znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 31/03

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   5.   mája   2003 predbežne prerokoval volebnú sťažnosť M. K., bytom B., kandidáta na poslanca Obecného zastupiteľstva obce Budimír, zastúpeného advokátom Mgr. J. M., K., proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy obce Budimír konaných 6. a 7. decembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Volebnú sťažnosť M. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2002 doručená volebná sťažnosť M. K., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ“), kandidáta na poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   Budimír,   proti   výsledku   volieb   do   orgánu samosprávy obce Budimír konaných 6. a 7. decembra 2002.

Sťažovateľ   uviedol,   že   ako   kandidát   vo   voľbách   do   obecného   zastupiteľstva v Budimíre získal vo volebnom obvode viac ako 10% voličov. Výsledky týchto volieb boli uverejnené 9. decembra 2002.

Sťažovateľ   nebol   zvolený   za   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   Budimír, pretože   podľa   jeho   názoru   „došlo   k pozmeneniu   kandidátnej   listiny   po   jej   podaní“. V súvislosti s týmto jeho tvrdením uviedol, že:

„Pravá Kandidátna listina Strany demokratickej ľavice (ďalej len „SDĽ“) v dvoch rovnopisoch,   riadne zopnutá spínacím strojčekom,   bola odovzdaná zapisovateľke A. B., v mieste jej bydliska, v sobotu 12. 10. 2002 po 22.00 hodine večer, Ing. Ľ. Č. (...) Vyhlásenie kandidáta   je   z 12.   10.   2002.   Zapisovateľka   potvrdila   prijatie   súpisom   prevzatých   listín a svojím   podpisom   na   hárok   papiera   dňa   12.   10.   2002.   Táto   kandidátna   listina   bola volebnou komisiou zaregistrovaná na základe rozhodnutia č. RMVK-O5-SDĽ.

Na tejto Kandidátnej listine SDĽ bol uvedený iba jeden kandidát M. K., B., ktorý sa o tom, že bude kandidovať rozhodol až 12. 10. 2002 poobede, keď podpisoval Vyhlásenie kandidáta. Informáciu o tom mal iba Ing. Ľ. Č. a M. K. Pán M. R., ktorý je náhradníkom splnomocnenca na kandidátnej listine, mal túto informáciu až po 21.00 hodine večer, dňa 12.   10.   2002,   keď   v Čani,   na   ulici   Pokroku   č.   3,   v mieste   svojho   bydliska   odovzdal potvrdenú kandidátnu listinu Ing. Ľ. Č., ktorého splnomocnil odovzdaním zapisovateľke do 24.00   hodiny.   Tento   deň   bol   súčasne   posledným   možným   termínom   na   odovzdanie Kandidátnych listín. (...)

Pravá kandidátna listina bola podľa nášho názoru pozmenená tak, že bola rozopnutá a na stroji obecného zastupiteľstva boli na iné tlačivo kandidátnej listiny dopísaní ďalší kandidáti.   Sťažovateľ   bol   napísaný   až   na   tretie   miesto.   Potvrdenie   splnomocnenca a náhradníka bolo použité z pravej kandidátnej listiny. Táto pozmenená kandidátna listina nebola zaregistrovaná na základe rozhodnutia volebnej komisie č. RMVK-O8-SDĽ. O tejto listine neexistoval záznam, kedy bola podaná. Až dodatočne, v konaní pred súdom bola predložená   kandidátna   listina   už   druhýkrát   pozmenená   tak,   že   prvá   strana,   kde   sa nachádzal   zápis   predsedu   volebnej   komisie   o nezaregistrovaní,   bola   na   tomto   mieste prekrytá kusom papiera, prekopírovaná a tak bol dopísaný text „prevzala: 11. 10. 2002 B.“ Zreteľne to dokazuje čierna čiara, ktorá pri tomto úkone vznikla.

Z uvedeného vyplýva, že zápis mena „M. K.“ na falošnom liste bol vykonaný po dni 12. 10. 2002 a už   vôbec nemohol byť vykonaný dňa 11. 10. 2002, keďže sťažovateľ dňa 11. 10. 2002 ešte nevedel, že bude kandidovať (Aj vyhlásenie kandidáta na pravej listine je zo dňa 12. 10. 2002).

Pozmenený list bol napísaný na stroji Obecného úradu Budimír a čo je dôležité, celý text   v ňom   uvedený   bol   vypísaný   na   prvé   založenie   do   písacieho   stroja,   o čom   svedčí rovnaký rozstup medzi riadkami, ako aj zarovnanie stĺpcov pri kladení písmen. Tento stroj má charakteristickú vadu v malom písmene „r“ (...).

