SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 30/2014-152
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015v pléne zloženom z predsedujúceho Milana Ľalíka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka (sudcaspravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, MariannyMochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o.,Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Mária Kolíkováa Mgr. Lukáš Opett, PhD., za účasti ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice,vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta Moldavanad Bodvou konaných 15. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky25. novembra 2014 a poštou 28. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“),a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spoluďalej len „sťažovatelia“), doplnená podaním doručeným 1. decembra 2014, podľa § 59ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci namietanej neústavnostia nezákonnosti volieb primátora mesta Moldava nad Bodvou konaných 15. novembra 2014(ďalej aj „napadnuté voľby“).
V napadnutých voľbách získali ⬛⬛⬛⬛ 1195 hlasov, 707hlasov a úspešný kandidát ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporca“) 1367hlasov. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že voličom bývajúcim na Budulovskeja na Hviezdoslavovej ulici patriacim medzi rómske obyvateľstvo malo byť v sťažnostikonkretizovanými osobami navrhované, že v prípade, ak odovzdajú svoj hlas ⬛⬛⬛⬛, bude im poskytnutá materiálna výhoda v podobepotravín z predajní prevádzkovaných na uvedených uliciach v Moldave nad Bodvou.Sťažovatelia uvádzajú, že k uvedenému konaniu malo dôjsť počas volebného moratóriaa počas volieb mal sledovať «pán ⬛⬛⬛⬛ pri volebnej miestnosti..., či prichádzajú „kúpení“ Rómovia a zaznamenával si ich na telefón, čoho svedkami bol ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ». Podľa názoru sťažovateľov malo dôjsť v označenýchčastiach mesta k zvýšeniu napätia a hádkam medzi Rómami a tiež k následnému podávaniutrestných oznámení, pretože mal od Rómov požadovať vrátenie sumy, za ktorúim pred tým mal dať bezplatne potraviny. Zároveň uvádzajú, že Rómovia mali byťv súvislosti s podávaním trestných oznámení zastrašovaní a vážnosť vyhrážok „mala potvrdzovať skutočnosť, že už bolo podané trestné oznámenie voči náčelníkovi mestskej polície ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorá prijímala tieto oznámenia Rómov“. Sťažovatelia tvrdia,že vedomosť o tom mali získať svedkovia, ktorých navrhujú vypočuť.
Nadväzne na uvedené sťažovatelia poukazujú na ustanovenia zákona Slovenskejnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo aj ,,volebný zákon“) a na relevantnújudikatúru ústavného súdu v obdobných veciach tvrdiac, že «získavaním hlasov voličov prostredníctvom „odmeny“ za hlasovanie v prospech konkrétneho kandidáta,
, a to v čase volebného moratória, bolo hrubo porušené ustanovenie § 30 ods. 2 v spojení s ustanovením § 30 ods. 11 volebného zákona. Snaha ovplyvniť rozhodovanie voličov v čase a spôsobom, ktorý je v príkrom rozpore s volebným zákonom, má ústavnoprávnu relevanciu v podobe porušenia čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy... Skutočnosť, že voličom bolo ponúknuté a následne aj poskytnuté bezodplatné plnenie (potraviny, odpustenie dlhu za nezaplatené potraviny), ktorí ho prijali z dôvodu svojej nepriaznivej sociálnej situácie, dôvodne naznačuje, že z toho mohol mať v konečnom dôsledku vo voľbách prospech aj zvolený starosta. Zámer obdarovania, ktorým bolo získanie podpory pre odporcu kandidujúceho vo voľbách na primátora, preukazujeme pripojenými čestnými prehláseniami (príloh č. 4 a 6) ako aj navrhovanými dôkazmi (zápisnicami o oznámeniach na Mestskej polícii v Moldave nad Bodvou a na Obvodnom oddelení PZ v Moldave nad Bodvou a výsluchmi svedkov).
Skutočnosť, že materiálna výhoda bola podľa priloženého čestného prehlásenia (príloha č. 6) prisľúbená minimálne 56 rodinám, ktoré majú spolu 177 voličov, pričom rozdiel medzi prvým ( ⬛⬛⬛⬛ ) a druhým (sťažovateľ 1) v poradí bol 172 hlasov, poskytuje dôvodný predpoklad o príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a volebným výsledkom, ak sa tým nepreukazuje samotná príčinná súvislosť. A teda možno konštatovať, že ak by voľby primátora prebehli v súlade sústavou, výsledok volieb by bol iný, resp. že by ich s veľkou pravdepodobnosťou nemusel „vyhrať“ ⬛⬛⬛⬛, ale iná osoba... Z priložených dôkazov (najmä čestného prehlásenia - príloha č. 6) vyplýva, že na nie malú časť voličov (aj s prihliadnutím na rozdiel vo volebnom výsledku) bolo vplývané spôsobom odporujúcim demokratickým voľbám. Princípu slobodných volieb odporuje agitácia voličov k aktívnej účasti na voľbách ponúknutím „protihodnoty“ za hlasovanie v prospech konkrétneho kandidáta, ako sa tomu stalo v tomto prípade. Motivovanie k využitiu aktívneho volebného práva s cieľom podporiť konkrétneho kandidáta tým, že volič získa potraviny bez odplaty, pričom sám sa nachádza v odkázanej situácii, predstavuje nezákonné a hrubo nemorálne ovplyvňovanie voličov v rozpore s § 30 ods. 2 a 11 volebného zákona.».
