znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 30/2014-152

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   februára   2015v pléne zloženom z predsedujúceho Milana Ľalíka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka (sudcaspravodajca),   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Sergeja   Kohuta,   Lajosa   Mészárosa,   MariannyMochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o.,Radvanská   21,   Bratislava,   v mene   ktorej   koná   advokátka   Mgr. Mária   Kolíkováa Mgr. Lukáš Opett, PhD., za účasti ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice,vo veci   namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   primátora   mesta   Moldavanad Bodvou konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky25. novembra 2014 a poštou 28. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   aj   „sťažovateľka   v 1.   rade“),a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spoluďalej len „sťažovatelia“), doplnená podaním doručeným 1. decembra 2014, podľa § 59ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   vo   veci   namietanej   neústavnostia nezákonnosti volieb primátora mesta Moldava nad Bodvou konaných 15. novembra 2014(ďalej aj „napadnuté voľby“).

V napadnutých voľbách získali ⬛⬛⬛⬛ 1195 hlasov, 707hlasov   a úspešný   kandidát ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „odporca“)   1367hlasov. Sťažovatelia   v   sťažnosti   namietajú,   že   voličom   bývajúcim   na   Budulovskeja na Hviezdoslavovej   ulici   patriacim   medzi   rómske   obyvateľstvo   malo   byť   v sťažnostikonkretizovanými   osobami   navrhované,   že   v prípade,   ak   odovzdajú   svoj   hlas ⬛⬛⬛⬛,   bude   im   poskytnutá   materiálna   výhoda   v   podobepotravín   z predajní   prevádzkovaných   na   uvedených   uliciach   v Moldave   nad   Bodvou.Sťažovatelia   uvádzajú,   že   k uvedenému   konaniu   malo   dôjsť   počas   volebného   moratóriaa počas volieb mal sledovať «pán ⬛⬛⬛⬛ pri volebnej miestnosti..., či prichádzajú „kúpení“ Rómovia a zaznamenával si ich na telefón, čoho svedkami bol ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ». Podľa názoru sťažovateľov malo dôjsť v označenýchčastiach mesta k zvýšeniu napätia a hádkam medzi Rómami a tiež k následnému podávaniutrestných oznámení, pretože mal od Rómov požadovať vrátenie sumy, za ktorúim   pred   tým   mal   dať   bezplatne   potraviny.   Zároveň   uvádzajú,   že   Rómovia   mali   byťv súvislosti   s podávaním   trestných   oznámení   zastrašovaní   a   vážnosť   vyhrážok „mala potvrdzovať skutočnosť, že už bolo podané trestné oznámenie voči náčelníkovi mestskej polície ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorá prijímala tieto oznámenia Rómov“. Sťažovatelia tvrdia,že vedomosť o tom mali získať svedkovia, ktorých navrhujú vypočuť.

Nadväzne   na   uvedené   sťažovatelia   poukazujú   na   ustanovenia   zákona Slovenskejnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskoršíchpredpisov (ďalej   len   „zákon   o voľbách“   alebo   aj  ,,volebný   zákon“)   a na   relevantnújudikatúru ústavného súdu v obdobných veciach tvrdiac, že «získavaním hlasov voličov prostredníctvom „odmeny“ za hlasovanie v prospech konkrétneho kandidáta,

, a to v čase volebného moratória, bolo hrubo porušené ustanovenie § 30 ods. 2 v spojení s ustanovením § 30 ods. 11 volebného zákona. Snaha ovplyvniť rozhodovanie voličov   v   čase   a   spôsobom,   ktorý   je   v   príkrom   rozpore   s   volebným   zákonom,   má ústavnoprávnu relevanciu v podobe porušenia čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy... Skutočnosť, že voličom bolo ponúknuté a následne aj poskytnuté bezodplatné plnenie (potraviny, odpustenie dlhu za nezaplatené potraviny), ktorí ho prijali z dôvodu svojej nepriaznivej   sociálnej   situácie,   dôvodne   naznačuje,   že   z   toho   mohol   mať   v   konečnom dôsledku   vo   voľbách   prospech   aj   zvolený   starosta.   Zámer   obdarovania,   ktorým   bolo získanie   podpory   pre   odporcu   kandidujúceho   vo   voľbách   na   primátora,   preukazujeme pripojenými   čestnými   prehláseniami   (príloh   č.   4   a   6)   ako   aj   navrhovanými   dôkazmi (zápisnicami o oznámeniach na Mestskej polícii v Moldave nad Bodvou a na Obvodnom oddelení PZ v Moldave nad Bodvou a výsluchmi svedkov).

Skutočnosť,   že   materiálna   výhoda   bola   podľa   priloženého   čestného   prehlásenia (príloha č. 6) prisľúbená minimálne 56 rodinám, ktoré majú spolu 177 voličov, pričom rozdiel medzi prvým ( ⬛⬛⬛⬛ ) a druhým (sťažovateľ 1) v poradí bol 172 hlasov, poskytuje dôvodný predpoklad o príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a volebným výsledkom, ak sa tým nepreukazuje samotná príčinná súvislosť. A teda možno konštatovať, že ak by voľby primátora prebehli v súlade sústavou, výsledok volieb by bol iný, resp. že by ich s veľkou pravdepodobnosťou nemusel „vyhrať“ ⬛⬛⬛⬛, ale iná osoba... Z priložených dôkazov (najmä čestného prehlásenia - príloha č. 6) vyplýva, že na nie malú časť voličov (aj s prihliadnutím na rozdiel vo volebnom výsledku) bolo vplývané spôsobom   odporujúcim   demokratickým   voľbám.   Princípu   slobodných   volieb   odporuje agitácia voličov k aktívnej účasti na voľbách ponúknutím „protihodnoty“ za hlasovanie v prospech   konkrétneho   kandidáta,   ako   sa   tomu   stalo   v   tomto   prípade.   Motivovanie k využitiu aktívneho volebného práva s cieľom podporiť konkrétneho kandidáta tým, že volič získa potraviny bez odplaty, pričom sám sa nachádza v odkázanej situácii, predstavuje nezákonné   a   hrubo   nemorálne   ovplyvňovanie   voličov   v   rozpore   s   §   30   ods.   2   a   11 volebného zákona.».

