znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 30/2018-72

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Spišiak – advokát s. r. o., Nad plážou 7, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ivan Spišiak, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Dolný Harmanec konaných 10. novembra 2018 za účasti ⬛⬛⬛⬛ a takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku volieb starostu v obci Dolný Harmanec z 10. novembra 2018 a za zvoleného starostu v y h l a s u j e ⬛⬛⬛⬛.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Spišiak – advokát s. r. o., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ivan Spišiak, podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Dolný Harmanec konaných 10. novembra 2018.

2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy obce konaných 10. novembra 2018 za starostu obce Dolný Harmanec ako nezávislý kandidát. Zo 165 hlasov voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, boli 2 hlasovacie lístky vyhodnotené miestnou volebnou komisiou ako neplatné. Sťažovateľ získal 79 hlasov, pričom rovnaký počet hlasov získala aj kandidátka (doterajšia starostka obce, pozn.). Ďalší kandidát ⬛⬛⬛⬛ získal 5 hlasov.

2.2 Sťažovateľ tvrdí, že 2 hlasy vyhodnotené ako neplatné boli hlasmi pre neho a za neplatné boli vyhodnotené preto, lebo na nich nebolo zakrúžkované len poradové číslo sťažovateľa, ale všetky jeho údaje uvedené na hlasovacom lístku. Sťažovateľ uvádza, že táto informácia mu bola poskytnutá aj zapisovateľom miestnej volebnej komisie, a preto tvrdí, že uplatnením materiálneho prístupu k hodnoteniu prejavu vôle voliča možno tieto 2 hlasovacie lístky vyhodnotené ako neplatné považovať za platné a v prospech sťažovateľa. Na základe uvedeného tak mal byť celkový počet odovzdaných platných hlasov pre sťažovateľa 81, a tým mal byť zvolený za starostu obce Dolný Harmanec. Keďže tento výsledok sa nepremietol do záverov zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, považuje sťažovateľ túto zápisnicu za nezákonnú.

2.3 Sťažovateľ ďalej tvrdí, že miestna volebná komisia postupovala pri vyhotovovaní predmetnej zápisnice nezákonným spôsobom, a to preto, lebo v rozpore s „... ustanovením 43 ods. 2 písm. k) zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí neobsahuje žiadne uznesenie týkajúce sa rozhodnutia o tom, že dva odovzdané hlasovacie lístky na starostu obce sú neplatné t j. zo zápisnice nie je možné vyvodiť záver, či predmetné hlasovacie lístky boli miestnou volebnou komisiou vyhodnotené správnym spôsobom.“. Z predmetnej zápisnice navyše podľa sťažovateľa nie je zrejmé, kto je zapisovateľom miestnej volebnej komisie. Sťažovateľ preto považuje spôsob konania miestnej volebnej komisie pri voľbe starostu obce Dolný Harmanec za nezákonný a spôsobujúci zásah do jeho základných práv a slobôd podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

3. Na základe uvedeného sťažovateľ svojím návrhom, ktorý smeruje proti kandidátke ⬛⬛⬛⬛, ktorá získala rovnaký počet hlasov ako sťažovateľ, a proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie, žiada, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Dolný Harmanec z 10. novembra 2018, na základe ktorého nebol zvolený žiadny z kandidátov na starostu obce, a aby za zvoleného starostu obce Dolný Harmanec vyhlásil sťažovateľa.

4. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 30/2018-50 z 28. novembra 2018 prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

