znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 33/03-45

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   februára   2004 v pléne zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Alexandra   Bröstla,   Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Jána Klučku,   Jána   Lubyho,   Jána   Mazáka,   Lajosa   Mészárosa,   Štefana   Ogurčáka   a Daniela Švábyho   o volebnej   sťažnosti   Ing.   L.   K.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   S.,   K., za účasti   E.   S.,   bytom B.,   ktorou   namieta   neústavnosť   volieb   starostu   obce   Bukovec konaných 6. a 7. decembra 2002, takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   obce   Bukovec   konané   6. a 7.   decembra   2002   vyhlasuje za n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2002   doručená   volebná   sťažnosť   Ing.   L.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. J. S., K., za účasti E. S., bytom B. (ďalej len „protikandidátka). Na výzvy ústavného   súdu   sťažovateľ   svoju   volebnú   sťažnosť   doplnil   podaniami   doručenými ústavnému súdu 31. januára 2003 a 4. marca 2003.

Sťažovateľ namietal neústavnosť volieb do orgánov samosprávy obce, a to voľby starostu aj volieb do   obecného zastupiteľstva obce Bukovec konaných 6. a 7. decembra 2002.

Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 33/03-14 z 5. mája 2003 prijal sťažovateľovu volebnú sťažnosť na ďalšie konanie v časti namietajúcej neústavnosť volieb starostu obce Bukovec.   Vo   zvyšnej   časti,   čiže   v časti   namietajúcej   neústavnosť   volieb   do   obecného zastupiteľstva obce Bukovec, jeho volebnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.

Neústavnosť   volieb   starostu   obce   Bukovec   konaných   6. a 7.   decembra   2002   vidí sťažovateľ v nasledovnom.

V miestnej volebnej komisii bol jeden člen, a to R. M. za SDKÚ. Ostatní 4 členovia boli buď delegovaní KDH, alebo menovaní starostkou, ktorá taktiež kandidovala na svoju funkciu za KDH.

Pred   začiatkom   volieb   bol   bez   účasti   člena   komisie   nominovaného   SDKÚ vyhotovený   zoznam   17   voličov,   ktorí   požiadali   o hlasovanie   do   prenosnej   schránky, lebo sa nemohli dostaviť do volebnej miestnosti. Traja voliči z uvedeného zoznamu sa však dostavili   do   volebnej   miestnosti   a priamo   tam   hlasovali.   Jeden   z voličov   uvedených na zozname   odmietol   využiť   svoje   právo   voliť.   K voličom   zapísaným   v zozname   boli vyslaní dvaja členovia volebnej komisie (obaja menovaní za členov komisie starostkou). R. M. uprednostnil sledovanie volieb vo volebnej miestnosti pred chodením s prenosnou schránkou.

Sťažovateľ spochybňuje, či tento zoznam bol vyhotovený na základe vyslovených žiadostí   jednotlivých   voličov.   Tvrdí,   že   bol   vyhotovený   starostkou   svojvoľne,   a nie na základe závažného zdravotného stavu voličov. Tvrdí, že existuje dôvodný predpoklad, že voliči hlasujúci mimo volebnej miestnosti do prenosnej schránky mohli byť ovplyvnení členmi   volebnej   komisie.   Domnieva   sa,   že   rozdiel   5   hlasov   medzi   počtom   hlasov odovzdaných protikandidátke (138) a jemu (133) mohol byť ovplyvnený práve hlasovaním mimo volebnej miestnosti.

Sťažovateľ tvrdí, že v priebehu volieb sa členka volebnej komisie A. B. so súhlasom predsedníčky   volebnej   komisie   M.   S.   vzdialila   z volebnej   miestnosti   a zúčastnila sa v kostole bohoslužby, ako aj následnej spoločenskej akcie, kde sa rozdávali „mikulášske“ darčeky.   Po   jej   návrate   prišiel   spolu   s ňou   do   volebnej miestnosti   väčší   počet   voličov, sympatizantov protikandidátky.

Taktiež   so   súhlasom   predsedníčky   volebnej   komisie   opustila   volebnú   miestnosť aj členka volebnej komisie O. F., ktorá odišla nakúpiť do predajne, kde bolo viac osôb. Sťažovateľ v tom vidí možnosť ich ovplyvňovania.

Sťažovateľ navrhol v rámci dokazovania vypočuť ako svedka člena volebnej komisie R. M., delegovaného SDKÚ, a to pre potvrdenie horeuvedených skutočností. Ako listinné dôkazy predložil zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce. V obci Bukovec sa podľa § 15 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) nevytvorili okrskové volebné komisie a ich úlohy plnila miestna volebná komisia, lebo tu bol vytvorený len jeden volebný okrsok, vzor hlasovacieho lístka pre voľbu starostu obce Bukovec 6. a 7. decembra 2002 a fotokópiu rukou písaného a upravovaného zoznamu 17 osôb, ktorý sťažovateľ označil ako „zoznam tzv. žiadateľov o vykonanie volieb mimo volebnej miestnosti“.