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú vydať nález, ktorým ústavný súd vyhlási„voľby primátora mesta Moldava nad Bodvou, ktoré sa konali 15. novembra 2014 za neplatné“.
V doplnení sťažnosti doručenom 1. decembra 2014 sťažovatelia opravili chybuv označení odporcu (namiesto správneho označenia „ ⬛⬛⬛⬛ “ sa v odôvodnenísťažnosti vyskytuje jeho nesprávne označenie „ ⬛⬛⬛⬛ “) a pripojili originálypríloh sťažnosti z 25. novembra 2014
Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 30/2014-24 z 10. decembra 2014 prijal sťažnosťna ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovatelia doručili 9. decembra 2014 jejdoplnenie označené ako „Konkretizácia dôkazného návrhu: zoznam podávaných trestných oznámení... Doplnenie k navrhovanému predbežnému opatreniu: dátum konania mestského zastupiteľstva“. V uvedenom podaní sťažovatelia identifikujú oznamovateľov trestnejčinnosti, ktorá mala byť v súvislosti s napadnutými voľbami spáchaná, a dopĺňajú tiežidentifikáciu osôb, ktoré boli v samotnej volebnej sťažnosti uvádzané.
K prijatej sťažnosti podal odporca, zastúpený splnomocnenou právnou zástupkyňou,stanovisko z 5. januára 2015. V uvedenom stanovisku vyhlasuje, že sťažovateľmi uvádzanéokolnosti mu nie sú známe a nemá vedomosť ani o tom, že by ich niektorá volebná komisiav rámci podnetov alebo sťažností konkrétnych voličov riešila. Poukazuje na svoju volebnúsťažnosť podanú vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb konaných v minulom volebnomobdobí (v r. 2010), ktorou namietal kupovanie rómskych hlasov, a v tejto súvislosti aj namožnú motiváciu jedného z navrhnutých svedkov svedčiť o volebnej korupciiv napadnutých voľbách. Nadväzne na to popiera akýkoľvek priateľský alebo iný blízkyvzťah k ⬛⬛⬛⬛, ktorý mal byť podľa skutočností uvádzaných v sťažnosti„organizátorom“ kupovania hlasov, tvrdiac, že osobne nikomu „nesľuboval žiadne výhody, nenavádzal na žiadnu volebnú korupciu a nedohodol žiaden spoločný postup v komunálnych voľbách tak ako v roku 2010, ako aj v roku 2014. Moja predvolebná kampaň bola postavená prednostne cez sociálne siete práve na boj proti akejkoľvek volebnej korupcii a kupovaniu rómskych hlasov... Osadu na Budulovskej ulici som v predvolebnom čase nikdy nenavštívil, ako som ani nikdy nerobil žiadnu predvolebnú kampaň pre občanov hlásiacich sa k rómskej menšine. Mal som iba dve stretnutia s občanmi mesta a to v kultúrnom dome v mestskej časti Budulov a na sídlisku v Moldave nad Bodvou. Nemám žiadne vedomosti o tom, že by v mojom mene hocikto viedol volebnú kampaň a osobne som s nikým žiadnu dohodu, ústnu ani písomnú, v tomto duchu neuzavrel. Osobne nemôžem niesť a nenesiem žiadnu zodpovednosť za vyhlásenia tretích osôb na mne neznámom mieste a v mne neznámom čase.“. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že tak, ako v sťažnostiuvádzaný svedok volebnej korupcie ⬛⬛⬛⬛, tak aj ním označený neúspešne kandidovali na funkcie poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Moldava nadBodvou, z čoho možno vyvodiť, že sťažovateľmi uvádzané kupovanie hlasov „bolo vecou predvolebného boja týchto kandidátov“.
V ďalšej časti vyjadrenia k sťažnosti odporca poukazuje na to, že sťažovatelianeuvádzajú, „kedy konkrétne ku kupovaniu hlasov malo dôjsť, preto nie je možné sa kvalifikovane vyjadriť ani k tomu, že sa tak stalo počas volebného moratória“, a ďalej že „nie každé konanie možno subsumovať pod definíciu volebnej kampane, ktorá sa v čase moratória zakazuje a teda tvrdím, že sťažovateľmi uvádzané skutkové okolnosti nemožno definovať ako volebnú kampaň vedenú počas volebného moratória, nakoľko túto ani časovo nevymedzili“. Odporca v tejto súvislosti namieta, že sťažovateľmi navrhované dôkazy nie súspôsobilé preukázať kvalifikovane vadu voľby primátora mesta už aj s ohľadom na početzískaných hlasov jednotlivých kandidátov na túto funkciu, a skutočnosti, ku ktorým malodôjsť po uskutočnení volieb primátora, je potrebné považovať za právne irelevantné. Všetkydôkazy «uvedené v sťažnosti sú len tvrdeniami „tretích osôb“, ktorí údajne o kupovaní hlasov v prospech konkrétneho kandidáta len počuli, boli svedkami nahrávania si konkrétnych voličov na mobil ⬛⬛⬛⬛ a teda sťažovatelia nepredložili dôkaz - výpoveď čo len jedného očitého svedka, ktorému by mala byť poskytnutá finančná, resp. iná výhoda za odovzdanie hlasu konkrétnemu kandidátovi. Sťažovateľmi namietaná skutočnosť tak zostala bez konkrétneho dôkazu.». Odporca uvádza, že ani po vypočutí svedkov nemôžubyť tieto dôkazy dostatočným podkladom pre záver o porušení Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len,,ústava“) a pre vyhlásenie volieb za neplatné, a poukazuje na rozdiel hlasovvo volebnom výsledku medzi ním a sťažovateľmi.
