SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 31/2018-62
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Michal Ševčík, PhD., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb a proti výsledku volieb starostu obce Kaloša konaných 10. novembra 2018 za účasti ⬛⬛⬛⬛ a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Michal Ševčík, PhD., podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb a proti výsledku volieb starostu obce Kaloša konaných 10. novembra 2018.
2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy obce konaných 10. novembra 2018 za starostu obce Kaloša ako kandidát politickej strany MOST-HÍD. Dôvody, pre ktoré sťažovateľ napadol voľbu starostu boli:
- nesprávne posúdenie platnosti, resp. neplatnosti hlasov pre sťažovateľa a jeho protikandidáta,
- nesprávne sčítanie hlasov majúce vplyv na výsledok volieb a rozhodnutie miestnej volebnej komisie o zvolenom kandidátovi na starostu obce,
- nesprávne formálne náležitosti zápisnice o výsledku volieb.
2.2 K nesprávnemu posúdeniu platnosti hlasov a k nesprávnemu sčítaniu hlasov sťažovateľ uviedol, že získal 196 hlasov, pričom jeho protikandidát [ ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „odporca“) kandidujúci za stranu SMK – MKP, pozn.] mal zvíťaziť s počtom hlasov 203. Počet neplatných hlasovacích lístkov bol 16. Sťažovateľ ale k svojej sťažnosti pripojil čestné vyhlásenie dvoch členov volebnej komisie ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ) a jedného pozorovateľa ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ), ktorí sa zúčastnili spočítavania hlasovacích lístkov a podľa ktorých bolo v rámci volieb starostu v obci Kaloša odovzdaných iba 6 neplatných hlasovacích lístkov. Sťažovateľ sa preto domnieva, že 10 hlasovacích lístkov bolo nesprávne započítaných ako neplatných a keďže rozdiel medzi víťazom a porazeným bol v tomto prípade iba 7 hlasov, 10 nesprávne započítaných hlasovacích lístkov mohlo byť rozhodujúcich pre výsledok volieb. Ak by sa totiž predmetných 10 hlasovacích lístkov ukázalo ako platné hlasy v prospech sťažovateľa, bol by to práve on, kto by zvíťazil vo voľbách starostu v obci Kaloša s počtom hlasov 206.
2.3 K nesprávnym formálnym náležitostiam zápisnice o výsledku volieb sťažovateľ iba uviedol, že zápisnica bola vytlačená 11. novembra 2018 o 00.51 h a podpísaná je o 00.49 h, čo podľa sťažovateľa preukazuje manipuláciu s hlasovacími lístkami.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ svojím návrhom, ktorý smeruje proti zvolenému starostovi ⬛⬛⬛⬛, žiada, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Kaloša z 10. novembra 2018 a aby za zvoleného starostu obce Kaloša vyhlásil sťažovateľa, resp. alternatívne, aby vyhlásil voľby starostu obce Kaloša z 10. novembra 2018 za neplatné.
4. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 31/2018-20 z 28. novembra 2018 prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde a následne požiadal obec Kaloša o zaslanie volebnej dokumentácie k voľbám starostu obce Kaloša z 10. novembra 2018.
5.1 Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. decembra 2018 odporcu, aby sa k nej vyjadril. Odporca vo svojom vyjadrení z 18. decembra 2018 k sťažovateľom uvádzanej nezrovnalosti medzi domnelým počtom neplatných hlasov 6 a zverejneným počtom neplatných hlasov 16 uviedol, že podľa informácií, ktoré má od členov miestnej volebnej komisie, v prípade celkového počtu 16 neplatných hlasov ide o súčet počtu odovzdaných neplatných hlasov v počte 7 a neodovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby starostu v počte 9. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že pri sčítavaní hlasovacích lístkov boli aj dvaja sťažovateľom označení členovia volebnej komisie ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ), pričom žiadny z nich neodmietol podpísať zápisnicu, resp. nevzniesol žiadne námietky k sčítavaniu hlasov. Tvrdenia sťažovateľa preto považuje za účelové a nepodložené. Napokon odporca poukázal aj na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej je základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb preukázanie takých porušení volebného zákona, ktoré by odôvodňovali záver o inom výsledku volieb. Keďže toto sa sťažovateľovi podľa odporcu nepodarilo preukázať, navrhol, aby ústavný súd sťažnosť vzhľadom na neopodstatnenosť a formálne nedostatky zamietol.
