znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 31/2014-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v pléne zloženom z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov Jany   Baricovej, Petra   Brňáka, Ľubomíra   Dobríka, Ľudmily   Gajdošíkovej,   Sergeja   Kohuta,   Milana   Ľalíka,   Lajosa Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika   v konaní o sťažnosti V.   L.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   JCLic.   Tomášom   Majerčákom,   PhD., Južná trieda 28, Košice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Bunkovce konaných 15. novembra 2014, za účasti J. D., takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   obce   Bunkovce   konané   15. novembra   2014 v y h l a s u j e z a   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra   2014   osobne   doručená   sťažnosť   V.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   v zmysle ustanovenia   §   59   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), za účasti J. D. (ďalej   len   „odporkyňa“)   vo veci   namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   starostu obce Bunkovce konaných 15. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté voľby“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval v napadnutých voľbách   na funkciu   starostu   obce Bunkovce,   pričom   podľa   zápisnice   miestnej   volebnej komisie   o   výsledku   volieb   v obci   do   obecného   zastupiteľstva   a starostu   obce   získal sťažovateľ vo voľbách „... 105 hlasov zúčastnených voličov a J. D. získala 106 hlasov“. Sťažovateľ bol jedným z troch kandidátov, pričom vo volebnom obvode získal viac ako 10 % voličov, keďže „... v obci Bunkovce sa volieb zúčastnilo spolu 216 voličov“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že sa „... dňa 18.11.2014 dozvedel, že sa volieb zúčastnil aj P. B... Sťažovateľ zistil, že táto osoba má od 16.10.1990 trvalý pobyt... ČR, od 10.08.1999 má trvalý pobyt... ČR a od 13.01.2009 trvalý pobyt... ČR. Nakoľko P. B... nemal trvalý pobyt v obci Bunkovce, nemal byť zapísaný v zozname voličov, a nemalo mu byť umožnené   hlasovanie   vo voľbách,   pretože podľa zákona   č.   346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v   znení   neskorších   predpisov   v   súlade   §   2   ods.   1...   teda komunálnych volieb v obci Bunkovce sa dňa 15.11.2014 aktívne zúčastnila osoba, ktorá nemala   aktívne   volebné   právo.“.   Ako   ďalej   uviedol, „...   okrsková   volebná   komisia nežiadala od P. B... ani doklad totožnosti, teda občiansky preukaz alebo cestovný doklad“.Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ predložil potvrdenie z Registra obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica z 22. novembra 2014 potvrdzujúce trvalý pobyt P. B. mimo územia Slovenskej republiky – v meste... Česká republika.

4. S ohľadom na skutočnosť, že „... ako kandidát na starostu obce Bunkovce skončil na druhom mieste s rozdielom jedného hlasu od kandidátky J. D., ktorá voľby vyhrala“, sa sťažovateľ domnieva, že „... o víťazovi vo voľbách rozhodol jeden hlas, a to hlas osoby, ktorá nemala aktívne volebné právo, lebo nemala v obci trvalý pobyt. Je to také porušenie ústavnosti   a   zákonnosti   volieb,   ktoré   ovplyvnilo   výsledok   volieb.   Ak   by   táto   osoba   vo voľbách   nehlasovala,   výsledok   volieb   by   skončil   s   rovnakým   počtom   hlasov   pre   oboch kandidátov a museli by byť vyhlásené v súlade so zákonom nové voľby.“.

5.   V petite   podanej   sťažnosti   sťažovateľ   žiada,   aby ústavný súd   po   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a   vydal   nález,   ktorým   vyhlási „... voľby starostu obce Bunkovce konané dňa 15.11.2014 za neplatné“. Zároveň sa domáha vydania   predbežného   opatrenia,   ktorým   ústavný   súd   rozhodne,   že „...   miestna   volebná komisia nevydá J. D..., osvedčenie o zvolení a ak už vydala, tak aby J. D... nemohla zložiť sľub starostu“.

6. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 31/2014-14 z 10. decembra 2014 sťažnosť sťažovateľa (sp. zn. Rvp 15530/2014) prijal na ďalšie konanie. Zároveň miestnej volebnej komisii obce Bunkovce uložil povinnosť zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení starostu obce Bunkovce J. D. do rozhodnutia vo veci samej.

