším   dvom   členkám   čísla   a ďalšie   dve   ich   zapisovali.   Na   základe uvedených troch „čestných prehlásení“ sťažovateľka podala 1. decembra 2010 na Okresnej prokuratúre Ž. podnet na začatie trestného stíhania.

6. Na výzvu ústavného súdu z 13. decembra 2010 prokurátorka Okresnej prokuratúry Ž. reagovala podaním z 27. decembra 2010 tak, že podnet sťažovateľky bol postúpený na ďalšie   konanie   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   Obvodnému   oddeleniu Policajného zboru v K., ktoré predprípravné konanie nie je ukončené.

7.   Ústavnému   súdu   bolo   25.   januára   2011   doručené „rozšírenie   návrhu   na rozhodnutie   vo   veci   samej“ z 20.   januára   2011,   v rámci   ktorého   sťažovateľka   rozšírila navrhovaný petit (pozri bod 4) v tomto znení:

„Ústavný súd ruší rozhodnutie volebnej komisie zriadenej pre obec Povina pre voľby konané dňa 27. 11. 2010 a vyhlasuje za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a to J. P...“.

8. Sťažovateľka zároveň doručila ústavnému súdu uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Č. sp. zn. ČVS: ORP–1957/KM-CA-2010 zo 14. januára 2011, ktorým bolo   odmietnuté   jej   trestné   oznámenie   vo   veci   podozrenia   z prečinu   marenia   prípravy a priebehu volieb, ku ktorému malo dôjsť pri komunálnych voľbách 27. novembra 2010 v obci   Povina,   a to   tým,   že   pri   sčítaní   hlasov   kandidujúcich   poslancov   do   obecného zastupiteľstva došlo v jednej zo sčítacích skupín vedome k nesprávnemu sčítaniu hlasov. Policajný orgán odmietol trestné oznámenie potom, ako vypočul všetkých 6 členov volebnej komisie a zapisovateľku volebnej komisie, pričom v tejto súvislosti uviedol: „Ani jeden člen   volebnej   komisie   si   počas   sčítavania   hlasov   nevšimol,   že   by   došlo   k manipulácii s volebnými   lístkami   a správnosť   a   regulárnosť   volieb   potvrdili   aj   svojimi   podpismi   na Zápisnici. Hlasy sa spočítavali v jednej miestnosti za prítomnosti všetkých členov volebnej komisie, a po sčítaní všetci súhlasili s priebehom volieb aj so správnosťou spočítania hlasov a na   znak   súhlasu   bola   ja   podpísaná   Zápisnica   všetkými   členmi   volebnej   komisie   bez akýchkoľvek   dotazov.“ Traja   členovia   volebnej   komisie,   ktorých   spočítavanie   hlasov poslancov sťažovateľka spochybnila (sťažovateľka hlasy spočítavala v rámci časti komisie, pozn.), a to F. D., A. Š. a K. L. v podstatnom uviedli:F. D. – „ich skupina robila taktiež spätnú kontrolu hlasov jednotlivých poslancov. P. Š. a p. L. si k jednotlivých číslam poznačovali hlasy a následne, keď zistili nejakú nezhodu medzi jednotlivými počtami hlasov, robili spätnú kontrolu... toto spočítavanie bolo robené v jednej miestnosti   za   prítomnosti   všetkých   členov   volebnej   komisie.   Nevidel,   žeby   došlo k manipulácii s volebnými lístkami... po sčítaní hlasov sa predsedníčka volebnej komisie... spýtala,   či   súhlasia   s tým,   ako   boli   hlasy   sčítané,   teda,   či   má   niekto   nejaké   dotazy k spočítaniu hlasov a priebehu volieb... všetci súhlasili.“. K.   L.   – „Uviedla,   že   ich   skupina   robila   taktiež   spätnú   kontrolu   hlasov   jednotlivých poslancov. K jednotlivým číslam si poznačovalí hlasy a následne, keď zistili nejakú nezhodu medzi jednotlivými počtami hlasov robili spätnú kontrolu... Toto spočítavame bolo robené v jednej miestnosti za prítomnosti všetkých členov volebnej komisie. Nevidela, že by došlo k manipulácii s volebnými lístkami...“.

A.   Š.   – „Uviedla,   že   ich   skupina   robila   taktiež   spätnú   kontrolu   hlasov   jednotlivých poslancov. Oni si k jednotlivým číslam poznačovali hlasy a následne, keď zistili nejakú nezhodu medzi jednotlivými počtami hlasov, robili spätnú kontrolu... toto spočítavanie bolo robené v jednej miestnosti za prítomností všetkých členov volebnej komisie. Nevidela, že by došlo k manipulácii s volebnými lístkami... Uviedla, že sa niekedy, ak jej to čas dovoľoval, pozrela na volebné lístky, ktoré čítal p. D., nakoľko vedľa neho sedela. Vždy videla, ako p. D. číta lístky tak, ako to tam bolo zaškrtnuté. Teda nevidela, že by on zámerne zvýhodňoval nejakých poslancov, on vždy čítal to, čo bolo na volebnom lístku. Následne po sčítaní hlasov sa predsedníčka volebnej komisie p. K. spýtala, či súhlasia s tým, ako boli hlasy sčítané, teda   či   má   niekto   nejaké   dotazy   k   spočítaniu   hlasov   a   priebehu   volieb.   Tu   sa   nikto nevyjadril a všetci súhlasili s priebehom aj so správnosťou spočítania hlasov...“.

9. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

10.   Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do   orgánov miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať aj kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Sťažnosť na začatie konania vo volebných veciach podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať aj dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.

11.   Podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   návrh   predbežne prerokuje   na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Sťažovateľka namieta, že v dôsledku nesprávneho/podozrivého sčítania hlasov časti členov volebnej komisie (pozri bod 3 a 5) „bola porušená aj zákonnosť a ústavnosť volieb“ poslancov zastupiteľstva obce Povina konaných 27. novembra 2010.

13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné,   a zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   nemôže   byť vykladaná   tak   extenzívne,   že   by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných   volebných   či   iných   orgánov,   a to   dokonca   v tom   smere,   že   iba   na   základe špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne   rekonštruovať   celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010). K uvedeným zaužívaným záverom ústavný súd dodáva, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb požaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej relevantným kritériom v okolnostiach danej veci je dôkazná konzistentnosť („čo som tvrdil“ a „čo tvrdím“).

14. Ústavný súd v rozsahu nosných dôvodov sťažnosti (bod 1, 3 a 5) predovšetkým konštatuje,   že   miestna   volebná   komisia   v súvislosti   s voľbami   konanými   do   orgánov samosprávy (poslancov obecného zastupiteľstva a starostu) obce Povina dňa 27. novembra 2010 bez výhrad ktoréhokoľvek člena volebnej komisie verifikovala/potvrdila 28. novembra 2010   o 00:15   h   podpismi   všetkých   jej   členov   správnosť   údajov   uvedených   v zápisnici o výsledku volieb v obci. K zisteným výsledkom volieb v tom čase nemala výhrady ani časť komisie, ktorá túto verejnú listinu bez výhrad taktiež podpísala, pričom na tretí deň od jej podpisu u notára spísala „čestné prehlásenia“ (bod 5), v ktorých už námietky k činnosti volebnej komisie mala (pozri bod 13 in fine). Zmenu (zásadnú, pozn.) svojho názoru na priebeh sčítavania hlasov časť komisie odôvodnila (iba) hektičnosťou doby pri ukončení sčítavania lístkov, pričom členka skupinky K. L. navyše výslovne uviedla, že „zápisnicu som síce podpísala, ale v tej dobe som si ešte neuvedomovala, že takáto situácia sa mohla stať...“. Inými slovami, práve na základe takto zvolenej formulácie nemožno vylúčiť, že K. L. zmenila názor nie iba na základe svojej vnútornej úvahy, ale skôr na základe vonkajšieho prostredia   (napr.   tých,   ktorí   volili   nezvolených   poslancov).   Zápisnica o výsledku   volieb v obci Povina konaných 27. novembra 2010 tvorí prílohu sťažnosti, resp. ústavný súd si ju tiež vyžiadal z obecného úradu.

15.   V kontexte   s uvedeným   v bode   14   ústavný   súd   dodáva,   že   z jeho   zistení uvedených   v bode   2   vyplýva,   že   vo   voľbách   poslancov   zastupiteľstva   obce   Povina konaných 27. novembra 2010 sa sťažovateľka umiestnila na 15. (nezvoliteľnom) mieste, pričom rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných v prospech ostatného zvoleného poslanca   na   9.   mieste   (158)   a počtom   platných   hlasov   odovzdaných   v prospech sťažovateľky (116) je 42, čo vzhľadom na celkový počet platných hlasov (601) možno považovať za závažný rozdiel. V tomto ohľade nie je nezanedbateľné aj to, čo je uvedené v bode 2 poslednej vete.

16.   Na   základe   už   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   ako zjavne   neopodstatnenú,   pretože   sťažovateľka   neponúkla/nepredložila   relevantné   dôkazy, a tým ani nepoukázala na také porušenia ústavy alebo/a volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb. „Čestné prehlásenia“ časti   komisie   ústavný   súd   vzhľadom   na   už   uvedené   (body   13 in   fine,   14)   nemohol považovať za relevantný dôkaz, za ktorý v okolnostiach danej veci ústavný súd považoval zápisnicu o výsledku volieb v obci Povina z 28. novembra 2010 (verejnú listinu) potvrdenú bez výhrad všetkými členmi miestnej volebnej komisie (orgánom verejnej moci), teda aj časťou   komisie.   Ústavný súd v rozsahu dôvodov   vedúcich   k odmietnutiu   tejto sťažnosti poukazuje tiež na obsah uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Č. sp. zn. ČVS:   ORP–1957/KM-CA-2010   zo   14.   januára   2011   a   jeho   závery,   predovšetkým vyjadrenia   členov   volebnej   komisie   F.   D.,   A.   Š.   a K.   L.   (bod   8),   proti   ktorým   (iba) sťažovateľka namietala spôsob spočítavania hlasov poslancov. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že na spôsobe spočítavania hlasov poslancov sa členovia volebnej komisie dohodli,   tieto   hlasy   spočítavali   v jednej   miestnosti,   pričom   nebolo   nikým tvrdené/preukázané,   že   by   niekto   bránil   možnosti   nazerať   do   hlasovacích   lístkov ktorémukoľvek z členov volebnej komisie.  

17.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011