Sťažovateľ   od   ústavného   súdu   žiadal,   aby   voľby   starostu   obce   Bukovec   konané 6. a 7. decembra 2002 vyhlásil za neplatné.

Ústavný   súd   požiadal   o vyjadrenie   k volebnej   sťažnosti   protikandidátku,   ktorá v podaní   doručenom   ústavnému   súdu   11.   júna   2003   k veci   uviedla,   že   pri   príprave a vykonaní   volieb   postupovala   ako   starostka   obce   podľa   volebného   zákona a podľa príslušného   pokynu   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky.   Zabezpečila   doplnenie volebnej komisie, lebo svojich predstaviteľov delegovali len dve politické strany, ako aj odovzdanie   volebnej   miestnosti   a ďalších   náležitostí   predsedníčke   volebnej   komisie. Volebnú   sťažnosť   považuje   za   nedôvodnú,   lebo   pri   konaní   volieb   nedošlo   k porušeniu zákona. Sťažovateľ nenavrhol žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení. Svedok, ktorého výsluch   navrhuje, ich   nemôže potvrdiť,   lebo zotrval vo   volebnej miestnosti   a nebol pri hlasovaní do prenosnej schránky mimo volebnej miestnosti.

III.

Ústavný súd si podľa § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o ústavnom   súde“) vyžiadal od obce Bukovec volebnú dokumentáciu.

Dňa 19. augusta 2003 sa uskutočnil výsluch svedkov: R. M., O. F., A. B. a M. S. Výsluch uskutočnili sudcovia ústavného súdu Ľubomír Dobrík a Eduard Bárány. Prítomný bol   aj   právny   zástupca   sťažovateľa   advokát   JUDr.   J.   S.   Sťažovateľ   a protikandidátka nevyužili svoje právo a neboli pri výsluchu prítomní.

Ústavný súd vypočul ako svedkov uvedené osoby z nasledovných dôvodov. Svedka R. M. navrhol sťažovateľ ako podľa jeho tvrdenia jediného člena volebnej komisie, ktorý nebol „určený“ protikandidátkou. Ostatných svedkov vypočul ústavný súd preto, lebo podľa tvrdenia sťažovateľa sa podieľali na tom, v čom vidí dôvod neústavnosti volieb.

Právny zástupca sťažovateľa na úvod vyhlásil, že v plnom rozsahu trvá na volebnej sťažnosti a žiada vyhlásiť voľby za neplatné.

Svedok R. M. na otázky uviedol, že jeho do komisie nominovala SDKÚ a nevie, kto nominoval   ostatných   členov.   Volebnú   miestnosť   opustila   A.   B.,   ktorá   uviedla, že ide do kostola, a to asi na hodinu. Pri jej návrate prišlo viac starších ľudí, ale nevie, či prišli s ňou alebo preto, lebo skončila omša. Volebnú miestnosť opustila, no nevie na ako dlho aj O. F. a nevie, či s ňou prišli ďalší voliči.

Zoznam   voličov   žiadajúcich   o možnosť   voliť   mimo   volebnej   miestnosti   mali pripravený M. S. a zapisovateľka I. K. On nevidel, že by niekto žiadal o možnosť voliť mimo volebnej miestnosti.   Predsedníčka   komisie   mu povedala,   že na zozname uvedení občania sa telefonicky dožadovali možnosti voliť mimo volebnej miestnosti. A. a J. S. prišli voliť do volebnej miestnosti, hoci boli aj na spomínanom zozname. Komisia im umožnila voliť.

Svedkyňa O. F. na otázky uviedla, že do volebnej komisie ju menovala starostka (v konaní pred ústavným súdom protikandidátka). Táto menovala aj A. B. a ešte jedného člena. Druhý deň volieb odišla pred 12.00 h na cca 15 minút do obchodu, kde bol len jeden občan. Nikoho tam neagitovala. Svedkyňa nevie, kto spracoval zoznam osôb žiadajúcich voliť mimo volebnej miestnosti.

Z vlastnej vôle ústavnému súdu oznámila, že R. M. chcel sedieť uprostred volebnej komisie a viac razy z chodby telefonoval mobilom. Tvrdil vraj, že má „direktívy“, kde má sedieť, a že má všetko kontrolovať.