Súd na základe predložených pozmenených listín a navyše po   zákonom stanovenej lehote rozhodol tak, že vyhovel návrhu na zaregistrovanie kandidátov I. B., J. Ch. a J. V. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že kandidáti I. B., J. Ch. a J. V. boli na kandidátnej listine uvedení neoprávnene. Aj vďaka tomu, že I. B., J. Ch. boli uvedení na prvom a druhom mieste, získali viac hlasov ako sťažovateľ a stali sa poslancami. To je dôvod, prečo sa sťažovateľ nestal poslancom obecného zastupiteľstva.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   po   prijatí   volebnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje osvedčenie Miestnej volebnej komisie v Obci Budimír o zvolení I. B., Strana demokratickej ľavice a J. Ch., Strana demokratickej ľavice   za   poslancov   Obecného   zastupiteľstva   Obce   Budimír   a vyhlasuje   za   zvoleného sťažovateľa M. K., Strana demokratickej ľavice.“

Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti odvoláva na uznesenie Okresného súdu Košice-okolie (ďalej aj „okresný súd“) č. k. 7 C 448/02-12 z 29. októbra 2002, ktoré priložil k tejto volebnej   sťažnosti   a   z ktorého   vyplýva,   že   o návrhu   Strany   demokratickej   ľavice   proti odporcovi Miestnej volebnej komisii v Budimíre v konaní o návrhu na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta okresný súd právoplatne takto rozhodol:

„Návrhu navrhovateľa na registráciu kandidátov: 1. I. B., podnikateľa, bytom B., 2. J. Ch.,   opravára,   bytom   B. a 3.   J.   V.,   bytom   B.   na   funkciu   poslancov   Obecného zastupiteľstva v obci Budimír, ktorí neboli zaregistrovaní na základe rozhodnutia Miestnej volebnej komisie v Budimíre zo dňa 22. 10. 2002 pod č. RMVK-08 pre voľby do obecného zastupiteľstva, ktoré sa majú uskutočniť v dňoch 6. 7. decembra sa vyhovuje.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Na predbežnom prerokovaní posúdil ústavný súd podanie sťažovateľa   podľa jeho obsahu ako volebnú sťažnosť v zmysle § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde a konštatoval, že   M.   K.   je   procesne   oprávneným   sťažovateľom,   pretože   ako   kandidát   na   poslanca miestneho zastupiteľstva - ako to vyplýva z priloženej zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva - získal vo volebnom obvode hlasy najmenej 10% oprávnených voličov, sťažnosť podal do desiatich dní po oznámení výsledku volieb   a jeho   sťažnosť   popri   všeobecných   náležitostiach   uvedených   v   §   20   zákona o ústavnom súde spĺňa aj náležitosti v zmysle § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že „došlo k pozmeneniu kandidátnej listiny po jej podaní“, pričom podľa názoru sťažovateľa kandidáti I. B., J. Ch. a J. V. boli na kandidátnej listine uvedení neoprávnene a „vďaka tomu“, že I. B. a J. Ch. boli uvedení na kandidátke na prvom a druhom mieste, podľa presvedčenia sťažovateľa získali viac hlasov ako   on   a stali   sa   poslancami   miestneho   zastupiteľstva   a práve „to   je   dôvod,   prečo   sa sťažovateľ nestal poslancom obecného zastupiteľstva“.

Podľa § 17 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“) proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta   alebo   o nezaregistrovaní   kandidáta   môžu   podať   kandidujúce   politické   strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.

Z obsahu sťažnosti a z uznesenia Okresného súdu Košice-okolie č. k. 7 C 448/02-12 z   29. októbra 2002 vyplýva, že o zaregistrovaní kandidátov I. B., J. Ch. a J. V. rozhodol okresný súd v zmysle § 17 ods. 4 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, pričom sťažovateľ ako to z petitu sťažnosti vyplýva, uvedené rozhodnutie okresného súdu právne relevantným spôsobom nenamietol.

Sťažovateľ sa domáhal zrušenia osvedčenia o zvolení I. B. a J. Ch. za poslancov Obecného   zastupiteľstva   obce   Budimír   a vyhlásenia   jeho   za   zvoleného   poslanca   tohto miestneho zastupiteľstva.

Ústavný súd konštatuje, že za opodstatnené volebné sťažnosti môže ústavný súd považovať tie sťažnosti, ktorými sa požaduje také konanie a rozhodovanie ústavného súdu, ktoré spĺňa ústavný a zákonný rámec vymedzený v čl. 129 ods. 2 ústavy a v ustanovení § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Za zjavne neopodstatnené preto ústavný súd považuje aj   také   podanie,   ktoré   sa   domáha   takého   konania   a rozhodnutia   ústavného   súdu,   ktoré prekračuje   uvedený   ústavný   a zákonný   rámec.   Vzhľadom   na   to,   že   v danom   prípade sťažovateľ svojím podaním požadoval také konanie a rozhodnutie ústavného súdu (zrušenie osvedčenia),   ktoré   prekračuje rámec ustanovenia   §   63 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde, a pretože podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom, bolo potrebné jeho podanie odmietnuť ako zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na uvedené, bolo už bez právneho významu zaoberať sa s ostatnými podmienkami prijateľnosti návrhu sťažovateľa na ďalšie konanie.  

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2003