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú vydať nález, ktorým ústavný súd vyhlási„voľby primátora mesta Moldava nad Bodvou, ktoré sa konali   15. novembra 2014 za neplatné“.

V doplnení   sťažnosti   doručenom   1.   decembra   2014   sťažovatelia   opravili   chybuv označení odporcu (namiesto správneho označenia „ ⬛⬛⬛⬛ “ sa v odôvodnenísťažnosti vyskytuje jeho nesprávne označenie „ ⬛⬛⬛⬛ “) a pripojili originálypríloh sťažnosti z 25. novembra 2014

Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 30/2014-24 z 10. decembra 2014 prijal sťažnosťna ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovatelia doručili 9. decembra 2014 jejdoplnenie označené ako „Konkretizácia dôkazného návrhu: zoznam podávaných trestných oznámení... Doplnenie k navrhovanému predbežnému opatreniu: dátum konania mestského zastupiteľstva“.   V uvedenom   podaní   sťažovatelia   identifikujú   oznamovateľov   trestnejčinnosti,   ktorá   mala   byť   v súvislosti   s napadnutými   voľbami   spáchaná,   a dopĺňajú   tiežidentifikáciu osôb, ktoré boli v samotnej volebnej sťažnosti uvádzané.

K prijatej sťažnosti podal odporca, zastúpený splnomocnenou právnou zástupkyňou,stanovisko z 5. januára 2015. V uvedenom stanovisku vyhlasuje, že sťažovateľmi uvádzanéokolnosti mu nie sú známe a nemá vedomosť ani o tom, že by ich niektorá volebná komisiav rámci podnetov alebo sťažností konkrétnych voličov riešila. Poukazuje na svoju volebnúsťažnosť podanú vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb konaných v minulom volebnomobdobí (v r. 2010), ktorou namietal kupovanie rómskych hlasov, a v tejto súvislosti aj namožnú   motiváciu   jedného   z   navrhnutých   svedkov   svedčiť   o volebnej   korupciiv napadnutých voľbách. Nadväzne na to popiera akýkoľvek priateľský alebo iný blízkyvzťah   k ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   mal   byť   podľa   skutočností   uvádzaných   v sťažnosti„organizátorom“ kupovania hlasov, tvrdiac, že osobne nikomu „nesľuboval žiadne výhody, nenavádzal   na   žiadnu   volebnú   korupciu   a   nedohodol   žiaden   spoločný   postup   v komunálnych voľbách tak ako v roku 2010, ako aj v roku 2014. Moja predvolebná kampaň bola   postavená   prednostne   cez   sociálne   siete   práve   na   boj   proti   akejkoľvek   volebnej korupcii a kupovaniu rómskych hlasov... Osadu na Budulovskej ulici som v predvolebnom čase nikdy nenavštívil, ako som ani nikdy nerobil žiadnu predvolebnú kampaň pre občanov hlásiacich sa k rómskej menšine. Mal som iba dve stretnutia s občanmi mesta a to v kultúrnom dome v mestskej časti Budulov a na sídlisku v Moldave nad Bodvou. Nemám žiadne vedomosti o tom, že by v mojom mene hocikto viedol volebnú kampaň a osobne som s nikým žiadnu dohodu, ústnu ani písomnú, v tomto duchu neuzavrel. Osobne nemôžem niesť a nenesiem žiadnu zodpovednosť za vyhlásenia tretích osôb na mne neznámom mieste a   v   mne   neznámom   čase.“. Zároveň   poukazuje   na   skutočnosť,   že   tak,   ako   v sťažnostiuvádzaný   svedok   volebnej   korupcie ⬛⬛⬛⬛,   tak   aj   ním   označený neúspešne kandidovali na funkcie poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Moldava nadBodvou, z čoho možno vyvodiť, že sťažovateľmi uvádzané kupovanie hlasov „bolo vecou predvolebného boja týchto kandidátov“.

V ďalšej   časti   vyjadrenia   k sťažnosti   odporca   poukazuje   na   to,   že   sťažovatelianeuvádzajú, „kedy   konkrétne   ku   kupovaniu   hlasov   malo   dôjsť,   preto   nie   je   možné   sa kvalifikovane vyjadriť ani k tomu, že sa tak stalo počas volebného moratória“, a ďalej že „nie každé konanie možno subsumovať pod definíciu volebnej kampane, ktorá sa v čase moratória zakazuje a teda tvrdím, že sťažovateľmi uvádzané skutkové okolnosti nemožno definovať ako volebnú kampaň vedenú počas volebného moratória, nakoľko túto ani časovo nevymedzili“. Odporca v tejto súvislosti namieta, že sťažovateľmi navrhované dôkazy nie súspôsobilé preukázať kvalifikovane vadu voľby primátora mesta už aj s ohľadom na početzískaných hlasov jednotlivých kandidátov na túto funkciu, a skutočnosti, ku ktorým malodôjsť po uskutočnení volieb primátora, je potrebné považovať za právne irelevantné. Všetkydôkazy «uvedené v sťažnosti sú len tvrdeniami „tretích osôb“, ktorí údajne o kupovaní hlasov   v   prospech   konkrétneho   kandidáta   len   počuli,   boli   svedkami   nahrávania   si konkrétnych voličov na mobil ⬛⬛⬛⬛ a teda sťažovatelia nepredložili dôkaz - výpoveď čo len jedného očitého svedka, ktorému by mala byť poskytnutá finančná, resp. iná výhoda za odovzdanie hlasu konkrétnemu kandidátovi. Sťažovateľmi namietaná skutočnosť tak zostala bez konkrétneho dôkazu.». Odporca uvádza, že ani po vypočutí svedkov nemôžubyť tieto dôkazy dostatočným podkladom pre záver o porušení Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len,,ústava“) a pre vyhlásenie volieb za neplatné, a poukazuje na rozdiel hlasovvo volebnom výsledku medzi ním a sťažovateľmi.

