SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 33/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Vladimírou Běhalovou, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, vedenú podsp. zn. Rvp 3492/2015 a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Frederikou   Birkovou,   Advokátska   kancelária,   Rosná   5,Košice, vedenú pod sp. zn. Rvp 3493/2015 vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnostivolieb starostu obce Kuzmice konaných 7. marca 2015, za účasti ⬛⬛⬛⬛,a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vedené   podsp. zn. Rvp 3492/2015 a sp. zn. Rvp 3493/2015   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 33/2015.

Sťažnosti a ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015doručená sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),vedená pod sp. zn. Rvp 3492/2015 a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   len   „sťažovateľ   v 2.   rade“,   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“),   vedenápod sp. zn. Rvp 3493/2015, ktorými zhodne namietali neústavnosť a nezákonnosť voliebstarostu obce Kuzmice (ďalej len „obec“) konaných 7. marca 2015.

Z   oboch   sťažností,   ktorých   obsah   je   v podstate   identický,   vyplýva,   že   obajasťažovatelia kandidovali na post starostu obce vo voľbách do orgánov samosprávy obcekonaných 7. marca 2015, ktoré boli ako nové voľby vyhlásené predsedom Národnej radySlovenskej   republiky   podľa   § 48   ods.   1   písm.   c)   zákona   Slovenskej   národnej   radyč. 346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov(ďalej len „zákon o voľbách“ alebo,,volebný zákon“) z dôvodu rovnosti získaných hlasov(§   44   ods.   4   zákona   o voľbách)   kandidátov   na   starostu   obce   vo   voľbách   konaných15. novembra 2014. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci, ktoráje súčasťou príloh oboch sťažností, vyplýva, že v obci boli zriadené dva volebné okrsky, dozoznamu   voličov   bolo   zapísaných   1301   osôb,   vydaných   bolo   834   obálok,   ktoré   boliv rovnakom počte odovzdané, a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 826 platnýchhlasovacích lístkov. Najvyšší počet platných hlasovacích lístkov, t. j. 287, bol odovzdanýv prospech   kandidáta ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „zvolený   kandidát“).   Sťažovateľv 1. rade   získal   207   platných   hlasov,   t.   j.   25,06   % z ich   celkového   počtu,   a sťažovateľv 2. rade 245 platných hlasov, čo predstavuje 29,66 %. Obaja sťažovatelia sú teda osobamiaktívne legitimovanými na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 129 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť voliebstarostu obce konaných 7. marca 2015.

Sťažovatelia zhodne napádajú označené voľby z týchto dôvodov:«1.) Došlo k porušeniu ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách, pretože do prenosnej volebnej schránky hlasovali voliči

- ktorí nikdy neadresovali svoje žiadosti volebnej komisii

- u ktorých neboli splnené zákonné predpoklady na toto hlasovanie

- ku ktorým sa dostavili členovia okrskových komisií na základe pokynu kandidáta na starostu obce ⬛⬛⬛⬛..., resp. na základe ústnych požiadaviek osôb (podľasťažovateľa v 1. rade, pozn.) blízkych ⬛⬛⬛⬛ (alebo podľa sťažovateľa v 2.rade, pozn.) osôb odlišných od voličov

- závažnosť dôvodov o voľbu do prenosnej volebnej schránky volebné komisie vôbec neposudzovali

- na rukou písanom papieriku, ktorý ⬛⬛⬛⬛ odovzdal miestnej volebnej komisii bol uvedený aj svokor kandidáta na starostu obce. Tento napokon do prenosnej volebnej schránky nevolil, ale do prenosnej volebnej schránky odvolila jeho matka ⬛⬛⬛⬛.

Porušením ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách došlo k porušeniu ústavného volebného práva a jeho princípov, pričom nemožno vylúčiť príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a konečným výsledkom volieb.

2.) Nabádaním Rómov a ďalších sociálne odkázaných osôb ⬛⬛⬛⬛, aby ho šli voliť a to i priamo pred obecným úradom ako aj v jeho obchode pred voľbami, ale aj v deň konania volieb došlo k porušeniu ústavou garantovaného princípu volieb, keď na významnú skupinu voličov odkázaných na ⬛⬛⬛⬛ - dáva im tovar v obchode i bez zaplatenia, požičiava im peniaze (počet rómskych voličov v obci Kuzmice - cca 120, počet sociálne odkázaných voličov predstavuje spolu cca 150) bol vyvíjaný nátlak nútiaci ich hlasovať pre jedného z kandidujúcich subjektov na funkciu starostu obce. Zároveň došlo k porušeniu právnej úpravy volebnej kampane tak závažným a hrubým spôsobom, ktorý kvalifikovane mohol mať za následok iné výsledky volieb...

