znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 30/2020-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2020 v pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša (sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Roberta Šorla o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. o súhlas na vzatie do väzby, sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu, zastúpeného AK H. P., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Rastislav Palovič, takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby, sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu, aj pre skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry č. k.   VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020 v bode 1 a 3, ktoré boli 31. júla 2020 spojené na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, ktorý bol 16. septembra 2020 spojený na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020).

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) č. k. III Spr 117/20/1000-2 zo 7. decembra 2020 podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na rozšírenie dôvodov väzby (ďalej aj „súhlas na vzatie do väzby“), sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu od 18. apríla 2012 (ďalej len „sudca“ alebo „dotknutý sudca“), v čase spáchania skutku zastávajúceho funkciu predsedu Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej aj „žiadosť generálneho prokurátora“).

2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.  

3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd uznesením.

6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti rozhodol.

7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.

8. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020 pre skutok, ktorý bol 31. júla 2020 spojený na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), bolo podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s poukazom na § 207a Trestného poriadku dotknutému sudcovi vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 a 2 písm. c) a d) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, spáchané spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za skutok uvedený v bode 1 písm. a) a b) a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) a   ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona za skutok uvedený v bode 3 na tom skutkovom základe, že «v bode 1/

v období najmenej od marca 2017 do 24. marca 2020 na doposiaľ presne nezistených miestach na území SR,, ako predseda SŠHR, spolu s

, ako generálnym riaditeľom Se ŠHR SŠHR, ako riaditeľom OMRaPZ SŠHR, konajúci v mene SŠHR, v rámci výkonu svojich oprávnení vyplývajúcich z ich funkcii, týkajúcich sa výberu konkrétnych dodávateľov a uzatvárania obchodno-právnych vzťahov, resp. zmlúv v pôsobnosti SŠHR, opakovane svojim postupom v rozpore s § 10 ods. 2, ods. 3 a § 42 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO“), účelovo ovplyvňovali vyhlásenie a priebeh verejných obstarávaní, vyhlasovaných SŠHR ako obstarávateľom, tak, že za prisľúbený majetkový prospech od budúcich dodávateľov manipulovali prieskumy trhu za účelom zistenia predpokladanej hodnoty zákazky, účelovo upravovali súťažné podklady tak, aby vyhovovali konkrétnemu budúcemu dodávateľovi a aby obmedzili možnosť iným súťažiteľom podať do súťaže ponuku alebo manipulovali priebeh vyhodnocovania ponúk s cieľom zabezpečiť víťazstvo vo vyhlásených verejných obstarávaniach a následný majetkový prospech obchodnej spoločnosti, bez ohľadu na ekonomickú výhodnosť, hospodárnosť a efektivitu ponuky týchto spoločností, čím zároveň porušili ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RP“), za čo následne prijímali od víťazných obchodných spoločnosti majetkový prospech vo forme peňažného alebo iného plnenia majetkovej povahy v rôznych výškach, a to v nasledovných verejných obstarávaniach:

a) v presne nezistenom čase v období od augusta 2019 do 24. marca 2020 manipulovali prípravu a proces verejného obstarávania na predmet nadlimitnej zákazky „Uvoľňovací tank“ vyhlásenej v ÚV EÚ č. 2019/S 194-470866 dňa 08.10.2019 a vo V VO č. 204/2019 dňa 09.10.2019 pod zn. 26099-MST, predmetom ktorej bolo uzatvorenie rámcovej zmluvy na dodanie 4 ks uvoľňovacích tankov, v predpokladanej hodnote zákazky 3.400.000,- EUR bez DPH (t.j. 4.080.000,- EUR s DPH) tak, aby podmienky spĺňala a následne vyhrala spoločnosť, ktorá dňa 25.11.2019, ako jediný uchádzač, súťaž vyhrala, za čo si na základe predchádzajúcej dohody od zástupcu nechali sľúbiť majetkový prospech vo forme peňažného plnenia, ktorý dňa 27.11.2019 skrytým spôsobom prijali vo forme 15 bezhotovostných bankových prevodov z bankového účtu vedeného v COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky č., patriaceho spoločnosti na bankový účet vedený v Tatra banka, a. s., č. patriaci obchodnej spoločnosti (od 05.06.2020 ),