Na základe uvedeného odporca navrhuje sťažnosť zamietnuť a priznať mu náhradutrov   právneho   zastúpenia,   ktorú   by   boli   sťažovatelia   zaviazaní   zaplatiť   na   účet   právnejzástupkyne odporcu.

II.

Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný   súd   sa   pre   účely   preukázania   rozhodujúcich   skutočností   týkajúcich   sapriebehu   volieb   a zisťovania   ich   výsledkov   oboznámil   s   časťou   volebnej   dokumentácieo napadnutých   voľbách   predloženou   ústavnému   súdu   Mestom   Moldava   nad   Bodvou,listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, druhopisom vyšetrovacieho spisuvedeného   Prezídiom   Policajného   zboru,   Národnou   kriminálnou   agentúrou,   národnouprotikorupčnou jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NKA“) ČVS: PPZ-996/NKA-PK-VY-2014 a svedeckými výpoveďami ústavným súdom predvolaných svedkov.

Volebná dokumentácia predložená ústavnému súdu obsahovala originály všetkýchzápisníc   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   mesta   Moldava   nad   Bodvou,   t.   j.   zápisnícmiestnej   volebnej   komisie   v meste   Moldava   nad   Bodvou   (ďalej   len   „miestna   volebnákomisia“) o výsledku volieb, zápisnice všetkých okrskových volebných komisií zriadenýchv meste Moldava nad Bodvou, zoznam všetkých členov volebných komisií pôsobiacichna území mesta a výpis zo zoznamu voličov volebného okrsku č. 2 s pripojenou poznámkou„Osada Budulovská počet 324“.

Z ústavnému   súdu   predloženej   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   vyplýva,   žev meste   bolo   zriadených   5   volebných   obvodov,   v rámci   ktorých   bolo   vytvorených   9volebných   okrskov.   V   zoznamoch   voličov   bolo   zapísaných   7818   voličov,   z toho   bolivolebné obálky vydané 3936 voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných 3933volebných obálok, pričom pre voľby primátora mesta bolo odovzdaných 3839 platnýchhlasovacích   lístkov.   Za primátora   mesta   bol   počtom   hlasov   1367   zvolený   kandidáts poradovým   číslom   1 ⬛⬛⬛⬛,   nezávislý   kandidát.   Kandidátkus poradovým č. 6 ⬛⬛⬛⬛ volilo 1195 voličov a kandidáta s poradovým č. 2 ⬛⬛⬛⬛ volilo 707 voličov.

Zo zápisníc okrskových volebných komisií vyplýva, že vo voľbách primátora mestazískali v okrsku č. 1 odporca 107 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 200 platnýchhlasov a sťažovateľ v 2. rade 83 platných hlasov. V okrsku č. 2 získal odporca 131 platnýchhlasov, sťažovateľka v 1. rade 222 platných hlasov a sťažovateľ v 2. rade 63 platných hlasov.V okrsku č. 3 získal odporca 76 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 106 platných hlasova sťažovateľ v 2. rade 11 platných hlasov. V okrsku č. 4 získal odporca 167 platných hlasov,sťažovateľka   v 1. rade   172 platných hlasov a sťažovateľ   v 2. rade   139 platných hlasov.V okrsku č. 5 získal odporca 154 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 117 platnýchhlasov a sťažovateľ v 2. rade 88 platných hlasov. V okrsku č. 6 získal odporca 156 platnýchhlasov, sťažovateľka v 1. rade 86 platných hlasov a sťažovateľ v 2. rade 102 platných hlasov.V okrsku č. 7 získal odporca 209 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 100 platnýchhlasov a sťažovateľ v 2. rade 80 platných hlasov. V okrsku č. 8 získal odporca 170 platnýchhlasov, sťažovateľka v 1. rade 73 platných hlasov a sťažovateľ v 2. rade 73 platných hlasov.V okrsku č. 9 získal odporca 197 platných hlasov, sťažovateľka v 1. rade 119 platnýchhlasov a sťažovateľ v 2. rade 68 platných hlasov.

Ústavný súd ďalej z predložených zápisníc miestnej volebnej komisie a okrskovýchvolebných   komisií   zistil,   že   všetci   členovia   označených   komisií   vyhotovené   zápisniceo výsledku   volieb   podpísali   bez   výhrad   a žiaden   z ich   členov   podpísanie   niektorejzo zápisníc neodmietol. Ďalej bolo zistené, že ako pri hlasovaní vo voľbách, tak aj prisčítavaní hlasov boli v okrskových volebných komisiách č. 1, 2, 4, 5, 6, 7 a č. 8 prítomníobčianski   pozorovatelia,   ktorých   prítomnosť   bola   schválená   uzneseniami   príslušnýchokrskových volebných komisií.

