SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 33/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Vladimírou Běhalovou, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, vedenú podsp. zn. Rvp 3492/2015 a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Advokátska kancelária, Rosná 5,Košice, vedenú pod sp. zn. Rvp 3493/2015 vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnostivolieb starostu obce Kuzmice konaných 7. marca 2015, za účasti ⬛⬛⬛⬛,a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vedené podsp. zn. Rvp 3492/2015 a sp. zn. Rvp 3493/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 33/2015.
Sťažnosti a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015doručená sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),vedená pod sp. zn. Rvp 3492/2015 a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vedenápod sp. zn. Rvp 3493/2015, ktorými zhodne namietali neústavnosť a nezákonnosť voliebstarostu obce Kuzmice (ďalej len „obec“) konaných 7. marca 2015.
Z oboch sťažností, ktorých obsah je v podstate identický, vyplýva, že obajasťažovatelia kandidovali na post starostu obce vo voľbách do orgánov samosprávy obcekonaných 7. marca 2015, ktoré boli ako nové voľby vyhlásené predsedom Národnej radySlovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej radyč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o voľbách“ alebo,,volebný zákon“) z dôvodu rovnosti získaných hlasov(§ 44 ods. 4 zákona o voľbách) kandidátov na starostu obce vo voľbách konaných15. novembra 2014. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci, ktoráje súčasťou príloh oboch sťažností, vyplýva, že v obci boli zriadené dva volebné okrsky, dozoznamu voličov bolo zapísaných 1301 osôb, vydaných bolo 834 obálok, ktoré boliv rovnakom počte odovzdané, a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 826 platnýchhlasovacích lístkov. Najvyšší počet platných hlasovacích lístkov, t. j. 287, bol odovzdanýv prospech kandidáta ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „zvolený kandidát“). Sťažovateľv 1. rade získal 207 platných hlasov, t. j. 25,06 % z ich celkového počtu, a sťažovateľv 2. rade 245 platných hlasov, čo predstavuje 29,66 %. Obaja sťažovatelia sú teda osobamiaktívne legitimovanými na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 129 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť voliebstarostu obce konaných 7. marca 2015.
Sťažovatelia zhodne napádajú označené voľby z týchto dôvodov:«1.) Došlo k porušeniu ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách, pretože do prenosnej volebnej schránky hlasovali voliči
- ktorí nikdy neadresovali svoje žiadosti volebnej komisii
- u ktorých neboli splnené zákonné predpoklady na toto hlasovanie
- ku ktorým sa dostavili členovia okrskových komisií na základe pokynu kandidáta na starostu obce ⬛⬛⬛⬛..., resp. na základe ústnych požiadaviek osôb (podľasťažovateľa v 1. rade, pozn.) blízkych ⬛⬛⬛⬛ (alebo podľa sťažovateľa v 2.rade, pozn.) osôb odlišných od voličov
- závažnosť dôvodov o voľbu do prenosnej volebnej schránky volebné komisie vôbec neposudzovali
- na rukou písanom papieriku, ktorý ⬛⬛⬛⬛ odovzdal miestnej volebnej komisii bol uvedený aj svokor kandidáta na starostu obce. Tento napokon do prenosnej volebnej schránky nevolil, ale do prenosnej volebnej schránky odvolila jeho matka ⬛⬛⬛⬛.
Porušením ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách došlo k porušeniu ústavného volebného práva a jeho princípov, pričom nemožno vylúčiť príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a konečným výsledkom volieb.
2.) Nabádaním Rómov a ďalších sociálne odkázaných osôb ⬛⬛⬛⬛, aby ho šli voliť a to i priamo pred obecným úradom ako aj v jeho obchode pred voľbami, ale aj v deň konania volieb došlo k porušeniu ústavou garantovaného princípu volieb, keď na významnú skupinu voličov odkázaných na ⬛⬛⬛⬛ - dáva im tovar v obchode i bez zaplatenia, požičiava im peniaze (počet rómskych voličov v obci Kuzmice - cca 120, počet sociálne odkázaných voličov predstavuje spolu cca 150) bol vyvíjaný nátlak nútiaci ich hlasovať pre jedného z kandidujúcich subjektov na funkciu starostu obce. Zároveň došlo k porušeniu právnej úpravy volebnej kampane tak závažným a hrubým spôsobom, ktorý kvalifikovane mohol mať za následok iné výsledky volieb...