3.) Rozdávanie alkoholu v obchode ⬛⬛⬛⬛ Rómom a iným sociálne slabším voličom stým, aby ho volili, sľuby, že ⬛⬛⬛⬛ zamestná všetkých Rómov a zabezpečí pre nich výstavbu domov, dávanie peňazí voličom za to, aby ho volili sa považuje za kupovanie hlasov...

4.)   Účasť   rodinných   príslušníkov   a   priateľov ⬛⬛⬛⬛ v miestnej volebnej komisii a okrskových volebných komisiách, ktorí mu podávali informácie o tom, kto bol a kto ešte nebol hlasovať mala podľa sťažovateľa taktiež vplyv na výsledky volieb a bola porušením čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

5.) Došlo tiež k porušeniu ust. § 37 ods. 4 Zákona o voľbách, nakoľko predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2 ⬛⬛⬛⬛ neskontrolovala správnosť sčítania hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej nadiktovali členovia okrskovej volebnej komisie č. 2. Hlasy, ktoré mali byť odovzdané ⬛⬛⬛⬛ počítal jeho kamarát ⬛⬛⬛⬛, hlasy odovzdané ⬛⬛⬛⬛ spočítaval - švagor ⬛⬛⬛⬛.   Obaja   boli   podľa   pozorovateľov   ako   aj   podľa   vyjadrenia predsedníčky komisie ⬛⬛⬛⬛ v čase sčítania hlasov v strese, boli nervózni, a preto má   sťažovateľ   pochybnosť   o   správnosti   sčítania   hlasov   odovzdaných

(v kôpke „ ⬛⬛⬛⬛ “ mohli byť aj hlasy odovzdané iným kandidátom na starostu   obce,   najmä   hlasy   určené ⬛⬛⬛⬛ ),   nakoľko   žiadna   kontrola správnosti sčítania hlasov vykonaná nebola.»

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnostína ďalšie konanie nálezom vyhlásil voľby starostu obce konané 7. marca 2015 za neplatné.

Zároveň si voči zvolenému kandidátovi uplatnili náhradu trov konania pred ústavnýmsúdom, každý v sume 296,44 €, pretože majú „za to, že porušenie zákonnosti a ústavnosti volieb starostu obce... bolo zavinené práve ⬛⬛⬛⬛ “.

Sťažovatelia taktiež navrhli, „aby ústavný súd aplikujúc § 31a zákona“ Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o ústavnom   súde“) „nariadil   predbežné   opatrenie“ podľa   §   74   zákonač. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„Občiansky súdny poriadok“ alebo,,OSP“) v tomto znení:

„Miestna   volebná   komisia   obce   Kuzmice   vytvorená   podľa   zákona   Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Kuzmice ⬛⬛⬛⬛ do rozhodnutia vo veci samej a ak už toto osvedčenie vydala, ⬛⬛⬛⬛ je   povinný   zdržať   sa   zloženia   sľubu   starostu   obce   Kuzmice do rozhodnutia vo veci samej.“

Túto   požiadavku   sťažovatelia   odôvodnili   tým,   že „Ústavný   súd   už   v   minulosti judikoval, že je vo verejnom záujme, aby v každej dobe zastávala verejnú funkciu osoba, ktorá do nej bola zvolená alebo ináč ustanovená v súlade s právnou úpravou volieb alebo iného ustanovenia do tejto funkcie...

Verejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorého mandát vznikol v zákonných a ústavných, teda nespochybniteľných voľbách, v danom prípade prevažuje nad prípadným zásahom do práv kandidáta ⬛⬛⬛⬛ spočívajúcim v tom, že dočasne funkciu starostu obce Kuzmice nebude vykonávať.“.

II.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku

Zákon o ústavnom súde nemá ustanovenie, ktoré umožňuje spojenie vecí, a pretov súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné v konaní použiť na prípadné spojenie vecíprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Zo   spisov   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   3492/2015a sp. zn. Rvp 3493/2015 vyplýva, že obidve veci spolu právne i skutkovo súvisia, týkajú satých istých volieb do orgánov samosprávy obce konaných 7. marca 2015 a vychádzajúz rovnakej   argumentácie,   preto   ich   ústavný   súd   v záujme   hospodárnosti   konania   spojilna spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb doorgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že podania sťažovateľov vzhľadom na ich obsah posúdil akosťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Sťažovatelia namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných7. marca 2015 v dôsledku toho, že

1. došlo k porušeniu ustanovení zákona o voľbách v súvislosti s hlasovaním mimovolebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky,

2. bol vyvíjaný nátlak na určitú skupinu voličov, aby volili jedného konkrétnehokandidáta, a zároveň bol porušený zákon o voľbách v časti úpravy volebnej kampane,