Z čestného vyhlásenia z 25. novembra 2014 predloženého sťažovateľmi(príloha č. 4 návrhu) vyplýva, že 24. novembra 2014 mu mal, majiteľ potravínna Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou, povedať, že na náčelníka mestskej polície ⬛⬛⬛⬛,   ktorý „prijímal   oznámenia   rómov   o kupovaní   hlasov   pre   pána Borovského“, podal trestné oznámenie a podá ich aj na „Rómov, ktorí sa ho ešte opovážia ísť nahlásiť“.

V ďalšom   čestnom   vyhlásení   z 25.   novembra   2014   predloženého   sťažovateľmi(príloha   č.   5   návrhu) ⬛⬛⬛⬛ uvádza,   že „obyvatelia   rómskej   osady na Budulovskej ulici majú obavy z podania trestného oznámenia ohľadom kupovania ich hlasov v prospech pána vo voľbách dňa 15. novembra 2014, lebo pán sa Rómom vyhrážal podaním trestného oznámenia na nich, keďže prijatie úplatku je tiež trestným činom. Podľa ⬛⬛⬛⬛ už bolo podané trestné oznámenie voči pánovi ⬛⬛⬛⬛, náčelníkovi mestskej polície a bude podané aj voči tým, čo pôjdu proti nemu podať trestné oznámenie na mestskú alebo štátnu políciu.“. Toto čestné vyhlásenienásledne   obsahuje   označenie   52   osôb   bývajúcich   na   Budulovskej   ulici,   ku   ktorým   súpripojené ich podpisy.

V treťom sťažovateľmi predloženom čestnom vyhlásení z 25. novembra 2014 (prílohač. 6 návrhu) podpísanom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ sa uvádza: „... vieme, že osoby a ich rodiny uvedené v prílohe čestného prehlásenia boli oslovené a bola im ponúknutá odmena ⬛⬛⬛⬛,

a ⬛⬛⬛⬛ za to, že budú vo voľbách dňa 15. novembra 2014 voliť za primátora   mesta   Moldavy   nad   Bodvou   pána ⬛⬛⬛⬛.“ Prílohou   tohtočestného vyhlásenia bol zoznam 56 osôb s údajom o počte ďalších osôb, ktoré mali spolus nimi tvoriť rodiny žijúce na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou.

Svedok pri svojom výsluchu uviedol, že deň pred voľbami bol v predajni ⬛⬛⬛⬛, ktorý ho tam zavolal a oznámil mu, že má u neho dlh 290 €. Sľúbil mu tentodlh odpustiť, ak na funkciu primátora mesta bude voliť kandidáta č. 1 a získa pre nehoďalších 10 hlasov. Svedok uviedol, že s uvedeným návrhom súhlasil. Zároveň uviedol, že mal vo svojej predajni spisovať aj zoznam osôb,ktoré vo voľbách primátora mesta mali voliť odporcu, pričom podľa názoru svedka malo byťna tomto zozname uvedených 80 až 90 ľudí. Presný počet osôb, ktoré mali byť oslovované ⬛⬛⬛⬛ s ponukou odpustenia dlhu, neuviedol. K okolnostiam, ktorésa mali udiať po voľbách, svedok uviedol, že po napadnutých voľbách povedalsynovi ⬛⬛⬛⬛,   že   si   k nemu   nemajú   chodiť   kupovať   chlieb,   pokiaľ   za   primátoranevolili pána ⬛⬛⬛⬛, ale že si ho majú kupovať od sťažovateľky v 1. radealebo od pána Zároveň potvrdil podpísanie všetkých čestných vyhlásení predloženýchsťažovateľmi uznávajúc ich súčasne za pravdivé.

Svedok pri svojom výsluchu uviedol, že po voľbách stál pred obchodom ⬛⬛⬛⬛ spolu s ⬛⬛⬛⬛, a potvrdil, že bol svedkom, keď kričal,že   už   podal   na   náčelníka   mestskej   polície   trestné   oznámenie.   Napadnutých   volieb   sazúčastnil, odmietol však, že by mu pred voľbami niekto za hlasovanie v niečí prospechponúkal. Uviedol   len,   že   má   informáciu   o tom, že ⬛⬛⬛⬛ mala   pred voľbamiobchádzať obydlia v osade pre účely kupovania hlasov v prospech odporcu. K okolnostiampodpísania čestného vyhlásenia (príloha č. 4 a 6 návrhu) ⬛⬛⬛⬛ uviedol,   že tietovyhlásenia boli podpísané po tom, ako bol vypočutý mestskou políciou.

Svedok k priebehu napadnutých volieb uviedol, že pred voľbami bolikupované hlasy v prospech odporcu ⬛⬛⬛⬛ (prípadne ⬛⬛⬛⬛ )tak, že mal poskytovať niektorým obyvateľom osady potraviny bez zaplatenia.V prípade odovzdania hlasu pre odporcu sa s ⬛⬛⬛⬛ mal dohodnúť na odpustenídlhu za poskytnuté potraviny v hodnote 40 €. K počtu osôb, resp. rodín, ktoré mali byťoslovené ⬛⬛⬛⬛ pre   účely   kupovania   hlasov,   sa   svedok   presne   nevyjadril,potvrdil však, že takýmto spôsobom boli oslovovaní predovšetkým príbuzní ⬛⬛⬛⬛.K čestným   vyhláseniam   (prílohy   č.   4   až   6   návrhu)   svedok   uviedol,   že   tieto   podpísalpo voľbách, boli spisované v rómskej osade, pričom za overenie svojho podpisu nič neplatil.

