znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 31/07-69

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2008 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,   Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza   a Rudolfa Tkáčika   o   prijatej   sťažnosti   133   oprávnených   voličov   volebného   obvodu   obce   L., zastúpených advokátom Mgr. T. K. B., podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pre   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   L.   konaných   2. decembra   2006,   za   účasti   V.   H., starostu obce L., zastúpeného advokátom JUDr. J. J., K., takto

r o z h o d o l :

Voľby starostu obce L. konané 2. decembra 2006 vyhlasuje za   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2006   doručená   sťažnosť   133   oprávnených   voličov   volebného   obvodu   L.   (ďalej   len „sťažovatelia“), zapísaných v obci L. do zoznamu voličov pre voľby konané 2. decembra 2006,   ktorou   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) namietali neústavnosť   a nezákonnosť volieb   starostu   obce   L..   Sťažnosť   bola podaná na poštovú prepravu 13. decembra 2006 a doplnená na základe výzvy ústavného súdu podaním sťažovateľov doručeným ústavnému súdu 29. januára 2007.

Zo   sťažnosti   a z pripojených   príloh   (vrátane zápisnice   miestnej   volebnej   komisie o výsledku volieb z 3. decembra 2006) vyplynulo, že vo voľbách starostu obce zvíťazil kandidát s poradovým číslom 1 V. H., kandidujúci za stranu SMER-SD, ktorý získal 263 platných hlasov. Kandidátka A. H., ktorá sa umiestnila v celkovom poradí na 2. mieste, získala 262 platných hlasov (t. j. iba o jeden hlas menej).

Nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce namietajú sťažovatelia na základe skutkového tvrdenia, že v priebehu volieb   nebol miestnou   volebnou   komisiou,   plniacou zároveň úlohy okrskovej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“ alebo „komisia“), k hlasovaniu pripustený oprávnený volič T. M., narodený... Sťažovatelia v tejto súvislosti prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   uvádzajú: „(...)   Uvedený   volič   sa preukázal preukazom totožnosti, ktorého platnosť približne 1 mesiac pred konaním volieb uplynula.   Následne   mu   neboli   vydané   hlasovacie   lístky   a nebolo   mu   tak   umožnené uskutočniť volebný akt. Podľa vlastného vyjadrenia T. M. mal tento v úmysle vo voľbe starostu obce hlasovať za sťažovateľku, v dôsledku čoho by s najväčšou pravdepodobnosťou obaja kandidáti na starostu získali rovnaký počet hlasov, t. j. 263 (...).“

Sťažovatelia tvrdia, že volebná komisia porušila ustanovenie § 31 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), keď voliča T. M. nepripustila k voľbám z dôvodu,   že   mal   neplatný   občiansky   preukaz,   pretože   citovaný   zákon „ustanovuje mechanizmus, ktorým možno nahradiť preukázanie aktívnej volebnej legitimácie“ v prípade, ak   volič   nemá   preukaz   totožnosti.   Volebná   komisia   však   tento   zákonný   mechanizmus neuplatnila. Takýto postup volebnej komisie mohol ovplyvniť výsledok volieb starostu obce L. konaných 2. decembra 2006. V zmysle § 48 volebného zákona totiž v prípade, ak vo voľbe starostu obce (primátora) kandidáti dostali rovnaký počet hlasov, vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky nové voľby.

Sťažovatelia na základe uvedenej argumentácie navrhli, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu v obci L. za neplatné.

Ústavný   súd   prijal   predmetnú   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   uznesením   č.   k. PL. ÚS 31/07-19 z 11. apríla 2007. Následne požiadal o vyjadrenie k sťažnosti zvoleného protikandidáta (V. H.), ktorý v podaní doručenom ústavnému súdu 13. júna 2007 uviedol, že v čase konania volieb sa ako volič zúčastnil iba volebného aktu, a preto sa nemôže vyjadriť k podstate volebnej sťažnosti. Návrh sťažovateľov však považuje za nedôvodný a svoje zvolenie za starostu obce (i keď o jeden hlas) považuje za legitímne.