3. malo dôjsť ku kupovaniu hlasov voličov,

4. zloženie členov volebných komisií (miestnej aj okrskových) bolo na prospechzvoleného kandidáta,

5. nebola vykonaná dostatočná kontrola správnosti spočítania hlasovacích lístkovzo strany predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2,

preto požadovali vyhlásiť označené voľby za neplatné.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúroulen vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdusa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebovoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účela zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvomdemokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len takézávažné   porušenie   zákona   o   voľbách,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktoréodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnejvôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady, a to a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenouprotizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľbykandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieba ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavomskutočnej   vôle   voličov   (m.   m.   PL.   ÚS   118/07).   Dôležitým   komponentom   volebnéhosúdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvuna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej   sťažnosti   sú   aj   dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení   volebného   zákona   (v   tomto   prípade   podľa   §   45   volebného   zákona),   platíprezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbáchnapadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodneinak, ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti naďalšie   konanie   (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   takédôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdeniao neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré byodôvodňovalo   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb,   ako   bol   uverejnený(m. m. PL. ÚS 3/2010).

Ústavný   súd   taktiež   poukazuje   na   judikatúru,   v   ktorej   uviedol,   že   v   konanío volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá je jednou z vedúcich zásadtrestného   konania   (PL.   ÚS   52/2011).   Rovnako   ústavný   súd   už   judikoval,   že   v   konanívo volebných   veciach   nie   je   „vyšetrovacím   orgánom“,   ktorý   zisťuje   (môže   zisťovať)skutkový   stav   metódami   a   spôsobmi   charakteristickými   pre   prácu   orgánov   činnýchv trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosťtvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a natom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnejveci   právne   závery   len   na   základe   tvrdení   predložených   účastníkmi   konania(PL. ÚS 66/2011).   Z   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   PL.   ÚS   36/2011)vyplýva, že sťažovateľmi namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamyvplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musia sťažovatelia nielen namietať,ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL.ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010).

K bodu 1Pokaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie § 31 ods. 6 zákona o voľbách tým,že mimo   volebnej   miestnosti   do   prenosnej   volebnej   schránky   volili   voliči,   ktorí   o tonepožiadali, u ktorých na to neboli splnené zákonné podmienky a ku ktorým boli členoviavolebných komisií vyslaní na pokyn zvoleného kandidáta, resp. jemu blízkych osôb (či osôbodlišných od dotknutých voličov), ústavný súd vychádzal z dikcie uvedeného ustanovenia§ 31 ods. 6 zákona o voľbách, podľa ktorého volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Z citovaného ustanovenia zákona o voľbách vyplýva voličovi povinnosť „adresovať“svoju žiadosť o voľbu do prenosnej volebnej schránky okrskovej volebnej komisii. Súčasnemusí byť splnená požiadavka závažného (nielen zdravotného) dôvodu. Zo zákona o voľbáchvšak nevyplýva, akou formou má volič požiadať volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnejschránky. Vzhľadom na vágnosť právnej úpravy tejto formy hlasovania, ako aj na účel tohtoinštitútu   je   akceptovateľné,   aby   voliči   svoju   požiadavku   realizovali   telefonicky,   príp.prostredníctvom inej, k tomu poverenej osoby, a to aj formou tzv. hromadnej žiadosti (pozrinapr. PL. ÚS 76/2011). V prípade tzv. hromadnej žiadosti však musí byť táto požiadavkaindividualizovaná uvedením konkrétnych mien žiadateľov, teda nestačí uviesť iba početžiadateľov.

Vzhľadom na uvedené nemožno v tomto prípade považovať predloženie zoznamuvoličov,   ktorí   žiadali   o voľbu   do   prenosnej   volebnej   schránky   inou   osobou   (hoci   ajzvoleným kandidátom), automaticky bez ďalšieho za rozporné so zákonnom, pretože jena následnom zvážení okrskovej volebnej komisie, či umožní takýmto voličom hlasovaťdo prenosnej volebnej schránky.

V   súvislosti   s   uplatnenou   námietkou   ústavný   súd   taktiež   uvádza,   že   požiadavkuexaktného   overovania   danosti   dôvodov   hlasovania   prostredníctvom   prenosnej   schránkyvolebnou komisiou nemožno zo zákona o voľbách vyvodiť. Citované ustanovenie § 31ods. 6 zákona o voľbách neukladá volebnej komisii osobitnú povinnosť overovať dôvody,kvôli ktorým volič uplatňuje svoje právo hlasovať do prenosnej schránky (PL. ÚS 76/2011).Navyše sa tu vynára otázka, do akej miery by mohla volebná komisia neakceptovať voličomuvedené dôvody a ako by sa volič mohol brániť   v   prípade, ak by mu   napokon voľbado prenosnej   volebnej   schránky   nebola   umožnená   na   základe   rozhodnutia   okrskovejvolebnej komisie alebo ňou vyslaných členov.