Na základe uvedeného odporca navrhuje sťažnosť zamietnuť a priznať mu náhradutrov právneho zastúpenia, ktorú by boli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť na účet právnejzástupkyne odporcu.
II.
Skutkové zistenia ústavného súdu
Ústavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sapriebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s časťou volebnej dokumentácieo napadnutých voľbách predloženou ústavnému súdu Mestom Moldava nad Bodvou,listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, druhopisom vyšetrovacieho spisuvedeného Prezídiom Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, národnouprotikorupčnou jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NKA“) ČVS: PPZ-996/NKA-PK-VY-2014 a svedeckými výpoveďami ústavným súdom predvolaných svedkov.
Volebná dokumentácia predložená ústavnému súdu obsahovala originály všetkýchzápisníc o voľbách do orgánov samosprávy mesta Moldava nad Bodvou, t. j. zápisnícmiestnej volebnej komisie v meste Moldava nad Bodvou (ďalej len „miestna volebnákomisia“) o výsledku volieb, zápisnice všetkých okrskových volebných komisií zriadenýchv meste Moldava nad Bodvou, zoznam všetkých členov volebných komisií pôsobiacichna území mesta a výpis zo zoznamu voličov volebného okrsku č. 2 s pripojenou poznámkou„Osada Budulovská počet 324“.
Z ústavnému súdu predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, žev meste bolo zriadených 5 volebných obvodov, v rámci ktorých bolo vytvorených 9volebných okrskov. V zoznamoch voličov bolo zapísaných 7818 voličov, z toho bolivolebné obálky vydané 3936 voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných 3933volebných obálok, pričom pre voľby primátora mesta bolo odovzdaných 3839 platnýchhlasovacích lístkov. Za primátora mesta bol počtom hlasov 1367 zvolený kandidáts poradovým číslom 1 ⬛⬛⬛⬛, nezávislý kandidát. Kandidátkus poradovým č. 6 ⬛⬛⬛⬛ volilo 1195 voličov a kandidáta s poradovým č. 2 ⬛⬛⬛⬛ volilo 707 voličov.
Zo zápisníc okrskových volebných komisií vyplýva, že vo voľbách primátora mestazískali v okrsku č. 1 odporca 107 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 200 platnýchhlasov a sťažovateľ v 2. rade 83 platných hlasov. V okrsku č. 2 získal odporca 131 platnýchhlasov, sťažovateľka v 1. rade 222 platných hlasov a sťažovateľ v 2. rade 63 platných hlasov.V okrsku č. 3 získal odporca 76 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 106 platných hlasova sťažovateľ v 2. rade 11 platných hlasov. V okrsku č. 4 získal odporca 167 platných hlasov,sťažovateľka v 1. rade 172 platných hlasov a sťažovateľ v 2. rade 139 platných hlasov.V okrsku č. 5 získal odporca 154 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 117 platnýchhlasov a sťažovateľ v 2. rade 88 platných hlasov. V okrsku č. 6 získal odporca 156 platnýchhlasov, sťažovateľka v 1. rade 86 platných hlasov a sťažovateľ v 2. rade 102 platných hlasov.V okrsku č. 7 získal odporca 209 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 100 platnýchhlasov a sťažovateľ v 2. rade 80 platných hlasov. V okrsku č. 8 získal odporca 170 platnýchhlasov, sťažovateľka v 1. rade 73 platných hlasov a sťažovateľ v 2. rade 73 platných hlasov.V okrsku č. 9 získal odporca 197 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 119 platnýchhlasov a sťažovateľ v 2. rade 68 platných hlasov.
Ústavný súd ďalej z predložených zápisníc miestnej volebnej komisie a okrskovýchvolebných komisií zistil, že všetci členovia označených komisií vyhotovené zápisniceo výsledku volieb podpísali bez výhrad a žiaden z ich členov podpísanie niektorejzo zápisníc neodmietol. Ďalej bolo zistené, že ako pri hlasovaní vo voľbách, tak aj prisčítavaní hlasov boli v okrskových volebných komisiách č. 1, 2, 4, 5, 6, 7 a č. 8 prítomníobčianski pozorovatelia, ktorých prítomnosť bola schválená uzneseniami príslušnýchokrskových volebných komisií.