5.2 K vyjadreniu odporcu bolo pripojené vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛, v ktorom tento uviedol, že po 10. novembri 2018 nepodpísal žiadne čestné vyhlásenie, ktoré by súviselo s voľbami starostu v obci Kaloša v roku 2018. ⬛⬛⬛⬛ ďalej uviedol, že 12. novembra 2018 podpísal sťažovateľovi prázdny list formátu A4 bez toho, aby mu sťažovateľ vysvetlil, na čo ho potrebuje. Napokon uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by malo dôjsť k nesprávnemu postupu pri spočítavaní hlasov v predmetných voľbách.
6. Aj vo vzťahu k odporcom vytýkaným formálnym nedostatkom sťažnosti sťažovateľa ústavný súd opakuje, že uprednostnil materiálny princíp ochrany zákonnosti, keďže relevantný obsah (posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov) v súčasnosti platného a účinného zákona [zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o voľbách“)] je obdobný s obsahom relevantných ustanovení zákona, na ktorý poukázal sťažovateľ (zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov). V záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti a s poukazom na zabezpečenie ochrany aktívneho a pasívneho volebného práva zaručených v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) preto považoval ústavný súd za potrebné preskúmať ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb starostu obce v intenciách námietok sťažovateľa týkajúcich sa konečného volebného výsledku aj napriek formálne nesprávne označenému právnemu predpisu upravujúcemu voľby do orgánov samosprávy obce.
II.
7. Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sťažnosťou a s obsahom listín tvoriacich prílohu sťažnosti, s vyjadrením odporcu k sťažnosti a jeho prílohou, s obsahom vyžiadanej volebnej dokumentácie a výpoveďami predsedníčky miestnej volebnej komisie v obci Kaloša pre komunálne voľby z 10. novembra 2018 a zapisovateľky miestnej volebnej komisie v obci Kaloša pre komunálne voľby z 10. novembra 2018. Ústavný súd zároveň uskutočnil prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbách starostu obce Kaloša.
A. Skutkové zistenia
8. Ústavný súd v zmysle § 62 zákona o ústavnom súde výzvou z 28. novembra 2018 vyžiadal od obce Kaloša volebnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb starostu obce, ktorá mu bola doručená 4. decembra 2018.
9.1 Predložená volebná dokumentácia sa nachádzala v krabici (pôvodne použitej ako prenosná hlasovacia urna), ktorá bola prelepená lepiacimi páskami (3 pásy) a nečitateľnými podpismi zrejme členov volebnej komisie, ktoré plynulo prechádzali z povrchu pásky na povrch krabice. Po otvorení krabice ústavným súdom bolo zistené, že obsah nie je uložený prehľadne (hlasovacie lístky pre voľby poslancov boli pomiešané spoločne s hlasovacími lístkami pre voľby starostu), preto bolo potrebné najprv pristúpiť k jeho roztriedeniu. Po roztriedení bolo zistené, že obsah tvoria:
- hlasovacie lístky pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva (bez rozlíšenia platných, neplatných a nepoužitých),
- hlasovacie lístky pre voľby starostu obce (bez rozlíšenia platných, neplatných a nepoužitých),
- 2 voličské zoznamy,
- zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej chýba strana (č. 5) s výsledkami volieb na starostu obce.