(ďalej len „ “) v celkovej výške 146.400,- EUR, po čom majiteľ spoločnosti previedol na syna dva byty v spôsobom, popísaným v bode číslo 3, na základe čoho SŠHR v zastúpení predsedom dňa 16.12.2019 uzatvorila so spoločnosťou Rámcovú dohodu č. 60/OMRaPZ/2019, predmetom ktorej je záväzok v období 48 mesiacov dodať na základe samostatných kúpnych zmlúv 4 ks uvoľňovacích tankov v jednotkovej cene 850 000,- EUR bez DPH/kus (t.j. 1.020 000,- EUR s DPH/kus), a následne zmluvné strany dňa 30.01.2020 uzatvorili Kúpnu zmluvu č. 7/OMRaPZ/2020 na kúpu 3 ks uvoľňovacích tankov s príslušenstvom za kúpnu cenu 2.550.000,- EUR bez DPH (t.j. 3.060.000,- EUR s DPH), čím mali v úmysle zabezpečiť prospech spoločnosti vo výške najmenej 520.000,- EUR bez DPH (t.j. 624.000,- EUR s DPH), predstavujúci rozdiel medzi predpokladanou vysúťaženou hodnotou zákazky a pre seba prijali majetkový prospech vo výške 146.400,- EUR, pričom k spôsobeniu škody na ŠR SR nedošlo iba v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy po odvolaní z funkcie predsedu SŠHR novým štatutárom SŠHR z dôvodu nedodržania zmluvných termínov dodávky;

b) v presne nezistenom čase v období od augusta 2019 do 24. marca 2020 manipulovali prípravu a proces verejného obstarávania na predmet nadlimitnej zákazky „Technika na dočasné premostenie" vyhlásenej v ÚV EÚ únie č. 2019/S 194-470867 dňa 08.10.2019 a vo V VO č. 204/2019 dňa 09.10.2019 pod zn. 26098-MST, predmetom ktorej bolo uzatvorenie rámcovej zmluvy na dodanie techniky na dočasné premostenie, v predpokladanej hodnote zákazky 12.057.240,- EUR bez DPH (t.j. 14.468.688,- EUR s DPH) tak, aby podmienky spĺňala a následne vyhrala spoločnosť, za čo si na základe predchádzajúcej dohody od zástupcu nechali sľúbiť majetkový prospech vo forme peňažného plnenia, pričom v dôsledku podania nižšej cenovej ponuky obchodnou spoločnosťou (ďalej len „ “) so sumou 10.290.000,- Eur bez DPH (t.j. 12.348.000,- Eur s DPH), zmanipulovali vyhodnotenie ponúk tak, že verejný obstarávateľ zrušil verejné obstarávanie bez uzatvorenia zmluvy, čim spôsobili škodu spoločnosti vo výške 12.348.000,- EUR s DPH a štátnemu rozpočtu škodu vo výške 1.767.240.- Eur, čo predstavuje rozdiel medzi ponukou spoločnosti a,

čím opakovane úmyselne konali v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a porušili povinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia a tým konali s cieľom spôsobiť škodu na rozpočte SR v celkovej výške najmenej 2.287.240,- EUR a získali pre seba majetkový prospech najmenej vo výške 146.400,-EUR.

