znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 32/03-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   5.   mája   2003 predbežne prerokoval volebnú sťažnosť J. O., bytom V., kandidáta na starostu obce V., zastúpeného advokátom JUDr. Š. H., T., vo veci nezákonnosti volieb starostu v obci V. konaných v dňoch 6. a 7. decembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Volebnú sťažnosť J. O.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Podaním z 13. decembra 2002 označeným ako „Vec: Sťažnosť na nezákonnosť volieb starostu   v obci V.“,   ktoré bolo Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný   súd“)   doručené   16.   decembra   2002,   sa   naň   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu obrátil J. O., bytom V., (ďalej len „sťažovateľ“), kandidát na starostu obce V. (ďalej len „obec“) vo voľbách konaných v dňoch 6. a 7. decembra 2002 (ďalej len „voľby“). Sťažovateľ   napadol   zvolenie   protikandidáta   na   starostu   obce   L.   B.   a   ústavnému   súdu navrhol, aby v zmysle § 60 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) nálezom vyhlásil voľby za neplatné z dôvodu porušenia zákonnosti.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľovi zo 14. januára 2003, aby preukázal procesnú legitimáciu   protikandidáta   podľa   §   59   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   a svoje   podanie precíznejšie   konkretizoval,   tento   splnenie   prvej   podmienky   preukázal   predložením potvrdenia obce zo 17. januára 2003 o získaní 403 hlasov vo voľbách (41,2 %) a podanie z 13. decembra 2002 doplnil podaním z 23. januára 2003.

2. Sťažovateľ vo svojich podaniach, ktoré možno kvalifikovať ako volebnú sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), resp. § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde, namietol porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „volebný zákon“) vo voľbách v nasledovných smeroch:

A)   Protikandidát L.   B. a zároveň   v čase volieb   starosta   obce   oznámil predsedovi volebnej komisie, že členka tejto volebnej komisie M. S. nebude „zapisovať (krúžkovať) voličov do zoznamu voličov“, ale že to bude robiť iná členka volebnej komisie J. O. Táto je však   zároveň   zamestnankyňou   obecného   úradu,   čo   sťažovateľ   považuje   za   možnosť ovplyvňovania výsledku volieb starostu.

B) Bol porušený § 14 ods. 4 písm. c) volebného zákona, pretože členovia miestnej volebnej komisie nedostali zápisnicu o výsledkoch volieb s originálnymi podpismi členov komisie.

C) Nebol dodržaný postup podľa § 43 ods. 3 volebného zákona, lebo odovzdanie volebných spisov obci sa neuskutočnilo zo strany predsedu miestnej volebnej komisie M. T. a ani za jeho prítomnosti.

D) Pri voľbe s prenosnou urnou došlo k porušeniu § 31 ods. 6 volebného zákona v spojení   s Metodickými   pokynmi   na   spracovanie   výsledkov   hlasovania   vo   voľbách   do orgánov samosprávy obcí, ktoré boli vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa § 61 ods. 2 volebného zákona (ďalej len „metodické pokyny“). Podľa časti I týchto metodických pokynov v pasáži „Hlasovanie do prenosnej   volebnej   schránky“   sa   uvádza,   že   „okrsková   volebná   komisia   vedie   zoznam žiadostí na hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Hlasovanie voličov do prenosnej volebnej schránky vyznačí okrsková komisia v oboch rovnopisoch zoznamu voličov ihneď po návrate vyslaných členov komisie do volebnej miestnosti“.

Sťažovateľ tvrdil, že podľa vyjadrenia predsedu miestnej volebnej komisie M. T. nebol takýto zoznam vedený, a preto je spochybniteľné, či sa v prenosnej urne nachádzali len   volebné   lístky   občanov,   ktorí   požiadali   o hlasovanie   mimo   volebnej   miestnosti. Sťažovateľ   nemal   možnosť   predovšetkým   overiť   si   (vo   volebnej   dokumentácii),   či   po príchode   členov   volebnej   komisie   s prenosnou   urnou   nebol   zaškrtnutý   volič,   ktorý   sa nemohol   zúčastniť   volieb   pre   neprítomnosť   v obci,   alebo   volič,   ktorý   nepožiadal o hlasovanie prostredníctvom prenosnej urny.