7.   Ústavnému   súdu   bolo   na   základe   jeho   výzvy   23.   decembra   2014   doručené vyjadrenie odporkyne k sťažnosti. Odporkyňa v ňom reaguje na argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa skutočnosti, že „... hlasovania sa zúčastnil aj P. B., ktorý je prihlásený na trvalý pobyt v Českej republike... a že práve tento jediný hlas tohto obyvateľa rozhodol o výsledku volieb v obci Bunkovce“, a navrhuje po vykonaní dokazovania zo strany ústavného súdu ústavnú sťažnosť zamietnuť.

Odporkyňa uvádza, že „... v prvom rade P. B. bol riadne prihlásený na trvalý pobyt v obci Bunkovce a jeho pobyt mu nikto nezrušil a ani iným spôsobom ho nevyzval na zrušenie trvalého pobytu. O tom, že mal a má záujem a vzťah k obci Bunkovce nie je pochybností, pretože sa obci zdržiava a nakoniec výrazom tohto vnútorného vzťahu k obci je aj to, že sa osobne   zúčastnil   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce   Bunkovce.   Celá   argumentácia sťažovateľa o tom, že sa trvalo odsťahoval a nezdržiava sa v obci je teda nepravdivá. V priebehu konania volieb nedošlo k žiadnemu závažnému porušeniu Ústavy SR, ako aj   zákona   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do orgánov samosprávy   obcí   v znení   neskorších právnych   predpisov,   ktoré   by   ovplyvnilo   výsledky   hlasovania   voličov.   Máme   za   to,   že hlasovanie voličov bolo slobodné, a to aj v prípade osoby P. B.

Argumentácia   sťažovateľa   je   teda   postavená   na   obmedzení,   resp.   obmedzovaní volebného práva voliča. Ide teda o kolíziu dvoch rovnocenných práv - byť volený na strane jednej a voliť na strane druhej.“.

S poukazom na príslušné ustanovenia ústavy, ako i platnú a účinnú právnu úpravu a rozhodovaciu   prax   ústavného   súdu   odporkyňa   zdôrazňuje,   že „...   sloboda   pohybu   a pobytu je zaručená podľa Ústavy Slovenskej republiky i medzinárodných dokumentov. Pod touto slobodou treba rozumieť oprávnenie občana slobodne si vybrať svoje bydlisko, ktoré má potom právo využívať na trvalý alebo prechodný pobyt. Už z tejto definície, ktorú vo svojom náleze poskytol Ústavný súd Slovenskej republiky je zrejmé, že to, či sa konkrétna osoba prihlási alebo neprihlási na trvalý pobyt, ešte samo o sebe neznamená výkon slobody pobytu.   Neprihlásenie   sa   na   trvalý   pobyt   totiž   neznamená   nemožnosť   zdržiavať   sa na určitom mieste a rovnako prihlásenie na trvalý pobyt nezaručuje nárok na zabezpečenie bývania.“.

8. Podaním z 2. januára 2015 doručeným ústavnému súdu 7. januára 2015 P. B..., zaslal notárom   overené   čestné   vyhlásenie,   v ktorom   vyhlasuje,   že „...   v týchto   voľbách nevolil   kandidátku   s poradovým   číslom   1“. Ako   ďalej   uvádza, „...   dňa   15.11.2014   sa zúčastnil   komunálnych   volieb   v obci   Bunkovce   ako   jej   občan,   na   základe   oznámenia o voľbách, ktoré bolo doručené na adresu rodinného domu..., kde žijú moji rodičia, ktorých pravidelne navštevujem.

Vzhľadom k tomu, že som dostal oznámenie o konaní volieb, nemal som pochybností o tom, že som sa volieb nemohol zúčastniť. Počas vzájomnej komunikácie s rodičmi, keď som sa zaujímal o situáciu v obci, som sa dozvedel, že bola podaná ústavná sťažnosť proti výsledku komunálnych volieb.

Dôvodom mal byť môj neplatný hlas - nemal som právo voliť. Z toho dôvodu som kontaktoval   víťaznú   kandidátku   vo   voľbách,   ktorá   mi   situáciu   ozrejmila   a poskytla   mi spisovú značku na Ústavnom súde SR a ja som sa rozhodol zaslať čestné prehlásenie.“.Čestné vyhlásenie overila 2. januára 2015 notárka..., pod bežným číslom overovacej knihy...