v bode 3/

v presne nezistenom čase v období od mája 2016 do apríla 2020

v postavení predsedu SŠHR účelovo vytvoril podmienky na budúcu legalizáciu finančných prostriedkov pochádzajúcich z úplatkov a iných majetkových prospechov poskytnutých mu v súvislosti s machináciami verejných obstarávaní realizovaných SŠHR a uzatváraním zmlúv v pôsobnosti SŠHR tým, že v sprostredkoval predaj nehnuteľnosti - skladov a pozemkov, parc. číslo zapísaných na LV č., katastrálne územie, z majetku SŠHR spoločnosti a v marci 2018 po vzájomnej dohode s, štatutárom a spoločníkom obchodnej spoločnosti, zabezpečil ich následný predaj spoločnosti, sprostredkoval ich fiktívny prenájom spoločnosti, následne

v mene spoločnosti dňa 27.11.2019 poskytol skrytým spôsobom za zmanipulovanie verejného obstarávania vyhláseného SŠHR na predmet nadlimitnej zákazky „Uvoľňovací tank“ v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2019/S 194-470866 dňa 08.10.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 204/2019 dňa 09.10.2019 pod zn. 26099-MST a zabezpečenie uzatvorenia Rámcovej dohody č. 60/OMRaPZ/2019, úplatok v celkovej výške 146.400,- EUR formou 15 bezhotovostných bankových prevodov z bankového účtu č., patriaceho spoločnosti na bankový účet č. patriaci spoločnosti nasledovne:

27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755091 BRA12512638/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 119112755086 BRA12512639/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755128 BRA12512640/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 8.100,- EUR s označením „DE 19112755095 BRA12512641/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755108 BRA12512630/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755115 BRA12512631/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755107 BRA12512632/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755088 BRA12512633/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755089 BRA12512637/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755087 BRA12512636/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755111 BRA12512635/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755116 BRA12512634/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

- 27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755103 BRA12512612/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

- 27.11.20219 sumu vo výške 9.720,- EUR s označením „DE 19112755109 BRA12512696/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

- 27.11.20219 sumu vo výške 16.200,- EUR s označením „DE 19112755090 BRA12512613/ rent, final destination Slovakia, no military usage“;

fiktívne účelovo deklarovaných ako platby za prenájom nehnuteľnosti a takto zakrytým spôsobom poskytnutý úplatok následne v období od 10.03.2020 do 18.03.2020 s legalizovali tým, že

inicioval uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv medzi, ako kupujúcim, a, ako predávajúcim, pričom k prevodu vlastníckeho práva došlo bez uhradenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho a to: Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 10.03.2020, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č., v

a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaný na LV č., katastrálne územie a prislúchajúci podiel a na pozemkoch parc. č., zapísaných na LV č., katastrálne územie, za kúpnu cenu 106.000 EUR,

Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 10.03.2020, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č., v

a poslúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaný na LV č. katastrálne územie a poslúchajúci podiel a na pozemkoch parc. č., zapísaných na LV č., katastrálne územie, za kúpnu cenu 94.000,- EUR.».

Ďalej bolo dotknutému sudcovi vznesené obvinenie uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020 pre skutok, ktorý bol 16. septembra 2020 spojený na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

«v presne nezistenom čase v období mesiaca marec roku 2020, v priestoroch Správy štátnych hmotných rezerv SR na Pražskej ulici č. 29 v Bratislave, IČO: 30844363 (ďalej len „SŠHR“), obvinený v pozícii predsedu SŠHR (štatutárneho orgánu) v súčinnosti s, riaditeľom Odboru mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob SŠHR (ďalej len „OMRaPZ“) a súčasne členom 1. pracovnej komisie na obstaranie pohotovostných zásob, v úmysle zabezpečiť spoločnosti

(ďalej len „ “) a spoločnosti

(ďalej len „ “) prospech, v súvislosti s obstarávaním zdravotníckeho materiálu pre SŠHR súvisiaceho s pandémiou Covid - 19, na základe Uznesení vlády SR č. 96/2020, č. 99/2020 a č. 112/2020, konali v rozpore s § 10 ods. 2 a § 82 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO“) pri priamych rokovacích konaniach podľa § 81 písm. c) zákona o VO, ktoré sa konali v dňoch 09.03.až 13.03.2020, takým spôsobom, že zabezpečili, aby vyššie uvedení uchádzači získali vo verejnom obstarávaní prednosť a výhodnejšie zmluvné podmienky, a to na úkor ďalších súťažiteľov (najmä spoločností:

), a to predovšetkým v podobe:

i) informácii o presnom potrebnom množstve tovaru, čo ovplyvnilo cenu, ktorú uchádzači ponúkali za jeden kus ochranného prostriedku, pričom niektorí neúspešní uchádzači upresnenie požadovaného množstva vôbec neobdržali,

ii) zmluvnej možnosti, že tovar na Slovensko môžu letecky priviesť za účasti štátu, teda nie na vlastné náklady, pričom táto možnosť viacerým uchádzačom ponúkaná (prezentovaná) vôbec nebola,

iii) informácie, že splatnosť faktúry za dodávku tovaru je 30 dní a nie je daná možnosť kratšej lehoty splatnosti,

iv) informácie, že neexistuje možnosť zálohovej platby,

hoci v prípade spoločnosti a bola z iniciatívy

po uskutočnení priameho rokovacieho konania, v kúpnych zmluvách na zdravotnícky materiál zmluvne upravená možnosť zálohovej platby, ako aj možnosť dopravy v réžii štátu, súčasne boli z priameho rokovacieho konania, ktoré viedol v mene 1. pracovnej komisie na obstaranie pohotovostných zásob, vylúčení niektorí uchádzači (spoločnosti ), ktorých predložené ponuky boli výrazne lacnejšie, a to z rôznych dôvodov, majúcich základ najmä v ponúkanom tovare a jeho technických špecifikáciách, alebo v požiadavke zálohovej platby, hoci:

uchádzač nesplnil technické požiadavky na zdravotnícky materiál (Respirátor FFP3) a ani v zmysle žiadosti verejného obstarávateľa nedoložil doklady na posúdenie splnenia požadovaných špecifikácii obstarávaných zdravotníckych potrieb (Rukavice chirurgické nesterilné a Chirurgická maska) a aj napriek tejto skutočnosti uzatvoril konajúci v mene SŠHR so spoločnosťou

- dňa 13.03.2020 Kúpnu zmluvu č. 23/OMRaPZ/2020 na sumu 12.399.139,20 eur a

- dňa 17.03.2020 Kúpnu zmluvu č. 26/OMRaPZ/2020 na sumu 22.552.032 eur, čím spôsobili iným súťažiteľom škodu najmenej vo výške 250.000 eur (spol. ), pričom obvinení súčasne bez relevantného prieskumu trhu, napriek tomu, že existovala možnosť obstarať zdravotnícky materiál spĺňajúci potrebné špecifikácie za rádovo nižšie ceny a to od obchodných spoločnosti pôsobiacich v danom segmente dlhé roky, najmä s prihliadnutím na objem zákazky, jeho dostupnosť a jeho cenu, odsúhlasili a následne podpísal vyššie uvedené kúpne zmluvy so „schránkovými“ spoločnosťami a, v prospech ktorých sa obaja obvinení osobne angažovali, hoci tieto spoločnosti nemali žiadne reálne podnikateľské priestory, relevantný personálny a majetkový substrát, ekonomické výsledky, webovú stránku, pričom týmito spoločnosťami ponúkaný zdravotnícky materiál nespĺňal vyžadované technické špecifikácie a bol výrazne drahší,

čím týmto svojim konaním v rozpore s ust. § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., § 5 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., v rozpore s čl. 5 bodu 2 písm. j) príkazu predsedu SŠHR č. 3/2016 a v rozpore s čl. 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), c) ústavného zákona č. o 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov v z.n.p., spoločnostiam a zabezpečili prospech vo výške 48.271.171,20 eur, plynúceho z uzatvorenia daných kúpnych zmlúv na zdravotnícky materiál,

pričom spoločnosti bola aj z dôvodu osobnej intervencie

v Kúpnej zmluve pod č. 24/OMRaPZ/2020 uzatvorenej medzi SŠHR, zastúpenej a firmou, ktorej predmetom bol nákup chirurgických masiek za celkovú sumu 13.320.000 eur, v čl. IV, bod 4.4. upravená možnosť žiadať vyplatenie zálohovej platby, k čomu aj reálne došlo, keďže spoločnosti bola zo strany SŠHR dňa 15.03.2020 vyplatená ako záloha suma 3.885.000 eur, avšak objednaný tovar spol. nedodala a ani vyplatenú zálohu, napriek urgenciám, a následnému odstúpeniu od zmluvy zo dňa 20.04.2020, do dnešného dňa nevrátila,