Sťažovateľ navrhol v tomto smere zabezpečiť zoznam voličov, zápisnicu z miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci a vypočuť predsedu miestnej volebnej komisie M. T. a svedkov J. U. (V.) a M. S. (V.) k okolnosti, že členovia volebnej komisie odchádzali s prenosnou   urnou   bez   zoznamu   do   obce   a po   návrate   mali   len   oznámiť,   koho   treba vyznačiť ako voliča, ktorý sa zúčastnil volieb.

Sťažovateľ napokon uviedol, že všetky „vyššie namietané spôsoby porušenia zákona č. 346/1990 Zb. v platnom znení mohli podľa môjho názoru ovplyvniť výsledky volieb starostu pri nedodržaní postupov, pri hlasovaní s prenosnou urnou a to takým spôsobom, ktorý by bol pri zisťovaní výsledkov volieb právne významný“.

3. Ústavný súd listami zo 4. a 25. februára 2003 požiadal zvoleného starostu obce L. B. o zaslanie:

- zápisníc z volieb,

- menného zoznamu členov miestnej volebnej komisie a tiež okrskových volebných komisií s vyznačením u každého člena politického subjektu, za ktorý bol do komisie delegovaný,

- mien zapisovateľov označených volebných komisií,

- mien kandidátov na funkciu starostu obce s vyznačením politického subjektu, ktorý ich navrhol

- listín dokumentujúcich žiadosti osôb, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti (§ 31 ods. 6 volebného zákona).

Starosta   obce   zaslal   požadované   listiny   a k osobám   hlasujúcim   mimo   volebnej miestnosti sa vyjadril v liste zo 7. februára 2003.

Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce počet volebných obvodov bol jeden, volebných okrskov dva, okrskových   volebných komisií,   ktoré zaslali výsledok   hlasovania, dva, osôb zapísaných v zoznamoch voličov 1524, voličov, ktorým boli vydané obálky 996, počet odovzdaných obálok   996,   počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre   voľby   do   obecného zastupiteľstva 950, počet poslancov, ktorý sa mal zvoliť, 9, počet zvolených poslancov 9 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce 978.

Na   funkciu   starostu   obce   kandidovalo   podľa   vyhlásenia   kandidatúry   miestnej volebnej komisie zo 14. októbra 2002 päť osôb: jeden za Hnutie za demokratické Slovensko (ďalej len „HZDS“), jeden za Demokratickú stranu (ďalej len „DS“), jeden za koalíciu KDH-Slovenská demokratická   a kresťanská   únia   (ďalej   len   „SDKÚ“)   a dvaja   nezávislí (zvolený starosta L. B. pod č. 2 a sťažovateľ pod č. 4). L. B. získal 475 platných hlasov, sťažovateľ 403 a ostatní kandidáti 33, 42 a 25 hlasov.

Miestna   volebná   komisia   mala   desať   členov   (plus   zapisovateľ)   delegovaných   za desať politických subjektov, ktoré sa zúčastnili vo voľbách do orgánov samosprávy obce. Zápisnica   miestnej   volebnej   komisie   bola   vyhotovená   a podpísaná   7.   decembra   2002 o 18.40 h všetkými členmi komisie a zapisovateľom. Nikto neodmietol zápisnicu podpísať a v časti „Prehľad uznesení, ktoré komisia prijala a ich stručné odôvodnenie“ nie je uvedené žiadne   uznesenie.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   miestna   volebná   komisia   nevyužila   ani právomoc pri sčítaní hlasov podľa § 41 ods. 1 druhej vety volebného zákona (ak vzniknú pochybnosti,   má   právo   vyžiadať   od   okrskových   volebných   komisií   hlasovacie   lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky a iné informácie).

Volebné   komisie   za   okrsky   č.   1   a 2   mali   7,   resp.   8   členov   (plus   po   jednom zapisovateľovi) zložených zo zástupcov rôznych politických subjektov. Údaje obsiahnuté v ich zápisniciach o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách starostu obce (vyhotovené a podpísané 7. decembra 2002 o 17.10 h) boli podkladom pre postup a zápisnicu   miestnej   volebnej   komisie.   Zápisnice   okrskových   volebných   komisií   boli podpísané všetkými členmi a zapisovateľmi, nikto neodmietol zápisnicu podpísať, pričom v časti „Prehľad uznesení, ktoré komisia prijala a ich stručné odôvodnenie, prerušenie času určeného na hlasovanie a odôvodnenie tohto prerušenia (ak k nemu došlo)“ sa nič neuvádza.