9. Sťažovateľ v nadväznosti na vyjadrenie odporkyne, ako i čestné vyhlásenie P. B. vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 15. januára 2015 s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo aj „volebný zákon“), na čl. 30 ods. 3 ústavy, ako aj na doložku overenia podpisu čestného vyhlásenia P. B. uviedol, že P. B. bol od 16. októbra 1990 prihlásený na trvalý pobyt v Českej republike na..., a teda nemohol mať dva trvalé pobyty. Ako ďalej vo vyjadrení poznamenáva, „... chybu urobila ohlasovňa, a to obec Bunkovce alebo... Pravdepodobne, keď obci Bunkovce prišla   odhláška   z trvalého   pobytu   pána   P.   B.,   tak   túto   zmenu   nevyznačili   v evidencii obyvateľov alebo sa mohlo stať, že odhlášku neposlalo...

To ale na veci nemení tú skutočnosť, že pán P. B. má od roku 1990 trvalý pobyt v... Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v roku 1990 Česká republika bola spoločným štátom so Slovenskou republikou, bola to federácia, nebolo to zahraničie.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že hlasovanie vo voľbách je tajné. Preto nie je možné overiť, či pán P. B. hovorí pravdu alebo nie a nie je možné v tomto smere vykonať ani dokazovanie, lebo by bol porušený ústavný princíp tajnosti.“.

V nadväznosti   na   vyjadrenie   odporkyne   sťažovateľ   osobitne   zdôrazňuje,   že „... neuvádzal iné dôvody, pre ktoré by voľby mali byť vyhlásené za neplatné, lebo dôvod, ktorý uviedol považoval za taký významný, že už len kvôli tomuto porušeniu musia byť voľby vyhlásené za neplatné. To ale neznamená, že nie sú aj iné dôvody pre vyhlásenie volieb za neplatné....

Čo sa týka trvalého pobytu P. B., tak zákonná úprava v roku 1990 bola jednoznačná, že nikto nemôže mať dva trvalé pobyty, ale len jeden - § 4 ods. 1 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov, ktorý bol platný a účinný v roku 1990. Pán P. B. sa v roku   1990   prihlásil   na   trvalý   pobyt   v   rámci   ČSFR   v...   Tým   zároveň   zanikol   pobyt   v Bunkovciach, a to, že nebola vykonaná zmena v evidencii obce Bunkovce neznamená, že mu v obci Bunkovce nezanikol trvalý pobyt. V súčasnosti už len veľmi ťažko zistíme, kto v roku 1990 pochybil. V tomto bode je potrebné už len zopakovať, že z doložky overenia podpisu v priloženom čestnom prehlásení jednoznačne vyplýva, že P. B.... má trvalý pobyt na... Teda nemôže mať trvalý pobyt aj v Bunkovciach.

To, čo odporkyňa podčiarkla je nezrozumiteľné, sťažovateľ nehovorí o kolízii dvoch práv a to práva byť volený a práva voliť. Sťažovateľ hovorí, že volil niekto, kto podľa zákona   nemal   aktívne   volebné   právo,   nanešťastie,   jeden   hlas   vo   voľbách   rozhodol o výsledku volieb....

Odporkyňa uvádza právnu úpravu z roku 1998 - zákon č. 253/1998 Z. z.. Podľa nášho právneho názoru, čo sa týka trvalého pobytu P. B., je potrebné aplikovať právnu úpravu platnú a účinnú k 16.10.1990, lebo v tento deň sa P. B. prihlásil na trvalý pobyt v... Týmto právnym úkonom prejavil svoju vôľu mať trvalý pobyt v... a zánik trvalého pobytu v Bunkovciach. Na základe tohto prejavu vôle vznikol trvalý pobyt P. B... a zanikol trvalý pobyt v Bunkovciach. Nevykonanie zmeny v evidencii obyvateľov v obci Bunkovce, možno v dôsledku porušenia povinností zamestnanca úradu neznamená, že P. B. mal stále trvalý pobyt aj v obci Bunkovce. V registri obyvateľov táto zmena bola vykonaná. To znamená, že bola v... podaná prihláška aj odhláška z trvalého pobytu.