3.) Rozdávanie alkoholu v obchode ⬛⬛⬛⬛ Rómom a iným sociálne slabším voličom stým, aby ho volili, sľuby, že ⬛⬛⬛⬛ zamestná všetkých Rómov a zabezpečí pre nich výstavbu domov, dávanie peňazí voličom za to, aby ho volili sa považuje za kupovanie hlasov...
4.) Účasť rodinných príslušníkov a priateľov ⬛⬛⬛⬛ v miestnej volebnej komisii a okrskových volebných komisiách, ktorí mu podávali informácie o tom, kto bol a kto ešte nebol hlasovať mala podľa sťažovateľa taktiež vplyv na výsledky volieb a bola porušením čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR.
5.) Došlo tiež k porušeniu ust. § 37 ods. 4 Zákona o voľbách, nakoľko predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2 ⬛⬛⬛⬛ neskontrolovala správnosť sčítania hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej nadiktovali členovia okrskovej volebnej komisie č. 2. Hlasy, ktoré mali byť odovzdané ⬛⬛⬛⬛ počítal jeho kamarát ⬛⬛⬛⬛, hlasy odovzdané ⬛⬛⬛⬛ spočítaval - švagor ⬛⬛⬛⬛. Obaja boli podľa pozorovateľov ako aj podľa vyjadrenia predsedníčky komisie ⬛⬛⬛⬛ v čase sčítania hlasov v strese, boli nervózni, a preto má sťažovateľ pochybnosť o správnosti sčítania hlasov odovzdaných
(v kôpke „ ⬛⬛⬛⬛ “ mohli byť aj hlasy odovzdané iným kandidátom na starostu obce, najmä hlasy určené ⬛⬛⬛⬛ ), nakoľko žiadna kontrola správnosti sčítania hlasov vykonaná nebola.»
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnostína ďalšie konanie nálezom vyhlásil voľby starostu obce konané 7. marca 2015 za neplatné.
Zároveň si voči zvolenému kandidátovi uplatnili náhradu trov konania pred ústavnýmsúdom, každý v sume 296,44 €, pretože majú „za to, že porušenie zákonnosti a ústavnosti volieb starostu obce... bolo zavinené práve ⬛⬛⬛⬛ “.
Sťažovatelia taktiež navrhli, „aby ústavný súd aplikujúc § 31a zákona“ Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) „nariadil predbežné opatrenie“ podľa § 74 zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len„Občiansky súdny poriadok“ alebo,,OSP“) v tomto znení:
„Miestna volebná komisia obce Kuzmice vytvorená podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Kuzmice ⬛⬛⬛⬛ do rozhodnutia vo veci samej a ak už toto osvedčenie vydala, ⬛⬛⬛⬛ je povinný zdržať sa zloženia sľubu starostu obce Kuzmice do rozhodnutia vo veci samej.“
Túto požiadavku sťažovatelia odôvodnili tým, že „Ústavný súd už v minulosti judikoval, že je vo verejnom záujme, aby v každej dobe zastávala verejnú funkciu osoba, ktorá do nej bola zvolená alebo ináč ustanovená v súlade s právnou úpravou volieb alebo iného ustanovenia do tejto funkcie...
Verejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorého mandát vznikol v zákonných a ústavných, teda nespochybniteľných voľbách, v danom prípade prevažuje nad prípadným zásahom do práv kandidáta ⬛⬛⬛⬛ spočívajúcim v tom, že dočasne funkciu starostu obce Kuzmice nebude vykonávať.“.
II.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku
Zákon o ústavnom súde nemá ustanovenie, ktoré umožňuje spojenie vecí, a pretov súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné v konaní použiť na prípadné spojenie vecíprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Zo spisov vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3492/2015a sp. zn. Rvp 3493/2015 vyplýva, že obidve veci spolu právne i skutkovo súvisia, týkajú satých istých volieb do orgánov samosprávy obce konaných 7. marca 2015 a vychádzajúz rovnakej argumentácie, preto ich ústavný súd v záujme hospodárnosti konania spojilna spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb doorgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.