čím takto svojim konaním súčasne v rozpore s verejným záujmom porušili povinnosť pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť ich použitia, a tým spôsobili škodu Slovenskej republike najmenej vo výške 1.131.960 eur, ktorá predstavuje sumu, o ktorú mohla Slovenská republika nakúpiť predmetný zdravotnícky materiál výhodnejšie a sumu 3.885.000 eur, ktorá bola nedôvodne, nehospodárne a neefektívne vyplatená spol., celkovo teda išlo o škodu na majetku Slovenskej republiky vo výške 5.016.960 eur.».

9. Navrhovateľ dôvodí, že je potrebné rozšíriť dôvody väzby aj na skutky, z ktorých bol dotknutý sudca obvinený na základe už uvedených rozhodnutí, pretože „v prípade prepustenia obvineného na slobodu možno dôvodne predpokladať, že by došlo medzi ním a obv. navzájom ako aj medzi nimi a ďalšími zainteresovanými osobami k vzájomným kontaktom, s cieľom kolúzie v záujme odstránenia alebo ovplyvňovania dôkazov, ktoré svedčia v ich neprospech a usvedčujú ich zo spáchania machinácií pri verejnom obstarávaní, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, korupčnej trestnej činnosti a najmä legalizácii príjmov z nich pochádzajúcich, čo už zakladá aj antedatovaná zmluva o pôžičke s dlžníkom, ako aj manipulácia s výpočtovou technikou“.

10. Generálny prokurátor uvádza, že príslušný prokurátor žiadal o vydanie rozhodnutia o rozšírení dôvodov väzby aj Špecializovaný trestný súd, ktorý uznesením sp. zn. 5 Tp 4/2020 z 20. októbra 2020 vyslovil právny názor podporený aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn. 3 Tost 46/2020 z 10. novembra 2020, že „bez predchádzajúceho súhlasu Ústavného súdu SR nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby mohli súdy rozhodovať o žiadosti o rozšírenie dôvodov väzby “.

11. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor požiadal ústavný súd o udelenie súhlasu na „rozšírenie dôvodov väzby“ o už popísané skutky v zmysle uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020, spojené 31. júla 2020 na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, spojené 16. septembra 2020 na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020).

12. Generálny prokurátor poukázal na to, že v čase spáchania skutkov bol dotknutý sudca predsedom Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a mal prerušený výkon funkcie sudcu Okresného súdu Čadca. V tomto smere preto podľa navrhovateľa nemožno uvažovať o prípadnom zásahu orgánov činných v trestnom konaní do nezávislosti súdnej moci, čo konštatoval ústavný súd aj v rozhodnutí, ktorým už udelil súhlas s väzobným stíhaním obvineného sudcu.

13. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 30/2020 zo 16. decembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

14. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227 zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril. Dotknutý sudca bol listom z 10. decembra 2020 písomne upovedomený o možnosti zúčastniť sa neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu. V podaní zo 14. decembra 2020 sudca oznámil, že sa nezúčastní neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu a že sa k žiadosti vyjadrí písomne.

