znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 30/2015-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   zloženéhoz predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, ĽubomíraDobríka,   Sergeja   Kohuta,   Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika 8. apríla 2015 predbežne prerokoval návrh generálnehoprokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ÚstavySlovenskej republiky o súlade § 141a v spojení s § 372u zákona č. 99/1963 Zb. Občianskysúdny poriadok v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a takto

r o z h o d o l :

Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade§ 141a   v   spojení   s   §   372u   zákona   č. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   zneníneskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky p r i j í m ana ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. marca 2015doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“)na vyslovenie nesúladu § 141a v spojení s § 372u zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“).

V podstatnej časti návrhu navrhovateľ uviedol:«... právny predpis resp. jeho ustanovenia pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti. Zákon   č.   388/2011   Z.   z.   predstavuje   rozsiahlejšiu   novelu   Občianskeho   súdneho poriadku (a súvisiacich zákonov), ktorou došlo k zmenám viacerých procesných inštitútov, čím sa prispelo k možnosti zefektívnenia a zrýchlenia občianskeho súdneho konania. Zmeny zakotvené zákonom č. 388/2011 Z. z. nadobudli účinnosť 1. januára 2012 (čl. VIII zákona č. 388/2011 Z. z.). Na základe prechodného ustanovenia upraveného v § 372u sa upravené, resp.   novo   vložené   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   použijú   aj   na   konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 388/2011 Z. z.

Predkladateľom   novely   Občianskeho   súdneho   poriadku   schválenej   zákonom č. 388/2011   Z.   z.   bola   vláda   Slovenskej   republiky.   Ustanovenie   §   141a   Občianskeho súdneho   poriadku   bolo   do   návrhu   zákona   vložené   ako   doplňujúci   návrh   na   základe poslaneckej   iniciatívy   ako   výsledok   rokovania   gestorského   výboru   –   Ústavnoprávneho výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (uznesenie   ústavnoprávneho   výboru   č.   292 zo 4. októbra 2011, k č. tlače 455).

Na   základe   iniciatívy   gestorského   výboru   bol   prijatý   aj   ďalší   doplňujúci   návrh, ktorým sa doplnilo ustanovenie § 202 ods. 3 písm. q) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a.

Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 372u Občianskeho súdneho poriadku, ktoré bolo už súčasťou návrhu zákona predloženého vládou Slovenskej republiky, sa poslancami Národnej rady Slovenskej republiky vložený § 141a použije aj na už začaté a prebiehajúce súdne konania.

§ 372u Občianskeho súdneho poriadku sám o sebe nie je sporným ustanovením, o ktorom   je   dôvod   pochybovať,   pokiaľ   ide   o   jeho   súlad   s   ústavou.   Jeho   aplikácia nespôsobuje   problémy,   pokiaľ   ide   o   ustanovenia   týkajúce   sa   vedenia   súdneho   konania (napr.   odročenie   pojednávania,   predvolávanie   na   pojednávanie   a   pod.),   nakoľko   tieto nemajú vplyv na účastníkov konania z hľadiska ich oprávnení týkajúcich sa už podaného návrhu a upravujú výlučne povinnosti súdu a povinnosti účastníkov konania, pokiaľ ide o priebeh súdneho konania.

Pokiaľ však ide o ustanovenie § 141a v spojení s § 372u Občianskeho súdneho poriadku, ich aplikáciou už dochádza priamo do zásahu práv účastníkov konania na strane žalobcu v konaniach, ktoré boli začaté podľa dovtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku.

Ustanovenie   §   141a   v   spojení   s   prechodným   ustanovením   §   372u   Občianskeho súdneho poriadku teda považujem za rozporné s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy tým, že ich spoločná aplikácia porušuje princíp právnej istoty ako imanentnej súčasti materiálneho právneho štátu, ako aj princíp zákazu retroaktivity právnych noriem....

Hľadisko proporcionality sa štandardne posudzuje v prípade nepravej retroaktivity, keďže právna úprava, ktorá „nesie“ znaky nepravej retroaktivity, môže byť považovaná z ústavného hľadiska za prípustnú okrem iného len vtedy, ak na jej prijatie v danom prípade existovali (existujú) závažné dôvody všeobecného záujmu (legitímny verejný záujem), ktoré by   ju   „ospravedlňovali“   (odôvodňovali).   Pri   posudzovaní   ústavnej   akceptovateľnosti legislatívnej zmeny, ktorá má charakter nepravej retroaktivity, treba zároveň brať do úvahy, či v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu dôjde prijatím novej právnej úpravy zároveň   aj   k   výraznému   zhoršeniu   doterajšej   právnej   pozície   dotknutých   osôb   (či   už fyzických alebo právnických), pretože v takomto prípade je nová právna úprava minimálne v napätí s princípom ochrany legitímnych očakávaní.

Zastávam   názor,   že   zákonodarca   mal   reagovať   na   ústavnoprávnym   výborom doplnené   ustanovenie   §   141a   Občianskeho   súdneho   poriadku   doplnením   prechodného ustanovenia § 372u tak, že by upravil výnimku z jeho aplikácie práve vo vzťahu k § 141a. Prechodné ustanovenie umožnilo aplikáciu § 141a Občianskeho súdneho poriadku aj v už začatých a prebiehajúcich konaniach, a teda súd je povinný na návrh žalovaného uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, hoci v čase podania návrhu takáto povinnosť   neexistovala.   Som   presvedčený,   že   povinnosť   zloženia   preddavku   na   trovy konania   by   mala   byť   ukladaná   iba   v   konaniach,   ktoré   boli   začaté   až   po   nadobudnutí účinnosti zákona č. 388/2011 Z. z., t. j. po 1. januári 2012. Žalobca, ktorý podal žalobu o zaplatenie peňažnej sumy pred 1. januárom 2012 totiž v čase podania žaloby nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že na základe neskoršej zmeny zákona mu bude uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania. V prípade, že by takúto vedomosť mal, resp. ak by takáto povinnosť bola už v Občianskom súdnom poriadku v čase podania žaloby zakotvená, išlo by o významnú skutočnosť pri zvažovaní a rozhodovaní žalobcu, či žalobu podá alebo nepodá.