Svedok ⬛⬛⬛⬛,   zamestnaný   ako   náčelník   Mestskej   polície   v Moldavenad Bodvou, uviedol, že v priebehu volieb pravidelne monitoruje situáciu na území mesta.Počas napadnutých volieb si všimol, že svedok ⬛⬛⬛⬛ sa spolu s ďalšími osobamizdržiaval v centre mesta pri obchodnom dome Billa, sledoval a fotil ľudí vychádzajúcichz volebných miestností. Ďalej uviedol, že počas volieb videl osobu žijúcu ako bezdomovecs plnou nákupnou taškou a uvedená osoba nevedela dôveryhodne vysvetliť spôsob získaniafinančných   prostriedkov,   za   ktoré   si   tento   tovar   kúpila.   Zvážanie   voličov   k volebnýmmiestnostiam zo svojej strany poprel.

Svedok ⬛⬛⬛⬛, poslanec Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou,potvrdil svedectvo ⬛⬛⬛⬛ v tom smere, že aj on videl, ako fotografovalspolu s ďalšou osobou ľudí, ktorí prišli voliť do volebných miestností, a rovnako aj to, žepočas napadnutých volieb videl spolu so svedkom ⬛⬛⬛⬛ osobu žijúcu akobezdomovec s plnou nákupnou taškou.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ k priebehu napadnutých volieb uviedla, že jej v piatok pred voľbami povedal, aby išla na funkciu primátora voliť odporcu, za čo jejponúkol potraviny, ktoré si od neho zobrala. Uviedla, že nemá informácie o tom, že by takýmto spôsobom postupoval aj proti ďalším obyvateľom osady a že v súvislostiso skutočnosťami týkajúcimi sa napadnutých volieb nepodpisovala žiadne čestné vyhlásenia.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ pri   svojom   výsluchu   poprel   kupovanie   hlasov   v prospechodporcu. Uviedol, že na Budulovskej ulici má obchod, v ktorom predáva potraviny, aletento mal počas volieb a aj deň pred voľbami zatvorený. Odmietol, že by obyvatelia osadymali   u neho   akékoľvek   dlžoby.   Potvrdil   však,   že   počas   volieb   si   fotil   voličov,   pričomna vysvetlenie uviedol, že tak konal po tom, keď zistil, že obyvatelia rómskej osady bolizvážaní na napadnuté voľby podobne ako počas volieb do orgánov samosprávy obcí v roku2010. Poprel, že by si v rómskej osade ako kandidát na poslanca mestského zastupiteľstvarobil volebnú kampaň, podobne ako to podľa neho robila sťažovateľka v 1. rade, svedok a ⬛⬛⬛⬛.

Svedok ⬛⬛⬛⬛, príbuzný svedka ⬛⬛⬛⬛, uviedol,   že deň prednapadnutými   voľbami,   t.   j.   14.   novembra   2014,   bol   príslušníkom   Policajného   zboruvypočúvaný v súvislosti s oznámením, že voličom sľubuje po 10 € za voľbu odporcu nafunkciu   primátora   mesta   Moldava   nad   Bodvou.   Uvedené   obvinenia   proti   svojej   osobepoprel, pri výsluchu naopak uviedol, že v deň volieb bolo ⬛⬛⬛⬛ so súhlasom a ⬛⬛⬛⬛ organizované   odvážanie   voličov   rómskej   osady   k volebnýmmiestnostiam pre účely odovzdania hlasov v prospech sťažovateľky v 1. rade. Ďalej uviedol,že odporca si na rozdiel od sťažovateľky v 1. rade volebnú kampaň v rómskej osade nerobil.

Ústavný súd sa ďalej s cieľom posúdenia tvrdení uvádzaných v návrhu oboznámils obsahom   trestných   oznámení   podaných   v novembri   2014   Obvodnému   oddeleniuPolicajného zboru Moldava nad Bodvou (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) v súvislostis napadnutými voľbami, ktoré boli následne odstúpené z dôvodu vecnej príslušnosti NKA.Prvé   trestné   oznámenie   podal   ešte   14.   novembra   2014 ⬛⬛⬛⬛ a   doplnil   ho24. novembra   2014.   Následne   24.   novembra   2014   podali   trestné   oznámenia   aj ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Z týchto trestných oznámení v podstatnomvyplýva,   že   pán ⬛⬛⬛⬛ mal   pred   voľbami   ponúkať ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ tovar za to, že v napadnutých voľbách budú za primátoramesta   Moldava   nad   Bodvou   voliť   odporcu.   Z uvedených   osôb   mala   podľa   zápisnicez 24. novembra 2014 uvedenú ponuku prijať len ⬛⬛⬛⬛, ktorej aj konkrétnepotraviny mal poskytnúť.

Oznámením Mestskej polície Moldava nad Bodvou (ďalej len „mestská polícia“)ČVS: 860/2014 z 21. novembra 2014 bolo podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 564/1991 Zb.o Obecnej   polícii   v znení   neskorších   predpisov   oznámené   obvodnému   oddeleniu   PZ„podozrenie zo spáchania trestného činu marenie volieb a zákona o voľbách“. Súčasťouoznámenia   boli   zápisnice   o výpovedi ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a z 21. novembra 2014, z ktorých vyplýva, že mal akomajiteľ predajne na Budulovskej ulici uvedeným osobám ponúkať odpustenie dlhov aleboposkytnutie potravín za odovzdanie hlasu na funkciu primátora mesta v prospech odporcu.