Podľa   jeho   názoru   postupom   volebnej   komisie   nedošlo   k porušeniu   volebného zákona, preto ústavnému súdu navrhuje, aby sťažnosť sťažovateľov zamietol. Ako dôkaz predložil ústavnému súdu písomné vyjadrenie všetkých piatich členov volebnej komisie, ktorí uviedli, že sťažnosť je neopodstatnená. Podľa nich k porušeniu § 31 ods. 2 volebného zákona nedošlo a svedok T. M. mal neplatný občiansky preukaz, pričom bol pri svojom príchode do volebnej miestnosti riadne poučený komisiou, „ktorej členovia ho nepoznali, o možnosti preukázať svoju totožnosť dvoma svedkami známych komisii“.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v stanovisku   z 28.   júna   2007   k vyjadreniu   starostu obce   L.   a k   písomnému   vyjadreniu   členov   volebnej   komisie   okrem   iného   uviedol, že minimálne jeden člen volebnej komisie, J. F., musí osobne poznať voliča T. M., pretože sú v príbuzenskom vzťahu. Ako dôkaz o tomto tvrdení predložil fotografie, na ktorých má byť zobrazený J. F. v prítomnosti T. M. na rodinnej oslave. Právny zástupca taktiež uviedol, že E. P. a M. P. (členky volebnej komisie) boli kolegyňami matky T. M.. Zároveň navrhol vykonať dokazovanie výsluchom viacerých svedkov.

Ústavný súd vypočul v predmetnej veci svedkov: T. M., M. P., M. H., E. P., J. F., E. V., A. H., D. M., M. G., M. K.a R. B. Výsluch uskutočnil 16. augusta 2007 sudca ústavného súdu Ján Auxt v priestoroch Okresného súdu Bratislava III. Prítomný bol aj právny zástupca sťažovateľov advokát Mgr. T. K. a zvolený starosta V. H.

Výsluchu sa nezúčastnila L. S., členka volebnej komisie (ospravedlnila sa), a M. S. (neprevzal predvolanie na výsluch).

Svedok T. M., ktorému volebná komisia neumožnila voliť vo voľbách pre neplatnosť občianskeho preukazu, uviedol, že po príchode do volebnej miestnosti asi okolo 8.00 h. bol vyzvaný, aby predložil občiansky preukaz. Keďže ho nemal, pretože bol voliť prvýkrát, komisia ho vyzvala, aby sa po neho vrátil domov. Po jeho druhom príchode (asi o 15 minút) a predložení občianskeho preukazu členovia komisie zistili, že je neplatný a na základe tejto skutočnosti mu oznámili, že nemôže voliť. Na otázku sudcu ústavného súdu odpovedal, že z členov volebnej komisie poznal M. P., E. P. a J. F., a tiež poznal zapisovateľku E. V. Pred ním boli vo volebnej miestnosti M. G. a M. S.

Svedkyňa M. P., predsedníčka volebnej komisie, uviedla, že si nepamätá, kedy T. M. prišiel do volebnej miestnosti, poznala ho, keď bol ešte dieťa, ako dospelého ho nevníma. Taktiež uviedla, že pred voľbami boli poučovaní o tom, že kto príde uskutočniť volebný akt s neplatným   občianskym   preukazom,   ten   nemôže   voliť, „občiansky   preukaz   môže   byť nahradený iba cestovným pasom.   (...) v prípade,   že prišiel do volebnej miestnosti volič, ktorý nemal platný občiansky preukaz alebo ho nemal pri sebe, tak som hovorila členom volebnej komisie, aby sa snažili zistiť totožnosť iným dokladom, napr. cestovným pasom, alebo či ho niekto nepozná. Ďalej uviedla, že v prípade, ak voliča nikto z členov komisie nepoznal, mala sa jeho totožnosť preukázať svedectvom dvoch osôb známych komisii. Ako sa postupovalo v danom prípade, nevedela uviesť, a tiež nemala vedomosť o tom, či T. M. poznal niekto iný z členov volebnej komisie. Takýchto prípadov sa vyskytlo asi 5 až 6, keď voliči boli voliť s neplatným občianskym preukazom, resp. bez neho.