Znenie § 141a Občianskeho súdneho poriadku nedáva konajúcemu súdu priestor na úvahu, či návrh žalovaného na uloženie preddavku na trovy konania žalobcovi schváli alebo zamietne. Súd na tento účel nie je oprávnený skúmať majetkové pomery žalobcu a zvážiť, či povinnosť zložiť preddavok uloží alebo nie; rovnako nie je oprávnený rozhodnúť o výške preddavku, nakoľko táto je presne daná zákonom (5 % z uplatňovanej peňažnej sumy).   Z dikcie   prvej   vety   §   141a   („súd   na   návrh   odporcu   uloží“)   teda   jednoznačne vyplýva, že je povinnosťou súdu rozhodnúť uznesením o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, ak to žalovaný navrhne. Na základe § 202 ods. 3 písm. q) Občianskeho súdneho poriadku proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, a teda žalobca nemá žiadnu zákonnú možnosť brániť sa proti tomuto uzneseniu.

Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania môže byť uložená aj v tých konaniach, ktoré sa nachádzajú v štádiu odvolania, resp. aj dovolania. Môže teda nastať situácia, že žalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa v uplatňovaní svojho práva na zaplatenie peňažnej sumy plne úspešný, avšak žalovaný až v odvolacom konaní, ktoré začalo prebiehať po 1. januári 2012, navrhne, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku a súd takúto povinnosť uložiť musí. Nie je vylúčené, že práve majetnejší žalovaní   (rôzne   korporácie,   poisťovne,   banky   a   pod.),   ale   napr.   aj   štát   či   obec,   ktorí povinnosť zloženia preddavku nemajú (nakoľko sú z aplikácie § 141a vyňatí, keďže ich majetkové pomery nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní), budú § 141a využívať na to, aby sa zbavili „nepohodlných“ žalôb, nakoľko sú si vedomí, že bežný žalobca nebude mať dostatok prostriedkov na zloženie preddavku na trovy konania a konanie tak bude musieť byť zastavené. So zastavením konania z dôvodu nezaplatenia preddavku   na   trovy   konania   žalobcom   následne   súvisí   povinnosť   žalobcu   nahradiť žalovanému dovtedy vzniknuté trovy konania, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu, ktorý zavinil práve žalobca neuhradením uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania (§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Zásah do práv účastníka konania na strane žalobcu spoločnou aplikáciou § 141a a § 372u Občianskeho súdneho poriadku vidím tiež v tom, že žalobca už v konaní, ktoré bolo začaté a v ktorom už bolo vytýčené prvé pojednávanie, nemá možnosť riešiť svoju procesnú situáciu tým, že vezme podanú žalobu späť. Po vytýčení prvého pojednávania je späťvzatie   žaloby   žalobcom   a   následné   zastavenie   konania   súdom   viazané   na   súhlas žalovaného. Bolo by nelogické, aby žalovaný, ktorý podá návrh na uloženie povinnosti na zloženie preddavku na trovy konania, vedomý si pravdepodobnej nemožnosti splnenia tejto povinnosti, následne súhlasil so zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Naopak,   v   takomto   prípade   si   žalovaný   s   najväčšou   pravdepodobnosťou   počká   na zastavenie   konania   z   dôvodu   nesplnenia   preddavkovej   povinnosti,   pričom   následne   mu budú žalobcom nahradené trovy konania....

Je   samozrejmým   ústavným   právom   zákonodarcu   prijať   na   základe   skutočností vyplývajúcich z aplikačnej praxe zmenu podmienok vzťahujúcich sa na súdne konanie. Vždy však   musí   prihliadať   na   to,   či   zmena   alebo   sprísnenie   podmienok   znamená   zásah do existujúcich   právnych   vzťahov,   akým   spôsobom   a   v   akom   rozsahu.   Ústavný   súd   už vyslovil,   že   zákonodarca   môže   výnimočne   uplatniť   retroaktívne   ustanovenia   na   úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať „závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu   spätnej   pôsobnosti   v   prospech   slobodnej   tvorby   právnej   úpravy   zo   strany zákonodarcu“ (PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 28/00).

Namietaná   právna   úprava   také   závažné   dôvody,   ktoré   by   takýto   zásah   ústavne konformným spôsobom legitimovali, neobsahuje.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti zastávam názor, že namietaná právna úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu, že nerešpektuje princíp právnej istoty ako základný princípy materiálneho právneho štátu a neprípustným a neodôvodneným   spôsobom   retroaktívne   zasahuje   do   práv   účastníkov   občianskeho súdneho konania.»

II.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutípléna   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“).

Z čl. 125 ods. l písm. a) ústavy vyplýva, že do právomoci ústavného súdu patrírozhodovanie o súlade zákonov s ústavou a s kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami.Návrh bol podaný aktívne legitimovaným subjektom v súlade s čl. 130 ods. 1 písm. e)ústavy.

Návrh podľa názoru ústavného súdu spĺňa predpísané náležitosti návrhu na začatiekonania ustanovené v § 20 a § 37 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preskúmal návrh na začatie konania a dospel k záveru, že spĺňa všetkyzákonom, ústavou a zákonom o ústavnom súde predpísané predpoklady na jeho prijatiena ďalšie konanie, a preto rozhodol, tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 8. apríla 2015