5.1 Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. decembra 2018 odporkyňu ⬛⬛⬛⬛, aby sa k nej vyjadrila. Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s vyjadreniami sťažovateľa a jeho sťažnosť považuje za neopodstatnenú. Taktiež poukázala na nasledujúce nezrovnalosti v sťažnosti sťažovateľa: „1) to, že sťažnosť podával na základe už neplatného zákona; 2) podáva sťažnosť na odpis zápisnice zo dňa 10.11.2011 - rok nesedí; 3) zavádza a uvádza nepravdivé informácie, že zápisnica bola nesprávna, resp. nesprávne vyhotovená (správnosť potvrdila okresná volebná komisia v Banskej Bystrici, nesprávne vyhotovenú zápisnicu by neprijala). Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že v zápisnici nebol dôvod uznania neplatných hlasov, predloha zápisnice doručená Okresným úradom v Banskej Bystrici neobsahuje predpísanú kolónku na odôvodnenie neplatných hlasov, ale iba odôvodnenie v prípade, že by zápisnicu nepodpísal niektorý člen volebnej komisie. Z dlhoročnej praxe viem, že dôvod neplatných hlasov sa nikdy neuvádzal v zápisnici volebnej komisie. Taktiež, že zapisovateľa sťažovateľovi neposkytla úplnú zápisnicu, odpis zápisnice a že zapisovateľka podala sťažovateľovi informácie, že komisia nebola v rozhodovaní jednotná, čo nie je pravda.“

5.2 K vyjadreniu odporkyne boli pripojené vyjadrenia členov a zapisovateľky miestnej volebnej komisie v Dolnom Harmanci. Členovia miestnej volebnej komisie trvali na tom, že dva hlasovacie lístky boli správne posúdené ako neplatné a zápisnicu miestnej volebnej komisie považujú za zákonnú a správnu. Zapisovateľka miestnej volebnej komisie poprela sťažovateľove tvrdenia o tom, že mu mala oznámiť, že dva neplatné hlasovacie lístky boli hlasmi v jeho prospech a uviedla, že mu bola poskytnutá úplná kópia zápisnice miestnej volebnej komisie.

5.3 Podaním z 20. decembra 2018 sťažovateľ zareagoval na vyjadrenie odporkyne a uviedol, že toto jej vyjadrenie neprináša vo vzťahu k jeho sťažnosti žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé objasniť situáciu, a naďalej trval na tom, aby ústavný súd nezávisle preveril platnosť sporných hlasovacích lístkov.

6. Aj v reakcii na vyjadrenie odporkyne, v ktorom poukázala na to, že sťažovateľ podal sťažnosť na základe neplatného zákona, ústavný súd opakuje, že uprednostnil materiálny princíp ochrany zákonnosti, keďže relevantný obsah (posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov) v súčasnosti platného a účinného zákona [zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)] je obdobný s obsahom relevantných ustanovení zákona, na ktorý poukázal sťažovateľ (zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov). V záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti a s poukazom na zabezpečenie ochrany aktívneho a pasívneho volebného práva zaručených v čl. 30 ústavy preto považoval ústavný súd za potrebné preskúmať ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb starostu obce v intenciách námietok sťažovateľa týkajúcich sa konečného volebného výsledku aj napriek formálne nesprávne označenému právnemu predpisu upravujúcemu voľby do orgánov samosprávy obce.

II.

7. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd okrem iného rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

8. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi – osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

9. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom čl. 30 ods. 2 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom spolurozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov pri rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie do orgánov územnej samosprávy za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo).

10. Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

11. Základným interpretačným pravidlom na zákony, ktoré bližšie upravujú výkon všetkých politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a uplatňovanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).

12. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

13. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, príp. zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

14. Pre ústavný súd bolo v tomto prípade rozhodujúce tvrdenie sťažovateľa, že nesprávnym vyhlásením dvoch hlasovacích lístkov upravených v prospech sťažovateľa volebnou komisiou za neplatné došlo k zmene výsledku volieb, podľa ktorého nebol za starostu zvolený žiadny z kandidátov. Ďalšie sťažovateľove námietky, ktorými poukazuje na údajné nedostatky zápisnice miestnej volebnej komisie (bod 2.3), sťažovateľ nielenže podoprel ustanoveniami už neplatného volebného zákona, ale neboli ani žiadnym spôsobom relevantné vo vzťahu k samotnému výsledku volieb starostu, preto sa nimi ústavný súd podrobnejšie nezaoberal. Pre posúdenie veci ústavným súdom nebolo relevantné ani vyjadrenie odporkyne k sťažnosti sťažovateľa, v ktorom poukázala na formálne chyby jeho volebnej sťažnosti a vyjadrila nesúhlas s jeho tvrdeniami týkajúcimi sa zápisnice a hodnotenia neplatných hlasovacích lístkov. Ústavný súd si totiž v predmetnom konaní vyžiadal volebnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na voľby starostu obce Dolný Harmanec a sám následne prepočítal a posúdil platnosť odovzdaných hlasovacích lístkov.