Ústavný súd konštatuje, že podania sťažovateľov vzhľadom na ich obsah posúdil akosťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
Sťažovatelia namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných7. marca 2015 v dôsledku toho, že
1. došlo k porušeniu ustanovení zákona o voľbách v súvislosti s hlasovaním mimovolebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky,
2. bol vyvíjaný nátlak na určitú skupinu voličov, aby volili jedného konkrétnehokandidáta, a zároveň bol porušený zákon o voľbách v časti úpravy volebnej kampane,
3. malo dôjsť ku kupovaniu hlasov voličov,
4. zloženie členov volebných komisií (miestnej aj okrskových) bolo na prospechzvoleného kandidáta,
5. nebola vykonaná dostatočná kontrola správnosti spočítania hlasovacích lístkovzo strany predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2,
preto požadovali vyhlásiť označené voľby za neplatné.
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúroulen vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdusa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebovoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účela zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvomdemokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len takézávažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoréodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnejvôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady, a to a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenouprotizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľbykandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieba ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavomskutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebnéhosúdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvuna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platíprezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbáchnapadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodneinak, ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti naďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil takédôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdeniao neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré byodôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, ako bol uverejnený(m. m. PL. ÚS 3/2010).
Ústavný súd taktiež poukazuje na judikatúru, v ktorej uviedol, že v konanío volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá je jednou z vedúcich zásadtrestného konania (PL. ÚS 52/2011). Rovnako ústavný súd už judikoval, že v konanívo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať)skutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činnýchv trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosťtvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a natom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnejveci právne závery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania(PL. ÚS 66/2011). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. PL. ÚS 36/2011)vyplýva, že sťažovateľmi namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamyvplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musia sťažovatelia nielen namietať,ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL.ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010).
K bodu 1Pokaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie § 31 ods. 6 zákona o voľbách tým,že mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky volili voliči, ktorí o tonepožiadali, u ktorých na to neboli splnené zákonné podmienky a ku ktorým boli členoviavolebných komisií vyslaní na pokyn zvoleného kandidáta, resp. jemu blízkych osôb (či osôbodlišných od dotknutých voličov), ústavný súd vychádzal z dikcie uvedeného ustanovenia§ 31 ods. 6 zákona o voľbách, podľa ktorého volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Z citovaného ustanovenia zákona o voľbách vyplýva voličovi povinnosť „adresovať“svoju žiadosť o voľbu do prenosnej volebnej schránky okrskovej volebnej komisii. Súčasnemusí byť splnená požiadavka závažného (nielen zdravotného) dôvodu. Zo zákona o voľbáchvšak nevyplýva, akou formou má volič požiadať volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnejschránky. Vzhľadom na vágnosť právnej úpravy tejto formy hlasovania, ako aj na účel tohtoinštitútu je akceptovateľné, aby voliči svoju požiadavku realizovali telefonicky, príp.prostredníctvom inej, k tomu poverenej osoby, a to aj formou tzv. hromadnej žiadosti (pozrinapr. PL. ÚS 76/2011). V prípade tzv. hromadnej žiadosti však musí byť táto požiadavkaindividualizovaná uvedením konkrétnych mien žiadateľov, teda nestačí uviesť iba početžiadateľov.
Vzhľadom na uvedené nemožno v tomto prípade považovať predloženie zoznamuvoličov, ktorí žiadali o voľbu do prenosnej volebnej schránky inou osobou (hoci ajzvoleným kandidátom), automaticky bez ďalšieho za rozporné so zákonnom, pretože jena následnom zvážení okrskovej volebnej komisie, či umožní takýmto voličom hlasovaťdo prenosnej volebnej schránky.
V súvislosti s uplatnenou námietkou ústavný súd taktiež uvádza, že požiadavkuexaktného overovania danosti dôvodov hlasovania prostredníctvom prenosnej schránkyvolebnou komisiou nemožno zo zákona o voľbách vyvodiť. Citované ustanovenie § 31ods. 6 zákona o voľbách neukladá volebnej komisii osobitnú povinnosť overovať dôvody,kvôli ktorým volič uplatňuje svoje právo hlasovať do prenosnej schránky (PL. ÚS 76/2011).Navyše sa tu vynára otázka, do akej miery by mohla volebná komisia neakceptovať voličomuvedené dôvody a ako by sa volič mohol brániť v prípade, ak by mu napokon voľbado prenosnej volebnej schránky nebola umožnená na základe rozhodnutia okrskovejvolebnej komisie alebo ňou vyslaných členov.