9.2 V predloženej volebnej dokumentácii chýbali obálky použité pri voľbách, chýbal napríklad aj protokol o odovzdaní hlasovacích lístkov a pokyn na ukončenie miestnej volebnej komisie. V zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb chýbala s. 5 s výsledkami volieb na starostu obce. Podľa výsledkov, ktoré zistil ústavný súd z internetovej stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky, kandidát získal 203 hlasov a kandidát ⬛⬛⬛⬛ získal 196 hlasov, 16 hlasov bolo neplatných. Po prepočítaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce Kaloša, ktoré tvorili obsah predloženej volebnej dokumentácie, bol zistený takýto počet hlasov pre kandidátov na starostu obce: – 213 hlasov,
– 196 hlasov.
9.3 V predloženej volebnej dokumentácii sa nachádzalo ešte 7 ďalších volebných lístkov, z ktorých 3 boli nesprávne označené (na jednom lístku boli zakrúžkované poradové čísla oboch kandidátov na starostu, na ďalšom bolo perom dopísané tretie meno a to bolo zakrúžkované a na treťom bolo zakrúžkované poradové číslo jedného kandidáta, pričom meno druhého kandidáta bolo podčiarknuté) a 4 boli neoznačené, t. j. hlasovacie lístky, na ktorých nebol označený žiadny z kandidátov.
9.4 Súčet uvedených hlasovacích lístkov je 416, čo ale nesúhlasí so zápisnicou miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, podľa ktorej odovzdalo obálku iba 415 voličov. Počet platných hlasov pre voľby starostu podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bol 399, pričom podľa už uvedeného súčtu predloženej volebnej dokumentácie bol počet platných hlasov pre voľby starostu 409.
10.1 Ústavný súd pre účely objasnenia nejasností, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní vyžiadanej volebnej dokumentácie prostredníctvom sudcu spravodajcu, ktorý bol uznesením ústavného súdu sp. zn. Spr 1564/2018 z 5. decembra 2018 poverený vykonaním dôkazov mimo verejného zasadnutia pléna, za účasti účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov predvolal na výsluch 12. decembra 2018 svedkyne, ktoré vykonávali funkciu predsedníčky a zapisovateľky miestnej volebnej komisie.
10.2 Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorá vykonávala funkciu predsedníčky miestnej volebnej komisie, uviedla, že po otvorení volebných urien boli všetky hlasovacie lístky v riadne zalepených obálkach, po ich otvorení použité obálky vhodili do veľkej volebnej urny a túto uložili v obci. Tieto použité obálky totiž nepovažovala za volebnú dokumentáciu, preto ich nepredložili ani ústavnému súdu. Rovnako za volebnú dokumentáciu už nepovažovala ani nepoužité hlasovacie lístky, ktoré podľa jej slov archivovali v obci. K prepočítavaniu hlasovacích lístkov pre voľby starostu uviedla, že tieto prepočítavala ona s pani ⬛⬛⬛⬛ (manželkou sťažovateľa), pričom ostatní členovia volebnej komisie a pozorovatelia ich pritom sledovali. Prepočítavali ich tak, že hlasovacie lístky kládli na kôpky po 10 a tieto (kôpky) potom iba spočítali. Pani si pamätala, že hlasovacích lístkov pre ⬛⬛⬛⬛ bolo 203, pre
196 a 7 hlasov bolo neplatných. Zo siedmich neplatných hlasov boli niektoré nesprávne označené a niektoré neboli označené vôbec. Po spočítaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu aj pre voľby do obecného zastupiteľstva a zapísaní výsledkov do zápisnice, uložili hlasovacie lístky spolu s dvoma vyhotoveniami zoznamov voličov a zápisnicou do prenosnej urny a túto zapečatili. Uznala, že použité hlasovacie lístky pred zapečatením do prenosnej urny iba narýchlo nahádzali.