Nie je úlohou ústavného súdu a prakticky ani reálne, aby pri obdobných námietkachpodával   výklad,   prípadne   univerzálny   návod,   ako   má   alebo   mala   (akákoľvek)   volebnákomisia postupovať, a to vzhľadom na špecifickosť každého jednotlivého prípadu a z tohoprameniacu rôznorodosť možných do   úvahy prichádzajúcich riešení, ale úlohou je, abyústavný   súd   posúdil,   či   volebnou   komisiou   zvolený   postup   v jednotlivom   konkrétnomprípade bol zákonný a v súlade s ústavnými princípmi.

Ústavný   súd   v danom   prípade   považuje   za   ústavne   akceptovateľný   a zákonuo voľbách neodporujúci postup okrskovej volebnej komisie, ak táto vyhovela žiadostiamvoličov   o hlasovanie   mimo   volebnej   miestnosti   do   prenosnej   volebnej   schránky   aj   bezpredošlého podrobnejšieho reálneho skúmania opodstatnenosti takýchto žiadostí.

Ústavný súd prezentovaným záverom neschvaľuje a ani nemôže akceptovať prípadnézneužívanie tejto formy voľby zástupcov do orgánov samosprávy obcí a znovu zvýrazňuje,že všetky prípady namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávyobcí je aj v tomto smere potrebné skúmať vo svetle ich konkrétnych okolností.

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje aj na svoje uznesenie č. k. PL. ÚS 22/2011-54zo 16. marca 2011, v ktorom pripustil, že za určitých okolností nevyžadovanie odôvodneniažiadostí voličov o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky ich zdravotným stavomalebo iným závažným dôvodom okrskovou volebnou komisiou možno považovať za zásahdo zákonnosti volieb. Rovnako ústavný súd v uznesení č. k PL. ÚS 8/2011-63 z 22. februára2011   považoval   za   porušenie   ustanovenia   §   31   ods.   6   zákona   o voľbách   v   prípadeumožnenia   hlasovania   do   prenosnej   volebnej   schránky   osobám,   ktoré   zjavne   nespĺňalipodmienky   tam   uvedené.   Tieto   závery   však   prijal   vo   vzťahu   k zisteným   skutkovýmokolnostiam   uvedených   prípadov,   ktoré   ale   nemožno   bezvýhradne   stotožniť   s toutoaktuálnou vecou.

Zároveň   ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach,   medzi   ktoré   patria   ajspomenuté sp. zn. PL. ÚS 8/2011 a sp. zn. PL. ÚS 22/2011, uviedol, že na prijatie záveruo potrebe zrušenia volieb, prípadne ich vyhlásenia za neplatné sa vyžaduje určitá intenzitatakéhoto zásahu do zákonnosti volieb, ktorá by v danom prípade mohla byť reprezentovanákvantitatívnym vyjadrením počtu takto neoprávnene voliacich občanov. Ústavný súd pretoskúmajúc tvrdenia sťažovateľov pristúpil aj z tohto hľadiska k posúdeniu prijateľnosti ichsťažností na ďalšie konanie.

Sťažovatelia tvrdia, že do prenosných volebných schránok volilo 36 voličov (tentopočet uviedol sťažovateľ v 2. rade, sťažovateľ v 1. rade hovorí o počte takmer 40 voličov).Avšak v sťažnostiach zhodne hoci len ako príklad označili troch voličov, ktorí nespĺňalizákonný predpoklad voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 2 ( – svokor zvoleného kandidáta, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ), a štyrochtakýchto voličov vo volebnom okrsku č. 1 ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ). Spolu teda označili sedem voličov.

Samotní sťažovatelia (obaja zhodne) ďalej uvádzajú aj prípad, kedy volič, ku ktorémuboli vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou, takýtospôsob   voľby   odmietol,   keďže   oň   nežiadal   (išlo   znovu   o   svokra   zvoleného   kandidáta).