15.1 Ústavný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyžiadanou volebnou dokumentáciou vzťahujúcou sa na voľby starostu obce Dolný Harmanec a zistil, že podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o priebehu a výsledku volieb bol v prospech jednotlivých kandidátov na starostu obce odovzdaný takýto počet platných hlasovacích lístkov:

1. ⬛⬛⬛⬛ – 5 hlasov,

2. ⬛⬛⬛⬛ – 79 hlasov,

3. – 79 hlasov.Celkovo bolo odovzdaných 165 hlasov vo voľbách starostu, z toho 163 platných hlasovacích lístkov a dva z nich boli vyhodnotené ako neplatné. Zápisnica o priebehu a výsledku volieb starostu obce Dolný Harmanec z 11. novembra 2018 bola podpísaná všetkými piatimi členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad a námietok proti jej obsahu.

15.2 Dva hlasovacie lístky boli teda vyhodnotené ako neplatné. Prvý z nich bol upravený tak, že poradové číslo 3 spolu s menom a priezviskom kandidáta (sťažovateľ) bolo zakrúžkované jedným krúžkom. Žiadna ďalšia úprava hlasovacieho lístka nebola vyznačená. Druhý z nich bol upravený tak, že nebolo na ňom zakrúžkované žiadne poradové číslo kandidáta, iba boli preškrtnuté mená a priezviská kandidátov č. 1 a č. 2.

16. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebného zákona, platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti (PL. ÚS 7/2011).

17. Nesprávny postup volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov, ktorý je v rozpore so zákonom, zakladá pri splnení ostatných zákonných predpokladov dôvod nezákonnosti volieb, ktorý môže viesť k vyhláseniu za zvoleného iného kandidáta než toho, ktorý bol vyhlásený za zvoleného v dôsledku chybného postupu volebnej komisie (PL. ÚS 29/94).

18. Zvolenie orgánov územnej samosprávy je výsledkom vôle vyjadrenej voličmi ich osobným hlasovaním v prospech nimi zvolených kandidátov. Táto vôľa nemôže byť čiastočne alebo úplne modifikovaná vedomým zásahom členov (člena) miestnej volebnej komisie, t. j. že rozhodnutie miestnej volebnej komisie v dôsledku toho nevyjadruje skutočný výsledok volieb (PL. ÚS 16/99).

19.1 Spôsob hlasovania (vrátane úpravy volebného lístka) pre voľby do orgánov samosprávy obcí upravuje § 182 ods. 3 zákona o voľbách takto:

„Volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce... Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového čísla označí jedného kandidáta, pre ktorého hlasuje.“

19.2 Podľa § 184 ods. 1 zákona o voľbách ak volič neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta pre voľby starostu obce alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta pre voľby starostu obce, je hlasovací lístok neplatný.

19.3 Podľa § 184 ods. 2 zákona o voľbách... ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive.

19.4 Všeobecné ustanovenia o spôsobe hlasovania pre všetky druhy volieb (§ 29 ods. 3 zákona o voľbách) ustanovujú, že poškodenie hlasovacieho lístka alebo obálky nemá vplyv na ich platnosť. Na prečiarknutie a dopisovanie hlasovacieho lístka sa neprihliada.

19.5 Podľa § 29 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka a obálky okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

20.1 Ústavný súd uvádza, že jeden z dvoch hlasovacích lístkov, ktoré volebná komisia vyhodnotila ako neplatné, bol upravený tak, že krúžok na tomto hlasovacom lístku obsahoval okrem poradového čísla aj meno a priezvisko kandidáta s poradovým číslom 3 ( ⬛⬛⬛⬛, pozn.). Takto upravený hlasovací lístok nemožno považovať za neplatný ani s poukazom na znenie relevantných ustanovení zákona o voľbách (§ 184 ods. 2 zákona o voľbách v spojení s § 29 ods. 3 zákona o voľbách) a ani vzhľadom na judikatúru ústavného súdu (napr. PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 104/2011, PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 34/2014, PL. ÚS 22/2018).