Následne sa ústavný súd oboznámil aj s obsahom druhopisu spisu NKA vedenéhona podklade trestných oznámení ⬛⬛⬛⬛ zo 14. novembra 2014 a 24. novembra2014   a trestných   oznámení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a z 24. novembra   2014,   ako   aj oznámenia   Mestskej   polície   Moldava   nad   Bodvou   podČVS: PPZ-996/NKA-PK-VY-2014, ktorý bol ústavnému súdu predložený 23. januára 2015.Ústavný súd zistil, že v označenej veci bolo uznesením ČVS: PPZ-996/NKA-PK-VY-2014z 8. decembra 2014 začaté trestné stíhanie pre prečin volebnej korupcie podľa § 336a ods. 1písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákonaa za prečin volebnej korupcie podľa § 336 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vo veci bolivypočutí ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a, ktorí po zákonnom poučenípopreli   skutočnosti   uvádzané   v   už   označených   trestných   oznámeniach,   t.   j.   že   by   sav súvislosti   s napadnutými   voľbami   dopustili   trestnej   činnosti.   Okrem   oznamovateľky,   ktorá   po   zákonom   poučení   zotrvala   na   predchádzajúcej   výpovedia ďalej k veci vypovedať odmietla, len ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že 14. novembra 2014,keď bola v potravinách ⬛⬛⬛⬛ nakupovať, jej tento mal ponúkať za hlas v prospechodporcu   potraviny   v hodnote   10   až   15   €.   Z výpovede   vyplýva,   že   menovaná   uvedenúponuku prijala a v napadnutých voľbách podľa uvedenej dohody hlasovala. Pri následnomvýsluchu vedenom vyšetrovateľkou PZ osoby identifikované ako ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ využili svoje právo podľa § 196ods. 2 Trestného poriadku a v danej trestnej veci pred orgánom činným v trestnom konanívypovedať odmietli. Z obsahu označeného spisu bolo tiež zistené, že 4. decembra 2014podal trestné oznámenie aj ⬛⬛⬛⬛, v ktorom síce uviedol, že sa od nehov deň   volieb   dopytoval,   či   sa   napadnutých   volieb   zúčastní,   a navrhoval   mu   hlasovanieza odporcu, poprel však, že by mu niečo ponúkal alebo sľuboval za odovzdaniehlasu. Zo spisu NKA ústavný súd ďalej zistil, že deň pred voľbami, t. j. 14. novembra 2014,odporca pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľkou Policajného zboru uviedol, že osobu ⬛⬛⬛⬛ pozná, a z obdobia, počas ktorého boli členmi politickej strany Náš kraj, mávedomosť aj o tom, že je majiteľom potravín na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou.Odmietol, že by ⬛⬛⬛⬛ ponúkal výhody alebo úľavy, a nikdy ho nežiadal, abyv jeho mene akýmkoľvek   nelegálnym spôsobom   ovplyvňoval verejnú   mienku a voličovv jeho prospech. K priamej otázke, či sa s ním dohodol na tom, že osoby, ktoré ho budúvoliť,   si   budú   môcť   v potravinách   patriacich ⬛⬛⬛⬛ zadarmo   kúpiť   tovar,uviedol, že to nie je pravda a nikdy takúto dohodu ani ústnu, ani písomnú neuzavrel.

Z ďalších   kópií   zápisníc   o trestných   oznámeniach   predložených   obvodnýmoddelením PZ v Moldave nad Bodvou ústavnému súdu na základe jeho žiadosti, ktoré24. novembra   2014   podali ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a,   vyplýva,   že   toho   istého   dňa,   t.   j.   24.   novembra   2014,   mali   byť   označeníoznamovatelia zastavení hliadkou mestskej polície a dovezení do jej sídla. Tam mali byťnáčelníkom   mestskej   polície   za   prítomnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,vypočutí k okolnostiam tzv. kupovania hlasov v napadnutých voľbách. Po tom, ako všetcimenovaní   popreli,   že   by   dostali   nejaké   peniaze,   prípadne   jedlo   za   účasť   na   voľbáchv prospech niektorého z kandidátov, bolo im umožnené zo sídla mestskej polície odísť. Akoz   uznesenia   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Košiciach-okolie,   odborukriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania vyplýva ČVS:   ORP-672/2-VYS-KS-2014z 1. januára 2015, uvedené trestné oznámenia vo veci podozrenia z prečinu zneužívaniaprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa maldopustiť   náčelník   mestskej   polície   v Moldave   nad   Bodvou ⬛⬛⬛⬛,   bolioznačeným uznesením odmietnuté.

Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladompre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.

III.

Právne východiská a závery ústavného súdu

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej   republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiacana prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo nezávislého   kandidáta   vrátane   inzerciealebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   odseku   4,hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa 48hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislýkandidát   zabezpečený   rovnaký   prístup   k   hromadným   informačným   prostriedkoma k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnejkampane.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počasvolieb   zakázané   v   rozhlasovom   a   televíznom   vysielaní,   v   hromadných   informačnýchprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednomokolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislýchkandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   aleboobrazom.

Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže sťažnosťzamietnuť.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľskýchorgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   sa   uchádzať   o zvolenie   za   člena   niektoréhozo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánovsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré jev konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatismutandis PL. ÚS 21/94).

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zdôraznil,   že   voľbysú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné aleboviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomocústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretoženamietané   porušenie   práv   mohlo   ovplyvniť   priebeh   a výsledok   volieb.   Pojem   „priebehvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnenýchna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahuku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následokautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom natúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu zarelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb dozastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie voliebje   založené   na   predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzi volebnou   vadou a   zloženímzastupiteľského   zboru   alebo   minimálne   takej   možnej   príčinnej   súvislosti   (princíppotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).

Ku tzv. kupovaniu hlasov ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že ide o vážneporušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počasvolieb,   ktorá   zasahuje   do   samotnej   podstaty   volebného   (aktívneho   či   pasívneho)   právazaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvopre   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti,   že   od   ústavného   súduvyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03).