Nie je úlohou ústavného súdu a prakticky ani reálne, aby pri obdobných námietkachpodával výklad, prípadne univerzálny návod, ako má alebo mala (akákoľvek) volebnákomisia postupovať, a to vzhľadom na špecifickosť každého jednotlivého prípadu a z tohoprameniacu rôznorodosť možných do úvahy prichádzajúcich riešení, ale úlohou je, abyústavný súd posúdil, či volebnou komisiou zvolený postup v jednotlivom konkrétnomprípade bol zákonný a v súlade s ústavnými princípmi.
Ústavný súd v danom prípade považuje za ústavne akceptovateľný a zákonuo voľbách neodporujúci postup okrskovej volebnej komisie, ak táto vyhovela žiadostiamvoličov o hlasovanie mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky aj bezpredošlého podrobnejšieho reálneho skúmania opodstatnenosti takýchto žiadostí.
Ústavný súd prezentovaným záverom neschvaľuje a ani nemôže akceptovať prípadnézneužívanie tejto formy voľby zástupcov do orgánov samosprávy obcí a znovu zvýrazňuje,že všetky prípady namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávyobcí je aj v tomto smere potrebné skúmať vo svetle ich konkrétnych okolností.
Pre úplnosť ústavný súd poukazuje aj na svoje uznesenie č. k. PL. ÚS 22/2011-54zo 16. marca 2011, v ktorom pripustil, že za určitých okolností nevyžadovanie odôvodneniažiadostí voličov o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky ich zdravotným stavomalebo iným závažným dôvodom okrskovou volebnou komisiou možno považovať za zásahdo zákonnosti volieb. Rovnako ústavný súd v uznesení č. k PL. ÚS 8/2011-63 z 22. februára2011 považoval za porušenie ustanovenia § 31 ods. 6 zákona o voľbách v prípadeumožnenia hlasovania do prenosnej volebnej schránky osobám, ktoré zjavne nespĺňalipodmienky tam uvedené. Tieto závery však prijal vo vzťahu k zisteným skutkovýmokolnostiam uvedených prípadov, ktoré ale nemožno bezvýhradne stotožniť s toutoaktuálnou vecou.
Zároveň ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, medzi ktoré patria ajspomenuté sp. zn. PL. ÚS 8/2011 a sp. zn. PL. ÚS 22/2011, uviedol, že na prijatie záveruo potrebe zrušenia volieb, prípadne ich vyhlásenia za neplatné sa vyžaduje určitá intenzitatakéhoto zásahu do zákonnosti volieb, ktorá by v danom prípade mohla byť reprezentovanákvantitatívnym vyjadrením počtu takto neoprávnene voliacich občanov. Ústavný súd pretoskúmajúc tvrdenia sťažovateľov pristúpil aj z tohto hľadiska k posúdeniu prijateľnosti ichsťažností na ďalšie konanie.
Sťažovatelia tvrdia, že do prenosných volebných schránok volilo 36 voličov (tentopočet uviedol sťažovateľ v 2. rade, sťažovateľ v 1. rade hovorí o počte takmer 40 voličov).Avšak v sťažnostiach zhodne hoci len ako príklad označili troch voličov, ktorí nespĺňalizákonný predpoklad voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 2 ( – svokor zvoleného kandidáta, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ), a štyrochtakýchto voličov vo volebnom okrsku č. 1 ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ). Spolu teda označili sedem voličov.
Samotní sťažovatelia (obaja zhodne) ďalej uvádzajú aj prípad, kedy volič, ku ktorémuboli vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou, takýtospôsob voľby odmietol, keďže oň nežiadal (išlo znovu o svokra zvoleného kandidáta).