Odhliadnuc od rozpornosti tvrdenia oboch sťažovateľov, keď voliča označujú ako voliča, ktorý volil do prenosnej volebnej schránky, a zároveň ako voliča, ktorýtakúto   voľbu   odmietol,   ako   aj   s   prihliadnutím   na   uvedený   výpočet   osôb   hlasujúcichdo prenosnej volebnej schránky nespĺňajúcich pritom podmienky uvedené v § 36 ods. 1zákona o voľbách ústavný súd konštatuje, že tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé ovplyvniťvýsledok volieb starostu obce, a to z dôvodu, že ak by aj všetci voliči hlasujúci mimovolebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky s úmyslom voliť zvoleného kandidátana takúto voľbu nespĺňali podmienky uvedené v § 36 ods. 1 zákona o voľbách a nebolo byim umožnené takto voliť, nemalo by to žiaden dopad na konečný výsledok volieb, a tovzhľadom na   rozdiel medzi   počtom   platných   hlasov   získaných   sťažovateľom   v   2.   radea zvoleným kandidátom, ktorý bol 42, resp. 80 hlasov pri sťažovateľovi v 1. rade. Právnevýznamným spôsobom by tento výsledok mohol byť ovplyvnený len vtedy, keby zistenýrozdiel bol iba následkom nezákonného postupu v súvislosti s hlasovaním do prenosnejvolebnej schránky, teda ukrátením sťažovateľov a zvýhodnením zvoleného kandidáta.

Možnosť ovplyvnenia výsledku volieb starostu v takomto rozsahu však sťažovatelianenaznačili. Ich údaje sú navyše nekonkrétne, nepresné, keď hovoria o väčšine voličov (tedanie o všetkých) takto neoprávnene hlasujúcich, a v prípade manželov a ⬛⬛⬛⬛, ktorí po príchode členov okrskovej volebnej komisie č. 1 oznámili,že oni o hlasovanie mimo volebnej miestnosti nežiadali, sťažovatelia opomenuli uviesť,či v konečnom dôsledku títo manželia volili do prenosnej volebnej schránky, alebo nie.

Uvedené   skutočnosti   svedčia   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažností   sťažovateľovv týchto častiach.

K bodu 2Druhá námietka sťažovateľov spočíva v ich tvrdení, že zvolený kandidát sa počasvolieb zdržiaval v priestoroch volebných miestností, pred týmito miestnosťami, ako aj predbudovou, kde prebiehalo hlasovanie, a nabádal hlavne rómskych voličov, aby išli hlasovaťa ako   majú   hlasovať.   Ako   dôkaz   takéhoto   správania   zvoleného   kandidáta   sťažovatelianavrhli iba kamerový záznam z diania pred budovou, v ktorej voľby prebiehali.

Udalosti, ktoré sa majú na označenom kamerovom zázname nachádzať a ktoré majúdokázať a preukázať tvrdenia sťažovateľov, sťažovateľ v 1. rade popísal takto:

„12:20:00 – príchod ⬛⬛⬛⬛ do budovy, kde prebiehali voľby, kedy ⬛⬛⬛⬛ miestnej   volebnej   komisii   doniesol   zoznam   ľudí,   kam   treba   poslať prenosnú volebnú schránku

12:23:27 – odchod ⬛⬛⬛⬛ z budovy, kde prebiehali voľby

13:28:27   –   sestra ⬛⬛⬛⬛ a členka   miestnej   volebnej   komisie ⬛⬛⬛⬛ čaká pred budovou brata – ⬛⬛⬛⬛ s manželkou 13:29:57 – spolu so sestrou ⬛⬛⬛⬛ čaká na ⬛⬛⬛⬛ aj jeho švagor

13:33:51 – príchod ⬛⬛⬛⬛ s manželkou, ktorý sa zhovára so sestrou a švagrom a spolu vchádzajú do budovy, kde prebiehajú voľby

13:59:00 – odchod ⬛⬛⬛⬛ z budovy, kde prebiehajú voľby

13:59:40 – ⬛⬛⬛⬛ sa vracia s manželkou naspäť do budovy

14:03:30 – ⬛⬛⬛⬛ s manželkou odchádza z budovy k autu

14:05:30 – ⬛⬛⬛⬛ opäť vchádza do budovy, kde prebiehajú voľby 14:07:07 – ⬛⬛⬛⬛ odchádza z budovy.“

Sťažovateľ v 2. rade skutočnosti zaznamenané na navrhovanom zázname nepopísalvôbec.

Ústavný súd bez potreby zisťovania zákonnosti vyhotovenia, získania a prípadnéhopoužitia   kamerového   záznamu   uvádza,   že   z jeho   „prepisu“   (ako   ho   nazval   sťažovateľv 1. rade) vyplýva, že zvolený kandidát sa vo vnútri volebnej miestnosti a v jej okolí zdržal34   minút   a 3   sekundy,   avšak   z neho   nevyplýva   žiadna   skutočnosť   preukazujúcaovplyvňovanie voličov rómskeho pôvodu a sociálne slabších voličov zvoleným kandidátom.Iné dôkazy na podporu svojich tvrdení ani jeden zo sťažovateľov nenavrhol. Ústavný súdkonštatuje, že sťažovatelia v tomto prípade neuniesli bremeno tvrdenia (čo je ich zákonnápovinnosť), a teda namietané údajné porušenia zákona o voľbách (v súvislosti s vedenímvolebnej kampane) nie sú ani skutkovo a ani právne dostatočne podložené a odôvodnené.Pokiaľ teda sťažovatelia mali v úmysle navrhnúť ako dôkaz kamerový záznam preukazujúciovplyvňovanie   voličov,   rozhodne   mali   klásť   dôraz   pri   „prepise“   označeného   záznamuna udalosti   preukazujúce   práve   tvrdené   skutočnosti,   čo   však   neurobili.   Tvrdeniasťažovateľov   tak   nedisponujú   určitosťou,   konkrétnosťou   a   rozumne   dostatočnoupresvedčivosťou vo vzťahu k tvrdenej okolnosti.