Svedok   M.   H.,   podpredseda   volebnej   komisie,   uviedol,   že   T.   M.   nepozná.   Vo všetkých   prípadoch,   keď   prišiel   volič   do volebnej   miestnosti   s neplatným   občianskym preukazom   alebo   bez   neho,   postupovala   komisia   tak,   že   členky   komisie   L.   S.   a E.   P. zisťovali po predložení občianskeho preukazu totožnosť voliča a to, či volič je zapísaný aj v zozname voličov. Nepamätá si prítomnosť T. M. vo volebnej miestnosti, ale v takých prípadoch   všetci   členovia   volebnej   komisie po   skonštatovaní,   že   občiansky   preukaz   je neplatný,   alebo   ho   volič   nemal, „(...)   sme   voličov   vyzývali,   aby   predložili   iný   doklad totožnosti, resp. aby prišli v sprievode voličov, ktorí sú aspoň trom členom volebnej komisie dobre známi“.

Svedkyňa   E.   P.   ako   členka   komisie   po   príchode   každého   voliča   do volebnej miestnosti vyznačila jeho účasť v zozname voličov. Nepozná svedka T. M., ktorému vraj nebolo dovolené   voliť,   a vôbec si   nepamätá, či   bol   voliť.   Ak   volič prišiel   do   volebnej miestnosti   bez   občianskeho   preukazu   alebo   bol   jeho   preukaz   totožnosti   neplatný, postupovali   v zmysle   volebného   zákona   a rovnako   požiadali   voliča,   aby   si   išiel   po iný preukaz totožnosti (cestovný pas) alebo prišiel v sprievode dvoch osôb známych členom volebnej komisie. Takýto prípad, že by sa volič vrátil v sprievode dvoch svedkov, sa však nestal,   rovnako   nevie   o   tom,   že by   volič preukázal totožnosť   dvomi   voličmi   známymi komisii,   inak   by   ho   určite   pripustili   k volebnému   aktu.   Na   otázku   právneho   zástupcu sťažovateľov, ako vie svedkyňa odstrániť rozpor medzi dnešnou výpoveďou a vyjadrením, ktoré podpísala a tvorí prílohu vyjadrenia doručeného ústavnému súdu, uviedla, že „k tomu sa vyjadriť neviem, svedok T. M. bol poučovaný tak, ako ostatní voliči. Pána G. nepoznám, (...). Neviem sa vyjadriť, či poznám p. S., neviem, o koho ide“.

Svedok J. F., člen komisie, uviedol, že si nepamätá, v ktorom čase bol T. M. voliť. Menovaného poznal už ako malého chlapca a je s ním v príbuzenskom vzťahu (pretože je synom   sesternice   jeho   manželky),   ale   inak   sa   nestretávajú.   Povinnosti   člena   volebnej komisie   dobre   pozná,   ak   do   volebnej   miestnosti   prišiel   volič   s neplatným   občianskym preukazom, voliča vyzvali, aby prišiel s platným preukazom totožnosti alebo v prítomnosti dvoch svedkov. Svedka M. G. a M. S. pozná, „určite som s nimi vonku fajčil pred tým, ako išli vykonávať volebný akt, bolo to niekedy medzi 7. a 8. hod.“, pretože si pamätá, že boli voliť medzi prvými občanmi.

Svedkyňa E. V. uviedla, že bola zapisovateľkou volebnej komisie a do volebného aktu   nezasahovala,   pretože   usmerňovanie   voličov   bolo   povinnosťou   členov   volebnej komisie. T. M. pozná, tak ako pozná každého občana obce, pretože je pracovníčkou na obecnom úrade. Pamätá si, že prišiel vykonať volebný akt, a keď dve členky komisie zistili, že nemá občiansky preukaz, povedali mu, že má priniesť cestovný pas. Nevie, či mu dali nejakú inú možnosť a nepamätá si, s kým bol svedok vo volebnej miestnosti. Svedkov M. G. a M. S. tiež pozná. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľov odpovedala, že bola prvá vo volebnej miestnosti a na začiatku sa členovia volebnej komisie dohodli, že k volebnému aktu budú pripúšťať voličov len s platným občianskym preukazom, tak ako boli poučení na školení.