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanievo   voľbách je protiústavné, lebo   účelom aktívneho volebného   práva   je možnosť účastina správe   vecí   verejných,   a   nie   bezprostredný   materiálny   prospech   (PL.   ÚS   6/06,PL. ÚS 45/07).

Ústavný súd má v konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konanípred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje lenna základe dokumentácie a skutkových tvrdení predložených účastníkmi konania, ale súdu,ktorý môže na účely objektívneho zisťovania skutkového stavu vykonať aj dokazovaniev prípadoch, ak to považuje za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdeníúčastníkov konania. Zároveň ale treba pripomenúť, že ani v konaní vo volebných veciachnie je ústavný súd „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stavmetódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní.Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľov vkontexte   s   ďalšími   konkrétnymi   okolnosťami   posudzovanej   veci   a   na   tom   základerozhodnúť, či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právnezávery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (podobne PL. ÚS 66/2011).V súvislosti   s prednesenými   námietkami   sťažovateľov týkajúcimi   sa kupovania   hlasovústavný súd pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti voliebnemôže   byť   vykladaná   tak   extenzívne,   že   by   mal   iba   na   základe   špekulatívneformulovaných,   resp.   nedostatočne   podložených   námietok   a   vo   svojej   podstatenepreskúmateľných tvrdení podrobne rekonštruovať celý volebný proces vrátane priebehuvolebnej kampane (m. m. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011).

Podstatou   volebnej   sťažnosti   je   tvrdenie,   že   v napadnutých   voľbách   boli   formouposkytovania   bezodplatných   plnení   kupované   hlasy   voličov   rómskeho   etnikanachádzajúcich   sa „v odkázanej   situácii“ v prospech   odporcu,   čoho   následkom   malobyť protizákonné   a   protiústavné   ovplyvnenie   výsledkov   napadnutých   volieb.   Takátomateriálna výhoda mala byť poskytnutá „minimálne 56 rodinám, ktoré majú spolu 177 voličov, pričom rozdiel medzi prvým... a druhým... v poradí bol 172 hlasov“, čo má zakladaťpredpoklad príčinnej súvislosti „medzi volebnou vadou a volebným výsledkom“.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sťažnosť a jej prílohy sa netýkajúvšetkých voličov mesta Moldava nad Bodvou, ale len časti, a to voličov rómskej osadyna Budulovskej ulici.

Zo   zhromaždených   a ústavným   súdom   preskúmaných   dôkazov   v uvedenej   veci,najmä   kópie   oznámenia   mestskej   polície   s pripojenými   zápisnicami   o výsluchu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ doručenej   obvodnémuoddeleniu PZ (ktoré majú znaky predpojatosti pre jednu zo súperiacich skupín), zo spisuNKA   ČVS:   PPZ-996/NKA-PK-VY-2014   vedeného   na   podklade   trestných   oznámení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, a napokon ajz ústavnému   súdu   doručených   trestných   oznámení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ namietajúcich postup náčelníka mestskej polície ⬛⬛⬛⬛ pri prijímaní trestných oznámení vzťahujúcich sa na priebeh napadnutýchvolieb vyplýva, že v rómskej osade vyvíjali činnosť dve skupiny aktivistov snažiace sadosiahnuť   zvolenie   svojich   kandidátov.   Skupinu   zástupcov   zvoleného   primátora   viedolmiestny obchodník, jeho príbuzní a priatelia. Skupinu zástancov sťažovateľkyv 1. rade organizoval miestny rómsky koordinátor ⬛⬛⬛⬛ spolu s náčelníkommestskej polície ⬛⬛⬛⬛ a poslancom ⬛⬛⬛⬛, ktorí sa mali aktívnezúčastňovať na vození občanov z osady do príslušnej volebnej miestnosti.

Pre účely konania o volebnej sťažnosti považoval ústavný súd z vykonaných dôkazovza   dostatočne   potvrdené,   že   v priebehu   napadnutých   volieb,   ako   aj   v   bezprostrednepredchádzajúcom období dochádzalo k ovplyvňovaniu niektorých voličov rómskeho etnikažijúcich   v rómskej   osade   na   Budulovskej   ulici   v Moldave   nad   Bodvou   aj   ústavneneprípustným   spôsobom,   konkrétne   tak,   že   im   bolo   miestnym   podnikateľom ponúkané bezodplatné plnenie (potraviny) alebo odpustenie dlhu za už skôrposkytnutý   tovar. ⬛⬛⬛⬛ síce   pri   svojom   výsluchu   vedenie   volebnej   kampanev prospech odporcu takýmto spôsobom odmietol, svedecké výpovede ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ však vyzneli jednotne v neprospech jeho tvrdení. Ústavný súdpri ustálení tohto záveru prihliadol aj na výpoveď ⬛⬛⬛⬛ zabezpečenej v NKAsúbežne vedenom trestnom konaní, ako aj na obsah trestných oznámení a ⬛⬛⬛⬛ podaných v zápisnici 24. novembra 2014 na obvodnom oddelení PZ.Uvedené osoby v podstatných rysoch zhodne svedčili o priamom konaní ⬛⬛⬛⬛ preda počas napadnutých volieb vo vzťahu k nim, z ktorého vyplýval zámer vedený k získavaniuvoličskej   podpory   v prospech   odporcu   v   radoch   Rómov   žijúcich   na   Budulovskej   uliciv Moldave nad Bodvou.

Výpovede ďalších svedkov   ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ako aj̶trestné oznámenia ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ nepotvrdili, že by tieto osoby priamovideli   alebo   počuli ⬛⬛⬛⬛,   prípadne ⬛⬛⬛⬛ a „kupovať“   už   opísaným   spôsobom   voličské   hlasy   v prospech   odporcu.   Ich   svedeckévýpovede   ústavný   opisujú   skôr   vo   všeobecnej   rovine   situáciu   v rómskej   osade   počasnapadnutých   volieb   alebo   po   nich,   prípadne   svedčia   viac   o verejne   prezentovanýchvyhláseniach ⬛⬛⬛⬛ učinených po napadnutých voľbách, ako aj o podaní trestnýchoznámení vo vzťahu k niektorým osobám.