Z čestného vyhlásenia z 25. novembra 2014 predloženého sťažovateľmi(príloha č. 4 návrhu) vyplýva, že 24. novembra 2014 mu mal, majiteľ potravínna Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou, povedať, že na náčelníka mestskej polície ⬛⬛⬛⬛, ktorý „prijímal oznámenia rómov o kupovaní hlasov pre pána Borovského“, podal trestné oznámenie a podá ich aj na „Rómov, ktorí sa ho ešte opovážia ísť nahlásiť“.
V ďalšom čestnom vyhlásení z 25. novembra 2014 predloženého sťažovateľmi(príloha č. 5 návrhu) ⬛⬛⬛⬛ uvádza, že „obyvatelia rómskej osady na Budulovskej ulici majú obavy z podania trestného oznámenia ohľadom kupovania ich hlasov v prospech pána vo voľbách dňa 15. novembra 2014, lebo pán sa Rómom vyhrážal podaním trestného oznámenia na nich, keďže prijatie úplatku je tiež trestným činom. Podľa ⬛⬛⬛⬛ už bolo podané trestné oznámenie voči pánovi ⬛⬛⬛⬛, náčelníkovi mestskej polície a bude podané aj voči tým, čo pôjdu proti nemu podať trestné oznámenie na mestskú alebo štátnu políciu.“. Toto čestné vyhlásenienásledne obsahuje označenie 52 osôb bývajúcich na Budulovskej ulici, ku ktorým súpripojené ich podpisy.
V treťom sťažovateľmi predloženom čestnom vyhlásení z 25. novembra 2014 (prílohač. 6 návrhu) podpísanom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ sa uvádza: „... vieme, že osoby a ich rodiny uvedené v prílohe čestného prehlásenia boli oslovené a bola im ponúknutá odmena ⬛⬛⬛⬛,
a ⬛⬛⬛⬛ za to, že budú vo voľbách dňa 15. novembra 2014 voliť za primátora mesta Moldavy nad Bodvou pána ⬛⬛⬛⬛.“ Prílohou tohtočestného vyhlásenia bol zoznam 56 osôb s údajom o počte ďalších osôb, ktoré mali spolus nimi tvoriť rodiny žijúce na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou.
Svedok pri svojom výsluchu uviedol, že deň pred voľbami bol v predajni ⬛⬛⬛⬛, ktorý ho tam zavolal a oznámil mu, že má u neho dlh 290 €. Sľúbil mu tentodlh odpustiť, ak na funkciu primátora mesta bude voliť kandidáta č. 1 a získa pre nehoďalších 10 hlasov. Svedok uviedol, že s uvedeným návrhom súhlasil. Zároveň uviedol, že mal vo svojej predajni spisovať aj zoznam osôb,ktoré vo voľbách primátora mesta mali voliť odporcu, pričom podľa názoru svedka malo byťna tomto zozname uvedených 80 až 90 ľudí. Presný počet osôb, ktoré mali byť oslovované ⬛⬛⬛⬛ s ponukou odpustenia dlhu, neuviedol. K okolnostiam, ktorésa mali udiať po voľbách, svedok uviedol, že po napadnutých voľbách povedalsynovi ⬛⬛⬛⬛, že si k nemu nemajú chodiť kupovať chlieb, pokiaľ za primátoranevolili pána ⬛⬛⬛⬛, ale že si ho majú kupovať od sťažovateľky v 1. radealebo od pána Zároveň potvrdil podpísanie všetkých čestných vyhlásení predloženýchsťažovateľmi uznávajúc ich súčasne za pravdivé.
Svedok pri svojom výsluchu uviedol, že po voľbách stál pred obchodom ⬛⬛⬛⬛ spolu s ⬛⬛⬛⬛, a potvrdil, že bol svedkom, keď kričal,že už podal na náčelníka mestskej polície trestné oznámenie. Napadnutých volieb sazúčastnil, odmietol však, že by mu pred voľbami niekto za hlasovanie v niečí prospechponúkal. Uviedol len, že má informáciu o tom, že ⬛⬛⬛⬛ mala pred voľbamiobchádzať obydlia v osade pre účely kupovania hlasov v prospech odporcu. K okolnostiampodpísania čestného vyhlásenia (príloha č. 4 a 6 návrhu) ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že tietovyhlásenia boli podpísané po tom, ako bol vypočutý mestskou políciou.
Svedok k priebehu napadnutých volieb uviedol, že pred voľbami bolikupované hlasy v prospech odporcu ⬛⬛⬛⬛ (prípadne ⬛⬛⬛⬛ )tak, že mal poskytovať niektorým obyvateľom osady potraviny bez zaplatenia.V prípade odovzdania hlasu pre odporcu sa s ⬛⬛⬛⬛ mal dohodnúť na odpustenídlhu za poskytnuté potraviny v hodnote 40 €. K počtu osôb, resp. rodín, ktoré mali byťoslovené ⬛⬛⬛⬛ pre účely kupovania hlasov, sa svedok presne nevyjadril,potvrdil však, že takýmto spôsobom boli oslovovaní predovšetkým príbuzní ⬛⬛⬛⬛.K čestným vyhláseniam (prílohy č. 4 až 6 návrhu) svedok uviedol, že tieto podpísalpo voľbách, boli spisované v rómskej osade, pričom za overenie svojho podpisu nič neplatil.