Odhliadnuc od rozpornosti tvrdenia oboch sťažovateľov, keď voliča označujú ako voliča, ktorý volil do prenosnej volebnej schránky, a zároveň ako voliča, ktorýtakúto voľbu odmietol, ako aj s prihliadnutím na uvedený výpočet osôb hlasujúcichdo prenosnej volebnej schránky nespĺňajúcich pritom podmienky uvedené v § 36 ods. 1zákona o voľbách ústavný súd konštatuje, že tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé ovplyvniťvýsledok volieb starostu obce, a to z dôvodu, že ak by aj všetci voliči hlasujúci mimovolebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky s úmyslom voliť zvoleného kandidátana takúto voľbu nespĺňali podmienky uvedené v § 36 ods. 1 zákona o voľbách a nebolo byim umožnené takto voliť, nemalo by to žiaden dopad na konečný výsledok volieb, a tovzhľadom na rozdiel medzi počtom platných hlasov získaných sťažovateľom v 2. radea zvoleným kandidátom, ktorý bol 42, resp. 80 hlasov pri sťažovateľovi v 1. rade. Právnevýznamným spôsobom by tento výsledok mohol byť ovplyvnený len vtedy, keby zistenýrozdiel bol iba následkom nezákonného postupu v súvislosti s hlasovaním do prenosnejvolebnej schránky, teda ukrátením sťažovateľov a zvýhodnením zvoleného kandidáta.
Možnosť ovplyvnenia výsledku volieb starostu v takomto rozsahu však sťažovatelianenaznačili. Ich údaje sú navyše nekonkrétne, nepresné, keď hovoria o väčšine voličov (tedanie o všetkých) takto neoprávnene hlasujúcich, a v prípade manželov a ⬛⬛⬛⬛, ktorí po príchode členov okrskovej volebnej komisie č. 1 oznámili,že oni o hlasovanie mimo volebnej miestnosti nežiadali, sťažovatelia opomenuli uviesť,či v konečnom dôsledku títo manželia volili do prenosnej volebnej schránky, alebo nie.
Uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľovv týchto častiach.
K bodu 2Druhá námietka sťažovateľov spočíva v ich tvrdení, že zvolený kandidát sa počasvolieb zdržiaval v priestoroch volebných miestností, pred týmito miestnosťami, ako aj predbudovou, kde prebiehalo hlasovanie, a nabádal hlavne rómskych voličov, aby išli hlasovaťa ako majú hlasovať. Ako dôkaz takéhoto správania zvoleného kandidáta sťažovatelianavrhli iba kamerový záznam z diania pred budovou, v ktorej voľby prebiehali.
Udalosti, ktoré sa majú na označenom kamerovom zázname nachádzať a ktoré majúdokázať a preukázať tvrdenia sťažovateľov, sťažovateľ v 1. rade popísal takto:
„12:20:00 – príchod ⬛⬛⬛⬛ do budovy, kde prebiehali voľby, kedy ⬛⬛⬛⬛ miestnej volebnej komisii doniesol zoznam ľudí, kam treba poslať prenosnú volebnú schránku
12:23:27 – odchod ⬛⬛⬛⬛ z budovy, kde prebiehali voľby
13:28:27 – sestra ⬛⬛⬛⬛ a členka miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ čaká pred budovou brata – ⬛⬛⬛⬛ s manželkou 13:29:57 – spolu so sestrou ⬛⬛⬛⬛ čaká na ⬛⬛⬛⬛ aj jeho švagor
13:33:51 – príchod ⬛⬛⬛⬛ s manželkou, ktorý sa zhovára so sestrou a švagrom a spolu vchádzajú do budovy, kde prebiehajú voľby
13:59:00 – odchod ⬛⬛⬛⬛ z budovy, kde prebiehajú voľby
13:59:40 – ⬛⬛⬛⬛ sa vracia s manželkou naspäť do budovy
14:03:30 – ⬛⬛⬛⬛ s manželkou odchádza z budovy k autu
14:05:30 – ⬛⬛⬛⬛ opäť vchádza do budovy, kde prebiehajú voľby 14:07:07 – ⬛⬛⬛⬛ odchádza z budovy.“
Sťažovateľ v 2. rade skutočnosti zaznamenané na navrhovanom zázname nepopísalvôbec.