Obsah trestných oznámení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a z 24. novembra 2014 namietajúcich postup náčelníka mestskej polície pána ⬛⬛⬛⬛ len svedčia o postupe orgánu mesta (mestskej polície) a dokresľujú skôrpredpojatosť tohto orgánu mesta vo vzťahu k jednej zo súperiacich politických síl v meste,ktorú ani ⬛⬛⬛⬛ (náčelník mestskej polície) vo svojej výpovedi nepopieral.

Pri posúdení relevantných okolností danej veci považuje ústavný súd za podstatnézistenie,   že   k protiústavnému   ovplyvňovaniu   voličov   malo   dochádzať   len   v jednomvolebnom obvode (volebný obvod č. 1) a malo sa dotknúť hlasovania len vo volebnomokrsku   č.   2,   ktorého   súčasťou   je   rómska   osada   na   Budulovskej   ulici.   Vykonanýmdokazovaním sa nepreukázalo, že by k takémuto ovplyvňovaniu voličov dochádzalo v inýchčastiach mesta. Z mestským úradom doručenej časti voličského zoznamu okrsku č. 2, ktorýobsahuje údaj o voličoch s trvalým pobytom na Budulovskej ulici, vyplýva, že v rómskejosade má evidovaný trvalý pobyt celkovo 324 voličov. Z ústavným súdom oboznámenejzápisnice okrskovej volebnej komisie zriadenej pre okrsok č. 2 vyplýva, že vo volebnomokrsku bolo v zozname voličov zapísaných celkovo 1035 voličov, avšak z nich sa voliebzúčastnilo len 500 voličov. Zo 467 platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbyprimátora mesta hlasovalo za odporcu len 131 voličov, zatiaľ čo pre sťažovateľku v 1. radeaž 222 voličov a pre sťažovateľa v 2. rade 63 voličov. V uvedenom volebnom okrsku tedavyhrala voľby primátora mesta sťažovateľka v 1. rade, a nie odporca. Pritom je zrejmé, žedosiahnutý volebný výsledok odporcu (131 hlasov) v tomto volebnom okrsku nedosahujeani rozdiel hlasov medzi ním a sťažovateľkou v 1. rade v rámci celkového výsledku volieb(t. j. 172 hlasov), a tak aj v prípade, ak by vo volebnom okrsku č. 2 nezískal odporca anijeden hlas, celkové výsledky volieb by vyzneli v jeho prospech.

Ústavný súd zároveň zistil, že volebná účasť vo volebnom okrsku č. 2 (48,31 %)nepresiahla úroveň celkovej priemernej volebnej účasti v napadnutých voľbách (50,35 %),čo nepotvrdzuje sťažovateľmi tvrdený rozsah neprípustného ovplyvnenia voličov v prospechodporcu, tak ako to spravidla býva v iných obdobných prípadoch. Tieto závery v konečnomdôsledku   podporujú   aj   veľmi   podobné   volebné   výsledky   vedľajšieho   volebného   okrsku(okrsok   č.   1   tvoril   spolu   s okrskom   č.   2   jeden   volebný   obvod),   v ktorom   za   odporcuhlasovalo 107 voličov, zatiaľ čo za sťažovateľku v 1. rade až 200 voličov, pričom volebnáúčasť v tomto okrsku dosiahla 44,66 %.

Sťažovatelia namietali, že vplyvom tzv. „kupovania hlasov“ došlo k ovplyvňovaniuvýsledku volebnej súťaže politických síl. Takýto záver nebol preukázaný, lebo v okrsku, kdemalo k porušovaniu volebných predpisov dochádzať, zvíťazila sťažovateľka v 1. rade. Medzinamietaným postupom tzv. „kupovačov hlasov“ a výsledkom volieb v tomto okrsku chýbapríčinná súvislosť.

Na   tomto   mieste   ústavný   súd   prízvukuje,   že   právomoc   ústavného   súdu   zrušiťvýsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súdesa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákonadôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažnéporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb(napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99,   PL.   ÚS   5/03,   PL.   ÚS   18/07,PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutneneplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.

Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   porušenievolebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvolávapochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Zistenéokolnosti posudzovaného prípadu však ústavnému súdu umožňuje urobiť v súhrne záver, žeprotiústavné   ovplyvňovanie   voličov   pred   a v priebehu   napadnutých   volieb znamenajúce porušenia volebných pravidiel relevantne nezasiahlo do celkovýchvýsledkov napadnutých volieb, ktoré sú v konečnom vyjadrení výsledkom slobodnej súťažepolitických síl.

Z uvedených   dôvodov,   ako   aj   vzhľadom   na   absenciu   tvrdenia   o porušení   inýchustanovení zákona o voľbách ústavný súd dospel k záveru o nedostatku dôvodov pre zásahústavného súdu do výsledkov napadnutých volieb, ktoré možno považovať za výsledokslobodnej   súťaže   politických   síl   v meste   Moldava   nad   Bodvou.   Preto   bola   sťažnosťsťažovateľov zamietnutá, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom   na   osobitný   charakter   tohto   konania,   ktorého   účelom   je   ochranademokratických   princípov   volebného   práva,   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   využitieoprávnenia daného mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde (povinnosť úhrady trov konanianiektorého účastníkov) nie je potrebné, a preto účastníkom konania nimi žiadanú úhradutrov nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015