Zvolený starosta obce L. B. v liste zo 7. februára 2003 ústavnému súdu oznámil: „Voliči, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli voliť vo volebnej miestnosti, ústne alebo telefonicky   požiadali   cestou   svojich   rodinných   príslušníkov   o možnosť   hlasovania   vo svojich domácnostiach. Okrsková volebná komisia vyslala k voličom dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkami, kde oprávnení voliči hlasovali s pomocou svojich rodinných príslušníkov. V obci sa nachádza Charitný dom, z ktorého   vedúca   zariadenia   požiadala   o umožnenie   hlasovania   oprávnených   voličov   na lôžkach zariadenia, kde oprávnení voliči hlasovali s pomocou vedúcej zariadenia na základe ich   žiadosti.   Okrsková   volebná   komisia   po   návrate   do   volebnej   miestnosti   vyznačila v zozname voličov účasť vo voľbách. Zákon 346/1990 Zb. neukladá, aby voliči písomne požiadali o možnosť hlasovania mimo volebnej miestnosti.“

II.

1. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb starostu obce.

Sťažovateľ   namietal   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   a sťažnosť   podal   aj   proti výsledku   týchto   volieb   (§   59   ods.   1   a 2   zákona   o ústavnom   súde)   argumentujúc   už uvedenými dôvodmi (pod A, B, C a D), pričom navrhol, aby ústavný súd voľby vyhlásil za neplatné.

Ústavný   súd   volebnú   sťažnosť   predbežne   prerokoval   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom   súde,   pričom   skúmal,   či   spĺňa   všeobecné   a osobitné náležitosti   podľa   §   20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane zjavnej neopodstatnenosti (ústavný súd môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený).   Pretože   volebná   sťažnosť všeobecné a osobitné zákonné náležitosti spĺňala (procesná legitimácia sťažovateľa, podanie sťažnosti v lehote 10 dní, návrh na rozhodnutie vo veci a pod.) a neboli dané ani iné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd musel posúdiť otázku jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Podľa doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ústavný súd môže využiť svoju právomoc pri zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb, to znamená vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, iba vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických   síl   v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   sa vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   ustanovení upravujúcich   prípravu   a priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94   a PL.   ÚS   18/99).   Jedine predpoklad nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorým   by   zrušil   výsledok   volieb   (PL.   ÚS   39/95).   Porušenie   volebného   zákona   musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v príčinnej súvislosti má za následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku (PL. ÚS 14/99). Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré nemožno   kvantifikovať   z hľadiska   správnosti   výsledku,   prichádza   do   úvahy   záver o neplatnosti volieb. Základným predpokladom pre zrušenie výsledku volieb je preukázanie takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99).

3.   Námietky   sťažovateľa o nezákonnosti   volieb   uvedené pod bodom   A sú   zjavne neopodstatnené už na prvý pohľad.

Podľa   nich   mal   protikandidát   na   funkciu   starostu   obce   L.   B.   (vtedajší   starosta) oznámiť predsedovi volebnej komisie (zrejme miestnej, teda M. T.), že členka volebnej komisie M. S. (bola členkou miestnej volebnej komisie) nebude „zapisovať (krúžkovať) voličov   do   zoznamu voličov“,   ale že to urobí iná členka   volebnej komisie   J.   O. (bola členkou   okrskovej   volebnej   komisie   č. 2).   Nereálne   je   nielen   to,   aby   členka   miestnej volebnej komisie robila úkony, ktoré sa vykonávajú v okrskovej volebnej komisii v rámci hlasovania a zisťovania výsledku volieb (§ 31 až 40 volebného zákona), ale aj to, aby pri voľbách do orgánov samosprávy obce, kde bolo zúčastnených 10 politických subjektov, a teda   mali vo   volebných   komisiách   svojich   zástupcov,   mohol   člen   okrskovej   volebnej komisie vykonávať právomoc za člena miestnej volebnej komisie alebo naopak.

Zjavne neopodstatnené sú aj tvrdenia sťažovateľa uvedené pod B a C. Neodovzdaním zápisnice   o výsledku   volieb   s originálnymi   podpismi   členov   miestnej   volebnej   komisie týmto členom a ani neodovzdaním obci do úschovy volebných spisov predsedom miestnej volebnej komisie M. T. alebo v jeho prítomnosti nemohlo dôjsť k nezákonnosti priebehu volieb alebo uverejneného výsledku volieb.