20.2 Druhý z dvoch hlasovacích lístkov, ktoré volebná komisia vyhodnotila ako neplatné, je celkom zjavne neplatný, keďže na ňom nebolo zakrúžkované poradové číslo žiadneho z kandidátov na starostu obce.

21. V konaní vo volebných veciach, ktorého účelom je predovšetkým záujem na tom, aby volebný výsledok odrážal skutočnú vôľu voličov a bol tak zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, sa ústavný súd musí riadiť princípom materiálneho chápania ústavnosti a vysporiadať sa s každým zisteným a zároveň relevantným porušením zákonnosti a ústavnosti volebného procesu (m. m. PL. ÚS 96/07).

22. V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka pri voľbách bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie princípov právneho štátu (PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 11/2011).

23. Ústavný súd, vychádzajúc z dikcie § 182 ods. 3 v spojení s § 184 ods. 1 zákona o voľbách a z už zhrnutej judikatúry ústavného súdu, v uvedenom prípade dospel k záveru, že platným je hlasovací lístok, ktorý jasne vyjadruje vôľu voliča zvoliť kandidáta, ktorého označil zakrúžkovaním, aj keď zakrúžkované bolo okrem poradového čísla kandidáta aj jeho meno a priezvisko. Z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, komu volič dal svoj hlas, t. j. koho volil za starostu obce. Aplikované materiálne chápanie pri posudzovaní platnosti hlasovacieho lístka vedie k celkom jednoznačnému záveru o platnosti aj takto upraveného hlasovacieho lístka. V prospech sťažovateľa bolo preto treba pripočítať jeden hlasovací lístok. Celkovým súčtom za týchto okolností získal potom sťažovateľ viac hlasov vo svoj prospech ako protikandidáti a na základe toho sa v súlade so zákonom prejavenou vôľou voličov mal stať víťazom volieb starostu v obci Dolný Harmanec konaných 10. novembra 2018.

24. Závažné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

25. Zistenie závažného porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb je nevyhnutným predpokladom aj na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, t. j. právomoci zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. V okolnostiach prípadu podľa zistení ústavného súdu vyhodnotila volebná komisia v rozpore so zákonom o voľbách jeden hlasovací lístok, ktorý označila ako neplatný, hoci v skutočnosti išlo o platný hlasovací lístok, ktorý bol odovzdaný v prospech sťažovateľa. Vzhľadom na volebný výsledok (bod 15.1) bolo potrebné vyhodnotenie tohto jedného hlasovacieho lístka volebnou komisiou ako neplatného podľa názoru ústavného súdu považovať za závažné porušenie zákona upravujúceho priebeh volieb, pretože v konečnom dôsledku spôsobilo, že za zvoleného nebol vyhlásený ten, kto bol oprávnenými voličmi riadne zvolený. Ústavný súd na základe prepočítania hlasovacích lístkov zistil, že vo voľbách starostu konaných 10. novembra 2018 bolo poradie kandidátov takéto:

1. – 80 hlasov,

2. ⬛⬛⬛⬛ – 79 hlasov,

3. ⬛⬛⬛⬛ – 5 hlasov,

a iba jeden z odovzdaných hlasovacích lístkov vo voľbách starostu bol neplatný.

26. Zistené nesprávne vyhodnotenie jedného hlasovacieho lístka ako neplatného malo v danom prípade za následok nesprávnosť vyhláseného výsledku volieb starostu, podľa ktorého nebol za starostu zvolený žiadny z kandidátov. Na základe uvedených skutočností ústavný súd uplatnil svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde a zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku volieb starostu v obci Dolný Harmanec z 10. novembra 2018 a za riadne zvoleného starostu vyhlásil sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019