Svedok ⬛⬛⬛⬛, zamestnaný ako náčelník Mestskej polície v Moldavenad Bodvou, uviedol, že v priebehu volieb pravidelne monitoruje situáciu na území mesta.Počas napadnutých volieb si všimol, že svedok ⬛⬛⬛⬛ sa spolu s ďalšími osobamizdržiaval v centre mesta pri obchodnom dome Billa, sledoval a fotil ľudí vychádzajúcichz volebných miestností. Ďalej uviedol, že počas volieb videl osobu žijúcu ako bezdomovecs plnou nákupnou taškou a uvedená osoba nevedela dôveryhodne vysvetliť spôsob získaniafinančných prostriedkov, za ktoré si tento tovar kúpila. Zvážanie voličov k volebnýmmiestnostiam zo svojej strany poprel.
Svedok ⬛⬛⬛⬛, poslanec Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou,potvrdil svedectvo ⬛⬛⬛⬛ v tom smere, že aj on videl, ako fotografovalspolu s ďalšou osobou ľudí, ktorí prišli voliť do volebných miestností, a rovnako aj to, žepočas napadnutých volieb videl spolu so svedkom ⬛⬛⬛⬛ osobu žijúcu akobezdomovec s plnou nákupnou taškou.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ k priebehu napadnutých volieb uviedla, že jej v piatok pred voľbami povedal, aby išla na funkciu primátora voliť odporcu, za čo jejponúkol potraviny, ktoré si od neho zobrala. Uviedla, že nemá informácie o tom, že by takýmto spôsobom postupoval aj proti ďalším obyvateľom osady a že v súvislostiso skutočnosťami týkajúcimi sa napadnutých volieb nepodpisovala žiadne čestné vyhlásenia.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ pri svojom výsluchu poprel kupovanie hlasov v prospechodporcu. Uviedol, že na Budulovskej ulici má obchod, v ktorom predáva potraviny, aletento mal počas volieb a aj deň pred voľbami zatvorený. Odmietol, že by obyvatelia osadymali u neho akékoľvek dlžoby. Potvrdil však, že počas volieb si fotil voličov, pričomna vysvetlenie uviedol, že tak konal po tom, keď zistil, že obyvatelia rómskej osady bolizvážaní na napadnuté voľby podobne ako počas volieb do orgánov samosprávy obcí v roku2010. Poprel, že by si v rómskej osade ako kandidát na poslanca mestského zastupiteľstvarobil volebnú kampaň, podobne ako to podľa neho robila sťažovateľka v 1. rade, svedok a ⬛⬛⬛⬛.
Svedok ⬛⬛⬛⬛, príbuzný svedka ⬛⬛⬛⬛, uviedol, že deň prednapadnutými voľbami, t. j. 14. novembra 2014, bol príslušníkom Policajného zboruvypočúvaný v súvislosti s oznámením, že voličom sľubuje po 10 € za voľbu odporcu nafunkciu primátora mesta Moldava nad Bodvou. Uvedené obvinenia proti svojej osobepoprel, pri výsluchu naopak uviedol, že v deň volieb bolo ⬛⬛⬛⬛ so súhlasom a ⬛⬛⬛⬛ organizované odvážanie voličov rómskej osady k volebnýmmiestnostiam pre účely odovzdania hlasov v prospech sťažovateľky v 1. rade. Ďalej uviedol,že odporca si na rozdiel od sťažovateľky v 1. rade volebnú kampaň v rómskej osade nerobil.
Ústavný súd sa ďalej s cieľom posúdenia tvrdení uvádzaných v návrhu oboznámils obsahom trestných oznámení podaných v novembri 2014 Obvodnému oddeleniuPolicajného zboru Moldava nad Bodvou (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) v súvislostis napadnutými voľbami, ktoré boli následne odstúpené z dôvodu vecnej príslušnosti NKA.Prvé trestné oznámenie podal ešte 14. novembra 2014 ⬛⬛⬛⬛ a doplnil ho24. novembra 2014. Následne 24. novembra 2014 podali trestné oznámenia aj ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Z týchto trestných oznámení v podstatnomvyplýva, že pán ⬛⬛⬛⬛ mal pred voľbami ponúkať ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ tovar za to, že v napadnutých voľbách budú za primátoramesta Moldava nad Bodvou voliť odporcu. Z uvedených osôb mala podľa zápisnicez 24. novembra 2014 uvedenú ponuku prijať len ⬛⬛⬛⬛, ktorej aj konkrétnepotraviny mal poskytnúť.
Oznámením Mestskej polície Moldava nad Bodvou (ďalej len „mestská polícia“)ČVS: 860/2014 z 21. novembra 2014 bolo podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 564/1991 Zb.o Obecnej polícii v znení neskorších predpisov oznámené obvodnému oddeleniu PZ„podozrenie zo spáchania trestného činu marenie volieb a zákona o voľbách“. Súčasťouoznámenia boli zápisnice o výpovedi ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a z 21. novembra 2014, z ktorých vyplýva, že mal akomajiteľ predajne na Budulovskej ulici uvedeným osobám ponúkať odpustenie dlhov aleboposkytnutie potravín za odovzdanie hlasu na funkciu primátora mesta v prospech odporcu.