Ústavný súd bez potreby zisťovania zákonnosti vyhotovenia, získania a prípadnéhopoužitia kamerového záznamu uvádza, že z jeho „prepisu“ (ako ho nazval sťažovateľv 1. rade) vyplýva, že zvolený kandidát sa vo vnútri volebnej miestnosti a v jej okolí zdržal34 minút a 3 sekundy, avšak z neho nevyplýva žiadna skutočnosť preukazujúcaovplyvňovanie voličov rómskeho pôvodu a sociálne slabších voličov zvoleným kandidátom.Iné dôkazy na podporu svojich tvrdení ani jeden zo sťažovateľov nenavrhol. Ústavný súdkonštatuje, že sťažovatelia v tomto prípade neuniesli bremeno tvrdenia (čo je ich zákonnápovinnosť), a teda namietané údajné porušenia zákona o voľbách (v súvislosti s vedenímvolebnej kampane) nie sú ani skutkovo a ani právne dostatočne podložené a odôvodnené.Pokiaľ teda sťažovatelia mali v úmysle navrhnúť ako dôkaz kamerový záznam preukazujúciovplyvňovanie voličov, rozhodne mali klásť dôraz pri „prepise“ označeného záznamuna udalosti preukazujúce práve tvrdené skutočnosti, čo však neurobili. Tvrdeniasťažovateľov tak nedisponujú určitosťou, konkrétnosťou a rozumne dostatočnoupresvedčivosťou vo vzťahu k tvrdenej okolnosti.
Je jednoznačné, že sťažovatelia k tomuto tvrdeniu neuviedli žiaden relevantnýhodnoverný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil priebeh a výsledok volieb,prípadne porušenie volebného zákona takým hrubým alebo závažným spôsobom, ktoré bybolo spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb starostu obce. Abstraktné tvrdenia o „nabádaní“Rómov a ďalších sociálne odkázaných osôb zvoleným kandidátom pri uvedení ichodhadovaného počtu v obci bez hodnoverného navrhovaného dôkazu, že sa tak skutočnestalo, ústavný súd nepovažuje za dostatočné.
Aj v tejto časti preto ústavný súd považoval sťažnosti sťažovateľov za zjavneneopodstatnené.
K bodu 3V ďalšom bode sťažnosti sťažovatelia tvrdia, že „Matka ⬛⬛⬛⬛ vlastní v obci.... obchod s potravinami..., kde pred voľbami ako aj v deň volieb nalieval alkohol voličom. Títo voliči potom smerovali rovno z obchodu k volebnej urne (napr. ⬛⬛⬛⬛,,,, ⬛⬛⬛⬛ ).“. Dodávajú, že „viacerým Rómom a sociálne slabším osobám dáva ⬛⬛⬛⬛ tovar v obchode na dlh, ktorý mu uhradia tieto osoby, keď dostanú sociálne dávky“. Argumentácia sťažovateľov k tejtonámietke napokon pokračuje tak, že „ ⬛⬛⬛⬛ sľuboval rómskym voličom za to, že ho budú voliť to, že ich všetkých zamestná a zabezpečí pre nich výstavbu domov. Rómskym voličom dával tiež peniaze za to, že ho budú voliť.“.
Ako dôkaz preukazujúci ich tvrdenia sťažovatelia predložili ústavnému súdu „Čestné vyhlásenie“ ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorý „vyhlásil“, že
„- kandidát na funkciu starostu obce ⬛⬛⬛⬛ sľuboval rómskym voličom, že všetkých zamestná a zabezpečí pre nich výstavbu domov,
- deň pred voľbami mi dal 30 eur za to, že ho budem voliť“.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva jemožnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech.Tzv. kupovanie hlasov voličov považuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie voličskýchhlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívnehoči pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou takéveľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti,že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06,PL. ÚS 45/07, PL. ÚS 22/2011).
Na uvedených tézach ústavný súd trvá, avšak iba za predpokladu, že by sa takáto„volebná korupcia“ hodnoverne preukázala.
Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovanými právnymi zástupkyňami, však vo vzťahuk tvrdenej volebnej korupcii predložili ústavnému súdu čestné vyhlásenie jedinej osoby,pritom výsluch tejto osoby ani výsluchy iných osôb v tomto smere nenavrhli. Pri rozdielev počte sťažovateľmi získaných platných hlasov oproti tým, ktoré získal zvolený kandidát, jetakýto dôkaz absolútne nepostačujúci na vyhodnotenie sťažností ako opodstatnených (a to ajs prípadným zohľadnením počtu voličov uvedených v časti ,,K bodu 1“, t. j. 36).