10.3 Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorá vykonávala funkciu zapisovateľky miestnej volebnej komisie, potvrdila, že pred zapečatením boli hlasovacie lístky do prenosnej volebnej urny iba nahádzané. Bližšie sa vyjadrila k chýbajúcej strane zápisnice miestnej volebnej komisie. Uviedla, že predmetný formulár zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vyhotovila v 2 origináloch. Jeden originál bol zapečatený v prenosnej urne spolu s hlasovacími lístkami a druhý mal byť neskôr odovzdaný Okresnému úradu Rimavská Sobota. Po zapečatení urny, ale pred cestou na Okresný úrad Rimavská Sobota, pri kopírovaní originálu predmetnej zápisnice (pre účely vyvesenia na úradnej tabuli obce) zistili, že majú navyše s. 5 zápisnice, ktorá zrejme chýba v zapečatenom origináli formuláru zápisnice. V tomto momente ale už nechceli otvárať zapečatenú urnu, tak to nechali tak. ⬛⬛⬛⬛ zároveň ústavnému súdu predložila predmetnú chýbajúcu stranu formulára zápisnice miestnej volebnej komisie, formulár odpisu zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb a pokyn na ukončenie činnosti miestnej volebnej komisie, z ktorých si ústavný súd vyhotovil kópie.
B. Právne východiská
11. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd okrem iného rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
12. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi – osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.
13. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom čl. 30 ods. 2 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom spolurozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov pri rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie do orgánov územnej samosprávy za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo).
14. Základným interpretačným pravidlom na zákony, ktoré bližšie upravujú výkon všetkých politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a uplatňovanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).
15. Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).
16. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
17. V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavného súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zvoleným kandidátom alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. PL. ÚS 7/2010)].
18. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona, ktoré už samo osebe spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 64/05, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 96/07). Dôležitým prvkom vo volebných veciach je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
19. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, prípadne zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
C. Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a závery
20. S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v prerokúvanej sťažnosti skúmal, či skutočnosti namietané sťažovateľom, a to buď jednotlivo, alebo spoločne, mohli vyvolať také porušenie ústavy a zákona o voľbách, ktoré by bolo spôsobilé v konečnom dôsledku reálne ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu obce Kaloša.
21.1 K námietke sťažovateľa týkajúcej sa posudzovania neplatnosti hlasovacích lístkov a spočítavania hlasov po samotnom posúdení a prepočítaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu musel ústavný súd konštatovať, že podozrenia sťažovateľa sa v tomto smere nenaplnili napriek tomu, že ústavný súd prišiel na viaceré nezrovnalosti. Počet platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce bol 409, a nie 399, ako bolo uvedené v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb. Taktiež súčet platných a neplatných hlasovacích lístkov bol 416, a nie 415, ako to vyplýva z predmetnej zápisnice. Po prepočítaní hlasovacích lístkov ústavným súdom je však zrejmé, že žiadna z uvedených nepresností neovplyvnila volebný výsledok vo voľbách na starostu obce v neprospech sťažovateľa. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných v predmetných voľbách pre sťažovateľa bol 196, ako bolo uvedené v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb. Výsledok prepočítavania hlasov ústavný súdom je 213 namiesto 203 pre odporcu a súčet platných a neplatných hlasovacích lístkov 416 namiesto 415.