Následne sa ústavný súd oboznámil aj s obsahom druhopisu spisu NKA vedenéhona podklade trestných oznámení ⬛⬛⬛⬛ zo 14. novembra 2014 a 24. novembra2014 a trestných oznámení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a z 24. novembra 2014, ako aj oznámenia Mestskej polície Moldava nad Bodvou podČVS: PPZ-996/NKA-PK-VY-2014, ktorý bol ústavnému súdu predložený 23. januára 2015.Ústavný súd zistil, že v označenej veci bolo uznesením ČVS: PPZ-996/NKA-PK-VY-2014z 8. decembra 2014 začaté trestné stíhanie pre prečin volebnej korupcie podľa § 336a ods. 1písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákonaa za prečin volebnej korupcie podľa § 336 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vo veci bolivypočutí ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a, ktorí po zákonnom poučenípopreli skutočnosti uvádzané v už označených trestných oznámeniach, t. j. že by sav súvislosti s napadnutými voľbami dopustili trestnej činnosti. Okrem oznamovateľky, ktorá po zákonom poučení zotrvala na predchádzajúcej výpovedia ďalej k veci vypovedať odmietla, len ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že 14. novembra 2014,keď bola v potravinách ⬛⬛⬛⬛ nakupovať, jej tento mal ponúkať za hlas v prospechodporcu potraviny v hodnote 10 až 15 €. Z výpovede vyplýva, že menovaná uvedenúponuku prijala a v napadnutých voľbách podľa uvedenej dohody hlasovala. Pri následnomvýsluchu vedenom vyšetrovateľkou PZ osoby identifikované ako ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ využili svoje právo podľa § 196ods. 2 Trestného poriadku a v danej trestnej veci pred orgánom činným v trestnom konanívypovedať odmietli. Z obsahu označeného spisu bolo tiež zistené, že 4. decembra 2014podal trestné oznámenie aj ⬛⬛⬛⬛, v ktorom síce uviedol, že sa od nehov deň volieb dopytoval, či sa napadnutých volieb zúčastní, a navrhoval mu hlasovanieza odporcu, poprel však, že by mu niečo ponúkal alebo sľuboval za odovzdaniehlasu. Zo spisu NKA ústavný súd ďalej zistil, že deň pred voľbami, t. j. 14. novembra 2014,odporca pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľkou Policajného zboru uviedol, že osobu ⬛⬛⬛⬛ pozná, a z obdobia, počas ktorého boli členmi politickej strany Náš kraj, mávedomosť aj o tom, že je majiteľom potravín na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou.Odmietol, že by ⬛⬛⬛⬛ ponúkal výhody alebo úľavy, a nikdy ho nežiadal, abyv jeho mene akýmkoľvek nelegálnym spôsobom ovplyvňoval verejnú mienku a voličovv jeho prospech. K priamej otázke, či sa s ním dohodol na tom, že osoby, ktoré ho budúvoliť, si budú môcť v potravinách patriacich ⬛⬛⬛⬛ zadarmo kúpiť tovar,uviedol, že to nie je pravda a nikdy takúto dohodu ani ústnu, ani písomnú neuzavrel.
Z ďalších kópií zápisníc o trestných oznámeniach predložených obvodnýmoddelením PZ v Moldave nad Bodvou ústavnému súdu na základe jeho žiadosti, ktoré24. novembra 2014 podali ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a, vyplýva, že toho istého dňa, t. j. 24. novembra 2014, mali byť označeníoznamovatelia zastavení hliadkou mestskej polície a dovezení do jej sídla. Tam mali byťnáčelníkom mestskej polície za prítomnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,vypočutí k okolnostiam tzv. kupovania hlasov v napadnutých voľbách. Po tom, ako všetcimenovaní popreli, že by dostali nejaké peniaze, prípadne jedlo za účasť na voľbáchv prospech niektorého z kandidátov, bolo im umožnené zo sídla mestskej polície odísť. Akoz uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach-okolie, odborukriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania vyplýva ČVS: ORP-672/2-VYS-KS-2014z 1. januára 2015, uvedené trestné oznámenia vo veci podozrenia z prečinu zneužívaniaprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa maldopustiť náčelník mestskej polície v Moldave nad Bodvou ⬛⬛⬛⬛, bolioznačeným uznesením odmietnuté.
Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladompre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.
III.
Právne východiská a závery ústavného súdu
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiacana prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzerciealebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4,hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa 48hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislýkandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkoma k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnejkampane.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počasvolieb zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačnýchprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednomokolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislýchkandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom aleboobrazom.
Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže sťažnosťzamietnuť.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľskýchorgánov (aktívne volebné právo) a jednak sa uchádzať o zvolenie za člena niektoréhozo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánovsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré jev konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatismutandis PL. ÚS 21/94).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľbysú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné aleboviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomocústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretoženamietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebehvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnenýchna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahuku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následokautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom natúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu zarelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb dozastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie voliebje založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zloženímzastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíppotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).
Ku tzv. kupovaniu hlasov ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že ide o vážneporušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počasvolieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) právazaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvopre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súduvyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03).
Podľa ustáleného názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanievo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účastina správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06,PL. ÚS 45/07).