Z bohatej a verejne dostupnej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa voliebdo orgánov samosprávy obcí mohlo byť právnym zástupkyniam sťažovateľov, ako ajsamotným sťažovateľom známe, v akom minimálnom rozsahu požadovanom zákonomo ústavnom súde je potrebné splniť náležitosti pre posúdenie takejto sťažnosti za prijateľnúna ďalšie konanie a v akej kvalite. V oboch aktuálnych sťažnostiach však absentujeelementárna náležitosť navrhnutia relevantných dôkazov vo vzťahu k prezentovanýmskutočnostiam, za ktoré nemožno považovať ani tvrdenie o ponúkaní alkoholu voličom,ktorí následne mali odchádzať hlasovať do volebných miestností, pretože toto nie je ničímpodložené a nijako nepreukazuje prípadný dopad na výsledky volieb.
Námietky sťažovateľov ostávajú opäť iba v rovine tvrdenia, z čoho vyplýva zjavnáneopodstatnenosť sťažností v týchto častiach.
K bodu 4Sťažovatelia rovnako namietajú personálne zloženie miestnej a oboch okrskovýchvolebných komisií v obci, v ktorých mali pôsobiť rodinní príslušníci a blízki priateliazvoleného kandidáta. Sú presvedčení, že v tejto súvislosti boli porušené ich základné právazaručené v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy.
V okrskovej volebnej komisii č. 1 to boli dvaja členovia (a ⬛⬛⬛⬛ ), v okrskovej volebnej komisii č. 2 traja členovia ( ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ ) a napokon v miestnej volebnej komisii to boli dvajačlenovia ( ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ).
Z príslušných zápisníc jednotlivých volebných komisií tvoriacich prílohy sťažnostísťažovateľov vyplýva, že tak miestna volebná komisia, ako aj obe okrskové volebné komisiemali po 5 členov.
Pokiaľ ide o spôsob kreovania volebných komisií (okrskových aj miestnej), tento jeupravený zákonom o voľbách (pre danú vec najmä § 11, § 11a, § 14 a § 15). Ani jedenzo sťažovateľov netvrdí, že by pri vytváraní volebných komisií neboli dodržané príslušnéustanovenia zákona o voľbách alebo že by zloženie komisií odporovalo zákonu o voľbách.Sťažovatelia teda nenamietajú nezákonnosť zloženia označených volebných komisií.
Podstata námietok v tejto časti sťažnosti však spočíva v tvrdení, že označené osoby„počas volieb podávali ⬛⬛⬛⬛ informácie o priebehu volieb (kto už odvolil, kto ešte neodvolil) “. Má o tom svedčiť už spomenutý kamerový záznam, na ktorom„je vidno ako sestra ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola v miestnej velebnej komisii a švagor, ktorý bol členom okrskovej volebnej komisie č. 2 počas volieb vyšli pred budovu, v ktorej prebiehali voľby a stretli sa s a zhovárali sa s ním“. Nijaký ďalší dôkaz sťažovatelia okrem jednotlivých zápisníc a užspomenutého kamerového záznamu nenavrhli vykonať.
Nie je pritom zrejmé, vzhľadom na to, že sťažovatelia neuviedli, či ide o obrazovo-zvukový záznam, alebo iba obrazový záznam, či z navrhovaného dôkazu vôbec možno zistiťobsah rozhovoru dotknutých osôb, a hlavne, ako rozhovorom získané informácie mali slúžiťna ovplyvnenie výsledku volieb a skutočný dopad na tento výsledok. Sťažovatelia neoznačiliani jednu osobu, ktorá by bola následne ovplyvňovaná a ovplyvnená zvoleným kandidátomalebo v prospech zvoleného kandidáta práve na základe informácie, že sa volieb eštenezúčastnila.
Ústavný súd je nútený opätovne konštatovať, že sťažovatelia absolútne žiadnymrelevantným dôkazom nepodložili svoje abstraktné tvrdenia.
K bodu 5Napokon sťažovatelia tvrdia, že bolo porušené ustanovenie § 37 ods. 4 zákonao voľbách tým, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2 neskontrolovala správnosťsčítania hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej oznámili členovia tejto volebnej komisie.Sťažovatelia pritom majú pochybnosť o správnosti zrátania hlasov, čo odôvodnili tým,že členovia okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorí spočítavali hlasy zvolenému kandidátovia kandidátovi ⬛⬛⬛⬛, boli „v čase sčítania hlasov v strese... nervózni“.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní a voľbách starostu obcevo volebnom okrsku č. 2 vyplýva, že ju všetci členovia (reprezentujúci rôzne politické sily)podpísali bez výhrad, a teda nikto ju neodmietol podpísať. Podľa § 39 ods. 1 zákonao voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšupredseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sapoznamenajú. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právoodmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicupodpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosťv zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb.