Je   jednoznačné,   že   sťažovatelia   k tomuto   tvrdeniu   neuviedli   žiaden   relevantnýhodnoverný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil priebeh a výsledok volieb,prípadne porušenie volebného zákona takým hrubým alebo závažným spôsobom, ktoré bybolo spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb starostu obce. Abstraktné tvrdenia o „nabádaní“Rómov   a ďalších   sociálne   odkázaných   osôb   zvoleným   kandidátom   pri   uvedení   ichodhadovaného počtu v obci bez hodnoverného navrhovaného dôkazu, že sa tak skutočnestalo, ústavný súd nepovažuje za dostatočné.

Aj   v tejto   časti   preto   ústavný   súd   považoval   sťažnosti   sťažovateľov   za   zjavneneopodstatnené.

K bodu 3V ďalšom bode sťažnosti sťažovatelia tvrdia, že „Matka ⬛⬛⬛⬛ vlastní v obci.... obchod s potravinami..., kde pred voľbami ako aj v deň volieb nalieval alkohol voličom. Títo voliči potom smerovali rovno z obchodu k volebnej urne (napr. ⬛⬛⬛⬛,,,, ⬛⬛⬛⬛ ).“. Dodávajú, že „viacerým Rómom a sociálne slabším osobám dáva ⬛⬛⬛⬛ tovar v obchode na dlh, ktorý mu uhradia   tieto   osoby,   keď   dostanú   sociálne   dávky“. Argumentácia   sťažovateľov   k tejtonámietke napokon pokračuje tak, že „ ⬛⬛⬛⬛ sľuboval rómskym voličom za to, že   ho   budú   voliť   to,   že   ich   všetkých   zamestná   a zabezpečí   pre   nich   výstavbu   domov. Rómskym voličom dával tiež peniaze za to, že ho budú voliť.“.

Ako dôkaz preukazujúci ich tvrdenia sťažovatelia predložili ústavnému súdu „Čestné vyhlásenie“ ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorý „vyhlásil“, že

„- kandidát na funkciu starostu obce ⬛⬛⬛⬛ sľuboval rómskym voličom, že všetkých zamestná a zabezpečí pre nich výstavbu domov,

- deň pred voľbami mi dal 30 eur za to, že ho budem voliť“.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   poskytovanie   „protihodnoty“za hlasovanie   vo   voľbách   je   protiústavné,   lebo   účelom   aktívneho   volebného   práva   jemožnosť   účasti   na   správe   vecí   verejných,   a   nie   bezprostredný   materiálny   prospech.Tzv. kupovanie hlasov voličov považuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie voličskýchhlasov   počas   volieb,   ktorá   zasahuje   do   samotnej   podstaty   volebného   (aktívnehoči pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou takéveľké   nebezpečenstvo   pre   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti,že od ústavného   súdu   vyžaduje   veľmi   prísne   posúdenie   (PL.   ÚS   5/03,   PL.   ÚS   6/06,PL. ÚS 45/07, PL. ÚS 22/2011).

Na uvedených tézach ústavný súd trvá, avšak iba za predpokladu, že by sa takáto„volebná korupcia“ hodnoverne preukázala.

Sťažovatelia,   zastúpení   kvalifikovanými   právnymi   zástupkyňami,   však   vo   vzťahuk tvrdenej volebnej korupcii predložili ústavnému súdu čestné vyhlásenie jedinej osoby,pritom výsluch tejto osoby ani výsluchy iných osôb v tomto smere nenavrhli. Pri rozdielev počte sťažovateľmi získaných platných hlasov oproti tým, ktoré získal zvolený kandidát, jetakýto dôkaz absolútne nepostačujúci na vyhodnotenie sťažností ako opodstatnených (a to ajs prípadným zohľadnením počtu voličov uvedených v časti ,,K bodu 1“, t. j. 36).