To je odpoveď na vôľovú stránku, o ktorú sa opiera odporkyňa. Od 16.10.1990 sa P. B. nikdy neprihlásil na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a to ani v rámci ČSFR a ani po 01.01.1993, teda už v rámci SR.

P. B. nemá ani občiansky preukaz a ani iný doklad, ktorým by vedel preukázať trvalý pobyt v obci Bunkovce. Podľa nášho názoru pochybila aj okrsková volebná komisia, ktorá nežiadala doklad totožnosti od voličov. Ak by si boli vyžiadali doklad totožnosti, tak by zistili, že daná osoba nemá v obci trvalý pobyt.“

S ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   v závere   konštatuje,   že   je „... nespochybniteľné, že pri voľbách došlo k porušeniu § 2 ods. 1 zákona 346/1990 Zb. a čl. 30 ods. 3 Ústavy SR“.

II.

10.   Ústavný   súd   si   pre   účely   preskúmania   sťažovateľom   tvrdených   námietok zadovážil príslušné listiny súvisiace so sťažnosťou, a to volebnú dokumentáciu obsahujúcu zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce z 15. novembra 2014 (ďalej len „zápisnica miestnej volebnej komisie“), ako aj zoznam voličov pre voľby do orgánov samosprávy obcí (ďalej len „zoznam voličov“) s vyznačením tých, ktorí sa volieb zúčastnili.

Zo zoznamu voličov, ako aj zápisnice miestnej volebnej komisie považoval ústavný súd za preukázané, že v zozname voličov bolo zapísaných 274 voličov. Vydaných bolo 216 obálok a odovzdaných bolo 216 obálok. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce Bunkovce bol 216. Odporkyňa ako kandidátka č. 1 získala 106 hlasov, sťažovateľ ako kandidát č. 3 získal 105 hlasov a kandidát č. 2 získal 5 hlasov. Zápisnicu miestnej volebnej komisie podpísali všetci jej deviati členovia.

Sťažovateľom namietaný volič P. B..., sa v predloženom zozname voličov nachádzal pod číslom 139, pričom mu boli vydané hlasovacie lístky spolu s obálkou.

11. V nadväznosti na zmienené výsledky volieb starostu obce Bunkovce vyplývajúce zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   ústavný   súd   v prvom   rade   zdôrazňuje,   že o celkovom výsledku volieb starostu obce Bunkovce rozhodol len 1 hlas, ktorý predstavoval rozdiel platných hlasov odovzdaných odporkyni ako víťaznej kandidátke a sťažovateľovi ako druhému v poradí vo voľbách starostu obce.

III.

12. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti   a zákonnosti volieb   prezidenta Slovenskej   republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

13. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

14. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

15.   Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom   dôsledku   porušením   volebného   práva   a   jeho   princípov   (PL.   ÚS   20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

16. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

17. V rámci svojej rozhodovacej   činnosti   už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o voľbách   totiž   vytvára   možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

18.   Právomoc   ústavného   súdu   zrušiť   výsledok   volieb   alebo   vyhlásiť   voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99).   Inými   slovami,   nie   každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

19. Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v príčinnej súvislosti   má   za   následok   nezákonnosť   volieb,   resp.   nezákonnosť   ich   výsledku (PL. ÚS 14/99, PL. ÚS 32/03).

20. Ústavný súd uplatnil citované východiskové tézy aj pri posúdení argumentačnej námietky sťažovateľa, v zmysle ktorej „... o víťazovi vo voľbách rozhodol jeden hlas, a to hlas osoby, ktorá nemala aktívne volebné právo, lebo nemala v obci trvalý pobyt“. Zohľadniac uvedené   zásady   ústavný   súd   v   okolnostiach   danej   ústavnej   sťažnosti skúmal,   či   skutočnosť   namietaná   sťažovateľom   v   danej   veci   bola   spôsobilá   vyvolať porušenie   volebného   zákona, a   teda   či   bola spôsobilá   v   konečnom   dôsledku   ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu obce.

21. Ústavné práva občanov plynúce z čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy a ústavne zakotvená koncepcia   plynúca   z čl.   64a   v spojení   s čl.   67   a   čl.   69   ods.   3   ústavy   a   následne   aj z ustanovení ďalších zákonov zahŕňa požiadavku, aby personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci ako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah spočívajúci v trvalom pobyte na jej území. Dôvod definovanej koncepcie   tkvie   v samotnej   podstate   samosprávy   ako   práve   spravovať   svoje   vlastné záležitosti samostatne a v prostredí relatívnej nezávislosti od štátu (PL. ÚS 6/2011).