4.   Tvrdenia   sťažovateľa   uvedené   pod   bodom   D   vyjadrujú   viac-menej   jeho domnienky   o možnom   ovplyvnení   priebehu   a najmä   výsledku   volieb   v súvislosti s hlasovaním   s prenosnou   volebnou   schránkou.   Sťažovateľ   neuviedol   sám   konkrétnejšie skutočnosti a neponúkol ani dôkazy, ktoré by mali opodstatňovať jeho tvrdenie, že postup pri   hlasovaní   s prenosnou   volebnou   schránkou   mohol   ovplyvniť výsledky   volieb   takým spôsobom, „ktorý by bol pri zisťovaní výsledkov volieb právne významný“.

Súčasťou zákonných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,   s   označením   dôkazov   (§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o ústavnom   súde).   Pri voľbách,   ktorých   výsledok   bol   uverejnený   v zmysle   príslušných   ustanovení   volebného zákona (v tomto   prípade   podľa   §   45),   platí   prezumpcia   ich   ústavnosti   a zákonnosti.   Pri napadnutí volieb volebnou sťažnosťou na ústavnom súde táto prezumpcia platí, ibaže by ústavný súd v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol inak ako zamietnutím sťažnosti.

Vychádzajúc   z významu   volieb   v demokratickej   spoločnosti   a prezumpcie   ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho volebnej sťažnosti ústavným súdom   na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné.

Sťažovateľ tvrdil (bez konkretizácie okrskovej volebnej komisie), že nebol vedený zoznam voličov, ktorý má byť podľa metodických pokynov vedený ohľadne voličov, ktorí požiadajú o hlasovanie mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky v zmysle § 31 ods. 6 volebného zákona (z tohto ustanovenia však označená povinnosť nevyplýva). Tento nedostatok mohol podľa neho v konečnom dôsledku viesť k ovplyvneniu výsledku volieb starostu obce právne významným spôsobom.

S poukazom   na   výsledok   volieb   starostu   obce,   keď   rozdiel   medzi   sťažovateľom a zvoleným starostom bol 72 hlasov, však by mohol byť tento výsledok právne významným spôsobom   ovplyvnený   len   vtedy,   keby   zistený   rozdiel   bol   iba   následkom   nezákonného postupu   v súvislosti   s hlasovaním   do   prenosnej   volebnej   schránky,   teda   ukrátením sťažovateľa a zvýhodnením zvoleného starostu.

Možnosť ovplyvnenia výsledku volieb starostu v takomto rozsahu však sťažovateľ konkrétne nenaznačil. Jeho údaje sú nekonkrétne, pričom sa javí, že mu ide v prvom rade o skontrolovanie   zisteného   výsledku   volieb.   Neoznačil   napr.   osoby,   ktoré   v súvislosti s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky nevykonali volebný akt priamo, alebo osoby, ktoré sa v dňoch volieb v obci nenachádzali, resp. nevolili, avšak mohli byť v zozname voličov zaznamenané ako voliči, ktorí sa volieb zúčastnili.

Z osôb, ktoré sťažovateľ navrhol vypočuť na podporu svojich neurčitých údajov, sú dve členovia miestnej volebnej komisie (M. T. a M. S.) a iba jeden člen okrskovej volebnej komisie č. 2 (J. U.). Na tomto mieste však treba upozorniť, že priebeh hlasovania a časť zisťovania výsledku volieb, o ktorú ide,   sú v právomoci okrskových volebných komisií, a nie miestnej volebnej komisie, ktorá len sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými volebnými komisiami (§ 41 ods. 1 prvá veta volebného zákona).

Sťažovateľ v súvislosti s hlasovaním prostredníctvom prenosnej volebnej schránky neponúkol   ústavnému   súdu   konkrétne   tvrdenia   o nezákonnom   priebehu   volieb   starostu obce, ktorý by mal priamy vplyv na uverejnený výsledok týchto volieb, a ani dôkazy takéto tvrdenia podporujúce. Aj v prípade pravdivosti tvrdení sťažovateľa o nedostatku zoznamu osôb, ktoré požiadali o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, by išlo iba o administratívne pochybenie, a nie o nezákonný priebeh volieb v zmysle uvedenom vyššie.

Na základe uvedeného ústavný súd považoval sťažnosť za zjavne neopodstatnenú aj v časti ohľadne námietok sťažovateľa pod bodom D a z označeného dôvodu ju potom celú odmietol v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2003