Svedok M. G. uviedol, že 2. decembra 2006 bol voliť ráno spolu s M. S. (každý volil na   inom mieste   v   priestoroch   určených   na   úpravu   hlasovacích   lístkov).   Keď   vychádzal z priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, počul, ako členovia volebnej komisie hovorili   osobe,   ktorú   nevidel:   „nemáte   platný   občiansky   preukaz   (...).“ Viac   tejto skutočnosti nevenoval pozornosť a odišiel z volebnej miestnosti. Vonku však ostal fajčiť, po chvíli k nemu prišiel J. F., jeden z členov volebnej komisie, ktorý mu povedal, že „tvojho nevlastného syna sme nemohli pustiť voliť, lebo mal neplatný občiansky preukaz. Potom sme sa rozišli (...). Spolu sme odišli domov s M. S.“.

Svedkyňa D. M. uviedla, že je matkou   T.   M.. Keď prišla   2. decembra 2006 do volebnej miestnosti pred obedom, tak jej členky volebnej komisie M. P. a E. P. povedali, „D., tvoj syn nemá platný občiansky preukaz, nemohli sme ho pustiť voliť. Predsedníčka P. povedala, že nech si vybaví občiansky preukaz“. K veci ďalej poznamenala, že s členkou komisie M. P. sa pozná, lebo v minulosti spolu pracovali, a tyká si s ňou. Rovnako aj J. F. jej povedal: „D. nemohli sme ti T. pustiť voliť, lebo mal neplatný občiansky preukaz“. Poznamenala, že J. F. je jej blízkym príbuzným. Svedkyňa po nahliadnutí do priloženej fotodokumentácie uviedla, že fotky s týmto členom komisie sú zo svadby (asi pred rokom) a z oslavy 80. narodenín jej otca, kde boli prítomní aj manželia F., manželka J. F. je jej sesternicou a otcovou neterou. So svedkom sa stretáva pravidelne, tykajú si, dokonca chodí k ním aj na „zabíjačku“, sú vo vzťahu ako „brat a sestra“.

Svedkyňa A. H. uviedla, že svedka T. M. pravdepodobne pozná M. P., E. P. a J. F., s ktorým sú M. dokonca v príbuzenskom vzťahu, M. P. pracovala s T. matkou v sanatóriu K., E. P. bola jeho učiteľkou v materskej škole, a tam ho mohla ako dieťa poznať, nepoznali ho L. S. a ani M. H., ktorí nebývajú v tej časti obce ako T. M. Ďalej uviedla: „Ja sa neviem vyjadriť k volebnému. aktu, keď bol T. M. voliť, pretože som bola voliť popoludní s mojom mamou.   V mojej   prítomnosti   sa   nevyskytol   prípad,   že   by   bol   prišiel   volič   do   volebnej miestnosti s neplatným občianskym preukazom. Členovia volebnej komisie vykonávali túto činnosť aj v predchádzajúcich voľbách.“

V závere boli vypočuté aj ďalšie dve svedkyne R. B. a M. K., ktorých výpovede však nemali   podstatný   význam   na   rozhodovanie   ústavného   súdu,   preto   ich   ústavný   súd nepovažoval   za   potrebné   uvádzať.   Účastníci   po   výsluchu   prítomných   svedkov   zhodne vyhlásili,   že   nemajú   ďalšie   návrhy   na   vypočutie   ďalších   svedkov,   právny   zástupca sťažovateľov v tejto súvislosti výslovne uviedol: „Netrvám na výsluchu svedkov slečny S. a svedka M. S.

II.

Východiská rozhodnutia ústavného súdu

A. Skutkové zistenia

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd zistil nasledovné skutočnosti:

1. Za starostu obce L. bol vo voľbách konaných 2. decembra 2006 zvolený s počtom 263   platných   hlasov   V.   H.,   kandidujúci   za   stranu   SMER-SD,   na druhom   mieste   sa umiestnila   A.   H.,   ktorá   kandidovala   ako   nezávislá   kandidátka,   s počtom   262   platných hlasov. Tretí kandidát získal 138 platných hlasov.