22. Ústavný súd totiž musí pri tomto type konania (konanie vo volebných veciach) vzhľadom na jeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov a bol zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického   štátu,   riadiť   princípom   materiálneho   chápania   ochrany   ústavnosti, a vysporiadať sa tak s každým zisteným a zároveň relevantným porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu (PL. ÚS 96/07).

23.   Podľa   čl.   30   ods.   1   ústavy   občania   majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec.

V zmysle čl. 64a ústavy je obec samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky združujúcim osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákona.

Podľa čl. 67 ods. 1 ústavy územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku.

Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa čl. 69 ods. 3 starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie....

Podľa   §   1   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb.   o   obecnom zriadení   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon   o obecnom   zriadení“)   obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt....

Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Podľa   § 3 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   253/1998   Z.   z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení   neskorších   predpisov   je   trvalý   pobyt   pobytom   občana   spravidla   v mieste   jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

24. Zo znenia citovaných ustanovení vyplýva, že tak, ako sú zdrojom štátnej moci občania   (čl.   2   ods.   1   ústavy),   zdrojom   moci   obecnej   samosprávy   sú   obyvatelia   obce. Obyvatelia obce   ustanovujú túto obecnú   samosprávnu moc prostredníctvom   slobodných a demokratických volieb. Voľby sú teda prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci   občanmi,   resp.   obyvateľmi   obce.   Tomuto   zodpovedá   i zákonná   úprava   volebného súdnictva,   pre   ktoré   platí   „vyvrátiteľná   domnienka“,   podľa   ktorej   volebný   výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

25. Vzhľadom na sťažovateľom ústavnému súdu predložené potvrdenie z Registra obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica z 22. novembra 2014 potvrdzujúce trvalý pobyt P. B. v Českej republike... považuje ústavný súd za preukázané, že P. B..., mal od roku   1990   trvalé   bydlisko   mimo   územia   Slovenskej   republiky,   a teda   jednoznačne mimo obce Bunkovce.

Uvedenú skutočnosť potvrdilo i čestné vyhlásenie P. B. z 2. januára 2015 overené notárkou..., v ktorom v rámci doložky overenia podpisu P. B..., je uvedená adresa jeho trvalého pobytu v...

26. V posudzovanom prípade bolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, že:

- o výsledku volieb starostu obce Bunkovce rozhodol 1 hlas (bod 10) a

- volieb sa zúčastnil P. B., ktorý v čase volieb – 15. novembra 2014 nemal trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky v obci Bunkovce (bod 25).

27. Toho času ústava (čl. 64a, čl. 69 ods. 3), ako i platná právna úprava (§ 2 ods. 1 zákona   o voľbách)   považuje   „trvalý   pobyt“   za   štandardnú   podmienku   nadobudnutia aktívneho, ako i pasívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy miest a obcí. V situácii, ak je zákonom ustanovená podmienka trvalého pobytu conditio sine qua non výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, nemožno ju   ako   takú   nahradiť   samotným   „úprimným záujmom   o politickú situáciu   v obci“, respektíve   akoukoľvek   inou   „citovou   väzbou   k rodnej   obci“.   Z takto   konštruovanej podmienky možno podľa názoru ústavného súdu jednoznačne dôvodiť, že na samospráve spoločenstva občanov sa majú podieľať iba tí, ktorí do tohto „spoločenstva“ na základe trvalého pobytu i patria.

28.   V podobnej   situácii   Ústavný   súd   Českej   republiky   v rozhodnutí   sp.   zn. IV. ÚS 420/2000 konštatoval, že „... nelze být občanem jedné obce pre účely jedné oblasti veřejného práva (např. proto, že je to výhodné z pohledu daňového) a občanem obce druhé pro jinou oblast veřejného práva“.