15. Dotknutý sudca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k predmetnej veci vyjadril podaním z 15. decembra 2020, v ktorom poukázal v prvom rade na to, že celé trestné stíhanie spojené s obmedzovaním jeho osobnej slobody v rámci väzobného stíhania porušuje jeho základné právo na osobnú slobodu, základné právo nebyť stíhaný a pozbavený inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákona podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru a v rámci jeho vedenia dochádza k neprípustnému zasahovaniu výkonnej moci do právomoci orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Ďalej poukázal na to, že podanou žiadosťou o vydanie súhlasu na rozšírenie dôvodov väzby dochádza k porušeniu zásady res iudicata. Podľa jeho názoru o predmetnej žiadosti rozhodoval už sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ako aj najvyšší súd, uvedené súdy žiadosti nevyhoveli z dôvodu absencie súhlasu ústavného súdu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 42/2011 z 18. októbra 2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2012 pod č. 121, podľa ktorého „... skoršia nezákonnosť však bez nastania nových skutočností nemôže byť ignorovaná. Prekážka „res iudicata“ v zmysle § 2 ods. 8, resp. 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. sa síce viaže len na meritórne rozhodnutia v konaní, výkladovo je však nevyhnutné dospieť k záveru, že rovnako nemožno dosiahnuť zmenu právoplatného rozhodnutia o väzbe (alebo o inej nemeritórnej otázke) len zopakovaním rozhodovania postupom, akým ku tomu v prejednávanej veci došlo.“. Namietaný postup by viedol k situácii, keď by orgány činné v trestnom konaní mohli „donekonečna“ skúšať akékoľvek procesné postupy, kým by našli postup správny a zákonne konformný. Na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd nevyhovel žiadosti generálneho prokurátora a súhlas na rozšírenie dôvodov väzby nevydal.

16. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 6/2020-19 z 22. apríla 2020 dal súhlas na vzatie do väzby dotknutého sudcu stíhaného na základe uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-13 z 21. apríla 2020, a to pre skutok konkrétne vymedzený v tomto uznesení prokurátora. Následne prokurátor požiadal o zmenu dôvodov väzby tak, aby sa   vzťahovali aj na skutky vznesené mu uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 111/20/1000-3 z 30. júla 2020 v bode 1 a 3, spojené   31. júla 2020 na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020), a uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 53/20/1000-10 z 18. augusta 2020, spojené 16. septembra 2020 na spoločné konanie k sp. zn. VII/3 Gv 50/20/1000 (ČVS: PPZ-99/NKA-BA3-2020). Špecializovaný trestný súd uznesením sp. zn. 5 Tp 4/2020 z 20. októbra 2020 vyslovil právny názor podporený aj záverom najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 3 Tost 46/2020 z 10. novembra 2020, že „bez predchádzajúceho súhlasu Ústavného súdu SR nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby mohli súdy rozhodovať o žiadosti o rozšírenie dôvodov väzby “.

17. Dôvody väzby závisia od konkrétneho skutku, z ktorého je dotknutá osoba obvinená. Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní v každom období trestného stíhania skúmať, či dôvody väzby trvajú, alebo sa zmenili. V prípade väzobného stíhania sudcov ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu pre konkrétny skutok, na ktorý sa vzťahujú dôvody väzby. Na tomto podklade vykonáva ústavný súd kontrolu, či sa väzobným stíhaním nezasahuje do ústavnoprávne garantovanej nezávislosti výkonu súdnej moci. Ak má dôjsť v priebehu trestného konania k zmene dôvodov väzby, v zmysle § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ide o rozhodovanie o väzbe. Preto je potrebné, aby ústavný súd aj v takomto prípade preskúmal, či prípadné rozhodnutie o väzbe je spôsobilé zasiahnuť negatívnym spôsobom do nezávislosti výkonu súdnej moci. Opačný prístup, teda aplikovanie súhlasu ústavného súdu udeleného pri vzatí dotknutého sudcu do väzby aj na zmenu (teda aj na rozšírenie) dôvodov väzby o ďalšie skutky, by znamenal, že kontrola zásahov orgánov činných v trestnom konaní do nezávislosti výkonu súdnej moci by sa neprimerane a bez ústavnoprávneho podkladu zúžila iba na dôvody väzby späté so skutkom, pre ktorý bol dotknutý sudca prvotne obmedzený na osobnej slobode.