Svedkyňa A. B. na otázky uviedla, že do volebnej komisie ju menovala starostka a nevie, kto nominoval ostatných členov. Dňa 6. decembra 2003 bola asi o 17.30 h omša, pri ktorej   sa   rozdávali   deťom   darčeky.   Išlo   o vec   cirkvi.   Hneď   po   omši   sa   vrátila do volebnej miestnosti a podujatia s darčekmi sa nezúčastnila. Nikoho neagitovala. Zároveň s ňou prišlo viac voličov preto, lebo tiež išli z omše voliť, čo je v obci bežné. Mnohí bývajú v obci ďaleko, niektorí až 3 km, a preto spojili omšu s voľbami. O zostavovaní zoznamu osôb,   ktoré   žiadali   voliť   mimo   volebnej   miestnosti,   nič   nevie.   Toto   zabezpečovala predsedníčka   volebnej   komisie.   Ona   kontrolovala   totožnosť   voličov   a vyznačovala v zozname, kto volil. Nevie o tom, že by niekto z osôb uvedených na tomto zozname prišiel osobne voliť. Svedkyňa uvádza, že nie je príbuznou E. S. a nevie, že by niekto z komisie bol príbuzný. Členkou komisie sa stala, lebo ju o to požiadala starostka.

Svedkyňa   M.   S.   na   otázky   uviedla,   že   predsedníčkou   volebnej   komisie   sa stala na základe dohody. Bola nominovaná KDH. V komisii boli aj zástupca SDKÚ a členovia menovaní starostkou. Členku komisie pani B. uvoľnila na omšu na sv. Mikuláša. Pri jej návrate prišli nejakí voliči. V obci je bežné, že občania idú voliť cestou z alebo do kostola, práce alebo obchodu. A. B. uvoľnila, lebo vie, že sa pravidelne zúčastňuje bohoslužieb. Na druhý deň uvoľnila O. F., aby si išla nakúpiť, ale nepamätá sa, že by s ňou bolo prišlo naspäť   viacero   voličov.   V zozname   osôb   žiadajúcich   o možnosť   voliť   mimo   volebnej miestnosti boli uvedení starší občania. Počet osôb, ktoré v ňom boli uvedené, si nepamätá. S prenosnou schránkou išli ona a zapisovateľka komisie. Člen komisie R. M. chcel byť v strede komisie, lebo mal vraj také „direktívy“ a robil si poznámky do zošita, ale nevie, či je to ten zošit, ktorý má dnes pri sebe.

Po ukončení výsluchov svedkov bola v ich prítomnosti otvorená zapečatená volebná dokumentácia.   Prítomní   členovia   volebnej   komisie   potvrdili,   že   zapečatenie   volebnej dokumentácie   je   neporušené   a spoznali   pri   tom   svoje   podpisy.   K obsahu   volebnej dokumentácie nemali pripomienky.

Prepočítaním   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   starostu   obce   Bukovec   konaných 6. a 7. decembra   2002   sa   zistili   nasledovné   počty   platných   hlasov   odovzdaných   pre jednotlivých kandidátov: Ing. L. K. 133, E. S. 138, M. K. 60, P. G. 31.

Tieto údaje sa zhodujú s údajmi uvedenými v časti V na strane 6 zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Bukovec do obecného zastupiteľstva a starostu obce okrem počtu platných hlasov odovzdaných v prospech P. G., pre ktorého bolo podľa zápisnice odovzdaných 30 hlasov.

IV.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   volebného   zákona   a čl.   30   ods.   1   a 4   ústavy aj pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky mimo volebnej miestnosti. Vo volebnej sťažnosti okrem iného uviedol: „... voliči, ktorí hlasovali mimo volebnej miestnosti mohli byť   pri   hlasovaní   ovplyvňovaní   členmi   komisie...“   Vychádzajúc   z volebnej   sťažnosti ústavný súd zisťoval, či pri hlasovaní mimo volebnej miestnosti bol zachovaný zákonom predpísaný postup.

Podľa § 31 ods. 6 druhej vety volebného zákona vyšle volebná komisia k voličovi, ktorý   požiadal   o možnosť   voliť   mimo   volebnej   miestnosti,   dvoch   svojich   členov s prenosnou   volebnou   schránkou.   Svedkyňa   M.   S.,   ktorá   bola   predsedníčkou   volebnej komisie,   uviedla,   že   s prenosnou   volebnou   schránkou   išli   za   občanmi,   ktorí   požiadali o možnosť   voliť   mimo   volebnej   miestnosti,   ona   a   zapisovateľka   volebnej   komisie. Z § 11 a § 11a volebného zákona vyplýva, že zapisovateľ nie je jej členom, ale odborným poradcom   a zabezpečuje   organizačné   a administratívne   záležitosti   súvisiace   s   prípravou a priebehom   rokovania volebnej komisie (§   11a ods.   1 volebného zákona). Zapisovateľ je do funkcie ustanovený ináč ako člen volebnej komisie, na jej zasadnutí má p o r a d n ý hlas   a nezahŕňa   sa   do   počtu   členov   volebnej   komisie.   Samotný   fakt,   že   skladá   sľub rovnakého znenia ako člen volebnej komisie, ho nerobí členom volebnej komisie.