Za týchto okolností sa aj argumentácia sťažovateľov, že kandidát vo voľbách konaných 15. novembra 2014 získal viac ako 100 platných hlasov voličova v hlasovaní 7. marca 2015 už iba 59 hlasov, javí ako irelevantná, a navyše medzioznačenými hlasovaniami uplynuli takmer 4 mesiace a v ich rámci prebehla ďalšia volebnákampaň.
Ústavný súd taktiež konštatuje, že sťažovateľmi namietané skutočnosti a pochybnostio správnosti sčítania hlasov už na prvý pohľad nemožno bez ďalšieho akceptovať, pretožeúdajná nesprávnosť spočítania hlasov, resp. ďalšie námietky, sú charakterizovanésťažovateľmi iba možnosťou, potencionalitou, teda nie reálnosťou alebo aspoň rozumnedostatočnou presvedčivosťou. Navyše, neurčitosť a nekonkrétnosť sa týkala aj označeniarelevantných dôkazov. Je evidentné, že sťažovateľmi navrhované dôkazy, ktorými súvýsluch pozorovateľky ⬛⬛⬛⬛ a predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2,smerujú k preukázaniu prípadného psychického a fyzického rozpoloženia členov komisiepri sčítavaní hlasov, nie však k dokázaniu nesprávnosti zrátania hlasov.
Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách, ktorého porušenie sťažovatelia namietajú, každýčlen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovejvolebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.
Uvedené zákonné ustanovenie neprikazuje predsedovi okrskovej volebnej komisieprerátať jednotlivé hlasy, ale dozrieť na správnosť zratúvania hlasov odovzdanýchjednotlivým kandidátom. Preto tvrdenie, že došlo k porušeniu zákona o voľbáchneprerátaním hlasov predsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 2, nemá oporu v zákoneo voľbách a samo osebe nie je opodstatnené.
Nad rámec je potrebné uviesť, že z príslušných ustanovení zákona o voľbáchexplicitne nevyplýva ani povinnosť okrskových volebných komisií, aby pri sčítavaníhlasovacích lístkov došlo k ich kontrolnému prepočítaniu. Navyše, sťažovatelia vôbecnetvrdia, ale iba predpokladajú, že neprekontrolovaním hlasovacích lístkov „mohli byť“medzi hlasmi pre zvoleného kandidáta aj hlasy iných kandidátov, avšak podľa konštantnejjudikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky o nezákonnosti a neústavnosti voliebnepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné,resp. bol zrušený ich výsledok.
Odôvodniť tvrdenie o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávyobcí nervozitou a stresom niektorých členov volebnej komisie pri sčítaní hlasov bezuvedenia ďalších zodpovedajúcich dôkazov svedčiacich o nesprávnosti zrátania hlasovjednotlivým kandidátom nie je postačujúce.
Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je povolaný na rekonštrukciu postupu,resp. posúdenie práce okrskových volebných komisií, ak všetci členovia dotknutejokrskovej volebnej komisie a jej zapisovateľ/ka podpísali zápisnicu o hlasovaní a voľbáchstarostu obce bez jedinej výhrady, čím jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnutévo voľbách.
Aj v tejto časti považuje ústavný súd sťažnosti sťažovateľov za neopodstatnené.
V závere ústavný súd pripomína, že neplatnosť volieb starostu obce by v okolnostiachposudzovanej veci mohlo spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoréodôvodnene – teda nie abstraktne a potencionálne – vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby aich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
Sťažovatelia však v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení,t. j. neposkytli ústavnému súdu také dôkazy, z ktorých by rozumnou úvahou bolo možnédospieť k záveru, že ak by sa nimi namietané udalosti nestali, bol by potom dosiahnutýkvalitatívne iný volebný výsledok volieb starostu obce Kuzmice.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovatelia nepreukázali porušenie volebnéhozákona v takom rozsahu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkomvolieb, a preto ich sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavneneopodstatnené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2015