18. Účelom konania podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v spojení s § 227 a nasl. zákona o ústavnom súde je v prípade sudcov ochrana výkonu súdnej moci proti neoprávneným zásahom inej zložky štátnej moci. Primárne tento zásah hrozí pri obmedzení osobnej slobody sudcu a jeho následnom väzobnom stíhaní, keď ústavný súd rozhoduje, či súhlas so vzatím do väzby udelí alebo nie. Ústavný súd konštatuje, že rovnaká situácia nastáva aj pri možnom rozhodovaní o zmene dôvodov väzby, keď dochádza k rozširovaniu skutkového základu väzobného stíhania sudcu. Aj v tejto fáze trestného konania je z hľadiska ochrany nezávislosti súdnej moci nutné, aby ústavný súd preveril, či obmedzenie osobnej slobody pre ďalšie skutky, z ktorých je dotknutý sudca obvinený, nie je snahou o zásah do výkonu jeho funkcie sudcu. Uvedený záver podporuje aj názor najvyššieho súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 3 Tost 46/2020 z 10. novembra 2020, v zmysle ktorého: „Článok 136 ods. 3 Ústavy SR upravuje právomoc Ústavného súdu SR rozhodnúť o tom. Či udelí súhlas na vzatie do väzby sudcu. Účelom tohto ustanovenia je primáme ochrana funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať konkrétne trestné činy používaním nátlaku prostriedkami trestného konania. Táto imunita nie je absolútna a trvá do rozhodnutia Ústavného súdu SR ako príslušného súdneho orgánu, ktorý dá súhlas na vzatie do väzby obvineného v trestnom konaní a až následne ak existuje takýto ústavný podklad o súhlase pre konkrétny trestný čin pre ďalšie konanie všeobecného súdu, je daný predpoklad vôbec rozhodovať o väzbe obvineného - sudcu, hoci s prerušeným výkonom funkcie sudcu, pre trestné činy vyššie uvedené... Takýto súhlas však nemožno pro futuro automaticky využiť aj vo vzťahu ku skutkom, na ktoré sa pôvodné rozhodnutie o väzbe obvineného nevzťahovalo. Najvyšší súd SR nad rámec uvedeného poukazuje na správnu úvahu Špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého by mohlo v budúcnosti dôjsť k situácii, že trestné stíhanie pre skutok, za ktorý bolo obvinenému pôvodne vznesené obvinenie, bude zastavené a obvinený by takýmto prístupom bol vo väzbe už len pre skutky, ktoré Ústavný súd SR v konečnom dôsledku nezohľadňoval, resp. neposudzoval a konanie pred Ústavným súdom SR ohľadom súhlasu s ním by vôbec neprebiehalo a takýto postup by bol v rozpore s Ústavou SR neprípustné obchádzaný.“

19. Právomoc ústavného súdu v imunitných veciach je v prípade rozhodovania o väzbe sudcu legálne definovaná ako rozhodovanie o súhlase na väzbu sudcu. Rozsah tejto právomoci nie je možné reštriktívne vykladať iba ako súhlas s prvotným rozhodovaním všeobecného súdu o obmedzení osobnej slobody sudcu, ale je potrebné túto právomoc uplatňovať aj na nadväzujúce rozhodnutia o väzbe vrátane rozhodovania o zmene dôvodov väzby obvineného. Vznesenie obvinenia pre ďalšie skutky, pre ktoré prokurátor navrhuje väzobné stíhanie sudcu, odôvodňuje podanie žiadosti o zmenu dôvodov väzby (ich skutkového rozšírenia), pričom rozhodovanie o nej je v prípade obvineného sudcu takisto viazané na udelenie ďalšieho súhlasu ústavného súdu na jeho vzatie do väzby.

20. Aj pri rozhodovaní o súhlase so zmenou (rozšírením) dôvodov väzby platia zásady formulované ústavným súdom v rozhodnutiach o súhlase na vzatie do väzby sudcu. To znamená, že ani súhlas ústavného súdu na rozšírenie dôvodov väzby nenahrádza rozhodnutie príslušného všeobecného súdu o zmene dôvodov väzby (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby, pozn.). Je len predpokladom, aby príslušný súd mohol o zmene dôvodov väzby rozhodnúť, pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie, ktoré môže vyznieť pozitívne, ako aj negatívne. Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby (obsiahnutej v Trestnom poriadku).