Ústavný súd má v konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konanípred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje lenna základe dokumentácie a skutkových tvrdení predložených účastníkmi konania, ale súdu,ktorý môže na účely objektívneho zisťovania skutkového stavu vykonať aj dokazovaniev prípadoch, ak to považuje za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdeníúčastníkov konania. Zároveň ale treba pripomenúť, že ani v konaní vo volebných veciachnie je ústavný súd „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stavmetódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní.Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľov vkontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základerozhodnúť, či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právnezávery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (podobne PL. ÚS 66/2011).V súvislosti s prednesenými námietkami sťažovateľov týkajúcimi sa kupovania hlasovústavný súd pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti voliebnemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by mal iba na základe špekulatívneformulovaných, resp. nedostatočne podložených námietok a vo svojej podstatenepreskúmateľných tvrdení podrobne rekonštruovať celý volebný proces vrátane priebehuvolebnej kampane (m. m. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011).
Podstatou volebnej sťažnosti je tvrdenie, že v napadnutých voľbách boli formouposkytovania bezodplatných plnení kupované hlasy voličov rómskeho etnikanachádzajúcich sa „v odkázanej situácii“ v prospech odporcu, čoho následkom malobyť protizákonné a protiústavné ovplyvnenie výsledkov napadnutých volieb. Takátomateriálna výhoda mala byť poskytnutá „minimálne 56 rodinám, ktoré majú spolu 177 voličov, pričom rozdiel medzi prvým... a druhým... v poradí bol 172 hlasov“, čo má zakladaťpredpoklad príčinnej súvislosti „medzi volebnou vadou a volebným výsledkom“.
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sťažnosť a jej prílohy sa netýkajúvšetkých voličov mesta Moldava nad Bodvou, ale len časti, a to voličov rómskej osadyna Budulovskej ulici.
Zo zhromaždených a ústavným súdom preskúmaných dôkazov v uvedenej veci,najmä kópie oznámenia mestskej polície s pripojenými zápisnicami o výsluchu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ doručenej obvodnémuoddeleniu PZ (ktoré majú znaky predpojatosti pre jednu zo súperiacich skupín), zo spisuNKA ČVS: PPZ-996/NKA-PK-VY-2014 vedeného na podklade trestných oznámení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, a napokon ajz ústavnému súdu doručených trestných oznámení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ namietajúcich postup náčelníka mestskej polície ⬛⬛⬛⬛ pri prijímaní trestných oznámení vzťahujúcich sa na priebeh napadnutýchvolieb vyplýva, že v rómskej osade vyvíjali činnosť dve skupiny aktivistov snažiace sadosiahnuť zvolenie svojich kandidátov. Skupinu zástupcov zvoleného primátora viedolmiestny obchodník, jeho príbuzní a priatelia. Skupinu zástancov sťažovateľkyv 1. rade organizoval miestny rómsky koordinátor ⬛⬛⬛⬛ spolu s náčelníkommestskej polície ⬛⬛⬛⬛ a poslancom ⬛⬛⬛⬛, ktorí sa mali aktívnezúčastňovať na vození občanov z osady do príslušnej volebnej miestnosti.
Pre účely konania o volebnej sťažnosti považoval ústavný súd z vykonaných dôkazovza dostatočne potvrdené, že v priebehu napadnutých volieb, ako aj v bezprostrednepredchádzajúcom období dochádzalo k ovplyvňovaniu niektorých voličov rómskeho etnikažijúcich v rómskej osade na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou aj ústavneneprípustným spôsobom, konkrétne tak, že im bolo miestnym podnikateľom ponúkané bezodplatné plnenie (potraviny) alebo odpustenie dlhu za už skôrposkytnutý tovar. ⬛⬛⬛⬛ síce pri svojom výsluchu vedenie volebnej kampanev prospech odporcu takýmto spôsobom odmietol, svedecké výpovede ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ však vyzneli jednotne v neprospech jeho tvrdení. Ústavný súdpri ustálení tohto záveru prihliadol aj na výpoveď ⬛⬛⬛⬛ zabezpečenej v NKAsúbežne vedenom trestnom konaní, ako aj na obsah trestných oznámení a ⬛⬛⬛⬛ podaných v zápisnici 24. novembra 2014 na obvodnom oddelení PZ.Uvedené osoby v podstatných rysoch zhodne svedčili o priamom konaní ⬛⬛⬛⬛ preda počas napadnutých volieb vo vzťahu k nim, z ktorého vyplýval zámer vedený k získavaniuvoličskej podpory v prospech odporcu v radoch Rómov žijúcich na Budulovskej uliciv Moldave nad Bodvou.
Výpovede ďalších svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ako aj̶trestné oznámenia ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ nepotvrdili, že by tieto osoby priamovideli alebo počuli ⬛⬛⬛⬛, prípadne ⬛⬛⬛⬛ a „kupovať“ už opísaným spôsobom voličské hlasy v prospech odporcu. Ich svedeckévýpovede ústavný opisujú skôr vo všeobecnej rovine situáciu v rómskej osade počasnapadnutých volieb alebo po nich, prípadne svedčia viac o verejne prezentovanýchvyhláseniach ⬛⬛⬛⬛ učinených po napadnutých voľbách, ako aj o podaní trestnýchoznámení vo vzťahu k niektorým osobám.