21.2 K druhej námietke týkajúcej sa formálnych náležitostí zápisnice, konkrétne, že zápisnica (sťažovateľ neuvádza konkrétne aká zápisnica, ale zrejme malo ísť o zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Kaloša z 10. novembra 2018, pozn.) bola vytlačená 11. novembra 2018 o 00.51 h a podpísaná o 00.49 h sťažovateľ neuviedol nič okrem konštatovania, že išlo o manipuláciu. Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci (originál, pozn.), ktorá bola doručená ústavnému súdu v rámci vyžiadanej volebnej dokumentácie na formulári T/11 obsahuje dátum a čas podpísania 11. novembra 2018 o 00.49 h a dátum a čas vytlačenia formuláru 11. novembra 2018 00:50:15 h. Dátum a čas vytlačenia odpisu zápisnice miestnej volebnej komisie (T/11) o výsledku volieb, z ktorej si ústavný súd vyhotovil kópiu po tom, čo ju pri svojom výsluchu predložila svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, bol 11. november 2018 o 00:52:01 h. V uvedenom prípade mali predložené zápisnice podobu elektronických formulárov, ktoré bolo potrebné najprv vyplniť, následne vytlačiť a až následne reálne podpísať. Z už uvedených časových údajov vyplýva, že predmetné zápisnice sa tlačili postupne, čo logicky a dôveryhodne vysvetľuje drobné časové omeškanie v rozmedzí sekúnd, resp. jednej alebo dvoch minút. Navyše s tvrdením sťažovateľa o manipulácii nekorešponduje ani skutočnosť, že aj členka miestnej volebnej komisie a podľa výpovede svedkyne zároveň manželka sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ predmetnú zápisnicu podpísala bez akýchkoľvek výhrad.
21.3 Ústavný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania na základe námietok vznesených sťažovateľom neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na dosiahnutý výsledok volieb a v konečnom dôsledku aj na nezákonnosť a neústavnosť napadnutých volieb.
22.1 Ústavný súd pri posudzovaní tejto ústavnej sťažnosti prihliadol aj na pochybenia, ktoré zistil po tom, čo si z obce Kaloša vyžiadal volebnú dokumentáciu. V predloženej volebnej dokumentácii totiž absentovali použité obálky na hlasovacie lístky, ako aj nepoužité hlasovacie lístky, použité hlasovacie lístky neboli roztriedené a uložené oddelene a v origináli formulára zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb chýbala jedna strana. Po prepočítaní hlasov ústavný súd zistil, že víťazný kandidát na starostu mal v skutočnosti o 10 hlasov viac, ako bolo uvedené v zápisnici o výsledku volieb, a taktiež súčet odovzdaných hlasov vo voľbách starostu bol vyšší o 1 (416, pozn.) ako súčet uvedený v zápisnici o výsledku volieb (415, pozn.). Z výsluchu svedkyne zistil, že táto ako predsedníčka miestnej volebnej komisie (a vlastne nikto z členov miestnej volebnej komisie) nepovažovala použité obálky ani nepoužité hlasovacie lístky za volebnú dokumentáciu, preto ich ani nezapečatili spolu s použitými hlasovacími lístkami, hoci ich archivovali na obecnom úrade. Z výsluchu svedkyne ⬛⬛⬛⬛, ktorá mala vo voľbách funkciu zapisovateľky miestnej volebnej komisie, zistil, že o chýbajúcej strane originálu formulára zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb sa dozvedeli až po jej zapečatení v prenosnej hlasovacej urne, a preto ju už neotvárali (urnu, pozn.) a nedopĺňali (zápisnicu, pozn.).
22.2 Ústavný súd napriek týmto zmätkom a nedostatočnej činnosti členov miestnej volebnej komisie nezistil žiaden taký moment, ktorý by odôvodňoval nedovolenú manipuláciu s hlasmi, pretože volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená riadne zapečatená a jej zapečatenie (vrátane momentu a spôsobu zapečatenia) nespochybňoval žiadny z členov miestnej volebnej komisie a ani sťažovateľ. Ústavným súdom vykonané prepočítanie odovzdaných hlasovacích lístkov vo voľbách starostu síce odhalilo nezrovnalosti a chyby v počítaní, ale tieto v konečnom dôsledku žiadnym spôsobom neovplyvnili volebný výsledok. Zistené okolnosti posudzovaného prípadu preto ústavnému súdu neumožňujú urobiť v súhrne záver, že volebné nedostatky a pochybenia členov volebnej komisie relevantne zasiahli do celkových výsledkov napadnutých volieb starostu.
23. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru o nedostatku dôvodov na zásah do výsledkov napadnutých volieb, ktoré možno považovať za výsledok slobodnej súťaže politických síl v obci Kaloša. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa zamietol podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2019