21. Ako už bolo uvedené, rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu vo vzťahu k ďalším skutkom, z ktorých je obvinený, nenahrádza rozhodnutie všeobecného súdu o zmene dôvodov väzby, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia kritérií, ktoré môžu byť uplatnené v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní o ústavnej sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu ústavným súdom). Súhlas s väzobným stíhaním z iných (ďalších) dôvodov je rovnako výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby moci a má slúžiť na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva (procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či už s cieľom odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej budúcom výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3 ústavy), ale aj moci zákonodarnej (čl. 78 ods. 3 ústavy), len v inom kompetenčnom vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej poslanca).

22. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie do väzby z rozšírených dôvodov jedine v situácii, ak by zistil zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže opomenúť ani základné trestno-procesné (a zároveň aj ústavné) parametre podmienok väzby, a to či už materiálne alebo formálne.

23. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na rozšírenie dôvodov väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri rozhodovaní o zmene dôvodov väzby (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav vznesenia obvinenia). Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne nepodloženého alebo extrémne arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku iných zistených okolností nedošlo k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode 21 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať, že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na trestné stíhanie sudcu na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas ústavného súdu. Nevyhnutnou podmienkou na udelenie súhlasu s rozšírením dôvodov väzby sudcu zo strany ústavného súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie nezávislosti sudcov vyplývajúcej z čl. 148 ods. 4 ústavy, podľa ktorého za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.

24. V tejto súvislosti je argumentácia dotknutého sudcu v jeho písomnom vyjadrení, týkajúca sa namietaného porušenia jeho základných práv, v rámci posudzovania tejto veci irelevantná, uvedené okolnosti môže dotknutý sudca namietať v prvom rade v konaní pred všeobecnými súdmi a následne aj v eventuálnej individuálnej ústavnej sťažnosti v prípade splnenia zákonných podmienok na jej podanie. K vznesenej námietke res iudicata ústavný súd rovnako konštatuje, že predmetom tohto konania pred ústavným súdom nie je rozhodovanie o väzbe ako takej, resp. o jej dôvodoch, ale rozhodnutie o udelení súhlasu je iba predpokladom pre ďalší procesný postup všeobecného súdu, v prípade návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby. Skutky, pre ktoré sa súhlas navrhuje udeliť, neboli dosiaľ predmetom konania pred ústavným súdom, porušenie zásady res iudicata v tomto jeho konaní preto neprichádza do úvahy. Pri rozhodovaní o väzbe sa s prípadnou námietkou res iudicata bude musieť zaoberať všeobecný súd.

25. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného poriadku je ingerencia ústavného súdu obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu).

26. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd zistil, že došlo k vzneseniu obvinenia dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme s účinkami vykonateľnosti predmetného uznesenia.

27. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej časti zákona o ústavnom súde. Tajným hlasovaním ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi alebo ktoré by inak vylučovali udelenie súhlasu so žiadosťou navrhovateľa. Za podstatnú ústavný súd považuje najmä skutočnosť, že dotknutý sudca má nepretržite prerušený výkon funkcie sudcu od 18. apríla 2012 v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a skutky, z ktorých je obvinený, nemajú žiadnu súvislosť s výkonom funkcie sudcu, čo prima facie vylučuje úvahy o možnom zneužití prostriedkov trestného práva proti nezávislosti súdnej moci.

28. Plénum ústavného súdu preto udelilo súhlas so vzatím do väzby dotknutého sudcu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V závere a pre úplnosť ústavný súd dodáva, že aj keď výrok jeho rozhodnutia je formulovaný v súlade s legálnou formuláciou jeho právomoci (§ 226 a nasl. zákona o ústavnom súde) ako súhlas na vzatie do väzby, v podmienkach trestného konania je toto rozhodnutie podkladom pre rozhodovanie o zmene dôvodov väzby podľa § 71 ods. písm. c) Trestného poriadku v súvislosti s § 76 ods. 8 prvou vetou za bodkočiarkou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 16. decembra 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu  

Slovenskej republiky