Obsah trestných oznámení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a z 24. novembra 2014 namietajúcich postup náčelníka mestskej polície pána ⬛⬛⬛⬛ len svedčia o postupe orgánu mesta (mestskej polície) a dokresľujú skôrpredpojatosť tohto orgánu mesta vo vzťahu k jednej zo súperiacich politických síl v meste,ktorú ani ⬛⬛⬛⬛ (náčelník mestskej polície) vo svojej výpovedi nepopieral.
Pri posúdení relevantných okolností danej veci považuje ústavný súd za podstatnézistenie, že k protiústavnému ovplyvňovaniu voličov malo dochádzať len v jednomvolebnom obvode (volebný obvod č. 1) a malo sa dotknúť hlasovania len vo volebnomokrsku č. 2, ktorého súčasťou je rómska osada na Budulovskej ulici. Vykonanýmdokazovaním sa nepreukázalo, že by k takémuto ovplyvňovaniu voličov dochádzalo v inýchčastiach mesta. Z mestským úradom doručenej časti voličského zoznamu okrsku č. 2, ktorýobsahuje údaj o voličoch s trvalým pobytom na Budulovskej ulici, vyplýva, že v rómskejosade má evidovaný trvalý pobyt celkovo 324 voličov. Z ústavným súdom oboznámenejzápisnice okrskovej volebnej komisie zriadenej pre okrsok č. 2 vyplýva, že vo volebnomokrsku bolo v zozname voličov zapísaných celkovo 1035 voličov, avšak z nich sa voliebzúčastnilo len 500 voličov. Zo 467 platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbyprimátora mesta hlasovalo za odporcu len 131 voličov, zatiaľ čo pre sťažovateľku v 1. radeaž 222 voličov a pre sťažovateľa v 2. rade 63 voličov. V uvedenom volebnom okrsku tedavyhrala voľby primátora mesta sťažovateľka v 1. rade, a nie odporca. Pritom je zrejmé, žedosiahnutý volebný výsledok odporcu (131 hlasov) v tomto volebnom okrsku nedosahujeani rozdiel hlasov medzi ním a sťažovateľkou v 1. rade v rámci celkového výsledku volieb(t. j. 172 hlasov), a tak aj v prípade, ak by vo volebnom okrsku č. 2 nezískal odporca anijeden hlas, celkové výsledky volieb by vyzneli v jeho prospech.
Ústavný súd zároveň zistil, že volebná účasť vo volebnom okrsku č. 2 (48,31 %)nepresiahla úroveň celkovej priemernej volebnej účasti v napadnutých voľbách (50,35 %),čo nepotvrdzuje sťažovateľmi tvrdený rozsah neprípustného ovplyvnenia voličov v prospechodporcu, tak ako to spravidla býva v iných obdobných prípadoch. Tieto závery v konečnomdôsledku podporujú aj veľmi podobné volebné výsledky vedľajšieho volebného okrsku(okrsok č. 1 tvoril spolu s okrskom č. 2 jeden volebný obvod), v ktorom za odporcuhlasovalo 107 voličov, zatiaľ čo za sťažovateľku v 1. rade až 200 voličov, pričom volebnáúčasť v tomto okrsku dosiahla 44,66 %.
Sťažovatelia namietali, že vplyvom tzv. „kupovania hlasov“ došlo k ovplyvňovaniuvýsledku volebnej súťaže politických síl. Takýto záver nebol preukázaný, lebo v okrsku, kdemalo k porušovaniu volebných predpisov dochádzať, zvíťazila sťažovateľka v 1. rade. Medzinamietaným postupom tzv. „kupovačov hlasov“ a výsledkom volieb v tomto okrsku chýbapríčinná súvislosť.
Na tomto mieste ústavný súd prízvukuje, že právomoc ústavného súdu zrušiťvýsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súdesa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákonadôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažnéporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07,PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutneneplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.
Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenievolebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvolávapochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Zistenéokolnosti posudzovaného prípadu však ústavnému súdu umožňuje urobiť v súhrne záver, žeprotiústavné ovplyvňovanie voličov pred a v priebehu napadnutých volieb znamenajúce porušenia volebných pravidiel relevantne nezasiahlo do celkovýchvýsledkov napadnutých volieb, ktoré sú v konečnom vyjadrení výsledkom slobodnej súťažepolitických síl.
Z uvedených dôvodov, ako aj vzhľadom na absenciu tvrdenia o porušení inýchustanovení zákona o voľbách ústavný súd dospel k záveru o nedostatku dôvodov pre zásahústavného súdu do výsledkov napadnutých volieb, ktoré možno považovať za výsledokslobodnej súťaže politických síl v meste Moldava nad Bodvou. Preto bola sťažnosťsťažovateľov zamietnutá, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
Vzhľadom na osobitný charakter tohto konania, ktorého účelom je ochranademokratických princípov volebného práva, ústavný súd zastáva názor, že využitieoprávnenia daného mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde (povinnosť úhrady trov konanianiektorého účastníkov) nie je potrebné, a preto účastníkom konania nimi žiadanú úhradutrov nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. februára 2015