29. Ústavný súd preto zastáva názor, že ku strate aktívneho volebného práva P. B. v obci Bunkovce došlo na základe jeho reálnej (hoci správne nezaevidovanej) zmeny trvalého bydliska mimo obec Bunkovce počnúc rokom 1990 a túto právnu skutočnosť nemožno zhojiť   či   anulovať   ani   v dôsledku   nesprávnej   evidencie   obce   Bunkovce. Vzhľadom   na uvedenú skutočnosť ústavný súd po starostlivom zvážení okolností daného prípadu dospel k záveru,   že   voľby   starostu   obce   Bunkovce   konané   15. novembra   2014   prebehli nezákonným a neústavným spôsobom.

30.   Zistené   závažné   hrubé   porušenie   volebného   zákona   priamo   ovplyvňujúce výsledok   volieb   znamená   zároveň   aj   neústavnosť   týchto   volieb   spočívajúcu   v zásahu do základného práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov, do princípu rovnosti a priamosti volebného práva a do základného práva občanov na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré sú garantované čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy, oprávňuje ústavný súd uplatniť svoju právomoc podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a § 63 zákona o ústavnom súde.

31. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

32. Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

33.   Porušenie   ústavnosti   a zákonnosti   vo   fáze   samotných   volieb   môže   mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Základným predpokladom   na   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie   takých   porušení   volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).

34.   Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   žiadal   vyhlásiť   voľby   starostu   obce   Bunkovce za neplatné (bod 5). Podľa názoru ústavného súdu povaha zisteného porušenia volebného zákona neumožňuje v tomto prípade presne kvantifikovať jeho vplyv na výsledky volieb, pretože vzhľadom na čl. 30 ods. 3 ústavy (a teda tajnosť hlasovania) na čestné vyhlásenie P. B. o tom, koho v skutočnosti volil (bod 8), nemožno prihliadnuť. Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 76/2011 v tejto súvislosti uviedol, že «esenciálnym predpokladom tajných volieb je   „tajnosť   hlasovania“,   t.   j.   zabezpečenie   a garantovanie   stavu...   „aby   hlasovací   lístok upravil (volič, pozn.) sám... a aby nebolo možné dodatočne zistiť, ako hlasoval, resp. aký bol   obsah   jeho   rozhodnutia“   (Milan   Čič...)».   Podobne   v tejto   súvislosti   ústavný   súd v citovanom   rozhodnutí   poukázal   na   názory   relevantných   predstaviteľov   ústavnoprávnej teórie, podľa ktorých „Tajnosť volebného práva (hlasovania) ako princíp vyžaduje, aby nikto   iný   nevedel   o rozhodnutí   voliča,   ktoré   prebieha   vo   forme   odovzdania   hlasu“ (Alexander Bröstl...). „Princíp výkonu volebného práva tajným hlasovaním... spočíva v tom, že pre voliča sú zabezpečené podmienky, ktoré znemožňujú zisťovať a zistiť, ako konkrétny volič   hlasoval   a aký   bol   obsah   jeho   rozhodnutia.“   (Jan   Filip...),   „Tajné   hlasovanie   má zaručiť, že nikto nemôže zisťovať a zistiť, ako ktorý volič hlasoval.“ (K. Klíma...), „Úlohou štátnej moci je zabezpečiť také podmienky, aby nikto nemohol zisťovať či zistiť, ako kto hlasoval, a tak znemožniť ovplyvnenie volebných výsledkov... Tajnosť voľby je voličovi zaručená aj v prípade, keď na nej on sám nemá záujem...“ (Karel Klíma...). „Obsahom princípu tajného hlasovania je požiadavka zabezpečiť také podmienky na výkon volebného aktu, ktoré znemožňujú zistiť, ako volič hlasoval...“ (Marek Antoš...).

35.   Ústavný   súd   preto   nemal   pochybnosti   o tom,   či   vzhľadom   na   rozdiel dosiahnutého volebného výsledku u odporkyne a sťažovateľa (1 hlas) zistená volebná chyba (hlasoval ten, kto hlasovať nemohol) je právne dostatočná na vyhlásenie volieb starostu obce Bunkovce za neplatné.

36.   Vychádzajúc   zo   všetkých   uvedených   skutočností   ústavný   súd   o sťažnosti sťažovateľa vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti označených volieb rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde tak, že ich vyhlásil za neplatné.

37.   Právoplatnosťou   tohto   nálezu   zaniká   predbežné   opatrenie   vydané   v   uznesení č. k. PL. ÚS 31/2014-14 z 10. decembra 2014 v bode 2.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015