Preto ústavný súd pokladal za potrebné preveriť ďalším dokazovaním, či s prenosnou volebnou   schránkou   išli   za   občanmi,   ktorí   požiadali   o možnosť   voliť   mimo   volebnej miestnosti,   len   jedna   členka   (predsedníčka)   volebnej   komisie   a zapisovateľka   volebnej komisie. Dňa 16. decembra 2003 sa uskutočnil výsluch I. K., ktorá pôsobila vo voľbách do orgánov samosprávy obce Bukovec konaných 6. a 7. decembra 2002 ako zapisovateľka miestnej volebnej komisie. Svedkyňa I. K. potvrdila, že s prenosnou volebnou schránkou išli za voličmi, ktorí požiadali o možnosť voliť mimo volebnej miestnosti, predsedníčka volebnej komisie a ona.

Právna úprava požadujúca, aby s prenosnou volebnou schránkou išli za voličmi, ktorí požiadali o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti, dvaja členovia volebnej komisie, predstavuje významnú záruku   regulérnosti   volebného aktu   aj v prípadoch,   keď   sa   volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, a tým aj garanciu výkonu aktívneho volebného práva vyplývajúceho z čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy. Volebné komisie zabezpečujú riadny priebeh volieb aj vzájomnou kontrolou svojich členov. Minimálnou požiadavkou majúcou garantovať   riadny   výkon   volebného   aktu   aj   v prípade   tých   občanov,   ktorí   požiadali o možnosť   hlasovať   mimo   volebnej   miestnosti,   je   prítomnosť   dvoch   vzájomne sa kontrolujúcich   členov volebnej komisie.   Právna úprava tejto časti   volebného procesu svojou   formuláciou   a významom   pre   regulérnosť   volebného   aktu   nepripúšťa   žiadne „náhradné riešenia“ spočívajúce v zastúpení člena volebnej komisie jej zapisovateľom.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/00 vyslovil: „Neprávny postup pri zabezpečení   hlasovania   mimo   volebnej   miestnosti   (nedodržanie   tajnosti   hlasovania, nezabezpečenie potrebného počtu členov okrskovej volebnej komisie pre takéto hlasovanie) a pri sčítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisie (aktívna účasť inej osoby) môže byť v príčinnej súvislosti s výsledkom volieb a tento výsledok volieb môže významnou mierou aj ovplyvniť. Dôsledkom takýchto porušení zákona je aj porušenie ústavného volebného práva a jeho princípov.“ K uvedenému právnemu názoru dospel ústavný súd v situácii, keď za   voličmi,   ktorí   požiadali   o možnosť   voliť   mimo   volebnej   miestnosti,   išla   len   sama predsedníčka   volebnej   komisie,   čiže   pri   výkone   ich   volebného   práva   mimo   volebnej miestnosti nebol prítomný zákonom predpísaný počet členov volebnej komisie.

Obdobná   skutková   situácia   nastala   aj   pri   voľbách   v obci   Bukovec,   kde   bola   pri výkone aktívneho volebného práva mimo volebnej miestnosti tiež prítomná len jedna členka volebnej   komisie,   hoci   zákon   výslovne   vyžaduje   prítomnosť   dvoch   členov   volebnej komisie.   Zapisovateľka,   ktorú   volebný   zákon   nepokladá   za   členku   volebnej   komisie, tu nemôže nahradiť člena volebnej komisie. Vzhľadom na počet voličov, ktorí hlasovali mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky v prítomnosti len jednej členky volebnej   komisie   (14),   a na   rozdiel   len   5   hlasov   medzi   počtom   odovzdaných   hlasov sťažovateľovi (133) a protikandidátke (138) mohol počet hlasov odovzdaných do prenosnej volebnej schránky len v prítomnosti jednej členky volebnej komisie ovplyvniť výsledok volieb, teda kto bol zvolený za starostu obce Bukovec.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v okolnostiach   prípadu   je nutné vyhlásiť voľby starostu obce Bukovec za neplatné v dôsledku porušenia § 31 ods. 6 volebného zákona, ktoré spočívalo v tom, že pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky mimo volebnej miestnosti bola prítomná len jedna, a nie dve členky volebnej komisie. Preto ústavný súd neskúmal,   či   ďalšie   sťažovateľom   uvádzané   údajné   nedostatky   priebehu   volieb   mohli znamenať   také   porušenie   volebného   zákona   alebo   ústavy,   že   by   tiež   v prípade   ich potvrdenia odôvodňovali záver o vyhlásení volieb za neplatné.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2004