Z bohatej   a verejne   dostupnej   judikatúry   ústavného   súdu   týkajúcej   sa   voliebdo orgánov   samosprávy   obcí   mohlo   byť   právnym   zástupkyniam   sťažovateľov,   ako   ajsamotným   sťažovateľom   známe,   v   akom   minimálnom   rozsahu   požadovanom   zákonomo ústavnom súde je potrebné splniť náležitosti pre posúdenie takejto sťažnosti za prijateľnúna   ďalšie   konanie   a v akej   kvalite.   V oboch   aktuálnych   sťažnostiach   však   absentujeelementárna   náležitosť   navrhnutia   relevantných   dôkazov   vo   vzťahu   k prezentovanýmskutočnostiam, za ktoré nemožno považovať ani tvrdenie o ponúkaní alkoholu voličom,ktorí následne mali odchádzať hlasovať do volebných miestností, pretože toto nie je ničímpodložené a nijako nepreukazuje prípadný dopad na výsledky volieb.

Námietky sťažovateľov ostávajú opäť iba v rovine tvrdenia, z čoho vyplýva zjavnáneopodstatnenosť sťažností v týchto častiach.

K bodu 4Sťažovatelia rovnako namietajú personálne zloženie miestnej a oboch okrskovýchvolebných   komisií   v obci,   v ktorých   mali   pôsobiť   rodinní   príslušníci   a blízki   priateliazvoleného kandidáta. Sú presvedčení, že v tejto súvislosti boli porušené ich základné právazaručené v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy.

V okrskovej   volebnej   komisii   č.   1   to   boli   dvaja   členovia   (a ⬛⬛⬛⬛ ), v okrskovej volebnej komisii č. 2 traja členovia ( ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ ) a napokon v miestnej volebnej komisii to boli dvajačlenovia ( ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ).

Z príslušných zápisníc jednotlivých volebných komisií tvoriacich prílohy sťažnostísťažovateľov vyplýva, že tak miestna volebná komisia, ako aj obe okrskové volebné komisiemali po 5 členov.

Pokiaľ ide o spôsob kreovania volebných komisií (okrskových aj miestnej), tento jeupravený zákonom o voľbách (pre danú vec najmä § 11, § 11a, § 14 a § 15). Ani jedenzo sťažovateľov netvrdí, že by pri vytváraní volebných komisií neboli dodržané príslušnéustanovenia zákona o voľbách alebo že by zloženie komisií odporovalo zákonu o voľbách.Sťažovatelia teda nenamietajú nezákonnosť zloženia označených volebných komisií.

Podstata námietok v tejto časti sťažnosti však spočíva v tvrdení, že označené osoby„počas   volieb   podávali ⬛⬛⬛⬛ informácie   o priebehu   volieb   (kto   už odvolil, kto ešte neodvolil) “. Má o tom svedčiť už spomenutý kamerový záznam, na ktorom„je vidno ako sestra ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola v miestnej velebnej komisii a švagor, ktorý bol členom okrskovej volebnej komisie č. 2 počas volieb vyšli pred budovu, v ktorej prebiehali voľby a stretli sa s a zhovárali sa s ním“. Nijaký ďalší dôkaz sťažovatelia okrem jednotlivých zápisníc a užspomenutého kamerového záznamu nenavrhli vykonať.

Nie je pritom zrejmé, vzhľadom na to, že sťažovatelia neuviedli, či ide o obrazovo-zvukový záznam, alebo iba obrazový záznam, či z navrhovaného dôkazu vôbec možno zistiťobsah rozhovoru dotknutých osôb, a hlavne, ako rozhovorom získané informácie mali slúžiťna ovplyvnenie výsledku volieb a skutočný dopad na tento výsledok. Sťažovatelia neoznačiliani jednu osobu, ktorá by bola následne ovplyvňovaná a ovplyvnená zvoleným kandidátomalebo   v prospech   zvoleného   kandidáta   práve   na   základe   informácie,   že   sa   volieb   eštenezúčastnila.

Ústavný   súd   je   nútený   opätovne   konštatovať,   že   sťažovatelia   absolútne   žiadnymrelevantným dôkazom nepodložili svoje abstraktné tvrdenia.

K bodu 5Napokon   sťažovatelia   tvrdia,   že   bolo   porušené   ustanovenie   §   37   ods.   4   zákonao voľbách tým, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2 neskontrolovala správnosťsčítania hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej oznámili členovia tejto volebnej komisie.Sťažovatelia   pritom   majú   pochybnosť   o správnosti   zrátania   hlasov,   čo   odôvodnili   tým,že členovia okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorí spočítavali hlasy zvolenému kandidátovia kandidátovi ⬛⬛⬛⬛, boli „v čase sčítania hlasov v strese... nervózni“.