2.   Zápisnica   volebnej   komisie   bola   podpísaná   všetkými   členmi   komisie a zapisovateľkou 3. decembra 2006 o 01.30 h. Nikto z členov komisie zápisnicu neodmietol podpísať.

3. Zo zápisnice vyplýva, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 1 067, počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami pre voľby starostu, bol 670, počet všetkých platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na starostu obce bol 663.

4. Oprávnený volič T. M. bol po príchode do   volebnej miestnosti okolo 8.00 h. vyzvaný, aby predložil občiansky preukaz. Keďže ho nemal, komisia ho vyzvala, aby sa po neho vrátil domov. Po jeho druhom príchode a predložení občianskeho preukazu členovia komisie zistili, že je neplatný a na základe tejto skutočnosti mu neumožnili vo voľbách hlasovať aj napriek tomu, že jeho totožnosť bola známa minimálne dvom členom volebnej komisie, J. F. a M. P.

Členovia komisie síce súhlasne tvrdia, že svedok T. M. bol pri svojom príchode do volebnej miestnosti riadne poučený komisiou, „ktorej členovia ho nepoznali, o možnosti preukázať svoju totožnosť dvoma svedkami známych komisii (...)“, ústavný súd však po vyhodnotení vykonaných dôkazov nedospel k takémuto záveru a výpovede členov komisie považuje v tomto bode za rozporuplné a tendenčné.

Svedeckú výpoveď T. M., pokiaľ ide o tvrdenie, že ho viacerí členovia volebnej komisie osobne poznali, potvrdzujú aj svedectvá M. G., D. M. a A. H.

Hoci svedkovia M. P. a J. F. uviedli, že si nepamätajú na príchody T. M. do volebnej miestnosti, po príchode jeho matky, D. M., pred obedom do volebnej miestnosti jej zhodne oznámili,   že   pre   neplatnosť   občianskeho   preukazu   jej   synovi   neumožnili   voliť.   Túto skutočnosť J. F. tiež oznámil M. G. už ráno pred volebnou miestnosťou, keď mu povedal: „tvojho nevlastného syna sme nemohli pustiť voliť, lebo mal neplatný občiansky preukaz.“

Výpovede J. F. (je na dvoch fotografiách s T. M. a jeho deťmi na minuloročných rodinných oslavách), že sa s menovaným nestretáva, a M. P., že ho ako dospelého nevníma (pracovala v minulosti s jeho mamou), nepovažoval ústavný súd za vierohodné a spôsobilé preukázať, že v čase volieb im totožnosť T. M. nebola známa.

B. Právne posúdenie

Sťažovatelia   namietali,   že   postupom   volebnej   komisie   došlo   okrem   porušenia ustanovenia § 31 ods. 2 volebného zákona aj k porušeniu čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy, ktoré zakotvujú základné zásady volebného práva.

Podľa § 31 ods. 2 volebného zákona „Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže   svoju   totožnosť   a po   zázname   v zozname   voličov   dostane   od   komisie   obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia ho požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní“.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   vo   volebných   veciach   (napr. I. ÚS 2/99 a PL. ÚS 50/99) s výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže   zákonodarca   spájať   určité   podmienky   alebo   vyžadovať   splnenie   určitých predpokladov. Pokiaľ však splnenie takýchto podmienok alebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný orgán, žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom základnom práve alebo slobode utrpieť akúkoľvek ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť jeho výkon, zákonné podmienky alebo predpoklady späté s jeho výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil, či dokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva alebo slobody neumožnil. Na uvedenom nemení nič to, že sa takéhoto konania dopustil orgán štátu, orgán územnej samosprávy alebo volebná komisia ako orgán verejnej správy.

Volebná   komisia   zabezpečuje   riadny   a   zákonný   priebeh   volieb.   Požiadavkou majúcou garantovať zákonný a riadny výkon volebného aktu v prípadoch, keď volič nemôže preukázať svoju totožnosť platným dokladom, je rešpektovanie ustanovenia § 31 ods. 2 volebného   zákona.   Uvedené   ustanovenie   volebného   zákona   jednoznačne   konkretizuje a vymedzuje   postup   volebnej   komisie   tak,   že   neumožnenie   hlasovania   voličovi,   ktorý po príchode   do   volebnej   miestnosti   nemôže   preukázať   svoju   totožnosť   preukazom totožnosti, prichádza do úvahy iba v prípade, ak žiadny z členov okrskovej volebnej komisie voliča   nepozná   a tento   nepreukáže   svoju   totožnosť   svedectvom   dvoch   osôb   známych komisii do ukončenia hlasovania.

Z výsledkov   dokazovania   vyplýva,   že   totožnosť   oprávneného   voliča   T.   M.   pri hlasovaní vo voľbách konaných 2. decembra 2006 na funkciu starostu obce L. bola známa minimálne dvom členom volebnej komisie - J. F. a M. P.

V dôsledku   tejto   skutočnosti   neboli   splnené   zákonné   predpoklady   neumožnenia hlasovania tomuto voličovi podľa § 31 ods. 2 volebného zákona.

Volebná komisia nepostupovala v súlade s uvedeným ustanovením volebného zákona už pri prvom príchode voliča T. M. do volebnej miestnosti, keď nemal pri sebe občiansky preukaz. Namiesto toho, aby preverila, či ho niekto z volebnej komisie nepozná alebo ho následne   výslovne   požiadala,   aby   preukázal   svoju   totožnosť   svedectvom   dvoch   osôb známych komisii, poslala ho domov po preukaz totožnosti. Po jeho opätovnom príchode do volebnej miestnosti a po zistení, že jeho občiansky preukaz je neplatný, mu hlasovanie neumožnila.

Na základe uvedeného preto ústavný súd konštatoval, že postupom volebnej komisie došlo k porušeniu § 31 ods. 2 volebného zákona, a tým aj k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 3 ústavy vo vzťahu k jednému z voličov, T. M.

Ústavným   súdom   zistené   porušenie   zákonnosti   a ústavnosti   mohlo   mať   v danom prípade podstatný vplyv na konečný výsledok volieb starostu obce L. konaných 2. decembra 2006. Ak by volebná komisia postupovala zákonným spôsobom (v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 volebného zákona) a umožnila by voličovi T. M. hlasovať, reálne by mohol prichádzať do úvahy volebný výsledok, podľa ktorého by kandidáti V. H. a A. H. získali rovnaký počet platných hlasov 263.

Podľa § 44 ods. 4 volebného zákona za starostu obce (primátora) je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby (§ 48).

Podľa § 48 ods. 1 písm. c) volebného zákona predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási nové voľby, ak (...) v prípade voľby starostu obce (primátora) kandidáti dostali rovnaký počet hlasov (§ 44 ods. 4).

Preto ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a podľa § 63 ods. 1 písm. a) vyhlásil voľby na starostu obce L. konané 2. decembra 2006 za neplatné.

Sťažovatelia taktiež žiadali, aby ústavný súd uložil V. H., kandidátovi, ktorý podľa výsledku volieb starostu obce L. získal najväčší počet hlasov, povinnosť nahradiť im trovy konania pred ústavným súdom na účet ich právneho zástupcu.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Podľa § 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Zo znenia   citovaných   ustanovení   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhoduje   o uložení povinnosti   niektorému   z   účastníkov   konania,   aby   úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému účastníkovi konania jeho trovy, v prípadoch, keď to možno vzhľadom na výsledok konania a okolnosti posudzovaného prípadu považovať za odôvodnené.

V danom prípade nebolo ústavným súdom zistené porušenie zákonnosti a ústavnosti volieb starostu obce zavinené subjektom, ktorému mala byť podľa návrhu sťažovateľov povinnosť nahradiť trovy konania uložená. Návrh sťažovateľov na náhradu trov konania proti kandidátovi V. H. nemožno vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu považovať za dôvodný.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   nerozhodol   o priznaní   náhrady   trov   právneho zastúpenia sťažovateľov aj napriek tomu, že boli v konaní úspešní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2008