Zo   zápisnice   okrskovej   volebnej   komisie   o hlasovaní   a voľbách   starostu   obcevo volebnom okrsku č. 2 vyplýva, že ju všetci členovia (reprezentujúci rôzne politické sily)podpísali   bez   výhrad,   a teda   nikto   ju   neodmietol   podpísať.   Podľa   §   39   ods.   1   zákonao voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšupredseda   a ostatní   členovia   komisie   a zapisovateľ.   Dôvody   odmietnutia   podpisu   sapoznamenajú. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právoodmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicupodpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosťv zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb.

Za týchto okolností sa aj argumentácia sťažovateľov, že kandidát vo voľbách konaných 15. novembra 2014 získal viac ako 100 platných hlasov voličova v hlasovaní   7. marca   2015   už   iba   59   hlasov,   javí   ako   irelevantná,   a   navyše   medzioznačenými hlasovaniami uplynuli takmer 4 mesiace a v ich rámci prebehla ďalšia volebnákampaň.

Ústavný súd taktiež konštatuje, že sťažovateľmi namietané skutočnosti a pochybnostio správnosti sčítania hlasov už na prvý pohľad nemožno bez ďalšieho akceptovať, pretožeúdajná   nesprávnosť   spočítania   hlasov,   resp.   ďalšie   námietky,   sú   charakterizovanésťažovateľmi   iba   možnosťou,   potencionalitou,   teda   nie   reálnosťou   alebo   aspoň   rozumnedostatočnou presvedčivosťou. Navyše, neurčitosť a nekonkrétnosť sa týkala aj označeniarelevantných   dôkazov.   Je   evidentné,   že   sťažovateľmi   navrhované   dôkazy,   ktorými   súvýsluch pozorovateľky ⬛⬛⬛⬛ a predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2,smerujú k preukázaniu prípadného psychického a fyzického rozpoloženia členov komisiepri sčítavaní hlasov, nie však k dokázaniu nesprávnosti zrátania hlasov.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách, ktorého porušenie sťažovatelia namietajú, každýčlen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovejvolebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Uvedené zákonné ustanovenie neprikazuje predsedovi okrskovej volebnej komisieprerátať   jednotlivé   hlasy,   ale   dozrieť   na   správnosť   zratúvania   hlasov   odovzdanýchjednotlivým   kandidátom.   Preto   tvrdenie,   že   došlo   k porušeniu   zákona   o voľbáchneprerátaním hlasov predsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 2, nemá oporu v zákoneo voľbách a samo osebe nie je opodstatnené.

Nad   rámec   je   potrebné   uviesť,   že   z príslušných   ustanovení   zákona   o voľbáchexplicitne   nevyplýva   ani   povinnosť   okrskových   volebných   komisií,   aby   pri   sčítavaníhlasovacích   lístkov   došlo   k ich   kontrolnému   prepočítaniu.   Navyše,   sťažovatelia   vôbecnetvrdia, ale iba predpokladajú, že neprekontrolovaním hlasovacích lístkov „mohli byť“medzi hlasmi pre zvoleného kandidáta aj hlasy iných kandidátov, avšak podľa konštantnejjudikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky o nezákonnosti a neústavnosti voliebnepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné,resp. bol zrušený ich výsledok.

Odôvodniť   tvrdenie   o neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   do   orgánov   samosprávyobcí   nervozitou   a stresom   niektorých   členov   volebnej   komisie   pri   sčítaní   hlasov   bezuvedenia   ďalších   zodpovedajúcich   dôkazov   svedčiacich   o nesprávnosti   zrátania   hlasovjednotlivým kandidátom nie je postačujúce.

Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je povolaný na rekonštrukciu postupu,resp.   posúdenie   práce   okrskových   volebných   komisií,   ak   všetci   členovia   dotknutejokrskovej volebnej komisie a jej zapisovateľ/ka podpísali zápisnicu o hlasovaní a voľbáchstarostu   obce   bez   jedinej   výhrady,   čím   jednoznačne   osvedčili   výsledky   dosiahnutévo voľbách.

Aj v tejto časti považuje ústavný súd sťažnosti sťažovateľov za neopodstatnené.

V závere ústavný súd pripomína, že neplatnosť volieb starostu obce by v okolnostiachposudzovanej veci mohlo spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoréodôvodnene – teda nie abstraktne a potencionálne – vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby aich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Sťažovatelia   však   v tomto   smere   neuniesli   dôkazné   bremeno   svojich   tvrdení,t. j. neposkytli ústavnému súdu také dôkazy, z ktorých by rozumnou úvahou bolo možnédospieť k záveru, že ak by sa nimi namietané udalosti nestali, bol by potom dosiahnutýkvalitatívne iný volebný výsledok volieb starostu obce Kuzmice.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovatelia nepreukázali porušenie volebnéhozákona v takom rozsahu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkomvolieb, a preto ich sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavneneopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2015